Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/295/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zastúpený Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 4/B, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. S., E. XXXX/XX, o zaplatenie 3.341,71 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.341,71 eura spolu s úrokom vo výške 19,50% ročne zo sumy 2.029,07 eura od 01.05.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 2.954,44 eura od 01.05.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu žalovanú istinu vo výške 3.341,71 eura, úrok vo výške 19,50% ročne zo sumy 2.029,07 eura od 01.05.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 2.954,44 eura od 01.05.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili dňa 02.11.2009 na základe žiadosti žalovaného zmluvu o úvere k ČSOB kreditnej karte č. 003398479R, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu za splnenia dohodnutých podmienok poskytnúť peňažné prostriedky do výšku úverového limitu 3.000 eur, pričom žalovaný bol oprávnený úver čerpať úver počnúc dňom 02.11.2009. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v splátkach, splatných k 20. dňu mesiaca, vo výške najmenej 5% z dlžnej sumy, avšak minimálne vo výške 15 eur . Žalobca bol oprávnený inkasovať príslušnú splátku z bežného účtu žalovaného a žalovaný bol povinný vytvárať ku dňu splatnosti dostatočné krytie peňažnými prostriedkami na svojom bežnom účte. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazal, v dôsledku čoho žalobca určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 20. 04. 2014 a vyzval žalovaného na úhradu žlnej sumy. Ku dňu 30.04.2016 žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávku vo výške 3.341,71 eura, pozostávajúca z istiny vo výške 2.029,07 eura, úroku vo výške 925,37 eura vyčíslený ku dňu 30.04.2016 a úrok z omeškania vo výške 387,27 eura ku dňu 30.04.2016.

2. Súd najskôr vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 14.09.2016 č.k. 9C/295/2016-36, ktorý sa však žalovanému nepodaril doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 10.03.2017 č.k. 9C/295/2016-50 zrušil.

3. Žalovanému bolo oznámené podanie žaloby postupom podľa § 116 ods. 2 CSP.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalobca a žalovaný nedostavili, preto súd pojednával v neprítomnosti strán sporu podľa § 180 CSP. Žalovaný, ktorému mu bolo predvolanie na

pojednávanie doručované na adresu trvalého pobytu evidovaného v registri obyvateľov, mal predvolanie na pojednávanie vykázané podľa § 111 ods. 3 CSP.

5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že nedošlo k žiadnej úhrade zo strany žalovaného a ani po podaní žaloby a ani po tom, čo bolo súdu doručená špecifikácia čerpaní a úhrad. Žalobca zotrváva na podanej žalobe v celom rozsahu a žiada, aby súd žalobe vyhovel a súčasne, aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca má za to, že všetky jeho nároky sú preukázané. Pokiaľ ide o špecifikáciu čerpaní a úhrad táto zodpovedá aj doloženému výpisu z úverového účtu, ktorý bol súčasťou žaloby a špecifikácia bola vytvorená za účelom sprehľadnenia čerpaní a úhrad žalovaného. V konaní bolo preukázané, že žalovaný si neplnil svoje záväzky a preto je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.341,71 eura spolu s úrokom vo výške 19,50 % ročne zo sumy 2.029,07 eura od 01.05.2016 do zaplatenia spolu s úrokom z omeškania. Pokiaľ ide o zmluvný úrok tak výška úrokovej sadzby ku dňu otvorenia úverového účtu podľa zmluvy predstavovala 18,50 % ročne, nešlo o fixnú úrokovú sadzbu, pričom podľa zmluvy dojednaní mal žalovaný možnosť odstúpiť od zmluvy, ak by nesúhlasil s výškou úrokovej sadzby. Výška úrokovej sadzby 19,50 % ročne vyplýva z úrokových sadzieb žalobcu platných od 15.04.2016, tak ako to vyplýva z doloženej listiny v žalobe.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa so žalobou, plnou mocou, poverením, oznámením o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte k žiadosti reg.č. 003398479r, podmienkami pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty, Obchodnými podmienkami pre ČSOB kreditnú kartu, úrokovými sadzbami žalobcu, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 21.04.2014, ftc. doručeniek, prehľadom splácania, vyčíslením pohľadávky , doplnením návrhu, výpisom z úverového účtu žalovaného , špecifikáciou čerpaní a úhrad zo dňa 07.12.2017 a zistil tento skutkový a právny stav:

7. Strany sporu uzatvorili dňa uzatvorili dňa 02.11.2009 na základe žiadosti žalovaného zmluvu o úvere k ČSOB kreditnej karte č. 003398479R, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu za splnenia dohodnutých podmienok poskytnúť peňažné prostriedky do výšku úverového limitu 3.000 eur, pričom žalovaný bol oprávnený úver čerpať úver počnúc dňom 02.11.2009 s tým, že ku dňu otvorenia úverového účtu predstavuej výška úrokovej sadzby 18,50% ročne. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v splátkach, splatných k 20. dňu mesiaca, vo výške najmenej 5% z dlžnej sumy, avšak minimálne vo výške 15 eur (viď podmienky VIII bod. 1, 3 pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty). Žalobca bol oprávnený inkasovať príslušnú splátku z bežného účtu žalovaného a žalovaný bol povinný vytvárať ku dňu splatnosti dostatočné krytie peňažnými prostriedkami na svojom bežnom účte. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazal, v dôsledku čoho žalobca určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 20. 04. 2014 a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 2.297,41 eura. Z ftc. doručenky vyplýva, že zásielka sa vrátila žalobcovi s tým, že adresát neznámy. Žalobca doručoval zásielku na adresu žalovaného uvedenú v zmluve.

8. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvného vzťahu sú aj Obchodné podmienky pre ČSOB Kreditnú kartu a Podmienky pre vydanie a používanie ČSOB Kreditnej karty.

9. Podľa čl. VIII bod 1 podmienok pre vydanie a používanie ČSOB Kreditnej karty držiteľ hlavnej karty je povinná uhradiť banke dlžnú sumu najneskôr v deň splatnosti v ľubovoľnej výške , minimálne však vo výške minimálnej splátky, ktorá je uvedená vo výpise. Výpis transakcií realizovaných kreditnou kartou za mesačné obdobie je vystavený vždy 15 dní pred dňom splatnosti.

10. Podľa čl. VIII bod 3 veta prvá a druhá podmienok pre vydanie a používanie ČSOB Kreditnej karty výška minimálnej splátky je 5% z dlžnej sumy avšak minimálne 15 eur. Pokiaľ dlžná suma, z ktorej sa minimálna splátka vypočítava, je nižšia ako 15 eur, rovná sa výška minimálnej splátky výške dlžnej sumy.

11. Podľa čl. VIII bod 10 podmienok pre vydanie a používanie ČSOB Kreditnej karty úroková sadzba je pohyblivá a je dohodnutá v zmluve na dobu neurčitú. Banka má právo kedykoľvek meniť výšku úrokovej sadzby. Každú zmenu výšky úrokovej sadzby Banka oznámi klientovi písomne vo výpise, na výveske v pobočkách a na internetovej stránke banky. Ak držiteľ karty s návrhom novej úrokovej sadzby nesúhlasí a ak sa nedohodnú zmluvné strany inak, je držiteľ karty povinný túto skutočnosť Banke písomne oznámiť. Oznámenie musí byť do Banky doručené najneskôr do 15 od skončenia platnosti dovtedy dohodnutej úrokovej sadzby a pokladá sa za výpoveď zmluvy. V období od skočenia platnosti dohodnutej úrokovej sadzby do splatenia celej výšky dlžnej sumy banka účtuje úrok v dovtedy dohodnutej výške.

12. Z úrokových sadzieb platných od 15.04.2016 vyplýva, že výška úrokovej sazby pri kreditnej karte ČSOB kreditná karta - MC Credit Standard/MC Credit Basic je 19,50% ročne. Výška úroku z omeškania pre úvery poskytnutí do 31.01.2013 = 8,00% + základná úroková sadzba ECB.

13. Z výpisu účtu vyplýva, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky v celkovej sume 5.066,52 eura a uhradil sumu 2.962,78 eura.

14. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného v čase uzatvorenia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

17. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok, alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

18. Podľa § 503 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka záväzok platiť úrok je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak je lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

19. Podľa § 52 ods.1 (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. Podľa § 52 ods.3 (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 22. Podľa § 52 ods.4 (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 559 ods.1 splnením dlh zanikne.

24. Podľa § 559 ods.2 dlh musí byť splnený riadne a včas.

25. Podľa § 517 ods.1 , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

26. Podľa § 517 ods.2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

29. Súd považoval za nesporné, že predmetom daného sporu je zmluva o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte k žiadosti reg. č. 003398479R, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 02.11.2009. Túto zmluvu bolo z právneho hľadiska treba posudzovať jednak ako úverovú zmluvu, avšak taktiež bolo potrebné ustáliť, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade však nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Uvedené vyplynulo z toho, že vychádzajúc z dojednaných podmienok na strane dodávateľa bola banka a na druhej strane bola fyzická osoba, nekonajúca v rámci predmetu svojho podnikania, teda bolo potrebné ustáliť, že žalobca je dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná je fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. V konaní nebolo sporu o tom, že žalovaný vyčerpal poskytnuté finančné prostriedky, avšak dlžnú sumu neuhradil v plnom rozsahu. Už v priebehu zmluvného vzťahu žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, a preto žalobca vyhlásil predčasné splatenie úveru ku dňu 20.04.2014 a súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie celej zvyšnej čiastky ktorá ku dňu 21.04.2014 predstavuje sumu 2.297,41 eura. S poukazom na uvedené súd ustálil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na istine úveru sumu 2.029,07 eura, úrok z omeškania vo výške 387,27 eura vyčíslený ku dňu 30.04.2016. Spolu s týmito sumami uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne ( o osem percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase omeškania, nakoľko zmluvný vzťah vznikol pred 1.2.2013) z dlžnej sumy 2.954,44 eura (istina vo výške 2.029,07 eura + úrok vo výške 925,37 eura) od 01.05.2016 do zaplatenia.

31. Pokiaľ išlo o nárok žalobcu na zaplatenie úroku vo výške 925,37 eura vyčíslený ku dňu 30.04.2016 a úroku vo výške 19,50% ročne zo sumy 2.209,07 eura od 01.05.2016 do zaplatenia, t.j. po zosplatnení úveru, súd dospel k záveru, že žalobcovi patrí nárok na úrok aj po zosplatnení úveru. Podľa názoru súdu ust. § 503 Obchodného zákonníka nerieši, či je možný súbeh úroku z úveru a úroku z omeškania po splatnosti úveru. Odsek 3 upravuje len to, že úroky je dlžník povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov v prípade, ak dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. ani Občiansky zákonník neupravujú povinnosť dlžníka platiť úroky popri úrokoch z omeškania, ale ani nevylučuje dohodu účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do splatenia úveru. V tejto súvislosti Najvyšší súd ČR v rozsudku z 27.6.2007 sp. zn. 33Odo/657/2005 vyslovil záver, že nie je možné vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za dobu, počas ktorej bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda aj za dobu, počas ktorej je dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku z dôvodu, že istinu v dohodnutej dobe splatnosti úveru veriteľovi nevrátil. Úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak majú odlišné funkcie, a treba ich odlišovať. Kým zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úrok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu za omeškanie so zaplatením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ho môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté. Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba. Najvyšší súd nesúhlasil s právnym záverom odvolacieho súdu, že úroky podľa § 658 ods. 1 Obč. zák. možno zásadne dohodnúť len na dobu dohodnutej splatnosti istiny a že od tohto okamžiku zmluvné úroky

nenabiehajú a nastupujú úroky z omeškania. Z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, je vždy určujúci obsah zmluvy podľa dohody zmluvných strán. Tento záver zopakoval Najvyšší súd ČR aj v rozsudku z 24. 07.2014, sp. zn. 33Cbo/140/2014 tak, že súdna prax a odborná literatúra sa zhodujú v tom, že zmluvné úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí a úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Kým povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzkov v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona, ako dôsledok z omeškania so splnením dlhu. I keď dlžník nie je v omeškaní so splnením dlhu, môže veriteľ požadovať dohodnuté úroky a úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka aj z pôžičky, kde neboli dohodnuté úroky. Oba úroky môžu byť veriteľom požadované vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná, alebo nejedná o občianskoprávny vzťah. V danom prípade úrok patrí žalobcovi ako veriteľovi do vrátenia požičaných peňažných prostriedkov, a preto žalovaný ako dlžník je povinný vrátiť žalobcovi nielen poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úrok z úveru, ktorý nemá vplyv na omeškania žalovaného ako dlžníka, ale je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka. Súd preto zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku vo výške 925,37 eura vyčíslený do 30.04.2016 a úrok vo výške 19,50% ročne (aktuálna sadzba úrokovej sadzby) z nezaplatenej istiny 2.029,07 eura od 01.05.2016 do zaplatenia.

32. Podľa § 255 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 262 ods. 2 , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko mal za to, že žalobca mal úspech v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra písomne. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.