Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25Csp-96-2017.pdf
PDF · 129.5 KB
Case nature
Area
Subarea
25Csp/96/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: G. C., H.. XX.XX.XXXX, C. S., X. Z. X, v konaní právne zastúpená A.. P. Š., B. K. K. N. K.Í., K. D. XXX/XX, proti žalovanému: R. S., B.. K.., P.: XX XXX XXX, K. O. X, C., v konaní právne zastúpený A.. B. K., B. K. K. N. C., H. N. XX, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto
rozhodol:
I. konanie v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške XX,XX Eur zastavuje,
II. v prevyšujúcej časti žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni zamieta,
III. určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v znení: „Za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje servisný poplatok vo výške XX % z istiny“, je neprijateľná,
IV. určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí domáceho servisu č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v bode 2.2. v znení: „Klient sa zaväzuje využívať domáci servis a zaplatiť poskytovateľovi odmenu v celkovej výške XXX,XX Eur, a to v pravidelných troch mesačných splátkach vo výške XX,XX Eur“, je neprijateľná,
V. náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súd, aby vyhlásil rozsudok, ktorým by určil, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne zo sumy XXX,XX Eur odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému až do zaplatenia. Žalobkyňa ďalej žiadala určiť, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v znení: „Za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje servisný poplatok vo výške XX % z istiny“, je neprijateľná. Žalobkyňa tiež žiadala určiť, že zmluvná podmienka v zmluve o poskytovaní domáceho servisu č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v bode 2.2. v znení: „Klient sa zaväzuje využívať domáci servis a zaplatiť poskytovateľovi odmenu v celkovej výške XXX,XX Eur, a to v pravidelných 1-3 mesačných splátkach po XX,XX Eur“ je neprijateľná. Žalobkyňa zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie sumy XX,XX Eur a súd v súlade s § 145 Civilného sporového poriadku v tejto časti konanie zastavil.
3. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý bezúčelový úver vo výške XXX Eur. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť žalovanému, predstavovala sumu XXX Eur. Zároveň došlo aj k uzavretiu zmluvy o poskytnutí domáceho servisu, podľa ktorej mala žalobkyňa zaplatiť za službu žalovaného spočívajúcu v nadštandardných službách odmenu vo výške XXX,XX Eur. Celkovo tak žalobkyňa mala zaplatiť žalovanému sumu XXX,XX Eur. Žalobkyňa uvádzala, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti, ročnú percentuálnu mieru nákladov, pričom tam tiež majú byť uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Podľa žalobkyne RPMN nezahŕňa poplatok za domáci servis, pretože v takom prípade by bola RPMN XXX,XX %. Z tohto dôvodu by mala byť zmluva bezúročná a bez poplatkov.
4. Čo sa týka neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k odmene, žalobkyňa poukázala na to, že odmena za poskytnutie úveru nie je podmienkou individuálne dojednanou, pretože z formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere je nesporné, že spotrebiteľ nemôže ovplyvniť jej obsah, aj keď má možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy. Najväčším nedostatkom tejto odmeny je podľa žalobkyne jej neurčitosť v predmete plnenia. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora a tiež na to, že výška odmeny je priamo odvodená od hodnoty poskytnutej istiny. Žalobkyňa uviedla, že podrobnosti mechanizmu, ktorý mení jej reálnu výšku pre každého spotrebiteľa zvlášť, v zmluve o spotrebiteľskom úvere vysvetlené nie sú. V zmluve sa ani neuvádza, čo sa bude zaplatením odmeny kryť. Žalobkyňa tvrdila, že zmluvná podmienka, ktorá nemá oporu v poskytnutí skutočného plnenia, nemôže byť primeraná ani neprimeraná, preto ju súd môže ako neprijateľnú posúdiť. Odmena za poskytnutie úveru nie je s poukazom na citované rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci L.-XX/XXXX a L.- XXX/XXXX zmluvnou podmienkou, ktorá je hlavným predmetom plnenia, týkajúca sa primeranosti ceny a nie je určitá, jasná a zrozumiteľná. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že si žalovaný nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú jeho zákazníkom vopred známe, kedy výška tejto odmeny dosahuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše je neprijateľné, aby poplatok za vypísanie zmluvy závisel na výške poskytnutého úveru. Žalovaný vôbec nevysvetľuje, prečo žiada vyššiu odmenu od zákazníka, ktorý si požičiava vyššiu sumu, ako od toho, ktorému požičiava menej.
5. Pri neprijateľnosti zmluvnej podmienky - odmeny za domáci servis žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora L.-XXX/XXXX, kedy ide najmä o službu spočívajúcu v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrolu splátkového kalendára, upozornenie na termín splátok a na prípadné následky nesplácania. Táto služba je poskytovaná za odplatu. Podľa žalobkyne hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že uzavretie zmluvy o poskytovaní domáceho servisu je podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v tom, že s ohľadom na vyššie uvedené striktné zákonné ustanovenie žalovaný do zmluvy zakomponoval odplatu, ktorá nebola individuálne dohodnutá, čím sa odklonil od zákona.
6. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX spĺňa všetky náležitosti zákona. Čo sa týka zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, žalovaný uviedol, že jej predmetom je úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri využívaní domáceho servisu klientom, pričom táto služba zodpovedá poskytovaniu konzultačných a nadštandardných služieb, pričom ide najmä o preberanie a zaúčtovanie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrolu splátkového kalendára a upozornenie na termín splátky. Žalobkyňa si svojím vlastnoručným podpisom na samotnej žiadosti dobrovoľne objednala službu domáci servis ako ďalšiu z portfólia služieb poskytovaných žalovaným, na základe čoho bola následne uzatvorená zmluva o poskytovaní domáceho servisu. Túto službu si žalobkyňa zvlášť a dobrovoľne objednala, čo žalovaný preukázal samostatnou objednávkou žalobkyne a samostatnou zmluvou o poskytnutí domáceho servisu. Tvrdenie žalovaného, že zmluva o poskytnutí domáceho servisu predstavuje samostatnú zmluvu, potvrdzuje aj rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom Bratislave, č. k. S. zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom sa uvádza, že práve pre samostatnú objednávku a samostatnú zmluvu, ktorej uzavretie nie je podmienkou získania úveru a v dôsledku toho sa teda náklady na túto doplnkovú službu nezahŕňajú do celkových nákladov spotrebiteľa v spojení so samotným úverom, na základe čoho ani nevstupujú do výpočtu RPMN, dospel orgán dozoru k záveru, že v danom prípade
nie je možné objektívne vyvodiť zodpovednosť účastníka konania za porušenie § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
7. K rovnakým záverom došiel aj Krajský súd v R. v konaní XCo XXX/XXXX, ktorý uviedol, že zmluvy o poskytovaní domáceho servisu a zmluva o spotrebiteľskom úvere sú platné právne úkony, pretože sa jedná o samostatné zmluvy.
8. Taktiež odmena za túto službu je v súlade s dobrými mravmi, pretože v plnej miere zodpovedá náročnosti toho, že sa obchodný zástupca musí dostaviť do bydliska žalobcu za účelom plnenia zmluvy o poskytovaní domáceho servisu.
9. Vo vzťahu k náležitostiam zmluvy žalovaný uviedol, že zmluva obsahuje všetky potrebné náležitosti podľa zákona účinného v čase uzatvorenia zmluvy.
10. Vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia vzniesol žalovaný námietku premlčania, pričom uviedol, že z predloženého splátkového kalendára je zrejmé, že posledná splátka zo zmluvy o domácom servise bola uhradená dňa XX.XX.XXXX, teda odvtedy začala žalobkyni plynúť subjektívna premlčacia lehota vo vzťahu k zmluve o poskytovaní domáceho servisu a uplynula márnym plynutím dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný tiež uviedol, že uplynula aj subjektívna premlčacia lehota, pričom nie je rozhodujúce kedy bolo predložené vyjadrenie T. H. X. X. K. D.. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobkyňa bola zastúpená advokátom už v roku XXXX. Taktiež uviedol, že nie je možné použiť 10-ročnú premlčaciu lehotu, keďže nebolo preukázané, že by žalovaný konal úmyselne.
11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne, oboznámením s vyjadrením žalovaného, oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými stranami konania a zistil tento skutkový stav:
12. Žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý bezúčelový úver vo výške XXX Eur. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť žalovanému, predstavovala sumu XXX Eur. Úrok predstavoval sumu XX Eur a servisný poplatok sumu XX Eur. Úver sa mal splácať v mesačných splátkach, a to v prvých troch splátkach po X Eur a ďalej v M. mesačných splátkach po XX,XX Eur. V zmluve je uvedené, že priemerná RPMN je XX,XX bez uvedenia čoho a RPMN je XX,XX %. Zároveň došlo aj k uzavretiu zmluvy o poskytnutí domáceho servisu, podľa ktorej mala žalobkyňa zaplatiť za službu žalovaného spočívajúcu v nadštandardných službách odmenu vo výške XXX,XX Eur. Celkovo tak žalobkyňa mala zaplatiť žalovanému sumu XXX,XX Eur.
13. Vo veci bola ako svedkyňa vypočutá A. A., ktorá od roku XXXX pracuje ako viazaný finančný agent pre žalovaného. Čo sa týka uzatvárania zmluvy so žalobkyňou, kontaktovala ju v roku XXXX s tým, že chcela, aby jej bol poskytnutý úver XXX Eur. Svedkyňa ju navštívila doma a uzatvorili zmluvu. Po splatení tohto úveru mala ešte v K. XXXX od žalovaného poskytnutý ďalší úver vo výške XXX Eur. Pri uzatváraní zmluvy jej svedkyňa uviedla všetky poplatky, výšky splátky úveru a podobne. Keďže chcela peniaze v hotovosti, musela uzatvoriť zmluvu o poskytovaní domáceho servisu. Čo sa týka spôsobu, že by finančné prostriedky neboli poskytnuté priamo v hotovosti a boli by poskytnuté na účet, uzatvorenie zmluvy o poskytnutí domáceho servisu podmienkou uzatvorenia zmluvy nebolo. Čo sa týka splácania splátok, podmienkou bolo, že na základe osobného kontaktu s klientmi žalovaný vyberal splátky, a to či už u nich doma, alebo pri osobnom stretnutí.
14. Svedkyňa uviedla, že cez žalovaného boli inštruovaní tak, že zmluvy mali uzatvárať, resp. vyberať splátky cez osobné kontakty s klientom. Ak by klient vyslovene chcel, zrejme sa dalo splácať cez účet alebo prostredníctvom poštových poukážok. Splátky boli dohodnuté mesačne. Pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí domáceho servisu bola žalobkyňa taktiež poučená o výške odmeny za túto službu.
15. Žalobkyňa predložila prehlásenie T. H. X. X. K. D. zo dňa XX.XX.XXXX, pričom toto združenie ju malo informovať o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, o neprimeraných odplatách a o úrokoch za úvery, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež bola oboznámená s judikatúrou Európskeho súdneho dvora.
16. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len OZ), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
17. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
19. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
21. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
23. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
25. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len citovaného zákona), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
26. Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
27. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
28. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
29. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20180501?ucinnost=23.01.2014> a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180501? ucinnost=23.01.2014>, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20180501?ucinnost=23.01.2014>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20180501?ucinnost=23.01.2014>, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180501?ucinnost=23.01.2014> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
30. Podľa § 11 ods.1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180501?ucinnost=23.01.2014>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180501?ucinnost=23.01.2014>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180501?ucinnost=23.01.2014> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180501?ucinnost=23.01.2014>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180501?ucinnost=23.01.2014> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
31. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
32. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
33. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
34. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
35. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
36. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
37. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
38. Podľa článku 3 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
39. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
40. Podľa bodu 2 prvá veta Obchodných podmienok, termín poslednej splátky úveru, t. j. konečná splatnosť úveru je 370. deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru.
41. V predmetnom konaní súd zistil, že medzi stranami konania bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá mala mať náležitosti v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch, platným a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, teda v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. Súd zistil, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti, ktoré v súlade so zákonom obsahovať má. Konkrétne podľa súdu neobsahuje potrebný údaj o konečnej splatnosti úveru, keďže v zmluve nie je uvedená konečná splatnosť úveru. Všeobecný údaj o splatnosti je v bode 2 Obchodných podmienok. Argumentácia žalovaného, že
spotrebiteľ by si mal odvodiť konečnú splatnosť úveru podľa súdu neobstojí. Snahou zákonodarcu je, aby spotrebiteľ mal pri uzatváraní zmluvy všetky potrebné údaje k dispozícii jasne a prehľadne tak, aby mal vedomosť o tom, akú sumu je povinný zaplatiť, aké jednotlivé platby, v akých termínoch a kedy jeho povinnosť platiť pri riadnom dodržaní splátkového kalendára zanikne. Zo samotného znenia zmluvy jasný údaj o konečnej splatnosti úveru nevyplýva.
42. Už len táto samotná skutočnosť spôsobuje to, že zmluva je síce platná, avšak bezúročná a bez poplatkov. Súd už teda ďalšie prípadné pochybenia v zmluve neskúmal. Keďže bolo preukázané, že žalobkyňa pri poskytnutí úveru vo výške XXX Eur zaplatila sumu XXX,XX Eur (táto skutočnosť po čiastočnom späťvzatí návrhu sporná nebola), bolo by teda podľa súdu namieste vydať žalobkyni sumu XXX,XX Eur ako bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovaného. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd skúmal, či táto námietka je dôvodná.
43. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako majetkové právo sa premlčuje v zákonom stanovenej 3-ročnej alebo 10-ročnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v rámci ktorej plynie 2-ročná subjektívna premlčacia lehota podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom objektívnu premlčaciu lehotu presiahnuť nemôže.
44. Čo sa týka subjektívnej premlčacej lehoty, súd má za nepochybné, že táto uplynula. Aj keď subjektívna premlčacia lehota podľa zákona plynie od doby, kedy sa oprávnený subjekt dozvedel o bezdôvodnom obohatení povinného subjektu a jeho výške, túto vedomosť je potrebné odvíjať od toho, kedy žalobkyňa získala vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné obohatenie. Vôbec teda nie sú relevantné jej právne znalosti (platí zásada neznalosť zákona neospravedlňuje), teda nie je podstatné, či vedela o príslušnej právnej úprave alebo judikatúre súdov, a teda či bola subjektívne schopná posúdiť uvedené skutkové okolnosti. Tento právny názor vyplýva priamo z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX: to, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Podobné názory prezentujú rozsudky Najvyššieho súdu ČR XXOdo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, XXCdo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, XXCdo XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a XXCdo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
45. Žalobkyňa zaplatila poslednú splátku zo zmluvy o domácom servise dňa XX.XX.XXXX a zo zmluvy o úvere dňa XX.XX.XXXX. Vychádzajúc z tohto právneho názoru sa potom žalobkyňa o skutkových okolnostiach dozvedela najneskôr zaplatením poslednej splátky, teda dňa XX.XX.XXXX. Od úhrady poslednej splátky začala žalobkyni plynúť subjektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa XX.XX.XXXX. Je irelevantné kedy si žalobkyňa začala zisťovať bližšie informácie ohľadom spotrebiteľského práva a kedy danú skutkovú situáciu mala právne posúdenú. To, kedy žalobkyňa tvrdí, že si vec nechala právne posúdiť, tak relevantné byť nemôže, pretože žalovaný v takomto prípade nemá žiadnu obranu a začiatok plynutia premlčacej lehoty by závisel iba od tvrdenia žalobkyne. Bolo by teda nepreukázateľné, či sa žalobkyňa o právnom posúdení nedozvedela skôr a zároveň by nebolo zrejmé, prečo si žalobkyňa nenechala vykonať právne posúdenie už oveľa skôr. Podľa súdu je preto irelevantné aj potvrdenie od občianskeho združenia, ktoré žalobkyňa predložila.
46. K vzniku bezdôvodného obohatenia došlo najskôr dňom zaplatenia poslednej splátky žalobkyne voči žalovanému a k tomuto dňu sa viaže začiatok plynutia premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Oprávnený sa totiž dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá určitá (konkrétna) osoba je zodpovedná za vznik bezdôvodného obohatenia. Nemusí však ísť o nespochybniteľnú istotu o takomto zodpovedajúcom subjekte. Súd zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky XCdo XXX/XXXX, ktoré poukazuje, že rovnaký názor zastáva aj Najvyšší súd, ktorý ma danú otázku už vyriešenú. Vzhľadom k uplynutiu subjektívnej premlčacej lehoty súd žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol.
47. Čo sa týka určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky vo vzťahu k servisnému poplatku, súd poukazuje na to, že výška odmeny je priamo odvodená od hodnoty poskytnutej istiny a podrobnosti mechanizmu, ktorý mení jej reálnu výšku pre každého spotrebiteľa zvlášť, v zmluve o spotrebiteľskom
úvere vysvetlené nie sú. V zmluve sa ani neuvádza, čo sa bude zaplatením servisného poplatku kryť. Táto zmluvná podmienka nemá oporu v poskytnutí skutočného plnenia, preto ju súd posúdil ako neprijateľnú. Súd vychádzal z toho, že servisný poplatok, na rozdiel od úroku, nie je viazaný na reálne poskytnutie úveru. Žalovaný napriek tomuto nijako nevysvetlil, prečo, pokiaľ táto odplata súvisí s administratívnymi úkonmi pri poskytovaní úveru, sa odvíja od samotnej výšky poskytnutého úveru, čo je zrejmé z jednoduchého matematického výpočtu. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pri tejto zmluvnej podmienke spočíva v tom, že si žalovaný nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú jeho zákazníkom vopred známe a navyše je neprijateľné, aby poplatok za vypísanie zmluvy závisel na výške poskytnutého úveru. Súd teda žalobe v tejto časti vyhovel.
48. Podľa § 567 ods. 1 OZ, dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.
49. Súdu je z rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu známe, že zmluvy o domácom servise boli podmienkou uzavretia zmluvy o úvere. V prípade, ak by klient nesúhlasil, úver by mu nebol poskytnutý a musel by sa obrátiť na žalovaného. Každá jedna zmluva o úvere má aj zmluvu o poskytnutí domáceho servisu, pretože úver je vyplácaný v domácnosti a v domácnosti sa vyberajú aj splátky. Podmienku uzatvorenia zmluvy o domácom servise pri vyplatení úveru v hotovosti potvrdila aj svedkyňa.
50. Súd dojednanú zmluvu o domácom servise považoval za neplatnú pre jej rozpor s dobrými mravmi a z dôvodu obchádzania zákona. Rozpor s dobrými mravmi a obchádzanie zákona súd vidí v tom, že žalovaný takýmto spôsobom obchádza výpočet RPMN, pretože odmena za túto službu sa nezahŕňa do RPMN a týmto je vlastne spotrebiteľ na výške RPMN klamaný. Taktiež je potrebné uviesť, že žalovaný neposkytoval žalobkyni žiadne nadštandardné služby, ktoré by spočívali v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru.
51. Súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Ž. sp. zn. XCo XXX/XXXX, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol: „Zmluva o poskytnutí domáceho servisu bola uzavretá v rovnaký deň ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere a jej predmetom bola „úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri využívaní domáceho servisu klientov“. Domáci servis je v zmluve definovaný ako „poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi poskytovateľom ako veriteľom a klientom ako dlžníkom. Je to najmä služba spočívajúca v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania“. Z obsahu vymedzenia práv a povinností Zmluvy o poskytnutí domáceho servisu je zjavné, že jej predmet nemá charakter samostatného zmluvného dojednania, ale len definuje štandardné a bežné úkony súvisiace s evidovaním pohľadávky veriteľa. Samostatné zaradenie týchto úkonov do zmluvy a dokonca aj ich spoplatňovanie vytvára dojem, že dodávateľovi (žalobcovi) išlo v skutočnosti o zvýšenie vlastného zisku z poskytnutia úveru, nie o dodanie osobitnej služby nad rámec základných zmluvných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Preberanie splátok, či upozornenie na termín splátky nie sú úkonmi, ktoré by mohli mať charakter zvláštnej osobitne spoplatňovanej služby“.
52. V rozhodnutí sp. zn. XXCo XXX/XXXX Krajský súd v Ž. uviedol: „Z obsahu vymedzenia práv a povinností zmluvy o poskytnutí domáceho servisu je zjavné, že jej predmet nemá charakter samostatnej zmluvy. Už len samotná skutočnosť, že dodávateľ by jednotlivé ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy (navyše vopred naformulované výlučne ním) „vyňal“ zo štandardnej zmluvy (napr. o úvere) a označil ich ako samostatné zmluvy, za účelom zvýšenia odplaty vyžadovanej od spotrebiteľa,(minimálne) vykazuje znaky konania rozporného s dobrými mravmi. Presne k uvedenému smeruje/smerovala činnosť navrhovateľa v procese uzatvárania zmluvy o úvere s odporcami. Zmluva o domácom servise totiž definuje obvyklé a úplne bežné úkony súvisiace s evidovaním pohľadávky veriteľa; rozhodne nejde o nadštandardné služby, ako sa snaží tvrdiť navrhovateľ. Vytvorením akejsi druhej odplatnej zmluvy navrhovateľ jednoznačne sledoval zvýšenie vlastného zisku z poskytnutia úveru. Dotknuté služby(napríklad pripomínanie splátok, preberanie úhrad v hotovosti, či upozornenie na termín splátky) nie sú úkonmi, ktoré by mohli mať charakter zvláštnej osobitne spoplatňovanej služby a zároveň slúžia v podstate záujmom navrhovateľa ako veriteľa a nie záujmom dlžníka“.
53. Súd nakoniec uvádza, že žalobkyňa platila odmenu za službu, ktorou žalovaný vyberá splátky v mieste jej bydliska, vo výške viac ako XX % poskytnutých peňažných prostriedkov, pričom z ustanovenia § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka jej takéto právo vyplýva bezplatne. Je nepochybné, že u žalobkyne takouto zmluvou dochádza k zhoršeniu jej postavenia ako spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe vyhovel aj v tejto časti.
54. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
56. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
57. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
58. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
59. Keďže strany konania boli v konaní úspešné čiastočne, súd nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.