Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Pc-23-2017.pdf
PDF · 88.95 KB
Case nature
Area
Subarea
12Pc/23/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: P. K., N.. XX.XX.XXXX, C. A. Y., Č. Y. B., Š. XXX/XX, proti osobe povinnej-žalovanému: Q. K., N.. XX.XX.XXXX, C. A. S. W., Č. A. W., XX, o určenie výživného takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný platiť navrhovateľke výživné vo výške 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa určené v § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení k rukám navrhovateľky, počnúc dňom XX.XX.XXXX.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Dlh na zročnom výživnom vznikol žalovanému za obdobie od 04.12.2017 do 09.04.2018 v sume 114,94 eur. Súd povoľuje žalovanému dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 10 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu č. k. 16C/498/2015-59 zo dňa 01.04.2016 v časti, v ktorej súd zrušil vyživovaciu povinnosť žalovaného voči navrhovateľke.
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 04.12.2017 sa navrhovateľka domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by určil žalovanému - jej otcovi výživné sumou 230 eur mesačne od 01.10.2017. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bola určená jej otcovi vyživovacia povinnosť voči nej sumou 60 eur mesačne v marci 2012. V júni 2015 ukončila štúdium na strednej škole maturitou. Keďže nepokračovala v štúdiu, tunajší súd vyživovaciu povinnosť otca zrušil. V akademickom roku 2017/2018 začala študovať v 1. ročníku na vysokej škole v Košiciach. V súčasnosti sa teda sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie, nie je schopná sama sa živiť a potrebuje finančnú podporu svojich rodičov. Ďalej uviedla, že býva v podnájme v Košiciach, vlastný príjem nemá, nevlastní žiadny majetok a otec si ju dobrovoľne finančne nepodporuje. Štúdium je náročné a nemá možnosti popri štúdiu sa zamestnať a sama živiť. Zvýšené výdavky má súvisiace so štúdiom a dochádzkou do školy z miesta bydliska - učebnice, študijné materiály a pomôcky, laptop, tlačiareň, internet, ďalej má výdavky na stravu, oblečenie a hygienické potreby. Výdavky vyčíslila sumou 450 eur mesačne (podnájom 100 eur, cestovné 50 eur, strava, hygienické potreby, telefón, oblečenie - 260 eur, internet a farba do tlačiarne 40 eur; knihy a študijné materiály a pomôcky 70 eur na semester, na kúpu laptopu a tlačiarne 440 eur. Jej sestra takisto študuje na vysokej škole, v Bratislave, ich matka na výživu sestry platí dobrovoľne podľa svojich schopností, vyživovacia povinnosť otcovi k jej sestre bola určená rozsudkom tunajšieho súdu. Matka navrhovateľky má príjem 450 eur mesačne.
(2) Žalovaný s návrhom výšky výživného nesúhlasil, navrhol určiť výživné na 60 eur, následne navrhol sumu 40 eur mesačne na obe dcéry.
(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci: (4) Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 16C/498/2015-59 zo dňa 01.04.2016 bola vyživovacia povinnosť otcovi navrhovateľky (žalovanému) voči navrhovateľke (keď v máji 2015 ukončila štúdium na strednej škole maturitou v odbore zdravotná asistencia) zrušená od 01.09.2015 a ďalej mu bol otec navrhovateľky zaviazaný k povinnosti platiť výživné sestre navrhovateľky sumou 120 eur mesačne. Žalovaný bol v tom čase vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, vykonával aktivačné práce pre obec, poberal dávku v hmotnej núdzi.
(5) Navrhovateľka je v súčasnosti žiačkou 1. ročníka Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach.
(6) Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že je v súčasnosti bez príjmu a nemajetná, nevie si zabezpečiť príjem ani brigádami, nakoľko študuje náročnú školu a nemá na brigády čas. Mesačné výdavky uviedla na cestovnom 30 eur, domov dochádza týždenne a z domu si nosí aj stravu, inak na stravu odhadla výdavky 150 eur mesačne. Na letný semester si kupovala ďalšie knihy a zošity s výdavkom 170 eur. Podnájom platí 100 eur mesačne. Na štúdium si kúpila notebook, tlačiareň, k tomu podľa potreby farbu a internet. Výdavky má aj na oblečenie a telefón. Jej matka jej platí 30 až 40 eur týždenne, finančne ju podporuje aj stará matka. So svojou matkou a so sestrou bývajú u starých rodičov v rodinnom dome. So svojím otcom sa vôbec nestýka, od narodenia ho nevidela, otec má problémy s alkoholom a nikdy sa o svoje deti nezaujímal. Doklady o svojich výdavkoch nepredložila. (7) Žalovaný vypovedal, že navrhovateľku videl len jedenkrát, v minulom roku a o tom, že študuje, sa dozvedel z návrhu. Neudržiavajú žiadny kontakt. Poberá dávku v hmotnej núdzi a vykonáva verejnoprospešné práce pre obec. Od jesene 2016 do jari 2017 pracoval v súkromnej bezpečnostnej službe (SBS), bol tri mesiace práceneschopný a lekárka mu zakázala pracovať v noci. Je nemajetný, má dlhy. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť - k sestre navrhovateľky. Podľa posudku všeobecného lekára nie je žalovaný spôsobilý na prácu v SBS. Za obdobie od januára do marca 2017 mal vykázaný príjem zo zamestnania v priemere vo výške 280 eur mesačne, zamestnávateľ súdu oznámil, že pracovný pomer trval od 15.10.2016 do 31.05.2017 (na dohodu o vykonaní práce), pracovný pomer bol so žalovaným ukončený s poukazom na lekársky posudok. Od augusta do novembra 2017 poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur mesačne, za mesiace december 2017 a január 2018 mu bola dávka vyplatená sumou 15,90 eur mesačne. (8) Svedkyňa P. K. - matka navrhovateľky vo svojej výpovedi uviedla, že s navrhovateľkou má veľmi dobrý vzťah, so žalovaným ako bývalým manželom sa od rozvodu ich manželstva nekontaktuje, odvtedy sa stretli len na súde, inak len náhodou. Má dve vyživovacie povinnosti, voči navrhovateľke a k druhej dcére, ktorá študuje v 3. ročníku vysokej školy v A.. Obom platí cestovné. Navrhovateľke platí nájomné 100 eur mesačne, obom dcéram kupuje knihy do školy, zabezpečuje im stravu, šatstvo, topánky a hygienické potreby. Má príjem zo zamestnania 435 eur mesačne a k tomu od minulého roka ďalšie zamestnanie na polovičný úväzok s príjmom 200 až 250 eur mesačne. Je nemajetná, bývajú u jej rodičov, na bývanie platí elektrinu 170 eur mesačne, štvrťročne vodné-stočné, ročne odvoz komunálneho odpadu a v polovici daň z nehnuteľnosti. Po rozvode manželstva predal žalovaný v roku 2006 byt, svedkyňa obdržala polovicu získanej kúpnej ceny (250.000 Sk), tieto peniaze uložila svedkyňa svojim trom deťom (navrhovateľke, ďalšej dcére - F. N. P. B., N.. XXXX) na vkladné knižky, ktoré deti dostali po dosiahnutí 18. roku veku. Za rok 2017 jej zamestnávateľ vykázal príjem v priemere vo výške 491,39 eur, z vedľajšieho zamestnania má vykázaný príjem za mesiace november a december 2017 v priemere 223,65 eur mesačne.
(9) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 3, 5 zák. o rodine)
(10) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
(11) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods. 1 zák. o rodine) (12) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(13) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
(14) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a rozsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, ...). Za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
(15) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne, navrhovateľka preukázala, že je výživou odkázaná na svojich rodičov, keďže v súčasnosti študuje, pokračuje v príprave na svoje budúce povolanie a uplatnenie v pracovnom procese. V súčasnosti je bez príjmu, bez majetku a nie je ešte schopná sama sa živiť. Zvýšené (a účelné - dôvodné) výdavky má navrhovateľka v súvislosti s návštevou školy, študuje mimo svojho bydliska, má preukázateľné výdavky spojené so zabezpečovaním študijného materiálu, bývaním, cestovným. Tieto skutočnosti odôvodňujú určenie výživného žalovanému. Vzhľadom však na to, že otec navrhovateľky má príjem z dávky v hmotnej núdzi, je nemajetný, pričom má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, nebolo možné vyhovieť návrhu navrhovateľky na výške výživného. Súd mu určil preto výživné vo výške zákonného minima, ktoré si na výživu dieťaťa (oprávnenej osoby) rodič (povinná osoba) musí plniť bez ohľadu na výšku svojho príjmu. Vyživovaciu povinnosť otcovi súd určil spätne, a to od podania návrhu. Vo zvyšku (nad rámec priznaného výživného a na čas pred podaním návrhu) súd návrh zamietol.
(16) Podľa § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení (od 01.07.2017) sa za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, považuje suma alebo úhrn súm 91,06 eura mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa. Podľa § 5 ods. 1, ods. 6 tohto zákona sumy uvedené v § 2 sa upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka, ak v odseku 6 nie je ustanovené inak. Sumy životného minima sa k 1. júlu bežného kalendárneho roka
neupravia, ak sa koeficient, ktorým by sa podľa odseku 2 upravili sumy životného minima, rovná jednej alebo je nižší ako jedna.
(17) Minimálna výška výživného takto predstavuje v súčasnosti 27,32 eur mesačne na jedno dieťa.
(18) Žalovanému od podania návrhu do rozhodnutia o výživnom vznikol na výživnom dlh za obdobie 3 mesiacov a 28 dní za mesiac december 2018 a 9 dní za mesiac apríl 2018, ktorý dlh je povinný splatiť do jedného roka. Pokiaľ sa mešká s platbou čo len jednej splátky, stane sa dlh na výživnom splatným v celosti.
(19) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
(20) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)