Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sa/11/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudca JUDr. Pavol Tkáč, v právnej veci žalobcu F. I., R.. XX.XX.XXXX, D. K. X, J., právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom kancelárie Štúrova 20, Košice, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava 1, o správnej žalobe v sociálnych veciach zo dňa 25.04.2017, o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 26786-2/2017-BA zo dňa 22.02.2017 takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. 26786-2/2017-BA zo dňa 22.02.2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 50010-81/2016-KEM zo dňa 15.12.2016 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 25.04.2017 doručenou súdu dňa 28.04.2017 domáhal zrušenia rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. 26786-2/2017-BA zo dňa 22.02.2017 (v ďalšom texte aj : „preskúmavané rozhodnutie“), ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 50010-81/2016-KEM zo dňa 15.12.2016 (v ďalšom texte aj : „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“). V odôvodnení správnej žaloby uviedol, že žalovaná preskúmavaným rozhodnutím potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako vecne správne v otázke aplikácie právneho predpisu - § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj : „zákon o náhrade za bolesť a náhrade za SSU“) v dôsledku pracovného úrazu alebo iného poškodenia zdravia a vyhlášky č. 32/1965 Zb. vo vzťahu k vzniku pracovného úrazu - poistnej udalosti u žalobcu.

2. Žalobca ďalej namietal, že predmetné rozhodnutie je pre neho diskriminačné, znevýhodňujúce jeho postavenie ako občana, ktorému bol predmetným rozhodnutím krátený jeho zákonný nárok na odškodnenie bolestného, pričom správny orgán postupoval v rozpore s dobrými mravmi a navyše zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci.

3. Rovnako namietal výšku bolestného za 165 bodov v sume 330.- eur. Uviedol, že nárok na bolestné si uplatnil žiadosťou dňa 28.09.2016 a to na základe bodového ohodnotenia posudkového lekára Sociálnej poisťovne vykonávajúceho posudkovú činnosť pobočky pre tieto účely, pričom lekárskym posudkom zo dňa 24.10.2016 bolo bolestné ohodnotené počtom bodov 165. Sociálna poisťovňa určila výšku finančnej náhrady v sume 330 eur t.j. súčinom bodového ohodnotenia a náhrady dvoch eur za jeden bod. S takýmto postupom nesúhlasil, pretože z hľadiska výšky odškodnenia za bolesť je rozhodujúce, že bolesť vznikla v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, avšak vytrpené bolesti

spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním následkov z dôvodu straty pravého oka vznikli a boli zistené v roku 2016 (posudok K.. P.), t. j. za účinnosti zákona o náhrade za bolesť a náhrade za SSU. Mal za to, že jeho odškodnenie za bolesť malo byť posudzované v zmysle príslušných ustanovení zákona o náhrade za bolesť a náhrade za SDSU, kde suma za 1 bod v roku 2016 bola pre určenie náhrady stanovená v sume 17,66 eur, teda jeho nárok za poškodenie zdravia z tohto titulu predstavuje súčin 165 priznaných bodov bolestného a hodnoty 17,66 eur za jeden bod, t.j. sumu 2 914 eur. Uviedol, že v prípade jeho odškodnenia pri posúdení nároku podľa vyhlášky účinnej do 01. 01. 2009, berúc do úvahy právoplatne súdom priznané zvýšenie bolestného v rozsahu 9 násobku základného bodového ohodnotenia, jeho nárok by predstavoval sumu 2 970 € (165 bodov krát 2 eurá za 1 bod krát deväťnásobok). Záverom dodal, že rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu sa opiera o nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávnu aplikáciu právnych predpisov (použitie vyhlášky č. 32/1965 Zb.) na daný prípad pri rozhodovaní o výške náhrady za bolesť a rozhodnutia sú vydané v rozpore s platnou právnou úpravou. Podľa názoru žalobcu aj odôvodnenie týchto rozhodnutí je nedostatočné, pretože okrem citácie zákonných ustanovení nepoukazujú na žiadne skutkové a osobitné okolnosti tohto prípadu a už samotné odôvodnenie zakladá dôvod na jeho preskúmanie súdom. Vyslovil presvedčenie, že zo strany správneho orgánu nemožno neprávom vymáhať právo, resp. použiť prílišnú tvrdosť výkladu zákona a tým aj poškodiť práva a právom chránené záujmy žalobcu ako poškodeného zamestnanca, ktorý následkom pracovného úrazu vytrpel ťaživé bolesti a je postihnutý aj nezvratnými trvalými následkami.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.06.2017 navrhla, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Poukázala na to, že zo spisovej dokumentácie, konkrétne zo Záznamu o úraze z 22.02.1999 vyplýva, že žalobcovi sa stal pracovný úraz dňa 21.02.1999 u zamestnávateľa VSŽ Oceľ, s.r.o.. Vo veci bol vypracovaný Posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 08.03.2000 (K.. A. J., P.. Primárom Očnej kliniky, FN s poliklinikou v Košiciach), v ktorom bola ohodnotená bolesť v zmysle vyhl. č. 32/1965 Zb. ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej aj : „vyhláška č. 32/1965 Zb.“) celkovým počtom 680 bodov, ktoré si žalobca uplatnila v konaní pred Slovenskou poisťovňou a.s. a tieto jeho nároky boli odškodnené. Následne žiadosťou zo dňa 28.09.2016 o priznanie náhrady za bolesť si žalobca uplatnil tento nárok na základe Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 22.09.2016, vyhotoveného K.. O. P., oftalmológ, očné oddelenie, Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, v ktorom bola bolesť žalobcu ohodnotená podľa pol. 40 - ruptúra očnej gule a jej roztrieštenie celkovým počtom 165 bodov.

5. Žalovaná dodala, že vzhľadom na tú skutočnosť, že posudok zo dňa 22.09.2016 nebol vyhotovený v zmysle § 11 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť a náhrade za SSU, požiadala pobočka posudzujúcu lekárku o opravu posudku, ktorú táto vykonala a dňa 03.11.2016 doručila pobočke opravený posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 24.10.2016, v ktorom bola bolesť žalobcu ohodnotená podľa prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. položkou 40 - ruptúra očnej gule a jej roztrieštenie s rovnakým počtom bodov 165. Na základe záverov tohto posudku a po kontrole zo strany posudkového lekára pobočky, ktorý súhlasil s opraveným posudkom, vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie dňa 15.12.2016, ktorým podľa § 99 zákona o sociálnom poistení priznal žalobcovi nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 21.02.1999 v sume 330 eur určenej podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb..

6. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 22.02.2017, ktorým postup a rozhodnutie pobočky pri priznaní predmetnej úrazovej dávky žalobcovi považovala za správne.

7. Vo vzťahu k žalobným dôvodom uplatneným v správnej žalobe žalovaná konštatovala, že v predmetnom konaní je sporná výška hodnoty jedného bodu a následne výsledná suma priznanej náhrady za bolestné. Poukázala na znenie ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť a náhrade za SSU, ako aj na otázku pravej a nepravej retroaktivity. Mala za to, že z označeného ustanovenia zákona jednoznačne vyplýva, že na bolesť a na sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, t. j. pred 01.08.2004, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy v plnom rozsahu, t. j. vyhláška č. 32/1965 Zb.. Zdôraznila,

že toto prechodné ustanovenie je v zákone o náhrade za bolesť a SSU vymedzené jednoznačne a neumožňuje dvojaký spôsob výkladu. Odvolala sa aj na článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

8. Ďalej doplnila, že pri stanovení hodnoty bodu, ako aj pri samotnom určení počtu bodov za bolesť alebo za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa príslušných položiek postupovala striktne v nadväznosti na uvedené prechodné ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť a náhrade za SSU, ktoré je svojim obsahom jednoznačné a nesporné. K poistnej udalosti došlo za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom k ustáleniu zdravotného stavu alebo k neskoršiemu zhoršeniu pôvodného poškodenia zdravia, ktoré sa nepredpokladalo pri prvotnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, došlo až za účinnosti neskoršieho zákona o náhrade za bolesť a náhrade za SSU, pri ktorom sa pri stanovení hodnoty bodu za dané poškodenie zdravia, vrátane určenia počtu týchto bodov podľa príslušnej položky, postupuje výlučne podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Označené prechodné ustanovenie zákona o náhrade za bolesť a SSU zakotvuje zákaz pravej retroaktivity tohto zákona a žiadna časť tohto prechodného ustanovenia nepripúšťa jeho nepravú retroaktivitu. Pre žalovanú je v tomto smere neprípustné konať v rozpore s kogentným ustanovením § 11 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť a SSU. Keďže žalobcovi sa pracovný úraz stal za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb., výška odškodnenia za bolesť sa určuje sumou 60,00 Sk za 1 bod.

8. K námietke prílišnej tvrdosti výkladu zákona o náhrade za bolesť a náhrade za SSU uviedla, že nemôže nerešpektovať právny predpis (interpretovať ho spôsobom, ktorý zákon neumožňuje) s odôvodnením, že daný predpis je vývojom prekonaný a postupovať podľa nového právneho predpisu, ak tento nový právny predpis v prechodných ustanoveniach jeho aplikáciu vylučuje. Záverom uviedla, že v správnej žalobe nie sú uvedené nové námietky, ale tieto sú zhodné s dôvodmi podaného odvolania zo dňa 14.01.2017, ku ktorým sa žalovaná vyjadrila v preskúmavanom rozhodnutí.

9. Žalobca v replike zo dňa 27.10.2017 prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že žalovaná v podstate zopakovala svoju argumentáciu z rozhodnutia napadnutého žalobou a na svojom striktnom výklade § 11 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť a náhrade za SSU. Pokiaľ sa týka úvah žalovanej o pravej a nepravej retroaktivite mal zato, že žiadne z ustanovení právneho predpisu, ani zákona č. 461/2003 Z. z. nemožno vykladať v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky so zreteľom na článok 38 ods. 1 Ústavy a nemožno zmenu právnej úpravy, spočívajúcej v prechode odškodňovania, poškodenia zdravia zo zamestnávateľa na žalovanú aplikovať spôsobom, ktorý zbaví žalobcu priaznivých účinkov ktorejkoľvek z týchto úprav. Poukazoval aj na znenie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ako aj na pripojený rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 12C/678/2000 zo dňa 19.02.2016, kde bodové ohodnotenie ako následok jeho pracovného úrazu bolo v súdnom konaní zvýšené. Keďže v súčasnosti sa rozhoduje o priznanie odškodnenia za bolesť (a sťaženie spoločenského uplatnenia) spôsobeného pracovným úrazom, žalovaná v prípade, že zotrváva na názore, že poškodenie zdravia žalobcu, naposledy zistené posudkom z roku 2016, bolo potrebné odškodniť podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., nevyrovnala sa žiadnym spôsobom s § 7 ods. 3 vyhlášky. Toto jej pochybenie je o to závažnejšie, že ako vyplýva z označeného rozsudku Okresného súdu Košice II, žalovaná bola vedľajšou účastníčkou v konaní, v ktorom bol vynesený označený rozsudok. Postup žalovanej, kedy aplikuje na danú vec platnú právnu úpravu spôsobom, kedy z tejto právnej úpravy sa aplikuje pre žalobcu len menej výhodné ustanovenia, nezodpovedá povinnostiam žalovanej, vyplývajúcej z ustanovenia § 196 ods. 1, ods. 6 a § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

10. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku ( ďalej len „SSP“) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovanej, na nariadenom pojednávaní dňa 09.04.2018 dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovanej ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

11. Účastníci konania, ako aj ich zástupcovia na pojednávaní, ktoré sa vo veci uskutočnilo dňa 09.04.2018 v plnom rozsahu zotrvali na právnej argumentácii svojich stanovísk, ktoré sú vyššie uvedené v jednotlivých podaniach adresovaných správnemu súdu ako aj sú obsiahnuté v administratívnom spise žalovanej.

12. Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.

13. V poznámke k uvedenému ustanoveniu zákona o sociálnom poistení je uvedené - zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

14. Podľa § 5 ods. 5 zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za SSU, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

15. Podľa § 11 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za SSU, na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

16. Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť : a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia a c) úrazového poistenia.

17. Podľa § 153 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa : a) posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti, b) posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu, c) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch a d) posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s liečením.

18. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

19. Podľa § 196 ods.1 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti sociálnej poisťovne.

20. Správny súd konštatuje, že právna problematika v posudzovanej právnej veci je upravená jednak vo vyhláške č. 32/1965 Zb. ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia a v zákone č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

21. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom žalovanej, podľa ktorého má byť poskytnutá náhrada za bolesť vo výške podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení účinnom ku dňu pracovného úrazu (21.02.1999) a teda jeho nárok na náhradu za bolesť aj nesprávne právne posúdila. Rovnako namietal, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

21. Pokiaľ sa týka právneho posúdenia veci správny súd poukazuje nato, že Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej „NS SR“) sa problematikou posudzovania bolesti, sťaženia spoločenského uplatnenia

a náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia najmä v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť a náhrade za SSU zaoberal vo viacerých svojich rozhodnutiach. Pre posúdenie danej veci treba poukázať najmä na jeho ostatnú rozhodovaciu činnosť, a to rozsudok sp. zn. 1Sžso27/2015 z 27.07.2015, ako aj sp. zn. 9Sžso/2/2014 zo dňa 24.06.2015. V neposlednom rade sa javí potrebným spomenúť aj závery uvedené v rozsudku NS SR č. 4Sžso/23/2008 zo dňa 28.04.2009.

22. V predmetných rozhodnutiach NS SR uviedol, že zákon o náhrade za bolesť a náhrade za SSU upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ako aj zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 1 citovaného zákona). V osobitných ustanoveniach potom zákon vymedzuje základné pojmy (bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia) a pojmy na účely tohto zákona, ako sú poškodenie na zdraví, poškodený, poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, posudzujúci lekár (§ 2), upravuje náhradu za bolesť (§ 3), náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 4), výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 5), lekársky posudok (§ 7 a § 8), zásady na hodnotenie bolesti (§ 9) a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 10). Z uvedeného je zrejmé, že z hľadiska systematického usporiadania treba rozlišovať pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. S prihliadnutím na to, ak by sa podľa § 11 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť a náhrade za SSU mala podľa doterajších predpisov posudzovať náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, muselo by to byť v tomto ustanovení výslovne uvedené. Znenie citovaného § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. však predpokladá, že podľa doterajších predpisov sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

23. Rovnako treba uviesť, že Správne kolégium Najvyššieho súdu SR na svojom zasadnutí dňa 13.11.2009 prijalo uznesenie o publikovaní rozhodnutia 4Sžso/23/2008 zo dňa 28.04.2009 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktorého právna veta znie: „Pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie sú totožné, preto podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. treba podľa doterajších predpisov posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ich hodnotenie, ale výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadi zákonom č. 437/2004 Z.z.“ (Rozhodnutie bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 47/2010).

24. Z daného zároveň vyplýva, že u žalobcu, keďže utrpel pracovný úraz (21.02.1999) treba podľa doterajších predpisov, t.j. vyhlášky č. 32/1965 Zb., posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. V danom prípade takto žalovaná postupovala, keďže vyzvala lekárku (K.. O. P.), ktorá vypracovala lekársky posudok predložený žalobcom zo dňa 22.09.2016, aby tento opravila v danom smere, čo následne táto lekárka urobila posudkom zo dňa 24.10.2016 (opravený lekársky posudok). Teda žalovaná postupovala vo veci správne a náležite za účelom zistenia úplného skutkového stavu. Ohľadne posudzovania bolesti a sťaženia spoločného uplatnenia mal byť, a v konečnom dôsledku aj bol zo strany žalovanej, použitý správny právny predpis t.j. vyhláška č. 32/1965 Zb..

25. Nemožno sa preto stotožniť s námietkou žalobcu, že žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav veci, nakoľko vo veci v konečnom dôsledku akceptovala predložený opravený lekársky posudok zo dňa 24.10.2016, v ktorom posudzujúca lekárka ohodnotila podľa prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. bolestné u žalobcu rovnako počtom bodov 165, tak ako pri posudku zo dňa 22.09.2016. Teda žalovaná pri svojom rozhodovaní následne aj z tohto posudku a ním stanoveného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu aj vychádzala. Žalobca danú skutočnosť, t.j. bodové ohodnotenie bolestného (vo výške 165 bodov) nespochybňoval.

26. Rovnako neobstojí ani námietka, že zo strany žalovanej mala byť zohľadnená aj tá skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 12C/678/2000-580 zo dňa 19.02.2016 bola zvýšená základná výška náhrady za bolestné, pretože všeobecný súd pri rozhodovaní o určení príslušného násobku vychádzal zo zákonných ustanovení vyhlášky č. 32/1967 Zb.. K danému súd dodáva, že

žalovaná posudzovala nárok žalobcu na priznanie náhrady za bolesť uplatnenia v zmysle § 99 ZoSP, v zmysle ktorého sa tieto nároky posudzujú podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o náhrade za bolesť a náhrade za SSU. Je potrebné zhrnúť, že podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia upravuje zákon o náhrade za bolesť a náhrade za SSU, ktorý v prechodnom ustanovení § 11 ods. 1 stanovuje, ktorý právny predpis sa má použiť na bolesť a na sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom.

27. Na základe vyššie uvedeného správny súd poukazuje v celom rozsahu na právne názory Najvyššieho súdu SR vyslovené vo vyššie označených rozhodnutiach, z ktorých vyplýva, že pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie sú totožné a preto podľa § 11 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť a náhrade za SSU treba podľa doterajších predpisov posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ich hodnotenie, t.j. vyhlášky č. 32/1965 Zb., ale výška náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadia zákonom o náhrade za bolesť a náhrade za SSU. V danom prípade treba žalobcovi poskytnúť náhradu za bolesť podľa predpisu účinného v čase, keď mu vznikol nárok na túto náhradu, teda podľa zákona o náhrade za bolesť a náhrade za SSU.

28. Po zvážení žalobných námietok a vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 190 Správneho súdneho poriadku a z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku preskúmavané rozhodnutie žalovanej vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, v ktorom je žalovaná viazaná právnym názorom správneho súdu (§191 ods. 6 SSP).

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého priznal súd žalobcovi, ktorý bol v celom rozsahu úspešný voči žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala , právo na ich plnú náhradu. O výške účelne vynaložených trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2, 3 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.