Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/14/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v spore žalobcu N. N., M.. N., T.. XX.X.XXXX, H. R. R. Č.. XXX, právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Iva Pavlíková, so sídlom J. Milca 11, Žilina, proti žalovanému Z. N., M.. N.Y., T.. XX.XX.XXXX, H. R. T. D. Č.. XXX, právne zastúpenému Mgr. Miroslava Šufáková, advokát so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, IČO: 42 225 043, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v plnom rozsahu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému priznáva voči žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

III. O výške trov konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vypracuje súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd určil, že stavby - garáž postavená na pozemku o výmere 20 m2 zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na príslušnom liste vlastníctva je jej výlučným vlastníctvom. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 14.1.2001 výlučne sama zakúpila prefabrikát murovanej garáže od spoločnosti C. Sučany za sumu 32.130,- Sk. Táto bola zabudovaná do pozemku parc. č. KNC č. XXXX/X. Dňa 5.12.2006 darovacou zmluvou darovala pozemok pod touto drobnou stavbou svojej dcére Veronike Badániovej, a to bez drobnej stavby, teda bez garáže. Samotná žalovaná sa síce stala majiteľkou pozemku, avšak nestala sa majiteľkou garáže postavenej na tomto parcelnom čísle. V žiadnom prípade nemohla potom previesť túto stavbu na tretiu osobu, t.j. vlastníctvo k tejto garáži. V danom prípade previedla D., t.j. žalovaná neoprávnene stavbu - garáž, nakoľko túto nikdy nevlastnila. Žalobou sa domáhala ochrany v zmysle § 126 ods. 1 OZ.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva. V podstate v písomnom vyjadrení uviedol, že dňa 15.4.2016 uzatvoril kúpnu zmluvu s D. H., kedy kúpil pozemok parc. reg. C KN č. XXXX/X o výmere 20 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a podľa bodu II. predmetnej zmluvy osadenú prenosnú garáž z betónového prefabrikátu. Za uvedených podmienok zaplatil predávajúcej dohodnutú kúpnu cenu vo výške 5 tis. eur. Ďalej uviedol, že veci, ktoré majú síce charakter nehnuteľnosti - stavby, ale ktoré sa neevidujú v katastri nehnuteľností, nespadajú pod právny režim nehnuteľnosti a možno s nimi nakladať ako s hnuteľnými vecami. Mal zato, že prenosná garáž z betónového prefabrikátu spadá pod právny režim veci hnuteľných, ak by súd neurčil, že prenosná garáž je súčasťou samotného pozemku. Rovnako mal zato, že žalobkyňa súčasne s darovaním pozemku dňa 15.12.2006 darovala svojej dcére D. H. aj garáž, ktorá je umiestnená na predmetnom pozemku, túto jej súčasne s pozemkom odovzdala. Odovzdaním veci došlo k platnému prevodu vlastníckeho práva aj ku garáži v prospech dcéry D. H..

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, resp. ich právnych zástupcov, oboznámil sa s darovacou zmluvou, so záväzným stanoviskom, s ohlásením drobnej stavby, s potvrdeniami o zaplatení, s rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 13C 792/99, s kúpnou zmluvou a zistil nasledovné.

4. Predmetom tohto sporu je či súčasťou kúpnej zmluvy, resp. darovacej zmluvy je aj drobná stavba, t.j. garáž, ktorá je postavená na príslušnom pozemku. Súd sa na pojednávaní oboznámil predovšetkým s kúpnou zmluvou č. XX/právne/XXXX, z ktorej vyplýva, že Mesto Žilina odpredalo N. H. a jeho manželke, t.j. žalobkyni, nehnuteľnosť č. KN XXXX o výmere 310 m2 a parc. č. KN XXXX/X zastavané plochy o výmere 3.203 m2 v kat. úz. Ž.. Z ďalších ustanovení tejto kúpnej zmluvy vyplynulo, že predávajúci touto zmluvou odpredáva kupujúcim pozemok uvedený v čl. I. tejto zmluvy, a to parc. č. KN XXXX/X zastavaná plocha o výmere 20 m2 v kat. úz. Ž. a kupujúci tento odkupujú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov za účelom výstavby garáže. Kúpna cena bola stanovená na sumu 10.000,- Sk.

5. Z darovacej zmluvy, ktorá bola predložená súdu samotným žalobcom V 5167/02, uzatvorenej medzi darcom N. H. a obdarovanou N. H., rod. N., vyplynulo, že darujúci svojej manželke daroval svoj bezpodielový spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, a to CKN XXXX/X o výmere 20 m2 zastavanej plochy kat. úz. Ž..

6. Z ďalšej darovacej zmluvy č. V 8792/06 vyplynulo, že to bola darkyňa, t.j. žalobkyňa, ktorá svojej dcére D. H. darovala túto nehnuteľnosť.

7. Ako ďalší dôkaz pre samotného žalobcu, ktorý produkoval, bolo ohlásenie drobnej stavby zo dňa 25.4.2001, vtedy stavebník N. H., teraz žalobca, oznámila Mestskému úradu v Žiline, že na pozemok osadzuje garáž z Prefy Sučany. Ďalej z listinného dôkazu Prefa Sučany vyplýva, že to bola žalobkyňa, ktorá zaplatila za prefabrikovanú garáž sumu 32.130,- Sk. Z rozsudku Okresného súdu v Žiline č. k. 13C 792/99-9 vyplynulo, že bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a to v tom čase žalobkyne N. H., M.. N., proti žalovanému N. H.. Viac listinných dôkazov v tomto spore zo strán sporu nebolo produkovaných. Je nepochybné, čo bolo predmetom sporu, t.j. určenie, že stavba - garáž postavená na pozemku patrí do výlučného vlastníctva samotného žalobcu. Súd sa musel zapodievať samotnou garážou, ktorá je umiestnená na pozemku o výmere 20 m2. Z vyjadrenia sporových strán je jednoznačné, že garáž je umiestnená na celej ploche pozemku, teda na iný účel ako na využívanie garáže by sa pozemok nedal využiť. Občiansky zákonník pri vymedzení vecí hnuteľných vychádza z vymedzenia nehnuteľností, pričom všetky ostatné veci považuje za hnuteľné veci. Za nehnuteľnosť (res immobiles) sa v prvom rade považujú pozemky, teda ohraničená časť zemského povrchu a všetky veci, ktoré tvoria ich súčasť (napr. nerastné suroviny, porasty a stavby s nimi spojené) a pri splnení určitých podmienok i stavby. Všetko ostatné sú hnuteľné veci, nehnuteľnosti sú evidované v katastri nehnuteľností. Kataster eviduje jednak technické údaje o nehnuteľnostiach (geometrické a polohové určenie), a jednak vecné právo k nehnuteľnostiam. Všetko, čo je pevne spojené s pozemkom, sa považuje za nehnuteľnosť do tej doby, pokiaľ je tu prirodzené alebo umelé spojenie. Ak dôjde k pretrhnutiu tohto spojenia, vec sa stane hnuteľnou vecou (napr. vyrezaný strom, zbúraná stavba). Z toho dôvodu sa aj stavba považuje za nehnuteľnosť do tej doby, pokiaľ je tu pevné spojenie s pozemkom.

8. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

9. Podľa § 119 ods. 1 a 2 OZ, (1) Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.(2) Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

10. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

11. Podľa § 133ods. 1 a 2 OZ, (1) Ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. (2) Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

12. Súd musí dať do pozornosti, že treba rozlišovať medzi hnuteľnými vecami a nehnuteľnosťami a takáto skutočnosť má v súkromnom práve význam v tom, že hnuteľné veci a nehnuteľnosti podliehajú rozdielnemu právnemu režimu, t.j. nehnuteľnosti sa zapisujú do katastra nehnuteľností. Samotný zákon na právne úkony s nimi spojené predpisuje osobitnú formu, ale aj to, že hmotné právo osobitným spôsobom upravuje nadobudnutie vlastníckeho práva k týmto veciam. Veci, ktoré majú síce charakter nehnuteľností (stavby), nespadajú pod právny režim nehnuteľností a možno s nimi nakladať ako s hnuteľnými vecami.

13. Občiansky zákonník oddeľuje pozemky a stavby ako dve rozdielne nehnuteľné veci. Stavbou v občianskoprávnom zmysle sa rozumie výsledok stavebnej činnosti tak, ako sa chápe stavebný zákon a jeho vykonávacie predpisy, pokiaľ výsledkom tejto činnosti je vec v právnom zmysle, teda spôsobilý predmet občianskoprávnych vzťahov včítane vlastníckeho práva. Musí teda ísť o takú stavbu, s ktorou by bolo možné samostatne nakladať bez toho, aby sa muselo súčasne nakladať s pozemkom, na ktorom je stavba umiestnená. Stavbu definuje zákon ako nehnuteľnosť spojenú so zemou pevným základom (§ 119 ods. 2 . Pokiaľ sa stavba považuje za nehnuteľnosť, eviduje sa v katastri nehnuteľností (§ 6 ods. 1 písm. c) zákona ZKN).

14. Na účely občianskeho práva je pojem stavby potrebné vykladať staticky, t.j. ako výsledok určitej stavebnej činnosti, ktorý je spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov. V takom prípade je stavba vecou v právnom zmysle. Stavba, ktorá nie je vecou, je súčasťou pozemku a vlastníctvo k nej nadobúda vlastník pozemku prírastkom (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo 16.7.2008 sp. zn. 22Cdo 1121/2008). Dočasné stavby, stavby bez pevných základov, patria medzi veci hnuteľné. Z občianskoprávneho hľadiska nie je rozdiel medzi stavbami, ktoré boli postavené na základe stavebného povolenia a stavbami postavenými bez tohto povolenia.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené má aj súd zato, že prenosná garáž z betónového prefabrikátu spadá pod právny režim vecí hnuteľných. Keďže žalobkyňa, ako taká, darovala na základe darovacej zmluvy svojej dcére samotný pozemok, tým pádom jej darovala aj hnuteľnú vec, t.j. prefabrikovanú garáž jej odovzdaním. Znova súd podotýka, že garáž je umiestnená na nehnuteľnosti vo výmere 20 m2 a iným spôsobom sa nedá využiť. Napokon aj z výpovede svedka N. H., ktorého vypočul súd na pojednávaní vyplynulo, čo sa týka spomínanej garáže, tak tam na uvedenom pozemku sa postavilo celkovo osem garáží. Naraz boli objednané v Sučanoch prefabrikáty pre stavbu týchto garáží. Jednalo sa o asfaltovú plochu, kde boli tieto prefabrikáty umiestnené. Garáž nemala osvetlenie, nemá prípojku na vodu ani na kúrenie. Už aj z tohto dôvodu musel súd konštatovať, že sa jedná len o hnuteľnú veci a nie nehnuteľnú. Preto súd rozhodol v zmysle vyjadrenia žalovaného, garáž považoval za hnuteľnú vec a darovacou zmluvou skutočne prešlo vlastníctvo k tejto hnuteľnej veci na dcéru žalobcu a neskôr na žalovaného.

16. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, to znamená, že súd prizná náhradu trov konania sporovej strane, ktorá mala vo veci plný úspech. V tomto prípade mal úspech žalovaný, preto mu priznal trovy konania v rozsahu 100 %.

17. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).