Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-1775-2007.pdf
PDF · 121.51 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12Er/1775/2007
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci na návrh oprávneného Majetkový Holding, a.s., so sídlom Prievozská 2/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 823 364, proti povinnému Ľ. Z., J.arodenému XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX A., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Kupeckého 29, 040 01 Košice, o vymoženie 12.005,11 Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e ,
II. priznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Molnárovi trovy exekúcie vo výške 54,62 Eur, III. zaväzuje oprávneného uhradiť priznané trovy exekúcie súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením č. XXXX XXXXXX *. zo dňa 10.07.2007 poveril Okresný súd Košice - okolie súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára vykonaním predmetnej exekúcie oprávneného proti povinnému na základe návrhu pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 14.06.2007, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 28.06.2007. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. X L. - XX zo dňa 19.03.2007.
1. Tunajšiemu súdu doručil oprávnený dňa 20.01.2016 doplnený návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený uviedol, že základný zmluvný vzťah zabezpečený zmenkou, nemá charakter spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch. Zabezpečovaný úver, poskytnutý právnym predchodcom v právach veriteľa - PSS, a.s. je úverom spravujúcim sa ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a pri vystavení dotknutej zabezpečovacej zmenky a jej prijatí veriteľom neboli porušené ustanovenia Občianskeho zákonníka o neprijateľných podmienkach a ani iné právne predpisy upravujúce obmedzenie alebo neprípustnosť zmenky vo vzťahu so spotrebiteľom, platné ku dňu vystavenia zmenky. Oprávnený pripojil k doplnenému návrhu Zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.05.2005.
2. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
3. V zmysle ustanovenia § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 23. decembra 2015 (ďalej len „Exekučný poriadok“), v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
4. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia, sa ustanovenie § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.
5. V zmysle odseku 3 predmetného ustanovenia Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
6. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
7. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
8. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
9. Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (čl. 3 ods. 1) zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
10. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 nekalá podmienka uvedená v článku 3 smernice je okrem iných aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú kompenzáciu.
11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
12. Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len OZ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
14. Podľa § 52 ods. 2 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 52 ods. 3 OZ spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti..
16. Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 53 ods. 3 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
18. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
20. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ZoSÚ) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
22. Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
23. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na
- neprijateľné zmluvné podmienky,
- obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
- rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
24. V priebehu exekučného konania nadobudol dňa 23.12.2015 účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým boli zmenené a doplnené niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, a to § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m), § 58 ods. 5 a § 243f.
25. Podľa uvedených zákonných ustanovení zavedených do exekučného poriadku s účinnosťou od 23.12.205, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený je povinný v návrhu opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a k návrhu pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Ak oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a exekučné konania sa začalo pred 23.12.2015, došlo k odloženiu exekúcie a oprávnený bol povinný do 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. (§ 243f ods. 1EP), t. j. do 22.01.2016, doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP. Ak oprávnený na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP doplnil v zákonom stanovenej lehote, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP a exekúciu zastaví, ak takýto dôvod zistí, resp. ak sa nepreukáže opak (§243f ods. 4 EP), alebo rozhodne o pokračovaní exekúcie (§243f ods.6 EP). Exekúciu súd zastaví aj v prípade, že oprávnený návrh podľa § 39 ods. 4EP v zákonom stanovenej lehote nedoplnil.
26. Povinným je fyzická osoba a oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe zmenkového platobného rozkazu, ktorým mu bol priznaný nárok zo zmenky, preto bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 243f EP a § 39 ods. 4 EP.
27. Na základe uvedeného tunajší súd požiadal Okresný súd Bratislava V o zapožičanie spisu sp. zn. X L..
28. Súd sa oboznámil s doplneným návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom, s pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. XZm/XX/XXXX a zistil, že exekúciu je potrebné zastaviť.
29. Súd zistil, že Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335004 (ako veriteľ, právny predchodca oprávneného) a povinný (ako dlžník) uzatvorili dňa 31.05.2005 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej aj len „zmluva“). Povinný je v predloženej Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 31.05.2005 označený ako fyzická osoba- nepodnikateľ (t.j. menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom). Z pripojeného zmenkového spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. XZm/XX/XXXX vyplýva, že povinný bol i v tomto konaní označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ (t.j. menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom). Zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 31.05.2005 súd zistil, že predmetom zmluvy je poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod č. XXXXXXX X XX vo výške 400 000 Sk (13.277,57 Eur), pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení (ďalej len „Všeobecné podmienky“) sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX vo výške cca 240 000 Sk (7 966,54 Eur) s tým, že presná výška bude rozdielom cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.
30. Súd zo skutkových zistení dospel k právnemu záveru, že posudzovaný právny vzťah účastníkov konania založený Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, je od samého vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou (na ktorý sa vzťahujú zároveň ustanovenia zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a hoci zmluva o úvere je ako typová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku). Zo zmluvy je zrejmé, že ju uzatvárala Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31 335 004 (veriteľ, právny predchodca oprávneného), ktorá je podnikateľom a podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľom, teda osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, poskytovala služby v rámci svojej podnikateľskej činnosti. O tom svedčí aj výpis z Obchodného registra, kde je pri obchodnom mene veriteľa uvedený predmet podnikania (činnosti) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov, poskytovanie úverov stavebným sporiteľom /stavebný úver/ a ďalšie činnosti, ktoré ustanovuje zákon o
stavebnom sporení v § 2 zákona o stavebnom sporení. Súdu je známe, že veriteľ uzatvára opakovane takéto formulárové zmluvy (adhézne zmluvy, o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane) s veľkým počtom zákazníkov a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z uvedeného súd taktiež vyvodil, že pri účele uzatvorenia zmluvy s veriteľom bol dlžník spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, úver požadoval ako fyzická osoba, nepodnikateľ, na súkromné účely. Ochrana spotrebiteľa do vnútroštátneho práva bola premietnutá okrem zákona o ochrane spotrebiteľa aj do ustanovení § 53 ods. 3 a 4 zákonom č. 150/2004 Z. z.. Pri závere o spotrebiteľskom charaktere zmluvy a v rámci tohto právneho vzťahu uzavretej zmluvy súd vychádzal aj z dôvodovej správy k zákonu č. 150/2004 Z. z., podľa ktorej: „Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ(oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv, a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť.“ Súd vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nepochybne zmluva uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
31. Nakoľko súd predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, preskúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a teda či rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Ak sa v konaniach podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
32. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná.
33. Podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodnutie - zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. XZm/XX/XXXX-XX zo dňa 19.03.2007, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. V predloženej Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 31.05.2005 je uvedené v čl. II., že za spracovanie medziúveru vyrubuje veriteľ dlžníkovi poplatok vo výške 3 000 Sk (99,58 Eur), ak dlžník vydá veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 500 Sk (16,60 Eur) a za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru bude veriteľ vyrubovať poplatok ročne podľa „Sadzobníka poplatkov“ platného pre príslušný rok, pričom prvý poplatok za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru vo výške 400 Sk (13,28 Eur) je splatný s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru. V prípade poplatku za spracovanie medziúveru, keď súd vyhodnotil samotný poplatok za neplatné zmluvné dojednanie, bol zjednaný v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník. Veriteľ, resp. oprávnený nepreukázal a súdu nie je zrejmé a ani zo zmluvy nevyplýva, za aké konkrétne poskytnuté služby vlastne má dlžník poplatok platiť, nakoľko spracovanie medziúveru je zrejme ponukou veriteľa (predloženie podmienok za akých je veriteľ ochotný poskytnúť úver spotrebiteľovi) a až jej akceptáciou ponuky dlžníkom vzniká zmluvný vzťah. Zmluvné dojednanie o predmetnom poplatku je v zmluve bez vymedzenia akýchkoľvek práv a povinností, nie je zrejmá jeho funkcia, je dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným. Ide teda len administratívnu činnosť veriteľa, ktorá logicky súvisí s jeho predmetom podnikania a charakterom uvedeného zmluvného záväzku. Poplatok tak slúži len veriteľovi na úhradu jeho administratívy a za uplatnenú protihodnotu nie je spotrebiteľovi poskytovaná žiadna
služba, resp. benefit. Ešte výraznejšie dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je potrebné vyhodnotiť uplatnenie poplatku za zmenku 16,60 Eur, ktorý je dojednaný v znení ,,Ak dlžník vydá veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 500 Sk“, kde uplatnenie takéhoto poplatku je jednoznačne rozpore s dobrými mravmi. Zo zmluvy vyplýva, že zmenka mala nesporne zabezpečovací charakter, mala byť vystavená dlžníkom ako nevyplnená (tzv. biankozmenka). Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník, vystavením zmenky teda neposkytol dodávateľ spotrebiteľovi žiadnu službu, naopak, vystavením zmenky poskytol spotrebiteľ veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky. Dojednanie poplatku za neexistujúcu službu súd vyhodnotil rovnako ako priečiace sa dobrým mravom a s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné dojednanie. Pokiaľ ide o poplatok za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru, uzavretá zmluva má charakter predtlačeného formulára, ktorý bol pre dlžníka (povinného) vopred pripravený a veriteľ tento typ zmluvy používa pre širší počet svojich klientov bez toho, aby s každým individuálne dojednával jednotlivé podmienky zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že poplatok za správu úveru nebol individuálne dojednaný, ale len jednostranne určený veriteľom. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. To platí aj pri poplatku za správu úveru - vedenie účtu. Súd má za to, že keď veriteľ poskytol dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášal spotrebiteľ, keď navyše mu nie je poskytované žiadne protiplnenie. Na základe uvedeného súd považuje uvedené zmluvné podmienky za neprijateľné. Zmluvná podmienka obsiahnutá v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretá medzi dodávateľom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. a povinným v čl. II, podľa ktorej veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky, v čl. II. v časti mimoriadny medziúver, podľa ktorej za spracovanie medziúveru veriteľ vyrubuje dlžníkovi poplatok vo výške 3 000,00 Sk a poplatok za biankozmenku vo výške 500 Sk a podľa ktorej za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného Sadzobníka poplatkov, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 400 Sk je splatný podľa platného Sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov, v čl. VII. bodoch 1, 2, podľa ktorej dávajú právo odstúpiť od zmluvy iba veriteľovi - dodávateľovi je zmluvnou podmienkou neprijateľnou. Z judikatúry súdov je taktiež známe, že neprijateľnou podmienkou zmluvy, ktorá znevýhodňuje dlžníka a je v rozpore s ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka je čl. VII. bod 6 zmluvy, podľa ktorého odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Podľa judikatúry, neprijateľnou, teda nevýhodnou podmienkou zmluvy pre spotrebiteľa, je aj ďalšie ustanovenie čl. VII. bod 8, podľa ktorého po odstúpení od zmluvy veriteľ má právo účtovať si pri medziúvere 5 % úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. V tejto súvislosti je neprijateľnou podmienkou zmluvy aj čl. VII. bod 10 zmluvy, podľa ktorého v prípade odstúpenia od zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl. VII. tejto zmluvy. Tieto neprijateľné podmienky zmluvy sú v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatné.
34. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. XZm/XX/XXXX exekučný súd zistil, že zmenkový súd vo veci samej rozhodol bez toho, aby prihliadol na neprijateľné podmienky obsiahnuté v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 31.05.2007 uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. V predmetnej exekučnej veci má teda exekučný súd za preukázané, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na podmienky uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) s poukazom na § 243f Exekučného poriadku zastavil.
35. V posudzovanej veci teda oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil. 36. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 37. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
38. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 39. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 40. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 41. Podľa § 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 31. marca 2017 (ďalej len „vyhláška“), súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti. 42. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
43. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
44. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
- doručenie príkazu na začatie exekúcie,
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
- doručenie exekučného príkazu,
- doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
- doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
- každé zisťovanie bydliska povinného,
- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
- každé zisťovanie účtu povinného,
- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
45. Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky. 46. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 Eur a najviac 33 193,92 Eur. V zmysle § 5 ods. 3 vyhlášky, ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté. 47. Podľa § 20 vyhlášky, o odmene súdneho exekútora za vykonané činnosti na základe poverenia súdu rozhodne súd
48. Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. 49. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora ja zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. 50. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie, ktoré vyčíslil vo výške 88,23 Eur a ktoré špecifikoval nasledovným spôsobom: 1) odmena podľa § 5 ods. 1 vyhlášky (základ pre určenie 362,44 Eur)......................72,50 Eur 2) náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky · poštovné:
- PnZE (7x)...................................................................................10,43 Eur
- UOZE...........................................................................................1,49 Eur
- EP (7x).......................................................................................11,92 Eur
- PnZE (1x).....................................................................................1,70 Eur
- EP (1x).........................................................................................4,90 Eur
- Odblokovanie (1x).......................................................................1,80 Eur
- Žiadosť o vyjadrenie....................................................................1,60 Eur
- Súhlas so splátkami......................................................................1,60 Eur
- Odblokovanie (7x).....................................................................12,60 Eur
- Zaslanie........................................................................................1,50 Eur
- Oznámenie...................................................................................1,60 Eur
- Zaslanie FA..................................................................................1,80 Eur
- Konečné vyúčtovanie...................................................................1,80 Eur
- odblokovanie................................................................................0,15 Eur Poštovné spolu:.......................................................................................................54,89 Eur · poplatky :
- poplatok DI..................................................................................2,83 Eur
- poplatok SCB ..............................................................................0,35 Eur Poplatky spolu:..........................................................................................................3,18 Eur · cestovné za pracovnú cestu zo dňa 03.04.2008, 19.03.2009, 04.07.2011...................................................................................................24,30 Eur Hotové výdavky spolu:............................................................................................82,37 Eur 3) Náhrada za stratu času podľa § 23 vyhlášky
- 1 polhodina x 0,66 Eur.................................................................................................0,66 Eur Odmena + náhrada hotových výdavkov:.....................................................................155,53 Eur 4) DPH 20 % ...............................................................................................................31,06 Eur Celkom spolu: ............................................................................................................186,59 Eur Uhradené povinným v čiastkových úhradách.............................................................- 98,36 Eur Zostatok trov exekúcie...............................................................................................88,23 Eur
51. Z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že pri výpočte trov exekúcie a ich priznaní oprávnenému a súdnemu exekútorovi sa má zohľadniť ich potrebnosť pri účelnom vymáhaní nároku. Na základe uvedeného súd posudzoval nielen vykonanie jednotlivých úkonov v exekučnom konaní, ale aj potrebnosť ich vykonania na účelné vymáhanie nároku oprávneného a účelnosť ich vynaloženia. 52. Súdny exekútor si v zmysle ustanovenia § 16 ods. 2 vyhlášky vyúčtoval sumu vo výške 72,50 Eur, ktorá predstavuje odmenu vo výške 20 % zo základu (výška vymoženej pohľadávky), v danom prípade je to suma 362,44 Eur. 53. V rámci náhrady hotových výdavkov si súdny exekútor uplatnil náhradu poštových nákladov vo výške 54,89 Eur, náhradu poplatkov SCB, DI spolu vo výške 3,18 Eur a cestovné náhrady vo výške 24,30 Eur. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal poštovné vo výške 3,75 Eur, ktoré si súdny exekútor uplatnil za faktúru, konečné vyúčtovanie a za odblokovanie účtov v banke, nakoľko jeho vynaloženie súd nemal z príslušného spisového materiálu, ani spisu súdneho exekútora, sp. zn. D. XXX/XXXX, za preukázané, respektíve ide o výdavok, ktorý súdnemu exekútorovi ešte nevznikol. Poštovné vo zvyšnom rozsahu, t.j. vo výške 51,14 Eur, súd súdnemu exekútorovi priznal, nakoľko jeho vynaloženie, opodstatnenosť a účelnosť mal súd na základe poštových doručeniek, respektíve vrátených nedoručených zásielok súdneho exekútora, založených v spise súdneho exekútora, sp. zn. D. XXX/XXXX, za preukázané. Náhradu poplatkov SCB, DI spolu vo výške 3,18 Eur súd súdnemu exekútorovi priznal v plnom rozsahu, nakoľko zo spisu súdneho exekútora, sp. zn. D. XXX/XXXX, mal ich výšku a vynaloženie v uplatnenom rozsahu za preukázané. Cestovné náhrady si súdny exekútor vyúčtoval vo výške 24,30 Eur, a za účelom preukázania nároku naň súdu o uplatnených trovách exekúcie súdu predložil osvedčenie o evidencii cestného motorového vozidla (technický preukaz) a záznam o pracovnej ceste, pričom však nepredložil vyúčtovanie cestovného a potvrdenie o nákupe pohonných hmôt, respektíve ich fotokópie, súd nemal preto vynaloženie výšky cestovného vo výške 24,30 Eur súdnym exekútorom za preukázané, preto súdnemu exekútorovi cestovné náhrady vo výške 24,30 Eur nepriznal v plnom rozsahu Vzhľadom na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi v rámci náhrady hotových výdavkov celkom sumu vo výške 54,32 Eur.
54. V súlade s citovaným ustanovením § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky priznal súd súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času vo výške 0,66 Eur, zodpovedajúcu času, ktorý súdny exekútor strávil cestou do miesta bydliska povinného, vzhľadom na to, že súd mal preukázaný účel tejto cesty.
55. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patria mu v zmysle § 196 Exekučného poriadku trovy exekúcie zvýšené o 20 %. Súd priznáva súdnemu exekútorovi trovy v celkovej výške 152,98 Eur, zvýšenie o DPH teda predstavuje sumu 25,50 Eur (20 % zo sumy 127,48 Eur).
56. Vzhľadom na čiastočné úhrady povinným vo výške 98,36 Eur súd priznal súdnemu exekútorovi trovy v celkovej výške 54,62 Eur
57. V zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení súd rozhodol tak, že povinnosť zaplatiť odmenu a hotové výdavky súdneho exekútora má oprávnený.
58. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd o trovách konania tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 54,62 Eur a na ich úhradu zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Proti výroku II. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.