Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cb/86/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Júliusom Tóthom v spore žalobcu: BPS Čečejovce, družstvo, so sídlom Paňovská 7/530, Čečejovce 044 71, IČO: 47 255 234, pr. zastúpený: Capitol Legal Group, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kollárovo námestie 20, Bratislava 811 06, IČO: 47 257 211, proti žalovanému v 1. rade: Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, pr. zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32 Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 08, IČO: 51 003 848, žalovanému v 2. rade: Východoslovenská energetika a.s., so sídlom Mlynská 31, Košice 042 91, IČO: 44 483 767, v konaní o plnenie, takto

rozhodol:

I. Konanie: Žalovaný v 1. rade je povinný uhrádzať žalobcovi doplatok vo výške 92,315 Eur/MVH v rozsahu skutočného množstva elektriny vyrobenej žalobcom v každom kalendárnom mesiaci roka 2015 z obnoviteľných zdrojov energie zníženého o technologickú vlastnú spotrebu elektriny a to do 15 dní od skončenia každého kalendárneho mesiaca roka 2015 a konanie: Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi cenu elektriny na straty vo výške 44,015 Eur/MVH bez DPH za elektrinu vyrobenú žalobcom z obnoviteľných zdrojov energie a dodanú žalovanému v 2. rade v každom kalendárnom mesiaci roka 2015 a to do 15 dní od skončenia každého kalendárneho mesiaca roka 2015, z a s t a v u je .

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a mi e t a .

III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 24.4.2015 žalobca žiadal, aby súd rozhodol tak, že: I. Žalovaný v 1.rade je povinný uhradiť žalobcovi sumu 118.746,91 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 62.389,71 EUR od 24.2.2015 do zaplatenia a vo výške 8,05% ročne zo sumy 56.357,20 EUR od 21.3.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaný v 2.rade je povinný uhradiť žalobcovi sumu 15.717,86 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 10.344,34 EUR od 24.2.2015 do zaplatenia a vo výške 8,05% ročne zo sumy 5.373,52 EUR od 21.3.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalovaný v 1. rade je povinný uhrádzať žalobcovi doplatok vo výške 92,315 EUR/MWh v rozsahu skutočného množstva elektriny vyrobenej žalobcom v každom kalendárnom mesiaci roka 2015 z obnoviteľných zdrojov energie, zníženého o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, a to do 15 dní od skončenia každého kalendárneho mesiaca roka 2015.

IV. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi cenu elektriny na straty vo výške 44,015 EUR/MWh bez DPH, za elektrinu vyrobenú žalobcom z obnoviteľných zdrojov energie a dodanú žalovanému v 2.rade v každom kalendárnom mesiaci roka 2015, a to do 15 dní od skončenia každého kalendárneho mesiaca roka 2015.

2. Na pojednávaní dňa 9.4.2018 žalobca uviedol, že pred začatím pojednávania vo veci samej berie žalobu v časti výroku III. a IV. späť a v tejto časti žiada konanie zastaviť. Vo zvyšku, čiže vo vzťahu k I. a II. výroku žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.

3.Podľa ust. § 144 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

5. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Keďže žalobca má právo v zákonom stanovenom rozsahu disponovať žalobou, súd vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby vo vzťahu k späťvzatiu žalobcu špecifikovaného v odseku 2 tohto rozsudku skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, v súlade s citovanými ustanoveniami zákona konanie v tejto časti zastavil (výrok I. tohto rozsudku).

7. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby bol nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade: Žalovaný v 1. rade je povinný uhradiť žalobcovi sumu 118.746,91 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 62.389,71 EUR od 24.2.2015 do zaplatenia a vo výške 8,05% ročne zo sumy 56.357,20 EUR od 21.3.2015 do zaplatenia, a nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade: Žalovaný v 2.rade je povinný uhradiť žalobcovi sumu 15.717,86 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 10.344,34 EUR od 24.2.2015 do zaplatenia a vo výške 8,05% ročne zo sumy 5.373,52 EUR od 21.3.2015 do zaplatenia.

8. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca je výrobcom elektriny obnoviteľných zdrojov energie, ktorý vyrába elektrinu a teplo z bioplynu. Žalobca prevádzkuje zariadenie s inštalačným výkonom 0,999 MW na základe potvrdenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Slovenskej republiky (ďalej len ÚRSO) o splnení oznamovacej povinnosti č. 691/2014/E-PT zo dňa 20.11.2014. Zariadenie bolo pritom uvedené do trvalej prevádzky 21. 9. 2012, a to ešte pôvodným vlastníkom - družstvom PDP Čečejovce. Na základe Zmluvy o nepeňažnom vklade zo dňa 17.9. 2014 došlo k prevodu zariadenia z pôvodného vlastníka PDP Čečejovce na žalobcu - ako nového vlastníka, a to ku dňu právoplatnosti povolenia vkladu do katastra nehnuteľností, t.j. ku dňu 15.10.2014. Žalobca a predtým družstvo PDP Čečejovce ako jeho právny predchodca, je poberateľom podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorej podmienky sa spravujú Zák. č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby (ďalej len zák. o OZE). Podpora sa poskytuje v dvoch formách: a) vo forme odberu (výkupu) elektriny zo strany prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy alebo osoby ním poverenej za cenu elektriny na straty, a to v rozsahu elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac a b) vo forme doplatku (k cene elektriny na straty) uhrádzaného prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac znížené o tzv. technologickú vlastnú spotrebu zariadenia. Žalovaný v 1. rade je poskytovateľom oboch foriem podpory. Žalovaný v 2. rade je osoba poverená žalovaným v 1. rade k výkupu elektriny na krytie strát, v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. b) zák. o OZE. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným v 1. rade Zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie s vysoko účinnou kombinovanou výrobou č. OZE 498 2012 (ďalej len Zmluva). Neskôr bola táto zmluva zmenená 1. dodatkom, predmetom ktorého bola nielen zmena v osobe výrobcu (z PDP Čečejovce na žalobcu), ale aj rozdelenie zodpovednosti žalovaných na poskytnutie podpory v zmysle vyššie uvedeného. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal poskytovať žalobcovi doplatok a žalovaný v 2. rade prevzal záväzok odoberať od žalobcu elektrinu a uhrádzať mu cenu elektriny na straty. S poukazom na systém podpory reprezentovaný zák. o OZE má žalobca právo voči žalovanému v 2. rade na výkup elektriny za cenu elektriny na straty, t. j. za 44,015 EUR, nakoľko

cena elektriny na straty je pre rok 2015 schválená ÚRSO v danej výške, a to cenovým rozhodnutím č. 0008/2015/E zo dňa 27.11.2014 vydaným pre žalovaného v 1. rade a voči žalovanému v 1. rade na úhradu doplatku, ktorý sa určí ako rozdiel medzi cenou elektriny schválenou žalobcovi ÚRSO (136,33 EUR/MWh) a vyššie uvedenou cenou elektriny na straty (44,015 EUR/MWh) t.j. doplatok vo výške 92,315 EUR za každú jednotku (MWh) elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, nakoľko slovenský systém podpory reprezentovaný zák. o OZE zakladá právo na podporu po dobu 15 rokov odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu do prevádzky, t.j. u žalobcu do 20.9.2027. Na účely preukázania skutočne vyrobeného množstva tejto elektriny sa vydáva tzv. potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Žalobca má platné Potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie č. 0143/2014/PoP-OZE zo dňa 2.12.2014. Žalobca má teda právo vyrábať danú elektrinu a dodávať ju do sústavy žalovaného v 2. rade za celkovú cenu 136,33 EUR/MWh. Časť tejto sumy mu uhrádza žalovaný v 2. rade ( 44,015 EUR/MWh) a zvyšok z titulu doplatku žalovaný v 1. rade. Z uvedeného vyplýva, že na základe podpory v zmysle zák. o OZE inkasuje žalobca od žalovaného v 2. rade sumu cca 360.923,- EUR ročne (bez DPH) a od žalovaného v 1. rade z titulu doplatku sumu cca 703.994,198 EUR (bez DPH), teda spolu sumu vo výške 1.064.917,19 EUR (bez DPH). Právnemu predchodcovi žalobcu - družstvu PDP Čečejovce bola vyššie popísaná podpora nerušene poskytnutá od uvedenia zariadenia do prevádzky, t.j. v roku 2013 a časť roka 2014. Po prevode zariadenia na žalobcu získal nárok na podporu žalobca. Žalobcovi bol zo strany žalovaného v 1. rade doručený list zo dňa 15.12.2014 a označením „Oznámenie o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015“ vo vzťahu k danému zariadeniu a to z dôvodu, že v roku 2014 nedošlo k splneniu všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby zariadenie požívalo podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015, nakoľko neboli splnené podmienky upravené v § 4 zákona o OZE. Žalovaní v 1. a 2. rade pristúpili k odopretiu podpory na rok 2015 napriek tomu, že ich žalobca na nezákonnosť takéhoto postupu opakovane upozorňoval. Nezákonnosť postupu žalovaných vidí žalobca jednak v tom, že na žalobcu sa oznamovacia povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zák. o OZE, ktorá mala byť splnená do 15.8.2014 nevzťahovala, nakoľko 1. žalobca sa stal výrobcom danej elektriny až 15.10.2014 a to ku dňu právoplatného nadobudnutia daného zariadenia do jeho vlastníctva. V ten deň bolo žalobcovi vydané aj potvrdenie ÚRSO o splnení oznamovacej povinnosti č. 691/2014/E-PT, ktoré ho oprávňuje na podnikanie v oblasti výroby elektriny. Následne bolo žalobcovi dňa 1.12.2014 vydané jednak cenové rozhodnutie ÚRSO o určení ceny elektriny pre stanovenie doplatku 136,33 EUR/MWh a tiež potvrdenie o pôvode danej elektriny na roky 2014 až 2017. 2. sankcia (následok) v podobe straty nároku na podporu sa z dôvodu aplikácie prechodného stanovania § 18e ods. 1 zák. o OZE nevzťahuje na výrobcov elektriny, ktorí prevádzkujú zariadenia uvedené do prevádzky do 31.12.2013, 3. sankciu možno v materiálnom právnom štáte ukladať len na základe individuálneho správneho aktu a nie priamo na základe právneho predpisu, čo sa v danom prípade nestalo a 4.právny predchodca žalobcu si z materiálneho hľadiska splnil oznamovaciu povinnosť voči žalovanému v 1. rade ešte pred uplynutím lehoty 15.8.2014, nakoľko listom zo dňa 7.2.2014 oznámil žalovanému v 1. rade uplatnenie podpory na roky 2014 až 2016, ako aj predpokladané množstvo elektriny, na ktoré sa má podpora vzťahovať. Prílohou listu bolo totiž cenové rozhodnutie ÚRSO č. 1694/2014/E-OZ zo dňa 27.1.2014, ktorým ÚRSO určil pre PDP Čečejovce cenu elektriny pre stanovenie doplatku na rok 2014 a tiež na roky 2015 a 2016 a v odôvodnení ktorého jednoznačne odhadol aj predpokladané množstvo dodanej elektriny. Žalobca na základe vyššie uvedeného teda vystavil žalovanému v 1. rade z titulu doplatku faktúru č. 150002 zo dňa 9.2.2015 za mesiac január 2015 vo výške 62.389,71 EUR s DPH a faktúru č. 150004 zo dňa 6.3.2015 za mesiac január 2015 vo výške 56.387,20 EUR s DPH. Žalobca na základe vyššie uvedeného teda vystavil žalovanému v 2. rade z titulu povinného výkupu elektriny za cenu elektriny na straty faktúru č. 150001 zo dňa 9.2.2015 za mesiac január 2015 vo výške 35.696,26 EUR s DPH a faktúru č. 150003 zo dňa 6.3.2015 za mesiac január 2015 vo výške 32.244,76 EUR s DPH. Obaja žalovaní dané faktúry žalobcovi vrátili listami zo dňa 19.2.2015, 6.3.2015, 11.3.2015 a 18.3.2015. Následne žalobca vystavil žalovanému v 2. rade nové faktúry, znejúce na sumu ceny elektriny zodpovedajúcej cene na trhu, ktoré boli žalovaným v 2. rade uhradené. Žalobca preto v tejto žalobe žiada od žalovaného v 2. rade priznať iba rozdiel medzi cenou elektriny na straty a trhovou cenou elektriny. Zároveň žiada i zákonné úroky z omeškania.

9. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Vo svojich vyjadreniach k žalobe okrem iného uviedol, že žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný a nemá oporu v platných právnych predpisoch, a to z dôvodu, že si žalobca riadne a včas nesplnil svoju povinnosť, ktorú mu ukladá § 4 ods. 2 písm. c) zák. o OZE, teda povinnosť v zákonom stanovenej lehote do 15.8.2014 oznámiť žalovanému v 1. rade ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) a c) zák. o OZE vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na rok 2015, čím žalobca vlastnou pasivitou stratil možnosť úspešne si v roku 2015 uplatniť právo na podporu podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) zák. o OZE. Žalovaný v 1. rade uviedol, že je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy podľa Zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o energetike) na území Košického, Prešovského a časti Banskobystrického kraja, a to na základe a v súlade s povolením vydaným Úradom pre reguláciu sieťových Odvetví č. 2007E 0257. Podľa zákona o OZE je žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy určená povinnosť poskytovať podporu výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov, a to najmä vo forme doplatku a odberom elektriny za cenu elektriny na straty. Jednotlivé formy podpory výroby elektriny ako aj podmienky podpory výroby elektriny sú uvedené v ustanovení § 3 Zákona o OZE. Predmetom úpravy Zákona o OZE je teda úprava podmienok poskytovania podpory pre výrobcov elektriny, a to najmä tým spôsobom, že výrobcovia majú, ,,garantované výkupné ceny“ za vyrobenú a dodanú elektrinu počas doby 15 rokov. Výška týchto cien je určená na základe rozhodnutia ÚRSO. Finančné prostriedky určené na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov sú pre žalovaného prideľované každoročne zo strany ÚRSO, a to na základe predikcie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov na jednotlivé kalendárne roky. Práve z tohto dôvodu je na strane výrobcov elektriny, okrem iného, daná povinnosť oznamovať zákonom stanovené informácie, pričom následkom nesplnenia si uvedených povinností môže byť v určitých prípadoch aj strata nároku výrobcu na podporu v nasledujúcom roku. Hlavný rozpor medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade spočíva v nesplnení si notifikačných povinností žalobcu podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o OZE. Podľa predmetného ustanovenia je výrobca elektriny s právom na podporu povinný oznámiť ÚRSO a tiež prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie si podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c ), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Žalovaný v 1. rade ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy neeviduje voči právnemu predchodcovi žalobcu k predmetnému dátumu splnenie si vyššie uvedenej povinnosti. Žalovaný v 1. rade má za to, že predmetná skutočnosť nebola preukázaná ani v samotnej žalobe. Splnenie si oznamovacej povinnosti zo strany žalobcu tak ostáva len v rovine tvrdenia. Cieľom týchto tvrdení zo strany žalobcu je pritom len navodenie dojmu neoprávneného postupu zo strany žalovaného v 1. rade a vyvolanie obavy o vzniku škody na strane žalobcu zapríčineného neoprávneným postupom žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade s argumentáciou žalobcu, že v čase kedy najneskôr malo dôjsť k splneniu oznamovacej povinnosti ešte nebol vlastníkom zariadenia, na ktoré si žalobným návrhom uplatňuje podporu a preto sa nemožnosť uplatnenia podpory na neho nevzťahuje - absolútne nesúhlasí a je toho názoru, že následky nesplnenia zákonných povinností vyplývajúce z ust. § 4 ods. 3 zák. o OZE sa v roku 2015 musia vzťahovať nie len na predchádzajúceho výrobcu, ale aj na toho výrobcu, ktorý je aktuálnym vlastníkom zariadenia, nakoľko údaje vyžadované podľa § 4 ods. 2 zák. o OZE sa vzťahujú predovšetkým na zdroj, resp. elektrinu v ňom vyrobenú. Právny predchodca žalobcu si túto oznamovaciu povinnosť riadne a včas nesplnil. Žalovaný v 1. rade sa nestotožnil s výkladom žalobcu ohľadne § 18e ods. 1 zák. o OZE, nakoľko pri výklade zákonov, teda aj prechodných ustanovení zák. o OZE je potrebné vychádzať z ich účelu. Vychádzajúc aj zo samotnej dôvodovej správy k zákonu, žalovaný v 1. rade je toho právneho názoru, že pre ust. § 18e sa má aplikovať systematický a užší výklad pojmu „podmienky podpory“, t.j. že dané ust. § 18e zák. o OZE sa vzťahuje na podmienky podpory uvedené v § 3 zák. o OZE, a nie na práva a povinnosti výrobcov, vrátane právnych následkov ich nesplnenia upravené v § 4 zák. o OZE.V prospech tohto užšieho výkladu svedčí aj skutočnosť, že žalobca ako výrobca, ktorému zák. o OZE poskytuje konkrétne práva a ukladá povinnosti, splnil podmienky podľa § 3, a teda má právo na podporu. Z gramatickej formulácie § 4 ods. 3 možno tiež vyvodiť, že nejde o zánik práva na podporu, ale ide iba o dočasnú nemožnosť uplatniť si nárok na podporu ako dôsledok nesplnenia povinnosti požadovanej zákonom. Novela zákona o OZE č. 382/2013 Z. z., ktorou sa zaviedol následok za nesplnenie si notifikačných povinností v podobe straty nároku na uplatnenie si podpory na jeden kalendárny rok nadobudla platnosť dňa 20.11.2013 a účinnosť dňa 01.01.2014. Lehota na splnenie zákonom stanovených povinností výrobcov elektriny s právom na doplatok obsiahnutý v § 4 odseku 2 zákona o OZE pritom uplynula až dňa 15.08.2014, z čoho je zrejmé, že výrobcovia elektriny s právom na doplatok mali pred samotným nadobudnutím účinnosti predmetnej novely zákona o OZE a obzvlášť pred uplynutím lehoty

na splnenie svojich zákonom stanovených povinností, dostatok času na oboznámenie sa so svojimi zákonom stanovenými povinnosťami a rovnako tak s následkom ich nesplnenia predpokladaným v § 4 odseku zákona o OZE a taktiež dostatok času na ich splnenie. V nadväznosti na uvedené si tiež žalovaný v 1. rade zdôraznil všeobecne platnú a rokmi aplikovanú zásadu, že „neznalosť zákona neospravedlňuje“, ktorej podstata je obsiahnutá v zákone č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorý v ustanovení § 2 zakotvuje, že „o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov zverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa týka, domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná“. V súlade s citovanou zákonnou zásadou sa od žalobcu očakáva, že bude poznať svoje zákonom stanovené práva a povinnosti vrátane prípadných následkov ich nesplnenia a že zlučiteľnosť svojho správania s právnymi predpismi upravujúcimi práva a povinnosti subjektov na úseku energetiky, posúdi na vlastnú zodpovednosť. Žalobca, ako výrobca elektriny, tým v zásade sám nesie riziko prípadného nesprávneho posúdenia právneho stavu a neplnenia niektorej zo svojich zákonom stanovených povinností. Aplikáciu uvedeného zákonného princípu potvrdzuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. III. ÚS 21/07, v ktorom konštatuje, že „navrhovateľka tvrdila, že ústavný zákon neporušila, pretože nevedela, že aj na ňu sa vzťahuje uvedená povinnosť, pričom hneď, ako sa o nej dozvedela, ju splnila, aj keď po zákonom stanovenej lehote. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na jednu zo základných zásad práva, ktorú si aj samotná navrhovateľka uvedomuje, a síce „ignorantia legis non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje),“ a taktiež vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 52/2011, kde opakovane dodáva, že ,,v súlade so zásadou neznalosť zákona neospravedlňuje nevedomosťou navrhovateľa o jeho povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 Ústavného zákona nemožno ospravedlniť zmeškanie lehoty na jeho podanie.“ Žalovaný v 1. rade má za to, že nesplnenie si zákonných povinností žalobcu je jednoznačné, pričom v dôsledku nesplnenia si týchto povinností v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o OZE zaniklo žalobcovi právo uplatňovať si v roku 2015, na elektrinu vyrobenú v príslušných zariadeniach na výrobu elektriny, nárok na podporu podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona o OZE. Toto právo žalobcu zaniklo automaticky priamo zo zákona (§ 4 ods. 3 zákona o OZE). Odňatie podpory tak nenastalo v dôsledku rozhodnutia žalovaného v 1. rade, ale vyplynulo z rozhodujúcej skutočnosti, že v danom prípade nedošlo k splneniu zákonných povinností žalobcu. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že právny predchodca žalobcu si z materiálneho hľadiska splnil svoju oznamovaciu povinnosť voči žalovanému v 1. rade ešte pred uplynutím lehoty 15.8.2014. Žalovaný splnenie si notifikačnej povinnosti zo strany právneho predchodcu žalobcu v zmysle ust. § 4 ods. 2 zák. o OZE neeviduje. Zásielka právneho predchodcu žalobcu zo dňa 7.2.2014 spolu s cenovým rozhodnutím ÚRSO v žiadnom prípade neobsahovala podanie, z ktorého by bolo zrejmé, že jeho úmyslom je splnenie si oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zák. o OZE. Navyše aj z odôvodnenia samotného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že údaje o predpokladanej ročnej výrobe, technologickej spotrebe a predpokladaného množstva elektriny sú údaje na rok 2014 a slúžili iba k výpočtu ceny, ktorá je uvedená vo výrokovej časti predmetného rozhodnutia. Rozhodnutie teda neobsahuje údaje o plánovanej výrobe elektriny na rok 2015 a 2016, ako sa žalobca mylne domnieva. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalovaný v 1. rade za to, že v predmetnom prípade nároky uplatňované žalobcom nie sú skutkovo ani právne odôvodnené a vychádzajú z nesprávne interpretovaných ustanovení právnych predpisov.

10. Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe okrem iného uviedol, že neuznáva nárok žalobcu na regulovanú cenu elektriny na straty uplatnený žalobcom. Žalovaný v 2. rade sa nestotožnil s výkladom žalobcu ohľadne § 18e ods. 1 zák. o OZE, nakoľko pri výklade zákonov, teda aj prechodných ustanovení zák. o OZE je potrebné vychádzať z ich účelu. V priebehu času, od prijatia zák. o OZE do súčasnosti, sa postupne menili podmienky, za ktorých mohla byť výrobným zariadeniam priznaná podpora. V práve sa v obdobných prípadoch uplatňuje princíp, že pre vznik práva platia právne predpisy účinné v čase vzniku práva, ale napriek tomu je možné, aby boli právnymi predpismi ukladané subjektom nové práva a povinnosti, ktoré sú tieto subjekty povinné plniť bez toho, aby bola ovplyvnená existencia ich práva. V zmysle uvedeného príkladu, výrobcovi mohlo v roku 2010 vzniknúť právo na podporu vo vzťahu k jeho zariadeniu, ktoré by v súčasnosti - vzhľadom na zmenené podmienky podpory - už vzniknúť nemohlo. To však nemôže mať vplyv na povinnosti uložené zákonom všetkým výrobcom bez ohľadu na to, v akom období im právo na podporu vzniklo. Následky neplnenia povinností, ktoré majú všetci výrobcovia rovnaké, nie sú podmienkami podpory obnoviteľných zdrojov energie a musia sa uplatňovať pre všetkých výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov rovnako. Vychádzajúc aj zo samotnej dôvodovej správy k zákonu, žalovaný v 2. rade je toho právneho názoru, že pre ust. § 18e sa má aplikovať systematický a užší

výklad pojmu „podmienky podpory“, t.j., že dané ust. § 18e zák. o OZE sa vzťahuje na podmienky podpory uvedené v § 3 zák. o OZE, a nie na práva a povinnosti výrobcov vrátane právnych následkov ich nesplnenia upravené v § 4 zák. o OZE.V prospech tohto užšieho výkladu svedčí aj skutočnosť, že žalobca ako výrobca, ktorému zák. o OZE poskytuje konkrétne práva a ukladá povinnosti, splnil podmienky podľa § 3, a teda má právo na podporu. Z gramatickej formulácie § 4 ods. 3 možno tiež vyvodiť, že nejde o zánik práva na podporu, ale ide iba o dočasnú nemožnosť uplatniť si nárok na podporu ako dôsledok nesplnenia povinnosti požadovanej zákonom. Zároveň § 3 definuje podmienky, za ktorých môže výrobca získať podporu, kým § 4 sa týka len výrobcov s právom na podporu. Subjekty, ktorým sú tieto ustanovenia určené teda nie sú totožné. Až výrobca, ktorý splní podmienky podpory a získa právo na podporu je subjektom, na ktorý sa uplatňujú práva a povinnosti definované v § 4. Podpora podľa zák. o OZE nie je podporou vyplácanou štátom. Ide o podporu, ktorú síce reguluje štát prostredníctvom ÚRSO, ale na financie na túto podporu sa „skladajú“ všetci odberatelia elektriny v rámci svojich platieb za odobratú elektrinu. Vzhľadom na systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie má žalovaný iba prostriedky schválené ÚRSO na rok 2015 a poskytnuté žalovaným v 1. rade, a to na vyplatenie podpory pre tých výrobcov, ktorí si pre rok 2015 môžu uplatniť právo na podporu.

11. Žalobca na pojednávaní dňa 9.4.2018 okrem iného uviedol, že ako jeden z argumentov na ktorých stavia žalobca dôvodnosť svojej žaloby uvádza aj to, že žalobca si splnil svoju oznamovaciu povinnosť z materiálneho hľadiska tým, že zaslal žalovanému v 1. rade cenové rozhodnutie ÚRSO z ktorého vyplýva nielen cena elektriny, ale aj predpokladané množstvá elektriny na ktoré sa doplatok uplatní. Cenové rozhodnutie bolo platné na roky 2014-2016. Týka sa to oboch foriem podpory - podpory doplatkom, výkupom za cenu elektriny na straty. S poukazom na § 4 ods. 2 zák. o OZE, tam uvedené povinnosti sa vzťahujú na výrobcov s právom na podporu, pričom v § 4 ods. 1 citovaného zákona je definovaný výrobca s právom na podporu Vzhľadom na to, že sa žalobca stal výrobcom až v novembri roku 2014, nemala by sa na neho vzťahovať táto oznamovacia povinnosť. A tým pádom aj nemal by sa naň vzťahovať následok spojený s nesplnením si svojej povinnosti. Ako druhý argument žalobca uvádza, že podľa § 18e ods. 1 citovaného zákona, ktoré je prechodným ustanovením ktorý zaviedla aj danú sankciu, teda podľa ktorej sa podmienky podpory pre zariadenia uvedené do prevádzky pred účinnosťou novely riadia dovtedajšími predpismi. Má za to, že za podmienky podpory je potrebné považovať aj podmienku straty nároku na podporu v trvaní jedného roka, resp. podmienku splnenia oznamovacej povinnosti. Vzhľadom na to, že dané zariadenie bolo uvedené do prevádzky pred 31.12.2013, takisto by sa táto podmienka straty nároku na podporu nemala vzťahovať ani na podporu žalobcu. A tretí argument žalobcu je ten, že doručením cenového rozhodnutia ÚRSO zo strany právneho predchodcu žalobcu bola splnená oznamovacia povinnosť zo strany výrobcu elektriny vzhľadom na materiálne posudzovanie zákona. Tento tretí argument má význam za predpokladu, že súd neuzná prvý argument žalobcu. Žalobca na pojednávaní dňa 9.4.2018 vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného v 1. rade týkajúceho sa prechodu práv z pôvodného výrobcu na terajšieho výrobcu následne uviedol, že takéto tvrdenie nemá oporu v zákone č. 309/2009, hoci Ústavný súd SR svojim Nálezom 50/2015 rozhodol o tom, že vzťah medzi prevádzkovateľom distribučnej sústavy a konkrétnym výrobcom je vzťahom súkromnoprávnym, súčasne sa vyjadril k otázke, či ide o ustanovenie kogentné, alebo nie, Ústavný súd v tejto otázke polemizoval, čo je samozrejme potrebné posúdiť, a žalobca má za to, že ustanovenia § 4 sú kogentnými ustanoveniami, t.z., že ak § 4 ods. 2 hovorí, že túto povinnosť má výrobca s právom na podporu, tak ju možno posudzovať ku konkrétnemu výrobcovi s právom na podporu, t.z. fyzickej, alebo právnickej osobe. Zariadenie môže byť samozrejme zariadenie, ku ktorému sa táto podporu uplatňuje, avšak zariadenie nemá samo o sebe žiadnu právnu subjektivitu, teda nemôže nadobúdať práva ani povinnosti. Preto sa domnievame, že súd by mal otázku prípadného právneho nástupníctva vo vzťahu k splneniu práv a povinností predchádzajúceho výrobcu posudzovať prísnejšie a zúžiť ju teda tak, že ten výrobca, ktorý si tú povinnosť práva na podporu uplatnil, či si ju uplatnil, alebo nie. A vo vzťahu k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného v 1. rade týkajúceho sa toho, či sa Ústavný súd vysporiadal s otázkou prechodného ustanovenia tohto zákona, tak sa Ústavný súd tejto otázke nevenoval. Ústavný súd sa venoval otázke súladu § 4 citovaného zákona z OZE s ústavou a nie, či toto ustanovenie má byť uplatnené voči výrobcom ktoré majú zariadenia uvedené do prevádzky pred účinnosťou novely, alebo po nej.

12. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 9.4.2018 okrem iného uviedol, že pokiaľ ide o samotnú skutočnosť, že žalobca je právnym nástupcom výrobcu elektrickej energie, v zmysle obsahu a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o predaji časti podniku je zrejmé, že sa žalobca nemôže svojej zodpovednosti zbaviť tým, že poukáže na nejaké nesplnenie si právnej povinnosti právneho predchodcu. Predmetom

tohto sporu je teda skutočnosť, či si právny predchodca žalobcu a teda žalobca, na ktorého prešli nielen povinnosti, ale aj práva a ktoré práva si tu uplatňuje, si teda tú oznamovaciu povinnosť splnil. V priebehu konania vyšlo najavo, že zásadný dôkaz, ktorý mal túto skutočnosť preukázať neexistuje, existencia cenového rozhodnutia sporná nie je a nikdy nebola. Žalovanému v 1. rade bolo doručené Cenové rozhodnutie ÚRSO. Cenové rozhodnutie sa však svojou povahou viaže v prvom rade na doplatok na podporu doplatku, z jeho obsahu v žiadnom prípade nemožno vyvodiť, že sa uplatňuje aj iný druh podpory, to je výkup elektriny za cenu na straty. A čo je najdôležitejšie samotné rozhodnutie nespĺňa požiadavku periodického splnenia si oznamovacej povinnosti pre každý ďalší kalendárny rok, pretože práve vymedzovanie potrebných zdrojov pre účely výplaty podpory je zmyslom oznamovacej povinnosti podľa § 4 citovaného zákona, naviac existuje už viacero rozhodnutí tunajšieho súdu, v ktorých výrobca elektriny dôvodil práve cenovým rozhodnutím ÚRSO, pričom takýto argument nebol dôvodný. Sú to rozhodnutia výrobcov napr. Europrojekt Jota 9, Saler Invest, alebo 1 FVE Humenné. Naviac tento žalobný argument používa každý výrobca, pretože cenové rozhodnutie má každý výrobca. Pokiaľ ide o posledne zmienený žalobný argument a to § 18e citovaného zákona, s jeho uplatňovaním sa podrobne vysporiadal Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí, z ktorého rozhodnutia ale vyplýva, že takýto žalobný argument tiež nie je dôvodný. S poukazom na výsledky dokazovania preto žalovaný v 1. rade žiada žalobu zamietnuť.

13. Predvolanie na pojednávanie konané dňa 9.4.2018 boli stranám sporu riadne a včas doručené. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 2. rade sa na pojednávanie nedostavil, ani nežiadal pojednávanie odročiť pre svoju neúčasť z dôležitých dôvodov. Z uvedeného dôvodu, v zmysle ust. § 181 CSP, súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného.

14. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento stav veci: 15. Zo Zmluvy o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku, číslo zmluvy PDS: OZE 498 2012 nepochybne vyplýva, že bola uzatvorená právnym predchodcom žalobcu so žalovaným v 1. rade dňa 13.11.2012. Jej predmetom bol okrem iného záväzok žalobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora doplatkom a zároveň záväzok žalovaného zaplatiť cenu za elektrinu na doplatok podľa cenového rozhodnutia ÚRSO vydaného žalobcovi. Táto zmluva nadobudla účinnosť 18.1.2012 a bola uzatvorená na dobu neurčitú.

16. Z 1. dodatku na čl. 105 a nasl. nepochybne vyplýva, že jeho predmetom bola zmena v osobe výrobcu (z PDP Čečejovce na žalobcu).

17. Zo Zmluvy o nepeňažnom vklade uzatvorenej medzi Poľnohospodárskym družstvom podielnikov Čečejovce ako prevodcom a žalobcom ako nadobúdateľom dňa 17.9.2014 nepochybne vyplýva, že jej predmetom bol prevod práv viažucich sa k predmetu nepeňažného vkladu, ktorým je samostatná časť podniku prevodcu, ktorou sa rozumie súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania. K časti podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú takémuto účelu slúžiť. Súčasťou časti podniku sú aktíva tvorené nehnuteľnosťou - Bioplynová stanica, investičné výdavky na jej modernizáciu, ako aj investičné výdavky súvisiace s akvizíciou Bioplynovej stanice ako samostatného podnikateľského projektu prevodcu a pasíva, záväzky vzťahujúce sa k výstavbe Bioplynovej stanice. Touto zmluvou sa prevodca zaväzuje previesť na žalobcu vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu príslušnej časti podniku a sú jednotlivo špecifikované v delimitačnom protokole. Z danej zmluvy, ako aj z listu vlastníctva č. 2074, k. ú. Čečejovce vyplýva, že došlo k prevodu zariadenia z pôvodného vlastníka PDP Čečejovce na žalobcu - ako nového vlastníka.

18. Z Vyhlásenia žalobcu zo dňa 27.8.2014 nepochybne vyplýva, že žalobca preberá všetky pohľadávky a záväzky vyplývajúce z prevodu majetku Bioplynovej stanice Čečejovce od vlastníka Poľnohospodárske družstvo podielnikov Čečejovce.

19. Z Rozhodnutia ÚRSO zo dňa 27.1.2014 číslo 1694/2014/E-OZ vyplýva pre právneho predchodcu žalobcu schválenie pre rok 2014 pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 136,33 EUR/ MWh. Z knihy došlej pošty vyplýva doručenie tohto rozhodnutia žalovanému v 1. rade.

20. Z Potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti číslo 691/2014/E-PT, ktoré vydal dňa 20.11.2014 ÚRSO pre žalobcu, nepochybne vyplýva potvrdenie ÚRSO o začiatku činnosti podľa § 5 ods. 4 zák. o energetike pre zariadenie tam špecifikované, s inštalačným výkonom 0,999 MW, so začiatkom činnosti 15.10.2014. Toto potvrdenie je zároveň dokladom o oprávnení podnikať v energetike.

21. Z Potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie č. 0143/2014/PoP-OZE zo dňa 2.12.2014 ÚRSO vyplýva potvrdenie ÚRSO o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre zariadenie žalobcu, pričom dňom vydania tohto potvrdenia končí platnosť potvrdenia o pôvode elektriny č. 1700/2012/PoP-OZE vydané úradom dňa 10.10.2012 pre právneho predchodcu žalobcu.

22. Z Rozhodnutia ÚRSO zo dňa 2.12.2014 číslo 2417/2014/E-OZ vyplýva pre žalobcu schválenie pre rok 2014 počínajúc 15.10.2014 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 136,33 EUR/ MWh.

23. Z listiny označenej ako Predpokladaná ročná charakteristika dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015 adresovanej žalobcom žalovanému v 1. rade a doručenej žalovanému v 1. rade 19.12.2014 vyplýva okrem iného aj uplatnenie podpory podľa zák. o OZE § 3 ods. 1 písm. b) a písm. c).

24. Z Listu žalovaného v 1. rade zo dňa 15.12.2014 .2014 adresovanému žalobcovi a doručenému žalobcovi 16.12.2014 okrem iného nepochybne vyplýva, že žalovaný v 1. rade okrem iného informoval žalobcu, že zo zákona o OZE je vylúčená možnosť zaradiť prevádzkovaný zdroj v roku 2015 do systému podpory pre nesplnenie si povinností v roku 2014 upravených v § 4 zák. o OZE, ktoré sú nevyhnutným predpokladom, pre poskytnutie danej podpory.

25. Z faktúr č. 150002, č. 150004 vystavených žalobcom pre žalovaného v 1. rade nepochybne vyplýva, že ich žalobca za mesiac január a február 2015 vystavil na zaplatenie doplatku a cenu elektriny na straty, ktoré mu ako výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov prináležia v zmysle príslušných cenových rozhodnutí ÚRSO.

26. Z listín žalovaného v 1. rade adresovaných žalobcovi nepochybne vyplýva, že žalovaný v 1. rade dané faktúry č. 150002, č. 150004 vrátil s odôvodnením, že pre žalobcom prevádzkovaný zdroj nie je možné v roku 2015 uplatniť si podporu v zmysle zákona o OZE.

27. Z faktúr č. 150001, č. 150003, vystavených žalobcom žalovanému v 2. rade nepochybne vyplýva, že žalobca nimi za mesiace január a február 2015 vystavil žalovanému v 2. rade za dané zariadenie uvedené faktúry, ktorými dofakturoval rozdiel medzi cenou zaplatenou žalovaným v 2. rade (trhovou cenou) a cenou elektriny na straty.

28. Z listín žalovaného v 2. rade adresovaných žalobcovi nepochybne vyplýva, že žalovaný v 2. rade dané faktúry č. 150001, č. 150003 vrátil s odôvodnením, že pre žalobcom prevádzkovaný zdroj nie je možné v roku 2015 uplatniť si podporu v zmysle zákona o OZE.

29.Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017 mal súd preukázané, že ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z. z. v platnom znení nie je v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

30. Podľa ust. § 260 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len , ak sa v tejto hlave neustanovuje inak, použijú sa na družstvo primerane ustanovenia prvej hlavy prvého dielu tejto časti zákona.

31. Podľa ust. § 59 ods. 1,2,3,4 (1) Vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov (ďalej len "peňažný vklad") a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (ďalej len "nepeňažný vklad"), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. (2) Nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť. Vklady spočívajúce v záväzku vykonať práce, alebo poskytnúť služby sa zakazujú. Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad,

povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť. Spoločnosť vyzve písomne spoločníka, aby zaplatil hodnotu nepeňažného vkladu, ku ktorému spoločnosť nenadobudla právo, a spoločník je povinný splniť túto povinnosť do 90 dní odo dňa doručenia výzvy. (3) Nepeňažný vklad do spoločnosti a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, sa musia uviesť v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve alebo v zakladateľskej listine, ak tento zákon neustanovuje inak. Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom, alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti. (4) Ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použijú sa vo vzťahu k prechodu práv a povinností primerane ustanovenia o zmluve o predaji podniku.

32. Podľa ust. § 476 ods. 1,2 (1) Zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu. (2) Zmluva vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho.

33. Podľa ust. § 477 ods. 1 (1) Na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje.

34. Podľa ust. § 483 ods. 3 (3) Vlastnícke právo k veciam, ktoré sú zahrnuté do predaja, prechádza z predávajúceho na kupujúceho účinnosťou zmluvy. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností. Ustanovenia § 444 až 446 platia obdobne.

35. Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. o OZE (1) Podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje a) prednostným 1. pripojením zariadenia na výrobu elektriny 1) do regionálnej distribučnej sústavy, 4) 2. prístupom do sústavy, 5) 3. prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny, 6) b) odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty, c) doplatkom, d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku 8) prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. (2) Podpora podľa odseku 1 písm. a) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny bez ohľadu na ich výkon. (3) Podpora podľa odseku 1 písm. b) a c) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny a) s celkovým inštalovaným výkonom do 125 MW, b) s celkovým inštalovaným výkonom do 200 MW, ak je elektrina vyrábaná vysoko účinnou kombinovanou výrobou a energetický podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 30%, alebo energetický podiel plynov vznikajúcich ako vedľajší produkt v metalurgickom výrobnom procese v palive je vyšší ako 40%. (4) Podpora podľa odseku 1 písm. c) sa vzťahuje na: a) všetku elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW vrátane, b) všetku elektrinu vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou v zariadení na kombinovanú výrobu s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW vrátane, c) elektrinu zodpovedajúcu pomernému množstvu celkovej vyrobenej elektriny v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, pričom pomer sa počíta ako podiel 5 MW k celkovému inštalovanému výkonu, d) celú výrobu elektriny v zariadení výrobcu elektriny využívajúcom ako zdroj veternú energiu s celkovým inštalovaným výkonom do 15 MW vrátane, e) elektrinu zodpovedajúcu pomernému množstvu celkovej vyrobenej elektriny v zariadení výrobcu elektriny využívajúcom ako zdroj veternú energiu s celkovým inštalovaným výkonom nad 15 MW, pričom pomer sa počíta ako podiel 15 MW k celkovému inštalovanému výkonu, f) všetku elektrinu vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla, g) všetku elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenú kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 20% a podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla, h) všetku elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenú v zariadení na kombinovanú výrobu s celkovým inštalovaným výkonom nad 10 MW, ak podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 30% a podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla, i) všetku elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenú v zariadení na kombinovanú výrobu s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 30% a podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla, j) všetku elektrinu vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak energetický podiel plynov vznikajúcich ako vedľajší produkt v metalurgickom výrobnom

procese v palive je vyšší ako 40%. (5) Podpora podľa odseku 1 písm. d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom menej ako 1 MW. Pri zariadení výrobcu elektriny využívajúce ako zdroj slnečnú energiu sa podpora podľa odseku 1 písm. d) vzťahuje len na zariadenie s inštalovaným výkonom do 30 kW. (6) Podpora podľa odseku 1 písm. b), c) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny. Podpora podľa odseku 1 písm. b) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 500 kW po celú dobu životnosti zariadenia výrobcu elektriny. (7) Rekonštrukcia, alebo modernizácia technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny musí zabezpečiť technologické zhodnotenie zariadenia spočívajúce najmä v preukázateľnom zvýšení účinnosti, zvýšení inštalovaného výkonu, znížení vlastnej spotreby energie alebo znížení strát a nákladov na výrobu elektriny, ktoré výrobca preukáže znaleckým posudkom. Ukončenie rekonštrukcie alebo modernizácie zariadenia na výrobu elektriny preukazuje výrobca elektriny právoplatným kolaudačným rozhodnutím alebo znaleckým posudkom, v ktorom sa uvedie dátum, kedy bola rekonštrukcia alebo modernizácia ukončená, ak kolaudácia stavby nebola potrebná. (8) Pri zariadení výrobcu elektriny využívajúcom biomasu alebo produkt jej spracovania sa podpora podľa odseku 1 písm. c) vzťahuje v prípade nového zariadenia len na množstvo vyrobenej elektriny z biomasy alebo produktu jej spracovania do 40 GWh vrátane. Na účely výpočtu sa podľa odseku 4 započíta množstvo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou určené podľa § 19 ods. 1 písm. a) a do výpočtu sa nezapočíta elektrina, ktorá je vyrobená a) z biomasy, ktorá ako vstupná surovina pri spaľovaní alebo spoluspaľovaní alebo pri spracovaní na jej produkt nespĺňa požiadavky na kvalitu a parametre podľa § 19 ods. 2 písm. h), b) z biokvapaliny, ktorá nespĺňa kritériá trvalej udržateľnosti podľa § 19b ods. 1 písm. a). (9) Výpočet podľa odseku 8 sa nepoužije na bioplyn vyrobený anaeróbnou fermentáciou, plyn vyrobený termochemickým splyňovaním biomasy, ktorá neobsahuje lesnícku biomasu, v splyňovacom generátore s inštalovaným výkonom do 500 kW, skládkový plyn a plyn z čistiarní odpadových vôd a na spaľovanie komunálnych odpadov s maximálnym podielom biologicky rozložiteľnej zložky odpadov do 55% vrátane. (10) Pri zariadení výrobcu elektriny využívajúce ako zdroj slnečnú energiu sa podpora podľa odseku 1 písm. c) vzťahuje len na zariadenie s inštalovaným výkonom do 30 kW, ktoré je umiestnené na strešnej konštrukcii, alebo obvodovom plášti jednej budovy spojenej so zemou pevným základom evidovanej v katastri nehnuteľnosti. 9a) (11) Pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré vyrába elektrinu spaľovaním bioplynu získaného anaeróbnou fermentáciou a elektrinu z plynu vyrobeného termochemickým splyňovaním biomasy a ktorý z ročnej výroby tepla nevyužije najmenej 50% na dodávku využiteľného tepla, ktorá nezahŕňa teplo použité na energetické spracovanie zvyšku biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý zostal po výrobe bioplynu, sa cena elektriny podľa § 6 ods. 1 písm. a) znižuje o 30%. Teplo použité na energetické spracovanie zvyšku biologicky rozložiteľného odpadu sa pre zariadenie spaľujúce bioplyn s inštalovaným výkonom do 250 kW, ktoré hmotnostne využíva menej ako 40% účelovo pestovanej biomasy na ornej pôde, započítava pre výpočet 50% dodávky využiteľného tepla. Spôsob výpočtu ročnej výroby tepla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. (12) Pri zariadení výrobcu elektriny, ktorý vyrába elektrinu vysoko účinnou kombinovanou výrobou, má výrobca elektriny právo na uplatnenie doplatku na elektrinu vyrobenú z biometánu. (13) Pri výrobe elektriny, ktorá sa nepovažuje za podnikanie v energetike, sa na výrobcu nevzťahujú povinnosti podľa § 4 ods. 2. (14) Podpora podľa odseku 1 písm. b) a c) sa nevzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny využívajúce ako zdroj vodnú energiu s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW.

36.Podľa ust. § 4 zák. o OZE v znení platnom a účinnom do 31.12.2013: (1) Výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo na: a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu 10) a neohrozí bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením, 11) b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja 11a) za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja 11a) za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie, alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa

§ 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, d) odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období 1. odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom roku, alebo 2. do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti takéhoto zariadenia uplynulo najviac 15 rokov. (2) Výrobca elektriny s právom na podporu je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona. (3) Právo podľa odseku 1 písm. b) nemá výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosť podľa odseku 2 písm. a) a b). (4) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou, ktorému bolo vydané potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou za predchádzajúci kalendárny rok, si uplatňuje v roku vydania tohto potvrdenia podporu podľa odseku 1 písm. b) a c). Ak sa v nasledujúcom kalendárnom roku nepreukáže, že vyrábal vysoko účinnou kombinovanou výrobou, je povinný doplatok podľa odseku 1 písm. c) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy do 15. apríla. Ak si neuplatnil právo na doplatok podľa odseku 1 písm. c) a na základe vydaného potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou preukáže, že elektrinu vyrábal vysoko účinnou kombinovanou výrobou, môže si na takto vyrobenú elektrinu uplatniť do konca roka právo na doplatok podľa odseku 1 písm. c). (5) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou je povinný a) vykonávať mesačnú bilanciu výroby a dodávky elektriny, výroby a dodávky tepla a využitie mechanickej energie vyrobenej kombinovanou výrobou, b) predložiť sumárne ročné údaje získané z mesačných bilancií podľa písmena a) Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a úradu každoročne najneskôr do 25. januára za predchádzajúci kalendárny rok, c) predložiť údaje o množstve plynu použitého na výrobu elektriny a výpočet množstva elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ak ide o kombinovanú výrobu veľkých výkonov, ktorá využíva plyn ako palivo, ministerstvu a úradu každoročne najneskôr do 25. januára za predchádzajúci kalendárny rok. (6) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) alebo c) a vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie spoločne s elektrinou z neobnoviteľných zdrojov energie, je povinný zabezpečiť samostatné meranie vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, alebo výpočet vyrobeného množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. (7) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) a vyrába elektrinu spaľovaním alebo spoluspaľovaním biomasy a neobnoviteľného zdroja energie, eviduje a oznamuje úradu skutočné nadobudnutie množstva a kvalitu biomasy a jej skutočné využitie na účely výroby elektriny. (8) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou bez ohľadu na rok uvedenia zariadenia do prevádzky s celkovým inštalovaným výkonom zariadenia do 125 MW, ktorý predloží prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, má právo na doplatok v rovnakej sume ako je doplatok výrobcu elektriny vyrobenej z bioplynu. Doplatok sa vzťahuje na množstvo elektriny, ktorá bola vyrobená z biometánu kombinovanou výrobou, určené podľa § 19 ods. 1 písm. a), ak zariadenie na výrobu bioplynu nie je staršie ako 15 rokov. Na množstvo elektriny vyrobenej z biometánu sa nevzťahuje obmedzenie podľa § 3 ods. 4. (9) Výrobca elektriny podľa odseku 8 si právo na doplatok za zvyšnú časť elektriny, ktorá nebola vyrobená z biometánu a ktorá nepresiahne množstvo elektriny, na ktorú sa vzťahuje podpora podľa § 3 ods. 4, môže uplatniť len po dobu 15 rokov od roku uvedenia zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti takéhoto zariadenia. (10) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatňuje podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a množstvo elektriny počíta podľa § 3 ods. 4 písm. a), b), f) alebo g) je povinný dodať prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, u ktorého si uplatňuje podporu, celý objem vyrobenej elektriny, okrem regulačnej elektriny dodanej pre potreby prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo elektriny dodanej bez použitia

regionálnej distribučnej sústavy. (11) Výrobca elektriny využívajúci ako zdroj slnečnú energiu je povinný označiť každý fotovoltický panel zariadenia údajom o jeho jednotkovom výkone.

37.Podľa ust. § 4 zák. o OZE v znení platnom a účinnom od 01.01.2014: (1) Výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo na a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu 10) a neohrozí bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením, 11) b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, d) odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období 1. odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom roku alebo 2. do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti takéhoto zariadenia uplynulo najviac 15 rokov. (2) Výrobca elektriny s právom na podporu je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona. (3) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok. (4) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou, ktorému bolo vydané potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou za predchádzajúci kalendárny rok, si uplatňuje v roku vydania tohto potvrdenia podporu podľa odseku 1 písm. b) a c). Ak sa v nasledujúcom kalendárnom roku nepreukáže, že vyrábal vysoko účinnou kombinovanou výrobou, je povinný doplatok podľa odseku 1 písm. c) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy do 15. apríla. Ak si neuplatnil právo na doplatok podľa odseku 1 písm. c) a na základe vydaného potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou preukáže, že elektrinu vyrábal vysoko účinnou kombinovanou výrobou, môže si na takto vyrobenú elektrinu uplatniť do konca roka právo na doplatok podľa odseku 1 písm. c). (5) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou je povinný a) vykonávať mesačnú bilanciu výroby a dodávky elektriny, výroby a dodávky tepla a využitie mechanickej energie vyrobenej kombinovanou výrobou, b) predložiť sumárne ročné údaje získané z mesačných bilancií podľa písmena a) prevádzkovateľovi monitorovacieho systému energetickej efektívnosti podľa osobitného predpisu 11aa) a úradu každoročne najneskôr do 25. januára za predchádzajúci kalendárny rok, c) predložiť údaje o množstve plynu použitého na výrobu elektriny a výpočet množstva elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ak ide o kombinovanú výrobu veľkých výkonov, ktorá využíva plyn ako palivo, Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a úradu každoročne najneskôr do 25. januára za predchádzajúci kalendárny rok. (6) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) alebo c) a vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie spoločne s elektrinou z neobnoviteľných zdrojov energie, je povinný zabezpečiť samostatné meranie vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie

alebo výpočet vyrobeného množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. (7) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) a vyrába elektrinu spaľovaním alebo spoluspaľovaním biomasy a neobnoviteľného zdroja energie, eviduje a oznamuje úradu skutočné nadobudnutie množstva a kvalitu biomasy a jej skutočné využitie na účely výroby elektriny. (8) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou bez ohľadu na rok uvedenia zariadenia do prevádzky s celkovým inštalovaným výkonom zariadenia do 125 MW, ktorý predloží prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, má právo na doplatok v rovnakej sume ako je doplatok výrobcu elektriny vyrobenej z bioplynu. Doplatok sa vzťahuje na množstvo elektriny, ktorá bola vyrobená z biometánu kombinovanou výrobou, určené podľa § 19 ods. 1 písm. a), ak zariadenie na výrobu bioplynu nie je staršie ako 15 rokov. Na množstvo elektriny vyrobenej z biometánu sa nevzťahuje obmedzenie podľa § 3 ods. 4. (9) Výrobca elektriny podľa odseku 8 si právo na doplatok za zvyšnú časť elektriny, ktorá nebola vyrobená z biometánu a ktorá nepresiahne množstvo elektriny, na ktorú sa vzťahuje podpora podľa § 3 ods. 4, môže uplatniť len po dobu 15 rokov od roku uvedenia zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti takéhoto zariadenia. (10) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatňuje podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a množstvo elektriny počíta podľa § 3 ods. 4 písm. a), b), f), alebo g) je povinný dodať prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, u ktorého si uplatňuje podporu, celý objem vyrobenej elektriny, okrem regulačnej elektriny dodanej pre potreby prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo elektriny dodanej bez použitia regionálnej distribučnej sústavy. (11) Výrobca elektriny využívajúci ako zdroj slnečnú energiu je povinný označiť každý fotovoltický panel zariadenia údajom o jeho jednotkovom výkone.

38.Podľa ust. § 17 ods. 1 zák. o OZE na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 19) ak tento zákon neustanovuje inak.

39.Podľa ust. § 18e zák. č. 309/2009 Z.z.: (1) Podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov. (2) Na zariadenie, na ktorého výstavbu vydané stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť pred 1. januárom 2014 a ktoré má vydané rozhodnutie o povolení užívania podľa osobitného predpisu 20) pred 1. augustom 2015, sa na účely výpočtu podľa § 3 ods. 4 započíta množstvo elektriny vyrobené z biomasy, alebo biokvapaliny kombinovanou výrobou určené podľa § 19 ods. 1 písm. a). (3) Výrobca elektriny z malého zdroja, ktorý si inštaloval malý zdroj pred 1. januárom 2014, oznámi uvedenie malého zdroja do prevádzky podľa § 4a ods. 6 do 31. marca 2014. (4) Právo na doplatok podľa § 3 ods. 4 písm. i) si výrobca elektriny môže uplatniť v období od 1. januára 2015 do 31. decembra 2018. (5) Ustanovenie § 6 ods. 5 sa vzťahuje na výrobcu elektriny, na výstavbu, rekonštrukciu alebo modernizáciu zariadenia ktorého bola poskytnutá podpora z podporných programov financovaných z prostriedkov štátneho rozpočtu po 1. januári 2014. 27.Podľa ust. § 269 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (1) Ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. (2) Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

40.Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie citovaného zákonných ustanovení, súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a následne žalobcom a žalovaným v 1. rade stranami vznikol právny vzťah na základe zmluvy a jej dodatku špecifikovaného v odseku 15/ a 16/ tohto rozsudku. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 1. rade sa zaviazal poskytovať žalobcovi doplatok a žalovaný v 2. rade prevzal záväzok odoberať od žalobcu elektrinu a uhrádzať mu cenu elektriny na straty, nebolo žalovanými namietané, preto to súd považuje za nesporné . Z Rozhodnutia ÚRSO zo dňa 27.1.2014 číslo 1694/2014/E-OZ nepochybne vyplýva pre právneho predchodcu žalobcu schválenie pre rok 2014 pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 136,33 EUR/MWh. Z knihy došlej pošty vyplýva doručenie tohto rozhodnutia žalovanému v 1. rade.

41. Zo Zmluvy o nepeňažnom vklade špecifikovanej v odseku 17/ tohto rozsudku nepochybne vyplýva, že sa žalobca stal právnym nástupcom pôvodného prevádzkovateľa daného zariadenia. Z Vyhlásenia žalobcu zo dňa 27.8.2014 nepochybne vyplýva, že žalobca preberá všetky pohľadávky a záväzky

vyplývajúce z prevodu majetku Bioplynovej stanice Čečejovce od vlastníka Poľnohospodárske družstvo podielnikov Čečejovce.

42. S poukazom na obsah a účinky danej Zmluvy o nepeňažnom vklade má súd nepochybne za to, že na žalobcu prešli všetky práva, ale i záväzky právneho predchodcu žalobcu. Bolo preto na žalobcovi preukázať, že si právny predchodca žalobcu splnil svoju oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 4 zák. o OZE.

43. Z Potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti číslo 691/2014/E-PT, ktoré vydal dňa 20.11.2014 ÚRSO pre žalobcu, nepochybne vyplýva potvrdenie ÚRSO o začiatku činnosti podľa § 5 ods. 4 zák. o energetike pre zariadenie tam špecifikované, s inštalačným výkonom 0,999 MW, so začiatkom činnosti 15.10.2014 pre žalobcu. Toto potvrdenie bolo zároveň dokladom o oprávnení žalobcu podnikať v energetike. Z Potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie č. 0143/2014/PoP-OZE zo dňa 2.12.2014 ÚRSO vyplýva potvrdenie ÚRSO o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre zariadenie žalobcu, pričom dňom vydania tohto potvrdenia končí platnosť potvrdenia o pôvode elektriny č. 1700/2012/PoP-OZE vydané úradom dňa 10.10.2012 pre právneho predchodcu žalobcu. Z Rozhodnutia ÚRSO zo dňa 2.12.2014 číslo 2417/2014/E-OZ vyplýva pre žalobcu schválenie pre rok 2014 počínajúc 15.10.2014 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 136,33 EUR/MWh. Z listiny označenej ako Predpokladaná ročná charakteristika dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015 adresovanej žalobcom žalovanému v 1. rade a doručenej žalovanému v 1. rade 19.12.2014 vyplýva okrem iného aj uplatnenie podpory podľa zák. o OZE § 3 ods. 1 písm. b) a písm. c). Tieto listiny však na splnenie oznamovacej povinnosti právneho predchodcu žalobcu nemajú žiaden relevantný význam. Bolo povinnosťou právneho predchodcu žalobcu jednostranným právnym úkonom splniť si riadne a včas svoju oznamovaciu povinnosť, na základe ktorej by mu vzniklo právo na podporu v zmysle zák. o OZE. Cenové rozhodnutie sa svojou povahou viaže v prvom rade na doplatok na podporu doplatku, z jeho obsahu v žiadnom prípade však nemožno vyvodiť, že sa uplatňuje aj iný druh podpory, to je výkup elektriny za cenu na straty. Samotné rozhodnutie nespĺňa ani požiadavku periodického splnenia si oznamovacej povinnosti pre každý ďalší kalendárny rok, pretože práve vymedzovanie potrebných zdrojov pre účely výplaty podpory je zmyslom oznamovacej povinnosti podľa § 4 zák. o OZE.

44 Z Listu žalovaného v 1. rade zo dňa 15.12.2014 .2014 adresovanému žalobcovi a doručenému žalobcovi 16.12.2014 okrem iného nepochybne vyplýva, že žalovaný v 1. rade okrem iného informoval žalobcu, že zo zákona o OZE je vylúčená možnosť zaradiť prevádzkovaný zdroj v roku 2015 do systému podpory pre nesplnenie si povinností v roku 2014 upravených v § 4 zák. o OZE, ktoré sú nevyhnutným predpokladom, pre poskytnutie danej podpory. Z faktúr č. 150002, č. 150004 vystavených žalobcom pre žalovaného v 1. rade nepochybne vyplýva, že ich žalobca za mesiac január a február 2015 vystavil na zaplatenie doplatku a cenu elektriny na straty, ktoré mu ako výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov prináležia v zmysle príslušných cenových rozhodnutí ÚRSO. Z listín žalovaného v 1. rade adresovaných žalobcovi nepochybne vyplýva, že žalovaný v 1. rade dané faktúry č. 150002, č. 150004 vrátil s odôvodnením, že pre žalobcom prevádzkovaný zdroj nie je možné v roku 2015 uplatniť si podporu v zmysle zákona o OZE. Z faktúr č. 150001, č. 150003, vystavených žalobcom žalovanému v 2. rade nepochybne vyplýva, že žalobca nimi za mesiace január a február 2015 vystavil žalovanému v 2. rade za dané zariadenie uvedené faktúry, ktorými dofakturoval rozdiel medzi cenou zaplatenou žalovaným v 2. rade (trhovou cenou) a cenou elektriny na straty. Z listín žalovaného v 2. rade adresovaných žalobcovi nepochybne vyplýva, že žalovaný v 2. rade dané faktúry č. 150001, č. 150003 vrátil s odôvodnením, že pre žalobcom prevádzkovaný zdroj nie je možné v roku 2015 uplatniť si podporu v zmysle zákona o OZE. S poukazom na to, že tvrdenie žalobcu - „žalobca za mesiace január a február 2015 vystavil žalovanému v 2. rade za dodanú a vyrobenú elektrinu v zariadení faktúry, ktorých výška bola stanovená trhová cena. Predmetné faktúry žalovaný v 2. rade uhradil“ - nebolo stranami sporu namietané, súd má nepochybne za to, že toto tvrdenie žalobcu bolo preukázané. Z uvedeného teda má súd nepochybne za preukázané, že žalobcovi boli uhradené iba faktúry, ktorými si žalobca uplatnil zaplatenie trhovej ceny za dodanú elektrinu. Všetky ostatné nároky, ktoré žalobcovi vyplývajú z ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona o OZE, neboli žalovanými žalobcovi uhradené. V konaní nebolo stranami sporu namietané tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 1. rade žiadnu z faktúr č. 150002, č. 150004 žalobcovi nezaplatil. Uvedená skutočnosť sa preto javí súdu ako nepochybná. V konaní nebolo stranami sporu namietané tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 2. rade žiadnu z faktúr č. 150001, č. 150003 žalobcovi nezaplatil. Uvedená skutočnosť sa preto javí súdu ako nepochybná.

45.V konaní teda bolo nepochybne preukázané, že žalovaný v 1. rade - ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy - neevidoval voči právnemu predchodcovi žalobcu k predmetnému dátumu 15. augusta príslušného roka (2014) včasné splnenie si jeho povinnosti ako výrobcu v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zák. o OZE.

46.Žalobca tvrdil, že splnil všetky podmienky podpory na rok 2015 a nestotožnil sa s tvrdením žalovaných, že ust. § 18e zák. o OZE sa vzťahuje len na podmienky podpory uvedené v ust. § 3 zák. o OZE.

47.Povinnosť výrobcu elektriny oznámiť ÚRSO a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, bola a je rovnaká aj podľa ust. § 4 ods.2 písm. c) zák. o OZE v znení platnom a účinnom do 31.12.2013 aj po 01.01.2014. Zákonom č. 382/2013 Z.z. došlo k zmene ust. § 4 ods. 3 zák. o OZE s účinnosťou od 01.01.2014 takto: Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.

48.V zmysle vyššie cit. zmluvy a dodatku sa žalovaní zaviazali právnemu predchodcovi žalobcu, resp. žalobcovi zaplatiť doplatok v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa ust. § 18e ods. 1 zák. čo OZE podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov. Súd mal za to, že novelou ust. § 4 ods. 3 zákona o OZE účinnou od 01.01.2014 nedošlo k zmene podmienok podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Podmienky podpory ako také ostali aj po 01.01.2014 nezmenené. Došlo len k zmene následkov nesplnenia si povinností výrobcov uvedených v ust. § 4 ods. 2 zákona o podpore a to tak, že výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.

49.Ani v zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017 táto sankcia uvedená v ust. § 4 ods. 3 Zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom od 01.01.2014 nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore s ústavou. Súd dáva do pozornosti tú časť odôvodnenia ústavného súdu, v ktorom je uvedené: „...ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona o podpore OZE majú výrobcovia elektriny primárne vo vzťahu k prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy ako subjektom súkromného práva. Na tom nič nemení skutočnosť, že povinnosť oznámiť skutočnosti, resp. informácie uvedené v § 4 ods. 2 písm. c) zák. o podpore OZE majú výrobcovia elektriny z OZE nielen vo vzťahu k prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, ale aj vo vzťahu k úradu“ (ÚRSO). Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o nepreukázaní oznámenia žalovaným v 2. rade o tom, že žalobca nemá právo uplatniť si nárok na podporu v roku 2015, súd upriamuje pozornosť na tú časť odôvodnenia daného nálezu, v ktorom je uvedené „sankčný mechanizmus ustanovený v § 4 ods. 3 zák. o podpore OZE spočívajúci v nemožnosti výrobcov elektriny uplatniť si právo na podporu treba odlíšiť od mechanizmu zániku práva na podporu, ktorý je špecificky upravený v §3b ods. 2,3 a 5 zákona o podpore OZE; tento mechanizmus sa uplatní ex lege za predpokladu splnenia tam ustanovených podmienok a výrobcovi elektriny bráni v ďalšom uplatňovaní podpory podľa príslušných ustanovení zákona o podpore OZE.“ K nejednoznačnosti ust. § 4 ods. 3 zákona o OZE bolo v náleze okrem iného uvedené ...... „Z normatívneho textu § 4 ods. 3 zákona o podpore OZE (aj s prihliadnutím na osobitnú úpravu práva na podporu podľa §3b ods. 2,3 a 5 zák. o podpore OZE) možno totiž podľa názoru ústavného súdu zjavne vyvodiť, že nemožnosť uplatniť si právo na podporu sa vzťahuje len „... na nasledujúci kalendárny rok““.

50.Nakoľko právny predchodca žalobcu svoju povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore nesplnil voči žalovanému v 1. rade v zákonom stanovenej lehote (do 15.08.2014), jeho právo na podporu v nasledujúcom kalendárnom roku - vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade - na daný nasledujúci kalendárny rok zaniklo. S poukazom na právne závery súdu uvedené v odsekoch 41/ a 42/ tohto rozsudku si ani žalobca preto nemôže na elektrinu vyrobenú vo svojom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok, t.j. na rok 2015.

Žalobcovi teda nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom ani voči žalovanému v 1. rade, ani voči žalovanému v 2. rade. Ak by súd vzal do úvahy argument žalobcu, ako právneho nástupcu pôvodného výrobcu, (ktorý si však svoju oznamovaciu povinnosť nesplnil), že sa žalobca stal výrobcom až v novembri roku 2014 a nemala by sa na neho vzťahovať táto oznamovacia povinnosť - išlo by zjavne o obchádzanie zákona o OZE.

51. Na základe vyššie uvedeného súd má nepochybne za to, že žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku, čo do dôvodu a výšky, preto súd upustil od vykonania ďalšieho dokazovania a hodnotenia ďalších dôkazov predložených stranami sporu, pretože tieto nemajú žiaden vplyv na toto rozhodnutie a žalobu zamietol, ako nedôvodnú.

52.Podľa ust. § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

54.Podľa ust. § 262 ods. 1,2 (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. Konanie špecifikované vo výroku I. tohto rozsudku súd zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom bez akéhokoľvek odôvodnenia preukazujúceho zavinenie tohto zastavenia konania žalovanými v 1. a 2. rade (vo vzťahu k výroku I tohto rozsudku) a preukazujúceho zavinenie tohto zastavenia konania žalovaným v 2. rade (vo vzťahu k výroku II. tohto rozsudku). Z uvedeného dôvodu má súd nepochybne za to, že žalobca zavinil toto čiastočné zastavenie konania.

56.Keďže súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, úspech žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade v zostávajúcej časti je v rozsahu 100%.

57. S poukazom na vyššie uvedené, preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( § 362 ods. 1,2

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Tento právoplatný rozsudok je zároveň exekučným titulom.