Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30P-157-2017.pdf
PDF · 91.5 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/157/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
O. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov matky: M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. nad Z. XXX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Chlapík, s.r.o. so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, zastúpená konateľom JUDr. Dušanom Chlapíkom, advokátom a otca: O. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX, o úpravu práv a povinností k maloletému, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e medzi rodičmi uzavretú túto rodičovskú dohodu:
Maloletý O. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým O. každý párny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 12:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 12:00 hod. za prítomnosti matky.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého O. výživným vo výške 150,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého s účinnosťou od 01.07.2017.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.07.2017 do 30.04.2018 vo výške 1 400,- eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 20.07.2017 domáhala, aby súd upravil práva a povinnosti k maloletému O., zveril maloletého O. do starostlivosti matky a zaviazal otca prispievať mu na výživu výživným vo výške 100,- eur mesačne od 01.06.2016. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nie sú manželia. Bývali v spoločnej domácnosti od januára do apríla 2017. Po
narodení maloletého bývala u rodičov, kde býva aj toho času. S výchovou maloletého jej otec nepomáha, na výživu jej neprispieva. Matka poberá iba rodičovský príspevok.
2. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu matky uviedol, že súhlasí so zverením maloletého O. do osobnej starostlivosti matky, ale od 3 rokov veku maloletého by chcel požiadať o zverenie do striedavej osobnej starostlivosti. Nesúhlasí s výškou výživného 100,- eur mesačne. Je samostatne zárobkovo činnou osobou, má vysoké náklady, spláca pôžičku a pokutu vo výške 2 000,- eur. Odmieta doplatiť výživné od 01.06.2016, nakoľko materiálne syna zabezpečoval. Do 01.05.2017 neprispieval na výživu navrhovateľke, pretože bývali v spoločnej domácnosti a staral sa o navrhovateľku, aj maloleté dieťa, materiálne zabezpečoval domácnosť a potreby dieťaťa. O navrhovateľke sa dozvedel skutočnosti, ktoré vyvolali v ňom pochybnosti čo sa týka otcovstva dieťaťa. Navrhol platiť výživné od 01.05.2017 vo výške 60,- eur.
3. Súd nariadil vo veci pojednávanie.
4. Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti od mája 2017. V súčasnej dobe žije u rodičov v rodinnom dome. Spolu s ňou bývajú rodičia. Jej mama je na materskej dovolenke a otec je zamestnaný. Ďalej býva v rodinnom dome sestra, ktorá má 16 rokov a malý brat. Matka poberá rodičovský príspevok. Do domácnosti prispieva takým spôsobom, že urobí nákup. Platí poistenie pre seba vo výške 24,50 eur a maloletému 24,50 eur mesačne. Matka nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Maloletý O. má výdavky so stravou, ošatením. Návrh na určenie výživného nepodala v čase, odkedy žiada určiť výživné, teda od 01.06.2016, pretože si myslela, že sa s otcom dohodne.
5. Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Platí za elektriku mesačne 25,- eur, plyn 10 eur mesačne. Bral pôžičku na rekonštrukciu rodinného domu. Mesačná splátka je 113,- eur. Ďalej má bežné výdavky so stravou, ošatením. Je samostatne zárobkovo činnou osobou, jeho výdavky so živnosťou sú odvody do zdravotnej, sociálnej poisťovne, pohonné hmoty okolo 100 - 120,- eur mesačne. Je vlastníkom auta s rokom výroby 2006. Platí si ďalšie životné poistenie v ČSOB poisťovni mesačne 15,69 eur, v Slovenskej sporiteľni na základe zmluvy o investičnom sporení mesačne 15,- eur, mesačné poistné v Kooperative 33,96 eur.
6. Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že bolo vykonané šetrenie v rodine, neboli zistené nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa. Navrhol zveriť maloletého do starostlivosti matky a výšku výživného ponechal na úvahe súdu.
7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 27.09.2017 súd zistil, že matka poberá od 11/2016 rodičovský príspevok v plnej výške a prídavok na maloletého O. 8. Z daňového priznania otca k dani z príjmov FO za rok 2017 predloženého na pojednávaní súd zistil, že príjmy predstavovali 17 585,30 eur, výdavky 13 034,89 eur, preukázateľné zaplatené poistené vo výške 2 483,71 eur, základ dane 4 550,41 eur, výdavky uplatnené percentom z príjmov.
9. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinnosti k maloletému O. vzhľadom k tomu, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a na úprave práv a povinností k maloletému sa nevedeli dohodnúť. V priebehu konania na pojednávaní rodičia uzavreli rodičovskú dohodu v časti zverenia maloletého O. do osobnej starostlivosti matky a v časti úpravy styku otca s maloletým O. tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Podľa názoru súdu dohoda rodičov je v záujme maloletého, keďže v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky a úprava styku otca s maloletým je tiež v jeho záujme, keďže maloletý má právo stretávať sa s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti.
11. Rodičia sa nedokázali dohodnúť na výške výživného na maloletého O.. Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého O. 12. Matka býva s maloletým O. u rodičov v rodinnom dome, kde bývajú jej rodičia a dvaja neplnoletí súrodenci. Do domácnosti matka prispieva takým spôsobom, že urobí nákup. Jej výdavky sú so stravou, ošatením, platí si poistenie mesačne vo výške 24, 50 eur. V súčasnej dobe je na rodičovskej dovolenke, keďže zabezpečuje starostlivosť o maloletého O. a poberá rodičovský príspevok. Maloletý O. má bežné výdavky so stravou, ošatením. Matka mu zakupuje plienky v hodnote okolo 30,- eur mesačne, za hygienické potreby a drogériu vynaloží 15,- eur mesačne. Matka platí maloletému investičné životné poistenie mesačne 24,50 eur. Matka nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Otec je samostatne zárobkovo činnou osobou. Za rok 2017 jeho príjmy predstavovali 17 585,30 eur, výdavky 13 034,89 eur, poistné vo výške 2 483,71 eur, základ dane 4 550,41 eur a uplatňoval výdavky percentom z príjmov. Výdavky súvisiace s podnikaním predstavujú odvody, pohonné hmoty, telefón. Výšku týchto výdavkov otec nepreukázal. Otec býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Za elektriku platí mesačne 25,- eur a plyn 10,- eur mesačne. Ďalej platí životné poistenie v ČSOB poisťovni mesačne 15,69 eur, v Slovenskej sporiteľni 15,- eur mesačne na základe zmluvy o investičnom sporení a v poisťovni Kooperativa poistené mesačne 33,96 eur. Spláca pôžičku, ktorú bral na rekonštrukciu rodinného domu mesačne 113,- eur. Okrem rodinného domu nie je vlastníkom iných nehnuteľností. Je vlastníkom auta s rokom výroby 2006. Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého O. výživným vo výške 150,- eur mesačne od 01.07.2017, od začiatku mesiaca, v ktorom matka podávala návrh na úpravu práv a povinností k maloletému a podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca s prihliadnutím na jeho príjem a nevyhnutné výdavky. Súd priznal výživné s účinnosťou od 01.07.2017, pretože matka nepreukázala dôvod hodný osobitného zreteľa prečo návrh nepodala dňa 01.06.2016, odkedy žiadala určiť výživné. Matka uviedla, že si myslela, že s otcom sa nejako dohodnú, čo nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa k tomu, aby súd priznal výživné spätne od podania návrhu. Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že otec je samostatne zárobkovo činnou osobou, čo sa týka jeho výdavkov súvisiacich s podnikaním, uplatňoval paušálne výdavky, pričom preukázal len výšku výdavkov súvisiacich s odvodmi do zdravotnej a sociálnej poisťovne, výšku ostatných výdavkov súvisiacich s podnikaním, nepreukázal. Otec poukazoval na dve poistenia a sporenie, ktoré mesačne platí ako je vyššie uvedené. Súd nemôže prihliadať na výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, keďže výživné má prednosť pred takýmito výdavkami rodičov. Matka v súčasnej dobe je na rodičovskej dovolenke, keďže zabezpečuje starostlivosť o maloletého O., pričom starostlivosť o dieťa v útlom veku je náročnejšia, poberá len rodičovský príspevok a vzhľadom na starostlivosť o dieťa iný príjem si zabezpečiť nemôže. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletého. Časť odôvodnených potrieb maloletého uhrádza aj z rodinného prídavku, ktorý je maloletému vyplácaný.
13. Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky
sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.07.2017 do 30.04.2018 vo výške 1 400,- eur (10 mesiacov x 150,- eur mínus 100,- eur - výživné, ktoré otec v rozhodnom období uhradil, ako uviedli obaja rodičia) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Ak otec nezaplatí jednu splátku, stane sa splatným celý nedoplatok. Pokiaľ súd povolí splácať nedoplatok v splátkach, musí určiť splátku v takej výške, aby nedoplatok bol zaplatený čo najskôr.
15. Vo zvyšnej časti súd návrh matky, v ktorom žiadala určiť výživné vo výške 150,- eur mesačne od 01.06.2016, zamietol.
16. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 122 Civilného mimosporového poriadku, rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda rodičov o úprave práv a povinností voči maloletým deťom schválená, odvolanie.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.