Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cb/79/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v právnej veci žalobcu v 1. rade: STAVING AM, s.r.o., so sídlom Lazovná 69, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 649 597 a žalobcu v 2. rade: V. O., nar. XX.XX.XXXX, W. XXXX/XX, XXX XX N. N., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária Melinčák a Semančíková, s.r.o., so sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 36 860 891proti žalovanému: Mercedes-Benz Financial Services Slovakia, s.r.o., so sídlom Tuhovská 11, 831 07 Bratislava, IČO: 35 728 116, právne zastúpený: GRIŠČIK &PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 25, 811 02 Bratislava, IČO: 35 893 893 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcov zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému proti žalobcom v 1. a 2.rade nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 12.08.2010 po pripustení zmeny žaloby uznesením konajúceho súdu zo dňa 09.05.2013 č.k. 28Cb/79/2010-96 domáhali, aby súd zrušil rozsudok rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V-89/2009 zo dňa 28.06.2010 v rozsahu, v ktorom bola rozhodcovským rozsudkom uložená povinnosť plniť žalobkyni v druhom rade dôvodiac, že neboli splnené podmienky na konanie a rozhodovanie rozhodcovského súdu pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy týkajúcej sa žalobcu v druhom rade, čo odôvodňuje podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. c) z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a súčasne sa žalobcovia domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku v súlade s § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní, pretože pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa týkajúce sa žalobcu v druhom rade. Medzi žalovaným a žalobcom v prvom rade bola uzatvorená dohoda o pristúpení záväzku, resp. zmluva o finančnom lízingu č. 110287- L. Rozhodcovský súd svoju právomoc konať a rozhodovať odvodzoval od dohody o pristúpení k záväzkom k zmluve o finančnom lízingu č. 110287-L, ktorá mala byť uzatvorená medzi žalovaným, ako veriteľom a žalobcom v druhom rade ako pristupujúcim dlžníkom, a ktorej obsahom mala byť dohoda zmluvných strán o riešení sporov pred rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Žalobca v druhom rade namietal, Dohoda o pristúpení k záväzkom, z ktorej dovodil rozhodcovský súd svoju právomoc vo vzťahu ku žalobcovi v druhom rade, nie je žalobcom v druhom rade podpísaná. Dohoda o pristúpení k záväzku je podpísaná žalobcom v prvom rade. Žalovaný v druhom rade nepodpisoval dohodu o pristúpení k záväzku ako fyzická osoba, ale túto podpisoval ako konateľ spoločnosti žalobcu v prvom rade. Pri podpise žalobcu v druhom rade sa totiž nachádza odtlačok pečiatky spoločnosti žalobcu v prvom rade. Žalobca v druhom rade má postavenie štatutárneho orgánu spoločnosti žalobcu v prvom rade a bol oprávnený podpisovať v mene žalobcu v prvom rade samostatne. Žalobca v druhom rade v priebehu konania pred rozhodcovským súdom namietal neplatnosť Dohody o pristúpení k záväzku, chýbajúcu pasívnu legitimáciu a neexistenciu rozhodcovskej

zmluvy zakladajúcu právomoc rozhodcovského súdu. Spôsob podpísania Dohody o pristúpení k záväzku zodpovedá podpisovaniu žalobcu v prvom rade na iných dokumentoch uzatvorených medzi žalobcom v prvom rade a žalovaným ako aj spôsobu konania a podpisovania žalobcu v prvom rade podľa výpisu z obchodného registra. Žalovaný prostredníctvom svojho zamestnanca pri podpisovaní zmluvnej dokumentácie týkajúcej sa leasingových zmlúv označoval žalobcovi v druhom rade miesto, v ktorom má podpísať zmluvu a umiestniť odtlačok pečiatky spoločnosti žalobcu v prvom rade. Žalobca v druhom rade bol preto presvedčený, že Dohodu podpisuje v mene žalobcu v prvom rade. Žalobca v druhom rade Dohodu nikdy neprijal, a teda nemôže ňou byť ani viazaní, keď nedostatok podpisu žalobcu v druhom rade na Dohode o pristúpení k záväzkom nemožno preklenúť jazykovým výkladom alebo tvrdením o omyle vo vzťahu ku pečiatke na dohode. V tomto prípade na strane žalovanej v druhom rade chýbal prejav vôle byť viazaný Dohodou o pristúpení k záväzkom, pretože táto bola podpísaná žalobcom v prvom rade ako pristupujúcim dlžníkom. Žalovaný nepreukázal inú dohodu zakladajúcu právomoc rozhodcovského súdu voči žalobcovi v druhom rade. Ďalej žalobcovia namietali porušuje všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa vyplývajúcich s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobcovia sporovali nárok žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 100.974,- eur z titulu zúčtovacej hodnoty vypočítanej podľa článku 13 bodu 13.2 všeobecných podmienok finančného leasingu, keď z dojednania obsiahnutého vo všeobecných podmienkach nevyplýval jasný a zrozumiteľný spôsob úpravy výšky zvyšných konečných leasingových splátok o úroky z nich. Uvedené potvrdil aj žalovaný uvedením rozdielnych zúčtovacích hodnôt v oznámení o ukončení a finančnom vysporiadani Zmluvy o finančnom leasingu č. 110287-L z 30.06.2008 a dodatku ku tomuto oznámeniu. Žalobcovia namietali, že žalovaný pri vysporiadaní z ukončeného finančného leasingu neodrátal celú kúpnu cenu vozidla vo výške 125.832,98 eur , ale len sumu vo výške 105.742,- eur. Povinnosťou žalovaného bolo od dlhu voči žalobcovi odrátať celý výťažok, ktorý získal predajom predmetu leasingu. Teda mal odrátať sumu 125.832,98 EUR a nie len 105.742,- EUR. Zároveň zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy denne považovali žalobcovia za neprimeranú. Žalobca v druhom rade s odkazom na uvedené mal za to, že povinnosť uhradiť náklady, ktoré vzniknú žalovanému, a ktoré nie sú presne špecifikované v leasingovej zmluve alebo vo všeobecných podmienkach k nej pripojených, dojednanie o zmluvnej pokute, ako aj dohoda o povinnosti riešiť všetky spory v rozhodcovskom konaní, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a teda neplatnými dojednaniami. Žalobca v druhom rade poukázal na skutočnosť, že sa nemal možnosť riadne oboznámiť pri podpisovaní s obsahom Dohody o pristúpení k záväzku a naviac ide o dohodu spísanú na predtlačenom formulári, ktorej obsah nemohol ovplyvniť. Rozhodcovský rozsudok má podľa žalobcov aj formálne nedostatky, keď v ňom chýba uvedenie miesta rozhodcovského konania a riadne odôvodnenie, z ktorého by bolo zrejmé ako sa súd vysporiadal s námietkami žalobcov.

2. K žalobe sa vyjadril v obsahu svojich písomných podaní doručených súdu dňa 04.12.2012 a 17.01.2014 žalovaný a žiadal žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa žalovaného je Dohoda o pristúpení k záväzku určitý a platný právny úkon, pretože z nej vyplýva, že ju uzatvoril žalobca v druhom rade, označený v bode 1.1 dohody ako pristupujúci dlžník, pričom je identifikovaný svojim rodným číslom a adresou bydliska. Žalobca v prvom rade pripojil pečiatku vedľa podpisu žalobcu v druhom rade na dohode len omylom. Iný výklad považoval žalovaný za odporujúci ustanoveniu § 533 Občianskeho zákonníka a inštitútu pristúpenia , keďže dlžník nemôže pristúpiť k svojmu záväzku. Pokiaľ ide o námietky spojené s výškou uplatňovanej sumy žalovaný poukazuje, že takáto námietka nie je dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle zákona účinného ku dňu podania žaloby. Žalovaný mal za to, že spôsob výpočtu zúčtovacej hodnoty jasne vyplýva zo všeobecných zmluvných podmienok a bol ozrejmený aj v rozhodcovskom konaní. Finančné vyúčtovanie bolo konečné z pohľadu jednotlivých nárokov, ktoré si v ňom žalovaný uplatnil. Logicky to však neznamená, že jednotlivé nároky boli vyčíslené v správnej sume. Vzhľadom na to žalovaný toto vyúčtovanie opravil. Pokiaľ ide o námietku neodrátania celej kúpnej ceny, žalovaný argumentoval obsahom ustanovenia bodu 13.3 všeobecných podmienok leasingu, podľa ktorého sa nároky znižujú o výťažok z predaja. Výťažkom však môže byť len kúpna cena bez DPH, keďže DPH je príjmom štátu a bolo v zmysle zákona odvedené. Pokiaľ ide o formálne nedostatky rozhodcovského rozsudku žalovaný poukázal na to, že miesto rozhodcovského konania je zrejmé ako z označenia rozhodcovského súdu tak, aj z doložky o mieste a čase vydania rozhodcovského rozsudku v zmysle rokovacieho poriadku je miestom rozhodcovského konania sídlo rozhodcovského súdu, ak sa účastníci konania nedohodnú inak. Keďže k takejto dohode nedošlo je zrejmé, že miestom rozhodcovského konania bolo sídlo rozhodcovského súdu. Žalovaný dôvodil, že nejde o dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle zákona. Takýmto dôvodom je okrem neexistencie rozhodcovskej zmluvy už len námietka o porušení predpisov o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný má za

to, že ani táto námietka nemôže obstáť, nakoľko dohoda o pristúpení nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle právnych predpisov účinných v čase jej uzatvorenia, ani účinných neskôr. Vo vzťahu ku námietke neurčitosti rozhodcovskej zmluvy uviedol žalovaný, že takúto námietku žalobcov považuje za účelovú obranu, špecifikáciu rozhodcovského súdu v rozhodcovskej zmluve považuje za dostačujúcu, keď SOPK je inštitúcia zriadená priamo zákonom č. 2/1991 Z.z. o obchodných a priemyselných komorách a teda je dostatočne identifikovateľná.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v druhom rade oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, a to obsahom rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave z 28.06.2010 sp.zn. Rsp V-89/2009, Dohody o pristúpení z 18.09.2007, vyjadrenia k návrhu na začatie rozhodcovského konania z 03.05.2010, zápisnicou o ústnom konaní z 12.05.2010 sp.zn. Rsp V-89/2009, obsahom Zmluvy o finančnom leasingu číslo 110450-L s prílohou a č. 110287- L, všeobecnými podmienkami finančného leasingu, oznámením o ukončení a finančnom vysporiadaní Zmluvy o finančnom leasingu č. 110287-L z 30.06.2008 a dodatkom k oznámeniu z 14.07.2008, obsahom spisovej dokumentácie Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v konaní vedenom pod sp.zn. Rsp V-89/2009 ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav.

4. Z vykonaného dokazovania súd zistil a strany neurobili spornou skutočnosť, že žalobca v prvom rade uzatvoril dňa 18.09.2007 ako nájomca so žalovaným (predtým s obchodným názvom DaimlerChrysler Financial Services Slovensko, s.r.o.) ako prenajímateľom Zmluvu o finančnom leasingu číslo 110827- L, predmetom ktorej bol finančný leasingu nákladného automobilu ACTROS 4144 K/45 zn. Mercedes- Benz , č. karosérie : J. (ďalej „leasingová zmluva“). Doba trvania leasingu bola dohodnutá na 48 mesiacov. Neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy, na ktorú zmluva odkazuje sú všeobecné podmienky finančného leasingu spoločnosti DaimlerChrysler Financial Services Slovensko, s.r.o. z 18.09.2007. Leasingová zmluva bola ukončená jej výpoveďou z 11.04.2008 a žalovaným finančne vysporiadaná tak, že po vzájomnom započítaní nároku žalobcu v prvej rade z vysporiadania a nároku žalovaného z vysporiadania považoval žalovaný vzájomné pohľadávky zmluvných strán za vyrovnané, čo oznámil písomným oznámením o ukončení a finančnom vysporiadaní Zmluvy o finančnom leasingu č. 110287-L z 30.06.2008 (ďalej len „oznámenie“) žalobcovi v prvom rade. Následne oznámil žalobcovi v prvom rade dodatkom k oznámeniu z 14.07.2008, že z dôvodu chybného výpočtu a dodatočných nákladov vysporadúva leasingovú zmluvu po jej ukončení tak, že žalobca v prvom rade je povinný žalovanému zaplatiť rozdiel vzájomných nárokov vo výške 1415,- eur.

5. Z obsahu Dohody o pristúpení k záväzkom ku Zmluve o finančnom leasingu číslo 110287-L zo dňa 18.09.2007, v obsahu ktorej sú ako zmluvné strany označení žalobca v druhom rade ako pristupujúci dlžník a žalovaný ako veriteľ vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je záväzok pristupujúceho dlžníka splniť veriteľovi za dlžníka záväzky vyplývajúce mu z leasingovej zmluvy, a to splátky podľa dohody o platbách nájomného tvoriacej prílohu leasingovej zmluvy ako aj platby a poplatky určené vo všeobecných podmienkach finančného leasingu spoločnosti DaimlerChrysler Financial Services Slovensko, s.r.o., ako aj zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z nezaplatenej sumy v prípade omeškania sa s jej zaplatením. Podľa článku 4 ods. 4.2 dohody akékoľvek spory zmluvných strán vzniknuté v súvislosti s plnením záväzkov podľa dohody sa zaviazali strany riešiť rokovaniami a vzájomnou dohodou. V článku 4 ods. 4.3 sa pre prípad, že sa vzájomné spory nevyriešenia rokovaním a vzájomnou dohodou, si strany dojednali všetky spory, ktoré vzniknú z dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, riešiť pred Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave podľa jej štatútu, rokovacieho poriadku a iných vnútorných procesných predpisov. Strany sa dohodli podrobiť sa rozhodnutiu tohto súdu s tým, že jeho rozhodnutie bude pre strany záväzné. Dohoda obsahovala v závere podpis žalobcu v druhom rade spolu s pečiatkou spoločnosti žalobcu v prvom rade a podpisy za žalovaného.

6. Z výsluchu žalobkyne v druhom rade na pojednávaní konanom dňa 14.10.2013 súd zistil, že žalobkyňa v druhom rade podpisovala leasingovú dokumentáciu na pobočke žalovaného v Banskej Bystrici, kam sa dostavila na základe telefonátu zamestnanca žalovaného, ktorý jej oznámil, že má pripravené papiere na podpis. Na pobočke bol pripravený veľký stós papierov, pričom zamestnanec žalovaného jej predkladal jednotlivé dokumenty k podpisu. Žalobkyňa nemala časový priestor na ich preštudovanie, zamestnanec jej len stručne oznámil obsah dokumentu. Zamestnanec žiadal od žalobkyne, aby každý dokument opatrila svojim podpisom a pečiatkou spoločnosti. Skutočnosť, že spolu s ostatnými dokumentmi

podpísala aj dohodu o pristúpení k záväzku nevedela, nikdy by nechcela niesť zodpovednosť za záväzky spoločnosti. Pred uzatvorením leasingového obchodu si žalobkyňa v druhom rade urobila prieskum ohľadom podmienok leasingového obchodu. Žalovaný v tom čase nevyžadoval od žalobkyne záväzok ku spoludlžníctvu za spoločnosť.

7. Z obsahu vyjadrenia žalobcov v prvom a druhom rade ku návrhu na začatie rozhodcovského konania doručeného rozhodcovskému súdu dňa 22.06.2010 zistil súd, že títo namietali oprávnenie rozhodcovského súdu vec prejednávať a rozhodnúť pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu.

8. Rozhodcovským rozsudkom vydaným Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave (ďalej "rozhodcovský súd") dňa 28.06.2010 v rozhodcovskom konaní vedenom pod sp. zn. Rsp V-89/2009 uložil súd žalobcovi v prvom rade (STAVING AM, s.r.o.) povinnosť zaplatiť žalovanému (Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o.) istinu vo výške 20.908,17 eur a zmluvnú pokutu vo výške 747,58 EUR a ďalej zmluvnú pokutu zo sumy 1112,29 eur vo výške 0,1 % denne a to odo dňa 24.07.2009 do zaplatenia, zmluvnú pokutu zo sumy 20.438,79 eur vo výške 0,1 % denne a to odo dňa 29.04.2008 do zaplatenia , zmluvnú pokutu zo sumy 140,01 eur vo výške 0,1 % denne a to odo dňa 16.03.2008 do zaplatenia , zmluvnú pokutu zo sumy 158,- eur vo výške 0,1 % denne a to odo dňa 17.07.2008 do zaplatenia (prvý výrok rozhodcovského rozsudku). Ďalej rozhodcovský súd zaviazal žalobcov v prvom a druhom rade (v rozhodcovskom konaní ako žalovaných v prvom a druhom rade) zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) spoločne a nerozdielne istinu vo výške 897,37 eur a zmluvnú pokutu vo výške 3.736,04 eur, zmluvnú pokutu vo výške 292,- eur, zmluvnú pokutu vo výške 270,- eur, zmluvnú pokutu zo sumy 1.201,96 eur vo výške 0,1 % denne a to odo dňa 05.06.2008 do zaplatenia, zmluvnú pokutu zo sumy 174,53 eur vo výške 0,1 % denne a to odo dňa 05.06.2008 do zaplatenia , zmluvnú pokutu zo sumy 158,-eur vo výške 0,1 % denne a to odo dňa 17.07.2008 do zaplatenia a zmluvnú pokutu zo sumy 513,51 eur vo výške 0,1 % denne a to odo dňa 05.06.2008 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku (druhý výrok rozhodcovského rozsudku). Žalobcovi v prvom rade (v rozhodcovskom konaní ako žalovanému v prvom rade) uložil rozhodcovský súd ďalej povinnosť nahradiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) trovy konania a to na poplatku za konanie pred rozhodcami a paušále na správne náklady rozhodcovského konania spolu sumu vo výške 3.963,26 eur vrátane DPH, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.078,04 eur vrátane DPH, a to všetko v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku (tretí výrok rozhodcovského rozsudku). Žalobcom v prvom a druhom rade (v rozhodcovskom konaní žalovaným v prvom a druhom rade) uložil rozhodcovský súd povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) trovy konania a to na poplatku za konanie pred rozhodcami a paušále na správne náklady rozhodcovského konania spolu vo výške 950,88 eur, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 738,50 eur, a to všetko v lehote do 10 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku (štvrtý výrok rozhodcovského rozsudku). Žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) uložil rozhodcovský súd povinnosť uhradiť na účet právneho zástupcu žalobcov (v rozhodcovskom konaní ako žalovaných) titulom náhrady trov právneho zastúpenia 184,11 eur vrátane DPH, a to v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku (piaty výrok rozhodcovského rozsudku). Vo zvyšku rozhodcovský súd žalobu zamietol.

Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcom dňa 16.07.2010 (v rozhodcovskom konaní žalovaným) a žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) dňa 15.07.2010. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.07.2010 a vykonateľným sa stal 27.07.2010.

9. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom a účinnom od 01.01.2015 spory o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského nálezu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do nadobudnutia účinnosti tohto zákona právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.

Podľa § 54 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom a účinnom od 01.01.2015na náležitosti rozhodcovskej zmluvy a na ustanovenie rozhodcov v sporoch začatých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a) z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní tento zákon upravuje rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,

Podľa § 1 ods. 2 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.

Podľa § 1 ods. 3 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania. rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike.

Podľa § 4 ods. 1 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 23 ods. 1 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovské konanie sa uskutoční na mieste dohodnutom účastníkmi rozhodcovského konania. Ak k tejto dohode nedošlo, uskutoční sa na mieste, ktoré určil rozhodcovský súd so zreteľom na povahu sporu a záujmy účastníkov rozhodcovského konania. Pre rozhodcovské konanie, ktoré prebieha na stálom rozhodcovskom súde, platia ustanovenia rokovacieho poriadku stáleho rozhodcovského súdu o mieste rozhodcovského konania.

Podľa § 23 ods. 2 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú inak, môže rozhodcovský súd uskutočniť jednotlivé úkony na akomkoľvek mieste, ktoré považuje za vhodné, najmä na konzultáciu medzi jeho členmi, vypočutie svedkov, znalcov alebo účastníkov rozhodcovského konania, preskúmanie tovaru, majetku alebo listín. Tým sa nemení miesto rozhodcovského konania podľa odseku 1.

Podľa § 33 ods. 1 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok, a) ak rozhoduje o veci samej, b) na základe zmieru uzavretého účastníkmi rozhodcovského konania.

Podľa § 34 ods. 1 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v písomnej forme a je podpísaný väčšinou rozhodcov; dôvod chýbajúceho podpisu treba uviesť.

Podľa § 34 ods. 2 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok obsahuje a) označenie rozhodcovského súdu, b) mená a priezviská rozhodcov, c) označenie účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov menom a priezviskom alebo obchodným menom, alebo názvom, d) miesto rozhodcovského konania (§ 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/244/20060101.html>), e) dátum vydania rozhodcovského rozsudku, f) výrokovú časť, g) odôvodnenie okrem prípadu, keď sa účastníci rozhodcovského konania dohodli, že rozhodcovský rozsudok netreba odôvodniť alebo ak ide o rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach (§ 39 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20060101.html>), h) poučenie o možnosti podať žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 37 ods. 1 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe

žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca (rozhodcovia). Na ustanovenie tohto rozhodcu (rozhodcov) primerane platia ustanovenia § 6 až 11 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/244/20060101.html>. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom (rozhodcami) vylúčené, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 40 ods. 1 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20060101.html>), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20060101.html> vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1, veta prvá z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

10. Žalobcovia sa v tomto spore , po pripustení zmeny petitu, domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku v rozsahu, v ktorom sa jeho výroky týkali žalobkyne v druhom rade, teda sa domáhali zrušenia rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, zo dňa 28.06.2010 v právnej veci vedenej pod sp. zn. Rsp V-89/2009 v rozsahu, v ktorom uložil rozhodcovský súd žalobkyni v druhom rade povinnosť, zaplatiť žalovanému istinu vo výške 897,37 eur a zmluvnú pokutu vo výške 3.736,04 eur, zmluvnú pokutu vo výške 292,- eur, zmluvnú pokutu vo výške 270,- eur, zmluvnú pokutu zo sumy 1.201,96 eur vo výške 0,1 % denne a to odo dňa 05.06.2008 do zaplatenia, zmluvnú pokutu zo sumy 174,53,- eur vo výške 0,1 % denne a to odo dňa 05.06.2008 do zaplatenia, zmluvnú pokutu zo sumy 158,- eur vo výške 0,1 % denne a to odo dňa 17.07.2008 do zaplatenia, zmluvnú pokutu zo sumy 513,51,- eur vo výške 0,1 % denne a to odo dňa 05.06.2008 do zaplatenia, ako aj povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania a to na poplatku za konanie pred rozhodcami a paušále na správne náklady rozhodcovského konania spolu vo výške 950,88 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 738,50 eur, všetko v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku.

11. Žalobcovia sa žalobou domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcovským súdom z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona o rozhodcovskom konaní a tvrdili, že rozhodcovská doložka dojednaná medzi žalovaným a žalobcom v druhom rade v dohode o pristúpení k záväzku je neplatná, a teda rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť, ďalej žalobcovia tvrdili porušenie všeobecne záväzných predpisov určených na ochranu spotrebiteľa a nakoniec tvrdili neurčitosť rozhodcovskej doložky pre nedostatočnú špecifikáciu rozhodcovského súdu a namietali absenciu dohody o mieste rozhodcovského konania.

12. Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania, ktoré sa môže uskutočniť v prípade súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. Zákon vyžaduje k uzavretiu

rozhodcovskej zmluvy písomnú formu, jej nedodržanie má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) je oprávnenie rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa rozhodcovská zmluva vzťahuje na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych nástupcov, pokiaľ to strany v zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže podanou žalobou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov v zmysle § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že možnosť preskúmať rozhodcovský rozsudok umožňuje zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý vzhľadom na charakter vybavenia sporovej veci medzi účastníkmi súdny prieskum pripúšťa. Nejde však o preskúmanie veci z pohľadu správnosti aplikácie noriem, ktoré na daný prípad dopadajú, ale ide o dôvody, ktoré sa týkajú podstaty prípustnosti zákonného priebehu rozhodcovského konania.

13. Predmetom konania pred rozhodcovským súdom boli peňažné nároky žalovaného (v rozhodcovskom konaní žalobcu) z ukončenej leasingovej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom v prvom rade ako nájomcom. Išlo teda o spor, ktorý by strany ako účastníci konania pred súdom mohli skončiť súdnym zmierom a nešlo o taký predmet konania, ktorý by bol podľa zákona o rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 3 citovaného zákona) vylúčený z prejednania a rozhodovania pred rozhodcovským súdom.

14. Vzhľadom k tomu, že súd je povinný skúmať z úradnej povinnosti dodržanie hmotnoprávnych lehôt na podanie žaloby, zaoberal sa ďalej teda prioritne včasnosťou podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V zmysle § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní je potrebné podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý žalobu o jeho zrušenie podáva. V tomto prípade sa nejedná o procesnoprávnu lehotu, ale o hmotnoprávnu lehotu. Obom žalobcom bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 16.07.2010, pričom žaloba na jeho zrušenie bola konajúcemu súdu doručená dňa 12.08.2010, teda v zákonnej lehote. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobcovia podali žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku včas.

15. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní rozhodol svojim rozsudkom z 19.06.2015 č.k. 28Cb/79/2010-188 tak, že žalobou napadnutý rozhodcovský rozsudok vo vzťahu ku žalobkyni v druhom rade zrušil. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého rozhodcovská zmluva ako dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, musí byť uzatvorená v písomnej forme, inak je neplatná. Vychádzal zo skutkových zistení, podľa ktorých všetka zmluvná dokumentácia týkajúca sa leasingového obchodu bola pripravená žalovaným. Súd konštatoval, že so spornou dohodou o pristúpení k záväzku podpísanou žalobcom v druhom rade a opatrenou pečiatkou spoločnosti žalobcu v prvom rade, nebol žalobca v druhom rade bližšie oboznámený, nemal vedomosť o tom, že v zmluvnej dokumentácii predloženej na podpis žalovaným sa nachádza aj dohoda o pristúpení k záväzku a ak by žalovaný žiadal takéto zabezpečenie dlhov žalobcu v prvom rade, žalobca v druhom rade by so žalovaným leasingový obchod neuzatváral. Naviac žalovaný prostredníctvom svojho zamestnanca žiadal, aby dohoda o pristúpení k záväzku bola podpísaná žalobcom v prvom rade, keď žiadal o opatrenie podpisu žalobcu v druhom rade pečiatkou spoločnosti. Súd prvej inštancie vo svojom skoršom rozsudku vychádzajúc z obsahu dohody o pristúpení k záväzku a posúdiac jej obsah v súlade s § 37 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že netransparentná zavádzajúca formulácia dohody je snahou o rozšírenie rozhodcovskej doložky na fyzickú osobu a následne zrušil rozhodcovský rozsudok podľa § 40 písm. d) zákona o rozhodcovskom konaní, keď dospel k záveru o unesení dôkazného bremena žalobcom v druhom rade o neurčitosti a nezrozumiteľnosti formulácie rozhodcovskej doložky v dohode o prevzatí záväzku.

16. Na odvolanie žalovaného zrušil odvolací súd svojim uznesením z 26.07.2016 č.k. 2Cob/275/2015-232 rozsudok súdu prvej inštancie. Zo skutkových zistení vyplývajúcich z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru o uzatvorení spornej dohody o pristúpení k záväzku žalobcom v druhom rade ako pristupujúcim dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. Odvolací súd vychádzal z bodov 1.2 a 1.3 dohody o pristúpení k záväzku, v obsahu ktorých bol žalobca v druhom rade označený ako pristupujúci dlžník a žalovaný ako veriteľ, z ktorých vyplýva, že pristupujúci dlžník a veriteľ uzatvorili medzi sebou v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka dohodu o pristúpení k záväzku k zmluve o finančnom leasingu. Ďalej poukázal na body 4.2. a 4.3 dohody

o pristúpení k záväzku, v ktorých zmluvné strany dojednali riešenie vzájomných sporov prednostne rokovaniami a vzájomnou dohodou. Zároveň si, pre prípad nevyriešenia vzájomných sporov dohodou, dojednali ich riešenie pred Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, podľa jeho štatútu, rokovacieho poriadku a iných vnútorných procesných predpisov. Odvolací súd právne posúdil dohodu o pristúpení k záväzku ako dojednanú medzi žalobcom v druhom rade a žalovaným vychádzajúc zo zistení, že v obsahu dohody sa až za rozhodcovskou doložkou nachádza podpis účastníkov dohody o pristúpení k záväzku, a to pristupujúceho dlžníka, žalobcu v druhom rade a veriteľa, ďalej poukazujúc na vyhlásenie pristupujúceho dlžníka pred podpísaním dohody, že sa v celom rozsahu oboznámil s obsahom zmluvy, a že s jej obsahom bez výhrad súhlasí a teda súhlasil aj s rozhodcovskou doložkou, ktorá bola obsiahnutá v bode 4.3 predmetnej dohody o pristúpení k záväzku. Odvolací súd neposúdil dohodu o pristúpení k záväzku ako spotrebiteľskú zmluvu, pre ktorú zákon vyžaduje predchádzajúce písomné informovanie spotrebiteľa o obsahu záväzku. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že samotný žalobca v druhom rade potvrdil, že mal možnosť sa so všetkými podpísanými dokumentmi pred ich podpísaním oboznámiť. Odvolací súd vytkol žalobcom absenciu námietok v rozhodcovskom konaní v tom, zmysle že rozhodcovský súd rozhoduje o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazuje na obsah vyjadrenia žalobcov z 03.05.2010 predložený rozhodcovskému súdu v rámci rozhodcovského konania, v ktorom žalobcovia reagujú na návrh na začatie rozhodcovského konania (č.l. 12 až č.l.15). Žalobcovia namietali v predmetnom vyjadrení, teda pri prvom úkone adresovanom rozhodcovskému súdu, neurčitosť dohody o pristúpení k záväzku pre jej vnútornú rozpornosť, ktorú nie je možné odstrániť výkladom, teda jej neplatnosť, z čoho odvodzovali neexistenciu rozhodcovskej zmluvy/ doložky.

17. Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa strany sporu vo vzťahu ku prípadným návrhom na vykonanie dokazovania vyjadrili tak, že žiadne návrhy na dokazovanie vo veci nemajú, a preto súd bez vykonania ďalšieho dokazovania, keď podľa platného a účinného Civilného sporového poriadku je dôkazná iniciatíva súdu novým procesným kódexom obmedzená tak, že táto sa výlučne presunula na strany sporu, vo veci rozhodol.

18. Vo vzťahu ku žalobcami uvádzanému dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor v dôsledku neexistencie rozhodcovskej doložky vo vzťahu ku žalobcovi v druhom rade, ktorej neexistencia bola dovodzovaná zo záveru žalobcov o neplatnosti spornej dohody o pristúpení k záväzku z dôvodu neurčitosti tohto právneho úkonu súd uvádza, že je viazaný právnym posúdením tohto právneho úkonu tak, ako ho urobil vo svojom zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd a v celom rozsahu naň odkazuje. Žalobcovia tvrdili, že dohodu o pristúpení k záväzku, ktorá obsahovala vo svojom bode 4.3 dojednanie rozhodcovskej doložky, neuzatvoril žalovaný so žalobcom v druhom rade, ale so žalobcom v prvom rade, za ktorého konal žalobca v druhom rade ako štatutárny orgán. Žalobca v druhom rade neprejavil vôľu uzatvoriť takúto dohodu, keď takýto prejav vôle žalobcu v druhom rade by bolo v prípade písomnej formy dohody (tak ako to bolo v tomto prípade), možné dovodiť len z podpisu žalobcu v druhom rade na listine, ktorý však v tomto prípade absentuje. Na dohode o pristúpení k záväzku je v závere podpísaný štatutárny orgán spoločnosti žalobcu v prvom rade a pripojená pečiatka spoločnosti, teda dohoda bola podpísaná a uzatvorená so spoločnosťou žalobcu v prvom rade.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý implicitne vyplýva z odôvodnenia jeho zrušujúceho uznesenia, z obsahu dohody o pristúpení k záväzku, z označenia zmluvných strán ako aj prehlásení o oboznámení sa s obsahom dohody a bezvýhradným súhlasom s obsahom dohody vyplýva, že dohoda o pristúpení k záväzku, ktorej obsahom je aj rozhodcovská doložka, bola podpísaná žalobkyňou v druhom rade. Odvolací súd poukázal na nelogickosť situácie, ak by žalobca v prvom rade pristupoval k svojmu vlastnému dlhu, ktorý mal voči žalovanému. Nakoniec odvolací súd vychádzal zo skutočnosti, že v podobe dohody o pristúpení k záväzku nejde o spotrebiteľskú zmluvu, preto nebolo vyžadované predchádzajúce písomné informovanie žalobcu v druhom rade o obsahu záväzku.

19. Žalobcovia dôvodili, vo vzťahu ku navrhovanému zrušeniu rozhodcovského rozsudku, porušením všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Uvedené dôvody by mohli byť relevantné len vo vzťahu ku žalobcovi v druhom rade, ktorý je fyzickou osobou. Z konštantnej judikatúry (R 18/2017) však vyplýva, že fyzická osoba, ktorá ako konateľ a spoločník má úzke väzby k obchodnej spoločnosti, sa nepovažuje za spotrebiteľa vo vzťahu, v ktorom zabezpečuje záväzok obchodnej spoločnosti. Vo veci prejednávanej a rozhodnutej rozhodcovským súdom išlo o nároky vyplývajúce z ukončenej leasingovej zmluvy, ktorú uzatvorila spoločnosť žalobcu v prvom rade ako

nájomca a žalovaný ako prenajímateľ. Hlavný záväzok, ku ktorému pristúpil žalobca v druhom rade bol založený leasingovou zmluvou a vznikol teda ako obchodnoprávny vzťah. Žalobca v druhom rade, ktorý pristúpil k záväzkom žalobcu v prvom rade vyplývajúcich mu z leasingovej zmluvy práve prostredníctvom dohody o pristúpení k záväzku, a teda v súlade s § 533 sa stal spoludlžníkom záväzkov žalobcu v prvom rade, bol v čase uzatvorenia tejto dohody spoločníkom a konateľom spoločnosti žalobcu v prvom rade. Podľa výpisu z obchodného registra bol žalobca v druhom rade, v čase jeho pristúpenia k záväzkom žalobcu v prvom rade, jediným spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti žalobcu v prvom rade. Z uvedeného postavenia žalobcu v druhom rade potom súd odvodil jeho úzke obchodné a ekonomické väzby k žalobcovi v prvom rade. Za týchto podmienok potom nie je možné žalobcu v druhom rade považovať za spotrebiteľa, ak sa stal spoludlžníkom spoločnosti, na ktorú mal vytvorené takéto väzby. V uvedených právnych záveroch poukazuje súd aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-419/11 zo 14. marca 2013. Žalobcami tvrdený dôvod na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku pre rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa pri rozhodovaní rozhodcovského súdu, nepovažoval súd z vyššie uvedených dôvodov za preukázaný.

20. Žalobcovia vytýkali rozhodcovskému rozsudku jeho nesprávnosť. Namietali predovšetkým neurčitosť dojednania všeobecných podmienok leasingu vo vzťahu ku určeniu výšky zúčtovacej hodnoty a teda nesprávne vyčíslenie zúčtovacej hodnoty pri vysporiadaní leasingového obchodu, neoprávnenosť nárokov uplatnených v rozhodcovskom konaní žalovaným (v rozhodcovskom konaní žalobcom), neoprávnenosť žalovaným uplatnenej náhrady nákladov na znalecký posudok, nákladov spojených s vyhľadaním a odobratím predmetu leasingu, nesprávne stanovenú výšku výťažku z predaja predmetu leasingu, ktorá následne ovplyvnila výšku žalovaným uplatnených a jemu priznaných nárokov. Nakoniec žalobcovia namietali, že z obsahu rozhodcovského rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal s námietkami žalobcov vznesenými v rozhodcovskom konaní a na základe čoho prišlo k priznaniu jednotlivých nárokov uplatnených žalovaným.

K týmto dôvodom súd uvádza, že právny inštitút zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní nepredstavuje riadny ani mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodcovskému rozsudku. Formou opravného prostriedku ako po stránke procesnej tak aj vecnej správnosti rozhodcovského rozsudku, môže byť len prieskum iným rozhodcom, ak by bol v rozhodcovskej zmluve/doložke dohodnutý podľa § 37 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Úmyslom zákonodarcu bolo vylúčiť súdny prieskum vecnej správnosti rozhodcovského rozsudku, t.j. vylúčiť prieskum správnosti skutkových zistení a právneho posúdenia veci rozhodcovským súdom. Ak by mal súd v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúmavať jeho vecnú správnosť, úprava rozhodcovského konania by prestala mať zmysel. Námietky, ak majú byť dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku musia byť v zásade procesného a nie vecného charakteru, ako je to v prípade vyššie uvedených námietok žalobcov. Porušenie hmotnoprávnych predpisov je súd rozhodujúci o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku oprávnený skúmať len pri sporoch, v ktorých jedným z účastníkov je spotrebiteľ v prípade žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, ktorý je uvedený v § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní. O takúto situáciu však v prejednávanej veci nejde a to s poukazom na odôvodnenie obsiahnuté v bode 19. tohto rozsudku.

21. Vo vzťahu ku námietke žalobcov o neurčitosti rozhodcovskej doložky z dôvodu nedostatočnej špecifikácie rozhodcovského súdu, sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného. Rozhodcovská doložka obsahuje odkaz na riešenie sporov pred Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Slovenská obchodná a priemyselná komora v Bratislave bola zriadená zákonom č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách a na základe predmetného zákona dodnes vyvíja svoju činnosť. Pretože sa znalosť zákona prezumuje, nie je dôvodným považovať špecifikáciu rozhodcovského súdu jeho označením ako rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory za nedostatočnú, pri ktorej špecifikácii by mohli vzniknúť pochybnosti o subjekte zriaďovateľa súdu.

22. Nakoniec sa súd zaoberal námietkou žalobcami tvrdenej absencie dohody o mieste rozhodcovského konania v rozhodcovskom rozsudku. Súd v tejto súvislosti poukazuje na samotný rozhodcovský rozsudok, ktorý v závere obsahuje uvedenie miesta rozhodcovského konania, a to označením mesta Bratislava. Pre úplnosť súd uvádza, že ak by sa strany rozhodcovskej zmluvy/doložky o mieste rozhodcovského konania nedohodli platí podporne zákonná úprava, teda platí že miesto rozhodcovského konania určí rozhodcovský súd v súlade s ustanoveniami jeho rokovacieho poriadku,

pričom tak môže urobiť aj konkludentne. Žalobcovia nenamietali, že by miesto rozhodcovského konania bolo určené v rozpore s povahou sporu alebo záujmami jeho účastníkov.

23. Sumarizáciou nadpísaného dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov na zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je dôvodná, keď súd žiaden z nimi uvádzaných dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku nepovažoval za preukázaný, a preto rozhodol tak, že žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol.

24. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech , priznal náhradu trov konania proti neúspešným žalovaným v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.