Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-20-2016.pdf
PDF · 179.79 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/20/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa 9. apríla 2018 v Liptovskom Mikuláši, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku súd
o b ž a l o v a n ý c h
1./ U. U. Y. I. O. J. D. Í. O. Y., nar. X. X. XXXX v S., trvale bytom P. XXX/XX, S.,
2./ P. W. Y. W. Č. Á. A. G. O. Y., nar. XX. X. XXXX v W., trvale bytom N. XXX/XX, F.,
o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. 1 Pv 158/15/5505-20 zo dňa 17. 2. 2016, pre skutok, že
dňa 1. 3. 2015 v čase asi o 02.00 hod. v Restaurant & Music Club Happy End v lyžiarskom stredisku Jasná - Biela Púť, okres Liptovský Mikuláš, fyzicky napadli T. O., nar. XX. X. XXXX, ktorý stál pri barovom pulte, kde ho P. W. odzadu strkal a dvakrát ho udrel päsťou do oblasti hlavy, pričom v ďalšom konaní mu zabránil pracovník SBS a čašník a následne, keď chcel T. O. odísť, ho P. W. chytil zozadu za ruky, vtiahol do fajčiarskej miestnosti a U. U. ho dvakrát udrel päsťou do oblasti oka a nosa, čím mu spôsobil zranenia - pomliaždeninu nosa s opuchom, zlomeninu nosových kostí s posunom doprava a krátkotrvajúce krvácanie z nosa (epistaxu), ktoré ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života najmenej 27 dní,
ktorým mal obžalovaný U. U. spáchať prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a obžalovaný P. W. spáchať prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd o d k a z u j e poškodeného T. O. J. W. Y. D. J., nar. XX. X. XXXX v S., trvale bytom P. XXX/X, S., s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala dňa 22. 2. 2016 na Okresný súd Liptovský Mikuláš na U. U. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a P. W. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaní na hlavnom pojednávaní nemali záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorkou a po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásili, že sú nevinní.
Obžalovaný U. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, keď uviedol, že v čase skutku bol so svojimi známymi a priateľkami v Happy Ende, kde zazrel aj poškodeného. Ten bol značne pod vplyvom alkoholu, ledva stál na nohách. Mal s ním vtedy len slovnú výmenu, poškodený prišiel za ním, on sa s ním baviť nechcel, preto ho chytil rukou zozadu za krk a otočil ho smerom od seba a odsunul preč, nechcel s ním komunikovať. Vtedy k nim prišiel SBS-kar, ktorý im dohovoril, že sa majú správať slušne, nijako voči nim nezasahoval, pretože on sa poškodenému už otočil chrbtom a ďalej sa bavil so svojimi priateľmi. Domov odišiel nadránom, poškodeného medzitým niekoľkokrát zazrel, nedošlo medzi nimi k žiadnemu konfliktu a to, z čoho ho obviňuje, je vykonštruované. P. a P. W. boli s ním aj v čase, keď za ním pri bare prišiel poškodený. Tiež sa v bare stretol s P. W., neprišli tam spolu, nejaký čas sa spolu bavili, ale nie vtedy, keď za ním prišiel poškodený. Kde bol vtedy W. uviesť nevedel. Nie je pravda, čo tvrdí poškodený, ani P. W. ho neudrel pri bare, ani ho nenapadli pri fajčiarskej miestnosti. Ani nevie, či W. pozná poškodeného. Dodal, že z jeho pohľadu vtedy prežívali pokojný večer, prišli sa tam baviť. Poškodený bol už v bare, keď prišli oni. Poškodenému neublížil. Roztržku poškodeného s inými ľuďmi v ten večer nevidel. Poškodený síce bol pod vplyvom alkoholu a hádzalo ho do strán, no že by padal, si nevšimol. Zakrvaveného ho nevidel. Fajčiarska miestnosť je vedľa baru, keďže je fajčiar, chodil tam fajčiť. Fajčiarska miestnosť mala rozmery asi 3 x 4 m, murované steny, len dvere sú presklené, široké cca 2 m a je cez ne vidieť na chodbičku pred miestnosťou a čiastočne aj na bar, odhadom sa do nej vojde asi 40 ľudí. Žeby poškodenému bolo vo fajčiarskej miestnosti spôsobené nejaké ublíženie, nemal vedomosť. Podľa neho si to poškodený vymyslel pre finančný zisk, čo usudzuje to z toho, že im po iných osobách odkázal, že v prípade zaplatenia financií vezme späť trestné oznámenie. On sám ich však nekontaktoval, ani cez splnomocnenkyňu, ani mimosúdnou dohodou.
Obžalovaný P. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, keď uviedol, že dňa 28. 2. 2015 prišiel do Happy End Clubu v Jasnej v spoločnosti S. O. a dvoch kamarátok, kde sa stretli s inými známymi a zabávali sa. Najviac času sa zdržiaval pri bare, kde pracovali Y.. Poškodeného O. zahliadol v bare asi 3-4 krát, bol pod vplyvom alkoholu alebo iných látok, pretože mal nevyvážený krok a pohľad s prekrútenými očami. Kde O. prišiel k zraneniam, nevedel. To, čo sa mu kladie za vinu je vymyslené, dôvod, prečo to O. tvrdí, nepoznal. U. U. a T. O. poznal asi od r. 2013. Konflikt medzi U. a O. nevidel. S O. nemal v minulosti žiaden konflikt, pôvodne bol medzi nimi kamarátsko-pracovný vzťah. Večer trávil v spoločnosti S. S., S. O., P. P. a ich priateliek, tiež s U. U.. Ďalej dodal, že do baru prišli asi o 22.00 hod. a odchádzali asi o 03.00-03.30 hod. S poškodeným sa v ten večer vôbec nerozprával, nemal ani dôvod zdržiavať sa v jeho blízkosti. Či padal na zem, sa vyjadriť nevedel. O konflikte vo fajčiarskej miestnosti nemal žiadnu vedomosť, bol tam asi 2-3 krát na cigaretu, lebo je fajčiar. Potom poškodeného zahliadol a videl, že je zranený, mal krv na tvári. Odkiaľ krvácal nevedel, detailnejšie ho neskúmal. Zahliadol ho niekde v okolí hlavného baru, kde sa väčšinu času zdržiaval. Poškodeného väčšinou videl sa potulovať samého. Fajčiarska miestnosť má presklené dvere a cez ne je vidno na časť baru a na stenu, ktorá je za barom. Odhadom sa do nej môže vojsť asi 15-20 ľudí. SBS-kári neboli nejako zvlášť označení, nevšimol si to. Jeho nikto počas toho večera na nič neupozorňoval. Podľa neho jediným dôvodom podania trestného oznámenia poškodeným je finančný záujem poškodeného, pretože po cudzích ľuďoch nechával odkazovať, že ho vycicia z peňazí a pýtal si 3.000,- Eur, nie priamo, ale cez iných. Písomne alebo cez svoju splnomocnenkyňu ho nikdy neoslovil. Nechal mu to odkazovať cez U. T., s ktorým sú známi a bolo ich vidieť vysedávať na káve.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom predvolaných svedkov, a to poškodeného T. O., svedkov F. Ž., C. Y., Y. Y., E. I. a znalca P.. P. E., prečítaním zápisníc z prípravného konania o výsluchu svedkov P. W., F. W., P. P., S. S., S. O., P. F., P. W. a P. W..
Svedok a poškodený T. O. v prípravnom konaní vypovedal, že 28. 2. v deň jeho narodenín, ich išiel osláviť do podniku Happy End v Liptovskom Mikuláši, kde si počas večera všimol konfliktného W.Á. spolu s U., ako z druhej strany barového pultu celý večer zazerajú. Po nejakom čase a náhodných stretnutiach, pretože sa pohyboval v tom priestore si všimol, že W. ho prenasleduje a pri tom hluku počul, že sa mu vyhráža zabitím a postrkoval doňho, čo vyvrcholilo pri barovom pulte, kde za účasti U. ho dvakrát zozadu nečakane udrel do zadnej časti hlavy. Potom ich oddelil čašník spolu s SBS-karom. Po nejakom čase sa rozhodol, že pôjde domov, pretože pri východe ho W. spolu s U. napadli. Po tomto incidente opustil priestory so silným krvácaním. Bol odvezený na pohotovosť v Liptovskom Mikuláši. Ďalej vypovedal, že do klubu Happy End išiel s E. I. a F. Ž., kde sa s nimi aj zdržiaval, P. F. a nejakými ostatnými ľuďmi, ktorých si už nepamätá. Domov išiel s E. I.. K miestu napadnutia uviedol, že sa to stalo medzi východom z Happy End-u a fajčiarskou miestnosťou. Svedkov si už nepamätal, pretože ho zaliala krv, ktorá mu spôsobila aj odpadnutie. Pred napadnutím sa mu vyhrážal W. zabitím, kedy mal dôvodné obavy o svoj život a potom si už nepamätal, pretože mal problém dostať sa späť do auta. Ešte počas napadnutia, konkrétne vtedy, keď ho zastavili medzi východom a fajčiarskou miestnosťou mu W.Á. spolu s U. povedali, že ak to nahlási, tak ho zabijú a to sa vtedy jednalo iba o tie dve rany zozadu. W. mu spôsobil hrču v zadnej časti hlavy, na temene a U. niekoľkonásobnú zlomeninu nosa. V súvislosti so zraneniami, keďže mal zlomený nos a krvácanie, vyhľadal najbližšiu lekársku pomoc, a to pohotovosť v Liptovskom Mikuláši, kde mu zastavili krvácanie a urobili CT mozgu kvôli zraneniam v zadnej časti hlavy a po vyšetrení ho pustili domov s tým, že na nasledujúci deň alebo v pondelok má vyhľadať zdravotnú pomoc v oblasti ORL. E. I. ho odviezol domov. Dostal tabletky na ukľudnenie, doma spal do poobedňajších hodín a keď mu prestali účinkovať lieky, vyhľadal pohotovosť ORL vo Fakultnej nemocnici v Martine, kde sa podrobil zákroku nápravy kosti v nose, pretože mal stále krvácanie a po opravení sa to ešte zhoršilo, dostal bandáž, kvôli ktorej nasledujúce dni nemohol dýchať nosom, mal problém s prijímaním stravy a neustále bolesti hlavy. Ďalší zákrok podstúpil asi o tri dni HoNSP v Trstenej, kde mu vypísali žiadosť o prijatie do Ružomberskej vojenskej nemocnice, kde v najbližších dňoch podstúpil ďalší operačný zákrok, po ktorom mal znova bandáž, problémy s dýchaním, prijímaním potravy a taktiež neustále bolesti hlavy. Odvtedy navštívil ambulanciu niekoľkokrát pre stratu čuchu, problémy s dýchaním, neustálu bolesť nosa, sprevádzané jeho svrbením a bolesťami. Okrem toho mu bola spôsobená škoda aj na oblečení - košeli, ktorá bola zničená od krvi, roztrhnutá, na nohaviciach, ktoré mal roztrhnuté a mal na nich dieru, na topánkach, ktoré boli zošúchané na prednej časti a na mobilnom telefóne, ktorý mal prasknutý displej. V minulosti medzi ním a obvinenými žiadne nezhody neboli. Presný čas, kedy prišiel do Happy End-u si nepamätal, mohlo byť asi o 22.00 hod. až 23.00 hod. Zdržiaval sa v blízkosti barového pultu, kde sa nachádzal takisto E. I.Ň., P. F., ďalších nevedel uviesť. Konfliktnosť obžalovaných spočívala v zazeraní a pokrikovaní z opačnej strany barového pultu, keďže tam bol hluk nevedel, o čo sa jednalo. V uvedený večer bol napadnutý dvakrát. Vypil približne 5 pohárikov alkoholu. K prvému incidentu dodal, že U. stál oproti nemu a W. po jeho ľavej strane, viac v úzadí. Napadol ho W., pravdepodobne pravou rukou do zadnej časti hlavy. U. len stál oproti nemu. Či ho chytal za ruky alebo strkal si už nepamätal. Kto stál v tom čase v okolí si už nepamätal, jedine barman C. Y., či však videl napadnutie uviesť nevedel. Či tento incident videla aj F. Ž. uviedol najprv, že nie, následne, že nevie. K druhému incidentu uviedol, že sa nachádzal medzi východom a fajčiarskou miestnosťou. Útočil na neho najmä U.. Bol tam prítomný aj W.. Údery mu zasadil U. do oblasti nosa a potom už nevedel, pretože stratil vedomie. Kto mohol byť svedkom tohto incidentu uviesť nevedel. Pamätal si dva údery a zotrval na tom, že stratil vedomie. V ten večer sa opitý necítil a stav opitosti úrazová správa z nemocnice v Liptovskom Mikuláši uvádzala pravdepodobne z dôvodu, že ich oboznámil, že vypil 5 pohárikov kvôli anestéze, ktorú mu chceli dať. Stav bezvedomia neuvádzal preto, že v karte má uvedené, že od detstva trpí stratou vedomia pri spozorovaní krvi, či už svojej alebo nejakej inej. Koľko mohol trvať tento stav bezvedomia uviesť nevedel, pretože stratil pojem o čase, lebo mal rozbitý telefón. Že by mal modrinu na pravej strane alebo pod pravým okom si nepamätal. Čo sa týka zadného temena, je v správe uvedené, pretože mu na základe toho robili CT hlavy. Či E. I. uvádzal dôvod zranení nevedel. K svojej účasti pri výsluchu svedkyne F. Ž. dňa 8. 7. 2015 uviedol, že tak urobil, lebo má na to právo. Ďalej dodal, že útok na jeho osobu začal v priestoroch medzi východom a fajčiarskou miestnosťou a skončil vo fajčiarskej miestnosti a keďže ako spomínal upadol do mierneho bezvedomia, tak ho medzi týmito dvoma miestami premiestnili obvinení pravdepodobne tak, že ho držali za ruky a nohami ho ťahali po zemi do vedľajšej miestnosti a tak vzniklo poškodenie - zodratie jeho topánok. Na otázku z čoho tak usudzuje, že bol ťahaný za ruky, keďže mal byť v bezvedomí uviedol, že si je pravdepodobne istý, pretože boli jediní, ktorí sa mu pred odchodom domov vyhrážali zabitím s tým, že mal vážne obavy o svoj život. Poprel, že by W. odkazoval cez známych, že ho vycicia z peňazí, že bude platiť, pretože ho berie ako spoluobvineného s nižším podielom na tomto trestnom čine.
Na otázku, prečo F. Ž. najprv popisovala oba incidenty a následne chcela zmeniť začiatok výpovede a uviedla, že W. vôbec nepozná, odpovedal, že obhajca si sedí na ušiach a k tomuto bodu už uviedol, že si na jej predmetnú výpoveď nespomína. Dodal, že po prvom napadnutí P. W. sa rozhodol pre odchod domov, ktorý mu znemožnili obaja obvinení tým, že medzi východom a fajčiarskou miestnosťou sa začali vyhrážať zabitím, ak niečo nahlási polícii. Druhý útok a bezvedomie nasledovali až po tomto.
Na hlavnom pojednávaní poškodený vypovedal, že asi do polnoci sa bavili štandardne, potom si všimol, ako prišli U. s W. a asi po hodine začali pokrikovať. Podnik bol plný ľudí, asi 250-300, pri bare bolo možno 20-30 ľudí. Zaregistroval ich pri barovom pulte, asi prišli spolu, stáli oproti nemu. Asi hodinu po ňom pokrikovali. Barový pult v tvare elipsy mal na dĺžku asi 8 m, na šírku asi 2-3 m, maximálne 4 m. V jeho strede boli barmani. Nepočul, čo kričali, ale videl tie ich škaredé ksichty, pozerali priamo na neho, niečo si aj rozprávali, potom prišli k nemu. S kým tam stáli, povedať nevedel. Pokrikovanie mohlo trvať asi pol až trištvrte hodiny, netrvalo to sústavne, ale vždy, keď sa na nich pozrel, videl, že majú niečo proti nemu. Potom k nemu prišiel W., niečo povedal, nerozumel mu a zozadu ho dvakrát udrel. W. nevidel, ale nemohol to byť nik iný. Kto to mohol vidieť, nevedel, pretože pri bare bolo veľa ľudí, aj on sa bavil s rôznymi ľuďmi, nie stále s tými istými. Nevšimol si, že tam W. išiel. Potom zakročil barman alebo niekto z ostrahy. On sa ešte v bare zdržal a chcel ísť preč, preto si šiel pre bundu a pri východe ho čakali oni. Potom ho W. chytil nejako zozadu, ako on zvykne, chytil ho za ruku, za ktorú, to si už nepamätal. Stratil stabilitu a vtiahol ho do fajčiarskej miestnosti. Ťahal ho asi 2-3 m. Vo fajčiarskej miestnosti bolo asi 10-15 ľudí. Brániť sa nestihol, boli to 3 sekundy a v tom od U. vyfasoval dve rany. Čo sa dialo potom už nevedel, lebo má z krvi strach a odpadol. Pamätal si už len cestu v aute. Do auta ho musel niekto odniesť, asi E. I., ktorý ho viezol. Prečo došlo k takému konfliktu, nevedel. W. mu niekedy v minulosti poslal SMS-ku, že mu dlží peniaze, že vie, kde býva, tak možno kvôli tomu. Pred napadnutím mu nič nevraveli alebo si to len nepamätal. Snaží sa na túto skúsenosť zabudnúť. Pre tieto zranenia sa nemohol 4 mesiace poriadne nadýchnuť, mal aj bolesti hlavy, v noci poriadne nespal, nechodil do práce, absolvoval 3 operácie. Mal rozbitý telefón, tričko a košeľu od krvi, poškodené topánky. Vypité mal asi 4-5-6 pohárikov tvrdého alkoholu, bol oslavovať narodeniny, ale nebol opitý tak, že by nevedel stáť alebo chodiť. Išiel po veci do šatne aj vyrovnať účet, lebo neplatil hneď s tým, že sa všetci pobalia, ktorí tam prišli spolu a pôjdu domov. Kto mu potom vybral veci zo šatne ani nevedel, možno priateľka F. Ž., ani kto vyrovnal účet. Ostatní tam potom ostali, on odišiel len s E. I.. Účet mal otvorený, lebo sa pozná s barmanom C. Y. a mal narodeniny, tak sa s ním tak dohodol.
Keďže v jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní oproti prípravnému konaniu vznikli rozpory, tieto boli na návrh prokurátorky odstraňované. Pokiaľ vypovedal odlišne od prípravného konania, poukázal na odstup času, zotrval na svojich predchádzajúcich výpovediach. K miestu napadnutia, pokiaľ predtým uviedol, že sa to stalo medzi východom z Happy End-u a fajčiarskou miestnosťou a na hlavnom pojednávaní uvádzal, že ho obžalovaní čakali pri východe a následne vtiahli do fajčiarskej miestnosti, kde ho napadli, miesto považoval za to isté, len si pripomenul, že sa to odohralo vo fajčiarskej miestnosti, mohlo sa to odohrať aj medzi dverami, už si to presne nepamätal. Na vyhrážanie sa už pozabudol, ale bolo to tak. Padal aj v dôsledku krvi, keď ho udrel päsťou do tváre, až po druhom údere, aj v dôsledku toho všetkého. Padal pravdepodobne dozadu. Že by ho niekto kriesil alebo niečo podobné si už nepamätal.
Svedkyňa F. Ž. v prípravnom konaní vypovedala, že 28. 2. 2015 išla s priateľom T. O. do baru Happy End Jasná, pretože oslavoval narodeniny. Bol tam koncert. Oni dvaja stáli pri bare. U. tam už bol aj s W. a obaja na nich pozerali. Asi o 02:00 hod. sa začali naťahovať, kde W. udrel zavretou päsťou T. do hlavy, a v tom prišiel SBS-kar a U. začal T. naťahovať a potom ich čašník odsunul. Dušan potom hovoril, že idú domov a šiel do auta a v tom ona pozerá, že T. leží na zemi a bol celý krvavý. Potom išiel T. do nemocnice. Ona sa vtedy nachádzala vo fajčiarskej miestnosti, bola si zapáliť, T. stál vonku medzi barom a fajčiarskou miestnosťou, pričom ona na neho videla a obžalovaní stáli pri ňom. Ich komunikáciu nepočula. Ďalej vypovedala, že obžalovaného P. W. nepoznala vôbec nijako a na otázku, prečo to tvrdí, keď sa vyjadrila, že po príchode do baru tam už obaja boli uviedla, že videla U. a pýtala sa T., kto je s U.. T. jej povedal nejaké meno a tak to už neriešila, kto je kto, len keď sa to stalo, zistila, že je to W.. W. ako jediného z tých kamarátov, ktorí tam stáli nepoznala, preto sa to opýtala. K napadnutiu O. zo strany W. uviedla, že bola pár metrov od nich, videla ich z fajčiarskej miestnosti cez zatvorené presklené dvere do baru a tento incident sa odohral tak, že W. držal T. a U. T. dal do tváre rany, ale ktorou rukou udieral U. T. uviesť nevedela. W. T. neudieral. Ďalšie údery smerujúce na O. už nevidela. Následne upresnila, že ešte predtým, ako prišla do fajčiarskej miestnosti, vtedy W. T. udrel do hlavy a keď bola vo fajčiarskej miestnosti, tak ho udieral U.. Následne vypovedala, že ona videla U.Í., ako udrel do tváre T.,
W. nevidela, že by bol udrel T.. W. videla teda iba pri tom, keď bol s U. a W. držal T., takže iba vtedy ho videla. Následne uviedla, že chce zmeniť začiatok výpovede a teda, že W. vôbec nepozná. K správaniu a požívaniu alkoholických nápojov poškodeným T. O. uviedla, že nebol opitý, bol iba v nálade a správal sa normálne. Do klubu vtedy prišli na motorovom vozidle BMW 7. Políciu nezavolala, pretože T. išiel do nemocnice. Od známych sa dozvedela, že sa chválili, ukazovali fotky, že T. zbili, a že bol na zemi, ale mená týchto známych uviesť nechcela, pričom zo zápisnice o jej výsluchu vyplýva, že sa o tejto okolnosti pred svojou odpoveďou radila s poškodeným, aby mená neuvádzala a tiež dodala, že tieto fotky nevidela a nebude uvádzať nikoho. Z obsahu tejto zápisnice vyplýva, že pri výsluchu svedkyne dňa 8. 7. 2015 bol prítomný svedok a poškodený T. O., pričom z jej obsahu vyplýva aj protokolácia o vzájomnom radení sa svedkyne s poškodeným počas výsluchu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že svedok a poškodený T. O. vypovedal v prípravnom konaní až dňa 16. 11. 2015.
Na hlavnom pojednávaní svedkyňa F. Ž. vypovedala, že v podniku bolo dosť veľa ľudí, bol plný. O koľkej prišli si už nepamätala, pri bare bolo dosť ľudí, boli tam skupinky. V skupinke bol T. O. a pár kamarátov, napríklad E. I., G. W. a ona. Ďalšie dievčatá tam neboli. Oni stáli na jednej strane baru, obžalovaní v podniku už boli. Stáli na tej strane, ako je vchod. Oni už od začiatku počuli, že vykrikujú, že majú narážky, zazerali na nich, nebolo to ďaleko od nich, možno 2 m. Medzitým chodili aj do fajčiarky, aj sa rozliezli po podniku, neboli stále všetci pokope. T. O. chodil len do tej fajčiarky, inak bola stále s ním. V tom čase už boli vo vzťahu, začali vtedy spolu chodiť. Asi po 3 hodinách sa rozhodli, že idú domov. Medzi vykrikovaním zo strany obžalovaných a tým, keď sa pobrali domov, sa neudialo nič. Šli si vziať kabáty, ale ona si ešte išla zafajčiť a potom videla ako ho držali. O. išiel po kabáty sám. Boli tam obžalovaní a sácali do seba, no bolo to tak dávno, že si nepamätala. Nevidela SBS-kara, že by zasahoval. Išla z fajčiarky, videla ako ho udrel U.. Videla ich a jej T. na zemi. Videla ho zakrvaveného na zemi. U.Í. bol pri ňom, keď mu asi udrel do nosa päsťou a už si viac nepamätala. U. stál pred ním a W. za O.. Držal ho, no už nevedela, ako ho držal. U. ho udrel päsťou, silno do nosa, do tváre. Jedenkrát videla, či viackrát udrel, nevedela. Bola v šoku a už ho videla na zemi, či medzi sebou aj hovorili, nevedela, ona nič nepočula. Potom vzal O. kamarát do auta, nestihla ísť s nimi. Potom, keď prišiel domov, prišiel s krvavou košeľou a nezamýšľala sa nad tým, či má bundu. Myslela si, že to videli jedine čašníci, veď sa to stalo pri bare. Fajčiarka je v podstate pri bare, ale vzadu. Je to presklené. Nie je to tam také veľké, aby to nebolo od baru vidieť. O. podľa nej opitý nebol. W. naňho len slovne vykrikoval, ale nič iné nevidela, že by mu urobil, to nie. Na fajčiarskej miestnosti sú presklené dvere na tlačítko, vidno z nej k baru a k východu. Nebolo tam vtedy veľa ľudí. V tom čase s O. už bývali spolu, teda ona bývala u neho. Domov sa dostala tak, že pre ňu prišiel kamarát. Ako sa v ten večer riešil účet, nevedela. O. vzal kamarát E. I. do auta, ona ho vtedy ako šoféra išla hľadať. Medzitým jej však ušli. Keď O. ležal na zemi, bola nad ním, ale nezohla sa nad neho, ani sa ho nepýtala, čo mu je, ani nič nepovedal. Či mal otvorené oči si už nepamätala. Keď bola vo vnútri fajčiarskej miestnosti, videla ich všetkých troch, ako stáli pred sebou, O. v strede, U. pred ním a W. za ním. Či niekto niekoho ťahal, tak W. ho ťahal, okrem toho nevedela. O tom, čo sa stalo, sa s O. bavili, kvôli tomu sa presťahovali k jeho rodičom. Povedal jej to, čo vraví. Najprv nechcel, lebo sa mu zle dýchalo, ale potom sa o tom rozprávali. Nechce na to myslieť, je to pre ňu nepríjemné. V ten večer mala trošku vypité. Väčšinu času v tom podniku bola s O., len málo času, čo neboli spolu. O tom, že sa chcel dohodnúť s obžalovaným U. sa nebavili. Vo fajčiarke stála pri dverách. Do podniku prišli na tmavomodrom BMW 7, šoférom bol E. I., pretože nepil. Auto bolo T.. Keď prišli, všetci boli triezvi, ani T. určite nebol pod vplyvom alkoholu.
Svedok C. Y., ktorý pracoval v čase skutku ako barman v bare Happy End, v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v noci z 28. 2. 2015 na 1. 3. 2015 pracoval a v podniku prebiehala akcia s množstvom ľudí. Pri obsluhovaní zákazníka videl smerom ku fajčiarni veľkú melu. Pri vybavovaní objednávky videl vo fajčiarni vyhadzovača, ako drží ruku na U. U., ktorý mal rozopnutú košeľu. Potom vošiel do fajčiarne, kde videl známych U. U., P. W., ako tam stoja, avšak žiadny konkrétny skutok, ktorý sa tam mal stať, nevidel. Nepočul žiadne vyhrážky. W. nevnímal, že by bol do mely zapojený, bol v miestnosti, okrem neho ďalších asi 15-20 ľudí. Kto bol do mely zapojený uviesť nevedel. Keď sedel T. O. s priateľkou F. pri bare a U. si šiel objednať, obslúžil ho, porozprávali sa, viac sa tomu nevenoval. O pár minút videl na druhej strane baru oproti fajčiarni, ako si U. s O. nadávali, ale vyhrážky nepočul. Hádali sa ohľadne peňazí a dohováral im, hlavne U. nech to neriešia. Nijak im však nezabraňoval, zabraňoval im potom SBS-kar, ktorý sa snažil oddeliť U. od O., pričom U. stál pri bare a T. sedel pri bare a hádali sa. Oddeľoval ich preto, že U. držal O. rukou zozadu krku. Okrem tohto chytania nevidel žiadny iný fyzický kontakt.
Na hlavnom pojednávaní svedok dodal, že nevidel žiadnu potýčku, len slovnú výmenu názorov. Či pri niečom zasahoval SBS-kar, už nevedel. SBS-kari zvyknú byť označení, mali asi čierne mikiny „security“, každý rok sa to mení.. Priestor medzi barom a fajčiarskou miestnosťou je situovaný tak, že miestnosť je vzadu za barom, je to ešte predelené drevenou stenou, na ktorej sú nápoje, takže nie je možné, aby barman videl, čo sa v tomto priestore deje, pretože výhľad je strašne úzky. Bolo tam veľa ľudí a vidieť do ďalšej miestnosti, kde je ďalších možno 50 ľudí, je takmer nemožné. V tej mele, ktorá sa tam vyskytla zo svojich známych nikoho nevidel. Pokiaľ vypovedal inak ako v prípravnom konaní ohľadne osôb, ktoré tam videl, poukázal na odstup času a množstvo akcií, ktoré odvtedy absolvoval. Videl len slovnú potýčku
- incident, ktorý sa odohral pri bare, SBS-kár tam zrejme prišiel preto, že sa prechádzajú a zrejme tá hádka bola viac, než bežná, či tam bola nejaká strkanica, si už nepamätal. P. W. pri žiadnej potýčke nevidel. W.A. je fajčiar, takže sa vo fajčiarskej miestnosti mohol nachádzať, tak ako aj množstvo ďalších ľudí. Nevidel, že by U. udrel O.. Po tom incidente sa s odstupom času stretli s O. a on mu tvrdil, že dostal od U.. Aj keď sa s O. viackrát stretli, nikdy sa mu nezmienil, že má ísť vypovedať ako svedok. Že by obžalovaný P. W. niekoho napádal alebo bol účastníkom nejakého konfliktu nevidel. Poškodeného O. videl zakrvaveného, držal si tvár dlaňou, keď ho takto videl, v jeho blízkosti F. Ž. nebola a šiel sám, neniesol ho nik. Kto mal z nich viac vypité, nevedel vyhodnotiť. O. videl aj samého, aj v spoločnosti Ž.. Či pri výmene názorov medzi U. a O. bola prítomná aj Ž.Á. si už nespomínal.
Svedok Y. Y. v prípravnom konaní vypovedal, že v noci z 28. 2. 2015 na 1. 3. 2015 pracoval ako barman na hlavnom bare v Clube Happy End v Jasnej, v podniku aj okolo baru bolo množstvo ľudí. Periférne zaregistroval vo vnútri fajčiarskej miestnosti nejakú melu, ale nevidel ju detailne, potom videl do nej pribiehať dvoch SBS-karov a T. O., ktorý utekal von z Happy Endu a držal si zakrvavenú tvár. To je všetko, čo videl. Fajčiarska miestnosť sa vyprázdnila a zo známych zaregistroval U. U. a dvoch SBS- karov. Pred touto melou iný incident nevidel, pri obsluhovaní počul vzájomné nadávky medzi U. a T.. Že by mal U. O. udrieť dvakrát do tváre nevidel. P. W. vnímal ako hosťa pri barovom pulte, nebol účastníkom žiadneho konfliktu.
Na hlavnom pojednávaní dodal, že okrem neho v tú noc na bare pracoval aj jeho brat C. Y., P. W., možno T. Q. a ešte nejaký brigádnik. Obžalovaných pri bare zaregistroval, taktiež pozná aj O., pohybovali sa v okolí baru, ale okolo nich bolo kvantum iných ľudí a sústredil sa na prácu. Pamätal si zvyšovanie hlasu medzi O. a U.E. U., ale nič fyzické tam nevidel. SBS-kari sú označení firemnými mikinami, pohybujú sa v rámci celého podniku. Že by tam nejaký SBS-kar zasahoval, nevidel. O. si všimol, ako si držal tvár, pomedzi prsty mu videl krv, utekal von z diskotéky. Prechádzal vtedy okolo most-mixu (prevrátené fľašky na bare hore dnom). Pokiaľ o niektorých skutočnostiach vypovedal odlišne oproti prípravnému konaniu, poukázal na to, že v uvedenom bare odpracoval niekoľko sezón s množstvom diskoték a zotrval na tom, čo vypovedal skôr, pretože s odstupom času vypovedal už len to, čo si odvtedy zapamätal a na presné okolnosti si už nespomínal. Doplnil, že nevidel, aby O. niekto pri odchode pomáhal. To, že zaregistroval U. U. vo fajčiarskej miestnosti, znamená, že tam iba stál, nikto s ním nič neriešil, zrejme fajčil.
Svedok E. I. v prípravnom konaní vypovedal, že niekedy v zime 2015 ho požiadal T. O. o odvoz do Happy Endu v Jasnej na O. BMW 7, okrem nich jeho frajerka F., P. F. a ďalšia osoba. V bare bol koncert, bolo tam veľa ľudí. Prišli asi o ôsmej večer. Sedel oproti baru, alkohol nepil, robil šoféra. Zaregistroval tam U. a W., ktorí prišli neskôr, sedeli oproti, ale spolu sa nebavili. Išiel na toaletu a po návrate stretol T. O., ktorý mal zakrvavenú košeľu, bol dosť opitý, takže mu nerozumel, čo vravel a navrhol mu, aby išli na pohotovosť na ošetrenie. Krvácal z nosa, preto navrhol lekárke, aby mu urobili CT vyšetrenie, pretože nevedel uviesť, čo sa mu stalo, či niekde drbnul alebo spadol. Po ošetrení, asi o 03.00 hod. odišli spolu domov. Ostatných, s ktorými prišli, zavolať nemohol, pretože T. sa vybil mobil a on na nich nemal čísla. Odviezol ho domov, ráno o siedmej mu priviezol auto, bol už hore a priateľka F. pri ňom. Nevidel, že by obžalovaní napadli poškodeného. Keď ho stretol zakrvaveného, nikto pri ňom nebol. Koľko alkoholu O. vypil uviesť nevedel, ale javil známky opitosti.
Na hlavnom pojednávaní svedok dodal, že T. O. po ceste do nemocnice nič nevravel, len jajkal, že ho bolí hlava. Potom po ceste domov zaspával, aj zaspal a on sa ho vôbec nepýtal, čo sa mu stalo a ani sám mu to nepovedal. Za celý čas mu vôbec nevravel, čo sa mu stalo, niečo si mrmlal, ale on mu nerozumel. Bol aj celkom rád, že je ticho, že zaspal. V nemocnici ho čakal vonku na chodbičke. On osobne nevidel, že by tam došlo k nejakej potýčke. Vie, že ktosi sa vo fajčiarskej miestnosti šarpal, ale keď tam prišiel, tak už sa nič nedialo. Ani nevie, kto bol do toho zapletený, prišli tam vyhadzovači a čosi rozbraňovali, ale koho, to nevedel, pretože to nevidel. V tú noc nebol svedkom žiadneho konania obžalovaného P. W. voči
poškodenému T. O.. Donedávna ani nevedel, že sa tak volá, pozná ho z videnia. Keď odchádzali z klubu F. Ž. tam poblízku nikde nebola. Keď stretol zakrvaveného O., bundu na sebe nemal, mal košeľu. Že by obžalovaný U. atakoval O. nevidel. O. stretol buď vo fajčiarskej miestnosti alebo na chodbe pred ňou, nepamätal si už. Nevidel, aby O. niekto dvíhal alebo niesol, ani nič podobné. Šiel normálne po svojich. Jeho vzťah ku poškodenému je rovnako kamarátsky, ako aj k obžalovanému U. U..
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec P.. P. E., ktorý v prípravnom konaní vypracoval znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie otorinolaryngológia, foniatria, audiológia, z ktorého záverov a výpovede vyplýva, že poškodený T. O. mal v súvislosti so skutkom zo dňa 1. 3. 2015 diagnostikované poranenia: pomliaždeninu nosa s opuchom, zlomeninu nosových kostí s posunom doprava, krátkotrvajúce krvácanie z nosa (epistaxu), súhrnne sa jednalo o stredne závažné poranenie tvárovej oblasti, konkrétne vonkajšieho aj vnútorného nosa. Bol zistený bolestivý opuch nosa, zlomenina nosových kostí s ich posunom doprava (potvrdená klinickým aj röntgenologickým vyšetrením nosa). Poranenie si vyžadovalo chirurgickú liečbu - nápravu do pôvodného postavenia. Z medicínskeho hľadiska došlo ku estetickému aj funkčného poškodeniu zmyslového orgánu dýchania a čuchu a tieto poranenia mu boli diagnostikované 1. 3. 2015 o 02:44 hod. Vzhľadom na charakter diagnostikovaného poranenia nosa je možné usúdiť na mechanizmus jeho vzniku. Poranenie mäkkých tkanív nosa bez porušenia kožného krytu, ktoré boli opuchnuté diagnostikovanou zlomeninou nosových kostí s posunom doprava nasvedčujú, že sa jednalo o tupé poranenie spôsobené aktívnym alebo pasívnym zraňujúcim mechanizmom o stredne silnej intenzite. Aktívnym mechanizmom mohol byť priamy náraz pevného predmetu do centrálnej tvárovej oblasti, kde sa nachádza vyčnievajúci orgán čuchu a dýchania, zvyčajne jedným úderom päsťou. Vzhľadom na charakter poranenia možno usudzovať, že zraňujúce násilie smerovalo priamo, mierne zľava, pretože podľa objektívneho ORL vyšetrenia z 1. 3. 2015 bol nosový chrbát prepadnutý s oblúkovitým posunom nosa smerom doprava. Pasívnym mechanizmom, ktorým mohol byť vznik deformity nosa následkom nekontrolovaného pádu tvárou vpred na pevný povrch. Zraňujúcou silou, ktorá bola smerovaná do hlavy poškodeného, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány nedošlo ku ich vážnemu poškodeniu, nakoľko tomu nezodpovedala intenzita úderu alebo nárazu. Aby došlo ku poškodeniu životne dôležitých orgánov, musela by byť intenzita výrazne silnejšia a aj pri tej istej lokalizácii. Na otázku, či mohlo dôjsť ku zraneniam poškodeného tak, ako sa uvádza v jednotlivých výpovediach znalec uviedol, že T. O. vo výpovedi uvádzal, že bol chytený známou osobou zozadu za ruky a vtiahnutý do miestnosti, ktorá je pri východe na fajčenie a v tom momente bol U. udretý dvakrát päsťou do oblasti nosa a oka, pričom ho udrel aj W. zozadu do hlavy. Po údere U. do nosa začal krvácať z nosa a viac si už nepamätá. Charakter uvedených poranení popísaných v lekárskych správach poškodeného súvisiacich s predmetným skutkom vyplýva, že poškodenému bola zistená deformita nosa doprava s opuchom a stopami prischnutej krvi následkom krvácania z nosa. Podľa charakteru poranenia nosa sa dá usudzovať, že mohlo byť spôsobený jedným úderom, stredne silnej intenzity, ktorý smeroval spredu a do jeho ľavej strany, pričom mal za následok vznik deformity s posunom doprava. Zlomenina nosa s deformitou môže byť spôsobená aj nárazom nosa o pevný povrch následkom pádu tvárou vpred. Pre jeho typické postavenie býva nos často vystavený traumatickému násiliu smerovanému do tvárovej oblasti, a to aj pri zraneniach spôsobených pasívnym zraňujúcim mechanizmom (pády, nárazy o pevné predmety a pod.). V prvotných lekárskych správach z vyšetrení poškodeného vykonaných 1. 3. 2015 nie sú okrem uvedeného poranenia nosa popisované aj iné poranenia v oblasti tváre, ako napr. krvné podliatiny, opuch v oblasti očnice alebo záhlavia, z ktorých by bolo možné jednoznačne potvrdiť správnosť výpovede poškodeného T. O.. Ďalej znalec uviedol, že 7. 5. 2015 osobne vyšetril poškodeného T. O., ktorý mu potvrdil, že v minulosti nemal zlomený nos alebo by ho mal vybočený smerom doprava. Jeho nos bol rovný. Taktiež v zdravotnej dokumentácii, ktorú si kompletne preštudoval, nenašiel záznam o úraze nosa alebo liečbe. Poškodený sa pred úrazom neliečil na žiadne iné poranenia a netrpel ochorením, ktorým by mohlo dôjsť k predĺženiu doby liečbu uvedeného poranenia nosa. Poškodený T. O. utrpel zlomeninu nosových kostí s posunom doprava, ktorá si vyžadovala včasnú ORL chirurgickú liečbu, ktorá mu bola poskytnutá 1. 3. 2015 v ORL pohotovostnej ambulancii UN v Martine, v miestnom znecitlivení. Nos mal zatampónovaný do 4. 3. 2015 a užíval pravidelne analgetiká od bolesti. Vzhľadom k pretrvávajúcej deformite nosa po jeho čiastočnom odpuchnutí a pre pretrvávajúce sťažené dýchanie nosom, po odstránení nosovej tamponády, čo bolo objektívne potvrdené vyšetrením vykonaným 17. 3. 2015 v ORL ambulancii NsP Trstená bol dňa 19. 3. prijatý na ORL kliniku v ÚVN v Ružomberku. Dňa 20. 3. 2015 mu bola vykonaná revízna operácia nosovej deformity v celkovej anestézii. Po prepustení z ústavnej liečby mal poslednú ORL kontrolu určenú o 7 dní, na 27. 3. 2015, kedy ORL lekár P.. X. posúdil, že nos je už v prijateľnom postavení a ďalšia kontrola už nie je potrebná.
Praktická lekárka P.. M. poškodenému vystavila PN od 1. 3. do 30. 3. 2015 a doba liečby poranenia nosa bola v trvaní od 1. 3. do 30. 3. 2015, t. j. 30 dní. Vzhľadom k uvedenému spôsobu liečby bola primeranou, ak by bola deformita nosa správne vykonaná už 1. 3. 2015 v ÚN v Martine, z medicínskeho hľadiska by liečba trvala 12 dní. Keďže sa prvou operáciou nepodarilo zlomený nos napraviť do pôvodného postavenia, musela byť vykonaná revízna operácia nosa 20. 3. 2015, čím sa predĺžila celková doba liečby o ďalších minimálne 10 dní. Dĺžku práceneschopnosti považoval znalec vzhľadom k potrebnej dobe liečby poranenia poškodeného za primeranú. Poškodený bol obmedzený na obvyklom spôsobe života poranením, a to najmä tupou, nepríjemnou bolestivosťou v oblasti nosa, ktorá sa zvýrazňovala pri manipulácii s nosom a trvala po dobu liečby 30 dní. Bolestivosť bola zvýrazňovaná dvoma operáciami nosa. Po dobu 27 dní nemohol riadne dýchať nosom, a to od 1. 3. 2015 do 4. 3. 2015 pre zavedenú nosovú tamponádu, po jej odstránení pre opuch slizníc a obmedzené dýchanie nosom, jeho deformitou, pokiaľ nedošlo k definitívnej náprave nosových kostí 20. 3. 2015. Následne pooperačne bolo dýchanie obmedzené pre zavedenú nosovú tamponádu slizníc až do 27. 3. 2015. Po dobu 7 dní mal vonkajší nos fixovaný dlahou. Obmedzovaný bol aj lekárskymi vyšetreniami, zobrazovacími vyšetreniami, dvoma operáciami, krvnými odbermi, odsávaním z nosa, užívaním liekov od bolesti a na zmenšenie opuchu až do ukončenia liečby. Doba obmedzenia poraneniami trvala do poslednej ORL kontroly vykonanej 27. 3. 2015, kedy ORL lekár P.. X. posúdil, že nos je už v prijateľnom postavení a ďalšia kontrola nie je potrebná. Celková doba obmedzenia poranením nosa bola 27 dní. Aj napriek repozícii nosa, ktorá nebola úplne úspešnou, poškodený trpí deformitou nosa s miernym posunom doľava. Z funkčného hľadiska už netrpí obmedzeným dýchaním nosom, ani čiastočnou poruchou čuchu. Deformita nosa sa dá odstrániť jedine operáciou nosa (septorinoplastikou). Spôsobeným poranením nedošlo ku zníženiu pracovnej schopnosti poškodeného. Ďalej stanovil bodové ohodnotenie za bolesť pri úraze na 65 bodov a uviedol, že poranenie nosa zanechá trvalé estetické následky deformitu nosa s miernym posunom doprava, bez funkčného obmedzenia dýchania nosom, ktorého rozsah je nutné hodnotiť až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.
Znalec dodal, že k mechanizmu vzniku poranení možno usudzovať na fyzickú inzultáciu, čo môže byť jeden úder päsťou, ale takéto zranenia ako sú zlomeniny nosa vznikajú aj pri pasívnom zraňujúcom mechanizme, napr. pádoch. Ku zraneniam mohlo dôjsť tak, ako to uvádza v jednotlivých výpovediach poškodený, úderom päsťou strednej intenzity. Doba liečby bola v trvaní 30 dní a doba obmedzenia pre zranenie nosa v obvyklom spôsobe života taktiež 30 dní. Pokiaľ by v Univerzitnej nemocnici v Martine došlo k správnemu ošetreniu poškodeného a nebola by vykonávaná revízna operácia nosa, bola by dĺžka obmedzenia v obvyklom spôsobe živote aj liečby 10-14 dní. V zdravotnej dokumentácii neboli popísané zranenia tváre, takže pripustil len jeden úder na nos. Pokiaľ v znaleckom posudku konštatoval, že u poškodeného nenašiel záznam o úraze alebo liečbe nosa, čo pri osobnom vyšetrení poškodený potvrdil, avšak v správe P.. O.Č. zo dňa 1. 3. 2015 je uvedené od koreňa smerom na krídlo nosa doprava kostená hrana staršieho dáta, tak niekde od koreňa nosa smerom vpravo bol prítomný asi nejaký pevný kostený výbežok alebo hrana, ktorú pokladala za deformitu staršieho dáta, mohlo ísť o vývojovú deformitu. Prvá operácia (repozícia nosa) nebola úspešná, pretože v celkovej anestéze je väčší priestor manipulovať s nosom pri väčšom fyzickom úsilí, keďže v lokálnej anestéze je to bolestivejšie. Ak v prvotnej správe bezvedomie neuvádzal, usudzoval, že v bezvedomí nebol. Pri takomto vyšetrení ide o cielenú otázku ošetrujúceho lekára aj v nadväznosti na možné ďalšie komplikácie ako otras mozgu a pod. Pokiaľ je v správe uvedený termín ebrieta, je zrejmé, že pacient bol pod vplyvom alkoholu, no ide o vysoko individuálnu záležitosť odhadnúť mieru ovplyvnenia.
Svedok P. W., ktorého výpoveď z prípravného konania bola prečítaná na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku vypovedal, že pracuje ako ochrana objektu a osôb počas akcií v Restaurant & Music Club Happy End v Jasnej a počas noci z 28.2. 2015 na 1. 3. 2015 bol v práci. Vo fajčiarskej miestnosti uvidel jedného chalana, ktorý mal zakrvavenú tvár a košeľu, nevšimol si odkiaľ krvácal. Jeho meno síce nevedel, ale pozná ho, je z Oravy. Stálo vtedy pri ňom nejaké dievča. V tom čase bolo vo fajčiarskej miestnosti viac, cca 50 ľudí, na nikoho konkrétneho, koho by poznal, si nespomínal. Či bol poškodený pod vplyvom alkoholu sa vyjadriť nevedel. Nespomínal si, či ho niekto volal alebo prišiel sám, nepýtal sa ho, čo sa mu stalo, ani mu to sám nepovedal, povedal mu len, aby sa šiel umyť, on odišiel a viac ho počas tej noci nevidel. Čo sa tam stalo mu nik nepovedal, ani kolegovia. Pred týmto žiaden incident nezaznamenal, ani pri ničom nezasahoval, nemal ani vedomosť, že by pri bare zasahoval iný pracovník ochrany. Ak by došlo k nejakému zásahu, aktérov incidentu by vyhodili von a viac ich nevpustili.
Z výpovede svedka F. W., ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku vyplynulo, že počas noci z 28. 2. 2015 na 1. 3. 2015 bol v práci ako ochrana objektu a osôb počas akcií v Restaurant & Music Club Happy End v Jasnej. Priebeh incidentu medzi obžalovanými a poškodeným nevidel, tohto osobne ani nepozná. Pamätal si, že o roztržke medzi dvoma Oravčanmi pri hlavnom veľkom bare n prízemí mu povedali čašníci. Či pri nej zasahoval jeho kolega z ochrany, uviesť nevedel, ani čašníci mu nič také nevraveli. V tú noc boli z ochrany len dvaja, okrem neho kolega P. W., ten mu o zasahovaní pri nejakej potýčke tiež nehovoril. Fajčiarska miestnosť je v podniku len jedna na prízemí pri veľkom bare. K tvrdeniam o zasahovaní SBS-károv pri nejakom incidente sa vyjadriť nevedel, pretože pri bare ani vo fajčiarskej miestnosti nevykonával žiaden zásah, ani nebol pri žiadnom prítomný. Situáciu väčšinou riešia ukľudnením účastníkov, resp. ich vyvedením z baru, ak by mohol konflikt pokračovať.
Z výpovede svedka P. F., ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku vyplynulo, že vo februári 2015 šiel spolu s T. O. a E. I., ktorý robil šoféra, do Happy Endu v Jasnej na koncert, kde vypil asi fľašu tvrdého alkoholu, preto si nepamätal žiadne udalosti tej noci len to, ako prišiel domov. Domov nešiel s O..
Svedok P. P., ktorého výpoveď z prípravného konania bola prečítaná na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku vypovedal, že koncom zimy v noci z piatka na sobotu, dátum si nespomínal, bol s priateľkou v Jasnej v Happy End Clube, kde a stretol s P. W., S. S., S. O.. Celý čas stáli pri bare a bavili sa, celý večer strávil s kamarátom P. W. pri bare, kde videl aj U. U.. T. O. pozná, zaregistroval ho tam asi 2-3krát prejsť okolo, bol podgurážený, s W. sa smiali, že má tohto dosť. Nevidel, že by W. a U. napadli O..
Svedok S. S., ktorého výpoveď z prípravného konania bola prečítaná na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku vypovedal, že vo februári 2015 bol v piatok s priateľkou N. C. v Happy End Clube, kde ich doviezol S. O., boli s nimi aj P. P., stretli sa tam s P. W., zaregistroval tam aj U. U., ktorý bol s kamarátkami. Celý večer viac menej stáli pri hlavnom bare, kde bolo asi 30-40 ľudí, bavili sa, podnik bol plný, počas večera nič zvláštne nezaregistroval. Zaregistroval aj poškodeného O., ktorého poznal, prešiel asi 4-5 krát okolo nich, bolo vidno, že bol opitý, mal nepríčetný pohľad. Nevidel, že by W. a U. napadli O..
Svedok S. O., ktorého výpoveď z prípravného konania bola prečítaná na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku vypovedal, že vo februári 2015 išiel do Happy End Clubu v Jasnej aj s P. W.Č., kde doviezol aj S. a P. s priateľkami. Po príchode sa bavili, poznal tam čašníkov Y. tiež U. U. a T. O., ktorého zahliadol asi 5 krát, ten bol značne pod vplyvom alkoholu. Nevidel, že by W. a U. napadli O. a bol stále pri bare s spolu s P. W., väčšinu času bol pri bare aj U.. Počas večera si nič zvláštne nevšimol. Z klubu odchádzal s P. W., čas si už nepamätal. Z výpovede svedkyne P. W., ktorej zápisnica o výsluchu z prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaných v súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná, vyplýva, že začiatkom roka 2015 bola aj so sestrou v Happy Ende v Jasnej, kde sa bavili so známymi, medzi nimi aj s U. U. a P. W., s ktorými strávili prevažnú časť večera. Počas neho si nič neobvyklé nevšimla. Odišla spolu so sestrou, čas si nepamätala. V bare videla aj T. O., ktorý bol opitý a 1-krát prišiel za U. U., no ten sa s ním nechcel baviť. Niečo si rozprávali, kvôli hluku nepočula čo, ale U. nechcel s ním nič riešiť. U. O. fyzicky nenapadol, len sa s ním nechcel baviť. Keď si niečo vysvetľovali, okolo prechádzajúci SBS-kár ich upozornil, ale nič neriešil. Žeby sa O. stretol s W. nevidela.
Svedkyňa P. W., ktorej výpoveď zo zápisnice o výsluchu z prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaných v súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná, uviedla, že začiatkom roka 2015 sa bola zabaviť aj so sestrou v Happy Ende v Jasnej, väčšinu času strávili pri bare aj s U. U., P. W. a celou partiou. Podľa nej sa tam nič závažné nestalo, len jeden bezpredmetný ústny konflikt, keď chlapec menom O., ktorý bol pod vplyvom alkoholu, obťažoval U. a vymenili si názor. U. sa s ním nechcel rozprávať, chytil ho za rameno a povedal mu, aby mu dal pokoj. V tom čase tam bol aj SBS-kár, ktorý im dohovoril, tým to skončilo. Za celý večer sa nič iné neudialo.
Prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, sa dopustí ten, kto slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že
napadne iného. Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované aj ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod. Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorá má formu výtržnosti, ktorou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom (hrubo) narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Spravidla pôjde o fyzické a psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam. Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmysel (§ 15).
Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví. Objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Objektívnou stránkou tohto trestného činu je aktívne konanie páchateľa smerujúce k spôsobeniu ublíženia na zdraví. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj to, že smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví.
Vykonaným dokazovaním, zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, súd dospel k záveru, že konanie obžalovaných, ktoré je popísané vo výrokovej časti rozsudku by napĺňalo znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, za tej podmienky, že by sa vykonaným dokazovaním podarilo spoľahlivo preukázať, že tento skutok sa vôbec stal, preto ani je možné dospieť k záveru, že by sa takého konania dopustil obžalovaný U. U. a k rovnakému záveru súd dospel aj vo vzťahu ku konaniu, ktoré bolo kladené za vinu obžalovanému P. W..
Obžalovaní v priebehu celého trestného konania spáchanie žalovaného skutku popierali, pričom tvrdili, že v priebehu večera alebo noci, kedy sa mal skutok stať, prevažnú časť večera trávili spolu, resp. v spoločnosti svojich priateľov najmä pri hlavnom bare. Ani jeden z obžalovaných nepopieral, že by v priebehu noci nenavštívil fajčiarsku miestnosť, pretože obaja sú fajčiari a niekoľkokrát ju aj navštívili. Popreli však, že by nejakým spôsobom fyzicky napadli alebo zaútočili na poškodeného. Nemali dôvod proti poškodenému konať spôsobom, ktorý sa im kládol obžalobou za vinu a poukazovali na to, že tvrdenia poškodeného voči nim sú motivované vidinou finančného zisku.
Svedkovia P. P., S. S., S. O., P. W. a P. W. v súhrne potvrdili to, čo vo svojich výpovediach tvrdili aj obžalovaní, že uvedeného dňa 1. 3. 2015 v nočných hodinách, kedy sa mal skutok stať, sa s obžalovanými spolu zabávali najmä pri hlavnom bare v predmetnom klube a neboli svedkami žiadneho fyzického incidentu, či fyzického napadnutia poškodeného zo strany obžalovaných. Vznik slovnej výmeny názorov a potýčky medzi obžalovaným U. U. a poškodeným T. O. potvrdili svedkyne W.. O výmene názorov, hádke a vzájomných nadávkach medzi nimi vypovedali aj čašníci obsluhujúci pri hlavnom bare svedkovia Y.. Svedok C. Y. vypovedal, že U. s O. si nadávali, ale vyhrážky nepočul. Pri bare videl, že U. držal O. rukou zozadu krku. Okrem tohto chytania nevidel žiadny iný fyzický kontakt. Nevidel žiadnu potýčku, len slovnú výmenu názorov. Svedok Y. Y. vypovedal, že periférne zaregistroval vo vnútri fajčiarskej miestnosti nejakú melu, ale nevidel ju detailne. Pred touto melou iný incident nevidel, pri obsluhovaní počul vzájomné nadávky medzi U. a T.. Že by mal U. O. udrieť dvakrát do tváre nevidel. P. W.Č. vnímal ako hosťa pri barovom pulte, nebol účastníkom žiadneho konfliktu. Pamätal si zvyšovanie hlasu medzi O. a U. U., ale nič fyzické tam nevidel. To, že zaregistroval U. U. vo fajčiarskej miestnosti, znamená, že tam iba stál, nikto s ním nič neriešil, zrejme fajčil. Skutočnosť, že sa obžalovaný U. s poškodeným pri bare baviť nechcel a akým spôsobom to dal najavo, napokon popísal aj sám obžalovaný U. U.Í.. Žiaden z vypočutých pracovníkov ochrany osôb a majetku, tzv. SBS-károv nepotvrdil, že by zasahovali pri nejakom incidente v uvedený večer, nevideli žiadne fyzické napadnutie zo strany obžalovaných. Svedok P. W. síce videl zakrvaveného poškodeného O., nepoznal však pôvod jeho zranenia a ani sám poškodený mu ho nepovedal.
Pri hodnotení jednotlivých výpovedí, ktoré buď obžalovaných zo spáchaného skutku usvedčujú alebo naopak ich vinu vyvracajú, je žiaduce uviesť, že nerozhoduje ich mnohosť a početnosť, ale vzájomná konzistentnosť a zhoda o podstatných okolnostiach skutkového deja a je potrebné skúmať aj prípadný motív svedka vypovedať určitým spôsobom. Kým u svedkov vypovedajúcich v prospech obžalovaných,
môže byť takýmto motívom kamarátsky alebo iný vzťah, u svedkov vypovedajúcich v ich neprospech je potrebné výpoveď týchto svedkov hodnotiť v širších súvislostiach.
Obžalovaní v priebehu celého trestného konania spáchanie žalovaného skutku popierali a na hlavnom pojednávaní vypovedali zhodne ako v prípravnom konaní. Súd sa však zaoberal aj prípadným motívom na strane obžalovaných. Obžalovaní popreli, že by mali v minulosti nejaké spory s poškodeným. Poškodený ani nevedel uviesť pádny dôvod, prečo by sa mu mali obžalovaní vyhrážať a fyzicky ho napadnúť a uviedol, že v minulosti s nimi spory nemal. Poškodení T. O. a svedkyňa F. Ž. síce od počiatku označili za páchateľov obžalovaných, avšak ich výpovede sa začali rozchádzať v jednotlivých štádiách trestného konania, keď v nich čiastočne vznikli rozpory medzi výpoveďami z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní, ktoré sa nepodarilo odstrániť, ale najmä medzi ich výpoveďami navzájom a tieto rozpory sa týkali najmä popisu skutkových okolností, za ktorých mal byť spáchaný skutok, ale aj ďalších udalostí bezprostredne s ním súvisiacich.
Pokiaľ poškodený T. O. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní tvrdil, že svedok E. I. čo sa stalo, videl, že mu to povedal a mal ho dokonca ťahať do auta, vo vzťahu k výpovedi svedka E. I. sa takéto tvrdenia a okolnosti nepotvrdili, práve naopak, pretože svedok uviedol, že nevidel žiaden incident medzi O. a obžalovanými. Nebol ani svedkom iného incidentu v ten večer. V podstate svedok E. I., ktorý prišiel do kontaktu s poškodeným bezprostredne po jeho zranení, v jeho okolí nevidel inú osobu (ani svedkyňu Ž.) poškodený O. šiel s ním sám po svojich do auta, a za celý čas, čo ho viezol do nemocnice, sprevádzal na vyšetrenie a potom následne viezol domov, mu poškodený nepovedal, čo sa mu stalo a ako prišiel ku svojim zraneniam. Skutočnosť, že poškodený do auta odišiel sám po svojich a nik ho neniesol tak, ako to tvrdil on, že ho najskôr odniesol svedok E. I., ktorý to poprel, potvrdili aj svedkovia C. Y. a Y. Y., ktorí síce videli zakrvaveného poškodeného, ale podľa nich išiel sám a nik ho neniesol.
Ďalej je potrebné poukázať na to, že žiaden zo svedkov nepotvrdil konanie obžalovaného P. W., ktoré sa mu obžalobou kládlo za vinu. Dokonca ešte aj svedkyňa Ž. na hlavnom pojednávaní uviedla, že medzi vykrikovaním zo strany obžalovaných a tým, keď sa pobrali domov, sa neudialo nič. W. na O. len slovne vykrikoval, ale nič iné nevidela, že by mu urobil, to nie. Za takýchto okolností, nie je o aké dôkazy oprieť výrok o vine obžalovaného. Súd pri uznaní viny zvažuje vždy, či možno vinu obžalovaného vysloviť nie bez rozumných pochybností, ale bez akýchkoľvek pochybností a v tomto prípade to nebolo možné, ani u jedného z obžalovaných. Rozporné výpovede poškodeného a svedkyne F. Ž. sú protichodné v mnohých skutkových okolnostiach. Z výpovedí svedkov P. W. a F. W., vykonávajúcich ochranu objektu a osôb v čase skutku, nebolo preukázané, že by zasahovali pri nejakom incidente, žiaden z nich údery, ani bitku nepotvrdil. Všetci svedkovia videli len melu, že sa niečo dialo, niečo sa stalo, ale zo žiadnej výpovede nebolo preukázané konkrétne presne, čo sa stalo a kto mal byť tejto mely účastný.
K incidentu pri bare poškodený O. najprv tvrdil, že obžalovaný U. tam len stál a zozadu do hlavy ho udrel obžalovaný W. (aj jeho presvedčivosť o tom, že to nemohol byť nik iný sa opiera len o jeho dohady vyplývajúce z tvrdení, že ho síce nevidel, ale nemohol to byť nik iný), svedkyňa F. Ž. k tomuto incidentu najprv vypovedala, že ho W. udrel a U. ho naťahoval, na hlavnom pojednávaní tvrdila, že W. poškodenému nerobil nič a incident pri bare poprela. V podstate vypovedala, že U. mu neurobil nič iné, len slovne vykrikoval a poškodený T. O. na hlavnom pojednávaní tvrdil, že tento incident Ž. videla. Tá potom uviedla, že medzi vykrikovaním zo strany obžalovaných a tým, keď sa pobrali domov, sa neudialo nič. Svedok C. Y. uvádzal slovné pokrikovanie zo strany obžalovaného U. a držanie poškodeného O. zozadu za krk pri bare, pričom samotný poškodený O. vypovedal, že obžalovaný U. pri tom bare, keď ho mal zozadu udrieť obžalovaný W., asi ani nebol. K ďalšiemu incidentu, pokiaľ poškodený T.Y. O. najprv tvrdil, že bol napadnutý obžalovaným U. medzi východom a fajčiarskou miestnosťou, kde bol prítomný aj obžalovaný W. a do fajčiarskej miestnosti ho museli premiestniť ťahaním oni dvaja, lebo stratil vedomie, na hlavnom pojednávaní tvrdil, že obžalovaný W. chytil nejako zozadu za ruku, stratil stabilitu a vtiahol ho do fajčiarskej miestnosti, kde bolo asi 10-15 ľudí a tam od U. vyfasoval dve rany. Svedkyňa Ž. však tvrdila, že k tomuto incidentu došlo pred fajčiarskou miestnosťou, pričom ona sa nachádzala v nej a incident mala sledovať cez presklené dvere.
Hoci nejde o podstatné skutkové okolnosti, je potrebné poukázať na to, že poškodený a svedkyňa sa rozchádzali aj v tvrdeniach o spôsobe trávenia času počas toho večera, kým ona tvrdila, že bola stále s ním s výnimkou času, kedy šiel fajčiť, on tvrdil, že sa bavil s rôznymi ľuďmi, nie stále s tými istými. Rozchádzali sa aj v tvrdení ohľadne motorového vozidla, na ktorom prišli do baru, keď svedkyňa Ž.
vypovedala, že prišli na vozidle BMW 7, ktoré šoféroval E. I. a patrilo T. O., pričom sám poškodený na hlavnom pojednávaní vypovedal, že prišli na BMW 7, ktoré nie je jeho.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na závery znaleckého dokazovania, z ktorých je možné usudzovať, že k zraneniam došlo tak, ako to popísal poškodený (úderom päsťou strednej intenzity) a pri aktívnom mechanizme vzniku poranení možno usudzovať na fyzickú inzultáciu, čomu môže zodpovedať jeden úder päsťou, avšak znalec zároveň pripustil, že takéto zranenia ako sú zlomeniny nosa vznikajú aj pri pasívnom zraňujúcom mechanizme, napr. pádoch. Podľa charakteru poranenia nosa sa dá usudzovať, že mohlo byť spôsobený jedným úderom, stredne silnej intenzity, ktorý smeroval spredu a do jeho ľavej strany, pričom mal za následok vznik deformity s posunom doprava. Zlomenina nosa s deformitou môže byť spôsobená aj nárazom nosa o pevný povrch následkom pádu tvárou vpred. Pri vyhodnotení možností vzniku poranenia nosa poškodeného treba prihliadať aj na konštatovanie, že okrem uvedeného poranenia nosa nie sú popisované v prvotných lekárskych správach z vyšetrení poškodeného vykonaných 1. 3. 2015, aj iné poranenia v oblasti tváre, ako napr. krvné podliatiny, opuch v oblasti očnice alebo záhlavia, z ktorých by bolo možné jednoznačne potvrdiť správnosť výpovede poškodeného T. O.. Vzhľadom na uvedené nemožno závery znaleckého posudku vyhodnotiť jednostranne v neprospech obžalovaného U. U., ktorému bolo kladené za vinu spôsobenie najzávažnejšieho poranenia poškodenému a prijať nespochybniteľný záver o tom, že uvedené zranenie nemohlo vzniknúť aj inak, než len úderom päsťou.
V konečnom dôsledku po vykonanom dokazovaní jedinými dôkazmi, ktoré svedčili v neprospech obžalovaných a usvedčovali ich zo spáchania skutku, boli výpovede poškodeného T. O. a svedkyne F. Ž.. Porovnaním výpovedí a tvrdení poškodeného a svedkyne v jednotlivých štádiách trestného konania, ale aj vo vzájomnej súvislosti je však zrejmé, že sú rozporné nielen vnútorne, ale najmä medzi sebou navzájom. Pokiaľ by ich výpovede mali byť jediným a rozhodujúcim dôkazom o vine obžalovaných, ich výpovede musia byť presvedčivé, zhodné vo všetkých podstatných bodoch a okolnostiach, konzistentné, ničím nenarušené, nielen v priebehu celého trestného konania, čím sa majú na mysli ich výpovede z jednotlivých štádií trestného konania, ale aj medzi nimi navzájom. Vykonaným dokazovaním však súd dospel k záveru, že výpovede poškodeného T. O. a svedkyne F. Ž. takéto nie sú z viacerých, vyššie uvedených dôvodov. Okrem zjavných rozporov je dôveryhodnosť výpovede svedkyne Ž. spochybnená tým, že poškodený predtým než sám vypovedal, bol prítomný pri jej výsluchu a hoci na to má v zmysle Trestného poriadku nárok, bolo chybou orgánu činného v trestnom konaní, že jeho účasť mu umožnil skôr než ho ako poškodeného vypočul, preto mohol svoje výpovede prispôsobiť výpovediam svedkyne a dokonca pripustil, aby zasahoval do jej výpovede radením sa ako má vypovedať. K hodnoteniu výpovede svedkyne F. Ž. je žiaduce uviesť, že obsah svojich výpovedí v priebehu konania menila, na hlavnom pojednávaní nebola schopná súvisle opísať dej skutku, vo svojich vyjadreniach bola neistá a útržkovitá. Hodnovernosti jej výpovede nenasvedčuje ani fakt, že na hlavnom pojednávaní výslovne uviedla, že hovorí to, čo jej povedal poškodený O., pritom on sám popieral, že by sa s ňou o tejto veci bavil. Za situácie, keď neexistuje žiaden stopercentne presvedčivý, jednoznačný a priamy dôkaz alebo neexistuje ničím nenarušená súvislá reťaz nepriamych dôkazov, nie je možné dospieť k nespochybniteľnému záveru o vine ani jedného z obžalovaných. Vzhľadom na rozpornosť výpovedí jednotlivých svedkov sa vykonaným dokazovaním ani nepodarilo dôsledne a hodnoverne ustálil skutkový dej tak, aby mohol súd dospieť k záveru, že sa vôbec žalovaný skutok stal tak, ako je popísaný v obžalobe a nie sú o ňom žiadne pochybnosti.
Hoci po vykonanom dokazovaní existuje podozrenie, že obžalovaní mohli byť páchateľmi, resp. spolupáchateľmi žalovaného skutku, vzhľadom na zistené okolnosti (plynúce z výpovede poškodeného T. O. a čiastočne závery znaleckého dokazovania), chýba však rozumná istota, ktorá vylučuje akékoľvek pochybnosti o tom, že obžalovaní sú páchateľmi, resp. spolupáchateľmi žalovaného skutku a vylučuje existenciu justičného omylu. Z týchto dôvodov súd aplikoval procesné pravidlo „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ktoré vyplýva z ústavnej zásady prezumpcie neviny (č. 50 ods. 2 Ústavy SR). Princíp prezumpcie neviny v trestnom konaní vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie konkrétne dôkazné bremeno. Ak existujú akékoľvek rozumné pochybnosti, nemožno ich vyložiť v neprospech obvineného, resp. obžalovaného, ale naopak, treba ich vyložiť v ich prospech. Pravidlá trestného konania sú preto primárne zamerané na zistenie a potvrdenie toho, či je to skutočne obvinený (obžalovaný), ktorý je vinný zo zakázaného konania. Z princípu prezumpcie neviny vyplýva pravidlo „in dubio pro reo“, podľa ktorého, ak nie je v dôkaznom konaní obsiahnutá faktická istota o existencii relevantných skutkových okolností, t. j. ak sú prítomné dôvodné pochybnosti vo vzťahu ku skutku, či
osobe páchateľa, ktoré nemožno odstrániť ani vykonaním ďalšieho dôkazu, je nevyhnutné rozhodnúť v prospech obžalovaného. Ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe, nie je totiž spôsobilý vytvoriť zákonný predpoklad pre odsudzujúci rozsudok.
Založiť výrok o vine obžalovaných na takýchto dôkazoch je neprijateľné a nemožné, pretože nepostačujú k preukázaniu dokazovanej skutočnosti a nemožno dospieť k záveru o nespochybniteľnej vine obžalovaných. Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach podľa záveru súdu nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že sa vôbec stal skutok, ktorý sa obžalovaným kladie za vinu. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty. Vina musí byť obžalovaným preukázaná bez rozumných pochybností, nepostačuje iba existencia dôvodného podozrenia. Na základe vykonaných dôkazov podľa presvedčenia súdu pri závažných pochybnostiach o skutkových okolnostiach nemožno vyvodiť jednoznačný, nespochybniteľný a presvedčivý záver o tom, že žalovaný skutok sa vôbec stal a boli to obžalovaní, kto by ho spáchali. Súd preto vychádzajúc zo zásady „in dubio pro reo“ a princípu prezumpcie neviny, rozhodol tak, že obžalovaného U. U. a obžalovaného P. W. podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.
Po vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku je súd povinný postupovať pri rozhodovaní o nárokoch poškodeného podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.