Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Pc-23-2017.pdf
PDF · 94.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-22Pc/23/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnej veci navrhovateľa: E.Í. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX O., doručovacia adresa: G. XXXX/XA, XXX XX D., štátneho občana Slovenskej republiky, zastúpeného PhDr. JUDr. Jaroslavou Blážiovou, advokátkou so sídlom Dolné Bašty 2, 917 01 Trnava, proti osobe oprávnenej na výživné: J.. T. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX O., štátnej občianke Slovenskej republiky, o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k osobe oprávnenej na výživné, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 7P 130/03-34 zo dňa 6. novembra 2003, s účinnosťou od 20.10.2017.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom zo dňa 17.10.2017, doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 20.10.2017, žiadal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k dcére T., naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 7P 130/03-34 zo dňa 6. novembra 2003. 2. Návrh odôvodnil tým, že jeho plnoletá dcéra T. už dávnejšie ukončila štúdium, ktorým sa pripravovala na svoje povolanie, pričom je zamestnaná v Materskej škole C.. Napriek tomu mzdová učtáreň zamestnávateľa navrhovateľa navrhovateľovi ako osobe povinnej platiť výživné naďalej vykonáva zrážky zo mzdy na základe uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. E 101/94-23 zo dňa 30.3.2004 v spojení s opravným uznesením č. k. E101/94-26 zo dňa 5.8.2004 vydaného vo veci výkonu rozhodnutia pre zvýšené výživné. Navyše, zrážky zo mzdy navrhovateľa sú poukazované naďalej na účet matky dcéry T. napriek tomu, že T. je už plnoletá, a teda zrážky by mali byť poukazované priamo T., a nie jej matke, ktorá už nie je jej zákonnou zástupkyňou. Navrhovateľ dlhodobo nie je v kontakte s matkou ich spoločnej dcéry T., a nemá vedomosť o tom, či matka ich dcéry tieto peniaze následne poukazovala dcére T., t. j. osobe oprávnenej z exekučného titulu, na základe ktorého je výkon rozhodnutia doposiaľ uskutočňovaný zrážkami zo mzdy navrhovateľa ako povinného v konaní o výkon rozhodnutia.
3. Dcéra navrhovateľa T. E. s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa súhlasila s odôvodnením, že už doštudovala.
4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 9.4.2018, na ktoré sa nedostavili účastníci konania, ktorí súhlasili s rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti, a preto súd podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“ v príslušnom tvare) pojednával v neprítomnosti účastníkov konania iba za prítomnosti právnej zástupkyne navrhovateľa.
5. Na pojednávaní dňa 9.4.2018 právna zástupkyňa navrhovateľa navrhla súdu pripustiť zmenu návrhu na začatie konania v znení doplnenom o dátum, od ktorého navrhovateľ žiada zrušiť vyživovaciu povinnosť, a to s účinnosťou od 20.10.2017. Následne súd uznesením č. k. 22Pc/23/2017-40 zo dňa 9.4.2018 pripustil zmenu návrhu na začatie konania v znení, podľa ktorej navrhovateľ žiada, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k osobe oprávnenej na výživné, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 7P130/03-34 zo dňa 6. novembra 2003, s účinnosťou od 20.10.2017.
6. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to oboznámením sa s podstatným obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 7P/13/2003, uznesením Okresného súdu Trnava č. k. E 101/94-23 zo dňa 30.3.2004, opravným uznesením č. k. E101/94-26 zo dňa 5.8.2004, výplatnými páskami navrhovateľa za mesiace júl 2017 a august 2017, výsledkami lustrácie v Sociálnej poisťovni za obdobie od februára 2016 do februára 2018, písomnými vyjadreniami účastníkov, a zistil tento skutočný stav:
7. Z podstatného obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 22Pc/23/2017, predovšetkým z rodného listu T. E., nar. X.X.XXXX, a z rozhodnutia súdu vo veci samej súd zistil, že T. E., nar. X.X.XXXX, je dcérou E. E., nar. XX.X.XXXX (pozn. navrhovateľa), a R. E., rod. C., nar. X.XX.XXXX. Manželstvo jej rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 22C 88/95-29 zo dňa 23.10.1995, ktorým súd zároveň rozhodol o zverení vtedy maloletých detí S., B. a T. do výchovy matky a otca (pozn. navrhovateľa) zaviazal k povinnosti prispievať na výživu mal. S. sumou 1.500,- Sk (49,79 eura) mesačne, mal. B. sumou 1.200,- Sk (39,83 eura) mesačne a mal. T. sumou 800,- Sk (26,56 eura) mesačne. Okresný súd Piešťany rozsudkom č. k. 7P 130/03-34 zo dňa 6.11.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.1.2004, v spojení s opravným uznesením č. k. 7P 130/03-43 zo dňa 19.1.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.2.2004, zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 22C 88/95-29 zo dňa 23.10.1995 v časti o výživného na maloletú T. E., nar. X.X.XXXX tak, že vyživovaciu povinnosť otca (pozn. navrhovateľa) voči maloletej zvýšil zo sumy 800,- Sk (26,56 eura) na sumu 5.000,- Sk (165,97 eura) s účinnosťou od 1.9.2003. Nedoplatok na výživnom (pozn. zameškané výživné) za obdobie od 1.9.2003 do 30.11.2003 v sume 12.600,- Sk (418,24 eura) súd povolil otcovi (pozn. navrhovateľovi) zaplatiť v mesačných splátkach po 500,- Sk (16,60 eura) spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Súd zároveň rozhodol o trovách konania.
8. Z uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. E 101/94-23 zo dňa 30.3.2004 súd zistil, že súd týmto uznesením súd upovedomil platiteľa mzdy povinného o tom, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 19.1.1994, sp. zn. E 101/94 bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a iných príjmov povinného (pozn. navrhovateľa v tomto konaní) s tým, že sa vzťahuje na všetky sumy výživného podľa rozhodnutia Okresného súdu Piešťany č. k. 7P 130/03-34 zo dňa 6.11.2003 v spojení s rozhodnutím Okresného súdu Piešťany č. k. 7P 130/03-43 zo dňa 19.1.2004, ktorým bolo pôvodne stanovené výživné zvýšené pre oprávnenú T. E., nar. 9.6.1988 od 1.9.2003 zo sumy 800,- Sk (26,56 eura) na 5.000,- Sk (165,97 eura) mesačne vopred, s uvedením, že zvýšené výživné má rovnaké poradie ako zvyšok pohľadávky a že zrážky treba poukazovať R. E., O. XXX (pozn. matke T. E.).
9. Z opravného uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. E101/94-26 zo dňa 5.8.2004 súd zistil, že týmto uznesením súd doplnil uznesenie č. k. E 101/94-23 zo dňa 30.3.2004 o nezaplatenú sumu nedoplatku na výživnom od 31.7.2004 v sume 12.300,- Sk (408,29 eura).
10. Z výplatných pások navrhovateľa za mesiace júl 2017 a august 2017 súd zistil, že navrhovateľ mal za mesiac júl 2017 čistú mzdu vo výške 1.484,23 eura a za mesiac august vo výške 1.336,44 eura, pričom z oboch príjmov mu bola, okrem iného, vykonaná aj zrážka na výživné v sume 165,97 eura.
11. Lustráciami v Sociálnej poisťovni za obdobie od februára 2016 do februára 2018 súd zistil, že navrhovateľ je od 21.1.2002 zamestnaný v Slovenských elektrárňach, a . s., a že jeho dcéra T. je od 1.9.2014 zamestnankyňou obce C..
12. Z písomných vyjadrení oboch účastníkov súd zistil, že dcéra navrhovateľa T. je už plnoletá, ukončila prípravu na svoje budúce povolanie a je zamestnaná v materskej škole C..
13. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“ alebo „Zákon o rodine“ v príslušnom tvare), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 16. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 65 poslednej vety ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
18. Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 75 ods. 2 ZR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
20. Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
21. Podľa § 77 ods. 1 prvej a druhej vety ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
22. Podľa § 155 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“ alebo „Civilný mimosporový poriadok“ v príslušnom tvare), konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa začína len na návrh.
23. Podľa § 156 CMP účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
24. Podľa § 24 CMP konanie je začaté doručením návrhu na začatie konania súdu alebo vydaním uznesenia o začatí konania.
25. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 2 ods. 2 CMP na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
27. Podľa čl. 6 CMP súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
28. Súd je povinný zistiť skutočný stav veci (§ 35 CMP). Súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP).
29. Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.
30. Vykonaným dokazovaním listinami, a to oboznámením sa s podstatným obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 7P/13/2003, uznesením Okresného súdu Trnava č. k. E 101/94-23 zo dňa 30.3.2004, opravným uznesením č. k. E101/94-26 zo dňa 5.8.2004, výplatnými páskami navrhovateľa za mesiace júl 2017 a august 2017, výsledkami lustrácie v Sociálnej poisťovni za obdobie od februára 2016 do februára 2018, s prihliadnutím na písomné vyjadrenia účastníkov konania, súd mal za preukázané, že Bc. T. E. je dcérou navrhovateľa pochádzajúcou z jeho manželstva s R. E., rod. C., manželstvo ktorých bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 22C 88/95-29 zo dňa 23.10.1995, ktorým súd zároveň rozhodol o zverení vtedy maloletých detí S., B. a T. do výchovy matky a otca (pozn. navrhovateľa) zaviazal k povinnosti prispievať na výživu mal. S. sumou 1.500,- Sk (49,79 eura) mesačne, mal. B. sumou 1.200,- Sk (39,83 eura) mesačne a mal. T. sumou 800,- Sk (26,56 eura) mesačne. Okresný súd Piešťany rozsudkom č. k. 7P 130/03-34 zo dňa 6.11.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.1.2004, v spojení s opravným uznesením č. k. 7P 130/03-43 zo dňa 19.1.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.2.2004, zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 22C 88/95-29 zo dňa 23.10.1995 v časti o výživnom na maloletú T. E., nar. X.X.XXXX tak, že vyživovaciu povinnosť otca (pozn. navrhovateľa) voči maloletej zvýšil zo sumy 800,- Sk (26,56 eura) na sumu 5.000,- Sk (165,97 eura) s účinnosťou od 1.9.2003. Nedoplatok na výživnom (pozn. zameškané výživné) za obdobie od 1.9.2003 do 30.11.2003 v sume 12.600,- Sk (418,24 eura) súd povolil otcovi (pozn. navrhovateľovi) zaplatiť v mesačných splátkach po 500,- Sk (16,60 eura) spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc, právoplatnosťou rozsudku. Zároveň rozhodol o trovách konania.
31. V konaní o výkon rozhodnutia vo veci výživného pre dcéru navrhovateľa T. E. Okresný súd Trnava dňa 19.1.1994 nariadil výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a iných príjmov navrhovateľa ako povinného v konaní o výkon rozhodnutia na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Okresného súdu Piešťany č. k. 7P 130/03-34 zo dňa 6.11.2003 v spojení s opravným uznesením č. k. 7P 130/03-43 zo dňa 19.1.2004, ktorým bolo pôvodne stanovené výživné zvýšené pre oprávnenú T. E., nar. X.X.XXXX od 1.9.2003 zo sumy 800,- Sk (26,56 eura) na 5.000,- Sk (165,97 eura) mesačne vopred, s uvedením, že zvýšené výživné má rovnaké poradie ako zvyšok pohľadávky a že zrážky treba poukazovať R. E., O. XXX (pozn. matka T. E.). Súčasťou nariadeného výkonu rozhodnutia bolo aj vymoženie neuhradeného zameškaného výživného od 31.7.2004 v sume 12.300,- Sk (408,29 eura). Zamestnávateľ navrhovateľa doposiaľ vykonáva zrážky zo mzdy navrhovateľa na výživné dcéry T. v sume 165,97 eura mesačne na základe uznesenia Okresného súdu Trnava vydaného v konaní o výkon rozhodnutia na účet matky dcéry T., t .j. matky osoby oprávnenej na výživné, a to napriek skutočnosti, že matka T. už nie je jej zákonnou zástupkyňou, keďže T. je už plnoletá.
32. Pri plnoletých osobách je možné vyživovaciu povinnosť zrušiť najskôr od začatia konania, pričom treba vychádzať z ust. § 77 Zákona o rodine, podľa ktorého právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania, pokiaľ ide o výživné na plnoleté osoby. Toto ustanovenie treba chápať v širšom význame, čiže nevzťahuje sa len na určenie, ale aj na zvýšenie, zníženie či zrušenie výživného. Preto ako najskorší dátum, od ktorého by prichádzalo do úvahy zrušenie vyživovacej povinnosti, je deň začatia konania, t. j. deň, kedy bol návrh doručený súdu, v danom prípade dňa 20.10.2017.
33. Podľa ustálenej súdnej praxe pri vyživovacej povinnosti rodiča voči plnoletému dieťaťu súd vychádza zo skutočnosti, že plnoletý jedinec by mal byť v zásade schopný postarať sa o seba, pokiaľ sa sústavne nepripravuje na budúce povolanie dennou formou štúdia. Ak plnoleté dieťa ani neštuduje, ani nemá zamestnanie, pričom je objektívne schopné si samo svoje potreby uspokojovať, bolo by bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť (rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 2306/12). Inak povedané, povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá, ak dieťa už ukončilo prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa napriek tomu nepracuje. Pracovnými príležitosťami nie sú len pracovné ponuky v odbore, ktoré dieťa vyštudovalo, ale akékoľvek pracovné ponuky primerané veku a zdravotnému stavu dieťaťa. Taktiež treba brať do úvahy aj skutočnosť, že do práce môže dieťa aj dochádzať, príp. môže dočasne bývať mimo domova.
34. Vykonaným dokazovaním mal súd za jednoznačne preukázané, že dcéra navrhovateľa T. je plnoletá, už sa nepripravuje na svoje budúce povolanie a od 1.9.2014 je zamestnaná v materskej škole C., a teda je objektívne schopná sama sa živiť, a preto vyživovacia povinnosť jej rodičov vo vzťahu k nej podľa § 62 ods. 1 ZR už netrvá. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení
súd návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k jeho dcére Bc. T. E. vyhovel v plnom rozsahu, nakoľko vyživovaciu povinnosť naposledy mu určenú rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 7P/130/03-34 zo dňa 6.11.2003 v spojení s opravným uznesením z 19.1.2004 žiadal zrušiť ku dňu začatia tohto konania, čo je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania a citovanou zákonnou úpravou.
35. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí.
36. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
37. Nakoľko v priebehu celého konania nebol podaný návrh na rozhodnutie o trovách konania, súd sa nimi nezaoberal, a preto o nich nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP)
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).