Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-31-2017.pdf
PDF · 167.43 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/31/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v sporovej veci žalobcu: L. Q., V.. X.XX.XXXX, P. X. X, X., zastúpený JUDr. Tomášom Baníkom, advokátom, Košická 46, Bratislava, proti žalovaným: 1. C.S.CARGO Slovakia, a.s., IČO: 35 892 404, Mliekarenská 10, Bratislava, zastúpený LEGAL ART, s.r.o., IČO: 36 289 302, Michalská 14, Bratislava, 2. Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, zastúpený MST PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 861 545, Laurinská 3, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch takto,
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobou, doručenou súdu dňa 18.5.2017 sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 33.000,-Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.5.2014 došlo ku zrážke osobného motorového vozidla, vedeného vodičom Y. Q. a linkovým autobusom a to tak, že vodič Q. viedol vozidlo, neprispôsobil rýchlosť jazdy povahe a stavu vozovky, poveternostnej situácii a vlastnostiam vozidla, s týmto prešiel do protismeru, kde sa zrazil s oproti idúcim autobusom, následkom čoho žalobca utrpel ťažké poškodenie zdravia. Y.. Q. bol právoplatným rozsudkom súdu uznaný za vinného zo spáchania prečinu všeobecného ohrozenia. Žalovaný v 1.rade bol prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorým došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu. Za nemajetkovú ujmu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá aj prevádzkovateľ. V čase dopravnej nehody bol pôvodca zásahu zamestnancom žalovaného v 1.rade, pričom k nehode došlo počas jazdy, vykonávanej v rámci plnenia jeho pracovných povinností. S použitím ustanovenia § 853 Občianskeho zákonníka v spojení s § 420 ods. 2 a 427 a nasl. Občianskeho zákonníka je žalovaný v 1.rade nositeľom pasívnej vecnej legitimácie v konaní. Žalovaný v 2.rade bol poistiteľom žalovaného v 1.rade v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pod pojmom ujma na zdraví sa v zmysle rozsudku Súdneho dvora ES sp. zn. C-22/2012 zo dňa 24.10.2013 rozumie akákoľvek ujma, ak jej náhrada vyplýva na základe zodpovednosti poistného za škodu z vnútroštátneho práva uplatniteľného v danom spore, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú ako aj psychickú traumu. ESD tak medzi škody, ktoré musia byť hradené z povinného zmluvného poistenia, zahrnul aj nemajetkovú ujmu. Žalobca uviedol, že pred nehodou bol zdravým 22 ročným mužom, bol poslucháčom denného vysokoškolského štúdia ( hoci v čase nehody mal toto prerušené, hodlal v ňom ďalej pokračovať), viedol riadny rodinný, spoločenský a kultúrny život, od 12 rokov aktívne hrával basketbal, 7 rokov na profesionálne úrovni za mesto X., netrpel žiadnym zdravotným postihnutím. Pri nehode utrpel devastačné poranenie ľavej dolnej končatiny s nutnosťou
jej akútnej amputácie. Stav žalobcu je trvalý, zlepšenie je vylúčené. Ako ľavák prišiel žalobca o svoju dominantnú končatinu, učí sa znovu chodiť za pomoci podpornej palice alebo barly, trpí fantómovými bolesťami, depresívnym syndrómom, pocitom menejcennosti, nevie sa sústrediť, je senzitívny na zmeny počasia, skoncoval so športom a záľubami. Úraz výrazne obmedzil jeho pracovný potenciál a schopnosť nadviazať dlhodobý vzťah. Žalobca poberá invalidný dôchodok a invalidita trvá majoritne v príčinnej súvislosti s úrazom. Žalobca je držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, miera funkčnej poruchy bola stanovený na 50%. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy je potrebné prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva na ochranu osobnosti.
2.Žalovaný v 1.rade, v písomnom vyjadrení zo dňa 18.8.2017, považoval uplatnený nárok za nedôvodný a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a nahradiť trovy konania. Podľa jeho názory následky, ktoré na zdraví žalobcu nepochybne vznikli, boli a sú kryté inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia a teda jednorazovým odškodnením na základe bodového hodnotenia v závislosti od rozsahu obmedzení pri uplatnení sa v živote a spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sebe zahŕňa dôsledky vznikajúce v pracovnom, kultúrnom, politickom , či športovom živote. Žalobcovi bola zo strany žalovaného v 2.rade poskytnutá suma 65.709,81 Eur z titulu náhrady za bolestné, náhrady za účelne vynaložené náklady za liečenie, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady iných preukázateľne vynaložených poplatkov. Podkladmi pre poskytnutie tohto plnenia boli znaleckého posudky R.. R., znalca z odvetvia traumatológia a chirurgia, č. XX/XXXX a č. X/XXXX, lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia ( ďalej len "SSU") psychiatra R.. Y. a znalecký posudok č. X/ XXXX znalkyne z odvetvia psychiatria R.. S.. Žalobcovi bolo teda poskytnuté plnenie z titulu náhrady bolestného i SSU, pričom dňa 5.8.2016 bola medzi ním a žalovaným v 2.rade uzavretá dohoda o náhrade za SSU, v zmysle ktorej sa strany dohodli na zvýšení náhrady za SSU o 45%. Žalovaný v 1.rade poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 13.8.2014, sp. zn. I.ÚS 426/2014, v ktorom bol vyjadrený názor, že obdobný nárok, ako v tomto prípade, nemožno uplatňovať cez inštitút ochrany osobnosti. Poskytnutie plnenia žalobcovi v zmysle ním uvádzaného právneho inštitútu by bolo možné považovať za dvojité hodnotenie vzniknutej nemajetkovej ujmy na ľudskom zdraví a to v režime náhrady škody na zdraví a v režime ochrany osobnosti, a to na základe totožných skutkových tvrdení, čím by dochádzalo k porušovaniu ústavného princípu proporcionality. Žalobca v žalobe neodôvodnil dostatočným spôsobom okolnosti, na základe ktorých sa domáha uplatneného nároku, a to nad rámec poskytnutej náhrady škody v podobe náhrady za bolestné a SSU. Okrem toho tvrdenie žalobcu, že pred nehodou viedol riadny život je účelové a zavádzajúce. Vychádzajúc z posudku R.. S. je zrejmé, že žalobca na strednej škole v 2.ročníku prepadol, nakoľko ako sám konštatoval, hral veľa počítačových hier a školu flákal. Na vysokej škole študoval len jeden semester, nakoľko to bolo pre neho ťažké a neurobil skúšky, štúdium následne prerušil. Následne mal problémy s marihuanou a bol nezamestnaný. Pred dopravnou nehodou bol žalobca 2x hospitalizovaný na psychiatrii a následne bol na invalidnom dôchodku s mierou poklesu pracovného výkonu 75%. Pred nehodou sa už nevenoval basketbalu, nemal priateľku, jeho psychický stav pred nehodou bol nepriaznivý a jeho súčasný psychický stav predstavuje sumár ťažkostí, ktorými trpel pred nehodou a tými, ktoré sa u neho rozvinuli v príčinnej súvislosti s ňou. Motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená nehoda bolo v jej čase povinne zmluvne poistené u žalovaného v 2.rade. Všetky peňažné nároky žalobcu majú byť preto uhradené z titulu poistenia. Aj prípadná náhrada nemajetkovej ujmy spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nárok žalobcu je preto priamym nárokom voči poisťovni, bez nutnosti uplatňovať tento nárok voči škodcovi ako takému. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora C.22/2012 zo dňa 24.10.2010, podľa ktorého povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poistného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore. Termín škoda treba v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona o PZP potrebné vykladať aj ako nemateriálnu škodu. Aj podľa rozhodnutí súdov SR povinné zmluvné poistenie musí kryť akúkoľvek škodu, tak materiálnu ako aj nemateriálnu ( rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co 183/2014). Žalovaný v 1.rade ďalej namietal neprimeranosť výšky uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy. Na strane žalovaného v 1.rade nešlo o úmyselné konanie, zamestnancovi bol uložený primeraný trest. Samotná výška nemajetkovej ujmy v peniazoch nemá byť ocenením hodnoty ľudského života, pretože tento má nevyčísliteľnú hodnotu, ale jej cieľom je len určitá satisfakcia za spôsobený zásah do súkromného a rodinného života žalobcu a na jeho strane nemôže slúžiť ako nástroj neprípustného obohacovania sa ( rozsudok NSSR sp. zn. 4Cdo 171/2005). Pri určení výška priznanej náhrady, musí, podľa názoru žalovaného v 1.rade, súd prihliadať nielen na faktory na strane poškodeného- jeho správanie, osobnosť, ale aj na strane žalovaného- či spôsobil škodu
úmyselne, či nebol poškodený inak odškodnený ( v tomto prípade bolo žalobcovi doposiaľ poskytnuté plnenie vo výške 65.709,81 Eur).
3.Žalovaný v 2.rade v písomnom podaní zo dňa 20.10.2017 rovnako nesúhlasil so žalobou a žiadal túto zamietnuť. Žalobcovi vyplatil v súvislosti s úrazom dňa 2.12.2014 sumu 7.531,81 Eur za bolestné, dňa 7.4.2014 sumu 22.268,-Eur za SSU, dňa 2.2.2016 sumu 11.174,-Eur za SSU a dňa 9.8.2016 sumu 24.736,-Eur ( SSU v sume 6.693,-Eur a 18.043,-Eur na základe dohody o urovnaní). Celkovo vyplatil žalovaný poistné plnenie vo výške 65.709,81 Eur. Náhrada nemajetkovej ujmy nie je predmetom poistného krytia podľa zákona č. 381/2001 Z.z.. Poisťovňa hradí za poisteného poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní jednotlivých nárokov a ušlého zisku ( § 4 zákona č. 381/2001 Z.z.). Pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti a SSU. Nie je možné svojvoľne rozširovať rozsah nárokov z povinného zmluvného poistenia tak, ako to robí žalobca a do neho zahŕňať aj náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobca v konaní nepreukázal, že by došlo k zásahu do jeho osobnostných práv. Výška požadovanej náhrady je neprimeraná, keď napríklad pozostalí sa odškodňujú nižšími sumami.
4.Žalobca vo vyjadrení zo dňa 17.10.2017 zotrval na svojom nároku. Názor, že škody a ujmy, ktoré žalobca utrpel pri dopravnej nehode sú kryté inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia a odškodňované jednorázovo na základe bodového hodnotenia, nemá podľa aktuálnej judikatúry náležitú oporu v platnej legislatíve. Treba dôsledne odlišovať nemajetkovú ujmu v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka od majetkovej ujmy, vrátane ujmy na zdraví s majetkovými dôsledkami a inej nemajetkovej ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do telesnej integrity fyzickej osoby. Právna úprava striktne odlišuje právo na ochranu osobnosti a s ním spojené právo na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 Občianskeho zákonníka a právo na náhradu škody v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka. Zákon teda pripúšťa kumuláciu oboch inštitútov. V tejto súvislosti odkázal žalobca na rozsudok NSSR sp. zn. 7Cdo 65/2013, v zmysle odôvodnenia ktorého, ten istý skutkový dej môže v niektorom prípade zakladať zároveň nárok na náhradu za bolesť a SSU, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných právach. Obdobný záver prijal aj NSČR v rozhodnutí sp. zn. 30Cdo 154/2007. Na osvedčenie dôvodnosti výšky uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy žalobca zdôraznil, že je mladý človek, ktorý mal prakticky celý život pred sebou, žil aktívne a od amputácie nohy je možnosť jeho realizácie v spoločnosti značne obmedzená. Ďalej uviedol, že jeho psychické ťažkosti sa rozvinuli po dopravnej nehode a v príčinnej súvislosti s ňou. Okrem toho zo strany pôvodcu zásahu nebola prejavená žiadna empatia a ľútosť. Formálne ospravedlnenie žalovaného je účelové, nakoľko tak učinil až po doručení návrhu na uzavretie mimosúdnej dohody. Okrem uvedeného nemajetková ujma je krytá zákonným zmluvným poistením. Žalobca nenesie na následku žiadnu mieru spoluviny. Dôležitým aspektom pri určovaní nemajetkovej ujmy je i to, aby jej výška odrážala všeobecne zdieľané predstavy o spravodlivosti, musí byť proporcionálna vo vzťahu k následku. V tomto prípade možno konštatovať, že konaním tretej osoby došlo k zásahu do osobnostného práva žalobcu, konkr. do jeho práva na zdravie a telesnú integritu. V odbornom posudku o invalidite zo dňa 27.10.2015 sa uvádza, že žalobca od 3/2013 bol invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať pracovnú činnosť na úrovni 75%. Kontrolná lekárska prehliadka bola určená až po dátume úrazu. Výrok lekára o trvajúcej invalidite v ponechaní 75% svedčí o výraznom ústupe, či pominutí dôvodov, pre ktoré bol žalobca pôvodne invalidný, nakoľko len samotná strata končatiny v predkolení odôvodňuje 45-50%.
5.V priebehu súdneho konania žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu predkladal súdu ďalšie skutkové a právne argumenty. Zdôraznil, že následkom dopravnej nehody bol nepochybne zásah do telesnej a psychickej integrity žalobcu, a jeho práva na zdravie a súkromie. Došlo k značnému zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti. Namietal správnosť právneho záveru Ústavného súdu SR, kedy by v dôsledku pripustenia tohto názoru mal lekár bodovým hodnotením vyjadriť mieru zásahu do všetkých sfér života fyzickej osoby a teda posudzovať i to, do akej miery osoba utrpela citovú ujmu porušením jej osobnostných práva. Platí, že v prípade uplatnenia nároku podľa § 13 Občianskeho zákonníka posudzuje mieru zásahu iba súd. Poukázal aj na uznesenie ÚS SR sp. zn. III ÚS 666/2016 podľa ktorého pojem škoda použitý v zákone č. 381/2001 je ústavne konformným spôsobom interpretovaný extenzívne tak, že zahŕňa aj nemajetkovú ujmu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. Zdôraznil, že uznesenie ÚS SR je záväzné výlučne pre účastníkov. Naproti tomu rozhodnutie NSSR sp. zn. 7 Cdo 65/2013, z odôvodnenia ktorého je zrejmé, že nemožno vyvodiť, že by sa v rámci odškodňovania bolesti a SSU mal zohľadniť aj zásah do dôstojnosti, súkromia alebo
rodinného života, je rozhodnutie osobitného významu, ktorého zmyslom je nastoliť stav právnej istoty v rozhodovacej praxi súdov prostredníctvom jednotného výkladu a používania všeobecne záväzných právnych predpisov. K argumentáciu žalovaného v 2.rade o neexistencii jeho pasívnej vecnej legitimácie v konaní poukázal opätovne na závery Súdneho dvora EU sp. zn. C-22/2012 , uznesenie NSSR sp. zn. 8Cdo 219/2016, uznesenie ÚSSR sp. zn. III.ÚS 646/2015 a viaceré rozhodnutia krajských súdov SR, ktoré zaujali stanovisko, že nemajetková ujma je krytá poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na dopyt súdu právny zástupca žalobcu konštatoval, že pri určení výšky nemajetkovej ujmy, vychádzali z celkových následkov, ktoré nastali, zohľadnili kritéria na strane poškodeného aj škodcu, súdnu prax v obdobných veciach.
6.Žalovaný v 1.rade v priebehu konania zotrval na svojej skutkovej i právnej argumentácii, pričom zdôraznil, že žalobca neuviedol v konaní žiadne tvrdenia, ktoré by odôvodňovali priznanie nemajetkovej ujmy. V celom konaní uvádza len tie skutočnosti, ktoré boli zohľadnené v znaleckých posudkoch, vypracovaných za účelom priznania SSU. Na margo právnej argumentácie právneho zástupcu žalobcu oponoval, že nikdy netvrdil, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nemôže obstáť v prípadoch, kedy bola určitej osobe priznaná náhrada za SSU. Takúto náhradu však nemožno priznať na základe tých istých skutkových tvrdení, na podklade akých bola priznaná náhrada za SSU, pretože by sa jednalo o porušenie princípu proporcionality. V tomto žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia.
7.Žalovaný v 2.rade, odkazujúc na svoju predchádzajúcu argumentáciu, doplnil, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi predmetnou dopravnou nehodou a vznikom nemajetkovej ujmy. Na margo svojho tvrdenia, že nie je povinnosťou poisťovne poskytnúť plnenie z PZP za nemajetkovú ujmu v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, predložil súdu rozhodnutie NSSR sp. zn. 4Cdo 168/2009 a sp. zn. 7Cdo 65/2013. Nemožno, podľa jeho názoru, vyvodzovať zahrnutie nároku, uplatňovaného v tomto konaní, do rozsahu krytia PZP na podklade judikatúry, týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásad do osobnostných práva spôsobený usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode.
8.Právny zástupca žalobcu zaslal súdu písomnú záverečnú reč dňa 6.4.2018. Zotrval na svojom názore, že konaním p. Q. došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu a to najmä do jeho práva na zdravie, telesnú integritu a ochranu súkromia. Následky v podobe amputácie ľavej končatiny sa premietli aj do psychickej sféry žalobcu a jeho postavenia v spoločnosti. Právny poriadok od seba striktne odlišuje právo na ochranu osobnosti, kde ustálenie výšky nemajetkovej ujmy je na úvahe súdu a právo na náhradu škody na zdraví, ktoré sa odškodňuje na základe hodnotenia posudzujúceho lekára. Zhrnul tiež skutočnosti odôvodňujúce vznik uplatňovaného nároku, kedy žalobcov život sa zmenil od základov, prestal športovať, stratil priateľov, je utiahnutý, trpí depresiami, pravidelne navštevuje psychiatra a berie lieky. Jeho realizácia v spoločnosti vrátane pracovného potenciálu je značne obmedzená. K úrazu došlo v jeho mladom veku. Osobitný zreteľ treba vziať aj na to, že žalobca je invalidný dôchodca s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 75%, osoba zdravotne ťažko postihnutá, jeho stav je trvalý, jeho chôdza je bolestivá, pohybuje sa prostredníctvom vychádzkovej palice, jeho práva v chránenej dielni ho nenapĺňa, možnosť jeho realizácie je prakticky nulová. Ospravedlnenie pôvodcu zásahu bolo len účelové a formálne. Žalobca bude do budúcna konfrontovaný s rôznymi životnými udalosťami, ako voľba budúceho partnera, povolania, výchova detí, nepredvídateľné reakcie okolia, kedy sa zakaždým prejaví pocit zhoršenia kvality života, menejcennosti, straty sebavedomia a strachu.
9.V písomnej záverečnej reči žalovaný v 1.rade iba zopakoval, že žalobcovi bolo v rámci odškodnenia z titulu bolestného a z titulu SSU zohľadnené všetky okolnosti poškodenia zdravia žalobcu a jeho následkov, a to nielen vo fyzickej ale aj psychickej oblasti. Nie je možné na základe tých istých skutkových okolností priznať plnenie tak z titulu nemajetkovej ujmy v dôsledku zásahu do osobnostných práv ako aj plnenie z titulu bolestného a SSU. Zdôraznil opätovne princíp proporcionality a potrebu jeho rešpektovania, v opačnom prípade by došlo v tomto prípade k duplicite plnenia. Na to, aby bol žalobca v konaní úspešný, bolo potrebné poskytnúť súdu odlišné skutkové tvrdenia týkajúce sa jeho osoby tak, aby bolo možné odlíšiť nárok na náhradu škody na zdraví od nároku na náhradu nemajetkovej ujmy pri zásahu do osobnostných práv. Mal za to, že výpoveď žalobcu pred súdom bola účelová, kedy tento skresľoval tvrdené skutočnosti.
10.V záverečnej reči žalovaný v 2.rade opätovne zopakoval svoju argumentáciu ohľadne neexistencie jeho pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko uplatňovaný nárok nespadá pod krytie poistnou zmluvou. Rovnako, ako žalovaný v 1.rade, zastával názor že, nie je prípustné, aby sa subjekt na základe
rovnakého skutkového stavu domáhal aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z titulu zásahu do osobnostných práva aj náhrady za SSU. Náhrada nemajetkovej ujmy ako forma satisfakcie z titulu ochrany osobnosti je možná len v prípade, že škodu na zdraví ( zásah do telesnej a duševnej integrity) nemožno nahradiť vôbec alebo len v neúplnom rozsahu.
11.Súd sa pre účely rozhodnutia vo veci samej oboznámil s obsahom listinných dôkazov, založených v spise, s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu V. R. nad L. sp. zn. XT/XXX/XXXX, a realizoval výsluch žalobcu a svedkyne R. Q.. Z obsahu vykonaných dôkazov ako aj jednotlivých vyjadrení strán sporu, súd ustálil skutkový stav, z ktorého následne vychádzal pri skúmaní dôvodnosti uplatňovaného nároku.
12.Medzi stranami nebolo sporné, a jednoznačne to vyplýva aj z priloženého trestného súdneho spisu, že dňa 18.5.2014 došlo k dopravnej nehode, kedy vodič kamiónovej súpravy Y. Q. neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky, poveternostnej situácii, vlastnostiam vozidla a iným okolnostiam, prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť, prešiel do protismeru, kde sa zrazil s oproti idúcim linkovým autobusom. Pri tejto dopravnej nehode, spôsobenej, jednoznačne vodičom Q., došlo k poškodeniu zdravia žalobcu, ktorý utrpel pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy, tržnú zmliaždenú ranu v spánkovej oblasti, pomliaždenie mäkkých tkanív ľavého stehna v oblasti pravého predkolenia a najmä devastačné poranenie ľavej nohy v oblasti členka s poškodením tepien, vykĺbením členku hodnotené ako neúplná amputácia v oblasti členka. Obžalovaný Y. Q. bol rozsudkom Okresného súdu Nové R. nad L. č,k, XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v B. č.k. XXTo XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatným dňa XX.X.XXXX, uznaný vinným zo spáchania prečinu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky podmienečne s určením skúšobnej doby 5 rokov, ďalej trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 5 rokov.
13.Medzi stranami nebola sporná ani skutočnosť, že žalobca z titulu náhrady za bolestné, SSU a iných vynaložených nákladov súvisiacich s poškodením zdravia, obdržal od žalovaného v 2.rade sumu 65.709,81 Eur- dňa 2.12.2014 sumu 7.531,81 Eur za bolestné ( čo osvedčuje aj oznámenie o náhrade zo dňa 2.12.2014), dňa 17.4.2014 sumu 22.268,-Eur za SSU ( čo osvedčuje aj oznámenie o poskytnutí poistného plnenia zo dňa 17.4.2015), dňa 2.2.2016 sumu 11.174,-Eur za SSU ( čo osvedčuje aj oznámenie o ukončení likvidácie zo dňa 2.2.2016) a dňa 9.8.2016 sumu 24.736,-Eur ( SSU v sume 6.693,-Eur a 18.043,-Eur na základe dohody o urovnaní) .
14.Do spisu bola založená aj dohoda o náhrade za SSU uzavretá medzi žalovaným v 2.rade a žalobcom dňa 21.7.2016, predmetom ktorej bolo určenie výšky náhrady za SSU, ktorú si žalobca uplatnil s odkazom na posudok R.. R. zo dňa 16.2.2015 a R.. Y.Č. zo dňa 24.9.2015. Lekárske posudky prehodnotil posudkový lekár žalovaného v 2.rade a znalkyňa z odboru farmácie, odvetvie psychiatria a priznali SSU počtom bodov 2000, čo predstavovalo 1350 bodov x 16,48 Eur a 650 bodov x 17,16 bodov ( čl. III dohody). Podľa dohody vyplatil žalovaný v 2.rade žalobcovi náhradu za SSU vo výške 33.402,-Eur ( ako základné bodové hodnotenie). V zmysle čl. IV tejto zmluvy sa strany dohodli na zvýšení náhrady za SSU v súlade s § 6 ods. 1 v nádväznosti na § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o 45% zo sumy 40.095,-Eur, čo predstavuje počet bodov 1350 bodov x 16,48 Eur a 1040 bodov x 17,16 Eur. Žalovaný v 2.rade sa ako poskytovateľ náhrady zaviazal uhradiť žalobcovi ako poškodenému sumu 18.043 Eur, predstavujúci náhradu za SSU zvýšenú podľa čl. IV bodu 1 zmluvy.
15.Rovnako z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pre účely ustálenia bodového hodnotenia následkov v podobe škody na zdraví boli vypracované viaceré znalecké a lekárske posudky. V znaleckom posudku č. XX/XXXX, vypracovanom R.. I. R. dňa 2.9.2014, znalec obodoval bolestné pre žalobcu na počet 1305 bodov. Poranenia ľavej dolnej končatiny pod jednotlivými obodovávanými položkami navýšil v zmysle § 9 ods. 5 a 6 zákona č. 437/2004 Z.z. V znaleckom posudku č. X/XXXX, vypracovanom R.. I. R. dňa 17.2.2015, znalec konštatoval, že pri dopravnej nehode utrpel žalobca poškodenie zdravia, pričom pre účely stanovenia bodového hodnotenia SSU vychádzal z obodovaných diagnóz- plošné jazvy po operáciách a ranách 50 bodov, strata ľavej dolnej končatiny v predkolení so zachovaným kolenom 650 bodov, pričom sadzbu pri tejto diagnóze zdvojnásobil pre obmedzenie poškodeného uplatniť sa po úraze v spoločnosti. V lekárskom posudku o SSU, vypracovanom R.. Y.Á.- psychiatrom, tento obodoval diagnózu žalobcu- vážne mozgové alebo duševné poruchy, vzniknuté po otrasných zážitkoch počtom bodov 1040, ktorá dvojnásobne navýšil na celkový počet 2080 bodov. V
rámci odôvodnenia svojho bodového hodnotenia konštatoval, že žalobca utrpel polytraumu s následnými psychickými poruchami, ktorých následkom je neschopnosť sa zamestnať a riadne sa začleniť do spoločnosti, žiť spoločenským životom, rovnaký problém je i v partnerskom živote, kde prišiel o priateľku a nemôže nadviazať dlhodobo nový vzťah pre hendikep. Rovnako sa nemôže uplatniť v športe, kde v minulosti bol aktívnym reprezentantom klubu.
16.Ďalším predloženým znaleckým posudkom bol posudok R.. S., znalca z odvetia psychiatria ( liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria), č. X/XXXX zo dňa 26.1.2016. Znalkyňa zistila, že u žalobcu sa vyvinula posttraumatická stresová porucha v príčinnej súvislosti s nehodou zo dňa 18.5.2014. U žalobcu zistila prítomnosť zníženého sebahodnotenia, neistotu, apatické ladenie, zníženú frustračnú toleranciu, sklon izolovať sa od ostatných a iné následky, trvanie fantómových bolestí. Konštatovala, že jeho psychický stav pred nehodou nebol priaznivý, v čase nehody bol po dvoch psychiatrických hospitalizáciách pre psychotické poruchy, rozvinuté pravdepodobne v súvislosti s pravidelným konzumom marihuany. V čase dopravnej nehody údajne asi dva mesiace abstinoval. Bol invalidizovaný z dôvodu psychiatrických porúch. Psychický stav pacienta je sumáciou ťažkostí, ktorými trpel pred nehodou a ktoré sa u neho rozvinuli v príčinnej súvislosti s ňou. Znalkyňa považovala za nesprávne porovnávať stav poškodeného pri hodnotení SSU, ktorý bolo možné očakávať pri priaznivom priebehu jeho predchádzajúcich ťažkostí, nie je totiž isté, že by u poškodeného skutočne k takémuto priaznivému priebehu došlo. Konštatovala, že poškodený nie je dlhodobo schopný fungovať na úrovni pred nehodou, vzhľadom k jeho veku, životnej situácii, je jeho schopnosť uplatniť sa v rodinnom, partnerskom, pracovnom, politickom, kultúrnom a športovom živote trvalo znížená. Ohodnotila jeho SSU pod položkou 255- vážne duševné poruchy spôsobené pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií v dolnom pásme bodového rozpätie, počtom 650 bodov.
17.Podľa lekárskej správy zo dňa 27.10.2015, vyhotovenej posudkovým lekárom sociálneho poistenia R.. D. B. bol žalobca prvýkrát vyšetrený v psychiatrickej ambulancii pre akútny psychotický stav s príznakmi schizofrénie dňa 19.2.2013, kedy situácia nastala bezprostredne po požití psychoaktívnych látok. Následne bol hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení v B. od 20.2.2013 do 15.3.2013. Od 2/2013 do 10/2013 bol ambulantne sledovaný psychiatrom a pre zhoršenie stavu bol v 10/2013 rehospitalizovaný. Po prepustení dňa 27.11.2013 bol vyšetrený ambulantne 29.11.2013. Od posledného posúdenia 21.2.2014 sa psychický stav žalobcu zhoršil po tragickej nehode autobusu, ktorej bol účastníkom a pri ktorej utrpel úrazovú semiamputáciu v oblasti členka ľavej dolnej končatiny. Utrpel psychotraumu z poškodenia vlastnej osoby a ostaných účastníkov nehody. Naďalej zostáva v sledovaní psychiatra, psychický stav nie je zlepšený. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť činila 75%. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 23.6.2014 tento vyhovel žiadosti žalobcu o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
18.Z lekárskej správy R.. Y. zo dňa 23.2.2015, vydanej pre účely vrátenia vodičského preukazu, tento konštatoval, že u žalobcu z psychiatrického hľadiska niet námietok k vráteniu vodičského preukazu, všetky následné kontroly možnej intoxikácie návykovými látkami alebo ich neustále zneužívanie bolo opakovanými testami vylúčené, výsledok bol vždy negatívny.
19.Pre účely osvedčenia uplatňovaného nároku založil žalobca do spisu výstrižok z novín ( č.l. 26), obsahujúci článok s nadpisom " X. basketbalisti v príprave na X.ligu". Súd z predmetného ústrižku nezistil dátum zverejnenia článku, ani názov denníka, či časopisu, z ktorého pochádza. Článok sa obsahovo zaoberá témou postupu holíčskeho basketbalového teamu do 1.ligy, pričom medzi uvádzanými hráčmi klubu, figuruje aj žalobca. Žalobca mal na základe povolenia zo dňa 30.9.2013, vydaného F. univerzitou v P., Z. aplikovaných jazykov, prerušené štúdium od 23.9.2013 do 31.8.2014. Do spisu boli založené aj vysvedčenie žalobcu z druhého ročníka strednej odbornej školy, ako aj maturitné vysvedčenie, z ktorých je zrejmé, že žalobca bol žiakom s priemernými výsledkami.
20.Žalobca v rámci svojho výsluchu uviedol, že v čase pred dopravnou nehodou sa pripravoval na štúdium na VŠ, mal dobré výsledky na strednej škole a zvládol aj pomerne náročné prijímačky na VŠ. Pred nehodou pravidelne športoval, trénoval basketbal, pravidelne s družstvom trénoval, hoci kvôli škole nefiguroval na súpiske. Pred nehodou mal kamarátsky vzťah so ženou, po nehode s ním prestala komunikovať. Vyslovil nesúhlas so závermi R.. S., ktorá nebola pri vyhotovení posudku objektívna, keď mu povedala, že ľudia vedia žiť plnohodnotne aj s väčším hendikepom, ako má on. Žalobca zdôraznil, že
mu nerobí dobre vysvetľovať niekomu svoje vnútro a emócie. Pred nehodou mal množstvo kamarátov, čo sa po nehode zmenilo, možno aj z dôvodu, že on sám sa začal správať inak. Kamaráti najskôr vyjadrovali ľútosť nad jeho stavom, neskôr však tento prehliadali. Prestal sa s kamarátmi stretávať. Nemôže hrať basketbal. Musel znížiť nároky na priateľku. Po nehode sa zmenil, najskôr po nehode to vyzeralo tak, že ho všetci berú, ale potom videl a vnímal falošnosť, keď mu neposkytli pomoc s výnimkou najbližších a rodiny. Preto mal aj po nehode skrat, kedy si z Facebooku vymazal 350 priateľov. Veľa kamarátov ho prišlo do nemocnice pozrieť, avšak boli aj takí, ktorí povedali, že neprídu, lebo by im prišlo zle. Veľa ľudom je jedno, že má protézu, robia si z neho srandu, že praská. Vydáva nepríjemné zvuky, tak musí svojmu okoliu vysvetľovať, že si neuľavuje, ale že to vydáva zvuky jeho protéza. Ďalej uviedol že na VŠ riadne nastúpil, avšak začiatkom roku 2013 začal mať problémy s marihuanou, chcel sa z toho dostať a tak prerušil štúdium. Tento problém riešil v roku 2013, kedy bol 2 x hospitalizovaný, od novembra 2013, po prepustení z nemocnice, už drogy nebral. V súčasnej dobe od septembra 2017 sa zamestnal v chránenej dielni v X., kde skladá komponenty pre S. nábytok, jeho mesačný príjem je okolo 420-450,-Eur. Otec mu zomrel, keď mal 4 roky. S mamou má veľmi dobré vzťahy. Má aj brata, vzťah medzi nimi je raz hore raz dole, je so svojou rodinou spokojný. Dobré vzťahy má aj s otcovou rodinou. Po nehode s ním kamaráti nepočítajú, najmä keď ide o akcie ako stanovačky, festivaly, sám má problém ísť na podobné podujatie, bojí sa, že sa mu niečo stane. Momentálne trávi voľný čas tak, že si zájde na kofolu alebo pivo, číta na internete, v lete si ide zahádzať na kôš, behať nemôže. Už 4 roky nebol na kúpalisku, ide si zaplávať na miesta, kde nie je veľa ľudí. Pravidelne navštevuje psychiatra, berie Atarax- lieky na skľudnenie a proti depresii. Po nehode je menej zdatný a aktívny, je utiahnutejší, na návrhy nejakej spoločenskej akcie povie viac nie ako áno. Nie je spokojný s rozsudkom v trestnom konaní proti obžalovanému vodičovi. Nie je spokojný ani s ospravedlnením žalovaného v 1.rade, musel tam cestovať na vlastné náklady. Potvrdil, že mu bol v roku 2014 priznaný invalidný dôchodok v rozsahu 75%, trpel akútnou prechodnou psychózou z dôvodu užívania marihuany v roku 2013. Po nehode sa prihlásil na VŠ v T., ale nemal dostatok finančných prostriedkov a škola nemala potrebnú akreditáciu. Do Bratislavy na F. univerzitu po tom všetkom ísť nechcel. Momentálne chce zistiť, čo chce robiť. Pred nehodou chodil s kamarátmi na grilovačky, festivaly, bicykle, teraz si sadnú na pivo, zahrajú play station, monopoly. Chcel aj športovať, ale sa stalo, že narazil nohou do protézy, urobila sa mu rana a začalo to puchnúť. Okrem práce v chránenej dielni, po nehode nikde inde nepracoval, nakoľko v T. je menej pracovných príležitostí a jeho pokusy neboli úspešné. Od augusta 2017 býva vo vlastnom byte, pred tým býval s matkou.
21.Svedkyňa R. Q., je matkou žalobcu a súd túto vypočul na pojednávaní, konanom dňa 19.2.2018. Potvrdila, že v čase nehody mal žalobca prerušené štúdium na VŠ kvôli problémom, ktoré vtedy riešil. Pol roka pred nehodou bol však v poriadku. Pred nehodou hrával basketbal. Po nehode už svoje štúdium neobnovil, nakoľko sa jednalo o ťažký obor, ktorý bolo možné študovať len v rámci denného štúdia, čo bolo spojené s jeho pobytom na internáte. Štúdium na VŠ v T. nezačal, nakoľko sa škola presúvala do Q.. U žalobcu prichádza do úvahy len denné štúdium, pretože potrebuje svoje súkromie. Po smrti manžela, bol práve žalobca ten syn, ktorý bol na ňu, ako matku , najviac naviazaný, ten ktorý jej vždy hovoril, že sa o ňu bude starať v budúcnosti. Tento jeho postoj sa po nehode zmenil. V súčasnej dobe sa žalobca len vo veľmi malej miere venuje športovým aktivitám, málo sa zúčastňuje kultúrnych podujatí. Pred nehodou mával priateľky, v súčasnej dobe je to horšie najmä v otázke zoznamovania, keď dievčatá zistia, akým hendikepom trpí, tak dochádza k zániku kontaktov a stávajú sa z nich len priatelia. Niektorí ľudia žalobcu ľutujú, ale najmä u detí sa vyskytujú aj kruté reakcie. Asi dva roky po nehode, boli so žalobcom pri mori, keď mal problém ísť do vody, vždy si musel dať protézu dole, pri vstupe do mora mu museli pomáhať, čo vzbudilo ľútostivé reakcie okolia. Reakcia detí, keď žalobca vstúpil do bazéna bola aj taká, že vyšli z neho von. Celú situáciu, najmä po operácii, znášal žalobca zle, vždy musel byť niekto s ním, aby si neublížil. Momentálne ho drží nad vodou rodina a známi. Žalobca potrebuje pomoc pri vykonávaní hygieny, v sprche a pri vani musí byť špeciálna stolička. Vzťah svedkyne k žalobcovi sa po nehode nezmenil, so žalobcom bývali v spoločnej domácnosti, teraz si žalobca kúpil byt a upravuje si ho. Pred nehodou začal žalobca užívať marihuanu, nakoľko bolo pre neho štúdium veľmi náročné. Nahovorili ho kamaráti, že mu bude lepšie po jej užití myslieť, nezvládol to a zničil si zdravie. Bol hospitalizovaný 2 krát a následne bol pod lekárskou kontrolou, celé to trvalo asi pol roka, potom to odznelo. U žalobcu nevznikol návyk. Pred nehodou, ešte ako študent, žalobca brigádoval, po nehode nevykonával temer žiadne pracovné aktivity, najskôr bojoval sám so sebou a potom si zvykal na protézu. V súčasnosti pracuje v chránenej dielni. Keď viac chodí, noha mu krváca, stáva sa že zapuchne a ráno si nevie nasadiť protézu a nemôže ísť do práce. Po nehode absentuje u žalobcu zdravé sebavedomie. Má ale stále plány do budúcnosti, chce študovať a vie po anglicky. V rámci rodiny mu všetci pomáhajú. Navštevuje psychiatra a užíva lieky, nenapĺňa ho práca v chránenej dielni, má iné ambície. Vinník nehody sa žalobcovi ospravedlnil
listom, zamestnávateľ prostredníctvom riaditeľa sa ospravedlnil osobne, bolo to ale úsmevné, nakoľko si žalobca prišiel do Bratislavy po ospravedlnenie. Písomne sa ospravedlnilo aj A., ktoré ponúklo pomoc v tom zmysle, že keby žalobca čokoľvek potreboval, môže sa na nich obrátiť. Potvrdila, že žalobca navštevoval psychiatra aj pred nehodou, v súvislosti s problémami s marihuanou bol depresívny, pred tým nie, skôr introvertný typ.
22.Podľa článku 19 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 427 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobený právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobený podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len "zákon o PZP"), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať.
23.Súd pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal z teoreticko právnej charakteristiky nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv poškodenej osoby, pričom túto porovnal a analyzoval v kontexte existencie iných nárokov, ktoré zákon priznáva poškodenému na zdraví voči škodcovi. Je nepochybné, že slovenský právny poriadok odškodňuje škodu na zdraví vo forme náhrady bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ( ďalej len "SSU"), zároveň nikde nevylučuje možnosť vzniku nárokov z titulu ochrany osobnosti, v prípade, že poškodením na zdraví došlo aj k zásahu do osobnostnej sféry poškodeného. Právne prostriedky ochrany osobnostných práv vymenúva práve citované ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka, ktoré reflektuje charakter zásahu do osobnostnej sféry poškodeného, kedy dochádza k negatívnemu zásahu do imateriálnych vnútorných stránok ľudskej osobnosti- medzi ne nepochybne patrí i ľudská dôstojnosť, česť, súkromie a telesná integrita. Je nutné si uvedomiť ( vychádzajúc z obsahu žaloby, kde sa žalobca domáha výlučne náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch), že priznanie finančnej satisfakcie je možné len vtedy, ak je v značnej miere znížená dôstojnosť, či vážnosť osoby v spoločnosti a priznanie morálnej satisfakcie nie je postačujúce.
24.Súd rovnako vychádzal z charakteru civilného kontradiktórneho konania, kedy je na sporovej strane, aby súdu predkladala rozhodujúce skutkové tvrdenia, ich pravdivosť osvedčovala predkladaním
relevantných dôkazov, bez toho, aby súd akýmkoľvek spôsobom do tohto jej procesného postupu zasahoval. Úlohou súdu je len nestranne vyhodnotiť jednotlivé skutkové tvrdenia sporovej strany, v kontexte toho, či tieto nielen nastali, ale aj či sami o sebe predstavujú skutkový podklad pre možnosť aplikácie právnej normy upravujúcej uplatňovaný nárok v konaní. Znamená to, že žalobca v konaní musí uniesť bremeno tvrdenia, kedy dôvodnosť žaloby musí vychádzať z takých osvedčených okolností, ktoré tvoria skutkový podklad pre možnosť priznania plnenia z tohto ktorého právneho titulu. Následkom neunesenie bremena tvrdenia je vždy zamietnutie žaloby ako takej.
25.Ďalším teoretickým východiskom, ktorý súd aplikoval v tomto konaní, bola skutočnosť, že napriek nepochybnej snahe inštančne vyšších súdov zjednocovať súdnu prax pri rozhodovaní v skutkovo a právne obdobných otázkach, žiadny zákon doposiaľ neetabloval absolútnu záväznosť rozhodnutí či už Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky pre rozhodovanie súdov v obdobných veciach. Práve v tomto konaní poukazovali sporové strany na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov SR, ktoré si vzájomne obsahovo odporovali a zastávali odlišný právny názor v skutkovo obdobných sporových veciach. Aj na tomto je možné vidieť, že judikatúra súdov SR je sama vo vývoji, reflektuje v sebe nielen časové ale aj vývojové faktory, mení sa a prispôsobuje novým poznatkom, skutočnostiam ako aj meniacej sa právnej úprave. Preto podľa názoru súdu, judikatúru treba vykladať, aplikovať a používať vždy s prihliadnutím na všetky osobitosti a okolnosti toho ktorého prípadu a zvažovať možnosť jej aplikácie, prípadne túto vyslovene odmietnuť, ak by to bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti, ktorá stojí nepochybne v hierarchii právnych zásad vyššie ako zásada zachovania potreby jednoty pri rozhodovaní v skutkovo obdobných veciach. Samotný Civilný sporový poriadok v ustanovení § 220 ods. 3 uvádza, že ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Je teda zrejmé, že rovnako zákonodarca dáva súdu možnosť odkloniť sa od zaužívaných postupov a v prípade potreby rozhodnúť aj v rozpore s ustálenou judikatúrou.
26.Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd ustálil, že konaním žalovaného v 1.rade ( prostredníctvom jeho zamestnanca) došlo k dopravnej nehode, pri ktorej utrpel žalobca vážne zranenia, ktoré mu zanechali následky na fyzickom a psychickom zdraví. Žalovaný v 1.rade nesie teda zodpovednosť za vzniknutú škodu ako prevádzkovateľ motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Koniec koncov svoju zodpovednosti za spôsobenú škodu na zdraví v konaní ani žiadnym spôsobom nerozporoval. Rovnako zo zhodných tvrdení strán možno konštatovať, že žalovaný v 2.rade ako poisťovňa uzavrel so žalovaným ako poistníkom zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a ako takému mu vznikla povinnosť uhradiť za poisteného všetky nároky vyplývajúce zo spôsobenej škody na zdraví. Je zrejmé, že práve v otázke existencie pasívnej vecnej legitimácie poisťovne v prípade uplatňovania si nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti, kedy k zásahu do osobnostných práv došlo pri dopravnej nehode a škodca má uzavretú zmluvu o PZP, je judikatúra súdov SR nejednotná a zaznamenala nepochybný názorový prelom. Hoci súd žalobu v celom rozsahu zamietol, aspoň v krátkosti sa v odôvodnení musí zaoberať aj otázkou existencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2.rade v tomto konaní. Názor súdu sa ustálil nielen s prihliadnutím na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-22/2012 zo dňa 24.10.2013 ale aj následnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR v rozhodnutiach I.ÚS 474/2016 z 17.8.2016, III.=US 666/2016-36 z 11.10.2019, II.ÚS 610/2017-11 z 10.10.2017. Súd má za to, že v tomto prípade treba prihliadnuť hlavne na účel povinného zmluvného poistenia, kedy toto má nepochybne slúžiť na elimináciu následkov spôsobených osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Ak v prípade dopravnej nehody vznikne škoda v podobe zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, ktorá sa dokonca primárne prejavila v zdravotných následkoch, či už fyzických alebo psychických, je nepochybné, že aj táto utrpená ujma musí byť krytá povinným poistením motorového vozidla. V tomto prípade je nutné použiť extenzívny výklad pojmu škoda na zdraví a subsumovať pod tento aj prípadné zásahy do osobnostnej sféry poškodeného, ak boli spôsobené práve jeho zhoršeným zdravotným stavom. Súd len dodáva, že ak by v konaní žalobca osvedčil a preukázal relevantný zásah do jeho osobnostných práv, spôsobený dopravnou nehodou, zavinenou žalovaným v 1.rade, žalovaný v 2.rade by bol nositeľom pasívnej vecnej legitimácie. Nakoľko ale táto právna otázka nebola rozhodujúcim determinantom posúdenia dôvodnosti uplatňovaného nároku, súd sa touto zaoberal len okrajovo. V tejto súvislosti len dodáva, že obrana žalovaného v 1.rade v tom zmysle, že žalobca ako poškodený mal priamy nárok na plnenie práve voči žalovanému v 2.rade ako poisťovni a teda mal sa domáhať priznania nároku len voči nemu, nemá oporu v ustálenej judikatúre ani v právnej úprave. Je totiž zrejmé, že v prípade spôsobenia škody v dôsledku dopravnej
nehody, zavinenej zamestnancom žalovaného v 1.rade, by tomuto zodpovednosť vznikla v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka. To že mal uzavretú poistnú zmluvu ho z povinnosti plniť nevyviňuje, iba umožňuje poškodenému domáhať sa plnenia od oboch subjektov, prípadne podľa svojho uvážanie voči ktorémukoľvek z nich samostatne, nakoľko tituly na plnenie existujú súčasne.
27.Ako už bolo vyššie neznačené, v teoretickoprávnej rovine, bolo podstatou tohto sporu vyhodnotenie možnosť poškodeného subjektu domáhať sa tak náhrady škody na zdraví v podobe náhrady bolestného a SSU ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch z titulu zásahu do ochrany osobnosti, na základe jedného a toho istého skutku škodcu. Je nepochybné, že žalobca sa domáha v tomto prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že dopravnou nehodou, zavinenou žalovaným v 1.rade došlo k zásahu do jeho osobnostných práv- a to cti, dôstojnosti, súkromia, telesnej integrity. Všetky uvádzané imanentné zložky osobnosti boli podľa tvrdení žalobcu zasiahnuté vo viacerých rovinách a samotný zásah sa prejavil v telesnom, psychickom, spoločenskom, pracovnom i rodinnom živote žalobcu. Žalobca svoj nárok reálne odôvodňoval nasledujúcimi skutočnosťami- pred nehodou viedol riadny rodinný, spoločenský, kultúrny život, hrával aktívne basketbal, netrpel žiadnym zdravotným postihnutím. Po nehode sa znovu učil chodiť, trpí fantómovými bolesťami, depresívnym syndrómom, nevie sa sústrediť, nemôže športovať, obmedzil sa jeho pracovný potenciál i schopnosť nadviazať dlhodobý vzťah, je invalidný dôchodca a držiteľ preukazu ZŤP. Zdôrazňoval , že pred nehodou bol mladý človek, s plánmi do budúcnosti, žil aktívne. Súd musí konštatovať, že všetky tieto skutočnosti ( ktoré uvádzal žalobca), a ktoré mali tvoriť skutkové vymedzenie dôvodnosti uplatňovaného nároku, už boli zohľadnené, reflektované a plne odškodnené v rámci plnenia náhrady za SSU. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pri určení výšky náhrady za SSU sa vyhádzalo z viacerých ( vyššie obsahovo opísaných) znaleckých posudkov, kde znalci prihliadli nielen na fyzické následky ( a konštatovali obmedzenie možnosti uplatniť sa po úraze v spoločnosti, pričom z tohto dôvodu navýšil R.. R. bodové hodnotenie na dvojnásobok), ale aj psychické následky ( v rámci ktorých bolo vzaté do úvahy, že sa žalobca nie je schopný riadne začleniť do spoločnosti, zamestnať sa, žiť spoločenským životom, boli konštatované problémy s nadväzovaním vzťahov- R.. Y.). Taktiež R.. S. konštatovala a zohľadnila trvanie fantómových bolestí, zníženie schopnosti uplatniť sa v partnerskom, pracovnom i spoločenskom živote, konštatovala zníženie možnosti športových aktivít. Všetky ťažkosti, následky a problémy, ktoré žalobca súdu predkladal ako dôvody poskytnutia náhrady nemajetkovej ujmy, už teda boli raz zohľadnené a to pri priznávaní náhrady za škodu na zdraví. Okrem uvedeného, žalobcovi bolo poskytnuté aj pomerne vysoké navýšenie náhrady za SSU. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že všetky skutočnosti uvádzané žalobcom, už našli svoju proporcionálnu odozvu a zohľadnenie v podobe priznania primeranej náhrady za SSU. Hoci súd nespochybňuje závery Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí 7 Cdo 65/2013, kedy tento nevylučuje, že ten istú skutkový dej môže zakladať tak nárok na náhradu za SSU ako aj náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu zásahu do osobnostných práv, je potrebné si uvedomiť, že ak žalobca v tomto konaní súdu neuvádzal žiadne iné skutkové okolnosti ( v podobe následkov spôsobených nehodou), ako tých, ktoré už boli nahrádzané iným právnym inštitútom, neuniesol bremeno tvrdenia. Súd totižto nemôže priznať duplicitné plnenie za rovnaký následok. Aj vyššie uvedeného rozhodnutie Najvyššieho súdu SR treba vykladať tak, že pri forme odškodnenia za SSU toto v sebe zahŕňa odškodnenie za zásah do zdravia poškodeného, kedy sa odškodňuje v prvom rade jeho zmarená možnosť vedenia riadneho, plnohodnotného spoločenského, rodinného, kultúrneho i pracovného života. Naproti tomu zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy je poskytnúť plnenie za ujmu, ktorá sa bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry, plnenie má zabezpečiť satisfakciu za zásah do základných osobnostných práva poškodeného. Žalobca sa v konaní obmedzil len na tvrdenie, že došlo k zásahu do jeho cti, dôstojnosti, súkromia, telesnej integrity. Akým spôsobom však došlo k zásahu do týchto osobnostných zložiek, zostalo z jeho vyjadrení nezistiteľné. Ak totiž len zopakoval skutkové dôvody, ktoré boli zohľadnené pri priznávaní náhrady za SSU, súd žalobe nemohol vyhovieť. V civilnom kontradiktórnom konaní je vždy povinnosťou žalobcu uviesť rozhodujúce skutočnosti na osvedčenie danosti uplatňovaného nároku, ak teda žalobca nekonkretizoval, ako došlo k zásahu do jeho cti a dôstojnosti, ako sa v tejto oblasti zásah prejavil, neuniesol bremeno tvrdenia. Súd sa okrem toho stotožňuje a odkazuje na uznesenie Ústavného súdu SR, I. ÚS 426/2014-31, ktoré jednoznačne konštatuje, že dôsledky poškodenia zdravia prejavujúce sa vo sfére súkromného, rodinného i pracovného života, sú kryté inštitútom SSU a odškodňované jednorázovo na základe bodového hodnotenia. V právnej vete je konštatované, že právo na náhradu škody z titulu úhrady za SSU a právo na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú samostatné nároky fyzickej osoby, a preto ich nemožno duplicitne uplatňovať na základe rovnakých skutkových tvrdení, hoci aj v dvoch samostatných konaniach pred príslušným súdom.
28.Súd v tejto súvislosti dodáva, že priznaním plnenia v tomto konaní, by porušil zásadu proporcionality, kedy odškodnenie za žalobcom uvádzané následky, by znamenalo jeho neprimerané obohatenie sa. Žalobcovi bolo poskytnuté primerané plnenie, rešpektujúce princíp proporcionality, kedy toto bolo čo do výšky dostatočné, dôstojné aj adekvátne. Okrem toho je nutné prihliadnuť aj na okolnosti predchádzajúce nehode, kedy mal žalobca zjavne problémy s drogami, ktoré spôsobili jeho temer rok trvajúce liečenie a opakovanú hospitalizáciu. V tomto období došlo k prerušeniu jeho školských, spoločenských i športových aktivít, a nebolo v konaní ničím preukázané, že výsledkom jeho liečby by nutne bolo zlepšenie týchto okolností. Preto aj výška uplatňovanej nemajetkovej ujmy sa súdu javí ako minimálne neprimeraná a nadnesená, nakoľko je nutné vychádzať zo stavu, ktorý existoval v čase nehody a teda v čase zásahu. Pre určenie výšky nemajetkovej ujmy ( ak by súd žalobe vyhovel) by bolo rozhodujúce i to, že žalobca neosvedčil svoje úplné vylúčenie zo spoločenského, pracovného, či rodinného života. Podľa názoru súdu žalobcovi nič nebráni znovu začať študovať, či už vo forme denného alebo diaľkového štúdia, nadväzovať plnohodnotné kontakty s ľuďmi, zúčastňovať sa kultúrnych i spoločenských aktivít. To, že prišiel o spodnú časť nohy je fakt, s ktorým sa musí žalobca najskôr vyrovnať sám v sebe a pokúsiť sa o opätovné naštartovanie svojho života vo všetkých jeho oblastiach, nadviazať kontakty s priateľmi a známymi ( čomu v podstate bráni on sám, keď si vymazal z Facebooku priateľov, odpovie na pozvania viac nie ako áno a podobne). Ako sám uviedol, má stále plány do budúcnosti, len momentálne zvažuje, čo ďalej. Preto aj keby súd zvažoval priznanie nemajetkovej ujmy, jej uplatnená výška by rozhodne nezodpovedala závažnosti spôsobených následkov. Okrem toho je nutné si uvedomiť, že nemajetková ujma sa poskytuje len v prípade, že došlo k zásahu do osobnostnej sféry v závažnej miere, čo sa žalobcovi v konaní preukázať ( a vlastne ani tvrdiť) nepodarilo. Pokiaľ ide o vyjadrenie miery, akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí fyzickej osoby. Túto mieru treba zisťovať dokazovaním a posúdiť na základe poznania a vyhodnotenia tejto reakcie. Iba v prípade, ak sa dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere, môže byť fyzickej osobe výnimočne a subsidiárne priznaná náhrada nemajetkovej ujmy. V celom konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktorý by odôvodňovali prijatie záveru o závažnom zásahu do dôstojnosti, či cti žalobcu. Žalobca s výnimkou tvrdenia, že ho niektorí ľudia ľutujú, niektorí si robia srandu, že má problém vchádzať do mora, že sa nechodí kúpať na verejné kúpaliská, neuviedol iné následky, reakcie okolia, či skutky ľudí, ktoré by zasahovali do jeho osobnostných práv, znevažovali ho, alebo by akokoľvek vyslovene negatívne hodnotili jeho osobu. Len tieto tvrdenia rozhodne nepostačujú na prijatie záveru o takých reakciách okolia, ktoré v sebe nesú atribút znižovania dôstojnosti a vážnosti žalobcu v spoločnosti v značnej miere.
29.Z dôvodu, že žalobcom uvádzané následky, boli plne a primerane zohľadnené v rámci náhrady za SSU, a žalobca súdu neviedol a neopísal iné okolnosti, ktoré mali, alebo by objektívne mohli mať za následok zásah do jeho osobnostnej sféry, neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno, súd žalobu zamietol. Aplikoval nielen zásadu proporcionality ale najmä zásadu spravodlivosti, kedy sa uplatňovaný nárok javil ako účelový v snahe navýšiť už získané plnenie.
30.Nakoľko súd nepripustil vykonanie navrhovaných dôkazov, v závere odôvodnenia uvádza dôvody, ktoré ho viedli k tomuto procesnému postupu. Právny zástupca žalobcu navrhol v konaní výsluch R.. T. Y., ktorý vykonal bodové hodnotenie SSU žalobcu za účelom, aby ako svedok objasnil ako konkrétne následky a prejavy možno zahrnúť pod bodované diagnózy. Súd v tomto prípade navrhovaný dôkaz nevykonal, nakoľko právny zástupca navrhol jeho vykonanie až na pojednávaní dňa 13.12.2017. Tento dôkaz nebol navrhnutý v jeho predchádzajúcich písomných vyjadreniach a ani na pojednávaní konanom dňa 23.10.2017, kde súd predniesol svoje predbežné právne posúdenie veci a zdôraznil neunesenie bremena tvrdenia zo strany žalobcu, kedy neosvedčil existenciu takých následkov, ktoré by odôvodňovali priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch a ktoré zároveň neboli zohľadnené v rámci priznania náhrady za SSU. Súd po pojednávaní dňa 23.10.2017 dokonca ešte umožnil stranám predloženie návrhov na vykonanie dokazovania v lehote 30 dní, avšak právny zástupca žalobcu ani v tejto lehote návrh na výsluch R.. Y. nepredložil. Vychádzajúc zo zásady uplatňovania sudcovskej koncentrácie konania, právny zástupca žalobcu vykonanie tohto dôkazu neuplatnil včas, nakoľko ho mohol navrhnúť bez akýchkoľvek problémov už skôr. V zmysle § 153 Civilného sporového poriadku súd na tento návrh ako prostriedok procesného útoku neprihliadal a k jeho vykonaniu nepristúpil, nakoľko by to bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a vyžadovalo by to nariadenie ďalšieho pojednávania. Právny zástupca žalobcu namietal, že nebol súdom poučený o zásade koncentrácie. Tu súd len cituje
ustanovenie § 160 ods. 3 Civilného sporového poriadku, že súd poučovaciu povinnosť nemá, ak je strana v konaní zastúpená advokátom. Súd tiež nepristúpil k vykonaniu dôkazu- výsluchu R.. S., ktorého vykonanie navrhol právny zástupca žalovaného v 2.rade. Dôvodom podania tohto návrhu bolo, že žalobcom boli v konaní spochybňované závery znalkyne R.. S., prijaté v jej posudku. Nakoľko súd z tohto znaleckého posudku vychádzal len okrajovo, jeho obsah, vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia súdu, nemá zásadný vplyv na posúdenie dôvodnosti uplatňovaného nároku, jeho vykonanie by bolo v tomto konaní nadbytočné.
31.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalovaní mali vo veci plný úspech, vznikol im nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.