Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Cpr/2/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobkyne: V. Y., bytom D. X, XXX XX H., v konaní zast. JUDr. Ladislavom Senárikom, bytom Pluhová 15, 900 28 Ivanka pri Dunaji, proti žalovanému: Slovenský hydrometeorologický ústav, IČO: 00 156 884, so sídlom Jeséniova 17, 833 15 Bratislava, v konaní zast. JUDr. Michalom Mudrákom, advokátom v Bratislave, Vajnorská 100/A, o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

rozhodol:

Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 20.1.2017, doručenou na súd dňa 26.1.2017 a doplnenou dňa 20.3.2017, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému určenia, že výpoveď zo dňa 27.10.2016 je neplatná a žalovaný je povinný zaplatiť jej náhradu mzdy za časové obdobie od 1.1.2017 do času rozhodnutia súdu a umožniť jej vykonávať prácu.

2. Žalobkyňa tvrdila, že od 1.7.2014 pracovala u žalovaného v pozícii hlavného kontrolóra podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. Žalovaný je štátna príspevková organizácia a subjekt verejnej správy. Podľa § 7 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe je orgán kontroly (ŠHMÚ) povinný vykonávať kontrolnú činnosť samostatným útvarom kontroly alebo samostatným kontrolórom. Pôvodný odbor kontroly bol u žalovaného zreorganizovaný na jediného zamestnanca - hlavného kontrolóra. Žalobkyňa viackrát žiadala o odstránenie tohto nesúladu, čo skončilo prísľubom výpovede. V priebehu roka 2016 postupne dochádzalo k mareniu kontrolných akcií, najmä tým, že kontrolné správy dával jej nadriadený do akéhosi pripomienkového konania, ktoré viedlo k nezákonným požiadavkám na zmenu správ kontrolóra. Dňa 28.10.2016 o 11 hod. bola žalobkyni osobne doručená výpoveď. Vo výpovedi sa žalovaný odvolával na organizačnú zmenu, ktorú jej bezdôvodne odmietol sprístupniť. Do toho času nebola informácia o organizačnej zmene ani inak sprístupnená. Na žiadosť nadriadeného žalobkyňa musela okamžite opustiť budovu, čo dokazuje snahu žalovaného zabrániť jej získať akékoľvek informácie o organizačnej zmene a o údajnej nadbytočnosti. Pri osobnom prevzatí výpovede žalobkyňa žiadala nadriadeného o predloženie dokladov, či bola výpoveď prerokovaná s odbormi, čo však žalovaný odmietol s tým, že nemá právo sa o to zaujímať. Po odovzdaní výpovede sa žalobkyňa informovala, prečo jej žalovaný neponúkne iné voľné pracovné miesto, keďže vo výpovedi uviedol, že vhodným miestom nedisponuje. Organizačnou zmenou však bolo údajne vytvorených viacero pracovných miest, ktoré boli pre žalobkyňu mimoriadne vhodné vzhľadom na jej vzdelanie, prax a certifikát audítora verejnej správy. Žalovaný disponoval voľným miestom na odbore správy majetku a služieb, na personálnom úseku a tiež sa prezentoval zámerom osadiť novú pozíciou asistent riaditeľa úseku ekonomika. Tieto miesta jej ponúknuté neboli,

hoci zodpovedali jej kvalifikácii a už v minulosti prezentovala záujem pracovať na týchto úsekoch. Listom zo dňa 7.11.2016 žalovaný opätovne určil žalobkyni povinnosť zdržiavať sa mimo miesta výkonu práce. Listom zo dňa 20.12.2016 žalobkyňa zopakovala svoju požiadavku na sprístupnenie organizačnej zmeny, systematizácie pracovných miest a dokladu o prerokovaní výpovede s odbormi. Súčasne týmto listom oznámila žalovanému, že považuje výpoveď za neplatnú a má záujem naďalej vykonávať svoju prácu. V odpovedi zo dňa 16.1.2017 žalovaný klamlivo uviedol, že žalobkyni bola predložená ponuka voľných pracovných miest. Súčasne bola v liste vložená príloha o údajných pracovných ponukách, v ktorých samozrejme chýba rozhodnutie a podpis žalobkyne o údajnom prijatí alebo neprijatí ponuky. V ďalšej časti odpovede žalovaný uviedol, že ponuku voľných pracovných miest k 1.11.2016 a k 1.12.2016 žalobkyni nezašle, lebo nesúvisia s výpoveďou.

3. Žalobkyňa v žalobe označila a predložila listinné dôkazy - pracovnú zmluvu, popis pracovnej činnosti hlavného kontrolóra, správu o výsledku následnej finančnej kontroly č. X/XXXX, interný list žalobkyne zo dňa 21.3.2016, výpoveď zo dňa 27.10.2016, žiadosť žalobkyne zo dňa 6.11.2016 o prešetrenie platnosti organizačnej zmeny, oznámenie žalovaného zo dňa 7.11.2016 o prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, inzerciu voľných pracovných miest, oznámenie o výške a zložení funkčného platu žalobkyne, list žalobkyne zo dňa 20.12.2016, list žalovaného zo dňa 16.1.2017, ponuku voľných pracovných miest zo dňa 28.10.2016, výstupný list, kolektívnu zmluvu. Okrem toho navrhla ako dôkazy predmetnú organizačnú zmenu a doklady týkajúce sa prerokovania výpovede s odbormi.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe došlom súdu dňa 8.6.2017 uviedol, že pozíciu hlavného kontrolóra jeho zriaďovateľ - Ministerstvo životného prostredia SR, nevyžadoval. Ako štátna príspevková organizácia žalovaný síce má mať vytvorený systém kontroly, avšak tento systém si žalovaný upravuje sám. Teda nie je povinnosťou žalovaného mať pozíciu hlavného kontrolóra. V súlade s tým žalovaný vykonal organizačnú zmenu, keď kontrolné funkcie boli prevedené na iný úsek žalovaného, čím sa stala pozícia hlavného kontrolóra nadbytočnou. Žalovaný počas trvania pracovného pomeru nikdy nehrozil žalobkyni výpoveďou. Žalovaný poprel, že by žalobkyni odmietol sprístupniť rozhodnutie o organizačnej zmene, alebo že by jej odmietol ponúknuť voľné pracovné miesta. Žalovaný predložil žalobkyni najskôr rozhodnutie o organizačnej zmene a zoznam voľných pracovných miest, a to jednak aktuálny, a tiež tých, ktoré vyplývajú z predmetnej organizačnej zmeny. Keďže žalobkyňa prechod na inú pozíciu odmietla, žalovaný ju informoval o prerokovaní výpovede s odbormi a predložil jej výpoveď na prevzatie. Žalobkyňa odmietla prevziať akékoľvek listiny a prijať vysvetlenie alebo informácie, v podstate o ne nemala záujem. Samotnú listinu výpovede si bola vyžiadať po skončení stretnutia a potvrdila aj jej doručenie. K jednotlivým pozíciám namietaných žalobkyňou žalovaný uviedol, že u vrátnika išlo o občasnú prácu na základe dohody mimo pracovného pomeru, iba na zastupovanie stálych vrátnikov. Miesto asistenta riaditeľa úseku ekonomiky bolo žalobkyni ponúknuté, hoci v čase doručenia výpovede toto miesto ešte nebolo vytvorené. Na pozície právnik a špecialista ľudských zdrojov žalobkyňa nespĺňala podmienku právnického vzdelania. Dňa 28.12.2016 žalobkyňa doručila žalovanému list, ktorým oznámila svoj zámer trvať na ďalšom zamestnávaní a požiadala o doručenie niektorých dokladov. Údajné manipulácie s dokladmi a ich dodatočné vyhotovovanie žalovaný odmietol. Keďže žalobkyňa pred odovzdaním výpovede odmietla ponuku voľnej pracovnej pozície, nemohol tento doklad obsahovať aj jej podpis alebo jej rozhodnutie. Pokiaľ ide o výpoveď, táto bola vyhotovená vo viacerých rovnopisoch, iba na jeden z týchto rovnopisov, nepodpísaných žalobkyňou, bolo vyznačené prerokovanie výpovede s odbormi. Výpoveď bola s odbormi prerokovaná dňa 27.10.2016. Žalobkyňa nie je podľa žalovaného prípadom osobitného zreteľa, na ktorý by sa podľa čl. 11 bod 3 písm. b) kolektívnej zmluvy vzťahoval záväzok nerozviazať pracovný pomer z organizačných dôvodov. Doba piatich rokov do vzniku nároku na starobný dôchodok je podľa tohto ustanovenia osobitným kritériom, nemôže byť preto dôvodom hodným osobitného zreteľa.

5. Žalovaný ako dôkazy predložil list žalovaného zo dňa 6.4.2015, odpoveď ministerstva zo dňa 12.5.2016, popis pracovnej činnosti zamestnanca v pozícii špecialistu ľudských zdrojov, rozhodnutie generálneho riaditeľa č. 5/2016, interné poverenie zo dňa 28.10.2016. Okrem toho navrhol výsluch svedkov - generálneho riaditeľa, personalistu a zástupcu odborov.

6. Po ďalších vyjadreniach strán (replika, duplika) súd nariadil predbežné prejednanie sporu, aby sa odstránili nejasnosti v skutkových okolnostiach, za ktorých dňa 28.10.2016 prebehlo odovzdanie výpovede a ponuka voľných pracovných miest, ako aj otázka, aký zoznam voľných pracovných miest bol žalobkyni vlastne odovzdaný. Ostatný skutkový stav vyplývajúci z listinných dôkazov nebol sporný.

7. Žalobkyňa na predbežnom prejednaní sporu tvrdila, že dňa 28.10.2016 o 11 hod. bola zavolaná ku generálnemu riaditeľovi. Keď prišla k nemu, hneď jej odovzdal výpoveď do rúk. Okrem generálneho riaditeľa tam boli aj iní ľudia. Vtedy sa sústredila na to, aby všetky predložené doklady označila svojím podpisom a potvrdila ich prevzatie a trvala na tom, aby sa tieto doklady zaregistrovali podľa registratúrneho poriadku. Potom generálnemu riaditeľovi povedala že má záujem o voľné pozície. Generálny riaditeľ jej na to povedal, že pre ňu nemá voľné pracovné miesto, tak ako je to uvedené vo výpovedi. Potom požiadala, či môže vidieť organizačnú zmenu, čo jej generálny riaditeľ zamietol s tým, že sa jej to netýka. Preto ani nevedela určiť funkcie, o ktoré má záujem, lebo ani vedela povedať ako sa volajú. Potom poprosila, či môžete vidieť doklady o prerokovaní výpovede s odbormi. Generálny riaditeľ a ekonomický riaditeľ V. jej povedali, že to je ich interná záležitosť a nemá právo tento zápis vidieť, takže aj táto jej požiadavka bola zamietnutá. Potom ju generálny riaditeľ požiadal, aby si vyplnila dovolenkový lístok a aby opustila budovu. Následne s ňou išiel informatik do jej kancelárie a vypol jej počítač, zobrala svoje veci, ktoré vládala odniesť, a opustila budovu. Okrem písomnej výpovede jej neodovzdali žiadny doklad. Až neskôr, keď išla s informatikom do kancelárie, priniesla jej pani D. do kancelárie výstupný list. Iné doklady jej neboli odovzdané, ani odklad o tom, že by odovzdala svoju agendu. Keď písomne žiadala organizačnú zmenu, poslali jej list, kde bola aj ponuka nových pracovných miest.

8. Na následnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkov.

9. Z výsluchu svedkyne I. vyplynulo, že predsedníčkou odborov u žalovaného je od roku 2004 a nikdy sa nestalo, že by výpoveď daná zamestnancovi nebola prerokovaná s odbormi. Začiatkom októbra 2016 bola oboznámená s organizačnou zmenou, ktorou sa rušilo aj pracovné miesto žalobkyne. Výpoveď pre žalobkyňu jej bola predložená dňa 27.10.2016, prečítala si dôvody a za odbory podpísala na výpovedi jej prerokovanie. Pri odovzdaní výpovede už prítomná nebola.

10. Svedkyňa J., manažérka kvality u žalovaného, uviedla len, že na pokyn generálneho riaditeľa prevzala agendu a kanceláriu od žalobkyne.

11. Svedkyňa U., personalistka žalovaného, vo výsluchu uviedla, že v súvislosti s organizačnou zmenou pripravila súpis voľných pracovných miest, výpoveď a dohodu, ak by sa pracovný pomer nekončil výpoveďou. Bola prítomná pri odovzdaní výpovede v piatok dňa 28.10.2016. Okrem nej boli prítomní generálny riaditeľ a V. Potom zavolali žalobkyňu, generálny riaditeľ ju oboznámil s organizačnou zmenou, ktorou sa okrem iných zrušilo aj jej pracovné miesto a ponúkol jej voľné pracovné miesta, ktorými disponuje. Najskôr jej odovzdal rozhodnutie o zmene organizačnej štruktúry, potom jej ponúkol voľné pracovné miesta a dal jej do rúk zoznam voľných pracovných miest. Žalobkyňa si prezerala doklady, diskutovalo sa o tom, či by mohla zastávať niektoré meteorologické miesto, na ktoré však nemala kvalifikáciu. Potom jej bola odovzdaná výpoveď. Žalobkyňa namietala, že výpoveď nie je zaregistrovaná, preto zavolali pracovníka z podateľne. Následne sa hovorilo o odovzdaní agendy, k čomu boli poverení iní pracovníci, a tým jej úloha skončila.

12. Zo svedeckej výpovede M., generálneho riaditeľa žalovaného, vyplynulo, že organizačnú zmenu pripravovali dlhšie, konzultovali ju s ministerstvom, ktoré návrh organizačnej zmeny schvaľuje. Výpoveď bola prerokovaná aj s odbormi. V ten deň končili pracovný pomer s dvomi zamestnancami, žalobkyňa bola druhá v poradí. Keď žalobkyňa prišla, oboznámil ju s organizačnými zmenami a dal jej rozhodnutie o organizačnej zmene, v ktorom sú uvedené zrušené a vytvorené pozície. Žalobkyňa si doklad dôkladne prezrela. Povedali jej, že sa rušia aj iné pozície a odovzdali jej dokument o voľných pozíciách, aj ten si žalobkyňa dlho pozerala. Na žalobkyňu netlačili, postupujú tak pri všetkých zamestnancoch. Žalobkyňa sa k dokladom nevyjadrila, boli to minúty trápneho ticha. Nakoľko to trvalo dlho, až potom jej odovzdali výpoveď a chceli, aby podpísala prevzatie. Žalobkyňa prevzatie odmietla podpísať, upozornili ju, že aj neprevzatá výpoveď je považovaná za doručenú. Žalobkyňa konštatovala, že jej výpoveď nie je daná oficiálne, že to má ísť cez podateľňu. I keď je to neštandardné, zavolali pracovníka podateľne, ktorý dal na výpoveď pečiatku, potom žalobkyňa prevzatie výpovede podpísala.

13. Na základe uvedených dôkazov mal súd za preukázanú skutočnosť, že výpoveď bola vopred prerokovaná so zástupkyňou odborov a že žalobkyni boli najskôr ponúknuté voľné pracovné miesta, až potom jej bola daná výpoveď. Svedkovia boli a sú síce zamestnancami žalovaného, súd však nemal dôvod pochybovať o tom, že pravdivo opísali ten skutkový stav, ktorý tvrdil žalovaný. Za dôležitú

považoval súd skutočnosť, že žalobkyňa nežiadala o čas na rozmyslenie, ani výslovne neprejavila záujem o niektorú z voľných pozícií.

14. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

15. Podľa § 63 ods. 3 Zákonníka práce v kolektívnej zmluve možno dohodnúť podmienky realizácie povinnosti zamestnávateľa podľa odseku 2.

16. V článku 11.4 kolektívnej zmluvy sa žalovaný zaviazal pri rozviazaní pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien vypracovať zoznam voľných vhodných pracovných miest a informovať o nich uvoľňovaného zamestnanca, a v prípade, že v zozname bude vhodné pracovné miesto a zamestnanec prejaví záujem, zamestnávateľ ho naň preradí. Žalovaný si túto dohodnutú podmienku splnil, žalobkyni predložil zoznam voľných pracovných miest.

17. Z dokazovania vyplynulo, že pred výpoveďou bola žalobkyni predložená písomná ponuka voľných pracovných pozícii, ako aj rozhodnutie o zmene organizačnej štruktúry. V ponuke voľných pracovných pozícii bolo šesť pracovných pozícií (meteorológ a klimatológ, hydrológ, programátor, prognostik, administrátor). Neboli v nej uvedené pracovné miesta asistentky riaditeľa, špecialistu ľudských zdrojov a právnika, ktoré sa zmenou organizačnej štruktúry vytvárali ku dňu 1.11.2016, tieto miesta však boli uvedené ako novovytvorené v rozhodnutí o zmene organizačnej štruktúry.

18. Pri hodnotení ponuky primeraného zamestnania súd vychádzal z toho, že inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a kvalifikácii zamestnanca. Povinnosť zamestnávateľa sa vzťahuje na ponúknutie inej vhodnej práce, nie na ponúknutie všetkých pracovných pozícii, ktoré má zamestnávateľ k dispozícii. Z toho hľadiska si žalovaný podľa súdu svoju zákonnú povinnosť dostatočne splnil.

19. Na pracovné pozície právnika a špecialistu ľudských zdrojov žalobkyňa nespĺňala požadovanú kvalifikáciu vyžadovanú žalovaným - právnické vzdelanie.

20. Žalovaný tvrdil, že žalobkyni ponúkol aj miesto asistentky riaditeľa. Táto skutočnosť ale nebola podľa súdu dostatočne preukázaná, a to ani výsluchmi svedkov. Pre posúdenie to však nebolo významné, nešlo o vhodné pracovné miesto, na ktoré by sa ponuková povinnosť podľa zákona a kolektívnej zmluvy vzťahovala. Pracovné miesto vrátnika a asistentky preto ani nemuselo byť uvedené v zozname voľných pracovných miest. Žalobkyňa o voľnom mieste asistentky vedela z organizačnej zmeny, neprejavila záujem o žiadne miesto.

21. Súd mal za to, že pri skončení pracovného pomeru nebol porušený ani článok 11.3 kolektívnej zmluvy. Žalobkyňa pri ukončovaní pracovného pomeru neuviedla žiadnu skutočnosť, na ktorú by mal žalovaný prihliadať, ako na hodnú osobitného zreteľa. Uvedený článok nezakazuje žalovanému rozviazať pracovný pomer so zamestnancom, ktorý má do vzniku nároku na starobný dôchodok menej ako päť rokov. Takýto zákaz § 63 Zákonníka práce ani nepripúšťa, na rozdiel cit. § 63 ods. 3, ktorý umožňuje v kolektívnej zmluve stanoviť podrobnejšie podmienky ponukovej povinnosti, ktoré musí zamestnávateľ dodržať. Žalovaná sa neobrátila na odborovú organizáciu, ktorá, v rámci prerokovania výpovede, sa mohla zastať žalobkyne a trvať na splnení tohto záväzku v kolektívnej zmluve.

22. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe, vnútorná kontrola podľa tohto zákona je kontrola plnenia úloh štátnej správy vykonávaná útvarmi kontroly a ostatnými odbornými útvarmi orgánu štátnej správy, právnickej osoby zriadenej orgánom štátnej správy a právnickej osoby založenej orgánom štátnej správy, alebo zamestnancom určeným vedúcim orgánu kontroly. Vnútorná

kontrola je aj kontrola plnenia úloh štátnej správy zverených zákonom orgánom územnej samosprávy, vykonávaná odborným útvarom príslušného orgánu štátnej správy.

23. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že by bolo povinnosťou žalovaného zabezpečovať vnútornú kontrolu iba prostredníctvom hlavného kontrolóra. S týmto záverom súdu korešponduje aj stanovisko riaditeľky osobného úradu Ministerstva životného prostredia SR zo dňa, 12.5.2016, ktoré predložil žalovaný. V tomto liste riaditeľka oznámila žalovanému, že podľa § 7 uvedeného zákona má žalovaný povinnosť vykonávať vnútornú kontrolu, ale je v jeho kompetencii, akým spôsobom si interným predpisom upraví systém vnútornej kontroly, pričom nie je povinnosťou mať pracovnú pozíciu hlavného kontrolóra.

24. Žalovaný preto mohol rozhodnúť o organizačnej zmene, ktorou zrušil pozíciu hlavného kontrolóra. Či je toto rozhodnutie správne, efektívne, či zlepší alebo zhorší vnútornú kontrolu u žalovaného, neprináleží posudzovať súdu. Nedalo sa však súhlasiť s názorom žalobkyne, že jediný kontrolór nemôže byť nadbytočný v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

25. Žalobkyňu nebolo možné považovať za chránenú osobu podľa zákona č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti. Žalobkyňa sa takejto ochrany nedovolávala, neuviedla ani žiadne také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že v rámci svojej kontrolnej činnosti upozorňovala na kriminalitu alebo inú protispoločenskú činnosť. Pripomienky ostatných útvarov žalovaného k jej kontrolným správam sú bežnou súčasťou vnútornej kontroly a v konečnom dôsledku o nich rozhoduje generálny riaditeľ, ktorý je zodpovedný za činnosť celej rozpočtovej organizácie a za systém jej vnútornej kontroly.

26. Na základe uvedeného výpoveď nie je ani v rozpore s dobrými mravmi, ako sa domnievala žalobkyňa s poukazom na § 17 ods. 3 Zákonníka práce a na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 9.6.2010, sp. zn. 5 Cdo 42/2010. Výpoveď nie je v rozpore so Zákonníkom práce ani iným zákonom, ani neobchádza zákon. V konaní neboli zistené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by organizačná zmena sledovala iný cieľ než zníženie stavu zamestnancov a efektívnosť práce.

27. Nakoľko žalovaný v súlade so zákonom písomne rozhodol o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej sa žalobkyňa stala nadbytočnou, žalobkyňa nebola ochotná prejsť na inú, pre ňu vhodnú prácu, ktorú jej žalovaný ponúkol, a žalovaný dodržal podmienky realizácie ponukovej povinnosti podľa kolektívnej zmluvy, je výpoveď platná. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

28. Žalovaný mal vo veci celkový úspech, z toho dôvodu mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.