Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_20Csp-260-2017.pdf
PDF · 97.35 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/260/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne L.G. M., O.. XX.X.XXXX, V. P. XXX, XXX XX P., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 728,40 eura, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 728,40 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.10.2017 si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 728,40 eura. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 13C/5/2014 o zaplatenie 728,40 eura bola ako žalovaná v postavení spotrebiteľky, úspešná. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 20.5.2016, sp. zn. 13C/5/2014 zamietol žalobu, ktorou sa žalovaný v tomto konaní domáhal od žalobkyne zaplatenia sumy 728,40 eura. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol: „V prejednávanej veci je podľa obsahu žaloby predmetom konania zrejme vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a úhrada celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Z karty klienta vyplýva, že žalovaný v prospech žalobcu už uhradil (vrátil) viac ako mu žalobca poskytol. Vo vzťahu k uplatneným ostatným celkovým nákladom spojeným so spotrebiteľským úverom - úrokom a poplatkom (cene služby) pritom žalobca (okrem dohodnutých mesačných splátok „vrátane úrokov“) ani len netvrdil a nepreukázal všetky konkrétne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ich odôvodňovali (ako sa mali platiť, v akej sadzbe, za aké obdobie a z akých jednotlivých súm - i vzhľadom na predčasné prípadne oneskorené úhrady - ich žalobca uplatňuje, vrátane oprávnenia zápočtu už uhradených súm na ich účet). Preto mal súd za to, že ohľadom tohto nároku a úrokov a poplatkov) žalobca bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno neuniesol, teda v čase rozhodovania súd nezistil právny dôvod, podľa ktorého by bol žalovaný povinný túto sumu žalobcovi zaplatiť, uplatnený nárok, podľa toho ako bol predmet konania skutkovo vymedzený v návrhu, aj s prihliadnutím na už vykonané platby (§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z.) preto považoval za nedôvodný, a žalobu z toho dôvodu za potrebné zamietnuť. Z uvedeného je tiež zrejmé, že úrok a poplatky nie sú v predloženej zmluve o spotrebiteľskom úvere ani poznateľne (písomne, určite a zrozumiteľne, s možnosťou overenia ich výpočtu) uvedené, zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. a ZoSU), a ani platne (určite a zrozumiteľne obojstranne) dojednanú ročnú percentuálnu mieru nákladov (§ 4 ods. 2 písm. j ZoSU), a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a veriteľ ich v zmysle § 4 ods. 4 ZoSU od spotrebiteľa nemôže ani požadovať. Vzhľadom na tieto dôvody má žalobca, z titulu pohľadávok z úverovej zmluvy nárok iba na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, a keďže zo splátkového kalendára (výpisu z účtu) vyplýva, že žalovaný v prospech žalobcu už sumu poskytnutých
peňažných prostriedkov uhradil (vrátil), súd žalobu zamietol“ Ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže ako spotrebiteľka, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza právnej normy, finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 728,40 eura, čo zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatiť.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaný si v konaní neuplatňoval žiadne porušenie svojho práva. Je rozdiel medzi procesnou obranou (uplatňovanou žalovanou stranou v konaní pred súdom v uvedenom konaní) a uplatňovaním porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. a osobitným predpismi. Žalobkyňa nedôvodne a bez oprávneného dôvodu stotožňuje procesnú obranu s uplatňovaním porušenia práva alebo povinnosti. Uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti predstavuje v zmysle právnych predpisov postup, ktorým sa právo na súde uplatní. Formou tohto uplatnenia je žaloba (viď § 131 CSP definujúci žalobu ako procesný úkon. ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva) alebo vzájomná žaloba. Zákonná úprava v §3 ods. 5 teda predpokladá, že uplatnenie práva na súde bude úspešné, teda bude žalobe (alebo vzájomnej žalobe) vyhovené a na základe takéhoto rozhodnutia zároveň bude určiteľný subjekt, ktorý za porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá. Oproti tomu procesná obrana predstavuje postup spočívajúci v uplatnení skutkových tvrdení, v popretí skutkových tvrdení protistrany. v návrhu na vykonanie dôkazov a námietkach, k návrhom na vykonanie dôkazov a hmotnoprávnych námietkach. Žalobkyňa sa nedomáhala žiadnej ochrany svojho práva spôsobom, ktorý sa vyžaduje podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Jej procesná obrana neznamená domáhanie sa práva. „Domáhať sa práva" vyžaduje podanie žaloby alebo vzájomnej žaloby, keďže aj procesná úprava chápe tieto formy ako prostriedky uplatnenia ochrany práva na súde, podľa ktorého žalobou možno požadovať (tj. inak povedané domáhať sa), vzájomnou žalobou možno uplatniť (t.j. inak povedané domáhať sa). Domáhanie sa ochrany práva a procesná obrana nie sú totožné pojmy. čo napokon vyplýva aj z toho, že procesná obrana spotrebiteľa je poskytovaná aj bez jeho aktivity, a to ex offo, ďalej z účasti vedľajšieho účastníka bez súhlasu žalovaného v konaní sp. zn. 13C/5/2014. Žalobu alebo vzájomnú žalobu však bez súhlasu spotrebiteľa podať nemožno. Ak by zákonná úprava mala zahrňovať obe tieto situácie (domáhanie sa ochrany vs. procesná obrana), potom by podmienky pre uplatnenie požiadavky na finančné zadosťučinenie upravoval § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. (ako formu zodpovednosti) inak a širšie. Keďže tomu tak ale nie je, zodpovednostné predpoklady nie je možné rozširovať nad zákonný rámec. Domáhanie sa ochrany práva je podmienkou , bez splnenia ktorej nie je možno postupovať' ani podľa predposlednej vety § 3 ods. 5. V tomto prípade splnená táto podmienka nebola. Ďalej uviedol, že nie je možné zistiť, aká skutočnosť mala byť príčinou „porušenia" práv žalobcu, keď súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí jednoznačne deklaroval iba to. že ďalšie nároky žalovaného zo zmluvy o revolvingovom úvere nie sú oprávnené. Existenciu dôvodov, pre ktoré by sa malo poskytnúť finančné zadosťučinenie spochybňuje aj fakt. že k uplatňovaniu tejto požiadavky dochádza s výrazným časovým odstupom. K uplatneniu nároku na primerané finančné zadosťučinenie nedošlo v bezprostrednej nadväznosti po rozhodnutí súdu prvej inštancie - predmetný rozsudok bol vydaný dňa 20.05.2016. Na strane žalobkyne nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna majetková. resp. nemajetková ujma alebo škoda. alebo možnosť ich vzniku na to, aby sa prípadne zakladala dôvodnosť nároku na finančné zadosťučinenie. Žalobkyňa ďalej nepreukázala žiadnym dôkazom a ani nekonkretizovala také okolnosti, v ktorých by bolo možné určiť splnenie ňou tvrdených funkcií požadovaného finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa neuviedla nič, z čoho by sa dalo usudzovať, že ňou požadovaný nárok splní funkciu relutárnu, satisfakčnú a sankčnú či odradzujúcu. Tvrdenie o relutárnej povahe je nejednoznačné a mätúce. Pojem „relutárny“ sa spája vždy s náhradou za niečo, čo nie je možné poskytnúť (nahradiť) inak. Žalobkyňa v súvislosti so svojím tvrdením o relutárnej funkcii primeraného finančného zadosťučinenia ale neoznačila a neuviedla, čo by sa ním malo nahrádzať a z akého dôvodu práve v peniazoch tak, aby bola splnená relutárna funkcia. Rovnako aj tvrdenie o satisfakčnej funkcii uplatňovaného finančného zadosťučinenia nemá podľa žalovaného oporu v tvrdeniach žalobkyne. Žalobkyňa neoznačila nič, s čím by sa satisfakčná funkcia mala spájať. Uvedené žalovaný považuje aj vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne o sankčnej a odradzujúcej funkcii finančného zadosťučinenia. Z tvrdení žalobkyne nie je zrejmé, s akými skutkovými tvrdeniami a s akými skutočnosťami vyplývajúcimi z pomeru sporových strán by malo byť spojené tvrdenie o takejto funkcii žalovaného nároku. Žalovaný napáda aj výšku určenia požiadavky na primerané finančné zadosťučinenie. Tvrdenia žalobkyne nemajú vo vzťahu k žalobnej požiadavke žiadnu kauzálnu spojitosť či význam. Podanie žaloby na súd nie je postupom smerujúcim k bezdôvodnému obohateniu. O
každom nároku rozhoduje súd, pričom sporová strana môže žalobu podať hoc aj na základe subjektívne predstavy o oprávnenosti nároku. Podaním žaloby na základe tam opísaných skutkových okolností nemohol žalovaný sa „chcieť bezdôvodne obohatiť" na úkor žalobkyne. Procesná zodpovednosť za podanie žaloby je daná úpravou náhrady trov konania.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi a to Rozsudkom Okresného súdu Prešov 13C/5/2014 na č.l. 4-8, Vyjadrením žalovaného na č.l. 14-18, Vyjadrením vo veci 13C/5/2014 a zistil tento skutkový stav:
4. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 20.5.2016, sp. zn. 13C/5/2014 zamietol žalobu, ktorou sa žalovaný v tomto konaní domáhal od žalobkyne zaplatenia sumy 728,40 eura. V odôvodnení rozhodnutia súd konštatoval, že úrok a poplatky nie sú v predloženej zmluve o spotrebiteľskom úvere ani poznateľne (písomne, určite a zrozumiteľne, s možnosťou overenia ich výpočtu) uvedené, zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. a ZoSU), a ani platne (určite a zrozumiteľne obojstranne) dojednanú ročnú percentuálnu mieru nákladov (§ 4 ods. 2 písm. j ZoSU), a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a veriteľ ich v zmysle § 4 ods. 4 ZoSU od spotrebiteľa nemôže ani požadovať. Vzhľadom na tieto dôvody má žalobca, z titulu pohľadávok z úverovej zmluvy nárok iba na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, a keďže zo splátkového kalendára (výpisu z účtu) vyplýva, že žalovaný v prospech žalobcu už sumu poskytnutých peňažných prostriedkov uhradil (vrátil), súd žalobu zamietol.
5. Z predloženého vyjadrenia žalovanej (žalobkyne v tomto konaní) v konaní 13C/5/2014 vyplýva, že žalobkyňa v pôvodnom konaní namietala výšku ročnej úrokovej sadzby, neplatnosť dohody o RPMN, absenciu náležitosti podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ a to konečnú splatnosť a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatok. Vzhľadom na uvedené mala za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov.
6. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že spoločnosť Profi Credit Slovakia ju žalovala napriek tomu, že si svoje povinnosti splnila. Žalovaný ju uviedol do omylu z čoho mala zdravotné a iné problémy. Žalovaný ju podviedol a chcel sa na jej úkor obohatiť. ďalej uviedla, že je od roku 2001 na invalidnom dôchodku a v súčasnosti už aj na starobnom. Mala do 8000 Sk
7. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
8. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom od 1.1.2009 do 30.11.2009, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
9. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať. a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
10. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.
11. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
12. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, je vzťahom spotrebiteľským. V predmetnej veci si žalobkyňa uplatnila nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 728,40 eura v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Porušením práva a povinnosti je aj to, že v zmluvnom vzťahu žalovaný ako dodávateľ neuviedol všetky zákonom predpísané náležitosti na uzavretie úverovej zmluvy, čím sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa v priebehu konania vo veci 13C/5/2014 namietala neplatnosť dohody o RPMN, absenciu náležitosti podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ a to konečnú splatnosť a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatok. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 20.5.2016, sp. zn. 13C/5/2014 zamietol žalobu, ktorou sa žalovaný domáhal od žalobkyne zaplatenia sumy 728,40 eura. Okresný súd vo svojom rozsudku okrem iného konštatoval, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, a ani platne dojednanú ročnú percentuálnu mieru nákladov, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a veriteľ ich v zmysle § 4 ods. 4 ZoSU od spotrebiteľa nemôže ani požadovať. Bol to samotný žalovaný, kto nepostupoval s odbornou starostlivosťou a predostrel žalobkyni zmluvu, ktorá neobsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti. Keďže žalovaný preukázateľne porušil právo žalobkyne, ako spotrebiteľa na písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere s tým, aby táto obsahovala náležitosti v zmysle ust, § 4 ods.2 zák. č. 258/2001 Z.z. a žalobkyňa sa úspešne uplatnila porušenie svojho, čoho dôsledkom bolo zamietnutie žaloby, súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky k tomu, aby bolo žalobkyni
priznané primerané finančné zadosťučinenie. Súd nesúhlasí s argumentáciou žalovaného o tom, že nevyhnutnou podmienkou pre úspešné uplatnenie daného nároku je to, aby spotrebiteľ v pôvodnom konaní ako žalobca uplatnil porušenie práva alebo povinnosti zo strany dodávateľa. Takýto výklad z príslušnej právnej normy nevyplýva. Súd zastáva názor, že spotrebiteľ môže byť v predchádzajúcom súdnom konaní aj v postavení žalovaného, ak v rámci obrany bol úspešný, a pokiaľ poukázal na porušenie práva alebo povinnosti vyplývajúcich z právnych predpisov súvisiacich s ochranou práv spotrebiteľa
13. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia tak pre žalobkyňu bude primerané finančné zadosťučinenie vo výške 728,40 eura. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Zároveň pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.8.2017, sp. zn. 7Co/23/2017, ktorý uviedol: „Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto vychádzala z ujmy hroziacej žalobcovi v súvislosti so žalovaným uplatňovaným nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 771,- eur“. Obdobne Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 30.11.2017, sp. zn. 20Co/192/2016 konštatoval: „Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia odvolací súd je toho názoru, že primerané povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne je suma 453,30 eura, ktorej zaplatenia sa žalovaný bezdôvodne domáhal v konaní sp. zn. 7C/425/2014, a ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľke satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.“ S poukazom na vyššie uvedené teda súd priznal žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 728,40 eura, čo zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatiť, pričom súd vzhľadom na okolnosti veci túto sumu pokladal za primeranú.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, a preto súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd v konaní nezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).