Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-310-2016.pdf
PDF · 109.49 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/310/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: M. V., narodená XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX Kremnica, o zaplatenie sumy 226 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Žalovanej súd na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na uplatnenie pohľadávky doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 22.06.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy 226 eur s príslušenstvom. Žalobca podal návrh na uplatnenie pohľadávky podľa Článku 4 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "Nariadenie") na predpísanom vzorovom tlačive A. Žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 22.11.2011 na zmenkovú sumu 226 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 20.03.2013. Žalobca požaduje zmenkový úrok len vo výške 0,06 % denne od 20.03.2013. Indosovaná zmenka je vistazmenkou, opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ na zmenku zaplatil 0 eur. Keďže je zmenková listina opatrená doložkou "bez protestu", indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalobca uviedol, že disponuje len originálom zmenky, a nemá informácie o akýchkoľvek iných potenciálne existujúcich vzťahoch žalovanej a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorá bola v tomto konaní uplatňovaná. Žiadal, aby súd podľa Článku 7 Nariadenia vydal rozsudok, ktorým uloží odporcovi, aby navrhovateľovi zaplatil:
- zmenkovú sumu vo výške 226 eur,
- zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne zo zmenkovej sumy 226 eur od 20.03.2013 do zaplatenia,
- 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 226 eur od 25.03.2013 do zaplatenia
- zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,75 eura a
- trovy konania.
2. K návrhu žalobca pripojil zmenku zo dňa 22.11.2011.
3. Súd doručil žalovanej návrh na uplatnenie pohľadávky a tlačivo C (tlačivo na odpoveď) podľa čl. 5 ods. 2 a 3 Nariadenia dňa 14.11.2017, žalovaná vyplnené tlačivo súdu nezaslala a ani žiadnym iným spôsobom nereagovala.
4. Súd vyzval žalobcu v zmysle článku 7 ods. 1 písm. a) Nariadenia na predloženie zmluvy o úvere medzi žalovanou a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. (pôvodný majiteľ zmenky), resp. inú zmluvu, plnenie ktorej zabezpečuje zmenka zo dňa 22.11.2011 uplatnená v konaní, všetky prílohy zmluvy (obchodné podmienky a iné) a dohodu o vyplňovacom práve. Súd vo výzve poukázal na § 17 ods. 1 a 2 zmenkového a šekového zákona a uviedol, že ak nebudú požadované doklady predložené, nie je možné preskúmať uplatnený nárok.
5. Žalobca na výzvu súdu v písomnom podaní uviedol, že predmetom konania je zmenka a nie iný právny vzťah. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Záväzok zo zmenky je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom takejto zmenky len možnosť podať námietky proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola platnou zmenkou. Rubopisom sa prevádza zmenka a dochádza k prevodu práv zo zmenky na indosatára, ale ten do nich nevstupuje, pretože zo zmenkového prevodu preňho povstáva nové právo zo zmenky. Rubopisom neprechádzajú práva, ktoré nevyplývajú so samotnej zmenky. Indosatár má teda nové právo zo zmenky, čo znamená, že jeho nárok nijako nesúvisí s kauzálnym vzťahom medzi zmenečníkom a predchádzajúcim majiteľom
- veriteľom, a preto právo indosatára na uplatnenie zmenkovej sumy voči zmenečníkovi nevzniklo v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v dôsledku rubopisu. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nie je možné súhlasiť, že sú závislé na úverovom vzťahu. Ak je uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ak keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Žalobca nedisponuje dokladmi, na základe ktorých došlo k podpísaniu zmenky žalovanou, neboli predmetom postúpenia.
6. Podľa článku 2 bod 1 Nariadenia sa toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu, nepresahuje 2 000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii"). Podľa článku 3 bod 1 Nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci. Podľa článku 19 Nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
7. Súd v uvedenom prípade mal za to, že konanie spĺňa predpoklady konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu podľa článku 2 Nariadenia, keď výška uplatňovanej pohľadávky nepresahuje bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov sumu 2.000 eur, žalobca podal návrh vyplnením vzorového tlačiva A, žalobca má ku dňu doručenia tlačiva návrhu sídlo v Českej republike, t.j. v inom členskom štáte ako je bydlisko žalovanej, ktorá má bydlisko v Slovenskej republike. Právomoc si súd ustálil v zmysle článku 4 nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I bis), pričom bydlisko sa určuje v súlade s článkami 59 a 60 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
8. Konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu v zmysle naradenia je v zásade písomné. V súlade s článkom 5 ods. 1 a článku 19 Nariadenia súd vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko to nepovažoval vzhľadom na písomné vyjadrenie žalobcu a na pasivitu žalovanej za potrebné, rovnako o ústne pojednávanie nepožiadala žiadna zo strán.
9. Súd vykonal dokazovanie listinným dôkazom predloženým žalobcom, a to zmenkou zo dňa 22.11.2011 a zistil tento skutkový stav:
10. Žalovaná dňa 22.11.2011 vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej bol záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti Pohotovosť s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, sumu 226 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 01.10.2012. Zmenka bola splatná pri predložení s doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, za
miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa. V ľavom hornom rohu zmenky sa nachádza číslo 404200952. Žalovaná ako vystaviteľ je v ľavom dolnom rohu zmenky označená menom, priezviskom, trvalým bydliskom, rodným číslom, pod identifikačnými údajmi sa nachádza podpis vystaviteľa. Z rubovej strany zmenky vyplynulo, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku úročenia.
11. Podľa Článku I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZZŠ") vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
12. Podľa Článku I. § 33 (Doba splatnosti) ods. 1 a 2 ZZŠ, zmenka môže byť vystavená na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dátume vystavenia, na určitý deň. Zmenky s inou dobou splatnosti alebo so splatnosťou postupnou sú neplatné.
13. Podľa Článku I. § 11 ods. 1 a 3 ZZŠ každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom). Zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na zmenečníka, či už prijal zmenku alebo nie, na vystaviteľa alebo na každú inú osobu zmenečne zaviazanú. Tieto osoby môžu zmenku ďalej indosovať.
14. Podľa Článku I. § 12 ods. 1 ZZŠ indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, na ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.
15. Podľa Článku I. § 13 ods. 1 ZZŠ indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).
16. Podľa Článku I § 14 ods. 1 ZZŠ indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
17. Podľa Článku I. § 17 ods. 1 a 2 ZZŠ v znení od 23. 12. 2015, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
18. Podľa Článku III. § 3a ZZŠ v znení od 23.12.2015, neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov.
19. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vystavenia zmenky (znenie účinné od 01.01.2011 do 30.11.2011) v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Podľa odseku 4 veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 3 veriteľom.
20. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko- právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Súd po preskúmaní návrhu, vyjadrenia žalobcu a zmenky dospel k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť. Predmetom konania sú práva a povinnosti strán tohto sporu zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 22.11.2011 v Nitre. Žalobca ani na výzvu súdu nepredložil okrem zmenky pripojenej k návrhu žiadne iné dôkazy, ktoré by umožnili súdu preskúmať kauzálny vzťah, teda či uplatňovaný nárok zo zmenky nevyplýva zo spotrebiteľského vzťahu a či si žalobca neuplatňuje svoje nároky v rozpore s právnymi predpismi. Súd zároveň už vo výzve formuloval názor, že bez predloženia zmluvy, jej príloh a dohody o vyplňovacom práve k zmenke, nie je možné preskúmať uplatnený nárok žalobcu, teda žalobca si musel byť vedomý dôsledkov nepredloženia požadovaných listín vedúcich k neúspechu v konaní. Na rozdiel od názoru žalobcu súd považoval za potrebné v danej veci ustáliť, či predmetná zmenka bola vystavená v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, alebo nie. V prvom rade predpoklad súdu o tom, že zmenka mohla byť vystavená s v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, vyplýva súdu z jeho činnosti, nakoľko je mu známe, že vo veľkom množstve obdobných konaní si žalobca uplatňoval nároky zo zmenky prevedenej na neho rubopisom od majiteľa zmenky POHOTOVOSŤ s.r.o., pričom zmenka zabezpečovala nároky zo spotrebiteľského úveru, ktorý poskytovala spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ, zmenka v týchto prípadoch bola vystavená na rovnakom formulári, číslo zmenky v ľavom hornom rohu korešpondovalo s číslom úverovej zmluvy. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Sám žalobca napokon nenamietal, že zmenka nebola vydaná žalovanou v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
23. Nie je možné súhlasiť s argumentáciou žalobcu, ktorá smeruje k záveru, že nie je možné v konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, resp. preskúmavať kauzálne vzťahy medzi zmenečníkom a predchádzajúcim majiteľom - veriteľom, a to z dôvodu zvýšenej ochrany spotrebiteľa vyplývajúcej tak z vnútroštátnych ako aj únijných noriem. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to má súd túto povinnosť aplikáciou procesného práva naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ.
24. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) bol súd povinný z úradnej moci skúmať, či nejde o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo zmenky. Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen z predpisov hmotného práva, ale aj z práva Európskej únie. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišnosti spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial,C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom Európskej únie. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých zabezpečenie bola vystavený zmenka. Súd je toho názoru, že v danom prípade mu nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
25. V tejto súvislosti súd poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2015, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93, podľa ktorého ak z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou
či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Predovšetkým platí, že pokiaľ ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nemožno posudzovať práva a povinnosti z tejto zmluvy oddelene od použitých zabezpečovacích inštitútov. Aj zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy podlieha režimu ochrany spotrebiteľa vo forme súdnej kontroly, či zmluvné dojednania, vrátane akcesorických, neobsahujú nekalé podmienky v neprospech spotrebiteľa. Zo záverov spoločného stanoviska vyplýva, že pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity.
26. Aj Ústavný súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 290/15 zo dňa 16. 09. 2015, vychádzajúc z obsahovo totožnej zmenkovo-právnej úpravy ako v Slovenskej republike, konštatoval, že všeobecné súdy sú aj pri rešpektovaní špecifickej, prísne formálnej povahe inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom povinné vždy prihliadnuť aj k okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľov, o ktorých sa jednalo v prípade dotknutia práv v prejednávanej veci konaním remitenta (prvého majiteľa ako veriteľa) zmenky, potom všeobecné súdy nesmú odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia. Pri svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu.
27. Posúdenie, či ide o tzv. „spotrebiteľskú“ zmenku, je v danom prípade relevantné už len z toho hľadiska, že od určitého okamihu nebolo dovolené použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch. Právna úprava zákona o spotrebiteľských úveroch v určitom časovom úseku umožňovala v striktne stanovenom rozsahu používať zmenky aj v spotrebiteľských vzťahoch a až od 01.01.2011 sa zmenka v spotrebiteľských vzťahoch používať nemôže, pričom na prejednávané veci je potrebné aplikovať hmotno-právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola v konaní uplatnená zmenka vystavená. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení od 01.01.2011 do 30.04.2014 obsahoval nasledovnú úpravu: Podľa ust. § 17 ods. 3 v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Preto ak by bola zmenka, na základe ktorej si žalobca uplatňuje svoje nároky v konaní, „spotrebiteľskou“, vzhľadom na dátum vystavenia zmenky dňa 22.11.2011 by táto bola vystavená v rozpore so zákonom, a teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a Článku III. § 3a ZZŠ v znení od 23.12.2015, neplatná.
28. Ďalej z novelizovaného ustanovenia § 17 ods. 1 ZZŠ v znení od 23.12.2015 vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je možné vždy robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom. Z odseku 2 citovaného ustanovenia vyplýva, že v konaní o nároku zo zmenky, aj keď zmenkový dlžník, ktorý má postavenie spotrebiteľa, a ktorý podpísal ako vystaviteľ zabezpečovaciu zmenku žiadne kauzálne námietky nepodá, musí súd z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyplývajú z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, ako aj na iné právne predpisy, na ktoré § 17 ods. 2 ZZŠ odkazuje.
29. V prípade, ak by išlo o zmenku vystavenú na zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy, bol by záväzok žalovanej ako spotrebiteľa k založeniu zmenkovej obligácie v zmysle vyššie uvedených dôvodov neplatný (neprípustnosť zmenky po 01.01.2011 v spotrebiteľských vzťahoch), v dôsledku čoho by nemohol pôvodný majiteľ previesť na nového nadobúdateľa zmenky práva, ktoré platne nenadobudol. Aj keby žalovaná kauzálne námietky, t.j. skutočnosti odôvodňujúce námietky, že jej zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou na ujmu jej práv, ako spotrebiteľa, ktoré by bola mohla žalovaná namietať, nepodala, súd by bol povinný na ne v zmysle § 17 ods. 2 ZZŠ v platnom znení prihliadať.
30. Z dôvodov vyššie uvedených súd dospel k záveru, že nie je správne tvrdenie žalobcu, že predmetom konania je výlučne nárok zo zmenky a nie nárok iného záväzkového právneho vzťahu a že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné spájať, či
podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Rovnako je vo veci irelevantné, že právo žalobcu ako indosatára na uplatnenie zmenkovej sumy voči zmenečníkovi - žalovanému nevzniklo v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou ale v dôsledku rubopisu.
31. Bolo preto povinnosťou žalobcu tvrdiť a preukázať také skutočnosti, ktoré by bez pochybností preukázali jeho nárok. Strana sporu teda nesie procesnú zodpovednosť za nesplnenie dôkazného bremena a táto sa prejaví v podobe (nepriaznivého) rozhodnutia v jej neprospech. Vzhľadom na tlačivo použité na zmenke, ktoré spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. používala v mnohých obdobných prípadoch vystavených zmeniek na zabezpečenie spotrebiteľského úveru ( a ktoré boli následne indosované na žalobcu) a na označenie žalovanej ako fyzickej osoby (nie ako podnikateľa) sa javí pravdepodobný záver, že v predmetnej veci ide o zmenku vydanú na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, čoho dôsledkom by bolo ex offo skúmanie okolností, ktoré by mohli byť predmetom námietok žalovanej ako spotrebiteľa. Žalobca v konečnom dôsledku spotrebiteľský charakter kauzy ani nenamietal. Podľa názoru súdu bolo povinnosťou žalobcu predložením relevantných dôkazov preukázať opak, teda že nejde o spotrebiteľa, resp. že aj v prípade spotrebiteľského charakteru vzťahov nárok vyplýva z platných úkonov bez prítomnosti neprijateľných podmienok. Tvrdenie, že žalobca inými listinami ako zmenka nedisponuje, nemôže byť dôvodom na to, aby súd upustil od spotrebiteľského prieskumu uplatneného nároku a bez všetkého návrhu žalobcu vyhovel. Keďže v predloženej zmenke nie je žiadna zmienka o kauze, na základe ktorej bola vystavená, bol žalobca povinný na výzvu súdu na preukázanie svojho nároku predložiť listinné dôkazy. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v danej veci, a preto návrh žalobcu zamietol.
32. Podľa Článku 16 Nariadenia trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Úspešnou stranou v konaní bola žalovaná, preto jej svedčí nárok na náhradu trov konania, keďže jej však v konaní trovy nevznikli (v konaní bola neaktívna), súd rozhodol, že jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.