Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-11Cpr/1/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: Emil Krajčík, s.r.o., Dlhá 1424/47, Senica, IČO: 36 246 204, právne zastúpeného: Mgr. Milan Sadloň, advokát, V. Paulínyho-Tótha 30, Senica, proti žalovanej: G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. L.. O. XXXX/X, D. O. D. S., právne zastúpenej: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Legionárska 7158/5, Trenčín, IČO: 47 256 907, v konaní o zaplatenie 9.073,24 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 9.073,24 Eur, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva právo voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť súdnemu znalcovi znaleckú odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 892,42 Eur na účet vedený v Tatra banke, a.s. č. IBAN SK38 1100 0000 0029 1284 0562 do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.01.2012 voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 9.073,24 Eur a náhrady trov konania bez riadneho uplatnenia nároku na náhradu úrokov z omeškania. V dôvodoch žalobného návrhu uviedol, že žalovaná bola zamestnankyňou žalobcu na základe pracovnej zmluvy od 10.06.2006 ako predavačka - pokladníčka v predajni O. XXX D. O. D. S., keď v uvedený deň uzavreli aj dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti, ktorá bola neskôr nahradená novou Dohodou o spoločnej hmotnej zodpovednosti dňa 15.07.2007. Dodatkom č. 5 k pracovnej zmluve bola zaradená dňa 03.12.2007 na funkciu vedúcej predajne. V dňoch 15.-16.05.2010 bola vykonaná fyzická inventúra zásob, pri ktorej bol zistený rozdiel - manko vo výške 2.726,99 Eur. Dňa 02.06.2010 bola so žalovanou uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru ku dňu 06.06.2010. V dňoch 05.-06.06.2010 bola vykonaná fyzická inventúra zásob, pri ktorej bol zistený rozdiel

- manko vo výške 10.722,25 Eur, ktorá suma bola rozpočítaná medzi všetkých členov pracovného kolektívu zaradených na pracovisku v medziinventarizačnom období a na žalovanú pripadol podiel 9.073,24 Eur. Žalovaná pracovala na pracovisku v kolektíve zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou a žalobca požaduje pomernú časť náhrady škody na zverených hodnotách podľa § 182 a nasl. Zákonníka práce. Listom zo dňa 14.09.2010 vyzval žalovanú na úhradu predmetnej sumy, avšak bezvýsledne. Žalobca uviedol, že v ich predajniach nie je zriadená funkcia zástupcu vedúceho, je iba vedúci zmeny. Vedúca zabezpečuje chod predajne, objednáva tovar, komunikuje s centrálou, čo vedúca zmeny robí minimálne. Vkladanie tržieb na bankový účet je záležitosťou vedúcej predajne,

prípadne vedúcej zmeny a realizuje sa podľa ich individuálnych dohôd. Funkciou vedúcej zmeny je najmä referovať vedúcej predajne skutočnosti ku ktorým došlo počas jej neprítomnosti a tiež organizovať chod predajne počas neprítomnosti vedúcej predajne. Ďalej uviedol, že manká u žalobcu vo výške, ako bolo zistené inventúrou z 15.-16.05.2010 sú výnimočné, pretože sa robila vzápätí ďalšia inventúra, aby sa zistila príčina vysokého schodku a predišlo sa ďalšiemu narastaniu. Inventúra sa robila aj v súvislosti so žiadosťou žalovanej o ukončenie pracovného pomeru, kedy povinnosť inventúry vyplýva zo zákonníka práce. Do dňa 10.06.2010 bola predajňa zatvorená a došlo k úplnej obmene personálu. K osobe G. H. uviedol, že bola manažérkou a chod predajní zabezpečovala skôr organizačne. Z kontaktu s G. H. mal vedomosť, že žalovaná je dobrou vedúcou. Čo sa týka zistenia inventarizačného rozdielu, vzhľadom k tomu, že inventúra sa spravidla robí v sobotu a nedeľu, v pondelok sa uzatvorí fyzicky na predajni, dáta sa uložia a na centrále sa pracuje už len s dátami. Na predajni sa to ešte úplne presne vyhodnotiť nedá, i keď sú predbežné výsledky zrejmé. Tiež sa robia náhodné kontroly správnosti pri drahších tovaroch. Hmotne zodpovední pracovníci sú oboznámení s výsledkami hneď po uzatvorení inventúry na centrále. Interné predpisy priamo k inventarizáciám nemajú, ide skôr o návody k programom používaným pri inventarizácii. Žalobca ponechal správnosť výpočtu výšky hmotnej zodpovednosti žalovanej na zvážení súdu. Pokiaľ ide o pracovnú náplň W. U., zastávala funkciu vedúcej zmeny a nevykonávala funkciu zástupkyne žalovanej. Čo sa týka storno nákupov uviedol, že vykonanie storno nákupu automaticky neznamená, že tovar bol spreneverený, no s ohľadom na objem storno nákupov tento nie je ani vo výške 10 % z hodnoty zisteného manka. Poukázal na to, že žalovaná namieta spôsob vykonania inventúry zo dňa 15.-16.05.2010, nárok z ktorej bol predmetom iného súdneho konania, v ktorom nenamietala spôsob a výstupy z predmetnej inventúry a tieto neboli ani predmetom znaleckého dokazovania.

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila ani čiastočne, pretože inventúra nebola podľa nej vykonaná objektívne a riadne. Okrem toho žalobca napriek upozorneniam na možnosť vzniku schodku neprijal vhodné opatrenie, aby bolo zamedzené vzniku schodku. Uviedla tiež, že u žalobcu pracovala najprv ako predavačka, od roku 2007 ako vedúca. Inventúry boli aj v minulosti raz ročne, neskôr každého pol roka. Počas jej funkcie celkovo asi 5 krát, až do inventúry v máji 2010. Výsledky všetkých predchádzajúcich inventúr boli v poriadku. Pri inventúre, ktorá predchádzala inventúre z mája 2010 bol zistený schodok, jeho presnú výšku si však nepamätala, hradila svoj podiel v sume asi 400- Eur. Po májovej inventúre v 2010-om jej manažérka pani H. povedala, aby si vzala dovolenku za účelom preverenia toho, že pod jej kódom do pokladne boli stornované nákupy, čo je príčinou vzniku schodku. Z uvedeného dôvodu si vzala v dňoch 24. až 26.05.2010 dovolenku, po návrate z ktorej ju osobne navštívila dňa 28.05.2010 pani H. spolu s hlavným manažérom a uviedli, že aj počas jej dovolenky boli pod jej prístupovým kódom do pokladne rušené nákupy, a to hlavne drahších voňaviek, celkovo asi za 300,- Eur, pričom počas dovolenky v predajni nebola. Medzi inventúrou v máji 2010 a v júni 2010 o žiadnom schodku nemala vedomosť. Vzhľadom na pomery v predajni považuje za nepravdepodobné, že by rušením nákupov za obdobie od 16.05.2010 do 05.06.2010 mohol vzniknúť schodok v hodnote viac ako 10.000,- Eur, keď denná tržba na predajni sa pohybovala okolo 500-600,- Eur a v sobotu 300,- Eur. Hodnota zásob na predajni bola orientačne tak cca 3.000.000,- Sk. Po oznámení o vzniku schodku manažérke oznámila, že chce skončiť, a to už po inventúre v máji 2010, opakovane pri jej návšteve 28.05.2010, s čím súhlasila, pod podmienkou urobenia konečnej inventúry. Pracovný pomer bol ku dňu 06.06.2010 skončený, o výsledkoch inventúry zo dňa 05.06.- 06.06.2010 sa dozvedela až z písomnej výzvy na zaplatenie. Čo sa týka storno nákupov, ide o postup, pri ktorom sa na pokladni výrobok načíta ako predávaný, zoberú sa peniaze od zákazníka, tento si výrobok preberie, ale výrobok naďalej zostáva evidovaný ako tovar na predajni. Každá z pracovníčok predajne sa prihlasovala do pokladne svojím vlastným kódom, tieto však tajné neboli, navzájom si ich vedeli a boli uvedené na pokladničných bločkoch aj výplatných páskach. Poukázala na to, že otvoriť a zatvoriť predajňu mohla iba ona a jej zástupkyňa. Každá mala vlastný kód k alarmu a navzájom ho nevedeli. Ak bol niekto prítomný na predajni mimo otváracích hodín, boli vždy viaceré, pričom ona sama do predajne nešla v iný ako pracovný deň. Čo sa týka opatrení proti vzniku schodku uviedla, že po inventúre v septembri 2009 žiadali kamerový systém, pretože všetko sa nedalo sledovať. Pokiaľ ide o chýbajúce peniaze v dôsledku storno nákupy, v pokladničnej hotovosti sa zistiť nedali, pretože tovar účtovne nechýbal a pokladňa sedela. Storno nákupy by si na predajni skontrolovať nevedela. Storno nákupy mohla urobiť každá predavačka sama a iba tzv. mínusový bloček, pri ktorom bol už predaný tovar vracaný alebo zamieňaný museli urobiť dve. Storno, v dôsledku ktorého došlo podľa pani H. ku schodku, sa robilo cez terminál platobnej karty, a to spôsobom ako v prípade, keď zákazník nemal dostatok hotovosti alebo neprešla platba kartou. Takto stornovať nákup sa dalo iba pri platbe kartou. Funguje to tak, že namiesto potvrdenia zeleným tlačidlom na termináli sa stlačí červené

a vtedy vyskočí možnosť zrušiť nákup. Počas jej pôsobenia na predajni nemala žiadnu vedomosť o odcudzeniach tovaru zo strany personálu. Tovar chýbajúci pri posudzovanej inventarizácii bol nemalou mierou tvorený položkami, ktoré sú v predajni vo vitrínach za pultom, kam nemajú zákazníci prístup a vitríny bývajú zamknuté. Aký tovar má byť vo vitrínach je v zásade dané.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, svedkýň W. U., G.Í. H., H. N., M. G., O. A., O. N. a L.. L. R., oboznámením žalobného návrhu v spojení s písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovanej, pracovnej zmluvy, dodatku k zmluve, dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti, dohody o skončení pracovného pomeru, zápisu o vykonaní inventarizácie zásob, rozpočítania manka, výpisu rozdielov v stave zásob, nákladov inventúr, kontrolných zoznamom zásob, vyjadrenia k spracovaniu na predajni, zápisníc o pojednávaní z konania sp. zn. 6C/99/2011 a sp. zn. 4C/161/2011, správy predajne, výdavkových dokladom, dokladov o vklade, e-mailového vyjadrenia, storna výdajmi, evidencie dochádzky, evidencie zablokovania a odblokovania predajne, dodatku č. 4 k pracovnej zmluve, písomného vyjadrenia svedkyne, výpisu rozdielov v stave zásob, inventúry zo dňa 15.05.2010, zoznamu tovarov, výpisu rozdielov v stave zásob, fotografie vitríny, kontrolného zoznamu zásob, prehľadu pohybov, rozboru jednotlivých pohybov, obratov na účte, výpisu hodnoty konsolidovaných zásob, reportu skladových pohybov, obratov na účte, podkladov pre účtovanie, interných dokladov, dochádzky, priepustky, kontrolného zoznamu zásob, znaleckého posudku, listín doručených súdnym znalcom v spojení s vyjadrením súdnej znalkyne prostredníctvom e-mailu, obsahu spisu sp. zn. 4C/161/2011, obsahu spisu sp. zn. 6C/99/2011 a obsahu vyšetrovacieho spisu sp. zn. ORP- XXX/NM-D.-XXXX a zistil skutkový a právny stav.

4. Žalovaná bola zamestnankyňou žalobcu na základe pracovnej zmluvy od 10.06.2006. V zmysle dodatku č. 5 v Pracovnej zmluve zo dňa 03.12.2007 bola zamestnaná ako vedúca predajne O. XXX S. D. O. D. S.Á.. Dňa 03.12.2007 bola tiež uzatvorená medzi účastníkmi dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty s tým, že zamestnanec zodpovedná za vzniknutý schodok spoločne so spolupracovníkmi, ktorí s nimi pracujú a v budúcnosti budú pracovať. Na pracovisku žalovanej bola dňa v dňoch 05.-06.06.2010 vykonaná fyzická inventúra zásob, pri ktorej bol zistený rozdiel - manko vo výške 10.722,25 Eur. Žalovaná v čase trvania pracovného pomeru pracovala na pracovisku v kolektíve zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou.

5. Súčasťou pracovnej zmluvy bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 131 od. 3 Zákonníka práce. Medzi účastníkmi bola v rovnaký deň uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty (neskoršia zo dňa 03.12.2007), na základe ktorej prebrala žalovaná hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty, ceniny, tovar a zásoby materiálu, ktoré sa v predajni spíšu pri inventarizácii ako i za hodnoty, ktoré počas trvania pracovného pomeru na pracovisku prevezme kedykoľvek neskoršie. Súčasťou pracovnej zmluvy bola i pracovná náplň odporkyne.

6. Z dohody o skončení pracovného pomeru predloženej navrhovateľom súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou dňa 02.06.2010 a účastníci tejto dohody sa dohodli, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 10.06.2006 sa končí v súlade s § 60 Zákonníka práce dohodou dňa 06.06.2010.

7. Zo zápisu o vykonaní inventarizácie zásob v dňoch 05.-06.06 2010 súd zistil, že bola vykonaná inventarizácia zásob na prevádzke XXX W. č. XXX D. O. D. S., pričom boli zistené inventarizačné rozdiely, konkrétne manko po zámenách vo výške 10.881,19 Eur, prebytok po zámenách vo výške 120,49 Eur, normomanko vo výške 38,42 Eur a rozdiel k náhrade vo výške 10.722,25 Eur. Inventarizáciu vykonala inventarizačná komisia - G. H., O. O., M. A., Z. M. a A. A.a a hmotne zodpovedné pracovníčky v zložení W. U., O. A., O. O., H. N.. V predajni v tom čase pracovali žalovaná, ďalej W. U. ako vedúca zmeny, O. A., O. O., H. N. a M. G..

8. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 6C/99/2011-146 zo dňa 20.04.2016 bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1014,60 Eur a náhradu trov konania. Na pracovisku žalovanej bola dňa 28.05.2010 vykonaná inventúra pokladne, pri ktorej bol zistený rozdiel

- manko vo výške 1.406,01 Eur. Predmetná suma bola rozpočítaná medzi vedúcu predajne a vedúcu zmeny W. U., pričom na žalovanú pripadol podiel 1.014,60 Eur. Žalovaná v čase trvania pracovného pomeru pracovala na pracovisku v kolektíve zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou. Predmetom konania bola škoda, ktorá vznikla z manka na pokladni. Manko, vzniklo

za obdobie od 12.03.2010 do 28.05.2010. Situácia na predajni medzi predavačkami bola veľmi zlá a opakovane dochádzalo k mankám. Zamestnávateľ - žalobca ukončil pracovný pomer so všetkými zamestnankyňami následne po zistení tých inventúr. K rozviazaniu pracovného pomeru žalovaná požiadala po prvej inventúre vykonanej 15.-16.05.2010.

10. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 4C/161/2011-347 zo dňa 10.10.2013 bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 644,06 Eur titulom zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktorý vyplynul z inventarizácie tovaru na predajni O. XXX S. D. O. D. S., kde bola žalovaná vo funkcii vedúcej predajne. Inventarizácia sa uskutočnila v dňoch 15.-16.05.2010 a bol pri nej zistený rozdiel - manko na tovare vo výške 2.726,99 Eur, pričom uvedená suma bola rozpočítaná medzi všetky zamestnankyne, a na odporkyňu pripadol podiel 875,50 Eur. Z uvedenej sumy uhradila odporkyňa zrážkou zo mzdy 231,53 Eur.

11. V predmetných konaniach došlo k ustáleniu postavenia W. U. a bolo konštatované, že nezastávala pozíciu zástupkyne žalovanej.

12. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že si uplatňuje nárok na zaplatenie tovarového manka, ktoré bolo zistené za inventarizačné obdobie od 16.5. do 5.6.2010. Inventúra, ktorá bola vykonaná v dňoch 5.6. až 6.6.2010 bola inventúrou zásob a za obdobie od 16.5. do 5.6.2010, pričom bol zistený rozdiel - manko vo výške 10.722,25 Eur. Túto inventúru vykonávalo 5 pracovníkov z centrály spolu so zamestnankyňami, pričom fyzicky tovar kontrolovali aj zamestnanci z centrály a zisťovali rozdiel na skladových zásobách. Predchádzajúca inventúra vykonaná v dňoch 15.5 až 16.5.2010. bola vykonaná za účasti 2 pracovníkov z centrály a zamestnankýň predajne, pričom zamestnanci väčšinu tovaru kontrolovali tým spôsobom, že zapisovali údaje zistené zamestnankyňami. Zamestnanci si dôverovali. Žalobca teraz nevie zistiť, či tam ten tovar bol alebo nebol. V súčasnej dobe vychádza z tej skutočnosti, že keď predavačky pri inventúre v predchádzajúcom období tovar nahlásili, tak tento tovar sa tam i nachádzal. Z tohto stavu sa vychádzalo pri nasledujúcej inventúre, a preto je ťažké sa vyjadriť napr. k tovaru z roku 2007, ktorý pri inventúre vykonanej 15. a 16.5. bol a v júni už tento tovar chýbal. Táto situácia preukazuje tú skutočnosť, že sa vychádzalo zo stavu nahláseného pri predchádzajúcej inventúre. Zároveň sa vyjadril i k vykonaným stornám nákupov. Storná nákupov boli dva druhy, a to storno nákup počas predaja. Tento spôsob stornovania nákupu prebiehal počas nákupu, na stornovanie nebol potrebný špeciálny kód. Storno nákup vykonala pokladníčka počas predaja. Toto stornovanie nákupu nemalo vplyv na účtovníctvo a ani na stav skladových zásob. Tento spôsob stornovania nákupu je uvedený v zozname položiek z prerušených nákupov založených v spise. A druhý spôsob stornovania nákupu bol ten, že zákazník priniesol tovar spolu s pokladničným bločkom, ktorý odovzdal na pokladni a na toto stornovanie nákupu už bol potrebný špeciálny kód vedúcej predajne. Tento spôsob stornovania nákupu znamená, že zákazníkovi boli vrátené peniaze a tovar sa vrátil naspäť do skladových zásob. Tento spôsob stornovania nákupu sa už v účtovníctve prejavil, a súdu predložil storno výdaje, z ktorých vyplýva, že v období od 25.5.2010 do 4.6.2010 bol týmto spôsobom vystornovaný tovar v hodnote necelých 100,- Eur.

13. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že rozporovala kontrolné záznamy z prvej inventúry z obdobia od 01.05.2010 - 31.05.2010 a následný kontrolný zoznam zásob z inventúry z obdobia od 01.06.2010 - 30.06.2010. Podľa nej je zarážajúce, že pri jednotlivých položkách v prvom kontrolnom zozname je napr. pri jednej položke, ktorá je špecifikovaná identifikačným číslom, uvedené manko, alebo teda mínusové číslo a v druhom zozname pri rovnakej položke s rovnakým identifikačným číslom, v rovnakom rozsahu je už uvedený ako prebytok, alebo je to aj naopak, že v prvom zozname pri rovnakej položke je vyčíslený prebytok a v druhom zozname v rovnakom rozsahu je to uvedené ako mínusová položka. Čo sa týka špecifikácie tovaru nemôže dôjsť k zámene druhu tovaru, pretože je označený kódovým číslom a teda nemožno ho zameniť. Vzhľadom na krátkosť času, ktorý uplynul medzi prvou a druhou inventúrou je zarážajúci taký vysoký stav manka, ktorý bol zistený, a to najmä v porovnaní so zistenými výškami mánk v predchádzajúcom období na predmetnej predajni. Súčasne poukázala na zákon o účtovníctve, z ktorého vyplýva, že kontrolný zoznam zásob má byť špecifikovaný ku konkrétnemu dátumu, čo v tomto prípade nie je, pretože kontrolný zoznam zásob je za obdobie od 01.05.2010-31.05.2010 a od 01.06.2010-30.06.2010. Ďalej kontrolný zoznam zásob by mal byť podpísaný osobou, ktorá vypracovala predmetný zoznam a zodpovedá za údaje uvedené v danom zozname. Žalovaná na pojednávaní dňa 16.10.2017 uviedla, že si stojí za tým, že inventúru vykonávala správne, stav na skladových kartách nepoznala. Pri inventúre sa to robilo

prostredníctvom PDT prístroja, ktorým nahrávali každú jednu položku, tzn. každý tovar bol naskenovaný. Mohlo sa stať, že niečo zabudli a potom boli následne vykonávané dohľadávky. Inventúrne zistenia po nich kontrolovala manažérka, ktorá nahrávala údaje do počítača a pri tom nemohli byť. Manažérka ešte po nich kontrolovala dohľadania tovaru a kontrolovala zistenia rozdielov. Manažérka vykonávala náhodnú kontrolu pri tých položkách, ktoré sa jej nezdali. Čo sa týka vzniknutého manka pri drahých vôňach, uviedla, že tieto parfumy mali samostatný EAN kód, ktorý keď neprechádzal cez pokladňu a nebol zalistovaný (nebol zavedený medzi tovarom na predajni) sa olepoval Gold kódom, ktorý sa prelepoval cez EAN kód a pod Gold kódom sa tovar predával a bol aj nahratý ako tovar prijatý na predajňu. Nevedela uviesť ako sa mohlo stať, že nastal takýto veľký rozdiel pri týchto drahých parfumoch.

14. Zo správy spoločnosti I. Z..F..P.., A. súdu vyplynulo, že všetky položky, t.j. predané, akciové, zľavnené, stornované a tiež z prerušených nákupov sa ukladajú do logov systému, tzn., že práca na pokladni je monitorovaná a jednotlivé úkony sú ukladané do logovacích súborov. Logované dáta sú dostupné priamo na predajni, alebo prostredníctvom vzdialeného prístupu z centrály servisnej organizácie a prevádzkovateľa. Sú chránené heslom proti neoprávnenému prístupu. Získavať z nich informácie môže iba privilegovaný užívateľ na to určený (pracovník servisnej organizácie a oprávnená osoba prevádzkovateľa). História je dostupná bez časového obmedzenia.

15. Z výpovede svedkyne W. U. vyplynulo, že bola zamestnankyňou žalobcu. U žalobcu bola zamestnaná od 16.10.2006 ako predavačka a od apríla 2008 ako vedúca zmeny. Náplňou jej práce bolo v čase neprítomnosti vedúcej prijímanie tovaru, práca s počítačom, odvádzanie tržby a podobne. S počítačom pracovala pri prijímaní tovaru. Uviedla, že inventúra, ktorá je predmetom konania, sa robila asi 2 týždne po predchádzajúcej, pretože sa zistilo, že sa niečo mazalo v pokladni. Prvý krát sa o manku na predajni dozvedeli po predchádzajúcej inventúre, najprv mali byť výsledky v poriadku, no za týždeň už oznámili zlý výsledok. Následne došlo k vyhroteniu situácie v kolektíve a vzájomnému obviňovaniu sa. Žalobca si voči nej uplatnil 400,- Eur, ktoré uhradila. Odnášanie tovaru z predajne nikdy nespozorovala, no vzhľadom na cenu chýbajúceho tovaru sa to muselo postupne diať dlhšie ako dva týždne. Z chýbajúceho tovaru išlo hlavne o vône a kozmetiku, tento tovar bol zväčša za pultom, kam zákazníci nemali prístup. Vitríny sa dali zamykať, no má pocit, že sa nezamykalo nič, okrem doby, keď sa zamykali. Bočná vitrína sa zamykala, ostatné boli za pultom. Čo sa týka storna nákupu, resp. rušenia, bolo potreba heslo, ktoré bolo nalepené na pokladni a vedeli ho všetci. Nalepila ho tam vedúca. Storno tak mohol robiť na pokladni každý. Pokiaľ ide o výsledky inventúry, tieto nikto nenamietal, keďže výška manka im bola oznámená neskôr. Potvrdila, že od zamestnávateľa žiadali za účelom zvýšenia bezpečnosti kamery a bezpečnostné brány, na čo im bolo povedané, že od toho sú predavačky, aby toto sledovali. Pokiaľ bolo menej ľudí, tak sa to dalo zabezpečiť, no nie pri napr. Vianociach, kedy mali zákazníci aj veľké tašky. (Žalovaná poprela, že by heslo na stornovanie nalepila na pokladňu, toto vedela naspamäť. Keď sa dozvedela že je tam, roztrhala ho.)

16. Z výpovede svedkyne G. H. vyplynulo, že bola zamestnankyňou žalobcu a mala na starosti 15-17 predajní, a preto žalovanej ako vedúcej musela dôverovať. Nemohla každodenne fyzicky predajne kontrolovať, a preto vedúci predajne boli jej pravou rukou. Žalovanú poznala ako pracovníčku a vzhľadom, že bola s jej prácou spokojná, navrhla, aby prevzala funkciu vedúcej predajne. K jednotlivým inventúram, ktoré boli na predajni vykonané uviedla, že 1. inventúra bola vykonaná tým spôsobom, že na inventúru sa dostavila osobne a jeden pracovník z centrály. Keďže na predajni je veľké množstvo tovaru, zamestnanci im pomáhali pri počítaní a nahrávaní jednotlivých položiek tovarov a zisťovaní skladových zásob, pričom bolo zistené tovarové manko v hodnote 2.726,99 Eur. Prvú inventúru zamestnanci odsúhlasili. Bola vykonaná následne i inventúra na pokladni, bolo opätovne zistené manko i na pokladni. Žalovaná jej po týchto udalostiach oznámila, že chce skončiť s prácou vedúcej, na čo jej bola oznámená potreba vykonania inventúry z dôvodu skončenia pracovného pomeru. V tomto období na pár dní vedúca neprišla do práce. Vzhľadom na zistenú situáciu bola vykonaná ďalšia inventúra skladových zásob. Na túto inventúru už prišlo viacej zamestnancov z centrály. S kontrolou pomáhali zamestnanci. Vedúca pri tejto inventúre bola len určitú dobu. Ku skutočnosti, prečo mohlo dôjsť k takto vysokému manku uviedla, že nie je možné, aby tovar v takej hodnote odniesli zákazníci, pretože to by na tej predajni pravdepodobne asi nikto z personálu nebol. Tovar ako sú drahšie parfumy, ktoré tiež chýbali, sú tiež v uzavretých vitrínach, prípadne za pultom. Čo sa týka žalovanej, s jej prácou bola spokojná až do momentu zistenia problémov pri inventúre zo dňa 15.5.2010. Uviedla tiež, že inventúry na predajniach vykonávali v prípadoch, keď sa vyskytlo podozrenie, že sa na predajni niečo deje, teda že buď mizne

tovar, alebo je zle strážený, alebo rozdiely vznikajú na základe storno nákupov. Nevedela s určitosťou uviesť, či májová inventúra bola následkom nejakého podozrenia na problémy v predajni alebo bola len jednou z pravidelných inventúr vykonávaných na predajni.

17. Čo sa týka storna nákupov o tomto musela vždy vedieť vedúca alebo zástupkyňa. Aby nedochádzalo k zneužitiu storna tým spôsobom, že predavačka by si mohla peniaze za tovar zobrať na predajni to fungovalo tak, že ak zákazník prišiel stornovať tovar musel byť vyhotovený bloček, ktorý na zadnej strane mal napísané, prečo došlo k stornovaniu tovaru, či ho zákazník nechcel, či ho reklamuje, alebo došlo k chybe pri blokovaní. Na bločku museli byť vždy podpísané 2 pracovníčky, a to buď predavačka, ktorá stornovala a vedúca alebo zástupkyňa ako svedok, alebo naopak. Pri večernej uzávierke musel sedieť stav stornovaných nákupov so stavom bločkov. Toto bolo opatrenie, ktoré sa týkalo stornovania nákupu. Spomenula si na problém čo sa týka zverejnenia kódu, že na uvedenej predajni sa vzájomne obviňovali

- vedúca so zamestnancami, ktorí tvrdili, že ona im kód zverejnila niekde pod pokladňu. A vedúca zase tvrdila, že zamestnanci jej blokujú tovar pod jej kódom. Pokiaľ ide o žalovanú, v čase, keď chcela skončiť pracovný pomer, mala absenciu, písala jej SMS - ku, že chce ukončiť pracovný pomer, na čo jej svedkyňa oznámila, že môže byť pomer ukončený dohodou, ale musí byť vykonaná inventúra pri odchode vedúcej. Žalovaná po prvej inventúre podpísala novú dohodu o hmotnej zodpovednosti a po tejto 1. inventúre vedeli, že na predajni sú nejaké problémy a viacero zamestnankýň chcelo odísť, alebo oni ich prepúšťali z pracovného pomeru. Svedkyňa ďalej uviedla, že pri inventúre v pokladni bolo zistené, že došlo k nesprávnym zápisom v pokladničnej knihe, pričom sa zamestnankyne obviňovali navzájom za nesprávnosť zápisov. Pri kontrole sa musí vykonať kontrola 1., 2. a 3. pokladne, vytlačia sa uzávierky a vykoná sa kontrola zostatku. Peniaze z pokladne nemohli chýbať, pretože sa vykonávajú večerné uzávierky. Záver, že došlo k chybe v pokladničnej knihe bol vyvodený z toho, že stavy na pokladniach sedeli. Ku chybe mohlo dôjsť len pri odovzdávaní peňazí do banky. Pokiaľ ide o žiadosť pracovníčok ohľadom zavedenia kamerového systému, predajne boli zabezpečené zrkadlami a tovar bol uzatvorený vo vitrínach, to bola dostatočná ochrana.

18. Z výpovede svedkyne H. N. vyplynulo, že bola zamestnankyňou žalobcu a na predajni boli inventúry vykonávané nepravidelne. V období keď odchádzala zo zamestnania, bolo zistené manko, bol zistený odcudzený tovar a vykonávané výmazy nákupov, ktoré zistenia viedli k ukončeniu pracovného pomeru s viacerými zamestnancami. O krádežiach na predajni sa dozvedela až po vykonanej inventúre, boli zistené nezrovnalosti v tovare - parfumoch. Za pultom, kde parfumy predávali, pracovala žalovaná. Okrem toho boli údajne nezrovnalosti v počítači. Skutočnosti, že za toto mohla byť zodpovedná žalovaná nasvedčoval jej spôsob života, keď vzhľadom na nevysoký plat mala nákladný životný štýl - nákupy a výlety. Uviedla tiež, že v predajni pracovala asi dva roky, no nepamätá si, že by bolo počas tej doby zistené nejaké manko.

19. Z výpovede svedkyne M. G. vyplynulo, že bola zamestnankyňou žalobcu a že v predajni pracovala zhruba dva roky. Inventúry boli vykonávané asi raz za pol roka. Prvý polrok nebolo zistené manko, druhý niečo málo, tretí o niečo vyššie, v štvrtom polroku bolo zistené manko niekoľko tisíc a po tomto zistení bola vykonaná inventúra, ktorú vykonávali zamestnanci z centrály. S výsledkami inventúry ich oboznámila pani H., ktorá im oznámila, že na predajni bolo denne 22 zrušených nákupov, nie vystornovaných. K rušeniu došlo najmä na pokladni žalovanej, ktorá mala prístupový kód. Problém bol, že mizol tovar na predajni, o čom sa dozvedeli až po vykonaní inventúry. Do predajne pritom nechodilo toľko zákazníkov, že by predavačky nemohli tovar ustrážiť, preto neverila, že by tovar ukradol niekto zo zákazníkov. S výsledkami prvej inventúry boli oboznámení hneď po jej vykonaní, skončila s mankom vo výške 9.000,- Eur. Záznam z druhej inventúry odmietla podpísať, pretože vedela, čo sa dialo. Podľa nej mal šéf zabezpečiť, kto robí výmazy tovaru a nie rozpočítať vzniknuté manko medzi všetkých. Po prvej inventúre neboli vykonané žiadne opatrenia.

20. Z výpovede svedkyne O. A. vyplynulo, že bola zamestnankyňou žalobcu a u žalobcu bola zamestnaná dva roky. Potvrdila, že inventúry na predajni prebiehali každý pol rok. Manká boli zistené, ale menšie. Inventúra v máji 2010 prebiehala tak, že sa tovar kontroloval, spočítaval, chýbajúci sa dohľadával. Manko spočívalo v chýbajúcom tovare, najmä tovaru za pultom, kde boli drahé parfumy a chýbalo ich veľké množstvo. Okrem toho chýbali aj peniaze z trezora, no toto mala na starosti vedúca a zástupkyňa. Čo sa týka storno nákupov, toto sa vykonávalo v prípade, že zákazník prišiel vrátiť tovar z rôznych dôvodov. Tovar sa vystornoval, vrátil na predajňu a peniaze sa vrátili zákazníkovi. Každá pracovníčka mala svoj kód, aj ona sama takéto storná vykonávala. Iný kód, ani kód vedúcej nepoznala.

Stávalo sa, že bola prihlásená na pokladňu a kolegyňa nablokovala pod jej prihlásením tovar. K tomu dochádzalo iba v prípade, že si odbehla na toaletu. Na predajni sa striedalo asi 5 - 6 pracovníkov - pokladníkov. K tomu, či niekto iný v jej neprítomnosti blokoval pod jej kódom, sa nevedela vyjadriť. Čo sa týka zabezpečenia parfumov vo vitrínach, k týmto bežne zákazníci nechodili, mali k nim prístup len za prítomnosti predavačky. Medzi májovou a júnovou inventúrou nebola hlásená žiadna krádež.

21. Z písomného vyjadrenia svedkyne O. N. zo dňa 11.08.2014 vyplynulo, že po príchode všetkých pracovníčok do predajne im bola vystavená zostava tovaru predajne, podľa ktorej tovar vyhľadávali, spočítavali a vpisovali do listov zostavy. Následne vypísané listy brali pracovníci žalobcu a údaje vkladali v kancelárii do počítača. Po nahratí všetkých listov zostavy celej predajne čakali na výsledok inventúry. Následne im bola prinesená celá nahratá zostava s tým, aby ju podpísali. Keďže to bolo veľa tovaru, bližšie to neštudovali a podpísali. Kľúče od predajne mali, a teda prístup do nej mimo času inventúry vedúca - žalovaná a jej zástupkyňa - p. U.. V písomnom vyjadrení zo dňa 02.09.2014 uviedla, že za rok 2010 boli vykonané dve inventúry, a to 15.-16.05.2010 bežná a 05.-06.06.2010 z dôvodu odchodu vedúcej. Počas týchto inventúr bolo zistené manko. Inventúra sa robila tak, že zamestnanci chodili po predajni s vytlačenými hárkami tovaru, do ktorých vpisovali počet kusov v regáloch a následne odovzdali manažérke a ešte jednému pánovi, ktorí to nahrávali v kancelárii bez ich prítomnosti do počítača. S výsledkami inventúry boli ihneď oboznámení, výsledky si podrobne neprezerali. Svedkyňa na pojednávaní dňa 05.02.2015 uviedla, čo sa týka počtu vykonaných inventúr, v roku 2010 boli vykonané 2 inventúry. Prvá inventúra bola vykonaná z dôvodu, že výkon inventúry vyplýval z povinností predajne a druhá bola vykonaná z dôvodu, že vedúca predajne chcela ukončiť pracovný pomer. Inventúry boli vykonané bežným spôsobom po pracovnej dobe. Vedúca predajne na druhej inventúre ani nebola prítomná, možno necítila zodpovednosť, byť prítomná. Druhá inventúra sa vykonávala do večerných hodín, trvala viac ako jeden deň. Na výkon inventúry boli určení pracovníci, ktorí nahrávali a zúčtovali veci. Pracovníci pri tom neboli prítomní. Následne nahrané súpisy kontrolovali, chýbalo veľa vecí. Z akého dôvodu tak veľa tovaru chýbalo, si nevedeli vysvetliť. Keďže podpísali dohody o hmotnej zodpovednosti, bola im uložená povinnosť zaplatiť manko. Sama zaplatila okolo 800,- Eur, čo bolo podľa nej neprípustné, keďže chodila do práce a zarábala iba na splácanie manka. Čo sa týka zabezpečenia predajne, žiadala o zavedenie kamerového systému, ale nebolo to nijako riešené, manažérka na to povedala, že to nemá ani jedna predajňa a neboli zavedené ani iné bezpečnostné opatrenia. O krádežiach na predajni nemá vedomosť a zmiznutie takého množstva tovaru je pre ňu záhadou.

22. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX Ing. B. N., znalkyne z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo vyplýva, že žalobca ako právnická osoba vedie účtovníctvo odo dňa svojho vzniku, účtuje v sústave podvojného účtovníctva. Centrálny sklad, maloobchodné predajne aj administratíva sú riadené najmodernejšou výpočtovou technikou, prepojené internetom, pomocou ktoré sú prenášané dáta cez bezpečnostný tunel Virtual Private Network. Žalobca využíva pre spracovanie účtovníctva informačný systém - softvér, zodpovedajúci požiadavkám zákona o účtovníctve, pre spracovanie skladového hospodárstva a inventarizáciu tovaru systém - softvér taktiež zodpovedajúci zákonu o účtovníctve. Systémy používa od svojho vzniku až doteraz ich nemenil. Žalobca má mechanizmus kontroly postupu pri inventarizácii a jej výsledkov upravený internou smernicou, platnou od 01.04.2005 až po súčasnosť, v roku 2010 prebiehala inventarizácia tovaru a jej výsledkov v zmysle vtedy platného usmernenia č. 1/2005. Od decembra 2011 nastala pri fyzickej inventúre iba jedna zmena, keď dovtedy retail manažér alebo referent nahrali do systému dohľadané rozdiely a potom sa inventúra uzatvorila, od decembra 2011 pribudol jeden krok - jedna kontrola, kde retail manažér alebo referent vytlačí zostavu najväčších rozdielov, ktoré vznikli aj po nahratí dohľadaných rozdielov. Na základe tejto zostavy sa ešte raz porovnajú skutočný stav so stavom na skladovej karte a v prípade rozdielov majú možnosť ešte raz vstúpiť do inventúry a opraviť skutočný stav, pričom až po tomto kroku sa inventúra definitívne uzatvorí. Inak mechanizmus kontroly postupu pri inventarizácii a jej výsledkov zostáva nezmenený a spoločnosť ho uplatňuje aj v súčasnosti.

23. V jednotlivých prevádzkach má žalobca okrem voľne otvorených regálov s tovarom vyčlenené aj za pultom umiestnené vitríny s vyloženým drahším tovarom ako boli, napríklad dámske a pánske voňavky, darčekové balenia kozmetika a podobne. Tento tovar nebol voľne prístupný zákazníkom. Do vitrín mala prístup zodpovedná osoba - zamestnanec, ktorý v danom čase obsluhoval za pultom. Každý tovar, resp. druh tovaru, ktorý je umiestnený v jednotlivých prevádzkach a

ktorý žalobca predáva má pridelený EAN kód. Ku každému EAN kódu je pridelený Gold kód. Gold kód je interný kód žalobcu, pričom Gold kód je osemmiestny kód, ktorý začína 200.., 201.., 202.., 203.., 204.., 205.. . Každý tovar, resp. druh tovaru má iba jeden Gold kód, ale môže mať dva aj viac EAN kódov. Stáva sa to v prípade, ak je jeden druh tovaru vyrobený vo viacerých krajinách. Celý pohyb tovaru na jednotlivých prevádzkach od príjmu až po predaj prebieha pomocou EAN kódov. Vo výnimočných prípadoch sa predaj uskutočňuje pomocou Gold kódov. Sú to prípady, kedy je EAN kód uvedený iba na celom balení, nie na jednotlivých kusoch tovaru (napr. nožničky, pinzety, pilníky...). U žalobcu vykonávala náhodné alebo cielené položkové kontroly v medziinventarizačnom období vedúca predajne, pričom zisťovala, či stav skladových zásob na skladových kartách je reálny a či súhlasí so skutočným fyzickým stavom skladových zásob. Tieto kontroly boli jej povinnosťou, pretože prispievali k zvýšeniu presnosti inventarizácie a zároveň pomohli zabezpečiť optimálne objednanie tovaru.

24. K prerušovaniu nákupov znalec uviedol, že pre prípad „Prerušené nákupy pokladne“ bol program nastavený tak, že ak nastala chyba pri tlačení dokladu z elektronickej registračnej pokladne, bola možnosť zrušiť celý doklad. Chybou sa myslí prípad, keď, napríklad došlo k prerušeniu spojenia s tlačiarňou alebo zákazník si „rozmyslel“ nákup alebo predavačka preverovala cenu a omylom to zadala ako blokovania nákupu. Bola možnosť zrušiť blokovanie nákupu cez voľbu zrušiť bločik, pri rušení bolo potrebné zadať heslo. Pri platbe kartou zrušila nákup obsluha pokladne cez poslanie sumy na post terminál (zaradenie na čítanie platobných kariet), kde stlačila červené tlačidlo a tým sa prerušila platba kartou. Program sa opýtal, čo chce robiť ďalej s daným dokladom. Potom dali zrušiť blokovanie. Tento krok bolo možné urobiť iba so zadaním hesla. Heslo vygenerovala vedúca predajne pod svojím EAN kódom. Toto heslo platilo i pre jej zástupkyňu, ktorá sa do systému prihlasovala pod iným EAN kódom. Ak by zástupkyňa chcela vidieť svoj kód, pod ktorým sa prihlasuje, musela by vygenerovať nové heslo. Toto nové heslo by používala aj vedúca predajne, pokiaľ by sa nerozhodla generovať ďalšie heslo. Teda vedúca predajne a jej zástupkyňa mali dispozícii svoj EAN kód, ktorý nasnímali pri „prerušení nákupu“. Bolo iba na rozhodnutí vedúcej a jej zástupkyne, či dajú heslá - EAN kódy k dispozícii obsluhe pokladne alebo či budú robiť „prerušenie nákupu“ osobne. V obidvoch hore uvedených možnostiach by išlo o korektné ukončenie blokovania, išlo o korektný „prerušený nákup“. V týchto prípadoch nedošlo k odpísaniu tovaru zo skladovej karty, tzn. že uvedené prerušenie nákupu neovplyvnilo stav tovaru na sklade a následne nemalo vplyv na výsledok tovarovej inventarizácie. Možnosti, kedy prerušený nákup mohol ovplyvniť stav skladových zásob by nastali, ak by vedúca predajne, resp. zástupkyňa odovzdala svojej heslo iným zamestnancom alebo sama vedúca predajne, resp. zástupkyňa by úmyselne postupovala takto: nablokovala by tovar a neukončila blokovanie, zákazník by nečakal na doklad z elektronickej registračnej pokladne, zobral tovar a odišiel, obsluha pokladne, ktorá mala k dispozícii heslo by zrušila nákup a zobrala peniaze, tovar by sa neodpísal zo skladu, tzn. znamená že pri inventarizácii by chýbal (na úhrade tovarového manka mali podiel všetci zamestnanci, nielen ten, ktorý by si nechal peniaze). V súčasnosti u žalobcu neexistuje možnosť „prerušovaných nákupov“. V prípade, ak obsluha pokladne nablokuje nákup a zákazník si nákup „rozmyslí“, obsluha predajne urobí storno nákupu. Ak obsluha predajne pri preverení ceny omylom nablokuje tovar, urobí storno nákupu. To znamená, že ak tovar nikto nekúpil, tak sa neodpísal zo skladovej karty a naopak.

25. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že manko a prebytok po skončení tovarovej inventarizácie zo dňa 15.-16.5.2010 boli zúčtované riadne v zmysle postupov účtovania pre podvojné účtovníctvo a v zmysle zákonov. Taktiež obraty, realizované po 16.5.2010 do 5.6.2010 boli v účtovných dokladoch riadne zaúčtované a je vylúčený akýkoľvek prenos manka alebo prebytku do nasledujúcej tovarovej inventarizácie. Inventarizácia zo dňa 15.5. až 16.5.2010 a 5.6. a 6.6. 2010 bola vykonaná v súlade so zákonom o účtovníctve a v súlade s internými predpismi, t. j. v súlade s usmernením číslo 1/2005 k inventarizácii zásob tovaru na prevádzkach žalobcu. Všetky podklady, ktoré sa týkali predmetných inventarizácií boli riadne vyhotovené a podpísané zodpovednými pracovníkmi, ktorí boli účastní predmetných inventarizácií a napokon výsledky každej predmetnej inventarizácie boli riadne a v zistených výškach manka a prebytku zaúčtované v účtovníctve spoločnosti. Výsledok inventarizácie zo dňa 15.5. a 16.5.2010, t.j. manko vo výške 3.892,29 Eur (z toho 2.726,99 Eur k preplateniu zamestnancom) a prebytok vo výške 613,33 Eur boli riadne zaúčtované podľa príslušných účtovných dokladov k 31.5.2010. A výsledok inventarizácie zo dňa 5.6. - 6.6.2010, t.j. manko vo výške 10.881,15 Eur (z toho 10.722,25 Eur k preplateniu zamestnancom) a prebytok vo výške 120,49 Eur boli riadne zaúčtované podľa príslušných účtovných dokladov k 30.6.2010. Zistený výsledok z inventarizácie zo dňa 15.5. - 16.5.2010 sa nepremietol do inventarizácie

vykonanej dňa 5.6. - 6.6.2010. Pri skúmaní dokladov z oboch inventarizácií, a to dokladu pod názvom Výpis rozdielov v stave zásob vyhotoveného dňa 15.5.2010 znalec zistil, že počas inventúry konanej dňa 15.5.2010 bol vedúcou predmetnej prevádzky odsúhlasený ako správny stav jednotlivých tovarových položiek označený v doklade ako Množství odhad - čo predstavuje stav zásob na skladovej karte a nebol správne odsúhlasený stav označený ako Množstvo skutočné - čo predstavuje skutočný fyzický napočítaný stav zásob na predajni. Išlo o tovar označený v kategórii „Dámske vône“ a „Pánske vône“, kde vedúca prevádzky pri porovnaní stavu zásob na skladovej karte a skutočného stavu svojím podpisom potvrdila, že správne množstvo je na skladovej karte, čím neboli do tejto inventúry nahraté skutočné fyzicky napočítané množstvá tovaru a tak celkové rozdiely (manká) boli minimálne. Podobne vedúca predajne postupovala aj pri inventúrach vykonaných dňa 12.9.2009 a dňa 14.3.2009, preto sa najväčšie rozdiely (manká) prejavili až pri inventúre konanej dňa 5.6.2010, pri ktorej už vedúca predajne nemala možnosť dohľadávať rozdiely na vybraných položkách tovaru a do inventúry sa tak správne nahrali skutočne fyzicky napočítané množstvá tovaru. Z uvedeného vyplýva, že nevznikli rozdiely v daných kategóriách tovaru iba v medziinventarizačnom období od 15.5.2010 do 5.6.2010, ale vznikli už v predchádzajúcich medziinventarizačných obdobiach. Preto inventarizácia zásob zo dňa 15.5.

- 16.5.2010 nebola z hľadiska vyššie uvedeného postupu vedúcej predajne vykonaná správne podľa zákona o účtovníctve, ani v súlade s internými predpismi žalobcu, pretože vedúca predajne neuviedla v dokladoch správne skutočné množstvá tovaru nachádzajúce sa v čase konania inventúry na predmetnej predajni. Na základe kontrolného zoznamu zásob vyhotoveného dňa 17.5.2010 za obdobie od 1.5. - 31.5.2010 (z inventúry 15.5. - 16.5.2010) a Kontrolného zoznamu zásob vyhotoveného dňa 7.6.2010 (z inventúry 5.6. - 6.6.2010) za obdobie 1.6. - 30.6.2010 znalec zisťoval množstvo vzniku rozdielov evidenčného stavu tovarových položiek porovnaním výsledkov týchto inventarizácií, ako príklad bol uvedený tovar s číslom kódu 20237356 ADIDASROLL-ON 50 ml SENS.W je v Kontrolnom výkaze za obdobie 1.5. - 31.5.2010 uvedené skladové množstvo 10 kusov, skutočný fyzický stav zistený inventúrou dňa 15.5.2010 je 16 kusov, čiže výsledok je prebytok v počte 6 kusov a pri tomto istom druhu tovaru stav zistený inventúrou 5.6.2010 je 10 kusov, čiže výsledok je manko v počte 6 kusov a podobne. Danými príkladmi poukazujú na to, že všetky rozdiely zistené inventúrou pri jednotlivých tovarových položkách sú v kontrolných výkazoch za obidve sledované obdobia uvedené správne a množstvo vzniku opačný rozdielov pri zistení rovnakého počtu tovaru je nereálny, čiže nemôže dôjsť k možnosti vzniku manka a následne prebytku, ak sú uvedené počty tovaru rovnaké.

26. Znalkyňa na pojednávaní dňa 15.6.2017 uviedla, že pri prvej inventúre v dňoch 15.5. a 16.5.2010 boli prítomní manažéri a zamestnanci žalobcu, ktorí fyzicky narátavali tovar a následne boli výsledky zaznamenávané do systému. Bola prítomná vedúca, ktorá odsúhlasila tieto zostatky ako aj rozdiely. Výsledky boli zosumarizované vo výpise rozdielov. Znova mohla vedúca tieto zostatky odsúhlasiť. Následne boli prenesené do kontrolných záznamov zásob k 31.5.2010 a bolo zaúčtované manko ako aj prebytok. Pri druhej inventarizácii dňa 5.6. a 6.6.2010 boli prítomní reteiloví manažéri, vedúca prevádzky a manažéri. Došlo k fyzickému narátavaniu tovarov, nasnímaniu do snímača, pričom vedúca v priebehu vykonania inventúry opustila prevádzku, takže jej prácu odsúhlasovania si rozdielov dokončili reteiloví manažéri. Zistili u položiek, ktoré sa nachádzali vo vitrínach (išlo prevažne o dámske a pánske vône), že neboli správne odsúhlasené zostatky tovarov. Vedúca vlastne odsúhlasila stav tovaru, ktorý bol na skladovej karte, ktorý však nesúhlasil so stavom, ktorý bol fyzicky daný. Tam boli zistené vysoké stavy manka a práve na týchto položkách sa podrobnejšie začal skúmať celý kontrolný zoznam zásob, kam boli po jednotlivých tovarových položkách zaevidované skladové stavy a fyzicky - skutočné stavy. Tieto stavy boli tak rozdielne, že vstúpili aj do inventarizácií predchádzajúcich období, aby zistili, kde toto veľké manko narástlo a zistili, že pri inventúre vykonanej 12.9.2009 a tiež pri inventúre vykonanej dňa 14.03.2009 boli vo výpise rozdielu v stave zásob nesprávne odsúhlasené skladové stavy oproti skutočnému množstvu tovaru, a preto rozdiel výšky manka nevznikol len v medziinventarizačnom období od 16.5. do 5.6., ale vyplýval z nesprávnych inventarizačných zápisov vedúcej predajne inventúr vykonaných 12.9.2009 a 14.3.2009. Vedúca predajne sama inventarizovala tento druh tovaru aj odsúhlasovala prípadné rozdiely a výsledky posúvala k reteilovým manažérom, ktorí brali výsledky ako správne. Iba vedúca mala oprávnenie odsúhlasovať výsledky tohto druhu tovaru, kde vznikli najväčšie rozdiely v manku (dámske a pánske vône). Potvrdila, že nezistila žiadnu nezrovnalosť, čo sa týka dodržiavania zákonov a postupu, všetky dokumenty a postup bol v súlade s predpismi. Suma vyčísleného schodku pri inventarizácii bola zistená správne. Pri zisťovaní dôvodov rozdielov vzniknutého manka bolo zistené, že najväčšie rozdiely boli pri tomto type tovaru, ktorý mohla čo sa týka skladových zásob odsúhlasovať iba vedúca.

27. Znalkyňa na pojednávaní dňa 16.10.2017 uviedla, že podkladom pre zistenie, že žalovaná neodsúhlasila stav správne, bol doklad pod názvom Výpis rozdielu v stave zásob z inventúry konanej dňa 15.5.2010, ktorý jej bol poskytnutý z ústredia žalobcu, keď kontaktovala ekonomického riaditeľa, ktorý jej odporučil L.. R. za účelom zabezpečenia pokladov pre vypracovanie znaleckého posudku, pretože uvedený prípad pozná a vykonáva audit. Od L.. R. zistila, že pri kontrole 5.6.2010, ktorej sa už žalovaná v závere nezúčastnila, boli zistené najväčšie rozdiely v položke dámske a pánske vône, ktoré sa v minulých inventúrach nevyskytovali. Z tohto dôvodu dali ešte raz zopakovať zamestnankyniam inventúru dňa 5.6.2010 na predmetnú drahú kozmetiku a zároveň z tých výsledkov, ktoré mali, zamerali sa aj na predchádzajúce inventúry, ktoré boli v septembri a marci 2009. V doklade Výpis rozdielu stavu zásob zistili, že na skladovej karte bol stav tovaru tejto drahej kozmetiky odsúhlasený správne ako stav na skladovej karte a skutočný fyzický stav 0 nebol potvrdený. Vlastne na skladových kartách, kde bol uvedený stav 7 kusov bol uvedený ako správne množstvo, ale pritom skutočné množstvo bolo 0. Táto skutočnosť bola znalkyni uvedená L.. R., čo znalkyňa skonštatovala v posudku. Tieto podklady a informácie jej však dávali zmysel v kontexte a poukazovali na to, že tieto skutočnosti sa stávali už aj v minulosti a že takto vzniknuté vysoké manko má pôvod už aj v minulosti. Znalkyňa uviedla, že zaúčtovanie dokladov z inventúr bolo správne, avšak podľa poskytnutých informácií doklady nevychádzali z reálne vykonanej inventúry. Poukázala na e-mailovú odpoveď L.. R., ktorá uviedla - Pri porovnaní stavu zásob na skladovej karte (Množství odhad) a skutočného stavu (Množství skutečné) potvrdila, že správne množstvo je na skladovej karte (Množství odhad), čo potvrdila aj svojím podpisom (príloha B). Do inventúry potom nebolo nahraté skutočné množstvo tovaru. Tak isto postupovala aj pri inventúrach zo dňa 12.9.2009 (príloha C) a 14.3.2009 (príloha D).

28. Z výpovede svedkyne Ing. Ivany Zajíčkovej vyplynulo, že je zamestnankyňou žalobcu od roku 2012 a uviedla, že bola poverená, aby komunikovala so súdnou znalkyňou. Zodpovedanie nie všetkých otázok bolo v jej kompetencii, a preto komunikovala so zodpovednými osobami a na základe nimi poskytnutých informácií odpovedala súdnej znalkyni na jej otázky. V jej kompetencii bolo účtovníctvo a správnosť zaúčtovania. Ostatné otázky zodpovedala na základe podaných informácií od kompetentných osôb - t.j. riaditeľky maloobchodu a softwarovej spoločnosti, ktorá zabezpečuje program na spracovanie účtovníctva. Vychádzala z účtovníctva a z inventúrnych súpisov. Svedkyňa poskytla informáciu, že rozdiely mohli vzniknúť už v predchádzajúcich medziinventarizačných obdobiach na základe toho, že sa snažila dedukovať na základe čoho mohlo dôjsť k vzniku manka za obdobie 3 týždňov, pričom zistila, že najväčšie rozdiely vznikli na položkách dámske vône a pánske vône. Bolo viacero možností. Jednou bola tá, že tento tovar mohol byť ukradnutý, avšak bolo to také množstvo, že by si to museli zamestnanci všimnúť a oznámiť polícii. Podľa informácie riaditeľky maloobchodu jej bolo oznámené, že tento tovar bol za pultom, nebol voľne dostupný. Ďalšia možnosť bola, že tento tovar mohli odcudziť samotní zamestnanci. K výsledkom, ktoré oznámila znalkyni sa dopracovala tak, že si porovnala inventarizačné súpisy a porovnala jednotlivé položky, z čoho zistila, že boli potvrdené množstvá, ktoré boli zistené tým spôsobom, že sa porovnali množstvá na skladovej karte a množstvá nahraté v skutočnosti a za správne boli potvrdené množstvá na skladovej karte. Toto zistila za obdobia dvoch inventúr. Svedkyňa poukázala na prílohu A - kontrolný zoznam zásob, z ktorého vyplýva manko na tovare dámske vône vo výške 4.526,83 Eur a pánske vône vo výške 2.463,99 Eur. Následne vysvetlila, že z výpisu rozdielov v stave zásob, kde sú uvedené jednotlivé položky pánskych a dámskych vôní vyplýva, že boli potvrdzované množstvá na skladových kartách a neboli potvrdené skutočné množstvá, ktoré boli zistené pri kontrole inventarizačnou komisiou. Stáva sa, že sú potvrdzované množstvá, ktoré sú uvedené na skladových kartách, nie je to nič zvláštne. Skutočnosti, ktoré uviedla, sú jej názorom. O svojich zisteniach informovala riaditeľku maloobchodu, ktorá riadi aj inventarizačné komisie, následne bolo zavedené ešte ďalšie kontrolné tlačivo a súčasne sa aj vytláča 100 najväčších rozdielov, ktoré sa dohľadávajú. Tieto opatrenia boli zavedené po vzniku tohto veľkého manka. Keďže bola poverená komunikáciou so súdnou znalkyňou, odovzdala jej zistené informácie bez ďalšej kontroly. Nie je možné zistiť v akom období došlo k vzniku týchto rozdielov. Mohol by to zistiť len ten, kto sa zúčastnil inventúry, keďže boli potvrdzované množstvá na skladovej karte. Takže aj z listín zo staršieho obdobia dokáže povedať len to, že pravdepodobne mohla v tomto období vzniknúť rovnaká situácia, ako to bolo pri porovnaní týchto dvoch inventúrnych období, ide však len o jej domnienku. Nie je možné povedať, že zistenia inventarizačnej komisie v júni 2010 sú nesprávne, lebo v tomto období došlo k zisteniu manka a z účtovného hľadiska manko vzniká v momente jeho zistenia a zaúčtovania. Z výpovede svedkyne tiež vyplynulo, že zamestnávateľ je poistený pre prípad krádeže vlámaním. Nestáva sa bežne, že by vznikali takto vysoké manká. Za obdobie kedy je zamestnaná u žalobcu, bolo tomu 2-krát. Jeden krát na danej predajni a druhý krát na inej predajni. Nevedela sa presne vyjadriť k tomu, akým spôsobom

došlo k vzniku manka na inej predajni, ale vie, že zamestnávateľ mal právo na zaplatenie vzniknutého manka. Pre zamestnancov nie je rozhodujúci stav, pretože zamestnanci majú nahrávať skutočné stavy a až potom pri porovnaní so skladovými kartami sa uvidí rozdiel. Zamestnanci majú vždy označovať reálny stav, ktorý je na predajni.

29. Z výpovede svedkyne L.. L. R. vyplynulo, že z pozície účtovníčky môže povedať to, že podľa nej vzniká manko vtedy, keď dôjde k jeho zaúčtovaniu, a preto došlo k vzniku manka v júni 2010, kedy bolo manko predpísané a v zmysle smernice bolo odovzdané zamestnávateľovi za účelom úhrady vzniknutého manka. Sama fyzicky pri inventúrach nebola, avšak bolo zvláštne, že za tak krátke obdobie troch týždňov, došlo k vzniku tak vysokého manka. Rukami jej prešlo viacero inventúr a v tomto prípade sa jej nezdalo, že na inventúrnych zostavách boli potvrdzované stavy na skladových kartách a nie skutočné stavy, t.j. boli potvrdzované ako správne stavy na skladových kartách. Bolo zvláštne, že v skutočnom stave boli uvedené nuly a na skladových kartách hodnoty: 5,6,7. Týkalo sa to najmä dámskych a pánskych vôní. Na základe toho dospela k tomu, že je pravdepodobné, že dochádzalo k nesprávnemu označeniu počtov, ktoré sa nachádzali na predajni. Toto sú jej závery na základe listín, ktoré si preštudovala. K vyjadreniu znalkyne uviedla, že nevie povedať, kedy fyzicky a či manko vzniklo, pretože pre ňu ako účtovníčku vzniká manko až v okamihu keď ho účtuje. Súčasne majú stanovenú hodnotu normomanka, ktoré sa nedáva zamestnancom k náhrade a ani sa nerieši a potom teda manko, ktoré sa predkladá k náhrade zamestnancom, a k takémuto manku došlo v septembri 2009, ktoré bolo aj zaplatené. Z fyzického hľadiska manko nedokáže posúdiť, pretože na inventúry nechodí. Preto sa nevie vyjadriť k tomu, či inventúra bola alebo nebola správne zrealizovaná. K svojim tvrdeniam dospela na základe toho, že išlo o veľmi krátke obdobie, a že sa jej nezdali stavy na skladových kartách. Uviedla, že vychádzala z predložených listín. Nemôže posúdiť vykonanie inventúr, pretože sa ich nezúčastňuje, a keď žalovaná tvrdí, že stavy boli správne zaznamenané, tak boli správne zaznamenané.

30. Z písomného vyjadrenia L.. R. zo dňa 9.2.2018 vyplýva, že inventúra v dňoch 01.-02.12.2007 bola vykonaná z dôvodu, že vedúca predajne O. G. ukončila dňa 02.12.2007 pracovný pomer, novou vedúcou sa stala žalovaná, a to od 03.12.2007, ktorým dňom si žalovaná „prevzala“ zásoby na predajni. Na uvedenej inventúre vzniklo manko v sume 370.175,69 Sk, za ktoré prevzala plná zodpovednosť pani O. G., ktoré v splátkach uhradila. Počas inventúr v roku 2008 neboli zistené žiadne nezrovnalosti. Počas inventúry 14.-15.03.2009 pri porovnávaní skutočného stavu dámskych vôní so stavom na skladových kartách boli prevažne potvrdzované ako správne stavy na skladovej karte. Pri inventúre 12.-13.9.2009 taktiež pri porovnávaní skutočného stavu dámskych vôní so stavom na skladových kartách boli prevažne potvrdzované ako správne stavy na skladovej karte.

31. Podľa § 134 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2010, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

32. Podľa § 182 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2010, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za

schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.

33. Podľa § 183 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2010, zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne. Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

34. Podľa § 189 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2010, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov. Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa odsekov 2 a 3.

35. Podľa ustanovenia § 182 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec na základe dohody o hmotnej zodpovednosti prevzal zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. Schodkom sa rozumie rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší ako stav účtovný. Zodpovednosť zamestnanca za schodok je založená na princípe zavinenia zamestnanca, ktorý ak sa chce zbaviť zodpovednosti je povinný preukázať, že škodu nezavinil. To znamená, že pri tomto druhu zodpovednosti sa zavinenie zamestnanca predpokladá Predpokladom zodpovednosti zamestnanca za škodu je existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, písomne uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, existencia škody vo forme schodku na zverených hodnotách určených na obeh alebo obrat, zavinenie zamestnanca, ktoré ako už bolo vyššie uvedené sa predpokladá. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca pri zodpovednosti za schodok existenciu zavinenia zamestnávateľ nemusí preukazovať. Naopak je to zamestnanec, ktorý v prípade, keď sa chce zbaviť zodpovednosti musí preukázať, že vznik schodku nezavinil. Existenciu schodku musí preukázať zamestnávateľ. Podľa vyššie uvedeného zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Ide o prípady ak škoda vznikla v dôsledku iných skutočností, ktoré nikto nezavinil, napr. v dôsledku povodne, požiaru, inej živelnej udalosti a podobne. Tiež sa zamestnanec zbaví zodpovednosti aj vtedy, ak preukáže, že škoda vznikla zavinením iných osôb, napr. tými, ktorí tovar odcudzili. Z ustanovenia § 189 vyplýva, že zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume, teda zodpovedá do výšky skutočnej škody. Spôsob určenia podielov náhrady spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov určuje ods. 2citovaného ustanovenia, podľa ktorého sa tento podiel vypočíta podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.

36. Vznik manka alebo škody predstavuje pre účtovnú jednotku určitú majetkovú ujmu, resp. škodovú udalosť. Manko je definované v § 30 ods. 5 písm. a) zákona o účtovníctve a treba ním rozumieť inventarizačný rozdiel, pri ktorom zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve, ak ho nemožno

preukázať účtovným záznamom. Podľa § 30 ods. 7 zákona o účtovníctve je účtovná jednotka povinná inventarizačné rozdiely zaúčtovať do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov.

37. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalovaná má povinnosť zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu titulom zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách. Žalovaná mala snahu zbaviť sa tejto zodpovednosti aspoň z časti. K uvedeným tvrdeniam žalovanej, ktorými sa mienila zbaviť zodpovednosti aspoň z časti, keď poukazovala na to, že sa po jej kódom (heslom) prihlasovali aj iné hmotne zodpovedné zamestnankyne pri tzv. storno nákupoch, resp. poukazovala na to, že jej zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami. Ani jedno z uvedených možností čiastočného zbavenia sa zodpovednosti, nebolo však žalovanou v konaní žiadnym spôsobom preukázané.

38. Naopak dôkazy predložené žalobcom, ako aj svedecké výpovede a závery znaleckého dokazovania potvrdili skutočnosti tvrdené žalobcom najmä to, že schodok z inventúry v dňoch 05.-06.06.2010 nevznikol z dôvodu tzv. storno nákupov, ale chýbajúcim tovarom. Tiež nebolo v konaní preukázané, že by žalovaná upozorňovala na nedostatky, ktoré by mali za následok opakované schodky.

39. Na druhej strane zamestnávateľ preukázal platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a nevyúčtovanie hodnôt zverených mu zamestnávateľom. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno spočívajúce v tom, že vznik schodku nezavinila. Zavinenie zamestnanca pri zodpovednosti za schodok je nevyhnutným predpokladom jeho zodpovednosti. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca pri zodpovednosti za schodok, existenciu zavinenia zamestnávateľ nemusí preukazovať. Naopak, je to zamestnanec, ktorý v prípade, keď sa chce zbaviť zodpovednosti, musí preukázať, že vznik schodku nezavinil. Pre zodpovednosť zamestnanca za schodok stačí, ak je dané zavinenie vo forme nedbanlivosti, a preto žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 9.073,24 Eur (v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce tak, že priemerný plat vedúcej - žalovanej vypočítaný podľa § 134 vo výške 548,68 Eur mesačne za I. štvrťrok 2010 sa započítal v dvojnásobnej výške, t.j. vo výške 1.097,36 Eur. Priemerný plat W. U., ktorý bol zistený žalobcom rovnakým postupom, sa započítal vo výške 423,33 Eur. Zistený schodok sa potom rozpočítal rovnakým pomeromk súčtu takto započítaných platov hmotne zodpovedných zamestnancov O. A. - 404,70 Eur, O. O. - 401,26 Eur, H. N. - 212,17 Eur a M. G. - 207, 55 Eur)

40. Lehotu na splnenie uloženej povinnosti určil žalovanej v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p..

41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom konaní súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a preto súd priznal žalobcovi právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť znalcovi priznanú znaleckú odmenu a hotové výdavky vo výške 892,42 Eur. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.