Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

76S/43/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: RADIX spol. s r.o., Kremnička 36, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 00 615 803, právne zast. Mgr. Robert Antal, advokát, Ul. Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 818 309, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100427401/2021 zo dňa 12.marca 2021, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100427401/2021 zo dňa 12. marca 2021 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100%, v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. U žalobcu bola vykonaná daňová kontrola na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 101368995/2019 zo dňa 05.06.2019, ktorý bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie dňa 06.06.2019.

2. V následnom vyrubovacom konaní vydal Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj len „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „správca dane“) rozhodnutie č. 102031908/2019 zo dňa 27.08.2019, proti ktorému žalobca podal odvolanie. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102786653/2019 zo dňa 04.12.2019 tak, že rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Následne, po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia, správca dane rozhodnutím č. 100649577/2020 zo dňa 10.03.2020 podľa o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume 136 972,- Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016. Žalobca si ako daňové výdavky uplatnil náklady vynaložené na reklamu (za poskytnutie reklamných služieb), a to na základe dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťami VAGACOM, s.r.o., so sídlom Popradská 68, Košice, IČO: 45 601 674, DIČ: 2023078145 (ďalej aj len „VAGACOM, s.r.o.“) a od spoločnosti VUCOM, s.r.o., so sídlom Popradská 68, Košice, IČO: 45 705 623, DIČ: 2023096867 (ďalej aj len „VUCOM, s.r.o.“). Konkrétne išlo o uvedenie žalobcu ako reklamného partnera ľadovej šou „Máša a medveď na ľade“ a koncertu „ZOË INDILA 2016“, ako partnera kampane „Úsmev ako dar“ a

uvedenie reklamy týkajúcej sa žalobcu na LED obrazovkách. Správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok uvedených v a porušil o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o dani z príjmov“), nepreukázal, že uplatňovaný výdavok je daňový výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov a nepreukázal ekonomickú opodstatnenosť týchto výdavkov.

4. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100427401/2021 zo dňa 12.03.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V súvislosti s vyhodnocovaním uplatnených výdavkov - nákladov žalovaný poukázal na ustanovenie o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o reklame“) ako na špeciálnu právu úpravu s tým, že vymedzuje základné pojmy, medzi ktorými reklamu špecifikuje ako predvedenie, prezentáciu alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom produkt definuje ako tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, obchodnú známku, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal ako uvedenie znaku čierneho kríža s modrou bodkou a textom RADIX zdravotnícka technika ako reklamného partnera ľadovej šou „Máša a medveď na ľade“ a koncertu „ZOË INDILA 2016“ oslovilo širokú verejnosť a spotrebiteľov a ovplyvnilo ich správanie vo vzťahu k žalobcovi. Text RADIX zdravotnícka technika nie je ani obchodné meno žalobcu ani jeho produkt, pričom žalobca nepreukázal, že čierny kríž s modrou bodkou je jeho ochranná známka. Pokiaľ išlo o deklarované reklamné služby v súvislosti s propagáciou činnosti občianskeho združenia Spoločnosť priateľov detí z detských domovov „Úsmev ako dar“, žalovaný uviedol, že nabádanie, aby sa adresáti reklamy stali prispievateľom tohto občianskeho združenia a oznámenie, že partnerom kampane je RADIX zdravotnícka technika, nijako nepreukazovalo, že sa jedná o propagáciu obchodného mena žalobcu. Uvedenie textu RADIX zdravotnícka technika tak, ako to bolo prezentované na jednotlivých podujatiach, nepreukazuje podľa žalovaného tvrdenie žalobcu, že takéto uvedenie označenia žalobcu bolo efektívne, pretože spotrebitelia mali možnosť nerušene vnímať reklamu počas programu a že program a jeho účastníci vzbudzovali v divákovi dôveru k prezentovanej značke. Podľa žalovaného zo zobrazenia textu reklamy je zrejmé, že reklama propagovala jednotlivé akcie a nie žalobcu a jeho produkty, a taktiež nebol uvedený odkaz na webovú stránku žalobcu ako to v odvolaní tvrdil žalobca. K odvolacej námietke, že správca dane sa snažil prekvalifikovať reklamu na sponzoring, žalovaný uviedol, že sponzoring možno charakterizovať ako peňažnú alebo inú formu podpory, poskytovanú za dohodnutú protislužbu, teda je to príspevok s protiplnením. Žalobca nepreukázal, že na uvedených podujatiach došlo k propagácii jeho činnosti a jeho výrobkov. Nebolo preukázané, že reklama by mala vplyv na jeho obchodnú činnosť podľa Zákona o dani z príjmov. K tomu odkázal na závery správcu dane, že v účtovných závierkach žalobcu za roky 2015 až 2018 na účet 602 - tržby z predaja žalobca účtoval hlavne tržby za servis a nájom techniky, čo je len súvisiaca činnosť daňového subjektu a hlavná činnosť - predaj tovaru, účtovaná na účte 604, bola v rokoch 2015 až 2018 porovnateľná, dokonca v roku 2017 došlo k jej poklesu. Žalovaný sa stotožnil aj so závermi správcu dane, v ktorých tento poukázal na špecifickú podnikateľskú činnosť žalobcu - dodávanie zdravotníckej techniky, materiálu, implantátov a kompletné vybavenie zdravotníckych zariadení od ambulancie až po zariadenia nemocničného typu štátnych i neštátnych, z čoho podľa daňových orgánov je zrejmé, že sa jedná o špecifický segment trhu, kde predaj do štátnych zdravotníckych zariadení prebieha cez verejné obstarávanie za presne stanovených podmienok a kde účinok zvolenej formy prezentácie žalobcu nemá ekonomický účinok a nezvyšuje odbyt ponúkaných tovarov tak ako to žalobca argumentoval v odvolaní. Poukázal aj na vyjadrenia konateľa žalobcu - J. N., že od deklarovaných dodávateľov dostal letákovú ponuku na reklamu na rôznych podujatiach, teda nešlo o iniciatívu žalobcu, ktorý by chcel získať väčšie povedomie u zákazníkov odvysielaním reklamy o svojej činnosti alebo produktoch, ale žalobcu s ponukou reklamy oslovil pán X. - konateľ deklarovaných dodávateľov. Aj vyjadrenie pána X. o tom, že vedel o plánovaných mediálnych kampaniach a približne vedel koľko budú stáť tieto kampane a celá produkcia, takže hľadal partnerov, ktorí by mali záujem odprezentovať svoje obchodné meno resp. logo alebo produkt a vedeli to zafinancovať, a teda aj takéto subjekty oslovil, potvrdzuje správnosť vyhodnotenia jednotlivých kampaní správcom dane, že žalobca finančne podporil podujatia a z tohto dôvodu bol uvádzaný ako ich reklamný partner. K námietkam súvisiacim s výškou fakturovaných služieb pri porovnaní s cenou nákupu reklamných objemov reklamnými spoločnosťami žalovaný uviedol, že správca dane poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, konkrétne na výpoveď Z.. A. X., ktorý vypovedal, že išlo len o nákup a predaj, nakupoval a predával reklamný priestor, zamestnancov dodávateľské spoločnosti nemali, dodávateľské spoločnosti mali vykonávať len obchodnú činnosť,

a teda k navýšeniu ceny došlo bez akejkoľvek pridanej hodnoty z ich strany, čím fakturovaná cena neodráža ekonomickú podstatu a vloženú prácu. Činnosť deklarovaných dodávateľov svedok nevedel preukázať hodnovernými dôkazmi, došlo k zlúčeniu týchto spoločností a doklady sa mali v nachádzať nástupnickej spoločnosti Alytus, s.r.o. Výsluchu svedka sa daňový subjekt nezúčastnil, hoci o vypočutí bol upovedomený. Pokiaľ žalobca tvrdil, že v porovnaní s inými obdobnými podnikateľskými subjektmi nie sú jeho náklady v ničom neprimerané, toto svoje tvrdenie nepreukázal. Správca dane v rozhodnutí konštatoval porušenie § 2 písm. i) v nadväznosti na § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov a to v tom, že žalobca nepreukázal použitie reklamných služieb na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a správca dane uviedol, že uvedeným navýšením cien získal žalobca daňové zvýhodnenie. Žalovaný ďalej poukázal na zlúčenie spoločnosti VAGACOM, s.r.o. a VUCOM, s.r.o. do Alytus, s.r.o., Magurská 37, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 36 580 996, ktorá je právnym nástupcom 54 spoločností a jej jediným spoločníkom od 22.02.2017 je občan Rumunska. Aj iné spoločnosti, ktoré boli zainteresované do dodania reklamných služieb (GYT, s.r.o. a Frontbase, s.r.o.) sa buď zlúčili s ďalšími právnymi nástupcami a zásielky s výzvou na predloženie dokladov sa vrátili správcovi dane s poznámkou doručovateľa „adresát neznámy“ alebo s poznámkou o neprevzatí zásielky v odbernej lehote. Takto bolo znemožnené preverenie obchodných vzťahov a tieto zistenia správcu dane nabádajú ku konštatovaniu, že účelom zaniknutia dodávateľských spoločností, krátko po dodaní služieb, mohlo byť vytvorenie vzťahu za účelom zníženia základu dane podľa § 2 písm. p) Zákona o dani z príjmov. Ďalej žalovaný poukázal na to, že výber obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je plne zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí, je to jeho zodpovednosť za podnikateľské riziko, daňový subjekt si mal zabezpečiť také dôkazy, ktoré by preukazovali uskutočnenie služieb bez budenia pochybností a potreby správcu dane ich preverovať. Ďalej poukázal na to, že bolo zistené, že dodávateľské spoločnosti spolu s inými spoločnosťami boli zapojené do fakturačných reťazcov deklarujúcich poskytnutie reklamných služieb v rôznych formách a rozsahoch pre končených odberateľov, ceny za reklamné služby boli účelovo vysoko nadhodnotené oproti reálnym nákladom na obstarávanie fakturovaných služieb z dôvodu navýšenia nákladov konečných odberateľov, a finančné prostriedky boli konečným odberateľom vo väčšine vrátené v hotovosti. Daňový subjekt, ktorý požaduje uznanie reklamných služieb v daňových nákladoch, má základnú povinnosť preukázať, že má na ich uznanie právny nárok. Preukázať to môže len na základe nespochybniteľných dôkazov, preukazujúcich splnenie zákonom stanovených podmienok pre uznanie daňových nákladov. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukázal, nemohli byť takéto náklady uznané ako náklady znižujúce základ dane. Žalovaný vyhodnotil, že postup správcu dane nebol v rozpore so základnými zásadami správy daní, správca dane postupoval v súlade s § 3 ods. 1 a 3 Daňového poriadku, keď postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránil záujmy štátu a obcí a dbal pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb, a dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane vykonal preverovanie reklamných služieb komplexne v súvislostiach a využil všetky zákonné prostriedky, aby s ohľadom na charakter poskytnutých služieb zistil skutkový stav veci. Žalovaný tak považoval odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu za zákonné a správne.

Správna žaloba - žalobné body

5. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov a ich zrušenia. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

6. Žalobca v správnej žalobe poukázal na obsah odvolania podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu a zopakoval odvolacie námietky.

7. Žalobca namietal, že žalovaný vôbec nereflektoval na odvolacie námietky a s týmito sa nevysporiadal, či vysporiadal nedostatočne, účelovo alebo len formálne. Žalovaný akceptoval, prakticky v celom rozsahu, nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom a na odvolacie dôvody žalobcu neprihliadol, hoci sa k nim jednotlivo v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril.

8. Podľa žalobcu poskytol správcovi dane všetku potrebnú súčinnosť, všetky žiadané účtovné a daňové podklady, ako aj všetky žiadané vysvetlenia či informácie. Preukázal nielen uzatvorenie jednotlivých zmlúv o reklame, ale aj ich splnenie, či už s reálnym poskytnutím reklamných služieb v zmluvách

dohodnutých objemoch, časoch a cenách, ako aj reálnu úhradu cien týchto služieb. Tieto skutočnosti nikdy ničím daňové orgány nespochybnili.

9. Daňové orgány v rozhodnutiach opakovane uviedli, že zobrazením loga alebo obchodného mena či webového sídla v rámci reklamnej kampane primárneho podujatia nejde o reklamu v zmysle prezentácie činnosti alebo ponuky produktov s cieľom uplatniť ich na trhu. Takýto výklad označil žalobca za extrémne formalistický výklad a aplikáciu zákonnej definície reklamy. Reklamou je nielen prezentácia činnosti alebo ponuka produktov, ale aj iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou. Ak je pri prezentácii obchodného mena, značky či loga uvedené aj webové sídlo - stránka, na ktorej je možné získať informácie o ponúkaných produktoch a s tým súvisiacich službách, potom nemôže byť žiadnych pochybností o tom, že sa jedná o reklamu v zmysle zákonnej definície, pričom je rozhodujúce, že ani uvedenie webovej stránky nie je nevyhnutne predpokladom pre to, aby bolo prezentovanie obchodného mena prípadne loga reklamou v zmysle § 2 ods. 1 Zákona o reklame. Žalobca poukázal aj na negatívne vymedzenie reklamy v § 2 ods. 2 tohto zákona.

10. Pokiaľ žalovaný poukazoval na ust. § 2 písm. i) a § 19 ods. 2 písm. k) Zákona o dani z príjmov, tak podľa žalobcu všetky zákonom predpokladané a vyžadované aspekty daňových výdavkov, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom, boli zo strany žalobcu splnené a riadne preukázané. Zákonné ustanovenia Zákona o dani z príjmov či Zákona o reklame nijakým spôsobom nekvantifikujú a ani nelimitujú výdavky na reklamu, resp. tieto nepodmieňujú akýmikoľvek ďalšími podmienkami, zákonnými či inými.

11. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach uvádzajú, že žalobca nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno v otázke, že výdavky na reklamné služby vynaložil s cieľom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania príjmov, ale z odôvodnenia ich rozhodnutí nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych dôkazov, ich vyhodnotenia jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, na základe akých ustanovení akých právnych predpisov a na základe akých logických úvah pri vyhodnocovaní vykonaného dokazovania, dospeli k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom.

12. Žalovaný napr. na strane 18 odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že je nepravdivé tvrdenie daňového subjektu v odvolaní, že na reklamných médiách bol uvedený web žalobcu a zároveň na strane 17 odôvodenia svojho rozhodnutia uvádza, že daňový subjekt sa v odvolaní k jednotlivým zisteniam vyjadruje globálne. Podľa žalobcu z toho vyplýva účelová argumentácia žalovaného o nepravdivosti tvrdení žalobcu v odvolaní podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu. Podľa žalobcu v jednotlivých reklamných kampaniach bolo prezentované jeho obchodné meno, logo, ochranné známky a boli na jednotlivých nosičoch či médiách uvedené aj s webovou adresou, čo vyplýva z vyhodnotení jednotlivých reklamných kampaní. Žalobca ale netvrdil, že web bol uvedený na všetkých kampaniach, resp. na všetkých reklamných nosičoch či v jednotlivých médiách. Je pravdou, že webová adresa žalobcu v jednotlivých reklamných kampaniach uvádzaná bola, čo je možné zistiť z takzvaných vyhodnotení mediálnych kampaní.

13. Žalovaný sám v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že Zákon o reklame ako špeciálna právna úprava vymedzuje základné pojmy, ktorými reklamu špecifikuje, avšak na druhej strane automaticky ignoruje, že žalobca účasťou v reklamných kampaniach vynakladal výdavky na reklamu tak, ako je táto upravená v Zákone o reklame (§ 2 ods. 1) a v Zákone o dani z príjmu (§ 2 ods. 1 písm. i) a § 19 ods. 2 písm. k), keď v tom istom odseku uvádza, že žalobca nepreukázal ako samotné zobrazenie čierneho kríža s modrou bodkou a textom RADIX zdravotnícka technika ako reklamného partnera ľadovej šou a koncertu oslovilo širokú verejnosť a spotrebiteľov a ovplyvnilo ich správanie vo vzťahu k žalobcovi. Podľa žalobcu sa ale tieto skutočnosti exaktne preukazovať nedajú, reklama ako taká nie je presne merateľná za žiadnych okolností. Reklama ako súčasť celkového marketingového mixu prispieva k udržaniu a aj zvyšovaniu tržieb žalobcu kontinuálne v čase od roku 2015 až do súčasnosti.

14. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia na strane 18 tvrdil, že text RADIX zdravotnícka technika nie je obchodné meno ani produkt žalobcu a že žalobca nepreukázal, že čierny kríž s modrou bodkou je jeho ochrannou známkou. Žalobcovi nebolo známe, že by tieto skutočnosti boli v priebehu konania akokoľvek spochybňované a nepovažoval za nevyhnutné preukazovať skutočnosti verejne známe a dostupné, napr. z registra obchodných známok, pričom poukázal na dve registrované ochranné známky pod č.

193467 (obrazová individuálna ochranná známka) a č. 227232 (slovná individuálna ochranná známka).

15. Na strane 19 odôvodnenia rozhodnutia žalovaný uviedol, že uvedenie RADIX zdravotnícka technika tak, ako to bolo prezentované pri jednotlivých podujatiach, nepropagovalo žalobcu ale reklama propagovala jednotlivé akcie a nie žalobcu a jeho produkty, pričom nebol uvedený odkaz na webovú stránku žalobcu ako to uviedol žalobca v odvolaní. Takýto záver podľa žalobcu nebol nijako bližšie odôvodnený, vysvetlený a nebolo uvedené, na základe akých konkrétnych dôkazov či skutočností dospel žalovaný k predmetným záverom. Samotný žalovaný konštatoval, že reklamou je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom za produkty sa okrem iných považujú aj obchodné meno alebo ochranná známka.

16. Žalovaný účelovo argumentoval propagáciou činnosti a výrobkov daňového subjektu, pričom z ust. § 19 ods. 2 písm. k) Zákona o dani z príjmov je zrejmé, že toto ustanovenie preberá definíciu reklamy zo Zákona o reklame a uvádza, že daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, obchodnej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka. Žalobcom vynaložené výdavky na reklamu spĺňali zákonné predpoklady pre ich kvalifikáciu ako daňové výdavky. Naviac zámer, s akým ktorýkoľvek daňový subjekt vynakladá výdavky na reklamu, sa nie vždy naplní. Konečný efekt reklamy je ťažko merateľný a niekedy nie je vopred možné odhadnúť jej prínos vo vzťahu k hospodáreniu, resp. k hospodárskym výsledkom podnikateľa. Reklama je jednou s oblastí aktivít vykonávaných podnikateľským subjektom s cieľom dosahovania zisku. Nikde a nikdy nie je garantované, že prostredníctvom reklamy sa vždy dosiahne sledovaný zámer a Zákon o dani z príjmov v § 19 ods. 2 písm. k) ani nepodmieňuje uznanie výdavkov na reklamu za daňové výdavky tým, že sa môžu ako také uplatniť len v prípade zvýšenia príjmov. Pokiaľ žalovaný poukázal na pokles tržieb žalobcu v roku 2017, potom v porovnaní s celkovým objemom tržieb možno konštatovať, že v porovnaní s rokom 2016 došlo v roku 2017, aj vďaka reklame, k udržaniu príjmu žalobcu. V časovom horizonte rokov 2015 až 2022 dochádza kontinuálne k udržiavaniu, resp. rastu príjmov, a to nepochybne aj vďaka reklame a výdavkom, ktoré žalobca na reklamu vynakladá.

17. Na strane 20 žalovaný preberá argumentáciu prvostupňového orgánu s tým, že tento vo svojom rozhodnutí poukázal na neprimerané navýšenie cien bez akéhokoľvek ekonomického opodstatnenia a bez akejkoľvek pridanej hodnoty s tým, že sa malo jednať len o nákup a predaj reklamného priestoru a spoločnosti VAGACOM, s.r.o. a VUCOM, s.r.o. tento nakupovali a predávali a neprispievali žiadnou pridanou hodnotou. Žalovaný poukázal na § 24 ods. 1 Daňového poriadku avšak podľa žalobcu si povinnosti vyplývajúce z tohto ustanovenia vo vzťahu k správcovi dane v celom rozsahu splnil. Prípadné neprimerané navýšenie cien za predaj reklamného priestoru nebolo žalobcovi známe a ani nemohlo byť, pretože sa jedná o obchodné informácie, ktoré sa obchodným partnerom pri uzatváraní zmlúv neoznamujú. Žalobca vyjadril nesúhlas so záverom žalovaného, keď žalovaný uviedol, že správca dane vo svojom rozhodnutí konštatoval porušenie § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov v nadväznosti na § 21 ods. 1, a to v tom, že žalobca nepreukázal použitie reklamných služieb na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a že týmto navýšením cien získal daňové zvýhodnenie. Podľa žalobcu výdavky na reklamu vynaložil v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o dani z príjmov a daňové orgány nijako nevysvetlili ako dospeli k tomu, že žalobca získal navýšením cien za reklamný priestor daňové zvýhodnenie. Toto konštatovanie zostalo úplne nevysvetlené a v rovine ničím neodôvodneného tvrdenia.

18. Pokiaľ daňové orgány poukazovali na skutočnosti zistené o spoločnostiach dodávajúcich resp. predávajúcich reklamný priestor (zánik, zlúčenie, znemožnenie preverenia obchodných vzťahov a následné zúčtovanie v účtovníctve), tieto skutočnosti sú podľa žalobcu pre toto konanie irelevantné. Žalobca všetky svoje zmluvy o reklame, uzatvorené s jednotlivými dodávateľmi, riadne splnil, preukázal riadne splnenie zmlúv aj vo vzťahu k realizovanej reklame, t.j. zo strany dodávateľov. Ich následné zlúčenie či zánik nijako nepredpokladal ani nepredvídal a ani ich predpokladať či predvídať nemohol.

19. Pokiaľ žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, ako si preveroval svojich obchodných partnerov, žalobca k tomu uviedol, že sa akýchkoľvek potenciálne neštandardných operácií a postupov tretích

osôb, na ktoré daňové orgány poukazujú, nikdy nezúčastňoval. Výber obchodných partnerov a ich preverovanie sa v praxi môže uskutočňovať len prostredníctvom verejne dostupných zdrojov informácií, ku ktorým mal žalobca prístup. Žalobca nemal možnosť zistiť prípadné zapojenie dodávateľských spoločností do akýchsi fakturačných reťazcov, prípadne iné skutočnosti, ku ktorým správca dane prístup má alebo ako to uvádza žalovaný, ktoré správca dane získa aj z iných daňových konaní. Akékoľvek neštandardné konanie zmluvných dodávateľov žalobcu, ktoré nijako nesúvisí či nesúviselo s plnením žalobcom uzatvorených zmlúv o reklame, je v tomto konaní nepodstatné, pretože sa žalobcu nijako nedotýkalo a žalobca naň nemal nijaký vplyv.

20. Žalobca preukázal vynaloženie daňových výdavkov na reklamu v súlade s ustanoveniami Zákona o reklame a Zákona o dani z príjmov, napriek tomu daňové orgány dospeli k záveru, že nemá nárok na to, aby ním vynaložené výdavky na reklamu boli uznané ako daňové. Nie je zrejmé na základe akých zákonných a iných dôvodov k takémuto záveru dospeli. Tieto svoje závery nijako bližšie daňové orgány neodôvodnili ani vecne a ani kvantitatívne. Odôvodnenie záveru daňových orgánov o konaní tretích osôb, bez ohľadu na to, že boli dodávateľmi žalobcu, neobstojí. Neboli vysvetlené ani závery o tom, že sa v prípade žalobcu nejednalo o reklamu ale o propagáciu konkrétnej udalosti či podujatia. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť záveru prijatého správcom dane o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok uvedených v § 2 písm. i) v nadväznosti na § 19 ods. 2 písm. k), § 17 ods. 2 a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov na základe prijatých faktúr od spoločnosti VAGACOM, s.r.o. a VUCOM, s.r.o. a v tomto smere žalobca vytýkal rozhodnutiam daňových orgánov aj nedostatočné, a preto aj nepreskúmateľné odôvodnenie ich rozhodnutí, založených na jednostranných arbitrárnych záveroch o tom, že sa v jednotlivých prípadoch nejednalo o reklamu, hoci boli splnené predpoklady pre uznanie daňových výdavkov v celom rozsahu. Žalobca žiadal, aby správny súd správnou žalobou napadnuté rozhodnutia daňových orgánov zrušil z dôvodov podľa , a v spojení s .

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

21. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní sa vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia a tvrdenie, že sa nevysporiadal s odvolacími námietkami je nepravdivé.

22. Žalobcom predložené brožúry nepreukázali, že na akciách bol ovplyvňovaný dopyt po produktoch žalobcu alebo boli prezentované výkony žalobcu. Žalobcom predložené listinné dôkazy (zmluvy, faktúry, brožúry), ktoré sú síce formálnou podmienkou nároku na uplatňovanie fakturovanej služby ako nákladovej položky, nie sú postačujúcou podmienkou pre ich uznanie ako daňového výdavku, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Správca dane predložené doklady spochybnil, nakoľko cieľom reklamného partnerstva nebolo sprostredkovanie odkazu verejnosti o existencii žalobcu, jeho činnosti a prezentácia ponúkaného tovaru a služieb, ale reklamným odkazom boli len samotné akcie a ich prezentácia za účelom predaja vstupeniek ľadovej šou a koncertu a získanie financií pre projekt „Úsmev ako dar“.

23. Predmet činnosti žalobcu spočíva v dodávaní zdravotníckej techniky, materiálu, implantátov a komplexných vybavení zdravotníckych zariadení od ambulancií až po zariadenia nemocničného typu štátnych i neštátnych a správca dane správne vyhodnotil zistený skutkový stav, keď prepojil podnikateľský a ekonomický účel reklamy s osobitosťami podnikania žalobcu. Odberateľmi žalobcu sú zväčša štátne a neštátne zdravotnícke zariadenia, kde predaj prebieha vo väčšine prípadov cez verejné obstarávanie za presne stanovených podmienok a nie široká verejnosť, ktorá by mala byť adresátom reklamy.

24. Bolo vykonané rozsiahle zisťovanie, z ktorého vyplynulo, že mediálne kampane, ktorými žalobca preukazoval uskutočnenie reklamných služieb, informovali o názve, dátume, mieste konania podujatia

- ľadovej šou a koncertu alebo propagovali občianske združenie a jeho projekty. Žalobca bol medializovaný len ako reklamný partner a neprezentoval predávané produkty alebo služby v jeho segmente, nerealizoval odkaz verejnosti o existencii alebo o vlastnostiach predávaných produktov alebo služieb za účelom ich uplatnenia na trhu alebo zvýšenia odbytu takýchto produktov alebo služieb na trhu, s následnou možnosťou nadväzovania a uzatvárania obchodných vzťahov medzi ním a spotrebiteľskou verejnosťou tak, ako to vyplýva z ustanovenia Zákona o reklame.

25. Pri výdavkoch na reklamné činnosti správca dane skúmal podmienku vecnosti a preukázateľnosti v zmysle Zákona o dani z príjmov a keďže tieto podmienky neboli zo strany žalobcu preukázané, nemal ďalej dôvod skúmať, čo reklamou nie je.

26. K tvrdeniu, že žalobca netvrdil, že web bol uvedený vo všetkých kampaniach, resp. na všetkých reklamných nosičoch či v jednotlivých médiách, žalovaný uviedol, že v žalobou napadnutom rozhodnutí sa vyjadroval k dokladom a dôkazom žalobcu, predložených k jednotlivým reklamným kampaniam, a k web stránkam uvedeným na jednotlivých dokladoch, a konštatoval, že na týchto nebola uvedená web stránka žalobcu ako to tvrdil žalobca. Napr. pri šou „Máša a medveď na ľade je späť“ bolo uvedené : viac informácii na www.masamedved.sk, v projekte „Úsmev ako dar“ bolo uvedené: www.usmev.sk a v projekte „ZOË INDILA 2016“ bolo uvedené : podporili nás RADIX, Odos - nakladanie s odpadmi, Sanomed - www.sanomed.sk.

27. Žalobca nepreukázal ako samotné zobrazenie čierneho kríža s modrou bodkou a textom RADIX zdravotnícka technika, ako reklamného partnera ľadovej šou a koncertu, oslovilo širokú verejnosť a spotrebiteľov a ovplyvnilo ich správanie vo vzťahu k žalobcovi. Text RADIX zdravotnícka technika nie je ani obchodné meno daňového subjektu ani jeho produkt. Žalobca nepreukázal, že čierny kríž s modrou bodkou je jeho ochranná známka. K ochrannej známke č. 193467 žalovaný uviedol, že žalobca má zaregistrovanú obrazovú ochrannú známku - čierny nápis RADIX na bielom obdĺžniku a nie čierny kríž s modrou bodkou a textom RADIX zdravotnícka technika. V zmysle § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku má kontrolovaný daňový subjekt povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada. Správca dane nevyhľadáva dôkazy, tieto má predložiť daňový subjekt, správca dane overí a prejedaná dôkazy predložené daňovým subjektom.

28. Správca dane posúdil reklamu v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku a zobral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane v súlade so zásadou preferovania skutočného obsahu právneho úkonu pred jeho formálnym prejavom.

29. Správca dane nebral do úvahy len žalobcom predložené dôkazy ale sám získal dôkazy o uskutočnení reklamy, za účelom zistenia a overenia skutočností, resp. zistenia skutkového stavu spôsobom umožňujúcim objektívne rozhodnúť o veci. Z výpovede Z.. A. X. (konateľ spoločnosti VAGACOM, s.r.o. a VUCOM, s.r.o.) vyplýva, že to bol len nákup a predaj a že tieto spoločnosti nakupovali a predávali reklamný priestor a neprispeli žiadnou pridanou hodnotou. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo, že tieto spoločnosti spolu so spoločnosťami Frontbase, s.r.o., ADVERTISING & MEDIA, s.r.o., CREO ART s.r.o., boli zapojené do fakturačných reťazcov deklarujúcich poskytnutie reklamných služieb v rôznych formách a rozsahoch pre konečných odberateľov, ceny za reklamné služby boli účelovo vysoko nadhodnotené oproti reálnym nákladom na obstaranie fakturovaných reklamných služieb z dôvodu navýšenia nákladov konečných odberateľov a finančné prostriedky boli konečným odberateľom vo väčšine vracané v hotovosti. Systém vracania finančných prostriedkov potvrdzuje aj vykonaná lustrácia finančných tokov deklarovaných v bankových výpisoch stratených a nekontaktných vyššie uvedených spoločností, ktoré správca dane získal v zmysle § 26 ods. 3 Daňového poriadku od dotknutých bánk.

30. Z vyjadrenia konateľa žalobcu vyplýva, že dostal letákovú ponuku na reklamu na rôznych podujatiach a nebol to žalobca, ktorý vyhľadal reklamné spoločnosti za účelom získania väčšieho povedomia u zákazníkov odvysielaním reklamy o svojej činnosti alebo produktoch, ale žalobcu oslovil pán Z.. A. X. s ponukou finančne podporiť mediálne kampane. Konateľ dodávateľských spoločností sa vyjadril, že vedel o plánovaných mediálnych kampaniach a približne vedel koľko budú stáť tieto kampane a celá produkcia, takže hľadal partnerov, ktorí by mali záujem odprezentovať svoje obchodné meno resp. logo alebo produkt a vedeli to zafinancovať. Žalobcu oslovil na základe predchádzajúcej spolupráce s ponukou, či chce podporiť tieto akcie. Z toho podľa žalovaného vyplynulo, že žalobca finančne podporil podujatia a z tohto dôvodu bol uvádzaný ako reklamný partner.

31. Žalovaný ďalej poukázal na to, že daňový subjekt pri výkone svojho podnikania je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou. Navýšenie cien bez toho, aby odrážali ekonomickú náročnosť a vloženú prácu považoval žalovaný za neekonomické a v rozpore so zásadou podnikateľskej opatrnosti. Správca dane riadne a podrobne odôvodnil svoj právny názor, spoločnosti VAGACOM, s.r.o. a VUCOM, s.r.o.

neprispeli k zvýšeniu hodnoty poskytnutej služby a žalobca takýto nepoctivý obchodný styk akceptoval. Obchodný vzťah medzi týmito subjektmi bol vytvorený za účelom zvýšenia daňových nákladov žalobcu.

32. Poukazovanie na neštandardné operácie a postupy tretích osôb vyplynuli zo zistení správcu dane. Správca dane však svoj záver prijal na základe nepreukázania predmetných výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, na prepojenosti ekonomického účelu zvolenej formy prezentácie žalobcu vzhľadom na jeho špecifický predmet podnikania, špecifický segment trhu a skutočný obsah transakcie, nie poukázaním na formu. Správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní.

33. Žalobné dôvody považoval žalovaný za neopodstatnené a trval na záveroch prijatých v správnou žalobou napadnutých rozhodnutiach. Záver správcu dane o tom, že dôkazy, ktoré žalobca predložil k zahrnutiu faktúr za reklamu od dodávateľov VAGACOM, s.r.o. a VUCOM, s.r.o do svojich nákladov, svojim obsahom neboli schopné osvedčiť splnenie podmienok pre zahrnutie do daňových výdavkov v zmysle ustanovení Zákona o dani z príjmov považoval za odôvodnený a správny.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

34. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný vo vyjadrení jednostranne a svojvoľne hodnotí špecifickosť predmetu podnikania žalobcu. Takéto úvahy označil za irelevantné špekulácie ignorujúc reklamu definovanú v Zákone o reklame. Všetky reklamné aktivity žalobcu spĺňali podmienky stanovené v Zákone o dani z príjmov a aj v Zákone o reklame. Žalovaný celkom svojvoľne a po svojom vykladá pojem reklama a jeho aplikáciu v praxi a dochádza k záverom, že sa v prípade žalobcu o reklamu nejednalo ale ide o sponzorstvo/sponzoring, ktorý však nie je v slovenskom právnom poriadku ani upravený. Účelovosť postupu vyplýva z toho, že v záveroch protokolu zo dňa 05.06.2019 z daňovej kontroly bolo konštatované, že „účelom reklamy dodanej kontrolovanému subjektu na základe vystavených faktúr spoločnosťou VAGACOM, s.r.o. a zaúčtovanývch v denníku kontrolovaného daňového subjektu na ťarchu účtu 5188 302 v celkovej sume 153 000,- Eur bolo získanie daňového zvýhodnenia kontrolovaného daňového subjektu neopodstatneným nadhodnotením reklamných služieb vo fakturačnom reťazci oproti reálnym nákladom na obstaranie reklamných služieb“, teda protokol o daňovej kontrole reklamné služby v danom prípade akceptoval, avšak považoval ich za nadhodnotené a neskôr, z neznámeho dôvodu, už sa tieto za reklamu nepovažujú, ale tvrdilo sa, že sa jedná o sponzoring. Podkladom pre rozhodnutie daňových orgánov by však mali byť závery konštatované v protokole. Daňový úrad Banská Bystrica v minulosti vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za november a december 2010, kde zistil obdobné či porovnateľné (účelovo aj objemovo) výdavky na reklamné služby, založené na celkom rovnakom princípe, pričom všetky výdavky akceptoval bez akýchkoľvek výhrad, či sa už jednalo o objem výdavkov alebo ich účelové určenie ako výdavkov na reklamu v súvislosti s akciou tzv. Ice Camp Donovaly. Ako dôkaz žalobca predložil výňatky z protokolov o daňovej kontrole na DPH za november 2010 a december 2010. Pokiaľ ide o ochranné známky, na tieto žalobca v správnej žalobe poukázal z toho dôvodu, že práve žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca nepreukázal, že čierny kríž s modrou bodkou je jeho ochranná známka, pričom táto skutočnosť nikdy nebola otázna či sporná a nikdy nebola daňovým úradom akokoľvek skúmaná. Poukázal ďalej na to, že register ochranných známok je verejný a každý má právo do neho nahliadnuť. Ochranné známky má žalobca zapísané od roku 2000, t.j. ku dňu daňovej kontroly v tejto veci minimálne po dobu 16 rokov, z čoho vyplýva jeho záujem nielen chrániť svoje obchodné meno ale prostredníctvom ochranných známok chrániť a prezentovať svoje dobré obchodné meno, ako aj svoj predmet podnikania, a označovať ním realizované produkty a na tento účel využívať aj všetky vhodné reklamné aktivity.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov - dôvody rozsudku

35. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa (na žiadosť žalobcu) na deň 30.03.2022. Žalovaný sa pojednávania pred správnym súdom nezúčastnil, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa 28.03.2022 a súhlasil, aby správny súd prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní pred správnym súdom vyjadril v zhode s obsahom podanej správnej žaloby. Správny súd pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozhodnutia postupom podľa na deň 20.04.2022.

36. Podľa a ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

37. Podľa ; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

38. Podľa ; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

39. Podľa ; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

40. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku; správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

41. Podľa § 2 písm. a), b) a i) Zákona o dani z príjmov; Na účely tohto zákona sa rozumie a) daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba, b) predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12, i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak,

42. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z príjmov; Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

43. Podľa § 19 ods. 1 písm. k) Zákona o dani z príjmov; Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka.

44. Podľa § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov; Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku ( § 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania ( § 23), b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,

c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované, d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb, e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom 89) a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi, f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia; v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov, v ktorých zamestnávateľ zabezpečuje ubytovanie podľa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu, sa za príjmy považuje aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi na účel zabezpečenia jeho ubytovania, g) výdavky na technické zhodnotenie ( § 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie ( § 29 ods. 2), h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú 1. darčekové reklamné poukážky, 2. tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti, 3. alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu103a) v úhrnnej výške najviac 5% zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti, i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e), p), w) a x), j) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane, k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií, l) zrušené od 1.1.2020.

45. Podľa § 2 Zákona o reklame; (1) Podľa tohto zákona a) reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, ak osobitný predpis neustanovuje inak, b) produkt je tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním, c) šíriteľ reklamy je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá reklamu šíri, d) tabakový výrobok je výrobok určený na fajčenie, šnupanie, cmúľanie alebo žuvanie, ak je čo len čiastočne vyrobený z tabaku, e) sponzorstvo tabakového výrobku je finančný alebo vecný príspevok alebo iné plnenie pre fyzickú osobu alebo právnickú osobu, na podujatie alebo činnosť, ktorého účelom alebo vedľajším výsledkom je reklama tabakového výrobku; sponzorstvom tabakového výrobku nie je plnenie, ktoré je poskytnuté ako odplata za tovar alebo službu, f) objednávateľom reklamy je ten, kto si objedná u šíriteľa reklamy šírenie reklamy. (2) Reklamou nie je a) označenie sídla právnickej osoby, trvalého pobytu fyzickej osoby, označenie prevádzkarne alebo organizačnej zložky právnickej osoby alebo fyzickej osoby obchodným menom, ako aj označenie budov, pozemkov a iných nehnuteľných vecí alebo hnuteľných vecí vo vlastníctve alebo v nájme týchto osôb, b) označenie listov a obálok obchodným menom alebo ochrannou známkou, c) označenie produktov alebo ich obalov údajmi, ktoré sa musia na nich uvádzať podľa osobitného predpisu, d) zverejnenie výročnej správy o hospodárení, účtovnej závierky, auditu podniku alebo iných informácií o podniku, ak povinnosť ich zverejnenia vyplýva z osobitného predpisu.

46. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia daňových orgánov, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( ), a dospel k

záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného podľa a zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

47. Úvodom správny súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca označil v správnej žalobe ako ďalšieho účastníka konania Daňový úrad Banská Bystrica, ktorý rozhodoval ako orgán verejnej správy prvého stupňa a v správnej žalobe v rámci celého textu označuje prvostupňový orgán verejnej správy/správcu dane ako ďalšieho účastníka konania. V zmysle ďalšími účastníkmi konania sú tí, ktorí boli účastníkmi administratívneho konania, tí, na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo účastníkmi administratívneho konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu a tí, ktorých za ďalších účastníkov konania označuje zákon. Je zrejmé, že orgán verejnej správy prvého stupňa nespĺňa podmienky definície ďalšieho účastníka konania stanovené v a . Nie je splnená ani podmienka definície ďalšieho účastníka konania vymedzená v , pretože neustanovuje, že by orgán verejnej správy prvého stupňa bol v procesnej pozícii ďalšieho účastníka konania. Nejde ani o prípad upravený v , kedy by súd na návrh žalobcu posudzoval zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy, z ktorého rozhodnutie preskúmavané na základe správnej žaloby vychádzalo a toto skôr vydané rozhodnutie by bolo pre preskúmavané rozhodnutie záväzné a nebolo by ho možné samostatne preskúmať správnym súdom. Toto ustanovenie rieši iné situácie a nejde o prípad, kedy je v rámci správnej žaloby preskúmavané rozhodnutie prvostupňového orgánu. Podanie správnej žaloby je v zmysle ustanovení prípustné proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorý rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku, ak bol takýto riadny opravný prostriedok prípustný, a účastníkom konania v konaní pred správnym súdom v procesnej pozícii žalovaného je ten orgán verejnej správy, ktorý takéto rozhodnutie vydal. Len v prípade, ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, tak žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie, proti ktorému nie je prípustný riadny opravný prostriedok. Žalobca podal všeobecnú správnu žalobu a v zmysle je žalovaným orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku. Prvostupňové a druhostupňové rozhodnutia, ktoré sú výsledkom administratívneho konania, tvoria jeden celok a v rámci prieskumu zákonnosti druhostupňového rozhodnutia je správny súd na základe vznesených žalobných námietok oprávnený preskúmať aj správnosť postupu a rozhodnutia prvostupňového orgánu.

48. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil daňové výdavky vynaložené na reklamu. Predložil zmluvy uzavreté s deklarovanými dodávateľmi, faktúry a „brožúry“ o hodnotení mediálnych kampaní. Žalobca správnemu súdu pred pojednávaním predložil CD nosič, obsahom ktorého bolo vyhodnotenie mediálnych kampaní a listinnú podobu výstupov - vyhodnotení mediálnych kampaní. Nešlo o nové dôkazy, ale o dôkazy, ktoré boli predložené aj v administratívnom konaní, avšak neboli súčasťou administratívneho spisu v listinnej podobe.

49. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach vychádzali z takého posúdenia uplatňovaných daňových výdavkov žalobcom, v zmysle ktorého tieto výdavky nemožno považovať za daňové výdavky vynaložené na reklamu, pretože uvedenie textu „RADIX, zdravotnícka technika“ spolu s čiernym krížom a modrou bodkou ako reklamného partnera podujatí - ľadovej šou „Máša a Medveď na ľade“, koncertu „ZOË INDILA 2016“ a propagácie činnosti občianskeho združenia v rámci projektu „Úsmev ako dar“ (s cieľom získania finančných prostriedkov), a to na mediálnych výstupoch prezentujúcich ľadovú šou, koncert alebo činnosť občianskeho združenia, podľa daňových orgánov nebola reklamou produktov alebo služieb žalobcu, ale reklamou ľadovej šou, koncertu alebo činnosti občianskeho združenia s cieľom získať finančnú podporu pre toto občianske združenie. Podľa daňových orgánov text „RADIX zdravotnícka technika“ s obrázkom čierny kríž s modrou bodkou nie je obchodným menom žalobcu ani jeho ochrannou známkou. Daňové orgány teda vychádzali z toho, že žalobca podporil uvedené vyššie identifikované podujatia a projekt, a preto bol uvedený ako ich reklamný partner, ale nešlo o reklamu jeho produktov a služieb, preto nešlo ani o výdavky na reklamu v zmysle Zákona o dani z príjmov. Navyše daňové orgány poukázali aj na špecifický predmet podnikania žalobcu, ktorý je predajcom zdravotníckej techniky s tým, že odberateľmi žalobcu sú zväčša štátne a neštátne zdravotnícke zariadenia, kde predaj prebieha vo väčšine prípadov cez verejné obstarávanie za presne stanovených podmienok, teda že adresátom reklamy nemohla byť široká verejnosť, preto takáto reklama nemala opodstatnenie. Daňové orgány dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal ekonomickú opodstatnenosť týchto výdavkov, že nepreukázal splnenie podmienky preukázateľnosti a vecnosti vynaložených výdavkov.

50. Tieto východzie závery daňových orgánov, uvedené v predchádzajúcom bode, nepovažuje správny súd za správne a uznáva dôvodnosť žalobcom prednesených súvisiacich žalobných námietok, v ktorých vyjadril nesúhlas s takýmto posúdením uplatňovaných výdavkov daňovými orgánmi. V zmysle § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o reklame je reklama zadefinovaná ako predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 19 ods. 2 písm. k) Zákona o dani z príjmov daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka.

51. Vzhľadom na vymedzenie pojmu reklamy a výdavkov na reklamu neobstojí záver daňových orgánov, že by pri nákladoch na reklamu malo ísť konkrétne o prezentáciu produktov a služieb žalobcu (zrejme v tom zmysle, že by boli aj vyobrazené alebo slovne uvedené (popísané) produkty a služby žalobcu), pretože v zmysle Zákona o dani z príjmov môže ísť aj o prezentáciu obchodného mena, ochrannej známky, označenia výrobkov, iných práv a pod., čím taktiež dochádza k prezentácii subjektu s cieľom uplatniť jeho produkty na trhu. V zmysle je obchodným menom názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti. Podľa je obchodným menom obchodnej spoločnosti a družstva názov, pod ktorými sú zapísané v obchodnom registri a súčasťou ich obchodného mena je aj dodatok označujúci ich právnu formu. Zo žalobcom predložených vyhodnotení kampaní, ktoré predložil ako dôkaz o realizácii reklamy, vyplýva, že žalobca bol prezentovaný ako „RADIX zdravotnícka technika“ spolu s čiernym krížom s modrou bodkou. Aj keď nešlo o celé obchodné meno žalobcu, bola uvedená jeho podstatná časť identifikujúca žalobcu ako podnikateľský subjekt so žalobcom používaným označením a dodatkom zdravotnícka technika, ktorý má výpovednú hodnotu o žalobcovi vo vzťahu k predmetu jeho podnikania a vo vzťahu k ním ponúkaným produktom. Preto závery daňových orgánov, z ktorých vychádzali, že nešlo o propagáciu žalobcu a jeho produktov a služieb, keď bolo uvedené len označenie „RADIX zdravotnícka technika“ spolu s čiernym krížom s modrou bodkou, nie sú správne. Absencia uvedenia dodatku označujúceho právnu formu žalobcu podľa správneho súdu nie je prekážkou pre to, aby bolo možné uznať prezentáciu za reklamu žalobcu ako podnikateľský subjekt zameriavajúci sa na oblasť zdravotníckej techniky, keď bola uvedená časť obchodného mena, ktorá práve označuje žalobcu, identifikuje ho a zabezpečuje jeho rozpoznanie.

52. Rovnako nie sú správne závery o tom, že išlo len o propagáciu podujatia - šou, koncertu a občianskeho združenia a jeho činnosti a že žalobca bol uvedený len ako reklamný partner, ktorý podujatie podporil. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.01.2022. Toto rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sa síce týkalo dane z pridanej hodnoty a prejednávaná vec v tomto konaní sa týka dane z príjmu, avšak podstatné je pre túto vec posúdenie skutkových okolností vo veci riešenej Najvyšším správnym súdom, a to uvedenie daňového subjektu ako reklamného partnera na plagátoch alebo iných formách prezentácie určitého podujatia (koncert, šou a pod.). Aj pre účely dane z pridanej hodnoty vyhodnotil Najvyšší správny súd SR odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru platiteľom dane pre daňový subjekt, ako reklamného partnera podujatia a prezentáciu jeho loga a predmetu jeho činnosti na propagačných materiáloch a na samotných koncertoch, na účely zákona o dani z pridanej hodnoty ako ekonomickú činnosť (podnikanie), z ktorej bol dosiahnutý príjem. Najvyšší správny súd uviedol, že bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje špecifiká reklamou, sponzoringom alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu DPH mohlo ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby. Najvyšší správny súd ďalej poukázal na to, že zákon o dani z pridanej hodnoty na účely odpočítania dane z prijatých služieb posudzovaného druhu nerobí rozdiel medzi reklamou, sponzoringom či inou mediálnou prezentáciou a že podľa Zákona o reklame sa reklamou rozumie predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom za produkt sa považuje aj obchodné meno podnikateľa ( a Zákona o reklame). Poukázal aj na to, že pojem sponzoring, ktorý sa v súvislosti s prijatým plnením vyskytol aj vo veci prejednávanej Najvyšším správnym súdom, definuje o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov ako plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo

audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla. Najvyšší správny súd uviedol, že je zrejmé, že sponzoring je taktiež spojený s mediálnou prezentáciou sponzora napĺňajúcou znaky reklamy, hoci primárnym cieľom sponzorovania je podpora sponzorovanej aktivity, zatiaľ čo ekonomickým cieľom reklamy je umiestňovanie produktov na trhu (§ 38 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii). Najvyšší správny súd ďalej uviedol, že služba, ktorá bola poskytovaná v ním prejednávanej veci - poskytnutie reklamného priestoru za účelom prezentácie daňového subjektu ako reklamného partnera podujatia - koncertu, zodpovedá legálnej definícii reklamy, pretože išlo o prezentáciu obchodného mena a hlavného predmetu činnosti, pričom ich spojením s propagovanými podujatiami bezpochyby mohol byť vo verejnosti vytvorený pozitívny vnem o existencii určitého daňového subjektu a jeho podnikaní, čo bol zjavne ekonomický dôvod (prípadne jeden z viacerých), ktorý stál za vznikom transakcie. Aj v zmysle týchto záverov Najvyššieho správneho súdu dospel správny súd k záveru, že uvedenie žalobcu - daňového subjektu ako reklamného partnera v rámci prezentácie určitého podujatia spĺňa podmienky reklamy a náklady vynaložené na takéto služby spĺňajú vo všeobecnosti požiadavky nákladov vynaložených na reklamu, preto sú závery daňových orgánov nesprávne.

53. Žalobca predložil zmluvy o reklame, faktúry a vyhodnotenie mediálnych kampaní. Uvedenie textu „RADIX zdravotnícka technika“ spolu s čiernym krížom a modrou bodkou je podľa správneho súdu aj v zmysle záverov uvedeného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR reklamou žalobcu, teda prezentáciou žalobcu, jeho podnikateľskej činnosti a jeho produktov, pričom ani Zákon o dani z príjmov a ani Zákon o reklame nevyžadujú, aby súčasťou reklamy bolo aj uvedenie webovej adresy. Žalobca v administratívnom konaní poukazoval na to, že bol zverejnený aj odkaz na jeho webovú stránku, čo žalovaný vyhodnotil ako nepravdivé tvrdenie. Je pravdou, že nie vo všetkých žalobcom doložených výstupoch reklamných kampaní je súčasťou prezentácie žalobcu aj odkaz na jeho webovú stránku a žalobca v administratívnom konaní prednášal nie úplne priliehajúcu argumentáciu, keď uvádzal, že webová stránka bola uvedená pri každej prezentácii. Aj zistenie, že webová stránka nebola uvedená na všetkých mediálnych výstupoch - reklame dodanej žalobcovi, nebráni tomu, aby prezentácia žalobcu v rozsahu „RADIX zdravotnícka technika“ v spojení s obrázkom čierneho kríža s modrou bodkou bola považovaná za reklamu. Preto vyhodnotenie skutočnosti, či súčasťou prezentácie žalobcu bol aj odkaz na jeho webovú stránku alebo nie, nie je podstatná, keďže táto požiadavka nevyplýva ani zo Zákona o reklame a ani z definície daňových výdavkov na reklamu vymedzených v Zákone o dani z príjmov.

54. Pokiaľ daňové orgány poukazovali na to, že žalobca podniká v rámci špecifickej oblasti zdravotníckej techniky a že jeho produkty a služby odoberajú štátne a neštátne zariadenia a ambulancie, kde sa obstarávanie zdravotníckej techniky a materiálov zabezpečuje prostredníctvom verejného obstarávania, a preto adresátom reklamy nemohla byť široká spotrebiteľská verejnosť, nakoľko žalobca dodáva tovary a služby špecifickým odberateľom, preto takáto reklama nemala opodstatnenie, ani táto argumentácia neobstojí. Daňové orgány sami uviedli, že žalobca môže dodávať tovary a služby aj neštátnym zariadeniam a ambulanciám, kde sa obstaranie zdravotníckej techniky a materiálu nevykonáva prostredníctvom verejného obstarávania. Navyše takáto podmienka „prípustnosti“ reklamy v kontexte s charakterom vykonávanej podnikateľskej činnosti nevyplýva zo Zákona o reklame a ani zo Zákona o dani z príjmov.

55. Je nepochybné, že pri daňových výdavkoch je potrebné preukázať splnenie Zákonom o dani z príjmov stanovených podmienok. Z ustanovení Zákona o dani z príjmov vyplýva, že pre to, aby výdavok (náklad) bolo možné na daňové účely považovať za daňový výdavok, musí spĺňať základné podmienky, a to: výdavok musí vynaložiť daňovník, ktorý si tento výdavok uplatňuje - podmienka príslušnosti; výdavok musí byť preukázateľne vynaložený - podmienka existencie; výdavok musí slúžiť na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (v prípade daňových výdavkov na reklamu v zmysle § 19 ods. 2 písm. k) Zákona o dani z príjmov musí byť osobitne vynaložený na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka) - podmienka vecnosti; výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka - podmienka evidencie a výdavok musí byť preukázaný

- podmienka preukázateľnosti, pričom v rámci tejto podmienky musí byť preukázané aj dodanie od deklarovaného dodávateľa, a napokon ak je výška výdavku limitovaná, musí daňový výdavok spĺňať aj podmienku rozsahu. V súvislosti s vyhodnocovaním splnenia týchto podmienok je podstatné, že daňové

orgány v prejednávanej veci netvrdili, resp. nedospeli k takým záverom, že by reklamné služby vôbec neboli dodané deklarovanými dodávateľmi - spoločnosťou VUCOM, s.r.o. a VAGACOM, s.r.o., čo by bola podstatná skutočnosť pre posudzovanie splnenia podmienky preukázateľnosti daňových výdavkov (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.02.2017 a sp. zn. zo dňa 22.11.2018). Zároveň ani k žalobcom predloženému dôkazu - výstupom mediálnych kampaní nezaujali v rámci hodnotenia dôkazov také stanovisko, že dodanie reklamných služieb - uvedenie žalobcu ako reklamného partnera podujatí (ľadovej šou, koncertu, prezentácie činnosti občianskeho združenia za účelom získania finančných prostriedkov) sa neuskutočnilo, čo by taktiež bola podstatná skutočnosť pre posudzovanie splnenia podmienky existencie a preukázateľnosti daňových výdavkov.

56. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach uviedli aj to, že zistili skutočnosti o fakturačných reťazcoch a o tom, že malo dôjsť k neprimeranému navyšovaniu cien za reklamy, že deklarovaní dodávatelia VUCOM, s.r.o. a VAGACOM, s.r.o. len nakúpili a predali reklamný priestor a nič k tomuto nákupu a predaju „nepridali“ - teda ničím sa na dodaných službách nepodieľali. Za podstatné považovali aj to, že žalobcu na spoluprácu oslovil konateľ deklarovaných dodávateľov a že žalobca nevyvinul aktivitu smerujúcu k zabezpečeniu reklamy. Daňové orgány poukázali na to, že bolo zistené, že spoločnosti VAGACOM, s.r.o., VUCOM, s.r.o., FRONTBASE, s.r.o., ADVERTISING & MEDIA, s.r.o., CREO ART, s.r.o. boli zapojené do fakturačných reťazcov deklarujúcich poskytnutie reklamných služieb v rôznych formách a rozsahoch pre konečných odberateľov, ceny za reklamné služby boli účelovo vysoko nadhodnotené oproti reálnym nákladom na obstaranie fakturovaných reklamných služieb, a to z dôvodu navýšenia nákladov konečných odberateľov, a finančné prostriedky boli konečným odberateľom vo väčšine prípadov vrátené v hotovosti. Podľa svedeckých výpovedí uvedené transakcie zabezpečovali štatutári - konatelia týchto spoločností, označovaní ako „obchodníci“, medzi ktorými bol označený aj A. X. s prezývkou Q. - konateľ deklarovaných dodávateľov. Ďalej bolo poukázané na výpoveď svedka N. A., ktorý bol vypočutý ako osoba zastupujúca spoločnosť ADVERTISING & MEDIA, s.r.o., ktorá bola získaná zo spisu z inej daňovej kontroly, a tento vypovedal, že medzi odberateľmi reklamných služieb, ktorým sa vracali peňažné prostriedky ponížené o provízie, boli aj spoločnosti VUCOM, s.r.o. a VAGACOM, s.r.o. Ďalej bolo uvedené, že takýto systém vracania finančných prostriedkov potvrdzuje aj vykonaná lustrácia finančných tokov vykonaná správcom dane na základe získaných bankových výpisov stratených a nekontaktných spoločností VAGACOM, s.r.o., VUCOM, s.r.o., ADVERTISING & MEDIA, s.r.o., CREO ART, s.r.o., GIT, s.r.o., ktoré správca dane získal ako dôkazy v zmysle § 26 ods. 3 Daňového poriadku od oslovených bánk.

57. Všetky tieto skutočnosti, ktoré daňové orgány uviedli vo svojich rozhodnutiach, boli uvedené len ako zistené skutočnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, teda tieto skutočnosti daňové orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí len konštatovali, ale nijako ich nevyhodnotili vo vzťahu k nosnému záveru preskúmavaných rozhodnutí, a to že žalobca nepreukázal ekonomickú opodstatnenosť vynaložených daňových výdavkov, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky vecnosti a preukázateľnosti daňových výdavkov, čím porušil ustanovenie § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, v nadväznosti na § 2 písm. i/ Zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 psím. t/, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak. Žalovaný tento záver uvedený v odôvodnení rozhodnutia správcu dane ešte bližšie doplnil tak, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť fakturovaných reklamných služieb na účely svojho podnikania a neuniesol dôkazné bremeno s tým, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok uvedených v § 2 písm. i/ v nadväznosti na § 19 ods. 2 písm. k/, § 17 ods. 2 a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov. Sú dôvodné žalobné námietky žalobcu, že daňové orgány nijako konkrétne neodôvodnili závery o naznačovanej neprimeranosti ceny za reklamné služby a o získaní možnej neoprávnenej daňovej výhody. Daňové orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí tieto skutočnosti len uvádzajú ako zistenia bez konkrétnej vyhodnocujúcej skutkovej a právnej argumentácie vo vzťahu k žalobcovi a jeho povinnosti preukázať splnenie podmienok pre uznanie daňových výdavkov podľa Zákona o dani z príjmov. Skutočnosti uvádzané daňovými orgánmi nemožno označiť za bezvýznamné, avšak v rozhodnutiach sú len v polohe konštatovania bez

prepojenia na záver preskúmavaných rozhodnutí - na skutkové a právne posúdenie, ktoré sa odráža vo výroku preskúmavaných rozhodnutí. Z nosných záverov preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že daňové orgány neuznali žalobcom uplatňované výdavky, pretože nešlo o reklamu jeho produktov a služieb, ale o reklamu podujatí - ľadovej šou, koncertu, činnosti občianskeho združenia so zámerom získania finančných prostriedkov pre túto činnosť, čo je nesprávny vychodzí záver, pretože uvedenie žalobcu ako reklamného partnera týchto podujatí napĺňa znaky reklamy. V tomto závere daňových orgánov ale nie sú reflektované daňovými orgánmi uvádzané skutočnosti o neprimeranosti ceny za reklamné služby, o získaní možnej daňovej výhody, o zistenom fakturačnom reťazci, o nedostatočnom preverení obchodného partnera a o vracaní zaplatených úhrad za služby ponížené o provízie. Daňové orgány netvrdili, že služby neboli dodané deklarovanými dodávateľmi alebo že by služby neboli vôbec dodané. Zákon o dani z príjmov pri daňových výdavkoch na reklamu navyše žiada preukázať, že tieto výdavky boli vynaložené so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka, a toto zákonné ustanovenie nevyžaduje preukázať, ako sa vynaložené výdavky na reklamu odrazili v dosahovaných príjmoch, čo taktiež daňové orgány nesprávne vyhodnocovali. Je správna argumentácia žalobcu, že „účinok“ alebo „dopad“ reklamy je ťažké vopred predpokladať a môže byť ťažko odsledovateľný v konkrétnych materiálnych ukazovateľoch. Preto zrejme aj Zákon o dani z príjmov vychádza z požiadavky, aby bol výdavok na reklamu vynaložený so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka.

58. Ďalej ešte považuje správny súd za potrebné poukázať na to, že kým v prípade ľadovej šou a koncertu a ďalej pri propagácii činnosti občianskeho združenia bol žalobca uvedený ako reklamný partner v rámci prezentácie podujatia alebo projektu, tak v prípade faktúr vystavených na základe rámcovej zmluvy o reklame zo dňa 15.12.2015 mal byť propagovaný žalobca samostatne prostredníctvom veľkoplošných LED obrazoviek. Pri vyhodnotení uplatnených daňových výdavkov za tieto reklamné služby správca dane uviedol, že zmluva o reklame nie je dôkazom o tom, že žalobcovi boli poskytnuté spoločnosťou VAGACOM, s.r.o. reklamné služby a navyše táto spoločnosť nepredložila správcovi dane okrem vyjadrenia konateľa žiadne dôkazy, ktorými by vykonanie reklamných služieb preukázala a táto spoločnosť zanikla v roku 2017. Výpoveď konateľa deklarovaného dodávateľa správca dane vyhodnotil ako tvrdenie bez preukázania reálneho uskutočnenia dodania reklamných služieb. Ďalej správca dane uviedol, že preveroval výdavky nielen z formálnej stránky ale aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym a dospel k tomu, že žalobca faktúrami, rámcovou zmluvou o reklame, objednávkami a vyhodnotením LED monitoringu nepreukázal, že náklad v celkovej sume 153.000,- Eur je daňový výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov daňovníka, nepreukázal ekonomickú opodstatnenosť nákladu v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou a navyše z ďalších zistení správcu dane vyplynulo, že účelom reklamy dodanej žalobcovi na základe vystavených faktúr a zaúčtovaných v denníku žalobcu na ťarchu účtu 5188 302 v celkovej sume 153.000,- Eur bolo získanie daňového zvýhodnenia žalobcu neopodstatneným nadhodnotením reklamných služieb vo fakturačnom reťazci oproti reálnym nákladom na obstaranie reklamných služieb. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že závery o získaní neoprávnenej daňovej výhody sú výslovne konštatované len v rámci tohto neuznania výdavkov preukazovaných faktúrami z poskytnutia reklamných služieb od spoločnosti VAGACOM, s.r.o., ktorými mala byť fakturovaná cena za poskytnutie reklamných služieb - prezentácie reklamnej kampane žalobcu na veľkoplošných LED obrazovkách. Pri iných daňových výdavkoch nie je explicitne uvedené, že bolo zistené získanie daňového zvýhodnenia. Žalovaný sa aj vo vzťahu k týmto fakturovaným nákladom za reklamné služby stotožnil so závermi správcu dane. Aj v tejto časti uznáva správny súd za dôvodné žalobcom prednesené žalobné námietky o tom, že daňové orgány konkrétne neodôvodnili neprimeranosť fakturovaných služieb a ani získanie daňovej výhody. Daňové orgány uviedli, že žalobca predloženými dôkazmi nepreukázal, že náklad v celkovej sume 153.000,- Eur je daňový výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov daňovníka, že nepreukázal ekonomickú opodstatnenosť nákladu v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou a že navyše z ďalších zistení správcu dane vyplynulo, že išlo o neprimerané navýšenie cien za reklamu s cieľom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia, avšak správca dane neuviedol, z ktorých konkrétnych skutočností, zistených z ktorých konkrétnych dôkazov, tieto závery vyvodil. Je zrejmé, že žalobca v rámci administratívneho konania predložil aj výsledky LED monitoringu január - december 2016, v rámci ktorého je uvedené aké reklamné spoty a na akých miestach mali byť odvysielané, spolu s fotografiami. Daňové orgány sa ale v odôvodnení svojich rozhodnutí s týmto dôkazom vo vzťahu k splneniu podmienky preukázateľnosti daňových výdavkov (prípadne pri preverovaní iných podmienok) nijako konkrétne nezaoberali a nevyhodnotili ho. Svoje rozhodnutia taktiež postavili na tom, že žalobca nepreukázal ekonomickú opodstatnenosť týchto

nákladov v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou a nepreukázal, že tento daňový výdavok bol vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov a navyše že došlo k získaniu neoprávnenej daňovej výhody. Podľa správneho súdu ale vo všeobecnosti nemožno prijať taký záver, že by prezentácia určitého podnikateľského subjektu na LED obrazovkách nemohla byť akceptovaná ako reklama, aj keď podnikateľský subjekt vykonáva podnikateľskú činnosť so zameraním sa na špecifický druh tovaru, napr. ako v prípade žalobcu v oblasti zdravotníckej techniky. Ani vo vzťahu k týmto daňovým výdavkom daňové orgány neuviedli v preskúmavaných rozhodnutiach odôvodnené závery, že by takéto reklamné služby vôbec neboli dodané alebo že by sa nepreukázalo, že ich dodal deklarovaný dodávateľ. Aj vo vzťahu k týmto daňovým výdavkom sú skutočnosti, na ktoré bolo poukazované - zistenie fakturačných reťazcov, zaniknuté alebo zlúčené spoločnosti, nepredloženie účtovníctva zo strany deklarovaného dodávateľa, získanie neoprávnenej daňovej výhody a vracanie fakturovaných úhrad za reklamné služby, v pozícii konštatovania, ale nie sú vyhodnotené v rámci nosných záverov rozhodnutí.

59. Daňové orgány v odôvodnení rozhodnutí poukazovali aj na to, že bolo zistené, za aké sumy bol nakúpený reklamný priestor od spoločnosti COMOUNIQUE, s.r.o., ktorá bola producentom a organizátorom podujatí „Máša a Medveď na ľade“ a koncertu „ZOË INDILA 2016“ a ktorá taktiež získala reklamné práva na používanie loga „Úsmev ako dar ..., aby každé dieťa malo rodinu“. Taktiež v odôvodnení svojich rozhodnutí poukazovali na to, že pokiaľ išlo o veľkoplošné obrazovky, tak boli zistené spoločnosti, ktoré boli skutočne vlastníkmi týchto veľkoplošných obrazoviek (Laser Media, s.r.o. a Led Promotion, s.r.o.), ktoré aj ďalej poskytli reklamný priestor subdodávateľom deklarovaných dodávateľov žalobcu. Taktiež v odôvodnení svojich rozhodnutí daňové orgány poukazovali na to, aké boli konečné výdavky žalobcu na reklamu, ktoré zaplatil svojim deklarovaným dodávateľom. Aj tieto skutočnosti sú v preskúmavaných rozhodnutiach uvedené ako zistenia bez uvedenia úvahy, z ktorej by bolo zrejmé, akými úvahami boli daňové orgány vedené pri ich vyhodnotení. Daňové orgány síce uviedli aj také konštatovania, že došlo k neprimeranému navýšeniu cien bez akéhokoľvek ekonomického opodstatnenia a bez akejkoľvek pridanej hodnoty u deklarovaných dodávateľov žalobcu, avšak tieto skutočnosti neboli vyhodnotené v rámci daňovými orgánmi prijatých nosných záverov, v ktorých boli uvedené dôvody, pre ktoré neuznali žalobcom uplatňované výdavky. Nebola bližšie skutkovo a právne odôvodnená konštatovaná neprimeranosť fakturovaných cien za reklamné služby a ani získanie neoprávnenej daňovej výhody. Bolo poukazované na bankové výpisy, na to, že žalobca bol konečným odberateľom reklamných služieb, ale nebolo vo vzťahu k získaniu neoprávnenej daňovej výhody skutkovo (s odkazom na závery vykonaného dokazovania) odôvodnené to, v čom mala spočívať neoprávnená daňová výhoda a ako sa mal na jej získaní podieľať žalobca.

60. Za nedostatok rozhodnutí daňových orgánov správny súd považuje to, že daňové orgány neuznali žalobcom uplatňované výdavky z toho dôvodu, že nepreukázal splnenie podmienky vecnosti a preukázateľnosti a že nepreukázal ekonomickú opodstatnenosť vynaložených výdavkov, a za podstatné pre tento záver považovali to, že uvedenie žalobcu ako reklamného partnera v rámci mediálnej prezentácie iných podujatí nie je reklamnou službou (čo je nesprávny záver), resp. v jednom prípade uviedli aj to, že účelom obstarania reklamy bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody a tento záver nebol odôvodnený. Záver daňových orgánov o tom, že uvedenie žalobcu ako reklamného partnera nespĺňal parametre reklamy bol nesprávny, nakoľko uvedenie žalobcu ako reklamného partnera v rámci mediálnej prezentácie iných podujatí spĺňa parametre reklamy a potom aj náklady vynaložené na takéto služby by vo všeobecnosti spĺňali charakter daňového výdavku (nákladu) na reklamu. Keďže daňové orgány vychádzali z takéhoto nesprávneho záveru pri posudzovaní splnenia podmienok daňových výdavkov, ich závery nie sú správne. Daňové orgány v preskúmavaných rozhodnutiach nedospeli k záveru, že by žalobcovi reklamné služby vôbec neboli dodané alebo že by neboli dodané deklarovaným dodávateľom, čo by malo podstatný vplyv na preukázanie splnenia podmienok pre uplatnenie daňových výdavkov. Pri uplatňovaných daňových výdavkoch, kedy mal byť žalobca samostatne propagovaný vysielaním reklamy na LED obrazovkách, daňové orgány uviedli, že nebola preukázaná ekonomická opodstatnenosť daňových výdavkov, že žalobca nepreukázal vynaloženie výdavku na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov daňovníka, že išlo o neprimeranú cenu za reklamné služby a že účelom reklamy dodanej žalobcovi spoločnosťou VAGACOM, s.r.o., bolo získanie daňového zvýhodnenia, pričom ani tieto závery neboli dostatočným spôsobom skutkovo a právne odôvodnené, v rozhodnutiach absentuje bližšie odôvodnenie, prečo mala byť fakturovaná cena za reklamné služby neprimeraná a ako sa potom žalobca podieľal na získaní neoprávnenej daňovej výhody (v čom táto spočívala a ako sa na jej získaní podieľal žalobca). Daňové orgány v preskúmavaných rozhodnutiach uviedli viacero zistení, ale len v polohe konštatovania, pričom tieto zistenia neboli vyhodnotené vo vzťahu

k skutkovému a právnemu posúdeniu veci, ktoré sa prenieslo do nosných záverov preskúmavaných rozhodnutí.

61. Správny súd z vyššie uvedených dôvodov zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rámci ďalšieho konania bude úlohou žalovaného opätovne prejednať odvolanie žalobcu a s odvolacími námietkami žalobcu sa vysporiadať v zmysle uvedených záverov správneho súdu.

62. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa . O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

63. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.