Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/95/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu: KVANTUM Slovakia, s.r.o., Matice Slovenskej 8, 971 01 Prievidza, IČO: 36 334 359, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou so sídlom Prievidza, Bakalárska 4, proti žalovanej: T. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, Ž., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 443,30 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 179,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 179,46 eur od 26.11.2014 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní o právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 20.2.2015 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy vo výške 443,30 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 395,30 Eur od 26.11.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi peňažný úver v istine 700 Eur s dohodnutým úrokom z úveru v sume 370,40 Eur. Výšku povinnosti dlžníka spolu 1 070,40 Eur bol dlžník povinný splatiť v 24 mesačných splátkach jednotlivo vo výške 44,60 Eur. Z takto poskytnutého úveru dlžník zaplatil celkom 675,10 Eur, neuhradené zostalo na istine so zahrnutým úrokom 395,30 Eur. Pre prípad omeškania dlžníka si účastníci dojednali zmluvnú pokutu v sadzbe do 0,1 % denne z jednotlivých dlžných splátok, ale túto sankciu si neuplatňuje. Žalobca poukazuje na zákonnosť predmetnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami. Už pred uzatvorením predmetnej zmluvy totožné strany uzatvorili tri skoršie zmluvy o spotrebiteľských úveroch č. XXXXX, XXXXX I. XXXXX. Strany si tiež dohodli paušálnu sumu náhrady za každú upomienku zaslanú veriteľom dlžníkovi (podľa príloh žaloby) po 6 Eur, žalobca ich zaslal žalovanému celkom 8 ks. Celkom je tak výška istiny dlhu uplatnená touto žalobou voči žalovanej 443,30 eur, pričom táto pozostáva z nesplatených splátok úveru a zmluvného úroku z neho v čiastke 395,30 eur a zo sumy paušálnej náhrady za upomienky vo výške 48 eur.

2. Podaním zo dňa 27.4.2015 sa žalobca vyjadril, že od podania žaloby sa stav pohľadávky nezmenil, poukazuje na aktuálnu upomienku - saldo dlhu ako na listinu preukazujúcu tzv. platobnú disciplínu dlžníka.

3. Žalovaná sa k veci samej písomne nevyjadrila, aj keď bola na vyjadrenie riadne vyzvaná.

4. Okresný súd rozsudkom č.k. 8C/95/2015-66 zo dňa 27.06.2016 žalobu žalobcu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok bol stranám sporu riadne doručený.

5. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca dňa 13.03.2017 odvolanie.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predmetný rozsudok uznesením č.k. 10Co/214/2017-88 zo dňa 26.10.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd mal za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nemôže obstáť, nakoľko nie je jasné, zrozumiteľné a neodpovedá na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany Uviedol, že súd prvej inštancie sa totiž pomerne rozsiahlo a značne nadbytočne venoval nie skutkovým okolnostiam prípadu, ale právno-teoretickým úvahám o povahe zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to predovšetkým bez formulovania (legitímne očakávaného) konečného a určujúceho záveru. Argumentáciu okresného súdu považoval za výrazne nekonzistentnú (až vnútorne rozpornú), keď okresný súd síce (v bode 24 svojho odôvodnenia) spomína dve konkrétne náležitosti, a to celkové náklady spotrebiteľa a ročnú percentuálnu mieru nákladov. Zdôraznil však, že výsledkom jeho „úvah“ nie je konštatovanie, že dotknutá zmluva tieto náležitosti neobsahuje. Záver okresného súdu označil ako púhe (a právne bezvýznamné) relativizovanie významu týchto údajov v podobe konštatovania, že podľa svojej povahy môžu alebo nemôžu plniť svoju informačnú funkciu. Poukázal, že v rozpore s opísanou absenciou takéhoto záveru však v bode 29 odôvodnenia, ktorý (bod) sa týka úplne iných všeobecných konštatácií o charaktere spotrebiteľskej ochrany, je obsiahnutá veta: „ako súd uviedol vyššie, celý tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov...“. Zdôraznil, že žiadne takéto konštatovanie (zákonného následku v podobe bezúročnosti) sa však „vyššie“ ani nikde inde v odôvodnení napadnutého rozsudku nenachádza. Ďalej krajský súd uviedol, že odhliadnuc od opísanej zmätočnosti obidva predmetné údaje (ako správne poznamenáva odvolateľ) sú obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 63297 zo dňa 10.9.2013 (č.l. 9 spisu ako body 9 a 11 dotknutej zmluvy). Pokiaľ ide o druhý záver okresného súdu krajský súd uviedol, že (hoci nie je zrejmé, prečo pri konštatovaní celkovej neplatnosti zmluvy sa zaoberal aj bezúročnosťou úveru, keďže tento následok je obsiahnutý/ pokrytý už v závere o neplatnosti zmluvy), t.j. neplatnosť zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi, eventuálne úžera (spomenutá len jednou vetou v rámci poslednej vety bodu 26), tento (druhý záver) vychádza len z porovnania úrokovej sadzby žalobcu (ako nebankového subjektu) v predmetnej úverovej zmluve s bankovými úvermi, t.j. z nekorešpondujúceho/neadekvátneho referenčného kritéria. Uviedol, že už v písomnom vyjadrení (č.l. 36 a nasl. spisu) žalobca poukazoval na priemernú RPMN pri typoch úverov poskytovaných žalobcom. Podstatou myšlienkovej konštrukcie súdu prvého stupňa bola úvaha, že hoci zákon nezakazuje podnikanie tzv. nebankových subjektov v poskytovaní úverov, nie je dôvod na to, aby odlišnosť hospodárskeho subjektu viedla k inému okruhu jeho práv, resp. inému hodnoteniu dobrých mravov pre hodnotenie jeho správania. Mal za to, že uvedené konštatovanie bez ďalšieho neobstojí. Nejedná sa totiž o iné hodnotenie dobrých mravov, ale iné hodnotenie podmienok (bližšie napr. rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12 Cmo 95/2005) poskytovania úverov nebankovými subjektmi (vyššie riziko, menšie zabezpečenie, rýchlosť). Až po dôslednom vyhodnotení týchto kritérií možno prijať záver, aká miera úročenia by mohla predstavovať/dosiahnuť intenzitu kvalifikovaného rozporu s dobrými mravmi, o to viac, že (ako konštatuje samotný okresný súd) odplata nepresahovala v tom čase právnou úpravou prípustnú/regulovanú maximálnu výšku. Obdobne záver o prípadnej úžere vyžaduje minimálne základné pojmové vymedzenie tohto inštitútu a následne príslušné subsumovanie skutkových zistení/okolností pod tieto charakteristiky. Krajský súd konštatoval, že opísaným postupom

- nezodpovedaním relevantných otázok, t.j. neodstránením existujúcej spornosti - súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi uskutočnenie jeho procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo nevyhnutne vedie k zrušeniu napadnutého rozsudku. Mal za to, že mimo rámca akejkoľvek pochybnosti úlohou/zmyslom odvolacieho prieskumu totiž nie je plnohodnotné nahradenie celého/komplexného právneho posúdenia veci okresným súdom. V ďalšom postupe preto uložil okresnému súdu opätovne posúdiť uplatnený nárok a zákonom zodpovedajúcim/požadovaným spôsobom (§ 220 ods. 2 veta druhá a tretia sformulovať preskúmateľné úvahy vo vzťahu k zásadným okolnostiam prípadu. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové stvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, okresný súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 09.04.2018, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 28.02.2018.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 41 ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.01.2015, ak záväzkový vzťah vznikol po 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 8.Súd sa opätovne oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil, že strany sporu dňa 10.09.2013 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom bezúčelovom úvere č. 63097 na dobu určitú vo výške 700 eur, ktorý úver žalobca žalovanej hotovostne vyplatil dňa 10.09.2013, s výškou fixného úroku z istiny úver 2,2 % mesačne x 24 = 52,8 % (370,40 eur), celkovou dlžnou sumou 1 070,40 eur, s dohodnutými 24 splátkami vo výške 44,60 eur (z toho 29,17 eur istina + 15,43 eur úrok), splatnosťou do 31. kalendárneho dňa v mesiaci, s konečnou splatnosťou do 30.09.2015. Poplatok za poskytnutie úveru si strany sporu dohodli vo výške 30 eur, ktorý žalovaná zaplatila dňa 10.09.2013. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 400,40 eur (370,40 eur + 30 eur), RPMN 58,26 % , ročná fixná úroková sadzba 51,15 % a priemerná RPMN pre daný typ úveru 46,06 %. Strany sporu si dohodli paušálnu sumu náhrady 6 eur za každú zaslanú upomienku, žalobca zaslal žalovanej celkovo 8 upomienok, t.j. poplatky vo výške 48 eur. Žalovaná porušila svoj zmluvný záväzok, poskytnutý úver splatila len čiastočne vo výške 675,10 eur. Uvedené skutočnosti považoval okresný súd za nesporné.

9. Súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným právne posúdil ako zmluvu o úvere § 479 Obchodného zákonníka. Aj keď súd posúdil zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvu o úvere, teda absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, zároveň predmetnú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Predmetnú zmluvu súd vyhodnocoval aj za aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca je veriteľom a žalovaného možno považovať za spotrebiteľa v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Okresný súd má za to, že úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.

10. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená so žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z., súd ex offo zisťoval, či predmetná zmluva má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z..

11. Súd nemal pochybnosti o tom, že po neúspešných pokusoch žalobcu o vrátenie poskytnutého úveru, stal sa dňa 25.11.2014 celý úver splatný a žalobca žalovanú vyzval na bezodkladné zaplatenie celého dlhu (č.l. 20 spisu).

12. Okresný súd tak dospel k záveru, že žalobca má voči žalovanej nárok na doposiaľ nezaplatenú istinu úveru spolu s úrokom celkovo vo výške 179,46 eur. Okresný súd považoval za nevyhnutné zaoberať sa výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil za 2 roky sumu 370,40 eur (z úveru 700 eur), čo je 26,40 % ročne (52,80 % za 24 mesiacov). Z internetovej stránky NBS súd preveroval priemerné úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 rok do 5 rokov v mesiaci 09/2013 činil úrok 11,04 % p.a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi stranami sporu v danom prípade bol viac ako dvojnásobne vyšší v porovnaní s dojednávaným finančnými spoločnosťami pri spotrebiteľských úveroch pre domácnosti v rozhodnom období. Okresný súd konštatuje, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

13. Okresný súd k uvedenému záveru považuje za potrebné uviesť, že na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho prepisu predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji

výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Aplikáciu ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty nevylučuje ani ustanovenie§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých finančných prostriedkov a lehotu splatnosti. Uvedené ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Výška úrokovej sadzby by sa nemala výrazne odkláňať od priemeru úrokových sadzieb uplatňovaných bankami pri poskytovaní obdobných úverov. V danej veci dohodnutá úroková sadzba 26,40 % ročne oproti priemernej úrokovej sadzbe úverov poskytovaných na obdobie piatich rokov (vo výške 11,04 %) prevyšuje tento priemer, čo rozhodne nemožno považovať za primerané, a teda zodpovedajúce dobrým mravom.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval v súlade s § 41 za absolútne neplatnú iba dohodu o výške úrokov nad 11,04 % ročne (nie celú predmetnú zmluvu). Ako primerané súd určil úroky zodpovedajúce úrokom v dobe dojednania obvyklých, t.j. úroky vo výške 11,04 % ročne, čo pri úvere 700 eur za 2 roky predstavuje sumu 154,56 eur (11,04 x 2 x 700 / 100). Žalovaná teda mala žalobcovi vrátiť 854,56 eur (700 + 154,56). Keďže celkove uhradila žalobcovi 675,10 eur, jej dlh činí 179,46 eur (854,56

- 179,46) a k zaplateniu tejto sumy súd aj žalovanú zaviazal. Okresný súd v tomto smere poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/432/2012 zo dňa 13.02.2013 v obdobnej veci. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu (o zaplatenie 215,84 eur s príslušenstvom) ako nedôvodnú zamietol.

15. Okresný súd žalobcovi rovnako nepriznal ani sumu 48 eur (8 upomienok x 6 eur), nakoľko je súd toho názoru, že suma 6 eur za každú zaslanú upomienku určite nemôže byť adekvátnou náhradou za domnelé výdavky žalobcu spojené so spracovaním upomienky, ktorá je zväčša generovaná automaticky prostredníctvom elektronických prostriedkov. Nejde o službu poskytovanú spotrebiteľovi, za ktorú by mal platiť veriteľovi odplatu. V súvislosti s upomínaním dlžníka by bolo prirodzené uplatnenie si vecných nákladov. Upomínanie dlžníka však nesmie byť zdrojom zárobkovej činnosti veriteľa a nemôže predstavovať neprimerané sankčné zaťažovanie dlžníka. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v tejto časti, t.j. v časti o zaplatenie sumy 48 eur, ako nedôvodnú zamietol.

16. Žalobca si popri istine uplatnil i úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 395,30 eur (istina + úroky) od 26.11.2014 do zaplatenia. Okresný súd konštatuje, že nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že žalovaný sa dostal do omeškania prvým dňom po zosplatnení úveru 25.11.2014, t.j. dňom 26.11.2014. V rozhodnom čase pre určenie

výšky úroku z omeškania bola výška základnej úrokovej sadzby ECB vo výške 0,05 % ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti, § 186 . Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne z priznanej sumy 179,46 eur od 26.11.2014 do zaplatenia, preto mu súd tento nárok priznal.

Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 443,30 eur s príslušenstvom (100 %). Súd priznal žalobcovi nárok v sume 179,46 eur s príslušenstvom (40,48 %). Úspech žalovanej tak bol vo výške 59,52 % (100 - 40,48). Čistý úspech žalovanej bol 19,04 %. Žalovanej, hoci úspešnej strane sporu, však okresný súd náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, nakoľko žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a žalovanej naviac žiadne trovy konania ani nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.