Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Cb-94-2014.pdf
PDF · 113.93 KB
Case nature
Area
Subarea
38Cb/94/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Leou Gubovou v právnej veci žalobcu: STAVOINVESTA GROUP s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 902 01 Pezinok, IČO: 35 838 051, zast. JUDr. Oľgou Šajdíkovou, advokátkou, so sídlom Nevädzová 5, 821 01 Bratislava, IČO: 40 623 416,proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 4.664,19 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.160,02 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 3.160,02 Eur od 01.03.2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 32 % .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 23.10.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.664,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 4.664,19 eur od 11.11.2011 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil najmä tým, že ako poistený so žalovaným ako poisťovňou uzatvoril poistnú zmluvu číslo XX XXX XXX XX, ktorej predmetom bolo poistenie stavebno-montážnych rizík v súvislosti so stavbou 6 bytov na bytovom dome na adrese N. XX-XX-XX, S.. Dňa 24. 10. 2010 došlo podľa tvrdení žalobcu k poistenej udalosti spočívajúcej v zatečení stropov a stien viacerých bytov na treťom nadzemnou podlaží bytového domu, t.j. podľa žalobcu došlo k poistnej udalosti. Žalobca poistnú udalosť žalovanému nahlásil dňa 02.11.2010, doložil doklady k škodovej udalosti. Žalobca vyčíslil celkovú výšku škody na sumu 5.276,67 eur. Žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie v celkovej výške 114,48 eur, nakoľko škodovú udalosť vyhodnotil ako 7 škodových udalostí a z každej odrátal spoluúčasť žalobcu. Žalobca podľa zápisnice z pojednávania zo dňa 16.3.2018 vynaložil náklady na opravu poškodených bytov vo výške 5 x 792,00 eur s DPH, 28,75 eur a 443,75 eur, t.j. spolu vo výške 4.432,50 eur. Uvedenú istinu žalobca v súdnom konaní žiada zaplatiť ako poistné plnenie. Keďže žalobca podľa jeho tvrdenia v žalobe doložil žalovanému dokumenty pre vyplatenie poistného plnenia do 10.11.2011, dostal sa žalovaný podľa žalobcu do omeškania s plnením poistného plnenia dňom 11.11.2011. Žalobca vo svojom Stanovisku k vyjadreniu žalovaného zo dňa 22.12.2017, ktoré doručil súdu dňa 09.01.2018 uviedol, že nakoľko išlo o jednu škodovú udalosť v zmysle Poistnej zmluvy pre stavebno-montážne poistenie zo dňa 28.9.2010, poistka č. XXXXXXXXXX, žalobca mal znášať spoluúčasť na predmetnej škode v zmysle vyššie uvedenej poistenej zmluvy výšku sumy 498,00 eur z celkovej škody a nie jednotlivo za každý byt. Nakoľko žalovaný zaplatil vzniknutú škodu za opravu poškodených bytových jednotiek 114,48 eur, čím sám uznal vzniknutú škodovú udalosť, len zo
zištných a špekulatívnych dôvodov rozpočítal škodu na šesť jednotlivých plnení so spoluúčasťou 498,00 eur hoci to z poistnej zmluvy, ktorú žalobca uzavrel nevyplýva a jedná sa o jednu škodovú udalosť.
2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril svojim Vyjadrením odporcu zo dňa 03.09.2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 09.09.2015 a konštatoval, že dňa 24. 10. 2010 došlo v rámci stavebno- montážnych prác žalobcu k viacerým škodovým udalostiam, pri ktorých boli poškodení viacerí vlastníci bytov na treťom nadzemnom podlaží v bytovom dome na adrese N. XX-XX-XX v S., ktorí mali v dôsledku prác žalobcu zatečené stropy a steny bytov. Škodová udalosť bola podľa žalovaného žalobcom riadne nahlásená a zo strany poškodených vlastníkov boli uplatnené nároky na náhradu škody. Žalovaný v svojom systéme eviduje vznik 6 poistných udalostí, a to č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Podľa žalovaného v zmysle čl. VIII VPP-Z Plnenie poisťovne, bod 3) poistený sa podieľa na plnení z každej škodovej udalosti sumou dohodnutou v poistnej zmluve (spoluúčasť), o ktorú poisťovňa zníži náhradu škody vyplatenú poškodenému. Príčinou vzniku škody bola jednoznačne činnosť navrhovateľa, ktorá viedla k vzniku viacerých škodových udalostí, ktoré vzhľadom na skutočnosť, že spĺňajú prvky náhodnosti, sú označované ako poistné udalosti. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 22. 12. 2017 uviedol, že eviduje vznik škody v celkovej výške 2.615,25 eur, t.j. škoda na vznikla vo výške 626,13 v prípade čísla škody XXXXXXXXXX, vo výške 446,55 eur v prípade čísla škody XXXXXXXXXX, vo výške 458,48 eur v prípade čísla škody XXXXXXXXXX, vo výške 403,73 eur v prípade čísla škody XXXXXXXXXX, vo výške 432,02 eur v prípade čísla škody XXXXXXXXXX, vo výške 248,34 eur v prípade čísla škody XXXXXXXXXX. Z každej škody žalovaný odrátal spoluúčasť vo výške 498,00 eur, pričom v prípade čísla škody XXXXXXXXXX vyplatil žalobcovi ako poistné plnenie rozdiel vo výške 114,48 eur. Žalovanú istinu uplatňovanú žalobcom, ktorá prevyšuje vyššie uvedenú škodu vo výške 2.615,25 eur žalovaný nepovažuje za primerané náklady na odstránenie vzniknutej škody, resp. považuje ich za neúčelné. Žalovaný je toho názoru, že náklady na opravu nie sú primerané a rovnako je nepravdepodobné, že v jednotlivých bytoch po zatečení došlo ku škodám úplne rovnakého rozsahu. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že opravu, odstránenie vzniknutých škôd realizoval žalobca, ktorý si vymaľovanie poškodených bytov objednal u spoločnosti AMAL spol. s r. o. a žalobcovi nepatrí DPH, nakoľko mu vznikol nárok na odpočet DPH voči správcovi dane. V takom prípade je podľa žalovaného skutočnou škodou iba čiastka vynaložená na uvedenie veci do pôvodného stavu bez DPH. Žalovaný uviedol, že žalobca so žalovaným s účinnosťou do 29.09.2010 uzavreli stavebnomontážne poistenie, číslo poistnej zmluvy XXXXXXXXXX, súčasťou ktorého bolo v zmysle vložky č. 4 poistnej zmluvy aj dodatkové poistenie zodpovednosti za škodu. V súlade s článkom I. bod. 1. Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu č. 605, „z poistenia zodpovednosti za škodu má fyzická alebo právnická osoba právo, aby poisťovňa za ňu nahradila škodu, vzniknutú inému v súvislosti s činnosťou alebo so vzťahom poisteného bližšie označeným v zmluve,....pokiaľ poistený za škodu zodpovedá v dôsledku svojho konania alebo vzťahu v čase trvania poistenia. Žalovaný uviedol, že žalobca odstránil vzniknutú škodu na svoje náklady dňa 25.10.2011. S poukazom na znenie článku VIII. bod 8. Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu č. 605, je žalovaný toho názoru, že žalobca sa mal voči žalovanému domáhať nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak tento nárok považuje žalovaný za premlčaný, nakoľko podľa jeho názoru je premlčacia doba 2- ročná a keďže podľa názoru žalovaného táto už uplynula, pred podaním žaloby na súd, považuje nárok žalobcu za premlčaný, t.j. žalobu za podanú neskoro.
3. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 16.03.2018 uviedol, že stavba bola poistená ako celok, nie každý byt samostatne, preto majú za to, že zo strany poisťovne dochádza k špekuláciám nevyplatiť sumu v plnom rozsahu. Žalovanú istinu si uplatňujú z titulu poistného plnenia a mala sa stať splatnou dňa 11.11.2011. Istinu považujú za ustálenú vo výške 4.432,50 eur a túto žiadajú zaplatiť ako poistné plnenie.
4. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 13.11.2017 trval na skutočnosti, že vzniklo 6 samostatných nárokov a bol oprávnený uplatniť dohodnutú spoluúčasť 6x a vyplatil len nárok presahujúci spoluúčasť konkrétne pri p. D. Q.. Súčasne namietal výšku žalobou uplatneného nároku nakoľko súčtom uplatnených škôd je suma 2.615,25 eur a v žalobe si žalobca uplatňuje 4.664,19 eur.
5. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13.11.2017 a dňa 16.3.2018 súd považoval za nesporné skutkové tvrdenia medzi stranami sporu, že došlo k zatečeniu 6 bytov v dome na N. ulici č. XX-XX-XX
v S. v dôsledku dažďa dňa 24.10.2010 poobede a v noci až do rána, došlo k vzniku škody na 6 bytoch, za ktorú zodpovedá žalobca, poškodenia boli odstránené na náklady žalobcu.
6. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13.11.2017 a dňa 16.3.2018 súd považoval za sporné skutkové tvrdenia medzi stranami sporu, v akom rozsahu boli uplatnené jednotlivé poškodenia bytov, pričom žalobca tvrdil, že boli voči žalovanému uplatnené vo výške 5 x 792 eur s DPH a 1x 443,75 eur + 28,75 eur, t.j. 4.432,50 eur. Žalovaný tvrdil, že voči nemu boli uplatnené nároky vo výške 626,13 eur, 446,55 eur, 458,48 eur, 403,73 eur, 432,02 eur a 284,34 eur, t.j. spolu vo výške 2.651,25 eur. Sporná bola aj skutočnosť, či má žalovaný právo na uplatnenie spoluúčasti vo výške 6x 498,00 eur alebo iba 1 x vo výške 498,00 eur a či je nárok žalobcu premlčaný vo vzťahu k dátumu podania žaloby na súd.
7. Súd túto právnu vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:
8. Podľa § 822 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej iba „OZ“): Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
9. Podľa § 823 OZ: náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
10. Podľa § 827 OZ: pokiaľ poistiteľ nahradil za poisteného škodu, prechádza na neho právo poisteného na náhradu škody alebo iné obdobné právo, ktoré mu v súvislosti s jeho zodpovednosťou za škodu vzniklo proti inému. Ak prešlo na poistiteľa právo na náhradu škody proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>.
11. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ: Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
12. Podľa § 454 OZ: Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
13. Podľa § 456 OZ: Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
14. Podľa § 458 ods. 1, 2, 3 OZ: Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
15. Podľa § 459 OZ: Ak je predmet bezdôvodného obohatenia povinný vydať ten, kto nebol dobromyseľný, môže súd rozhodnúť, že možno právo uspokojiť aj z vecí, ktoré z bezdôvodného obohatenia nadobudol, a to aj vtedy, ak inak podľa ustanovení Exekučného poriadku výkonu rozhodnutia nepodliehajú. Dokiaľ nie je právo na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia uspokojené, nesmie dlžník s takými vecami uvedenými v rozhodnutí nakladať.
16. Podľa § 387 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej iba „ OBZ“):Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
17. Podľa § 388 ods. 1 OBZ: Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
18. Podľa § 390 OBZ: Ak sa premlčí právo uskutočniť právny úkon, účinky tohto právneho úkonu nenastanú voči osobe, ktorá namietne premlčanie.
19. Podľa § 391 ods. 1 a 2 OBZ: Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
20. Podľa § 392 ods. 1 OBZ: Pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia.
21. Podľa § 393 ods. 1 OBZ: Pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava.
22. Podľa § 397 OBZ: Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
23. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilná sporový poriadok (ďalej iba „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
24. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
25. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
26. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
27. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
28. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
29. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami, listinami založenými v súdnom spise, vychádzal zo skutkových tvrdení strán, ktoré určil ako nesporné a ktoré protistrana výslovne nepoprela, výsluchu žalobcu a ustálil nasledovný skutkový stav. Žalobca a žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX pre poistenie stavebno - montážnych rizík zo dňa 28.09.2010 (ďalej iba „poistná zmluva“) s vystavenou poistkou číslo 6 560 349 670 zo dňa 28.9.2010. Poistenie bolo dojednané na obdobie od 29.9.2010 do 29.5.2011, pričom na poistenie sa vzťahovali Všeobecné poistné podmienky
pre poistenie zodpovednosti za škodu, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. Žalovaný nerozporoval platnosť zmluvy v časne vzniku škodovej udalosti, t.j. dňa 24. 10. 2010 až do 25.10.2010. Zo skutkových tvrdení strán sporu považuje súd za preukázané, že došlo k vzniku škody, t.j. zatečeniu 6 bytov v dome na N. ulici č. XX-XX-XX v S. v dôsledku dažďa dňa 24.10.2010 poobede a v noci až do rána, t.j. v období keď žalobca ako zhotoviteľ vykonával stavebné práce na bytovom dome. Medzi stranami sporu nie sporné, že za škodu zodpovedá žalobca a že je na tento účel platne poistený poistnou zmluvou.
33. Žalobca v súdnom konaní požaduje od žalovaného zaplatenie nákladov, ktoré vynaložil na opravu 6 bytov v bytovom dome na N. ulici XX-XX-XX v S.. Podľa listín založených v súdnom spise, listinných dôkazov navrhnutých žalobcom, výsluchu žalobcu a skutočností uvedených na pojednávaniach, žalobca vynaložil na odstránenie škôd spôsobených zatečením stropu a stien jednotlivých bytov náklady v celkovej výške 4.432,50 eur, ktoré pozostávajú z výdavkov zaplatených dňa 25.10.2011 spoločnosti AMAL, spol. s r. o. Kátlovce 240, IČO: 36230421 v celkovej výške 5x 792,00 eur vrátane DPH za omaľovanie bytov a nákup materiálu, výdavkov vo výške 28,75 eur zaplatených dňa 26.7.2011 spoločnosti KA-NA-PY INTERIER s.r.o., Rybníkova 10, Trnava, IČO: 34143254 na lišty a podložky, výdavkov vo výške 443,75 eur zaplatených v MERKURY MARKET SLOVAKIA, s.r.o., Duklianska 11, Prešov, IČO: 36501891 na nákup materiálu. Celkové náklady na opravu 6 poškodených bytov žalovaný preukázal vo výške 4.432,50 eur. Z tejto sumy však je však potrebné odrátať DPH z dodávok spoločnosti AMAL, spol. s.r.o. (5x 792,00 eur = 3960 eur/120*20 = 660,00 eur) vo výške 660,00 eur, nakoľko túto sumu si žalobca uplatnil voči správcovi dane pri plnení si daňovej povinnosti pre daň z pridanej hodnoty. Uvedenú skutočnosť žalobca počas konania nepoprel.
34. Strany sporu uzatvorili v zmysle vložky č. 4 k poistnej zmluve aj dodatkové poistenie zodpovednosti za škodu. Podľa článku I. bod. 1. Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu č. 605 z poistenia zodpovednosti za škodu má fyzická alebo právnická osoba právo, aby poisťovňa za ňu nahradila škodu, vzniknutú inému v súvislosti s činnosťou alebo so vzťahom poisteného bližšie označeným v zmluve, na zdraví alebo usmrtením, poškodením, zničením alebo stratou veci, pokiaľ poistený za škodu zodpovedá v dôsledku svojho konania alebo vzťahu v čase trvania poistenia. Podľa bodu 2 poistnou udalosťou je vznik povinnosti poisteného nahradiť škodu uvedenú v ods.1. Podľa článku VIII bod 3 poistený sa podieľa na plnení z každej škodovej udalosti sumou dohodnutou v poistnej zmluve (spoluúčasť), o ktorú poisťovňa zníži náhradu škody vyplatenú poškodenému. Strany sporu zhodne uvádzali, že spoluúčasť je vo výške 498,00 eur, avšak rozdielnosť názorov mali pokiaľ ide o skutočnosť, či túto spoluúčasť je možné uplatniť 6x alebo iba 1x. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že spoluúčasť vo výške 498,00 eur je možné odpočítať iba 1x. V poistnej zmluve je uvedená ako adresa rizika stavba 6 bytov na N. ulici 61-63-XX v S., nie je poistený každý byt samostatne. Žalobca na účely poistenia rizika uzatvoril jednu poistnú zmluvu a platil jednu spoločnú sumu poistného. Jednotlivé byty ako adresa rizika neboli žalobcom poisťované samostatne. K škodovej udalosti došlo vplyvom poveternostných podmienok, t. j. dažďom, ktorý v rovnakom čase a mieste spôsobil zatečenie 6 bytov, na ktorých vykonával stavebné práce žalobca. Bez ohľadu na požiadavky žalovaného na nahlásenie škodovej udalosti viackrát, jednotlivé rozpočítavanie výdavkov na jednotlivé byty súd konštatuje, že došlo k vzniku jednej škodovej udalosti, jednej poistnej udalosti v zmysle platnej poistnej zmluvy a preto má žalovaný právo odpočítať voči žalobcovi spoluúčasť vo výške 498,00 eur iba raz. Uvedené právne aj logické zdôvodnenie vyplýva aj z účelu poistenej zmluvy, príloh poistnej zmluvy a tvrdení žalovaného na pojednávaní konanom dňa 16.3.2018, ktorý uviedol, že v súčasnej dobe je v poistných podmienkach pre poistenie zodpovednosti za škodu obsiahnutý pojem sériová škodová udalosť, ktorou sa rozumejú škodové udalosti, ktoré vznikli bez ohľadu na počet poškodených osôb z jednej príčiny alebo z viacerých príčin, pokiaľ medzi nimi existuje príčinná, miestna, časová, právna, ekonomická, technická alebo iná priama vecná príčinná súvislosť. Žalovaný uviedol, že v súčasnosti preto odrátava spoluúčasť iba 1x. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že škodová udalosť ako je v tomto prípade poškodenie 6 bytov v jednom bytovom dome v dôsledku dažďa počas stavebných prác, je v zmysle nových platných všeobecných poistných podmienok o sériovou škodovou udalosťou s možnosťou odrátať spoluúčasť iba raz. Žalovaný však vzhľadom na skutočnosť, že v tomto konaní tieto všeobecné poistné podmienky neplatia a s ohľadom na ustanovenia vložky č. 4 k poistnej zmluve na č. l. 27 v súdnom spise a na skutočnosť, že sa škoda nahrádza viacerým poškodeným, podľa počtu poškodených žalovaný rozlišuje aj počet poistných udalostí. S uvedeným záverom žalovaného sa súd nestotožnil a je toho názoru, že v tejto právnej veci došlo k jednej poistnej udalosti a jednej škodovej udalosti.
35. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca nahradil škodu namiesto žalovaného a zaplatením nákladov na odstránenie škody mu vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému vo výške 3.160,02 eur (4.432,50 - 498,00 - 114,48 eur - 660,00 eur = 3160,02).
36. Podľa Vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.12.2017, žalovaný považuje výdavky na opravu 6 bytov za primerané iba do výšky 2.651,25 a tieto uvádza v krycích listoch rozpočtu v eur založených v súdnom spise na č.l. 102 až 115 a v oznámeniach o riešení škodovej udalosti a oznámenia o poistnom plnení, ktoré sú založené v súdnom spise na č. l. 59 až 64. Z uvedených listín a z vyjadrenia na pojednávaniach vyplýva, že žalovaný považuje za preukázané výdavky iba vo výške 2651,25 eur, z ktorých žalobcovi ako náhradu nákladov na opravu bytu vo vlastníctve pána D. Q. zaplatil 114,48 eur. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný sumu 114,48 podľa oznámenia o poistnom plnení, ktoré je založené v súdnom spise na č. l. 59 sumu zaplatil na č. účtu žalobcu a nie poškodenému p. D. Q.. Dôkaz znaleckým posudkom na ocenenie opráv navrhovaný žalovaným pre prípad, ak by to aj súd považoval za účelné, súd nevykonal, nakoľko to vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu a rozsah skutkových tvrdení, ktoré sú medzi stranami sporu nesporné, nebolo účelné ani hospodárne vykonať znalecké dokazovanie, rozhodnutie vo veci samej nezáviselo od posúdenia skutočností vedeckými poznatkami ani si také dokazovanie nevyžadovala zložitosť posudzovaných otázok. Žalovaný mohol v súdnom konaní predložiť súkromný znalecký posudok, ak by znalecké dokazovanie považoval za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, avšak tak neučinil. Súd náklady na opravu vo výške 4432,50 eur vzhľadom na rozsah opráv vyplývajúci z listinných dôkazov založených v spise, obhliadok bytov, považoval za primerané.
37. Vzhľadom na vyhlásenie právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 16. 03. 2018, že požaduje zaplatenie istiny vo výške 4.432,50 eur, z ktorej však žalobca neodrátal DPH vo výške 660,00 eur, súd dospel na základe vykonaného dokazovania listinami, výdavkovými pokladničnými dokladmi, pokladničnými blokmi registračnej pokladnice, ktoré sú založené v súdnom spise na č. l. 94 a 95 a ktoré boli poskytnuté na nahliadnutie na pojednávaní dňa 16.3.2018 k záveru, že žalobcovi vznikli náklady na opravu 6 bytov zatečeným v dôsledku poistenej udalosti vo výške 4.432,50 eur, avšak žalobca má voči žalovanému nárok na zaplatenie tejto sumy zníženej o DPH vo výške 660,00 eur, zmluvne dohodnutú spoluúčasť vo výške 498,00 eur a žalovaným zaplatenú časť opráv vo výške 114,48 eur. Zostávajúcu časť vo výške 3160,02 eur žalovaný žalobcovi nezaplatil, hoci bol povinný túto sumu vydať žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ. Vo zvyšnej časti súd žalovanú istinu považuje za nedôvodnú.
38. Žalovaný podľa svojich písomných vyjadrení založených v súdnom spise, krycích listov rozpočtu v eur, oznámení o poistných plneniach, vychádzal z podľa neho primeraných nákladov na opravy vo výške 2.651,25 eur, a z tejto sumy zaplatil žalobcovi 114,48 eur, nakoľko odrátal spoluúčasť vo výške 498,00 eur x 6. Žalovaný sa nesprávne domnieval, že nie je povinný žalobcovi žiadnu ďalšiu istinu zaplatiť, nakoľko sa podľa jeho názoru jednalo o 6 poistných udalostí a 6 škodových udalostí s možnosťou odrátať spoluúčasť 6x. Podľa článku VIII. Bod 8 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu č. 605, ak nahradí poistený poškodenému škodu alebo jej časť, má nárok na vydanie majetkového prospechu takto získaného poisťovňou. Súd dospel k názoru, že existencia poistného vzťahu nebráni tomu, aby škodca škodu sám nahradil poškodenému a následne sa domáhal plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ. Súd považuje nárok žalobcu voči žalovanému za nárok vzniknutý z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ, pretože žalobca namiesto žalovaného odstránil vzniknutú škodu na 6 poškodených bytoch.
39. Súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného, že nárok žalobcu je premlčaný a že dochádza k jeho premlčaniu v lehote podľa § 107 OZ, t.j. v subjektívnej dvojročnej lehote. Podľa žalovaného totiž žalobca plnil za žalovaného dňa 25.10.2011 a žalobu na súd podal až 23.10.2014, čím podľa žalovaného došlo k premlčaniu nároku žalobcu voči žalovanému na plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia, t.j. k uplynutiu 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty na podanie žaloby. K právnemu posúdeniu súd uvádza, že právna úprava bezdôvodného obohatenia uvedená v OZ sa použije aj na právne vzťahy medzi podnikateľmi. Ustanovenia § 391 a 397 OBZ majú v pomere k § 107 OZ povahu lex specialis a nie naopak. Skutočnosť, že OBZ nemá samostatnú úpravu bezdôvodného obohatenia neznamená, že tým mienil záväzkové vzťahy súvisiace s bezdôvodným obohatením, ktoré vzniklo v obchodných vzťahoch vylúčiť z okruhu obchodných záväzkových vzťahov. Podľa ustanovení OZ sa posudzuje vznik a obsah bezdôvodného obohatenia a práva na jeho vydanie. Otázka premlčania práva na jeho vydanie je
ustanovená Obchodným zákonníkom. Ak OBZ neustanovuje pre premlčanie niektorého práva osobitnú premlčaciu dobu, premlčacia doba je 4-ročná. Podľa § 397 OBZ je premlčacia doba 4-ročná, t.j. žaloba bola žalobcom na súde podaná včas.
40. Žalobca nepreukázal súdu vznik nároku na úrok z omeškania zo žalovanej istiny od 11.11.2011 do zaplatenia. Žalovaný podľa oznámení o poistných plnenia ukončil šetrenie poistných udalostí dňa 14.2.2012, preto súd žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania priznal v zákonnej výške podľa § 369 Obchodného zákonníka v príslušnom znení, t.j. vo výške 9% ročne odo dňa 01.03.2012 do zaplatenia, nakoľko žalovaný bol povinný plniť žalobcovi do 15 dní od skončenia vyšetrenia v zmysle § 797 ods. 3 OZ a článku VIII ods. 9 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu. Vzhľadom na uvedené bol žalobca v časti istiny a úrokov z omeškania úspešný po vyčíslení ku dňu 6.4.2018 vo výške 65,90% ( 3.160,02 eur + úrok 1.735,24 eur = 4.895,26 eur), žalovaný bol úspešný vo výške 34,10 % ( žalovaná istina s úrokom 7.427,75 eur - 4.895,26 eur), čiže žalobcovi patrí právo na náhradu trov konania vo výške rozdielu, t.j. 31,80 %, po zaokrúhlení 32%. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).