Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Csp/18/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Janou Kobliškovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: V. J., X.. XX.XX.XXXX, L. XXX XX G. F. Č.. XX, o zaplatenie 391,33 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 168,65 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 17,47 eur od 26.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 63,70 eur od 29.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 12,98 eur od 26.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 32,99 eur od 26.02.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 41,51 eur od 30.03.2016 do zaplatenia.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v pomere 14%, o ktorej rozhodne súd samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.12.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 391,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 17,47 eur od 26.11.2015 až do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 63,70 eur od 29.12.2015 až do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12,98 eur od 26.01.2016 až do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 32,99 eur od 26.02.2016 až do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,51 eur od 30.03.2016 až do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, R. V., C..R.., uzavrel so žalovaným dňa 29.10.2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému telekomunikačné služby špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach (ďalej len „VP“). Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v Cenníku. Na základe zmluvy poskytoval R. V., C..R.., plnenie riadne a včas a umožnil ho žalovanému v plnom rozsahu využívať, za čo mu boli vystavené faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 17,47 eur splatnú dňa 25.11.2015; č. XXXXXXXXXX na sumu 71,68 eur splatnú dňa 28.12.2015; č. XXXXXXXXXX na sumu 40,76 eur splatnú dňa 25.01.2016; č. XXXXXXXXXX na sumu 40,97 eur splatnú dňa 25.02.2016; č. XXXXXXXXXX na sumu 64,30 eur splatnú dňa 29.03.2016 a č. XXXXXXXXXX na sumu 222,68 eur splatnú dňa 26.09.2016. Žalobca si celkovo uplatňoval sumu vo výške 391,33 eur, ktorá pozostáva zo zostatku vyššie uvedených faktúr, a to nasledovne: z faktúry č. XXXXXXXXXX si uplatnil sumu 17,47 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX si uplatnil sumu 63,70 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX si uplatnil sumu 12,98 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX si uplatnil sumu 32,99 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX si uplatnil sumu 41,51 eur a z faktúry č. XXXXXXXXXX si uplatnil sumu 222,68 eur. Žalobca uviedol, že odo dňa

postúpenia pohľadávky do dňa spísania žaloby žalovaný uhradil z postúpenej pohľadávky celkovo 0,- eur.

2. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.06.2017 mal súd preukázané, že pôvodný veriteľ, spoločnosť R. V., C..R.., postúpila pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, čím bola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu.

3. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 177, ods. 2 (Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000,- €, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo c) to ustanovuje tento zákon.

4. Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, sociálneho zabezpečenia, konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. konania o dedičstve, konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti. konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, ochrany osobnosti.

5. Podľa § 219 ods. 3 oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu päť dní pred jeho vyhlásením, dňa 26.03.2018.

6. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytovaní verejných služieb, Dodatkom k zmluve, všeobecnými podmienkami poskytovania služieb, faktúrami, Zmluvou o postúpení pohľadávok, cenníkom, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

7. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.10.2015 (ďalej len „zmluva“) vyplýva, že Zmluva o poskytovaní verejných služieb bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu, R. V. C..R.. a žalovaným. Dňa 29.10.2015 uzatvoril právny predchodca žalobcu, R. V. C..R.., so žalovaným Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorým bol dohodnutý program Happy XL NAJ, odpredaný mobilný telefón/dátové zariadenie Caterpillar B15Q Black za sumu 19,- eur s dobou viazanosti 24 mesiacov a so zmluvnou pokutou 290,- eur a aktivačným poplatkom vo výške 10,- eur.

8. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.11.2015 vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému sumu 17,47 eur z titulu mesačných poplatkov za služby, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.12.2015 vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému sumu 71,68 eur z titulu mesačných poplatkov za služby, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.01.2016 vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému sumu 40,76 eur z titulu mesačných poplatkov za služby, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.09.2016 vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému sumu 222,68 eur z titulu zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.03.2016 vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému sumu 64,30 eur z titulu mesačných poplatkov za služby a z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.02.2016 vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému sumu 40,97 eur z titulu mesačných poplatkov za služby. Z faktúry č. XXXXXXXXXX si uplatnil žalobca sumu 17,47 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX si uplatnil iba sumu 63,70 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX si uplatnil iba sumu 12,98 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX si uplatnil iba sumu 32,99 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX si uplatnil iba sumu 41,51 eur a z faktúry č. XXXXXXXXXX si uplatnil sumu 222,68 eur.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne v časti uhradenia poplatkov za služby, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku, dôvodná, a preto v tejto časti žalobe vyhovel. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty žaloba nie je dôvodná. Nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za služby vychádza zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, faktúr za poskytnuté služby a z ustanovenia zákona č. 351/2011 Z. z o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov t. j. v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „Zákona č. 351/2011 Z. z.“).

10. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

12. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

13. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanému dohodnutý program služieb za zľavnenú cenu, avšak ten cenu za poskytnuté služby v lehote splatnosti nezaplatil. Súd preto z titulu nedoplatku na vyfakturovaní poskytnutých službách priznal plnenie vo výške 168,65 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 17,47 eur od 26.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 63,70 eur od 29.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 12,98 eur od 26.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 32,99 eur od 26.02.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 41,51 eur od 30.03.2016 do zaplatenia.

14. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Výrok o úrokoch z omeškania je v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..

17. Súd dospel k záveru, že v prevyšujúcej časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 86,59 eur žaloba nie je dôvodná.

18. Podľa § 544 ods. 1, 2 a 3 v platnom znení, t. j. v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o poskytovaní verejných služieb ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

19. Podľa § 545a neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

20. Rozsudkom Okresného súdu L. č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 30.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v J. Č.. F.. XCo/XX/XXXX zo dňa 23.5.2012 bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného súdu L. Č.. F.. XC/XXX/ XXXX-XX zo dňa 6.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v J. Č.. F.. XXCo/XX/XXXX-XX zo dňa 15.3.2012.

21. Podľa § 53a ods. 1 ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

22. Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov." S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: "Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok." (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora č. C-76/10 vo veci POHOTOVOSŤ / Korčkovská), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.

23. Ustanovenie § 53a ods. 1 zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť len o čiastočnú neplatnosť zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a . Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 OZ; ,,z neplatného právneho úkonu"). Navyše zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa)

24. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická

rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky MostazaClaro, C 168/05, bod 25, OcéanoGrupoEditorial SA C 240/98-C 244/98).

25. Zmluvné podmienky, zaväzujúce žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty v uplatnenej výške 222,68 eur, sú pre rozpor s ustanovením § 53 neplatné, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Zmluvné podmienky ohľadom zmluvnej pokuty neboli individuálne dojednané, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdu, ktorý rieši stovky sporov, kde vystupuje žalobca alebo jeho právny predchodca a uplatňuje si právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb sa líšia svojim obsahom len v údajoch o spotrebiteľovi, programe služieb, aktivovaných službách, výške zľavnených mesačných paušálnych poplatkoch, dobe viazanosti a zmluvnej pokute. Tieto zmluvy sú formulárovými zmluvami, do ktorých sa údaje dopisujú. Žalobca v konaní nepreukázal, že by boli zmluvné podmienky individuálne dojednané.

26. Žalovaný ako spotrebiteľ sa Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zaviazal zaplatiť rôzne zmluvné pokuty celkovo vo výške 290,- eur za akékoľvek porušenie povinností zo strany žalovaného, pričom nebola dohodnutá zmluvná pokuta pre právneho predchodcu žalobcu v prípade, že by on porušil ustanovenia zmluvy. Táto okolnosť spôsobuje nerovnováhu v zmluvných vzťahoch a jej neprijateľnosť, čo spôsobuje jej neplatnosť.

27. Dohodnuté zmluvné podmienky navyše zaväzujú žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu počas celej doby viazanosti, aj v tom prípade, ak by žalovaný porušil zmluvu hoci v posledný deň viazanosti. Zmluvné pokuty teda neboli odstupňované, ale mali sa uplatniť v plnej výške pri hocijakom porušení povinností a v hociktorom čase od uzavretia zmluvy do uplynutia doby viazanosti. Takéto dojednanie je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasledujúcich OZ. Žalobca teda nemal právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktoré si uplatňoval spolu vo výške 86,59 eur, keďže si ho uplatňoval na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.

28. Súd nepopiera význam zmluvnej pokuty, avšak v konkrétnom prípade sa jednalo o formulárovú zmluvu, kde zmluvné pokuty boli zapracované v texte zmluvy a žalovaný nemohol ovplyvniť zmluvný vzťah v prípade, že sa rozhodol zmluvu uzavrieť. Zmluvné podmienky, a to zmluvné pokuty, neboli individuálne dojednané. Vzhľadom na to, že zmluvné pokuty postihovali žalovaného vždy pri porušení zmluvnej povinnosti bez ohľadu na časové hľadisko, takéto zmluvné podmienky boli neprijateľné, a preto nemohla byť poskytnutá ochrana žalobcovi v podobe priznania zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody, je aj sankciou. Spôsob jej dojednania a jej výška však musí plne rešpektovať zásadu rovnosti právneho vzťahu ako aj princíp proporcionality. Právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú dodávateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých dodávateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa. V štandardných formulárových zmluvách totiž dodávateľ pre spotrebiteľa v neprehľadnej, zložito formulovanej a miniatúrnymi písmenami písanej forme zapracuje také zmluvné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. Okrem toho súd dojednanie o zmluvnej pokute považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj preto, že dodávateľ na základe takto formulovaného dojednania zmluvnej pokuty (ak účastník poruší akúkoľvek z povinností podľa tejto zmluvy), môže od spotrebiteľa požadovať zmluvnú pokutu v dohodnutej výške za každé porušenie zmluvnej povinnosti, teda môže od spotrebiteľa žiadať niekoľkonásobok dohodnutej zmluvnej pokuty. Je nepochybné, že takéto zmluvné dojednanie vnáša do tohto právneho vzťahu neprimeranú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tohto právneho vzťahu, a to na úkor spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán.

29. Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dohoda účastníkov o zmluvnej pokute v Zmluve o poskytovaní verejných služieb je neprijateľná zmluvná podmienka, a preto je podľa ustanovenia § 53 ods. 5 a aj podľa ustanovenia § 39 neplatná.

30. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobca bol úspešný čo do 43 % z predmetu sporu (168,65 eur / 282,25 eur x 100 %) a žalovaný čo do 57 % z predmetu sporu (100 % - 43 %). Čistý procesný úspech žalovaného po odpočítaní jeho neúspechu je 14 % (57 % - 43 %). Preto mu súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14 %.

33. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 .

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky b/ súd nesprávny procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 .

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu ( 376 ods. 1, 2, 3 .