Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Pc-4-2018.pdf
PDF · 106.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-8Pc/4/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou JUDr. Annou Irikovskou, vo veci rozvodu manželstva navrhovateľky E. J., L.. XX. X. XXXX, P. J. Y. J. XX, P.. Č.. P., Y. X, právne zastúpená JUDr. Danou Falckrábovou, bytom Trenčín, Soblahovská 27 a Ľ. J., L.. X. X. XXXX, J. Y. J. XX a úpravy práv a povinností rodičov k malol. D. J., L.. X. X. XXXX S. K. J.T., L.. XX. XX. XXXX, obidvaja bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky E.O. J. O.. T., L.. XX. X. XXXX S. Ľ. J., L.. X. X. XXXX , uzavreté dňa 25. 9. 2010 pred Matričným úradom M. B. O., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku č. 6, ročník 2010, na strane 235, pod poradovým č. 21, r o z v á d z a .
Súd z v e r u j e mal. deti J.: D., L.. X. X. XXXX S. K., L.. XX. XX. XXXX, na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude vychovávať, zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. D., L.. X. X. XXXX, D. E. E. XX R. C. S. L. C.. K., L.. XX. XX. XXXX, sumou vo výške 60 Eur mesačne, ktoré výživné je povinný poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Súd styk otca s maloletým deťmi D. S. K. n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala dňa 5. 10. 2017 na Okresný súd v Trenčíne návrh o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. deťom: D. S. K. J., ktorý súd dňa 16. 2. 2018 postúpil spis tun. súdu vzhľadom na to, že posledným spoločným bydliskom manželov bola Y. J. XX.
2. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že manželstvo uzatvorili dňa XX. X. XXXX E. Y. J. v Rímsko- katolíckom kostole. U oboch sa jedná o manželstvo prvé. Z manželstva sa narodili dve deti - synovia: D., L.. X. X. XXXX S. K., L.. XX. XX. XXXX. Obe deti boli rozsudkom Okresného súdu Trenčín spis. zn. 34P/37/2016 -82 zo dňa 28. 9. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. 10. 2016, zverené do jej osobnej starostlivosti a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu sumou 80 Eur mesačne na D. a 60 Eur mesačne na K. s tým, že zároveň bolo rozhodnuté o platení dlžného výživného ako aj bol upravený styk otca s deťmi.
3. V návrhu ďalej poukázala na to, že s manželom sa zoznámili v cudzine na Q. a po krátkej známosti s ním otehotnela a dňa 8. 1. 2009 sa im narodil syn, pričom manželstvo uzatvorili až dňa 15. 9. 2010.
Ešte pred uzavretím manželstva vnímala, že manžel občas rád požíval alkoholické nápoje, čo sa však zintenzívnilo v čase, keď žili na Slovensku. Najskôr pracoval na píle ako živnostník s dobrým príjmom, no z dôvodu požívania alkoholu o túto prácu prišiel, odmietal sa liečiť následne sa zamestnal ako obsluha vysokozdvižného vozíka vo firme Continental v Púchove. V tom čase už bol narodený aj druhý syn, s ktorým ona bola na materskej dovolenke. Keď mal mladší syn cca 3 roky, manžel bol dlhodobo PN a podrobil sa operácii chrbtice, v dôsledku čoho bol uznaný za čiastočne invalidného a začal poberať invalidný dôchodok 120 Eur mesačne. Neskôr opätovne začal pracovať ako obsluha vysokozdvižného vozíka.
4. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v r. 2014 sa taktiež zamestnala ako upratovačka, kedy starostlivosť o deti mal zabezpečovať počas doby, keď bola v práci, manžel, teda ich otec, keďže bol v tom čase PN, no zistila, že aj v uvedenom čase býval opitý, nedával deťom jesť a dokonca aj počas vychádzok v čase PN navštevoval pohostinstvo. Uvedené správanie otca jej komplikovalo možnosť vykonávať svoje zamestnanie, často musela odchádzať skôr z práce a aj keď chápala svojho manžela, že počas choroby a PN to nemal jednoduché, správal sa nezodpovedne, míňal peniaze aj v hracích automatoch, nevenoval sa rodine a zintenzívnilo sa u neho požívanie alkoholu. V dôsledku takéhoto jeho správania došlo k vzájomnému odcudzeniu, manželia prestali spolu intímne žiť. Manžel sa začal správať k nej hrubo, nadával jej, dokonca aj deťom, ktoré zle znášali jeho správanie, v dôsledku čoho ona vo februári 2016 odišla zo spol. domácnosti bývať k svojim rodičom do Trenčína, kde býva doposiaľ. Dlhodobo s manželom spolu nehospodária intímne nežijú, otec za deťmi v podstate nechodieva, prišiel za nimi asi len dva alebo trikrát a aj to pod vplyvom alkoholu. Deťom sa snaží telefonovať, ktoré však nemajú záujem s ním komunikovať. Uviedla, že taktiež sa obáva, aby manžel nezaťažil ju a deti prípadnými dlžobami a to aj z dôvodu, že má vedomosť o tom, že v súčasnosti oficiálne nepracuje. Žiadala preto, aby súd po vykonanom dokazovaní jej manželstvo rozviedol.
5. Manžel navrhovateľky ani kolízny opatrovník sa k návrhu na rozvod a úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom písomne nevyjadrili.
6. Navrhovateľka k návrhu pripojila fotokópiu sobášneho listu rodných listov detí, fotokópiou rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 34P/37/2016-82 zo dňa 28. 9. 2016.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu a pripojených dôkazov k nemu, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 34P/37/2016, výsluchom účastníkov konania, správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov zo dňa 1. 3. 2018, 29. 3. 2018, 4. 4. 2018, správy zamestnávateľa navrhovateľky spolu s pripojeným prehľadom o zárobku, oboznámením správy bývalého zamestnávateľa manžela navrhovateľky B. T. D..O..M.. zo dňa 29. 3. 2018 a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 25. 9. 2010 a je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu B. O.. U oboch sa jedná o manželstvo prvé, obaja manželia sú národnosti slovenskej, štátna príslušnosť SR. Z manželstva sa narodili dve deti: D. L.. X. X. XXXX S. K., L.. XX. XX. XXXX. Posledným spoločným bydliskom manželov bola Y. J. XX.
9. Manželia nadviazali spoločne známosť v cudzine, ktorá skutočnosť podľa navrhovateľky prispela k tomu, že sa veľmi skoro intímne zblížili a po 4 mesiacoch od zoznámenia navrhovateľka otehotnela a následne sa im v čase, keď ešte neboli manželia dňa 8. 1. 2009 narodil syn D.. K. D. K. sa narodil dňa 15. 12. 2011. Navrhovateľka poukázala na to, že dôvodom narušenia ich manželského spolužitia bola skutočnosť, že manžel čoraz viac požíval alkoholické nápoje, v dôsledku čoho zanedbával ju, rodinu aj deti, komplikoval jej možnosť riadne vykonávať svoju prácu a deti sa prestali v prítomnosti otca cítiť komfortne a dobre. Manžel navrhovateľky podľa nej odmietal podrobiť sa protialkoholickej liečbe a preto vo februári 2016 opustila spol. domácnosť, odkedy spolu intímne nežijú a ani nehospodária.
10. Navrhovateľka vypovedala, že nie je možné, aby s manželom obnovili spolužitie. Za deťmi nechodí, nevidel ich už niekoľko mesiacov. Napriek tomu však uviedla, že pokiaľ by otec za deťmi prišiel triezvy, nemá problém sa na styku s deťmi dohodnúť. Tiež poukázala na to, že upraviť styk komplikuje aj skutočnosť, že mal. D. chodí na futbalové tréningy a zápasy a v prípade, že by bol u otca, napr. cez víkend, bol by problém, ako by sa zúčastňoval na zápasoch. Bol by z toho smutný. Uviedla, že býva s deťmi u svojich rodičov.
11. Manžel navrhovateľky nerozporoval tvrdenia navrhovateľky uvedené v návrhu, súhlasil s návrhom na rozvod. Uviedol však, že nie je schopný platiť manželkou navrhované výživné, pretože je nezamestnaný, pracoval v spol. Gimax, ktorá neskôr zmenila obchodné meno, vo februári 2017 mu bola daná výpoveď zo strany zamestnávateľa že načas nepredložil PN, má problém „s krížami“, pričom od 30. 6. 2016 je uznaný za čiastočne invalidného a poberá invalidný dôchodok vo výške 131 Eur mesačne. Býva u rodičov, ktorým pokiaľ má peniaze prispieva na stravu 40 Eur a na elektrinu 20 Eur. Uviedol, že nie je evidovaný na úrade práce, pretože bol vyradený z evidencie a nezamestnal sa, lebo nechcel, aby sa na ňom jeho manželka priživovala.
12. Kolízny opatrovník vypovedal, že prešetrili pomery na oboch stranách, teda aj u matky aj u otca, a nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti u matky. Otec má vhodné podmienky na to aby sa stretával s deťmi a matka má vytvorené dobré podmienky pre zabezpečenie deťom všetkého potrebného pre ich zdravý vývoj. Vykonali aj pohovor s mal. deťmi, ktoré boli informované o prebiehajúcom súdnom konaní, pričom deti pri pohovore uviedli, že majú radi oboch rodičova a že s otcom sa aj radi stretávajú aj radi k nemu chodievajú, avšak chceli by byť zverené matke a s otcom by sa chceli len stretávať. K otcovi chodia cez sviatky, D. uviedol, že by chcel chodiť aj niekedy cez víkendy, avšak má futbalové turnaje, čo mu stretávanie komplikuje. Taktiež K. uviedol, že by sa chcel s otcom stretávať aj cez víkendy. Kolízny opatrovník preto navrhol v prípade rozvodu zveriť mal. deti matke a otcovi určiť výživné primerané potrebám detí a zárobkovým možnostiam otca.
13. Otec detí uviedol, že nechce, aby bol upravovaný styk s deťmi práve z dôvodu, aby im nekomplikoval ich mimoškolské aktivity a uviedol, že s navrhovateľkou sa na styku s deťmi dokážu dohodnúť.
14. Zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 34P/37/2016 súd zistil, že v čase uzatvorenia dohody rodičov o.i. aj o výživnom, otec bol zamestnaný v spol. Log Komplex s.r.o. s priemerným mesačným príjmom 669,50 Eur. Matka v čase poslednej úpravy pracovala od 15. 6. 2016 na skrátený pracovný úväzok ako predavačka v Lídli s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa vo výške 343 eur.
15. Zo správy zamestnávateľa matky Lídl SR v.o.s. súd zistil, že navrhovateľka je ich zamestnancom od 15. 6. 2016 v pracovnom pomere na dobu neurčitú. Zamestnávateľ pripojil prehľad príjmov za obdobie od 1. 1. 2017 do 31. 12. 2017, z ktorého súd zistil priemerný mesačný príjem netto 502,58 Eur. Zamestnávateľ navrhovateľky zároveň uviedol, že v mesiaci január navrhovateľka dosiahla netto príjem 571,67 Eur, pričom z dôvodu jej PN jej boli vyplatené aj náhrady.
16. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov zo dňa 1. 3. 2018, 29. 3. 2018 a 4. 4. 2018 súd zistil, že naposledy bol manžel navrhovateľky vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 2. 3. 2017 do 21. 5. 2017, kedy bol vyradený pre nespoluprácu, pretože sa nedostavil na kontakt určený úradom. Pred tým, bol evidovaný od 1. 11. 2015 do 17. l. 2016 a následne dňa 18. 1. 2016 sa zamestnal vo firme Log Komplex s.r.o. v Púchove. V súčasnosti nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
17. Zo správy bývalého zamestnávateľa manžela navrhovateľky spol. B. T. D..O..M.. zo dňa 29. 3. 2018 súd zistil, že Ľ.. J. bol u nich zamestnaný od 18. 1. 2016 do 1. 3. 2017 na úseku paletizácie, pričom pracovný pomer s ním bol uzatvorený dohodou na návrh zamestnanca. Podľa správy o zárobku jeho priemerný príjem predstavoval sumu 531,96 Eur. Zamestnávateľ pracovnú morálku hodnotil ako neuspokojivú hlavne ku koncu pracovného pomeru. Taktiež uviedol, že bol časti PN, pričom úlohy si plnil priemerne.
18. Lustráciou v sociálnej poisťovne súd zistil, že manžel navrhovateľky do februára 2018 poberal invalidný dôchodok vo výške 127 Eur.
19. Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
20. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1) Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
21. Podľa ustanovenia § 23 ods. 2) Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
22. Podľa ustanovenia § 23 ods. 3) Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
23. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
24. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
25. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
26. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvale rozvrátené. Manželia spolu od februára 2017 nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a ani spoločne nehospodária. Navrhovateľka sa so spoločnej domácnosti odsťahovala z dôvodu, že manžel nadmerne požíval alkoholické nápoje, v dôsledku čoho sa riadne nestaral o rodinu, správal sa predovšetkým k nej hrubo a agresívne, ktoré správanie spôsobilo odcudzenie a ochladnutie jej vzťahu k manželovi. Starostlivosť o deti od doby, kedy sa manželka odsťahovala zo spoločnej domácnosti, zabezpečuje už dlhé mesiace matka sama, pretože otec za deťmi nechodí, s výnimkou cca 3 návštev, kedy prišiel pod vplyvom alkoholu. Manželstvo si dlhodobo neplní ani jednu funkciu, manželia spolu intímne nežijú, nehospodária a ani nezabezpečujú vo vzťahu k deťom spoločne výchovnú funkciu, preto súd konštatuje, že manželstvo je hlboko rozvrátené. Zásadný podiel viny na takomto stave manželstva má práve manžel navrhovateľky, ktorý nadmerne konzumuje alkoholické nápoje, v dôsledku čoho dochádzalo k hádkam medzi manželmi, k neschopnosti manžela navrhovateľky riadne sa postarať o rodinu a rozvíjať harmonický vzťah. Tým sa stalo, že došlo k totálnemu citovému ochladnutiu zo strany navrhovateľky, ktorá kategoricky odmietla čo i len možnosť obnovenia spoločného manželského života. Preto je zrejmé, že rozvrat manželstva je nielen hlboký, ale aj trvalý.
27. Súd pri rozhodovaní prihliadal aj na záujem maloletých detí a dospel k záver, že pokiaľ otec požíva alkoholické nápoje v nadmernom množstve, v dôsledku čoho sa nestará riadne o deti, veľa času trávi v pohostinstvách (čo nepoprel) na úkor starostlivosti o deti a možných hier s nimi, keď pod vplyvom alkoholu je hrubý a agresívny, tak rozhodne je pre deti lepšie, ak budú vyrastať síce len s jedným z rodičov, ale v zdravom, pokojnom a nestresovom prostredí, bez toho, aby museli byť svedkom hádok svojich rodičov, pijanských stavov svojho otca, za ktoré by pociťovali len hanbu a sklamanie z neho.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
29. Súd apeluje na otca, aby si uvedomil, že pokiaľ chce rozvíjať citové väzby s deťmi a chce, aby deti s ním trávili čas bez strachu a hanby, je potrebné, aby korigoval svoje správanie, snažil sa o styk s deťmi len v triezvom stave, pretože neskôr, ako deti budú dospievať, budú oveľa menej tolerantné ku sklonu otca požívať alkohol. V prípade, ak otec nedokáže zamedziť tomu, aby ho deti videli
pod vplyvom alkoholu, môže to viesť až k jeho odmietaniu deťmi. Teraz síce deti ešte nie sú k otcovi, vzhľadom na ich vek kritické, nedokážu veci správne pochopiť, a preto aj pred kolíznou opatrovníčkou uvádzali, že majú rovnako radi oboch rodičov a že chcú sa s otcom stretať, čo sa však môže práve vinou otca zmeniť.
30. Keďže rodičia uviedli, že sú schopní sa na styku otca s deťmi dohodnúť, ale podmienkou toho zo strany matky bolo práve to, aby otec za deťmi nechodil v podnapilom stave. Matka neodmietla ani návrh otca, že stretávanie môžu vždy dohodnúť telefonicky, avšak opätovne pod podmienkou, že otec nebude pod vplyvom alkoholu. Za danej situácie, keď rodičia nežiadali upraviť styk, súd styk otca s deťmi neupravil, a to v súlade s ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine.
31. S konaním o rozvod je zo zákona (§ 24 ods. 1 Zákona o rodine) spojené aj konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom.
32. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
33. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
34. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
35. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
36. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
37. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
38. V danom prípade posledná úprava výživného bola v r. 2016, kedy otec sa dohodol s matkou na výživnom vo výške 60 Eur na K. S. XX R. L. D. s účinnosťou od 1. 4. 2016 a predmetná dohoda bola schválená rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 34P/37/2016-82 zo dňa 28. 9. 2016.
39. Otec nenamietal, že by došlo na strane detí k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, preto súd ani neskúmal v tejto súvislosti aké náklady matka na deti vynakladá. Nesporne však otec žiadal znížiť výživné na čas po rozvode s poukazom na to, že t. č. je nezamestnaný, čiastočný invalid a nie je schopný zo svojho príjmu, ktorý sám uviedol vo výške 131 Eur, platiť doposiaľ určené resp. rodičmi dohodnuté výživné.
40. Z výpovede otca však súd zistil, že už v čase, kedy bol uznaný za čiastočne invalidného, bol zamestnaný v spol. Log Komplex, keďže sám otec uviedol, že čiastočný inv. dôchodok mu bol priznaný v júni 2016, pričom podľa správy jeho bývalého zamestnávateľa sa u nich zamestnal 18. 1. 2016. Z uvedeného dôvodu skutočnosť, že je čiastočným inv. dôchodcom nemôže mať vplyv na určenie výšky výživného. V danom prípade tak zo správy bývalého zamestnávateľa otca bolo jednoznačne preukázané, že pracovný pomer ukončil ku dňu 1. 3. 2017 na vlastnú žiadosť, a to dohodou, čo je nutné vzhľadom na dosahovaný príjem v danej spoločnosti v priemere 531,96 Eur mesačne, považovať za situáciu, ktorú predpokladá ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine a teda, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania a svojho zárobku, a preto súd vychádzal zo zárobku, ktorý dosahoval u tohto bývalého zamestnávateľa, a to napriek tomu, že v súčasnosti je nezamestnaný. Je zrejmé, že otec bol evidovaný na úrade práce, avšak z evidencie uchádzačov
o zamestnanie bol pre nespoluprácu vyradený. Pokiaľ toto vyradenie otec odôvodňoval tým, že mu bolo zle, uvedené žiadnym spôsobom nepreukázal a vzhľadom na skutočnosť, že má sklony požívať alkoholické nápoje, je reálne predpokladať, že v dôsledku tohto sa k svojim povinnostiam stavia nezodpovedne, ľahkovážne a nevadí mu ani skutočnosť, že môže byť vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Okrem toho sám otec vypovedal, že sa nezamestnal preto, aby sa na ňom jeho manželka nemohla priživovať, čo tiež svedčí o tom, že nepristupuje k svojej povinnosti plniť si vyživovaciu povinnosť voči deťom zodpovedne a nie je možné vylúčiť, že dôvodom, pre ktorý ukončil svoj pracovný pomer bola aj snaha vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti.
41. Súd pri rozhodovaní o výške výživného, tak ako je vyššie uvedené, vychádzal preto z predchádzajúceho zárobku, ktorý s pripočítaním invalidného dôchodku vo výške cca 130 Eur predstavuje cca 662 Eur a z tejto sumy výživné vo výške 80 a 60 Eur sa súdu javí ako primerané možnostiam a schopnostiam otca. Určením takéhoto výživného na čas po rozvode bude otec motivovaný k tomu, aby mal snahu sa riadne zamestnať s cieľom dosahovať zárobok, ktorý by postačoval na pokrytie nielen jeho potrieb, ale aj potrieb jeho detí. Z dokazovania vyplynulo, že otec býva u svojich rodičov, ktorým platí podľa vlastného vyjadrenia 60 Eur mesačne, čo je minimálny náklad za bývanie a stravu a nie je možné podporovať otca v takomto správaní sa, kedy využíva láskavosť svojich rodičov, tým, že by mu súd doposiaľ určené výživné znížil. Zníženie výživného by pre otca nebolo motivačné a v podstate by došlo k podporovaniu jeho záhaľčivého spôsobu života.
42 O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 C.m.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1, 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 pds. 2 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods. 1 Cm.p.).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní( §62 ods. 2 C.m.p.).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63 C.m.p.).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode oznámiť príslušnému úradu poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode oznámiť príslušnému úradu poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie , môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.