Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7S-6-2019.pdf
PDF · 103.88 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/6/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcov: 1./ ZANZI, s. r. o., so sídlom 044 57 Haniska 429, IČO: 36 217 441, 2./ D. P. ZAN - ZI, so sídlom 045 01 Moldava nad Bodvou, Rožňavská 1278/66, IČO: 32 482 302, obidvaja zastúpení advokátom JUDr. Ladislavom Barnom, AK so sídlom 040 01 Košice, Čajakova 5, IČO: 42 104 009, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 06. 02. 2019, č. 100386960/2019, takto
rozhodol:
I. Krajský súd žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 12. 04. 2019, podanou elektronicky na Krajskom súde v Košiciach dňa 12. 04. 2019, sa žalobca v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 06. 02. 2019, č. 100386960/2019, ktorým bolo podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (daňový poriadok) (ďalej iba Daňový poriadok) potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 28. 09. 2018, č. 101925513/2018, ktorým mu bol podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určený rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2011 v sume 11 919,98 eur z dôvodu porušenia § 43, § 49, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o DPH). Zároveň žiadal aj zrušiť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a priznať mu právo na náhradu trov konania.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca deklaroval v podanom daňovom priznaní dodanie tovaru - TVA plechy o celkovej hmotnosti 24,364 t v celkovej sume 16 761,69 eur (fa č. 11100441 zo dňa 16. 05. 2011- dátum vzniku daňovej povinnosti 05. 05. 2011), LPL a TVA plechy o celkovej hmotnosti 24,13 t v celkovej sume 22 458,02 eur (fa č. 11100463 zo dňa 20. 05. 2011- dátum vzniku daňovej povinnosti 05. 05. 2011) a PZ a TVA plechy o celkovej hmotnosti 23,465 t v celkovej sume 22 300,17 eur (fa č. 11100462 zo dňa 20. 05. 2011- dátum vzniku daňovej povinnosti 05. 05. 2011), pre odberateľa AG Intermedia, s. r. o., Česká republika s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH. Správca dane obmedzil uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH na základe zistení o zapojení žalobcu do obchodovania v zistenom reťazci spoločností (LANCAN, s. r. o. - ZANZI, s. r. o. - AG Intermedia, s. r. o. - MARCO, s. r. o. - SIA „AMG TRADE“ - DEKADA Sp. z o. o. - luminex, s. r. o. - LANCAN, s. r. o. - ZANZI, s. r. o., resp. LANCAN, s. r. o. - Solid Press Slovakia, s. r. o. - ZANZI, s. r. o.) s tým, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť podľa § 69 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 1 zákona
o DPH, ktorú vyčíslil sumou 10 253,31 eur. Zároveň z neho vyplýva, že žalobca porušil aj § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, v dôsledku čoho nebolo správcom dane uznané jeho právo na odpočítanie DPH za uvedené zdaňovacie obdobie z faktúry č. 2011/0093, vystavenej spoločnosťou L RACING, s. r. o., Osloboditeľov 569, 049 41 Krásnohorské Podhradie, IČO: 36 599 701, DIČ: 2022084977 za dodanie služieb na základe zmluvy o reklame s dátumom dodania 31. 05. 2011 (základ dane - 8 333,33 eur, DPH - 666, 67 eur, suma celkom - 10 000 eur), keďže z výsledkov rozsiahleho dokazovania, vykonaného správcom dane v priebehu administratívneho konania vyplynulo, že v konaní nebolo preukázané, že predmetná služba, dokumentovaná predložením reklamných brožúr, bola dodaná dodávateľom, deklarovaným na predmetnej faktúre, ani to, že služba bola poskytnutá výlučne pre žalobcu na jeho dodávky tovarov a služieb v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH, t.j. nebolo preukázané, že pri uvedenom dodaní služby vznikla dodávateľovi daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona a tým žalobcovi právo odpočítať daň v zmysle § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 citovaného zákona o DPH.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa tiež vyplýva, že správca dane vyrubil rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2011 vychádzajúc z výsledkov daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia marec až jún 2011 a september 2011, vykonanej na podnet orgánov činných v trestnom konaní, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 100311488/2017 zo dňa 15. 02. 2017, ktorý bol spolu s výzvou zo dňa 20. 02. 2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v citovanom protokole doručený žalobcovi dňa 22. 02. 2017. Žalobca ako daňový subjekt sa k zisteniam uvedeným v citovanom protokole vyjadril podaním dňa 13. 03. 2017. Dňa 16. 10. 2017 spísal správca dane so žalobcom zápisnicu o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania pripomienok k zisteniam uvedeným v citovanom protokole a priebehu a výsledkoch dokazovania vo vyrubovacom konaní. Správca dane dňa 20. 10. 2017 vydal rozhodnutie č. 102223172/2017, ktorým určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 11 919,98 eur na DPH za predmetné zdaňovacie obdobie. Na základe žalobcom podaného odvolania žalovaný rozhodnutím zo dňa 16. 04. 2018 rozhodnutie správcu dane zrušil pre nedostatočne zistený skutkový stav veci a túto mu vrátil na ďalšie konanie. Následne správca dane rešpektujúc právny názor odvolacieho správneho orgánu doplnil dokazovanie v naznačenom smere a dňa 28. 09. 2018, vydal rozhodnutie č. 101925513/2018, ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2011 v sume 11 919,98 eur z dôvodu porušenia § 43, § 49 a § 51 zákona o DPH.
4. Zistený skutkový stav je podrobne uvedený v rozhodnutí správcu dane zo dňa 28. 09. 2018, ako aj v žalobou napadnutom rozhodnutí. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, datované dňom 14. 11. 2018, o ktorom žalovaný správny orgán rozhodol napadnutým rozhodnutím (bod 1 odôvodnenia rozsudku).
5. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
6. Žalovaný sa na pojednávanie, určené na deň 20. 04. 2022, na ktoré bol riadne a včas predvolaný nedostavil, pričom svoju neprítomnosť na ňom ospravedlnil vopred elektronickým podaním zo dňa 14. 04. 2022, v ktorom zároveň vyslovil svoj súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené správny súd postupoval v súlade s ustanovením § 114 SSP a pojednávanie vykonal v neprítomnosti žalovaného.
7. Zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 20. 04. 2022 zotrval na podanej správnej žalobe v celom jej rozsahu a z dôvodov v nej obsiahnutých. Namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci okrem iného aj v súvislostiach, týkajúcich sa prepravy tovaru od žalobcu k jeho odberateľovi AG Intermedia, s. r. o., Česká republika v predmetnom zdaňovacom období, kde podľa jeho názoru v zápisnici správcu dane zo dňa 09. 05. 2018, kde bol vypočutý F. Š., sú uvedené okolnosti, týkajúce sa iného zdaňovacieho obdobia, ktoré sú zároveň v rozpore s jeho výpoveďou pred vyšetrovateľom, kde poprel resp. nespomínal si na prepravu, ktorú mal vykonávať pre žalobcu ako zamestnanec G. I. - Autodoprava. V uvedenej súvislosti poukázal aj na obdobné rozpory, ktoré vyplynuli aj v súvislosti výpoveďou G. I. pred vyšetrovateľom a správcom dane. Zastáva názor, že žalobca si splnil svoju povinnosť tovar dodať. Poprel, žeby žalobca nebol pri svojej podnikateľskej činnosti obozretný a že sa o pôvod tovaru a o certifikáty pri nákupe od spoločnosti LANCAN, s. r. o., nezaujímal, s tým, že certifikáty môže vydávať
len výrobca daných materiálov, nemôže ich vydávať obchodník a pokiaľ by spoločnosť LANCAN, s. r. o., takéto certifikáty. Poukázal na to, že s D. E., konateľom spoločnosti Solid Press Slovakia, s. r. o,. sa žalobca poznal niekoľko rokov s tým, obchodovali spolu ešte predtým, ako sa pán E. stal konateľom spoločnosti Solid Press Slovakia, s. r. o., pričom daňovým úradom vyvrátil tvrdenia pána I. o províziách a o vedomej účasti žalobcu na karuseli. Tento potvrdil, že jeho úlohou v uvedenej spoločnosti bolo predávať skladové zásoby, pričom pán P., ktorý obchoduje s daným hutným materiálom, na základe kontaktu na pána E. si bol materiál osobne obzrieť v skladoch v Prešove, kde spoločnosť Solid Press Slovakia, s. r. o. v Ličartovciach skladovala tento materiál. Zároveň potvrdil, že jednalo sa o tovar nižšej kvality, ktorý bol skorodovaný, ktorý bol skladovaný vo vonkajších priestoroch, preto atesty, resp. certifikáty k tomu neboli. Takto došlo k obchodnej spolupráci medzi Solid Press Slovakia, s. r. o., resp. LANCAN, s. r. o. a pánom P.. Tieto okolnosti by mal súd zohľadniť pri posudzovaní, či žalobca mal alebo mohol mať vedomosť o karuseloch. Uviedol, že obozretnosť žalobcu preukazuje aj spolupráca medzi žalobcom a spoločnosťou AG Intermedia, s. r. o., keďže v období od mája, resp. marca do septembra bolo vykonaných niekoľko dodávok tovarov do spoločnosti AG Intermedia, s. r. o. Považoval za potrebné zohľadniť aj tzv. koláčové grafy, ktoré žalobca predložil, z ktorých jednoznačne vyplýva, ako v rozhodujúcom období nakupoval žalobca od spoločnosti LANCAN, s. r. o., od spoločnosti Solid Press Slovakia, s. r. o., resp. od iných maďarských dodávateľov. Sú tam uvedené množstvá, ktoré nakúpil žalobca a následne predával. Žalobca tovar nakupoval od rôznych dodávateľov, kumuloval ho na sklade a následne podľa dopytov ho predával, čo považuje za bežnú obchodnú činnosť. K znaleckému posudku, na ktorý sa žalovaný odvoláva, ktorý posudzoval finančné toky uviedol, že je nutné posudzovať finančné toky výlučne vo vzťahu k žalobcovi a nie vo vzťahu ku všetkým účastníkom, pretože žalobca nemal objektívnu možnosť sledovať finančné toky ostatných spoločností. Žalobca v rozhodnom období podnikal na základe kontokorentných úverov, aby mal platby poistené. Je úplne irelevantné, či platby prebiehali behom jedného, dvoch dní, žalobca nebol závislý priamo na platbách, ktoré v danom reťazci pohybovali. Za neprijateľné považoval, aby správca dane vyvodzoval závery o vedomej účasti žalobcu na tomto karuseli alebo vytýkal mu akúsi neobozretnosť v danom obchodovaní, pretože počas celého toho správneho konania pred daňovým úradom žalobca opakovane vysvetľoval všetky svoje kroky, predkladal daňovému úradu všetky svoje listinné dôkazy, z ktorých je možné vyvodiť práve opačný záver, tzn. jeho nevedomú účasť na danom karuseli. Objektívne žalobca nemal možnosť sledovať tok tovarov. Spolupráca medzi spoločnosťou žalobcu a AG Intermedia, s. r. o., začala na základe dodávok na predfaktúry. Nevie si predstaviť inú obozretnosť ako to, že tovar niekto dodá, až keď ho bude mať zaplatený, pričom spolupráca na základe klasických faktúr na splatnosť začala fungovať asi po troch, resp. štyroch mesiacoch. Akonáhle spoločnosť AG Intermedia, s. r. o,. prestala uhrádzať svoje záväzky, žalobca jej prestal dodávať tovar. Uvedené správca dane nezohľadnil a počas celého konania sa snažil výsluchmi rôznych šoférov, ktorí pracovali pre dopravné spoločnosti, preukázať karusel, to že tovar sa vracal späť na Slovensko. Výsluch osôb v súvislosti s prepravou na daňovom úrade sa týkal 95% prípadov prepravy, ktorá sa netýkala žalobcu, tzn. boli tam spoločnosti MARCO, s. r. o., DEKADA Sp. z o.o., SIA „AMG TRADE“, resp. Luminex, s. r. o., na Slovensku. My sme nemali možnosť, ani objektívne čo sa tých ľudí pýtať. Preprava, ktorú vykonával žalobca bola vykonaná, dodávka bola dodaná, tovar bol vyložený. Uviedol tiež, že žalobca si preveril aj bonitnosť spoločnosti AG Intermedia, s. r. o., ktorú spoznal cez HESCO, s. r. o., ktorá prenajímala sklady spoločnosti MARCO, s. r. o., resp. AG Intermedia, s. r. o., s ktorou obchodoval. Od jej zástupcu dostal informáciu, týkajúcu sa skladových zásob predmetného tovaru s tým, že tento tovar patrí spoločnosti MARCO, s. r. o., resp. AG Intermedia, s. r. o. Na základe mailovej komunikácie a dopytovania sa o možnosti spolupráce, došlo k uzatváraniu týchto jednotlivých obchodov, tzn. vo vzťahu k českému partnerovi žalobca sám získal kontakty, nepotreboval kontakty ani od pána I., ani pána E., čiže vedel si odbyt tovaru zabezpečiť po vlastnej línií bez toho, aby bol súčasťou nejakého karuselu. V súvislosti s certifikátmi na daný tovar uviedol, že správca dane mal dojem, že ten istý tovar sa vyviezol aj doviezol, avšak hutný materiál ako taký, sa predáva v určitých typizovaných rozmeroch, množstvách, váhových parametroch, čo sa nazýva jedincom. Pokiaľ má tú istú váhu, ten istý rozmer a tie isté kvalitatívne parametre pri dodávkach sa väčšinou uvádza, ako keby boli napr. 4 rovnaké jedince. Správca dane sa s týmto nevysporiadal, stále mal za preukázané, že ten istý tovar sa vrátil a ten istý tovar sa predal. Pri dodávkach aj zahraničných obchodných spoločností sa môže javiť v dodacom liste, že sa jedná o duplicitný tovar, ako keby dvakrát napísané, ale sú to dva jedince, resp. dva kusy toho tovaru. K neuznanému nadmernému odpočtu za faktúru od spoločnosti L RACING, s. r. o., uviedol, že pred správcom dane opakovane tvrdil a preukazoval, že slangovo obchodné meno ZANZI je ako reklamný slogan, ktorý žalobca používa v prvom rade ako fyzická osoba
- podnikateľ, neskôr ako právnická osoba - s. r. o . Pokiaľ išlo o danú reklamu a reklamný slogan ZAN- ZI, je jedno či odberateľ, ktorý danú reklamu využíva, uvedie do webového prehliadača ZANZI s veľkými
písmenami, s malými písmenami, resp. bez pomlčky. Ten web bol nastavený tak, že za každým bol presmerovaný na stránku spoločnosti ZANZI, s. r. o., ktorej bola fakturovaná táto reklama. Správca dane z nepochopiteľných dôvodov argumentoval, že ZAN-ZI evokuje v spotrebiteľoch dojem, že sa jedná o spoločnosť D. P. ZAN-ZI, teda fyzickú osobu. S touto skutočnosťou sa správca dane nevysporiadal.
8. Konateľ žalobcu v 1. rade a zároveň aj žalobca v 2. rade sa v celom rozsahu pripojil k prednesu a vyjadreniu svojho právneho zástupcu a na podporu jeho argumentácie, v súvislosti s charakterom dodaného tovaru, jeho balením, množstvom a hmotnosťou, predložil súdu listinné dôkazy, ktoré sa týkajú týchto skutočností, v súvislosti s jeho obchodovaním s inými spoločnosťami. Týkajú sa aj certifikátov, ktoré vzhľadom na charakter tovaru, ktorý bol predmetom aj tohto zdaniteľného plnenia, môže vydávať len výrobca, nie však predajca. Rovnako predložil dôkaz, ktorý sa týka dodávky reklamných služieb pre ZANZI, informácie o ktorej je možné získať na webovej stránke žalobcu v 1. rade s tým, že odkazy na túto stránku sú obsiahnuté v predloženom listinnom dôkaze.
9. Krajský súd v Košiciach už v inom konaní, týkajúcom sa tých istých žalobcov (ZANZI, s. r. o., so sídlom 044 57 Haniska 429, IČO: 36 217 441 a D. P. ZAN - ZI, so sídlom 045 01 Moldava nad Bodvou, Rožňavská 1278/66, IČO: 32 482 302), totožného predmetu konania (preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o vyrubení rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2011) vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 190 SSP žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Ide o rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/42/2019 - 144 zo dňa 27. mája 2021 (právoplatný dňa 20. 09. 2021), týkajúci sa preskúmania rozhodnutia žalovaného a príslušného správcu dane o vyrubení rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2011 z dôvodu porušenia § 43, § 49 a § 51 zákona o DPH, v dôsledku čoho bol podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku žalobcovi určený rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011 v sume 16 736,35 eur (znížený nadmerný odpočet zo sumy 26 367,60 eur na sumu 9 631,25 eur). Uvedený rozsudok bol vydaný na rovnakom skutkovom aj právnom základe.
10. Dôvody, obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného korešpondujú s dôvodmi jeho rozhodnutia, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu v bode 9 odôvodnenia rozsudku citovanom konaní, ktoré sa uskutočnilo na tunajšom krajskom súde, vzhľadom na zhodnosť odvolacích námietok žalobcu v uvedenom daňovom konaní. Rovnako žalobné dôvody žalobcu, obsiahnuté v žalobe v uvedenej veci korešpondujú so žalobnými dôvodmi, uvedenými v správnej žalobe, na základe ktorej začalo aj toto konanie, pričom v týchto veciach bolo potrebné posúdiť, či zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 43, ako aj § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a či daňové orgány postupovali v súlade so zákonom, keď konštatovali nesplnenie podmienok pre oslobodenie od DPH v zmysle § 43 zákona o DPH pri dodávke tovaru žalobcom jeho českému odberateľovi AG Intermedia, s. r .o., ako aj nesplnenie podmienok v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH pre odpočítanie DPH za predmetné zdaňovacie obdobie z faktúr, vystavených dodávateľskou spoločnosťou L RACING, s. r. o. a určili mu rozdiel na DPH za uvedené zdaňovacie obdobia. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné poukázať na to, že uvedené rozhodnutia o vyrubení rozdielu na DPH boli vydané na základe výsledkov jednej daňovej kontroly, ktorá sa začala dňa 03. 02. 2016 a zameraná bola na zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie DPH za zdaňovacie obdobia marec až jún 2011 a september 2011, obsiahnutých v Protokole Protokol č. 100311488/2017 zo dňa 15. 02. 2017. V rámci predmetnej daňovej kontroly za uvedené zdaňovacie obdobia boli preverované nadobudnutia a dodávky tovarov a služieb od dodávateľov a ich subdodávateľov s výsledkom, premietnutým v citovanom protokole, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v danom prípade boli zistené porušenia zákona o DPH, ktoré viedli k zníženiu odpočítanej dane za kontrolované zdaňovacie obdobia.
11. Správny súd v tomto konaní po preskúmaní obsahu žalobných námietok dospel k záveru, že žiadna zo vznesených žalobných námietok (žalobných bodov) nemá právny potenciál pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktoré vychádzajúc zo záverov správcu dane, obsiahnutých v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, opierajúcich sa o dôkazný stav veci, obsahovo vyčerpávajúcim spôsobom, reagujúcim aj na odvolacie námietky žalobcu, obsiahlo všetky právne významné skutočnosti a hodnotiace právne závery, týkajúce sa zisteného rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie máj 2011.
12. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
13. Správny súd zastáva názor, že ani v tomto prípade nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu, obsiahnutú v predmetnej správnej žalobe a premietnutú aj vo vyjadrení jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 20. 04. 2022 a keďže neexistuje žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by sa mal odkloniť od právneho názoru súdu, obsiahnutého v citovanom rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27. mája 2021, č. k. 8S/42/2019 - 144, ktorý je súčasťou súdneho spisu, stotožňujúc sa s jeho závermi a odkazujúc najmä na jeho rozsiahle odôvodnenie, podľa § 190 SSP žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol.
14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP a 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).