Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14P-109-2017.pdf
PDF · 105.08 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/109/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: Z. J., J.. XX.X.XXXX M. I. J., J.. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom, zástupcom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: matka - navrhovateľka: Y.M. H., V.. H., J.. XX.XX.XXXX, G. N. XX, XXX XX G., Y..Č.. XXX XX G. XX, otec - odporca: X. J., J.. XX.XX.XXXX, G. N. XX, I. S., Š. Q. N., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Výživné otca na maloletú I. J., J.. XX. XX. XXXX sa zvyšuje zo 180 eur na 450 eur a na maloletú Z. J., J.. XX. XX. XXXX sa zvyšuje zo 120 eur na 400 eur, ktorý je povinný zaplatiť vždy do 20.dňa toho ktorého mesiaca, vopred do rúk matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V. č. k. 22P/149/2010-139 z 02.06.2011, a to v časti určenia výživného povinného rodiča k maloletým deťom.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa s návrhom zo dňa 02.06.2017 domáhala na tunajšom súde o zvýšenie výživného na maloleté deti. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/63/2014-25 zo dňa 21.01.2015, sa určila vyživovacia povinnosť otca na maloletú Z. sumou 180 eur mesačne a na maloletú I. sumou 220 eur mesačne. Od uvedenej doby sa podstatne zmenili pomery u maloletých detí. V čase pôvodného rozhodovania o výživnom navštevovala maloletá Z. škôlku a I. bola v 5.ročníku základnej školy Š.. Momentálne je maloletá Z. žiačkou druhého ročníka základnej školy v X., čím sa rapídne navýšili náklady spojené so školskými potrebami, učebnicami, vzdelávacími pomôckami so sumou 15 eur/mesiac. Navštevuje tanečný krúžok, ktorý je spoplatnený a do školy dochádza 10 km. Jej mesačné výdavky sú nasledovné: oblečenie a strava vo výške 125 eur; poplatok za stravu v školskej jedálni 25 eur; poplatok za členstvo v tanečnom krúžku 40 eur, športová výbava, tanečné odevy 50 eur, vitamíny 15 eur. Maloletá I. je žiačkou 1.triedy osemročného gymnázia Š., medzi jej mimoškolské aktivity patrí tanec, navštevuje 2 tanečné krúžky v G.. Do Bratislavy dochádza 35 km, mesačné náklady na električenku 14 eur. Jej mesačné výdavky sú nasledovné: oblečenie strava vo výške 200 eur; poplatok za stravu v školskej jedálni 30 eur; poplatok za členstvo v tanečnom krúžku 40 eur, 1 x do týždňa v rámci celého Slovenska sa zúčastňuje súťažných podujatí 80 eur, zúčastňuje sa tiež školských súťaží
- fyzika, matematika 30 eur/mesiac; športová výbava, tanečné odevy, obuv 90 eur, vitamíny 15 eur. Nakoľko I. je vo veku, kedy dospieva, rada sa oblieka do pekného oblečenia, čím sa navyšujú aj výdavky spojené s oblečením a obuvou. V čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom maloletých detí, otec pracoval ako N., s mesačným zárobkom 1400 eur. V súčasnosti žije so svojou manželkou, s ktorou vlastnia nechtový salón. Jeho mesačné príjmy sa v súčasnosti pohybujú okolo 2500 eur. Matka pôvodne
pracovala ako administratívny pracovník v W. S.. Momentálne je na materskej dovolenke. Preto navrhla zvýšiť výživné na maloletú Z. na 400 eur a na maloletú Viktóriu na 450 eur.
2. Odporca v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberá. Úkony súdu potrebné na zistenie adresy jeho skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 16.03.2018 zverejnil súd na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa návrh považuje po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené navrhovateľkou, podložené listinnými dôkazmi. Otec maloletých detí sa na pojednávanie nedostavil, súd doručoval návrh, uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka a termín pojednávania otcovi prostredníctvom úradnej tabule a zverejnením na webovej stránke, nakoľko otec podľa § 106 ods. 3 CSP je fyzická osoba, občan Slovenskej republiky, na adrese sa nezdržiava. Súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, preto s odkazom na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávanie v jeho neprítomnosti
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom navrhovateľky a kolíznej opatrovníčky a jednak sa oboznámil s obsahom pripojených listinných dôkazov, a to: rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P 149/2010-139 z 02.06.2011, rodnými listami maloletých detí, správou obce I. S. zo 16.01.2018, správou Miestneho úradu mestskej časti G. - K. z 11.01.2018, prehľadom mesačných výdavkov na maloleté deti, pracovnou zmluvou matky, čestným prehlásením matky, ako aj s obsahom súdnych spisov Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 22P/106/2017, 17P/42/2013, 22P/149/2010. Následne sa ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Naposledy o výživnom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P 149/2010-139 z 02.06.2011, a to tak, že maloleté detí boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol povinný platiť výživné od 1.6.2011 v sume 180 eur mesačne na maloletú I. a 120 eur mesačne na maloletú Z. vždy do 15.dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.06.2011. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že rodičia maloletých detí spolu nežijú a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa nedohodli. Súd vo veci konal na návrh matky a v celom rozsahu mu vyhovel, pretože návrh bol podaný dôvodne. Obe deti zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Súd otca zaviazal výživným v sume 180 eur na mal. I. a 120 eur mesačne na mal. Z. od 1.6.2011, teda smerom do budúcna, pretože otec si svoju vyživovaciu povinnosť doteraz riadne plnil. Takto určená výška výživného je v súčasnom období primeraná veku odôvodneným potrebám oboch detí ako aj pomerom zisteným na strane oboch rodičov.
5. Kolízna opatrovníčka navrhla súdu návrhu vyhovieť, najmä vzhľadom na možnosti a schopnosti povinného rodiča ako aj na odôvodnené potreby detí.
6. Z výsluchu matky bolo zistené, že otec pravidelne prispieva výživným po 200 eur na každé z detí. Telefonicky sa rozprávala s otcom maloletých detí, ktorý je uzrozumený s tým, že sa vedie toto konanie o zvýšenie výživného. Otec sa vyjadril, že pokiaľ chce zvýšiť výživné, potrebuje to mať na papieri, na pojednávanie sa nemôže dostaviť ale bude rozhodnutie akceptovať - výšku výživného ako otec, lebo sám vie, aké sú výdavky na deti. Podľa jej vedomosti by mal byť zamestnaný v Nemecku, tiež má nechtový salón, dcéra Viktória bola na návšteve u svojho otca, mala dojem, že žijú na vyššej životnej úrovni, pričom jej otec pripomenul, že jeho príjem je cca 1.700 eur. Matka uviedla, že pracuje 20 hod. týždenne ako administratívna pracovníčka v taxi službe, jej čistý priemerný mesačný zárobok je 215 eur. Žije t.č. v spoločnej domácnosti s terajším manželom a s dvom dcérami. Navrhla zvýšiť z doteraz určeného výživného na maloletú Z. zo 120 eur na 400 eur a na maloletú I. zo 180 eur na 450 eur. Nemá o tom vedomosť, že by otec mal inú vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ vie nemá ani nehnuteľnosť ani auto. Dlh na výživnom otec nemá.
7. Podľa § 62 odsek 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
9. Podľa § 62 odsek 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
12. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť (či už schválením novej rodičovskej dohody alebo autoritatívnym rozhodnutím) je zmena pomerov. Súd však musí prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu pomerov, ktoré môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa zásadným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti, dôležité pre určovanie výživného, tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívnymi okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa odseku 3, § 78 Zákona o rodine. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania (súd je povinný skúmať príčiny) dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí zväčša prechod na vyšší stupeň vzdelávania, zhoršený zdravotný stav a podobne. Ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
13. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom existuje niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože platí prvoradá premisia, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty na mobihý telefón, účty za internet, dovolenky, pohonné hmoty do auta, poistky, sporenia a podobne). Signifikantnou môže byť tiež výška prevzatého hypotekárneho úveru, pretože nie je pravdepodobné, že peňažný ústav poskytne vyšší úver záujemcovi, ktorý dostatočne preukáže schopnosť splácať ho v určenej výške. Nezanedbateľnú výpovednú hodnotu má skutočnosť, na akom motorovom vozidle vodič jazdí, aké sú mesačné náklady na toto vozidlo (nájom, leasing, poistky, servis a podobne). Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
14. Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov.
15. Na dôvažok súd pripomína opomenutý fakt účastníkmi konania, a to, že „dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov“. Súd prihliadol tak na odôvodnené potreby oboch detí, tie sú v podobe výdavkov na školské zariadenie, zdravotnú starostlivosť, základné potreby ako oblečenie, strava a ich mimoškolské aktivity. Samozrejme matka sa one osobne stará, zabezpečuje stravovanie, ošatenie, bývanie a pod. A vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktorý neprejavil najmenší záujem o dianie sa okolo aj jeho detí. Z vyššie uvedeného súd zastáva názor, že odporca sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a vôbec stáleho zamestnania, resp. zárobku a majetkového prospechu. Súdu sa nejavil, že aktívne vystupoval na pracovnom trhu, skôr utajuje svoj pobyt a vôbec vyhýbal sa akémukoľvek kontaktu v záujme ozrejmenia svojej situácie. Tiež všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča. Opäť súd hľadiac i na túto zásadu, je presvedčený, že odporca nebude trpieť existenčným problémom, keď platí predpoklad v zmysle § 63 ods 1 veta posledná zákona o rodine. Totiž súdu nepreukázal svoj príjem zo závislej činnosti a teda je predpoklad, že príjmy má z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, ktoré však na výzvu súdu nepreukázal. Pričom sa jedná o nevyvrátiteľnú domnienku ustanovenú zákonom (viď dôvodovú správu k Zákonu o rodine).
16. Súd je toho názoru, že bola splnená základná zákonná podmienka pre zmenu - zvýšenie výživného, a to podstatná zmena pomerov najmä na strane maloletých. Pričom nejedná sa o reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia a súd v súčasnosti ani neposudzoval, či predtým v súdnom rozhodnutí stanovené výživné bolo alebo nebolo primerané k pomerom účastníkov. V danom prípade súd hodnotil už iba okolnosť, či nastala taká podstatná zmena pomerov na strane niektorého z nich, ktorá by zvýšenie výživného odôvodňovala a táto podmienka v danom prípade splnená bola, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
17. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že naposledy bolo určené výživné na maloletého rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P 149/2010-139 z 02.06.2011, kedy bolo určené výživné maloletej Z. 120 eur a maloletej I. 180 eur, počnúc od 1.06.2011. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.06.2011.
18. V čase predchádzajúceho určenia výživného mala maloletá Z. 2 roky, bola zdravá, mala len bežné choroby, navštevovala predškolské zariadenie v mieste bydliska, a maloletá I. mala 8 rokov, bola zdravá, mala len bežné choroby, navštevovala 1.stupeň Základnej školy. Matka bola v tom čase na materskej dovolenke. Otec nebol zamestnaný a nebol ani evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
19. Toho času má matka je zamestnaná na znížený úväzok s príjmom 215 eur mesačne. Okrem toho poberá príspevok na dve deti. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani hodnotnejšiu hnuteľnú vec, inú vyživovaciu povinnosť nemá.
20. Toho času maloletá maloletá Z. má 9 rokov, je zdravá, navštevuje miestnu základnú školu. Matka na maloletú uviedla pravidelné mesačné výdavky: školské pomôcky 15 eur, oblečenie a strava 125 eur, poplatok za stravu v školskej jedálni 20 eur, poplatok za členstvo v tanečnom krúžku 40 eur, športová výbava, tanečné odevy 50 eur, vitamíny 15 eur súťažné podujatia 50 eur. Maloletá I. má 15 rokov navštevuje 8.ročné gymnázium pre nadané deti, venuje sa tancu s čím sú spojené vyššie výdavky. Matka na maloletú uviedla pravidelné mesačné výdavky: električenka 14 eur, oblečenie a strana 200 eur, strava v školskej jedálni 30 eur, poplatok za členstvo v tanečnom krúžku 40 eur, súťažné podujatia v rámci SR 80 eur, školské súťaže 30 eur, športová výbava, tanečné odevy, obuv 90 eur, vitamíny 15 eur. školský povinný poplatok 25 eur, školské pomôcky 10 eur. Obe dievčatá sa raz ročne zúčastňujú školských lyžiarskych výcvikoch 250 eur a škôl v prírode 130 eur.
21. Otec maloletých detí výživné platí. Vykazuje čistý mesačný príjem vo výške cca 1700 eur, inú vyživovaciu povinnosť nemá, nehnuteľnosť nevlastní, ani hodnotnejšiu hnuteľnú vec.
22. Na strane maloletých detí súd zmenu pomerov vidí z objektívnych dôvodov, a to prirodzeným fyzickým rastom (ošatenie, obuv, strava, hygiena), ako aj prechodom z predškolského zariadenia na prvý stupeň základnej školy, resp. u staršej na strednú školu. U matky podstatná zmena pomerov nenastala, avšak sa osobnou starostlivosťou výhradne ona podieľa na výchove svojich dcér. U otca podstatná zmena pomerov nastala z dôvodu vyššej zárobkovej činnosti. Odporca nemal záujem o predmetné konanie, nebol účastný na pojednávaní, k veci sa nevyjadril, na výzvu súdu na predloženie zárobkového výkazu a označenia zmeny pomerov na jeho strane nereagoval. Neprejavoval skutočný záujem o svoje deti. Nepreukázal žiadnu pravidelnú zdravotnú starostlivosť a s tým spojené výdavky.
23. Preto súd uvážil, že návrh podaný matkou je dôvodný, najmä z dôvodu, že súd zistil kvalifikovanú zmenu pomerov najmä na strane detí, ktoré odôvodňuje zvýšenie výživného. Súd a priori prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, v tomto prípade detí, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného - otca. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Za daného stavu, odporca je zdravý mladý muž, žije v zahraničí, deti nenavštevuje. Preto celá váha starostlivosti a výchovy prechádza na druhého z rodičov - na matku. Súd nezistil a odporca ani netvrdil, že by mal zníženú schopnosť materiálne sa zabezpečiť. Takisto súd je presvedčený o odporcovej možnosti a schopnosti nielen zabezpečovať, ale aj zvyšovať svoju úroveň aj v majetkovej sfére.
24. S poukazom na vykonané dokazovanie, príjmy oboch rodičov a citované ustanovenia Zákona o rodine súd rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú I. zo 180 eur na 450 eur mesačne, na maloletú Z. zo 120 eur na 400 eur, a to právoplatnosťou rozsudku. Potreby maloletých detí sa od posledného rozhodovania o výživnom podstatne zvýšili, v súvislosti s fyzickým rastom, s ktorým sú spojené náklady na oblečenie, obuv, stravu, školské potreby a mimoškolské záujmy, pričom celkové pravidelné mesačné výdavky na maloletú I. sú vo výške 534 eur a na maloletú Z. sú vo výške 315 eur. Okrem bežných režijných nákladov. Na strane matky nedošlo k zmene pomerov. Otec má čistý mesačný pravidelný príjem na úrovni 1700. Neprejavil sa, že by sa chcel podieľať na starostlivosti o maloleté deti aj inak ako len platením výživného. Obidvaja rodičia majú znášať výdavky na deti, pričom matka prispieva na výživu dieťaťa aj svojou osobnou starostlivosťou a výchovou. Preto súd zaviazal otca na platenie výživného na maloletých detí tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, a to počnúc od doručenia rozsudku povinnému rodičovi, nakoľko otec si doposiaľ riadne plnil vyživovaciu povinnosť.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení). Podľa štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.