Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Csp-219-2017.pdf
PDF · 136.79 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/219/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: M. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. Z. XXX/XXX, Q. X., Š. H. Q. J., o zaplatenie sumy 685 eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 577,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 598,48 eur od 12.9.2014 do 11.11.2015 a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 577,48 eur od 12.11.2015 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 16 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne osobitným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 685 eur, úroku vo výške 361,76 eur, úroku vo výške 369,75 eur, úroku zo zostatku nesplatenej istiny t.j. zo sumy 685 eur vo výške 29,5 % ročne zo sumy 685 eur od 08.06.2017, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 685 eur od 08.06.2017 do zaplatenia, poplatkov vo výške 29,14 eur, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.12.2013 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou X. B., T..Q.. v právnom postavení veriteľa a žalovanou v právnom postavení dlžníka, uzavretá zmluva o úvere č. 1324051772, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej titulom Zmluvy postúpením na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 uzavretej medzi spoločnosťou X. B., T..Q.. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 700 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere. V dobe od uzatvorenia zmluvy žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „ Aktuálny stav úveru“. V zmysle Obchodných podmienok pre úver, ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky, veriteľovi vzniká nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Pred zosplatnením úveru bol zo strany právneho predchodcu žalobcu uplatnený postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a žalovanej bolo zaslané upozornenie pred zosplatnením úveru. V upozornení pred zosplatnením bola žalovaná oboznámená s tým, že je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti pohľadávka z titulu Zmluvy a zároveň bola žalovaná vyzvaná na doplatenie dlžnej sumy. Vzhľadom k tomu, že žalovaná úhradu pohľadávky nevykonala do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia banky, veriteľ- Poštová banka, a.s. pristúpil k zosplatneniu úveru listom- Výzva na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná ani napriek zaslanej výzve ( o zosplatnení úveru) nezaplatila dlžnú
pohľadávku. Právnym titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňuje voči žalovanej pohľadávku, je zmluva o úvere uzatvorená v súlade s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V súlade s obchodnými podmienkami vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver žalobcovi úroky. Úroková sadzba je v zmluve dojednaná vo výške 29,5 % ročne. V zmysle obchodných podmienok, v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, veriteľ je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve. Žalobca si v súdnom konaní uplatňuje voči žalovanej aj príslušné zákonné úroky z omeškania, pričom dátum začiatku úročenia od 08.06.2017 je dátum nasledujúci po dni vystavenia listiny Aktuálny stav úveru zo dňa 07.06.2017, nakoľko do času 07.06.2017 sú úroky ( aj zmluvné aj sankčné) vyčíslené. V zmysle obchodných podmienok, vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky, a to vrátane poplatkov v zmysle Sadzobníka. Takto určená výška dlžných poplatkov je 29,14 eur.
2. Žalobca k žalobe doložil Zmluvu o úvere- dostupnápôžička, Obchodné podmienky pre úver dostupnápôžička, Všeobecné obchodné podmienky, Aktuálny stav úveru ku dňu 07.06.2017, výzvu na úhradu dlžnej sumy spolu s kópiou doručenky, kópie poštových podacích hárkov, Upozornenie- výzva na splatenie dlžnej časti úveru, predpis splátok, sadzobník poplatkov, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. III/2017, ako aj prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 07.02.2018 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že dňa 12.12.2013 bola medzi stranami, žalobcom v právnom postavení veriteľa a žalovanou v právnom postavení dlžníka (v zmluve o úvere označený ako klient), uzavretá zmluva o úvere číslo 1324051772. Na základe Zmluvy bol žalovanej poskytnutý zo strany žalobcu úver, a to vo výške podľa Zmluvy. Žalovaná sa podľa Zmluvy zaviazala vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti tej - ktorej splátky dohodnutou v Zmluve. V dobe od uzatvorenia Zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru Žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“ vyhotovenej ku dňu 07.06.2017. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalovanej došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností zo zmluvy o úvere, a to tým, že neuhrádzala pravidelné mesačné splátky úveru riadne a včas, vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný ku dňu 11.09.2014. Napriek zosplatneniu úveru nedošlo zo strany žalovanej k úhrade pohľadávky žalobcu, resp. nedošlo k úhrade riadne a včas. V súlade s Obchodnými podmienkami vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver žalobcovi úroky. Takto určená úroková sadzba je v Zmluve dojednaná vo výške 29,5 % ročne, pričom výška úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v listine „Aktuálny stav úveru“ zo dňa 07.06.2017. V zmysle Obchodných podmienok, v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, Žalobca je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaním v Zmluve, pričom poukázal na ust. § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2, § 506 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. V ďalšom uviedol, že výška uskutočneného čerpania úveru žalovanou je uvedená v listine s názvom Aktuálny stav úveru. Špecifikovaná výška čerpania žalovanou sa nachádza na poslednej strane pri položke Uskutočnené čerpania. Tento výpis z bankovej knihy je považovaný za verejnú listinu. Finančné prostriedky, ktoré boli žalovaným uhradené, sú špecifikované v listine pri položke Zaplatené splátky. Predmetná časť obsahuje dátum splátky, výšku mesačnej splátky, spôsob jej započítania, to znamená, aká výška splátky bola započítaná na úroky a aká výška splátky bola započítaná na istinu. Žalovaná celkovo uhradila sumu 122,52 eur, ktorá bola započítaná na poplatky, zmluvné úroky, úroky z omeškania a na istinu. Celková výška poplatkov je uvedená v listine „Aktuálny stav úveru“ na prvej strane, pri položke Poplatky zaplatené a dátum a spôsob ich započítania je uvedený pri položke Zaplatené splátky. Uvedené poplatky boli účtované v súlade so Sadzobníkom poplatkov pre úvery pre obyvateľstvo. Poplatky boli žalovanej účtované za upomienky pri omeškaní splátky, pričom účelnosť týchto poplatkov je daná najmä predchádzaním vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Suma vo výške 361,76 eur predstavuje sumu úrokov a úrokov z omeškania odo dňa uzavretia zmluvy do dňa 11.11.2015 a suma 369,75 eur predstavuje sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania odo dňa 11.11.2015 do dňa 31.05.2017. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 24,62 eur vždy k 10.dňu v mesiaci, počnúc dňom 10.01.2014, pričom mesačná splátka pozostávala zo splátky istiny a úroku a z poplatku za poistenie úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná podstatným spôsobom porušila zmluvné povinnosti, vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný v súlade s článkom 6 Obchodných podmienok ku dňu 11.09.2014. Suma zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 152,01 Eur a suma úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 0,96 Eur, teda spolu vo výške 152,97 Eur, od ktorej odrátali úhrady žalovanej vo výške 69 Eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu vo výške 83,97 Eur.
Následne suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 549,75 Eur a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 97,84 Eur, teda spolu vo výške 647,59 Eur, od ktorej odrátali úhrady žalovanej vo výške 0 Eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu vo výške 647,59 Eur. Rozdiel manuálne vypočítanej sumy oproti sume uvedenej vo výpise vzniká zaokrúhľovaním jednotlivých súm BIS-om. Suma poplatkov vo výške 29,14 eur pozostáva z poplatku za 2. upomienku zo dňa 23.06.2014 vo výške 21,10 eur, poplatku za nesplatené splatné poistné zo dňa 10.07.2014 vo výške 3,62 eur, poplatku za upozornenie pred výzvou zo dňa 25.08.2014 vo výške 1,10 eur a poplatku za výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 11.09.2014 vo výške 3,32 eur. Uvedené poplatky boli účtované v súlade so Sadzobníkom poplatkov Úvery pre obyvateľstvo: Dostupná pôžička. V ďalšom žalobca poukázal na zákon č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorým došlo k novelizácii ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to tak, že došlo k doplneniu vety: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Vzhľadom na čl. II. bod 7 a čl. XIV zákona č. 102/2014 o ochrane spotrebiteľa jednoznačne vyplýva, že na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015, v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov nášho právneho poriadku. Preto podľa jeho názoru na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zákonodarca až s účinnosťou 01.04.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Vo svojom vyjadrení žalobca taktiež poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-42/2015 zo dňa 09.11.2016. Pokiaľ ide o zmluvný úrok, žalobca zastáva názor, že ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy. Uvedené znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa (žalobcu) za poskytnutie predmetného úveru. S poskytnutím úveru bol teda spätý aj nárok Žalobcu na zmluvné úroky, pričom Žalovaná si bola tohto nároku vedomá a svojím podpisom Zmluvy sa tieto zmluvné úroky zaviazala uhrádzať. Dohodnuté úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu, úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku uvedeného priamo v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu. Najvýraznejšie tieto odlišnosti demonštruje skutočnosť, že aj keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ požadovať úroky dohodnuté v zmluve, na druhej strane, úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka aj v prípade bezodplatnej pôžičky. Obidva úroky môže teda veriteľ žiadať popri sebe, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide alebo nejde o občianskoprávny vzťah. Zároveň žalobca uvádza, že zosplatnením úveru nedochádza k zániku zmluvného vzťahu, ale dochádza k zmene obsahu záväzku. Súčasťou podania bol spôsob výpočtu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a výpočet RPMN.
4. Pôvodný žalobca ako banka a žalovaná ako klient uzavreli dňa 12.12.2013 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 700 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 72 mesačných splátkach po 24,62 eur vrátane poistného, počnúc dátumom prvej splátky do 10.01.2014, pri výške úrokovej sadzby 29,50 % ročne, RPMN 36,08 % a priemernej RPMN na trhu 25,84 %. Dátum konečnej splatnosti bol stanovený na deň 10.12.2019.
5. V zmysle čl. 3 bod 5 zmluvy, právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia OP, VOP, Sadzobníkom poplatkov, Oznámením o úrokových sadzbách, príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách.
6. Poistenie schopnosti splácať úver sa riadi ustanoveniami Poistenej zmluvy č. 200801 a Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie schopnosti splácať úver, ktoré sú súčasťou Poistnej zmluvy. Vo vzťahu k zvolenému k zvolenému poisteniu klient vyhlasuje, že sa oboznámil a vyjadruje súhlas s Poistnou zmluvou a VPP Poisťovne X. B., T..Q..
7. Podľa čl. 1 bod 1.1 Obchodných podmienok pre úver- dostupnápôžička, Poštová banka, a.s. vydáva tieto Obchodné podmienky pre úver - dostupnápôžička, dostupnápôžička - šikovnárezerva ( ďalej len „Obchodné podmienky“ alebo „OP“) ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere dostupnápôžička, dostupnápôžička-šikovnárezerva vrátane návrhu na uzavretie ZoÚ. ZoÚ uzavrú medzi sebou X. a fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorej spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená ( Klient),
ktorý návrhom, za ktorý sa považuje vyplnený a klientom podpísaný formulár žiadosti o ZoÚ, žiada X. o poskytnutie peňažných prostriedkov formou úveru v maximálnej výške uvedenej v návrhu. Vzťahy neupravené ZoÚ, OP a Všeobecnými obchodnými podmienkami ( VOP) sa riadia ust. zák.č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení, zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ZoSÚ) a ďalšími súvisiacimi právnymi predpismi.
8. V zmysle čl. 4 bod 4.1 OP, klient má povinnosť platiť za poskytnutý úver X. úroky v zmysle aktuálneho oznámenia o úrokových sadzbách. Údaj o výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov ( RPMN) v zmysle ZoSÚ obsahuje Formulár.
9. Z čl. 6 bod 6.2 OP vyplýva, že ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky v plnej, resp. čiastočnej výške, alebo poskytol X. nepravdivé údaje o svojej osobe, resp. o spoludlžníkovi, alebo v majetkových pomeroch klienta alebo spoludlžníka nastala podstatná zmena, ktorá môže negatívne ohroziť schopnosť splatiť pohľadávku banky vyplývajúcu zo ZoÚ, alebo na majetok klienta/spoludlžníka bol vyhlásený konkurz alebo exekúcia, alebo klient zomrel, je X. oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva.
10. V prípade ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2 OP, X. je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení o úrokových sadzbách, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči X. ( čl. 6 bod 6.4 OP).
11. Podľa bodu 1.1, 1.2 a 1.3 Všeobecných obchodných podmienok, X. B., ktorá vykonáva svoju činnosť a poskytuje služby na základe bankového povolenia, vydáva tieto Všeobecné obchodné podmienky ( ďalej len „VOP“) v zmysle § 273 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov ako neoddeliteľnú súčasť jej obsahu. Tieto VOP upravujú práva a povinnosti medzi X. a Klientom. Ustanovenia Zmluvy a osobitných obchodných podmienok majú prednosť pred VOP. Právne vzťahy neupravené zmluvou, osobitnými obchodnými podmienkami a VOP sa spravujú podľa príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov.
12. Upozornením - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 26.08.2014 právny predchodca žalobu upozornil žalovanú, že podstatným spôsobom porušila ustanovenia Zmluvy o úvere zo dňa 12.12.2013 a Obchodných podmienok, pričom ku dňu 25.08.2014 je pohľadávka banky vo výške 130,82 eur s tým, že ak nedôjde k úhrade vyššie uvedenej dlžnej sumy záväzku, banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 OZ a vyhlásiť úver predčasne splatným.
13. Pôvodný žalobca výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 11.09.2014 žalovanej oznámil, že vzhľadom k tomu, že svojím konaním podstatným spôsobom porušila ustanovenia Zmluvy o úvere zo dňa 12.12.2013 a obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, stáva sa úverová pohľadávka k 11.09.2014 predčasne splatnou v celom rozsahu. Zároveň ju vyzval uhradiť dlžnú sumu vo výške 819,11 eur v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Výzva bola žalovanej doručená dňa 17.09.2014.
14. Z listiny „ Aktuálny stav úveru ku dňu 07.06.2017“ je zrejmé, že žalovaná bola v omeškaní so splácaním splátok úveru po dobu 1124 dní s tým, že celkovo na predmetný úver vo výške 700 eur uhradila sumu 122,52 eur ( 4 x 25,38 eur dňa 14.1.2014, 10.02.2014, 10.03.2014, 14.4.2014 a 21 eur dňa 11.11.2015).
15. V zmysle Sadzobníka poplatkov platného od 10.08.2013 poplatok za 1. upomienku predstavuje sumu 9,96 eur, poplatok za 2. upomienku sumu 24,90 eur, poplatok za výzvu na splatenie úveru pri dostupnejpôžičke- sumu 3,32 eur a poplatok za upozornenie pred výzvou na splatenie úveru predstavuje poštovné v zmysle Tarify SP, a.s.
XX. X. B., T..Q.. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 13.06.2017 zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že na žalobcu bola postúpená aj pohľadávka žalovanej.
17. Pohľadávka voči žalovanej bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
18. Žalobca ani právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť a žiadal, aby sa nariadené pojednávanie konalo v ich neprítomnosti a aby sa na základe listinných dôkazov rozhodlo vo veci.
19. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila a k žalobe sa nevyjadrila. Svoju neprítomnosť neospravedlnila ani nežiadala odročiť pojednávanie.
20. Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
22. V zmysle § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon o spotrebiteľských úveroch) účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
23. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
24. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
26. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
27. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
29. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.
31. Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
32. V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom po 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
34. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
35. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
36. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.
37. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
38. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 07.02.2018 uviedol, že na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, nakoľko až zákonom č. 102/2014 Z.z. bolo znenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka doplnené o vetu v znení: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Teda podľa jeho názoru je v zmysle uvedeného možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka pri úverových zmluvách až na právne vzťahy, ktoré vznikli po 01.04.2015.
39. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.
40. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.5MCdo 20/09).
41. Do 01.04.2015 v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola teda daná dôvodnosť aplikácie a použitia ustanovení Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami Obchodného zákonníka výhodnosťou ustanovení Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa a teda ani do uvedeného dňa nebola v prípade spotrebiteľských úverových zmlúv vylúčená aplikácia Občianskeho zákonníka. Obdobný právny názor bol vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 15Co/61/2015 zo dňa 27.05.2015, sp. zn. 23Co/49/2015 zo dňa 21.03.2016, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/141/2015 zo dňa 28.08.2015, Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 15Co/313/2014 zo dňa 23.09.2015.
42. Súd poukazuje, že aplikácia § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka nie je vylúčená ani na právne vzťahy, ktoré boli založené pred účinnosť vyššie uvedenej novely Občianskeho zákonníka. ,,Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou." (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).
43. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 12.12.2013 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 700 eur, ktoré žalovaný mal splatiť v pravidelných 72 splátkach vo výške 24,62 eur mesačne vrátane poistného. Zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu celého dlhu ku dňu 11.09.2014. V prospech žalobcu žalovaná uhradila sumu 122,52. Tieto skutočnosti neboli ani zo strany žalovanej popreté.
44. V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.
45. Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny v sume 685 eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanej úver v sume 700 eur a žalovaná uhradila celkovo sumu 122,52 eur, pričom súd žalovanou vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle citovaného ust. § 566 ods.
2 Občianskeho zákonníka a preto žalovanú zaviazal na zaplatenie istiny v sume 577,48 eur a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.
46. Ďalším nárokom uplatneným žalobcom je nárok na vyčíslený úrok z úveru uplatnený v rámci sumy 361,76 eur, ktorá suma predstavuje sumu úrokov a úrokov z omeškania odo dňa uzavretia zmluvy do 11.11.2015, v rámci sumy 369,75 eur, ktorá suma predstavuje sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania odo dňa 11.11.2015 do 31.05.2017, ako aj nárok na úrok vo výške 29,50 % ročne zo sumy 685 eur od 08.06.2017 do zaplatenia. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 29,50 % ročne.
47. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( december 2013) činila úrok 10,41 % p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol o 19,09 % vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami.
48. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
49. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
50. Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi viac ako 2 násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú. Pokiaľ sú úroky neplatné nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver je z uvedeného dôvodu bezúročný.
51. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 vo veci žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. o nárok na zaplatenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku uviedol: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“
52. Ďalším žalobcom uplatneným nárokom je nárok na zaplatenie poplatkov vo výške 29,14 eur, pričom ide o poplatky za upomienky a výzvy, pričom aj v rámci žalovanou uhradených súm započítaných na istinu je taktiež suma, ktorá bola žalobcom z jednotlivých splátok započítaná na úhradu týchto poplatkov. Súd však žalobcovi nárok na zaplatenie týchto poplatkov nepriznal, nakoľko považuje sumu za tieto poplatky za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené s ich zaslaním, ktoré aj v prípade ich písomného vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne predmetnému úkonu, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou boli upomienky a výzvy zaslané. Zároveň má zato, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatku za upomienky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje za súčasného zhodnotenia predmetného dojednania ako takého, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov
dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené tak súd žalovaným vykonané úhrady na túto položku v rámci splátok započítal na istinu a sumu uplatňovanú z tohto titulu žalobou zamietol.
53. Čo sa týka dojednania poistenia súd má za to, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaná ako klient označením uvedeného produktu mala súhlasiť s poistením schopnosti splácať úver. Žalobca však nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa s uvedenými dokumentmi žalovanou v zmysle zmluvy, podľa ktorej sa oboznámila s Poistnou zmluvou a VPP Poisťovne X. B., T..Q... Žalovanej ako priemernému spotrebiteľovi nemusí byť zrejmý ani význam tohto pojmu, taktiež súd poukazuje na to, že išlo zrejmé o pomerne obsahovo rozsiahly dokument upravujúci vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a žalobcom. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v zmluve bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaná sa pre poistenie nerozhodla po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto žalovanej vznikla povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu poistenie a preto mal súd za to, že ide o dojednanie spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto súd považoval nárok žalobcu za nedôvodný.
54. Žalobca si tiež uplatnil nárok na vyčíslený úrok z omeškania v rámci sumy 361,76 eur, ako aj v rámci sumy 369,75 eur, v ktorých sú okrem vyčísleného úroku z úveru, vyčíslené aj úroky z omeškania. Žalobcovi však nie je možné priznať nárok na vyčíslený úrok z omeškania, nakoľko ten bol vyčíslený aj zo súm, na ktoré žalobcovi nevznikol nárok (úroky, poplatky). Vzhľadom na uvedené súd žalobu v tejto časti zamietol.
55. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru t.j. po dni 11.09.2014, dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to vo výške 5,05 % ročne zo sumy 598,48 eur od 12.09.2014 do 11.11.2015 a zo sumy 577,48 eur od 12.11.2015 do zaplatenia, nakoľko žalovaná po zosplatnení vykonala ešte úhradu dňa 11.11.2015 vo výške 21 eur. V čase omeškania bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky ku dňu 12.09.2014 a ku dňu 12.11.2015 vo výške 0,05 % p.a. a úrok z omeškania tak predstavuje výšku 5,05 % ročne ako je uvedené vo výroku rozsudku.
56. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
57. V zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
58. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
59. Z uplatnenej sumy 1643,24 eur ( istina vo výške 685 eur + úroky vo výške 361,76 eur+ úroky vo výške 369,75 eur + úroky vo výške 29,5 % ročne zo sumy 685 eur od 08.06.2017 do zaplatenia kapitalizovaných ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 167,74 eur + úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 685 eur od 08.06.2017 do zaplatenia kapitalizovaných ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 29,85 eur + poplatky vo výške 29,14 eur) bolo žalobcovi priznaných 682,82 eur ( istina vo výške 577,48 eur + úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 598,48 eur od 12.09.2014 do 11.11.2015 kapitalizovaný ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 35,27 eur + úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 577,48 eur od 12.11.2015 do zaplatenia kapitalizovaný ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 70,07 eur), teda žalobca mal v konaní úspech 42 % a neúspech 58 %, čo predstavuje úspech žalovanej. Žalovanej tak po odpočítaní úspechu žalobcu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16 %.
60. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
61. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.