Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13S-71-2021.pdf
PDF · 94.71 KB
No categories available
13S/71/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: V. S., so sídlom XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom so sídlom Bratislava, Podjavorinskej 7, IČO: 42 175 381, proti žalovanému: Obvodný banský úrad v Prievidzi so sídlom Prievidza, Matice slovenskej 10, za účasti: K. E.., so sídlom R., N. XXXX/XX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Trenčín, Legionárska 7158/5, IČO: 47 256 907, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX-XXXX-X/XXXX zo dňa 23.augusta 2017, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý doručiť žalobcovi rozhodnutie č. XXX-XXXX-X/XXXX z 23. augusta 2017, rozhodnutie č. XXX-XXXX/XXXX z 27. novembra 2017, rozhodnutie č. XX-XXX/XXXX zo 6. apríla 2018, rozhodnutie č. XX-XXXX/XXXX z 20. augusta 2018 a rozhodnutie č. XX-XXXX/XXXX z 29. novembra 2018, a to všetko v lehote do 15 dní od doručenia tohto uznesenia.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Ďalšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou opomenutého účastníka domáhal ochrany svojich práv a žiadal, aby mu žalovaný doručil rozhodnutie č. XXX-XXXX-X/XXXX zo dňa 23.08.2017. Predmetným rozhodnutím bolo účastníkovi K. E. (ďalej len K.) nariadené vykonať opatrenia v časti lomu M. v dobývacom priestore D. v zmysle bodu 5 dokumentu „Technologický postup pri likvidácii nebezpečných stavov v lomovej stene“ dokumentácie „Technická správa o banskotechnickom a bezpečnostnom stave v lome M., Dobývací priestor D.“ z augusta 2017 vypracovanej odborne spôsobilou osobou. Ďalej bolo tejto spoločnosti nariadené vykonať nevyhnutné opatrenia v časti lomu M., na pozemku registra C parc. č. XXXX a XXXX v katastrálnom území D., ktoré sa svojimi časťami nachádzajú v dobývacom priestore D. a sú bezprostredne susediace s pozemkom registra C parc. č. XXXX v katastrálnom území D. nachádzajúcom sa v dobývacom priestore D., na zaistenie prác na odstránení lokálnych previsov na lomových stenách, v ktorých sú zaklinené balvany dolomitu, a ktorých uvoľnenie a pád do pracovného priestoru, resp. na zostatkové plošiny (bermy) je ťažko predvídateľný. Vo výrokovej časti je uvedené, že ponechaním týchto previsov, na ich mieste v lomovej stene, dochádza k zrejmému a bezprostrednému ohrozeniu bezpečnosti a ochrany zdravia osôb nachádzajúcich sa v lome, a to neriadeným zosuvom uvedenej horniny do pracovného priestoru lomu. Pri výkone prác na odstraňovaní nebezpečného stavu v dobývacom priestore D., na pozemkoch registra C parcelné číslo XXXX a XXXX v katastrálnom území D., ktoré svojimi časťami bezprostredne susedia s pozemkom registra C parcelné č. XXXX, na ktorom sa vykonáva platná banská činnosť, mali K. E. prísne dbať na to, aby pri výkone činnosti boli tieto zasiahnuté len v miere nevyhnutnej potrebnej na to, aby sa odstránil stav kedy dochádza k bezprostrednému a zrejmému ohrozeniu bezpečnosti pri práci a bezpečnosť prevádzky. Uvedené sa týkalo aj postupu, ktorý
zahŕňa činnosť na korune lomu nachádzajúcom sa v dobývacom priestore D., na častiach pozemkov registra C parc. č. XXXX a XXXX v katastrálnom území D., vynechaním ktorej by sa nedosiahlo cieľa, a to eliminácie nepriaznivého bansko-bezpečnostného stavu podľa bodu 4. dokumentácie „TECHNICKÁ SPRÁVA o banskotechnickom a bezpečnostnom stave v lome M., Dobývací priestor D.“ z augusta 2017, v lome M., čím by sa v plnej miere nezabezpečila požiadavka bezpečného výkonu banskej činnosti.
2. Žalobca v podanej správnej žalobe uviedol, že účastník konania K. E. má platné povolenie na ťažbu dolomitu na pozemku susediacom s pozemkami, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve členov žalobcu. Po vyťažení svojho pozemku začal ťažiť dolomit z pozemkov členov žalobcu, a to bez ich súhlasu, voči čomu sa bránil súdnou cestou v civilnom konaní. Poukázal na ust. § 14 ods.1 správneho poriadku a zdôraznil, že žalovaný rozhodoval o právach spoločnosti K. E. k pozemkom vo vlastníctve jednotlivých členov žalobcu, pričom právu tohto účastníka na výkon oprávnenia zodpovedá povinnosť žalobcu takýto výkon na svojich pozemkoch strpieť. Z uvedeného dovodil, že sa v administratívnom konaní žalovaný rozhodoval aj o jeho povinnostiach a vydaným rozhodnutím je dotknuté aj vlastnícke právo jeho členov. Poukázal pritom na to, že samotné konanie pred žalovaným bolo realizované práve z podnetu jeho členov. Súčasne uviedol, že od vydania rozhodnutia neuplynuli tri roky a preto je správna žaloba podaná včas.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Opísal priebeh administratívneho konania a uviedol, že dospel jednoznačne k názoru, že je potrebné vykonať nevyhnutné opatrenia na odstránenie nebezpečného stavu v celom lome M., teda aj v časti dobývacieho priestoru D., kde nie je povolený výkon banskej činnosti (na častiach pozemkov registra C parc. č. XXXX a XXXX v katastrálnom území D.). Poukázal na to, že všeobecný chránený záujem (bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a bezpečnosť prevádzky) prevažuje nad osobným vlastníckym záujmom spoluvlastníkov pozemkov združených v pozemkovom spoločenstve, ktorého plnosť uplatnenia je obmedzená z titulu inštitútu určeného dobývacieho priestoru v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v platnom znení. Považoval za podstatné, že rozhodnutie o nariadení opatrení na zaistenie prác na odstránenie previsov na lomových stenách v časti lomu M. v katastrálnom území D. v dobývacom priestore D. je individuálnym direktívnym právnym aktom vydaným orgánom štátnej moci smerujúcim adresne len k subjektu, ktorý vykonáva povolenú banskú činnosť. Toto rozhodnutie sleduje bezodkladnú nápravu stavu na pracovisku, ktorý nezodpovedá požiadavkám z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky.
4. Žalovaný mal ďalej za to, že práva žalobcu k pozemkom registra C parc. č. XXXX a XXXX v katastrálnom území D. nie sú vydaním rozhodnutia o nariadení opatrení obmedzené. Nejde o taký zásah do práv pozemkového spoločenstva, ktorý by odôvodňoval jeho status ako účastníka konania vo veci prešetrenia podnetu, ktorého výsledkom je nariadenie opatrení. Rozhodnutie o nariadení opatrení neznamená pre K. E. povolenie na dobývanie výhradného ložiska stavebného kameňa - dolomitu na pozemkoch registra C parc. č. XXXX a XXXX v katastrálnom území D.. Podľa platnej legislatívy Slovenskej republiky na úseku ochrany a využívania ložísk nerastov je povinnosťou organizácie, ktorá má určený dobývací priestor a platne povolenú banskú činnosť zabezpečovať ochranu a využívanie výhradného ložiska, ktoré je podľa čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky a § 5 ods. 5 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v platnom znení vo vlastníctve Slovenskej republiky a nie je vo vlastníctve vlastníka pozemku. Podľa názoru žalovaného, žalobca v podanej žalobe nesprávne tvrdí, že rozhodnutím o nariadení opatrení je umožnené dobývanie výhradného ložiska stavebného kameňa aj na častiach pozemkov registra C parc. č. XXXX a XXXX v katastrálnom území, a to v rámci vydaného nariadenia opatrení na odstránenie nebezpečného stavu v lome M., na území dobývacieho priestoru D.. Zdôraznil, že K. E. boli oprávnené realizovať výkon činností len na odstránenie nebezpečného stavu v lome M., a to v rozsahu danom napadnutým rozhodnutím, ktoré dobývanie ložiska nerastu na pozemkoch v správe a užívaní žalobcu nepripúšťa.
5. Žalovaný uviedol, že mu z úradnej činnosti nie je známa skutočnosť, že by K. E. v rámci výkonu nariadených opatrení podľa rozhodnutia OBÚ v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/XXXX z 23. augusta 2017 realizovali činnosti smerujúce k získaniu nerastu z pozemkov, ktoré sú v správe a užívaní urbárskeho spoločenstva za účelom ich komerčného využitia.
6. Účastník K. E.iadal správnu žalobu zamietnuť, pričom poukázal na to, že žalobca sa usiluje navodiť dojem, že nemal vedomosť o vydaní rozhodnutia žalovaného o nariadení opatrenia na zaistenie prác
na odstránenie previsov. Zástupcovia žalobcu boli prítomní pri prerokovaní podnetov v priestoroch lomu, ešte pred nariadením predmetných opatrení. Zároveň bolo žalobcovi oznámené mailom zo dňa 10.09.2017, že v zmysle predmetného rozhodnutia (ktoré bolo riadne označené číslom) ďalší účastník vstúpi na pozemky vo vlastníctve žalobcu za účelom výkonu nariadených opatrení. Žalobca až do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a podania správnej žaloby (rok po začatí výkonu opatrení) žiadnym spôsobom nenamietal tento postup ani nežiadal doručiť predmetné rozhodnutie. Podľa jeho názoru je potrebné prihliadať na možnú účelovosť súčasného postupu žalobcu.
7. Podľa tohto účastníka K. E., nebolo konanie pred žalobcom správnym konaním, na ktoré by sa malo vzťahovať ustanovenie o účastníctve v zmysle ust. § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Predmetné rozhodnutie je rozhodnutím direktívnym, ukladajúcim povinnosti konkrétnemu subjektu, ktorý je jeho adresátom. Rozhodnutie zaväzuje len ďalšieho účastníka, žiadny iný subjekt a zároveň ani iný subjekt nie je týmto rozhodnutím dotknutý. Rozhodnutie je výsledkom výkonu štátneho dozoru žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 5 ods. 1 a § 15 ods.1,2 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe. Konštatoval, že v rámci výkonu hlavného dozoru obvodné banské úrady vykonávajú prehliadky objektov, zariadení a pracovísk a pritom kontrolujú ako sa plnia povinnosti vyplývajúce z banského zákona, zákona č. 51/1988 Zb. a predpisov vydaných na ich základe v prípade zistenia nedostatkov nariaďujú odstrániť zistené závady a nedostatky. Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky sú oprávnené nariaďovať nevyhnutné opatrenia. Zákon poskytuje najvyššiu možnú ochranu bezpečnosti pri výkone banskej činnosti a tomuto celospoločenskému záujmu ustupuje aj vlastnícke právo tretích osôb, ktoré samotný zákon do určitej miery obmedzuje. Preto nie je potrebné, aby vlastník takéto pozemku, na ktorom je potrebné vykonať nevyhnutné opatrenia bol osobitne účastný úkonov štátneho dozoru a boli mu doručované rozhodnutia o nariadení takýchto opatrení. Zo zákona je vlastník povinný strpieť vstup na pozemok za účelom vykonania týchto opatrení. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že tvrdenia žalobcu o tom, že mal byť účastníkom konania pred žalovaným, nie sú správne.
8. Po začatí konania žalobca podaním zo dňa 03.04.2019 rozšíril správnu žalobu o uloženie povinnosti doručiť mu aj ostatné rozhodnutia žalovaného, ktoré nadväzujú na rozhodnutie zo dňa 23.08.2017, nakoľko sa nimi predlžovala lehota na realizáciu nariadených opatrení. Konkrétne sa jedná o rozhodnutie č. XXX-XXXX/XXXX z XX.XX.XXXX, rozhodnutie č. XX-XXX/XXXX z XX.XX.XXXX, rozhodnutie č. XX- XXXX/XXXX z XX.XX.XXXX a rozhodnutie č. XX-XXXX/XXXX z XX.XX.XXXX.
9. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom účastníci zopakovali svoju argumentáciu, pričom žalovaný správnemu súdu oznámil, že už medzičasom došlo k realizácii opatrení na odstránenie nebezpečného stavu. Taktiež bolo zistené, že pôvodne nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo K. E. nariadené zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva k pozemkom v k.ú. D., parcela registra C KN č. XXXX a č. XXXX bolo krajským súdom zmenené tak, že návrh žalobcu bol zamietnutý.
10. Rozsudkom sp. zn. 13S/46/2018 zo dňa 18.09.2019 tunajší súd správnu žalobu opomenutého žalobcu zamietol.
11. O kasačnej sťažnosti žalobcu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. 10SžK/45/2019 zo dňa 17.06.2021 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13/46/2018-134 zo dňa 18.09.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd tak rozhodol s poukazom na nepreskúmateľnosť zrušeného rozsudku tunajšieho súdu, ktorému uložil povinnosť vec opätovne prejednať, rozhodnutie vo veci presvedčivo odôvodniť a náležite sa vysporiadať s námietkami sťažovateľa uvedenými v správnej žalobe, vrátane rozšírenia žaloby podaním zo dňa 03.04.2019.
12. Podľa § 179 SSP ods. 1 ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 13. Podľa § 133 ods.1 SSP vo veci samej rozhoduje správny súd rozsudkom. Tento zákon ustanovuje, kedy správny súd rozhoduje vo veci samej uznesením.
14. Podľa § 41 ods. 1 písm. c) zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe (ďalej aj zákon) pri výkone hlavného dozoru obvodné banské úrady nariaďujú odstrániť zistené závady a nedostatky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky sú oprávnené nariaďovať nevyhnutné opatrenia. Ak zistia závady, ktoré zrejme a bezprostredne ohrozujú celospoločenský záujem, najmä bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, bezpečnosť prevádzky a technických zariadení, prípadne majetku a ktoré nemožno ihneď odstrániť, nariaďujú zastavenie prevádzky organizácie alebo jej časti, prípadne ich technických zariadení, a to v nevyhnutnom rozsahu až do odstránenia závad.
15. Podľa § 46 zákona všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie podľa § 4, 8, § 24, 25, 26 ods. 5 a § 40 ods. 5 písm. b).
16. Podľa § 14 ods. 1,2 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
17. Z administratívneho spisu bolo zistené, že niektorí členovia žalobcu podali žalovanému podnet na prešetrenie nebezpečného stavu a nepredvídateľného zosuvu horniny v dobývacom priestore D.. Za týmto účelom sa vykonali miestne zisťovania, ktorých výsledkom bolo vypracovanie technickej správy o banskotechnickom a bezpečnostnom stave a následne bolo vydané rozhodnutie o nariadení opatrení tak ako je uvedené vyššie.
18. Žalobca sa žalobou opomenutého účastníka domáha ochrany svojich práv, keď mal za to, že sa s ním v rozpore so zákonom nekonalo ako s účastníkom administratívneho konania, ktoré sa viedlo u žalovaného vo veci uloženia povinnosti vykonať opatrenia na odstránenie previsov na lomových stenách v časti lomu M., v dobývacom priestore D.. Svoje účastníctvo v konaní odvodzoval predovšetkým od vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva svojich členov k pozemkom registra C XXXX a parc. č. XXXX v k.ú. D., na ktorých bolo nariadené vykonať opatrenie na zaistenie bezpečnosti.
19. V prvom rade správny súd uvádza, že overil včasnosť podania takejto správnej žaloby v zmysle ust. § 179 ods. 1 SSP. V predmetnej právnej veci žalobca podal správnu žalobu v lehote 3 rokov od vydania rozhodnutia žalovaného, ktoré má byť žalobcovi doručené a táto lehota bola dodržaná aj pri nadväzujúcich rozhodnutiach, ktorými bola iba predlžovaná lehota na realizáciu nariadených opatrení.
20. Pokiaľ ide o druhý predpoklad vyhovenia žalobe opomenutého účastníka a to overenie tvrdenia žalobcu, že mu prislúcha postavenie účastníka administratívneho konania, ktoré bolo vedené u žalovaného a bolo zavŕšené vydaním rozhodnutia č. XXX-XXXX-X/XXXX zo dňa 23.08.2017, tak s týmto sa správny súd stotožnil.
21. Správny súd konštatuje, že dotknuté pozemky majú charakter spoločnej nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 97/2013 Z. z. a sú súčasťou lomu M. a dobývacieho priestoru D.. V tejto časti dobývacieho priestoru bolo dobývanie ložiska ukončené pred cca 25 rokmi. V dôsledku realizácie banskej činnosti na lomových stenách vznikli previsy ohrozujúce bezpečnosť a ochranu zdravia osôb nachádzajúcich sa v lome. Uvedené nebolo medzi účastníkmi sporné.
22. Podľa názoru správneho súdu je pre posúdenie merita veci podstatné, že povinnosti ukladané v administratívnom konaní súviseli s lomovými stenami na pozemkoch vo vlastnícke členov žalobcu. Predmetom rozhodovania tak bola povinnosť vykonať úkony na predmete spoluvlastníctva členov žalobcu, ktorí sú povinní nariadené opatrenie, resp. jeho výkon strpieť. Možno preto súhlasiť s názorom žalobcu, že vydaním preskúmavaného rozhodnutia došlo k priamemu zásahu a dotyku na právach vlastníkov, resp. spoluvlastníkov pozemkov, ktoré spravuje, resp. obhospodaruje žalobca. O uvedenom fakte svedčí aj obsah samotného rozhodnutia, v ktorom žalovaný konštatuje stret verejného záujmu na ochrane bezpečnosti a vlastníckym záujmov spoluvlastníkov pozemkov.
23. Podľa § 15 ods. 1 zákona pri otvárke, príprave a dobývaní výhradných ložísk, ako aj pri úprave a zušľachťovaní nerastov vykonávaných v súvislosti s ich dobývaním, pri zriaďovaní, zabezpečení banských diel a lomov alebo likvidácii hlavných banských diel a lomov vrátane ich zariadení, pri zriaďovaní a prevádzke odvalov, výsypiek a odkalísk, pri zabezpečení alebo likvidácii starých banských diel, pri sprístupňovaní banských diel pre múzejné účely a prácach na ich udržiavaní v bezpečnom stave a pri osobitných zásahoch do zemskej kôry sú pracovníci orgánov a organizácií oprávnení v nevyhnutnom rozsahu, po predchádzajúcom oznámení vlastníkovi (užívateľovi), vstupovať na cudzie nehnuteľnosti, vykonávať ohliadku, prípadne zamerania a používať ich na zriaďovanie a udržiavanie meračských a hraničných značiek a ochranných znakov, signálov a iných meračských zariadení.
24. Podľa § 15 ods. 2 zákona orgány a organizácie za účelom výkonu oprávnení podľa odseku 1 môžu tiež v nevyhnutnom rozsahu, ak tak neurobí na ich žiadosť a ich náklad v primeranej lehote vlastník (užívateľ) nehnuteľnosti, vykonať na vlastný náklad nevyhnutné úpravy pôdy, okliesňovať a odstraňovať porasty prekážajúce ohliadke a používaniu meračských a hraničných značiek a ochranných znakov, signálov a iných meračských zariadení.
25. Podľa § 15 ods. 3 zákona pri výkone oprávnení podľa odsekov 1 a 2 sú orgány a organizácie povinné dbať na to, aby čo najmenej zasahovali do práv a právom chránených záujmov vlastníkov (užívateľov) nehnuteľností.
26. Správny súd tiež poukazuje na ustanovenie § 15 zákona, ktorý v ods. 3 predpokladá, aby pri činnostiach smerujúcich k ochrane bezpečnosti dochádzalo čo k najmenšiemu zásahu do práv a právom chránených záujmov vlastníkov a užívateľov nehnuteľnosti. Samotný zákon tak vychádza z požiadavky o potrebe ochrany práv vlastníkov pozemkov, ktoré sú dotknuté banskou činnosťou. 27. Správny súd preto uzavrel, že žalobca, ktorý zastupuje svojich členov ako spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí boli v tomto konaní priamo dotknutí na právach a právom chránených záujmoch (vlastníckych právach), a bol preto dôvod, aby s ním žalovaný konal ako s účastníkom konania a doručil mu žiadané rozhodnutia.
28. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
29. čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
30. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
31. V konaní procesne úspešnému žalobcovi, ktorý si nárok na náhradu trov konania uplatnil, správny súd priznal voči žalovanému ich plnú náhradu.
32. Súčasne správny súd dospel k záveru, že neboli splnené dôvody pre priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi v zmysle ust. § 169 SSP, ktorému nevznikli žiadne trovy v priamej súvislosti s povinnosťou uloženou mu správnym súdom.
33. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).