Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

50C/132/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci žalobkyne: S. X., U. X, O.U., zast. Mgr. Miroslav Golian, advokát, Budatínska 16, Bratislava, proti žalovanému: H. X., U. X, O., zast. Advokátska kancelária Červenková, s.r.o., Nevädzová 6B, Bratislava, o zaplatenie 1.182,09 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

1. Súd žalobu z a m i e t a.

2. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím, po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou dňa 01.07.2016 sa žalobkyňa domáhala od žalovaného pôvodne uhradenia sumy 1.182,09 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 21.06.2016 do zaplatenia titulom úhrad mesačných platieb vyplývajúcich zo spoločného spoluvlastníctva k bytu.

2. Žalobu odôvodnila tým, že účastníci konania boli bezpodieloví spoluvlastníci bytu č.32 nachádzajúceho sa na X. podlaží bytového domu v Bratislave, ulica U., orientačné číslo X, so súpisným číslom XXX, ktorý bytový dom je postavený na pozemku registra "C" katastrálnej mapy, par. č. XXXX o výmere XXX m2 ako zastavané plochy a nádvoria, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku par. č. XXXX na ktorom je dom postavený o veľkosti podielu XXXX/XXXXXX, ktoré nehnuteľnosti, byt sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Y., okres Bratislava H., obec Bratislava - m. č. Y., ktorý byt pozostáva z troch obytných miestností a príslušenstva o veľkosti plochy bytu 73,71 m2 a plochy pivnice o veľkosti X,XX m2. Poukázala na to, že dňa 11.10.2014 bolo ich manželstvo rozvedené právoplatným rozsudkom č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 26.09.2014. Žalovaný sa zo spoločnej domácnosti a teda zo spoločného bytu odsťahoval ešte vo februári 2104, od ktorého obdobia prestal prispievať na povinné platby na spoločný byt, avšak vzhľadom k pretrvávajúcej existencii bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo až zánikom manželstva, právoplatným rozhodnutím súdu, žalobkyňa si môže nárokovať polovicu toho, čo je povinný žalovaný platiť a čo za neho plnila v súvislosti s vlastníctvom bytu bez ohľadu na užívanie a teda bývanie v ňom, až zánikom manželstva resp. zánikom BSM. Žalovaný ani po odsťahovaní sa z bytu neplatil svoj podiel na povinných platbách, ktoré ale uhrádzala žalobkyňa v podstate za žalovaného a robí tak do toho času. Jej právny zástupca listom zo dňa 07.04.2016, upozornil žalovaného na plnenie si jeho povinností spočívajúcich v neplnení si svojich záväzkov vyplývajúcich mu z vlastníckeho vzťahu k bytu, ktoré konkrétne rozpísal. Žalovaný na to nereagoval. Podľa výpočtového listu vydaného spoločnosťou BYTOSPOL S. S., s. r. o., ktorá je správcom bytového dom Azalková v Bratislave, mesačná platba do fondu prevádzky, údržby a opráv

je určená na vo výške 31,57 €, zateplenie domu vo výške 73,39 € mesačne, výkon správy DPH vo výške 5,31 € mesačne a poistenie domu vo výške 2,32 € mesačne, spolu mesačne vo výške 112.59 €, z čoho 50% je suma vo výške 56.29 € mesačne, ktorú sumu je povinný uhrádzať žalovaný ako spoluvlastník. Vyššie uvedené platby je potrebné uhrádzať vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca. Žalovaný bol upozornený na dlh vo výške 1182,09 € , ktorý je vypočítaný ako súčin mesačnej sumy povinnej platby s počtom mesiacov za ktoré žalobkyňa plnila za žalovaného ( 56,29€ x 21 mesiacov = 1182,09€). K žalobe pripojila fotokópiu výpočtového listu zo dňa 01.04.2001, výzvu na finančné plnenie zo dňa 07.04.2016, LV č. XXXX, rozsudok č. k. 51C/79/2014-29 zo dňa 26.09.2014.

3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom dňa 17.08.2016 č. k. 50C/132/2016-16, proti ktorému podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že považuje návrh žalobkyne za nedôvodný. Uviedol, že ak žalobkyňa tvrdí, že sa odsťahoval zo spoločného bytu vo februári 2014 a že od uvedeného obdobia prestal prispievať na povinné platby na spoločný byt, tak toto tvrdenie nie je pravdivé. Počas manželstva uhrádzal všetky náklady celej rodiny, ale aj platby za spoločný byt. Fakticky sa odsťahoval zo spoločného bytu od marca 2014, a až do mája 2015 uhrádzal všetky náklady spojené s bytom. Faktické užívanie spoločného bytu však bolo žalovanému znemožnené, hoci naň mal nárok podľa § 144 OZ. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov k tomuto bytu je stále evidované, o čom svedčí prebiehajúce konanie na tunajšom súde o vyporiadanie BSM sp. zn. XXC/XX/XXXX, ktoré nebolo právoplatne skončené. Preto má žalovaný za to, že uplatnené nároky žalobkyne v tomto konaní by sa mali riešiť v konaní o vyporiadanie BSM. Napriek vzájomne deklarovanej snahe strán sporu do dnešného dňa k dohode o vyporiadanie BSM nedošlo. Vzniesol kompenzačnú námietku v tomto konaní, kde žiada započítať nárok na náhradu za výlučné užívanie predmetného bytu žalobkyňou a nárok na úhradu polovice nákladov, ktoré hradil výlučne žalovaný navyše nad rámec výživného obom spoločným deťom. Uviedol ďalej, že žalobkyňa svojvoľne zadržala peňažné prostriedky, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a na úhrady s týmto bytom súvisiace boli žalobkyňou vynakladané peňažné prostriedky, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto sa žalobkyňa nemôže domáhať na žalovanom úhrady toho, čo pri obstaraní takýchto záležitostí plnila z príjmov, ktoré nepochybne patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželom. Žalobkyňa dňa 30.05.2014 z bankového účtu vedeného v Tatra banke, a. s. vedeného na meno žalovaného previedla na svoj bankový účet sumu vo výške 3.020 € a v ten istý deň aj vrátila sumu vo výške 1.348 €, kedy pri oboch prevodoch uviedla "vyrovnanie majetku". Poukázal na to, že ak žalobkyňa predložila súdu fotokópiu výpočtového listu poplatkov a zálohových platieb zo dňa 29.09.2014 nevyplýva z tohto listinného dokumentu či žalobkyňa uvedené platby aj uhradila. Žalovaný má preto za to, že nárok žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi, kedy žalobkyňa od žalovaného, ktorý je dlhodobo nezamestnaný a nepoberá žiadne sociálne dávky, požaduje úhradu nákladov, pritom ona sama nikdy žiadne takéto náklady žalovanému neuhradila, hoci ju na to aj písomne vyzval a navyše ide o platby bezprostredne spojené s nehnuteľnosťou, ktorú užíva výlučne žalobkyňa. Má za to, že žiadna právna norma neupravuje vzájomné finančné nároky bývalých manželov v čase po rozvode manželstva do vyporiadania BSM týkajúce sa platieb vo vzťahu k nevyporiadanému majetku patriacemu do zaniknutého BSM. Preto má tiež za to, že tieto nároky sú nárokmi, ktorých vysporiadanie sa má riešiť v prebiehajúcom súdnom konaní o vyporiadanie BSM., upozornil na možnú prekážku litispendencie. Žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. K odporu žalovaný pripojil súhrn vynaložených nákladov vynaložených na deti po rozvode, náklady na povinné zmluvné poistenie motorového vozidla, výber z účtu žalovaného dňa 30.05.2014 a vklad na účet žalovaného dňa 30.05.2014, listy adresované žalovaným žalobkyni.

4. K odporu zaujala písomné stanovisko žalobkyňa, ktorá uviedla, že nesúhlasí s názorom žalovaného, že vec vyporiadania vzťahov z vlastníctva spoločného bytu patriaceho do BSM, patrí do konania o vyporiadame BSM. Po preverení si skutočnosti, do kedy žalovaný uhrádzal platby za predmetný byt uviedla, že žalovaný platil služby spojené užívaním bytu len do mája 2014, čiže v čase trvania manželstva, hoci je pravda že z bytu sa odsťahoval ešte skôr. Manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené až 11.10.2014, a to je čas od ktorého je možné odvíjať povinnosti spoluvlastníkov k ich spoločnému bytu. Skutočnosť, či žalovaný byt užíva alebo nie, do času jeho spoluvlastníctva, pre žalovaného plynú povinnosti vyplývajúce z vlastníckeho vzťahu k bytu, preto je irelevantné užívanie bytu. K tvrdeniu žalovaného, že mu je v jeho užívaní bránené uviedla, že žalovaný súd zavádza. Žalovaný má do neho kľúč, kedykoľvek do neho môže vstúpiť, bez akýchkoľvek prekážok, čo aj využíva. Uviedla ďalej, že žalovaný je ženatý a býva so svojou druhou manželkou v jej byte. Dôvod neužívania bytu žalovaným je preto daný. K úhradám nákladov na deti uviedla, že žalovaný nemá hmotnoprávny nárok na to, čo uhradil ich spoločnej dcére, naopak vôbec neuhrádza výživné na ich študujúceho syna. Žalovaný taktiež

disponuje väčším množstvom financií, čo je predmetom vyporiadania BSM, je v produktívnom veku, zdravý, neobstojí tak jeho argument, že je nezamestnaný. Taktiež motorové vozidlo na ktoré vynakladá prostriedky si po rozvode ponechal žalovaný. Poukázala na to, že žalovaný keď je ona v práci byt užíva.

5. Súd vo veci po vykonanom dokazovaní , a to prednesmi právnych zástupcov sporových strán a ich písomnými podaniami, výsluchom účastníkov konania a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi najmä : LV č. XXXX, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 26.09.2014, výpočtovým listom zo dňa 01.04.2001, vyhlásením spoločnosti BYTOSPOL, S. S. s,r,o, zo dňa 20.04.2017, vyúčtovaním nákladov za rok 2014, 2015, 2016potvrdením BYTOSPOL, S. S. s.r.o. zo dňa 22.01.2018, výzvou na úhradu zo dňa 07.04.2016, listami žalovaného zo dňa 28.10.2016 a 22.11.2016, listom žalobkyne zo dňa 07.11.2016 dospel k tomuto skutkovému stavu :

6. Dňa 11.10.2014 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. XXC/XX/ XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo manželstvo sporových strán rozvedené.

7. Účastníci sporu sú evidovaní na LV č. XXXX k.ú Ružinov ako bezpodieloví spoluvlastníci v podiele 1/. S. O. na U. T.. Č.. X v Bratislave titulom kúpy pod č. V-XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX.

8. Z rozsudku č. k. XXC/XX/XXXX-XX súd zistil, že manželstvo bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX a z manželstva pochádzajú dve deti : K. X., K.. XX.XX.XXXX U. E. X., K.. XX.XX.XXXX, ktoré sú t.č. plnoleté.

9. Podľa výpočtového listu spoločnosti BYTOSPOL s.r.o. zo dňa 01.04.2001 predpis platieb k bytu č. XX, X. V. na U. Č.. Xv O. bol vydaný na meno žalovaného s tým, že byt obývajú ďalšie osoby a to žalovaný a dve deti K. U. E., pričom ku dňu 01.10.2014 byt obývali 2 osoby. K bytu boli na tieto dve osoby určené mesačné platby do Fondu opráv v sume 31,57 €, zateplenie v sume 73,39 €, výkon správy v sume 5,31 €, ústredné kúrenie v sume 27,79 €, TUV v sume 36,85 €, vodné a stočné v sume 8,70 €, odvoz odpadkov v sume 5,94 €, zrážková voda v sume 0,33 €, výťah v sume 3,18 €, elek. energia v sume 1,19 €, upratovanie v sume 3,43 €, poistenie domu v sume 2,32 €, celkovo v sume 200 €.

10. Podľa vyúčtovania za rok 2014 vznikol preplatok v sume 176,36 €, keď predpisovo bola uhrádzaná mesačne od 01.10.2014 suma 200€. Podľa vyúčtovania za rok 2015 vznikol preplatok v sume 85,03 €, keď predpisovo bola uhrádzaná mesačne od 01.10.2015 suma 200€. Podľa vyúčtovania za rok 2016 vznikol preplatok v sume 53,71 €, keď predpisovo bola uhrádzaná mesačne od 01.10.2016 suma 200€.

11. Podľa potvrdenia spoločnosti BYTOSPOL.S.S, s.r.o. zo dňa 20.04.2014 boli na byt č. XX na U. T.. Č.. X uhradené platby (fond údržby, zateplenie, výkon správy, poistenie domu) v období od 06/2014 do 12/2014 v sume 788,13 €, od 1-12/2015 cv sume 1.355,28€, od 1-12/2016 v sume 1.358,28 € a v období od 1-3/2017 v sume 339,57 €.

12. Listom zo dňa 07.04.2016 žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu sumy 1013,31 €, ktorá činí 50% z úhrad platieb ( suma pozostáva Fond opráv v sume 31,57 €, zateplenie v sume 73,39 €, výkon správy v sume 5,31 €, poistenie domu v sume 2,32 €) v sume 112,59 € mesačne). Za obdobie od 11.10.2014, teda k dátumu výzvy t.j. za 18 mesiacov.

13. Z predložených úhrad vynaložených na dcéru K. žalovaným vyplýva, že žalovaný uhradil dcére v období od októbra 2014 do augusta 2016 sumu 3.313,99 €, a na obe deti úhradu telefónov v sume 369 € a na školné pre dcéru K. v októbri 2014 sumu 2.569 €.

14. Podľa detailného pohybu v I. O. U..W.. dňa 30.05.2014 z účtu žalovaného č. W. bola odoslaná platba v sume 3.020 € a toho istého dňa bola aj pripísaná na tento účet suma 1.348 € s poznámkami " VYROVNANIE MAJETKU".

15. Dňa 11.02.2014o 20.37 hod. zaslal sms správu žalovaný žalobkyni obsahom ktorej je znemožnenie prístupu žalobkyne žalovanému k získaniu dát z počítača, keď žalovaný žalobkyňu vyzýva na sprístupnenie dokumentov a uvádza, že žalobkyňa ho už druhýkrát fyzicky napadla a vyhrážala sa mu.

16. Podľa emailovej správy zo dňa 12.10.2014 žalovaný oznamuje žalobkyni, že z dôvodu jej fyzického napadnutia dňa 11.10.2014 bude s ňou komunikovať ohľadom majetkového vyrovnania písomne.

17. Na pojednávaní dňa 07.04.2017 právny zástupca žalobkyne súdu uviedol, že žalovaný opustil spoločnú domácnosť už v septembri 2013, definitívne však až vo februári 2014. Preukazateľne žalované služby uhrádzal do mája 201. Žalovaný byt užíva, keď spomenie situáciu zo dňa 11.02.2017, keď žalovaný vstúpil do predmetného bytu v čase keď v ňom bola žalobkyňa, domáhal sa vydania disku, avšak s týmto ona nedisponovala, preto došlo k incidentu. Minimálne ju škrtil, dal jej facku, bránil jej v odchode z bytu, žalobkyňa preto musela ujsť. To, že byt neužíva, neznamená, že je mu v tom bránené. Poukázal aj na to, že manželia sú spoluvlastníkmi ďalšej nehnuteľnosti a to garáže, v ktorom je ich motorové vozidlo, a ktoré užíva výhradne žalovaný. Žalovaný bráni vstupu do tejto nehnuteľnosti žalobkyni, keď bolo zistené, že vymenil vložku na kľúč. Ohľadom motorového vozidla je medzi účastníkmi spor, nevedia sa dohodnúť, žalobkyňa požaduje, aby užíval predmetné vozidlo s jeho rodinou a vyplatil jej polovičku, avšak ani v tomto smere nie je možná dohoda. Presný dátum od kedy teda žalobkyňa žaluje na doplatenie služieb spojených s predmetným bytom uviedol, že túto skutočnosť vyšpecifikuje dodatočne a doloží aj relevantné doklady k tomu.

18. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 07.04.2017 uviedla, že došlo k chybe v písaní, ak bol uvedený dátum úhrad do mája 2014, tak tam mal byť dátum máj 2014. Žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne, že by byt užíval a k incidentu zo dňa 11.02.2013 predložil správy sms zo dňa 11.02.2014 a na email zo dňa 12.10.2014. Opätovne poukázala na porušovanie dobrých mravov zo strany žalobkyne.

19. V priebehu konania žalobkyňa po prvom pojednávaní rozšírila žalobný návrh, keď dňa 13.06.2017 žiadala zaplatiť jej sumu 1.895,96 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.182,96 € od 21.06.2016 a 5% ročne zo sumy 714,01 € počnúc dňom 21.05.2017 do zaplatenia. K zmene žalobného nároku uviedla, že započítala do pôvodnej žaloby aj úhrady mesačných platieb od júna 2016 do mája 2017 vo výške 1.358,28 € z toho ? činí sumu 679,14 €, pričom započítala k tomu aj polovicu dane z nehnuteľnosti vo výške 34,87 € ( celkov 69,75 €).

20. S rozšírením žalobného nároku nesúhlasil žalovaný, keď uviedol, že žalobkyňa stále nepreukázala, že by platby za uvedené obdobie uhradila, navyše si duplicitne nárokuje platbu za mesiac jún 2016, keďže v pôvodnej žalobe bola táto suma už zarátaná. Dal do pozornosti súdu, že aj z vyhlásenia správcu vyplýva pravidelná zmena viacerých položiek, preto výpočet zo strany žalobkyne pri sume 714,01 € je nepresný a neuznáva ho. Žiadal súd, aby na dodatočne doložené dôkazy neprihliadal s poukazom na upozornenia zo strany súdu, že navrhované dôkazy treba predložiť riadne a včas s poukazom na sudcovskú koncentráciu.

21. Dňa 05.03.2018 žalobkyňa opätovne rozšírila žalobný návrh tak, že žiadala, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť jej sumu 2.352,49 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.185,73 € od 21.06.2016 do zaplatenia a 5% ročne zo sumy 1.166,76 € počnúc dňom 21.02.2018 do zaplatenia. K zmene žalobného nároku uviedla, že započítala do pôvodnej žaloby aj úhrady mesačných platieb podľa ročných vyúčtovaní za rok 2016, 2017, vrátane dvoch mesiacov v roku 2018, ako aj za úhradu dane z nehnuteľnosti za byt za rok 2017 v sume 69,75 €. Súd na pojednávaní dňa 06.04.2018 uznesením zmenu pripustil.

22. Žalobkyňa vypovedala, že si žalobou uplatnila nárok od rozvodu s tým, že v byte s ňou je plnoletý syn permanentne 12 mesiacov, navštevuje ich aj plnoletá dcéra, ktorá býva v Š. a trvalý pobyt má vedený na U. X. Správca ich eviduje dvoch v predmetnom byte a to ju a plnoletého syna. Uviedla, že plnoletý syn jej prispieva na bývanie až od júla 2017, kedy sa zamestnal a mesačne jej prispieva sumou 200 €, v čom je strava ako aj bývanie. Do júna 2017 ešte študoval na vysokej škole, avšak odkedy sa žalovaný z bytu odsťahoval od februára 2014, žalovaný už na plnoletého syna študujúceho na VŠ neprispieval žiadnym výživným. Žalobkyňa nemá vedomosť či bolo výživné poukazované priamo k rukám plnoletých deti. Súdom však nebolo určené žiadne výživné. Dodala ešte, že ona sa tiež podieľala na životných nákladov spojených so štúdiom dcéry, keď jej v roku 2014 poslala 500 €. Dňa 11.02.2017 ju fyzicky napadol žalovaný a nie naopak, tiež bez jej vedomia si zobral TV a fotky detí z dovoleniek. Uviedla, že žiaden PC nemá.

23. Žalovaný súdu uviedol, že v roku 2013 rekonštruoval predmetný byt, všetko bolo v norme, dokonca Vianoce 2013 strávili u rodičov žalobkyne. Nezhody a zlom v ich vzťahu nastal v januári 2014, keď sa žalobkyni priznal, že má známosť s inou ženou. Následkom tejto skutočnosti vzhľadom na zhoršené vzťahy žalovaný opustil spoločnú domácnosť vo februári 2014. Následne sa so žalobkyňou vedeli dohodnúť o ďalšom spôsobe života, keď medzi nimi bola ústna dohoda na základe ktorej on uhrádzal všetky životné a študijné náklady dospelej dcére, ktorá študoval v Škótsku a ktorá skončila VŠ koncom augusta 2015. Dohodli sa so žalobkyňou, že ostatné náklady, ktoré boli v podstate v nižšej sume, boli spojené s bývaním a životnými nákladmi syna, bude hradiť žalobkyňa. Naďalej obom deťom platil životné poistky a ďalšie náklady deti od neho nepožadovali, zdalo sa im to dostatočné. Dodal, že syn počas štúdia pracoval a mal vlastný príjem. Z bytu si vzal len jeho osobné veci, nie je pravdou tvrdenie žalobkyne, že si berie veci patriace do BSM, ako je vybavenie bytu, ktoré patria žalobkyni alebo synovi. Zobral si len veci, ktoré slúžia pre jeho osobnú potrebu. Taktiež nie je pravdou, že by navštevoval v neprítomnosti žalobkyne predmetný byt, pretože žalobkyňa ho niekoľkokrát fyzicky napadla. Žalobkyňa mu bráni k prístupu k jeho PC, kde má uložené osobné údaje a fotografie na ktorých mu záleží. Osobné údaje mu nechce vrátiť a zamlčuje existenciu PC. Napokon dodal, že žalobkyňa ho oslovila na úhradu polovičky nákladov na ich byt bezprostredne po tom , ako doplatil všetky náklady na štúdium dcére. Zdá sa mu to preto nespravodlivé, aby platil za to, o čo nestojí a neužíva. So žalobkyňou nie je možná dohoda o predaji bytu, preto by to bolo nespravodlivé, aby žalovaný do budúcna opakovane platil polovičku nákladov na tento byt, ktorý neužíva. Pokiaľ ide o užívanie všetkých ostatných hnuteľných vecí, na tieto si neuplatňuje žiadne nároky.

Po právnej stránke súd vec posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

24. Podľa § 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ") výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

25. Podľa § 123 vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

26. Podľa § 124 všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

27. Podľa § 136 ods. 1 vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

28. Podľa § 136 ods. 2 spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

29. Podľa § 148 ods. 1 zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. 30. Podľa § 149 ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

31. Podľa § 150 pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

32. Právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči žiadal žalobe vyhovieť a vo veci rozhodnúť, nakoľko táto žaloba nesúvisí s vecou prejednávanou na tunajšom súde o vyporiadanie BSM a nejedná sa o skutkovo zložitú záležitosť. Poukázal na to, že súdu predložil všetky relevantné doklady a žalovaný ako 50% spoluvlastník bytu má povinnosť účasti na plneniach spojených s predmetným bytom. Žalobkyňa má zo žalovaného strach, pretože je násilný a fyzicky ju napadol. Nikdy nevymenila kľúčovú vložku od dverí bytu, nebránila mu, aby v byte mohol byť.

33. Právna zástupkyňa žalovaného v záverečnej reči zotrvala na svojom stanovisku a žiadala žalobu zamietnuť, poprela dôvod a výšku žalovanej sumy. Poukázala na nepresnosť vo vyúčtovaní bytu, keď žalobkyňa požaduje od žalovaného polovičku úhrad, avšak neodpočítala pri pravidelných preddavkových platbách vrátené preplatky, ako aj, že v byte okrem žalobkyne býva ďalšia tretia osoba. Poukázala na prebiehajúce vyporiadanie BSM na súde, keď žalobkyňa užíva byt s inými osobami, byt odmieta predať, ale má záujem získať byt do výlučného vlastníctva, avšak za podmienky najnižšej možnej ceny, a to čím neskôr, keď v konaní o vyporiadanie BSM navrhuje vyrovnací podiel poukázať žalovanému až po vyplatení z výťažku predaja bytu. Namietala tiež uplatnený úrok z omeškania, keď žalobkyňa nepreukázala, že výzva na úhradu bola doručená žalovanému. Uviedla, že toto konanie trvá dva roky a dĺžka konania je zapríčinená výlučne nekonaním žalobkyne. Dala súdu do pozornosti, že žalovaný prejavil snahu sa so žalobkyňou dohodnúť o užívaní bytu, pričom návrh bol zaslaný právnemu zástupcovi žalobkyni, ale žalobkyňa bezdôvodne odmieta uzavrieť dohodu, ktorej návrh jej žalovaný predložil a ktorú aj doložil do súdneho spisu. Naďalej trvala na tom, že žaloba je podaná v rozpore s dobrými mravmi.

34. V danej veci nebolo medzi účastníkmi strán sporné, že nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva O. Č..XX na U. T. Č.. X B. O. a že dňa 11.10.2014 zaniklo ich manželstvo na základe rozsudku tunajšieho súdu č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 26.09.2014. Nespornou bola i tá skutočnosť, že na tunajšom súde je vedené konanie o vyporiadnie BSM medzi sporovými stranami, ktoré nie nie je právoplatne skončené. Vcelku ustálená zostala aj skutočnosť, že žalovaný z bytu odišiel vo februári 2014, teda pred rozvodom a že býva s inou rodinou. V predmetnom byte zostala bývať žalobkyňa so svojim plnoletým synom. V priebehu konania žalobkyňa postupne upravovala a rozširovala žalobný návrh. Pôvodne žiadala žalobkyňa od žalovaného polovicu úhrad za neurčité obdobie október 2014 až do júna 2016, a to za 21 mesiacov, neskôr si uplatnila aj ďalšie obdobie, ktoré konkretizovala od júna 2016 do mája 2017 a napokon žiadala žalobu rozšíriť aj o obdobie od júna 2017 a za dva mesiace v roku 2018, ktorú dokladovala dodatočne dôkazmi - vyúčtovaniami od správcu a potvrdeniami správcu o úhradách preddavkov, že náklady na tento byt výlučne uhrádzala ona.

35. Spornou v tomto spore zostali skutočnosti, či žalovaný sa má podieľať na úhradách spojených s užívaním tohto bytu ako spoluvlastník, nakoľko súčasne prebieha konanie o vyporiadanie BSM na súde a či žaloba nie je v rozpore s dobrými mravmi.

36. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi sporu došlo k odlúčeniu, ich vzťahy sú narušené, keď obaja súdu uviedli, že došlo po rozvode medzi nimi ku konfliktu dňa 11.02.2017. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný sa môže dostavovať do bytu na U. Č.. X a byt užívať, čo žalovaný popiera, pretože je mu bránené tento byt užívať a žalobkyňa mu odmieta vydať jeho osobné veci založené v PC. Dokazovaním bolo taktiež zistené, že predmetný byt užíva žalobkyňa so svojim plnoletým synom a že žalovaný býva so svojou novou rodinou v inej nehnuteľnosti, kľúče od bytu na U. Č.. X vlastní a zámok na byte nebol vymenený. Dokazovaním mal súd tiež zistené a žalobkyňou nepopierané, že žalovaný po rozvode sa dohodol na tom, že žalobkyňa zostane v byte na U. Č.. X a pokiaľ ide o ďalšie spoločné úhrady, tak medzi nimi bola ústna dohoda o úhradách nákladov ich plnoletej dcére študujúcej na VŠ v Škótsku, ktoré uhrádzal žalovaný a ktoré žalovaný vyčíslil na sumu 3.313,99 €, ako aj ďalšie náklady ako úhrady za telefón plnoletým deťom a poistenie, či školné na dcéru Natáliu, PZP auto, ktoré žalovaný vyčíslil za obdobie od 10/2014 do 08/2016 v celkovej všetko výške 7.618,15 €. Tiež súdu žalovaný preukázal, že pred rozvodom a to dňa 30.05. 2014 žalobkyňa vybrala z jeho účtu sumu 3.020 € a následne mu vrátila sumu 1.348 €. V konaní žalobkyňa preukázala, že od 6/2014 do 12/2014 uhradila na účet správcu ( fond opráv, zateplenie, výkon správy, poistenie domu) celkovo sumu 788,13 € z čoho jej bola vrátená podľa vyúčtovania suma 176,36 €, v roku 2015 uhradila sumu 1.355,28 € na účet správcu, z čoho jej bola vrátená suma 85,03 €, v roku 2016 uhradila na účet správcu sumu 1.358,28 € z čoho jej bola vrátená suma 53,71 €, a od 1/2017 do 1/2018 uhrádzala platby vo výške 31,57 € fond opráv, 73,39 € zateplenie, 5.91 € výkon správy a 2.32 € poistenie domu , spolu 112,87 €. Úhradu dane z nehnuteľnosti vo výške 69,75 € súdu nepreukázala.

37. Keďže úhrady spojené s vlastníctvom predmetného bytu uhrádzala po rozvode žalobkyňa, považuje súd za prvotne potrebné ozrejmiť právny režim hospodárenia so spoločnou vecou rozvedenými manželmi.

38. Zo žaloby vyplýva, že si žalobkyňa žalobou uplatňovala nárok a to z titulu zaplatených nákladov spojených s užívaním nehnuteľného majetku, ktorý po rozvode manželov už nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ale nedošlo ku vzájomnej dohode o vyporiadaní BSM, a tak o vyporiadaní BSM rozhoduje súd.

39. Z názvu bezpodielové spoluvlastníctvo vyplýva, že každý z manželov je úplným vlastníkom veci, ktorá tvorí predmet ich majetkového spoločenstva, pričom vlastníctvo jedného z manželov je obmedzené rovnakým (úplným) vlastníctvom druhého manžela. Právo spoločného užívania veci a tomu zodpovedajúca povinnosť spoločného uhrádzania nákladov vyjadruje rovnaké postavenie oboch manželov k veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva. Pokiaľ zákon ustanovuje, že veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne, je tým vyjadrené ich právo, a nie povinnosť veci užívať. Právu spoločne vec užívať zodpovedá povinnosť manželov uhrádzať náklady vynaložené na vec alebo spojené s jej užívaním a udržiavaním. Úhrada týchto nákladov sa spravidla uskutočňuje v rámci hospodárenia s bezpodielovým spoluvlastníctvom (napr. zo spoločných peňazí). Ak ich však uhradil iba jeden z manželov z vlastných prostriedkov (z oddeleného majetku), môže sa v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva domáhať náhrady takto vynaložených nákladov. Spoločné práva a povinnosti manželov k veciam, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve, a teda aj ich spoločné právo tieto veci užívať a spoločná povinnosť uhrádzať náklady na ne, trvajú aj v prípade, keď manželia zrušili spoločnú domácnosť. Zrušenie spoločnej domácnosti totiž samo osebe nemá za následok zánik tohto majetkového spoločenstva. Preto kým manželstvo trvá, trvá aj hospodárenie manželov s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, a týka sa tak nadobúdania jednotlivých vecí, ako aj užívania a disponovania nimi a napokon aj ich zániku či zničenia a pod.

40. Ak sa však manželia nedohodnú o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o úhrade nákladov, ktoré treba na ňu vynaložiť, ktorýkoľvek z nich sa môže obrátiť na súd, aby o tejto spornej skutočnosti rozhodol. Ustanovenie § 146 neupravuje vzťahy manželov k spoločnému majetku vrátane jeho užívania v období, keď ešte nedošlo k vyporiadaniu ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. Prax, pripúšťajúc, že aj po zániku tohto majetkového spoločenstva až do jeho vyporiadania zostáva každý z manželov vlastníkom celej veci, ktorý je obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého, zdôrazňuje, že manžel, ktorý za týchto okolností vec sám užíva, sám tiež znáša náklady spojené s jej užívaním a udržiavaním a zodpovedá za to, že sa v dôsledku jej užívania zmenil stav veci, najmä však za to, že došlo k jej znehodnoteniu, poškodeniu alebo zničeniu.

41. Na základe vyššie uvedeného bolo preto potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť a to z dôvodu, že bezpodielová spoluvlastníčka sa podľa názoru súdu nemôže domáhať určenia povinnosti prispievať na náklady, ktoré vynaložila na spoločný majetok, nakoľko sa takto môže domáhať zaplatenia skutočne vynaložených výlučných finančných prostriedkov až v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov (dohoda o vyporiadanie BSM medzi sporovými stranami nebola možná), keď veta druhá ustanovenia § 150 výslovne upravuje, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.

42. Podľa názoru súdu, preto ak sa vedie konanie o vyporiadanie BSM účastníkov je potrebné, aby si žalobkyňa uplatnila nárok v tomto konaní, nakoľko v súlade so zásadou hospodárnosti by sa mali všetky nároky bezpodielových spoluvlastníkov vyporiadavať súčasne.

43. Keďže v konaní bolo na návrh strán vykonávané dokazovanie, a z tohto dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa sa naďalej a opakovane domáha alikvótnej časti úhrad a keď žalovaný byt neužíval za žalované obdobie a žiadal započítať kompenzáciu ako náhradu za neužívanie bytu, ako aj preto, že žalovaný mal záujem riešiť úhrady za plnenia spojené s predmetným bytom dohodou a vo veci sa vedie konanie na tunajšom súde o vyporiadanie BSM, možno dospieť k záveru, že postup žalobkyne bez zohľadnenia týchto okolností je v rozpore s dobrými mravmi.

44. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyňa bola v celom rozsahu neúspešná, preto nemá nárok na náhradu trov konania. Súd tak priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262 C.s.p., ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolanie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon ustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.)