Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34C-15-2014.pdf
PDF · 87.75 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/15/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v spore žalobcu D. J. M. s.r.o., so sídlom Z., T. 2, R. : XX XXX XXX, zastúpeného v konaní právnym zástupcom I. & B. s.r.o., so sídlom Z., B. 2, R. : XX XXX XXX, proti žalovanému W. I., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom G., N.. I. XXXX/ XX, o zaplatenie 760,-Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 200,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100,-Eur od 21.01.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100,-Eur od 21.02.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti s a žaloba z a m i e t a .
III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 760,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,25 % zo sumy 150,-Eur od 21.1.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 17,25 % zo sumy 150,-Eur od 21.2.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovanej sumy sa domáhal titulom zostatku istiny vo výške 300,-Eur, sankcie podľa bodu 4.4. zmluvy vo výške 80,-Eur, sankcie podľa bodu 4.4. zmluvy vo výške 80,-Eur, sankcie podľa bodu 4.4. zmluvy vo výške 200,-Eur a sankcie podľa bodu 4.4. zmluvy vo výške 100,-Eur. Žalobca uviedol, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 20.12.2013 Zmluvu o úvere č.0672013, na základe ktorej poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 200,-Eur. Uviedol, že pred uzavretím zmluvu riadne posúdil bonitu žalovaného splácať jednotlivé splátky úveru. Žalovaný sa zaviazal úver, spolu s dohodnutým úrokom a odmenou za administratívne spracovanie a posúdenie bonity dlžníka, splatiť v dvoch po sebe nasledujúcich mesačných splátkach, každá vo výške 150,-Eur, do dňa 20.2.2014 a to v celkovej výške 300,-Eur. Žalobca ďalej uviedol, že nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením všetkých splátok, ktoré boli splatné dňa 20.1.2014 a dňa 20.2.2014, žalobca dňa 4.3.2014 v zmysle bodu 7.1. Zmluvy odstúpil od zmluvy, ktoré zaslal žalovanému. Súčasťou odstúpenia bola aj výzva na úhradu žalovanej dlžnej sumy. Súčasne si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania v zmysle bodu 8.1. Zmluvy, a to vo výške 17,25 % ročne z každej omeškanej sumy ním vyčíslenej istiny.
2. Žalovanému bola žaloba riadne doručená do vlastných rúk, k podanej žalobe sa nevyjadril.
3. Podľa § 297 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. V danej veci súd v zmysle § 297 CSP rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo v zákonnej lehote oznámené na úradnej tabuli tunajšieho súdu a na webovej stránke súdu.
5. Súd sa oboznámil so žalobou, výpisom z OR, Zmluvou o úvere, vyhlásením žiadateľa o jeho pomeroch, kartou dlžníka, odstúpením od zmluvy, a zistil nasledovné :
6. Dňa 20.12.2013 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o úvere č.XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver v sume 200,-Eur. Podľa údajov pri zhrnutí informácií zmluvy predstavovala úroková sadzba 150 % p. a., poplatok 50,-Eur, celková výška pôžičky 300,-Eur, mesačná splátka 150,- Eur, počet splátok 2, RPMN 2670,90 %, s dátumami splátky 20.1.2014 čiastka 150,-Eur a 20.2.2014 čiastka 150,-Eur.
7. Listom zo dňa X.X.XXXX žalobca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na zaplatenie sumy celkom 760,-Eur ( ako doplatok celkovej výšky úveru podľa zmluvy 300,-Eur, sankcie podľa bodu 4.4. zmluvy 80,-Eur, sankcie podľa bodu 4.6 zmluvy 80,-Eur, sankcie podľa bodu 8.2 zmluvy 200,-Eur a sankcie podľa bodu 9.4 zmluvy 100,-Eur) najneskôr do 14.3.2014.
8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. Podľa § 52 ods.1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. ) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
13. Podľa § 48 ods.2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
14. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
15. Podľa § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. V danej veci žalobca so žalovaným síce uzavreli zmluvu o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníka, ale súčasne sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú právne predpisy spotrebiteľského práva poskytujúce zvýšenú ochranu spotrebiteľa, nakoľko sa jedná o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalobcom ako dodávateľom produktov/služieb a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorých základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny a žalovaný pri jej uzavretí nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Súd vec posúdil podľa príslušných právnych predpisov, vrátane ustanovení spotrebiteľského práva, nakoľko je zrejmé, že predmetná zmluva je spotrebiteľským úverom, teda spotrebiteľskou zmluvou. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch. Teda hoci strany sporu uzavreli zmluvu o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku, spotrebiteľský charakter zmluvy predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje na to, že aj keď v minulosti boli rozdielne názory na posudzovanie aplikácie Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka pri zmluvách uzavretých podľa Obchodného zákonníka majúcich charakter spotrebiteľských zmlúv, tieto názorové rozdiely boli odstránené novelou ust.§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 1.mája 2014 a pre neobsahujúce prechodné ustanovenia sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Uvedené judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach sp. zn. XMCdo/XX/XXXX, XMCdo/XX/ XXXX.
18. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca od zmluvy odstúpil dňa 4.3.2014, zmluva sa v zmysle § 48 ods.2 OZ od začiatku zrušila a v zmysle § 457 OZ nastúpila povinnosť účastníkov vzájomne si vrátiť, čo na základe zrušenej zmluvy nadobudli. Takéto plnenie poskytnuté pred zrušením zmluvy, je po zrušení zmluvy potrebné posudzovať ako bezdôvodné obohatenie a na usporiadanie vzájomných nárokov použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa § 457 OZ. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pred zrušením zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 200,-Eur, z ktorej istiny žalovaný neuhradil žiadnu sumu, preto súd v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 200,-Eur, ktorá mu bola reálne poskytnutá pred zrušením zmluvy.
19. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho zaviazal aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods.2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z., teda vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy, čo je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá bola od 21.12.2013 do 21.3.2014 vo výške 0,25 %. Keďže žalobca požadoval vyššie ako súdom priznané úroky z omeškania, súd v poukazom na uvedené považoval vo zvyšnej časti požadovaný úrok z omeškania za nedôvodný, preto ho zamietol.
20. Žalobca si okrem súdom priznanej istiny uplatňoval aj sankcie podľa zmluvy spolu vo výške 460,- Eur a sumu 100,-Eur ako úrok a odmenu za administratívne spracovanie a posúdenie bonity dlžníka, čo pri vyčíslovaní premietol do celkovej výšky pôžičky/zostatku istiny. V tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú, pretože zmluva bola zrušená v dôsledku odstúpenia od zmluvy žalobcom, teda žalobca sa nemôže domáhať priznania plnení s odkazom na dojednania zmluvy, keďže zmluva bola zrušená. Na priznanie týchto sankcií/zmluvných pokút nemá žalobca právny titul, keďže ten bol zrušený.
21. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že keby aj nedošlo k zrušeniu zmluvy odstúpením od zmluvy, nebolo by aj tak možné priznať tieto sankcie a odmenu za spracovanie a posúdenie bonity, pretože zmluvu by v zmysle § 11 ods.2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bolo nevyhnutne potrebné považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú a nárok na sankcie/zmluvné pokuty žalobca vôbec ničím nepreukázal.
22. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobe v časti, ktorú považoval za dôvodnú, t.j. v časti istiny ako sumy poskytnutej žalovanému so zákonným príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu z vyššie uvedených dôvodov zamietol.
23. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Podľa § 255 ods.1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. Súčasťou rozsudku ako rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, je v zmysle § 262 ods.1 CSP i výrok o nároku na náhradu trov konania. Žalobca žaloval o zaplatenie sumy 760,- Eur s prísl., pričom súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 200,-Eur s prísl. a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Úspech žalobcu tak predstavoval len 26,32 % a jeho neúspech 73,68 %, čo je úspechom žalovaného. Pomerom úspechu a neúspechu tak bol v spore úspešnejší žalovaný, ktorého čistý úspech predstavoval 47,36 %, v ktorej výške by mu vzniklo právo na náhradu trov konania. Keďže však žalovanému žiadne trovy konania nevznikli a ani žiadne trovy konania nežiadal, súd vyslovil, že sa žalovanému náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (dvojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 z.č.233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).