Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/462/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobkyne WM Consulting & Communication, s.r.o., IČO: 34 127 798, so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, zastúpenej splnomocnencom JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, proti žalovanému U. Z., H.Z. XX. A. XXXX, S. E. R. S. V. Z. D., o 2.803,15 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie čiastočne o sumu 245,19 eur a o úrok 18,40% ročne zo sumy 1080,86 eur od 24.9.2012 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1032,45 eur a 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 632,91 eur od 24.9.2012 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi súd oproti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov celého konania 38,38 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom na Tomášikovej 48 v Bratislave, IČO: 00 151 653 (ďalej len Slovenská sporiteľňa alebo SlSp) podala dňa 25.10.2012 na Okresnom súde Skalica žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej 2.803,15 eur, 18,40% ročný úrok zo sumy 2.022,48 eur od 24.9.2012 do zaplatenia, 8% ročný úrok z omeškania zo sumy 2022,48 eur od 24.9.2012 do zaplatenia a trovy konania.

2. Žalobu Slovenská sporiteľňa zdôvodnila tými skutočnosťami, že dňa 29.11.2006 uzavrela so žalovaným pod č. XXXXXXXXXX zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej mu poskytla ako dlžníkovi úver (MINIúver do 10 minút) vo výške 50.000,-Sk (1.659,70 eur) s pevnou výškou úrokovej sadzby do konečnej splatnosti 18,40% ročne. Žalovaný sa v zmluve zaviazal zaplatiť poskytnutý úver v splátkach po 1.343,-Sk (44,58 eur) mesačne, splatných vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Prvá splátka bola splatná 20.12.2006, posledná splátka bola splatná ku dňu 20.11.2011, ročná percentuálna miera nákladov bola 23,15%. Žalovaný svoj dlh prestal úplne splácať v apríli 2009, poslednú splátku realizoval dňa 20.3.2009 vo výške 8,10 eur. Okrem toho od mesiaca marec 2007 uhrádzal dohodnuté splátky zväčša s oneskorením, prípadne v sume nižšej, ako bola dohodnutá výška mesačnej splátky. Vzhľadom k tomu v súlade so zmluvou a § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka Slovenská sporiteľňa zaplatené splátky dlhu započítala na príslušenstvo pohľadávky a následne na istinu pohľadávky. K 23.9.2012 dosiahla výška splatného dlhu žalovaného 2803,15 eur, ktorá pozostáva z istiny 2022,48 eur, z úrokov 428,77 eur (vyčíslených 18,40% ročne zo sumy 2022,48 eur od 5.8.2011 do 23.9.2012) a z

úrokov z omeškania 351,90 eur (vyčíslených od poslednej splátky dlhu t.j. od 21.3.2009 do 23.9.2012 pri úročení istiny úrokom z omeškania 8% ročne).

3. Pre nedostatok odôvodnenia žaloby súd vyzval Slovenskú sporiteľňu a.s. na doplnenie žaloby. Súd požadoval bližšie uviesť, čo konkrétne tvorí dlžnú čiastku 2 803,15 eur, čo tvorí istinu 2 022,48 eur, či táto suma obsahuje úrok, poplatky, zmluvné pokuty, ako bol vypočítaný úrok z omeškania 351,90 eur a koľko splátok a v akej výške odporca celkovo zaplatil, ako boli tieto splátky započítané. Súd vyzval Slovenskú sporiteľňu a.s. , aby predložila listinné dôkazy, z ktorých bude mať súd preukázanú dlžnú sumu a z čoho táto suma pozostáva (napr. výpisy z účtu, úverové podmienky, VOP a pod.). Slovenská sporiteľňa a.s. súdu v podaní zo dňa 10.4.2013 oznámila, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1 659,70 eur, ktorý sa zaviazal splatiť celkovou sumou 2 674,77 eur, žalovaný uhradil celkom sumu 1 211,75 eur. Žalovanému bol účtovaný úrok z omeškania z omeškaného dlhu. Na vzťah zmluvných strán boli použité ustanovenia Obchodného zákonníka. Slovenská sporiteľňa a.s. započítavala splátky žalovaného na poplatky a náklady súvisiace s úverom, na úroky z omeškania a zmluvne dohodnuté úroky a následne na istinu pohľadávky. Istina vo výške 2 022,48 obsahuje tiež úroky a poplatky, ktoré boli v deň ich splatnosti pripočítané k istine, úroky boli kapitalizované počítané z istiny obsahujúcej splatné úroky a tiež poplatky. Kapitalizácia úrokov bola vykonávaná do prechodu Slovenskej sporiteľne na nový bankový informačný systém, t.j. do 5.8.2011, po tomto prechode si Slovenská sporiteľňa a.s. poplatky voči žalovanému neuplatňuje. Úroky vo výške 428,77 eur boli vyčíslené z istiny 2 022,48 eur za obdobie od prechodu navrhovateľa na nový bankový systém do vyčíslenia pohľadávky navrhovateľom, t.j. do 5.8.2011 do 23.9.2012, pri úročení istiny úrokom 18,40 % ročne. Úroky z omeškania vo výške 351,90 eur boli vyčíslené ako súčet čiastkových úrokov z omeškania, počítaných zo splatnej istiny za ten, ktorý mesiac v období od 21.3.2009 do 23.9.2012.

4. V podaní zo dňa 30.1.2015 v spojení s opravou podania z 10.3.2015 Slovenská sporiteľňa a.s. prepočítala uplatňovaný nárok tak, že započítal úhrady na jednotlivé často pohľadávky v zmysle rozhodovacej praxe Okresného súdu Skalica a Krajského súdu v Trnave. Uviedla, že všetky úhrady dlhu, ktoré žalovaný realizoval, Slovenská sporiteľňa a.s. započítala na istinu pohľadávky, teda istinu nenavyšovala t.j. nekapitalizovala o mesačne vyčíslené úroky a poplatky za správu úverového účtu. Poplatky za upomienky si voči žalovanému neuplatnila. Na základe nanovo vypracovanej špecifikácie pohľadávky, žiadala priznať celkom sumu 2 184,59 eur, ktorá pozostáva z istiny 1 080,86 eur, z úrokov 727,90 eur (vyčíslených od 21.3.2009 do 23.9.2012), z úrokov z omeškania vo výške 308,17 eur (vyčíslených od 21.3.2009 do 23.9.2012), z poplatkov vo výške 67,66 eur (vyčíslených od 20.2.2009 do 20.11.2011) a vo zvyšku o sumu 618,56 eur , úroky vo výške 18,40 % ročne zo sumy 941,62 eur od 24.9.2012 do zaplatenia a o úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 941,62 eur od 24.9.2012 do zaplatenia vzala žalobu späť a žiadala konanie zastaviť.

5. Súd uznesením č.k. 3C/462/2012 - 209 zo dňa 12.3.2015 konanie čiastočne o sumu kapitalizovanej istiny 618,56 €, o úroky vo výške 18,40 % ročne zo sumy 941,62 € od 24.9.2012 do zaplatenia a o úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 941,62 € od 24.9.2012 do zaplatenia. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí zostala suma 2184,59 eur (suma pozostáva z istiny 1080,86 eur, z úrokov 727,90 eur vyčíslených od 21.3.2009 do 23.9.2012, z úrokov z omeškania 308,17 eur vyčíslených od 21.3.2009 do 23.9.2012 a z poplatkov 67,66 eur vyčíslených od 20.2.2009 do 20.11.2011), úrok 18,40% ročne zo sumy 1080,86 eur od 24.9.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1080,86 eur od 24.9.2012 do zaplatenia.

6. Okresný súd Skalica vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 3C/462/2012-250 z 19.8.2015, ktorým zaviazal žalovaného, aby Slovenskej sporiteľni zaplatil sumu 447,95 €, úrok vo výške 428,77 €, úrok z omeškania vo výške 30,23 € a 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 447,95 € od 24.9.2012 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol, určil niektoré zmluvné podmienky za neprijateľné a neplatné a nepriznal žalovanému náhradu trov konania.

7. Proti rozsudku v jeho zamietajúcej časti, v časti určenia zmluvných podmienok za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti, ako aj v časti rozhodnutia o náhrade trov konania (výroky II. až VI. rozsudku) podala Slovenská sporiteľňa odvolanie, v ktorom vytkla súdu prvej inštancie, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., že tento na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré skutočnosti mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, považujúc svoj nárok v konaní za riadne

preukázaný listinnými dôkazmi, hodnotiac závery súdu prvej inštancie o nutnosti započítavať splátky žalovaného prednostne v plnej sume na istinu za nedôvodné a v rozhodnutí náležite neodôvodnené. Súd prvej inštancie riadne nezdôvodnil, z akého dôvodu sumu vyčíslených úrokov vypočítaval za ročné obdobia zo sumy ním nesprávne vyčíslenej istiny posledného mesiaca každého ročného obdobia (za obdobie od 29. novembra 2006 do 20. novembra 2011) a teda z akého dôvodu úroky za prvý až posledný mesiac každého ročného obdobia trvania zmluvného vzťahu nepočítal podľa výšky aktuálnej istiny za konkrétny mesiac. Okrem toho nezdôvodnil, prečo úroky z omeškania vyčíslil zo sumy ním vypočítanej istiny 447,95 eur od 21. novembra 2011, t. j. od splatnosti poslednej zmluvne dohodnutej splátky úveru do vyčíslenia pohľadávky žalobkyňou, t. j. do 23. septembra 2012 a nie od dátumu, kedy sa žalovaný skutočne dostal do omeškania so splácaním zmluvne dohodnutých anuitných splátok istiny, t. j. najneskôr od 21. marca 2009, z akých dôvodov dospel k záveru, že Slovenská sporiteľňa si voči žalovanému uplatnila ako časť istiny aj kapitalizovanú istinu, t. j. istinu navýšenú o úroky a poplatky a z akých dôvodov dospel k záveru o neprijateľnosti a z toho plynúcej neplatnosti zmluvných podmienok uvedených vo výroku rozhodnutia. V tejto súvislosti taktiež Slovenská sporiteľňa poprela závery súdu o tom, že by si kapitalizovala istinu o nezaplatené úroky a poplatky a jednotlivé úhrady žalovaného započítavala najskôr na splatné príslušenstvo pohľadávky a až potom na istinu. V tejto súvislosti poukázala na svoje vyčíslenie pohľadávky ku dňu 23. septembra 2012, ktorým vecne ako aj právne ďalej zdôvodňovala svoje nároky uplatnené v tomto konaní a z ktorého jednoznačne vyplýva, že istinu pohľadávky nekapitalizovala o úroky a poplatky a už vôbec nie o úroky z omeškania. Slovenská sporiteľňa všetky splátky zo strany žalovaného najskôr započítala na istinu pohľadávky a až potom na príslušenstvo pohľadávky, a od najstarších nezaplatených splatných úhrad, konkrétne najskôr na najstaršie nezaplatenú splatnú časť istiny a následne na najstaršie nezaplatené príslušenstvo istiny, atď. Vo svojom vyčíslení uplatnenej pohľadávky Slovenská sporiteľňa na rozdiel od pôvodného vyčíslenia pohľadávky uvedeného v žalobe poplatky za správu úveru počas celého trvania zmluvného vzťahu neupravovala a tieto ponechala vo výške 1,99 eur mesačne a vôbec si neuplatnila poplatky za zaslanie upomienok žalovanému. Z takéhoto vyčíslenia pohľadávky Slovenskej sporiteľne vyplýva, že zmluvne dohodnuté anuitné splátky úveru neboli Slovenskou sporiteľňou navyšované nad zmluvne dohodnuté anuitné splátky - tieto ostali rovnaké a boli vo výške 1.343 SK, t. j. 44,58 eur, taktiež neboli navyšované ani poplatky za správu úveru, žalovaným nezaplatené časti anuitných splátok úrokov a poplatkov, nekapitalizovali istinu, t. j. túto nenavyšovali, úroky boli vyčíslené iba zo splatnej istiny a započítavanie realizovaných úhrad bolo realizované najskôr na splatnú istinu až potom na splatné príslušenstvo pohľadávky. Z tohto vyčíslenia pohľadávky je zrejmé, že žalovaný v období od 20. decembra 2006 do 20. marca 2009 zaplatil Slovenskej sporiteľni celkom sumu 1.211,74 eur, pričom zo zaplatenej sumy bola suma 541,21 eur započítaná na splatnú istinu, suma 596,76 eur na splatné úroky a suma 53,77 eur na poplatky za správu úveru. Súdu prvej inštancie ďalej vytýkala, že vôbec nebral do úvahy skutočnosť, že žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver spolu s úrokmi a poplatkami zaplatiť v šesťdesiatich anuitných splátkach po 44,58 eur, pričom súčasťou každej anuitnej splátky bola istina, úroky a poplatky, v zmysle konkrétneho plánu anuitných splátok, že celú sumu zaplatenú žalovaným započítal na istinu pohľadávky, dokonca aj na istinu, ktorá ku dňu jeho započítavania ešte nebola splatná, že v rozpore so zákonom nepriznal Slovenskej sporiteľni nárok na dohodnutý úrok z dlžnej istiny aj po splatnosti úveru, t. j. po 20. novembri 2011 (keďže rozhodujúcim pre určenie času, dokedy je dlžník povinný platiť úroky, nie je splatnosť úveru, ale moment vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov veriteľovi, t. j. moment splatenia úveru). V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2010 spisovej značky 3Obdo/3/2009 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 24. januára 2014 spisovej značky 4Cob/146/2013. Za nesprávny považovala aj záver súdu o nedôvodnosti nároku Slovenskej sporiteľne na zaplatenie poplatkov za správu úveru, ktoré si voči žalovanému uplatnila za obdobie od 20. februára 2009 do 20. novembra 2011 vo výške 67,66 eur, keďže takéto poplatky sa žalovaný zaviazal platiť Slovenskej sporiteľni v článku 1 úverovej zmluvy vo výške 1,99 eur mesačne dôvodiac, že poplatok za správu úveru sa týka hlavného predmetu plnenia (a tak nemôže byť predmetom prieskumu spotrebiteľskej ochrany), pričom výška poplatku je primeraná, Slovenská sporiteľňa poskytovala žalovanému konkrétne služby v rámci správy úveru a dojednanie o poplatku za správu úveru je vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Uplatnenie poplatku za správu úveru predpokladal dokonca v čase uzavretia zmluvy o úvere aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 2 písm. c). Takéto právo zaniklo až s účinnosťou od 10. júla 2013, kedy bol novelizovaný § 9 zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách. Pokiaľ ide o vyhlásenie zmluvných podmienok za neprijateľné ďalej dôvodila, že si voči žalovanému neuplatnila žiaden finančný nárok v zmysle dvoch zmluvných podmienok, ktoré súd považoval za neprijateľné a neplatné a preto je výrok rozsudku súdu prvej inštancie, týkajúci sa neprijateľnosti a neplatnosti týchto

zmluvných podmienok vydaný rozpore so zákonom, konkrétne v rozpore s § 153 ods. 4 O.s.p. Ak by sa súd prvej inštancie týmto vyčíslením pohľadávky Slovenskej sporiteľne zaoberal, zistil by, že pohľadávku si vyčíslila tak, že pri jej vyčíslení neaplikovala ani jednu zo zmluvných podmienok, ktoré súd považoval za neprijateľné. Podľa jej názoru, do výroku svojho rozhodnutia by mohol súd tieto zmluvné podmienky, bez podaného návrhu uviesť iba v prípade, ak by Slovenskej sporiteľni na ich základe nepriznal nejaké plnenie. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie Slovenská sporiteľňa ďalej namietala, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď na zmluvný vzťah, uzavretý medzi Slovenskou sporiteľňou a žalovaným vzhľadom k dátumu jeho uzavretia - 29. novembra 2006 aplikoval ust. § 52 až 55 O.z. platného a účinného od 1. januára 2008, keďže na uzavretý zmluvný vzťah bolo potrebné aplikovať len a to z dôvodu, že v prejednávanej veci išlo o zmluvu o úvere ako absolútny obchodný záväzkový vzťah, ktorý sa vždy spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na to, či jednou, prípadne oboma zmluvnými stranami je fyzická osoba - spotrebiteľ.

8. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 26Co/730/2015-308 z 21.4.2017 pripustil, aby z konania vystúpila žalobkyňa Slovenská sporiteľňa a.s. a na jej miesto vstúpila žalobkyňa WM Consulting & Communication, s.r.o., IČO: 34 127 798, so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24 (ďalej len žalobkyňa) a uznesením č.k. 26Co/730/2015-311 z 21.4.2017 rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti rozhodnutia vo veci samej, v časti určenia neplatnosti zmluvných podmienok z dôvodu ich neprijateľnosti a v časti rozhodnutia o trovách konania zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k záveru, že v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia úplne absentujú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne v časti uplatnenej istiny úveru v rozsahu 632,91 eur (rozdiel sumy istiny úveru vyčíslenej žalobkyňou v jej podaní z 30. januára 2015 v rozsahu 1.080,86 eur a sumy istiny priznanej súdom prvej inštancie v rozsahu 447,95 eur). Z odôvodnenia samotného rozhodnutia sa možno totiž dozvedieť len všeobecné, nepodložené závery súdu prvej inštancie, že následkom neprijateľných zmluvných podmienok (vyhlásených v tomto rozhodnutí za neplatné) bolo možné dospieť k záveru, že žalovaný nemôže dlhovať právnej predchodkyni žalobkyne 1.080,86 eur na istine, nakoľko táto k nesplatenej istine pravidelne pripisovala úroky a poplatky a nesprávne započítavala došlé platby najprv na poplatky, náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a až nakoniec na istinu (akoby sa to podávalo zo samotnej žaloby) bez ohľadu na prepočítanie a upresnenie nárokov žalobkyne uplatnených v tomto konaní jej podaním z 30. januára 2015 (súd prvej inštancie sa týmto vyčíslením v podstate nezaoberal a to aj napriek tomu, že žalobkyňa v ňom jednoznačne prezentuje záver, že pri vyčíslení svojich pohľadávok voči žalovanému všetky úhrady dlhu, ktoré žalovaný realizoval započítala na istinu pohľadávky, ktorú nenavyšovala, teda nekapitalizovala o mesačne vyčíslené úroky a poplatky za správu úverového účtu a už vôbec nie o úroky z omeškania. Bez riadneho vysporiadania sa s takýmto podaním bolo potom aj predčasným vyhlasovať konkrétne obchodné podmienky za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti. Obdobne, pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnený bežný úrok vo výške 727,90 eur vyčíslený ako nekapitalizovaný, za obdobie od 21. marca 2009 do 23. septembra 2012 (podľa vyčíslenia právnej predchodkyne žalobkyne z 30. januára 2015) z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd pri svojom rozhodnutí sa nezaoberal takto novo uplatnenou a vyčíslenou výškou úroku z úveru, ale vychádzal len z vyčíslenia úroku uvedeného v žalobe, v ktorej si žalobkyňa uplatnila bežný úrok vyčíslený za obdobie od 5. augusta 2011 do 23. septembra 2012 vo výške 428,77 eur (ktorej vyčíslenie /súd/ založil na nepodloženom a riadne neodôvodnenom predpoklade, že veriteľ má nárok na úrok z úveru len zo zostatku istiny nezaplatenej k poslednému dňu toho ktorého kalendárneho roka navzdory dohode zmluvných strán obsiahnutej v bode 6. všeobecných zmluvných podmienok právnej predchodkyne žalobkyne). Z odôvodnenia rozsudku okrem toho nie je zrejmé, akej časti uplatneného žalobného nároku žalobkyne súd nevyhovel v súvislosti s kapitalizáciou úrokov a poplatkov do istiny pohľadávky, z akých dôvodov celú sumu zaplatenú žalovaným započítal len na istinu pohľadávky a nie aj na splatné príslušenstvo pohľadávky, z akého dôvodu dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania až dňom nasledujúcim po konečnej splatnosti celého úveru a to najmä ak (podľa platnej úverovej zmluvy - právneho základu žalobkyňou uplatnených nárokov) splácanie úveru bolo dohodnuté v mesačných splátkach vždy k 20. dňu v mesiaci a žalovaný v dohodnutých splátkach dlh nesplatil.

9. Odvolací súd však zároveň vo svojom uznesení uviedol, že pokiaľ ide o posúdenie vzťahov medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným podľa Obchodného zákonníka, súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným ako spotrebiteľský a samotnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu. Podľa znenia § 52 ods. 1 O.z. v období od 1. apríla 2004 do 31. decembra 2007, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy,

ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku, táto pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 O.z. síce nespadala, ale podľa ZoSU 2001 (§ 2 ods. 1 písm. a/) má tiež charakter spotrebiteľského úveru dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tak tento právny vzťah možno podriadiť aj pod režim ustanovení zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších zmien a doplnení (platného v čase uzavretia zmluvy), keďže v zmysle jeho ustanovenia § 23a ods. 1 sú spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzavreté podľa Obch. z. (okrem zmlúv podľa O.z. i všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje). Zmluva uzavretá medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. Keďže z § 52 a nasl. O.z. nie je možné vyvodiť, že 5. hlava O.z. sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1 O.z., odvolací súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. O.z. je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 23a z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd tiež poukázal na novelizáciu ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia O.z., ktoré už normatívne vyriešilo prednostnú aplikáciu O.z. pred ustanoveniami Obch. z. (na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ). Podľa záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 12/2014 z 21. apríla 2015 novelizované znenie ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia O.z. (účinné od 1. mája 2014) sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Námietka žalobkyne o nutnosti favorizovať Obch. z. neobstojí, pretože všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľa platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platili a platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. obchodnoprávnym vzťahom (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/95/2010 z 27. januára 2011). Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na dohodnutý bežný úrok z požičanej istiny po konečnej splatnosti úveru (až do úplného splatenia dlhu - ako to namietala žalobkyňa) odvolací súd uviedol, že navzdory nesúhlasu žalobkyne, názor súdu prvej inštancie o povinnosti dlžníka platiť dohodnuté úroky len do konečnej splatnosti úveru (jeho splátok) treba považovať za správny. Od splatnosti dlhu (nevynímajúc dlh vzniknutý zo spotrebiteľského úveru) je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 Ob.z.; uznesenie NS SR vo veci 4Obo 143/98). Dohoda o platení úrokov aj po zosplatnení úveru je odklonom od dispozitívnej normy zákona v neprospech spotrebiteľa (porov. rozsudok SD AZIZ). Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre obdobie po konečnej splatnosti úveru (príp. predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru). V tomto prípade odpadá obmedzenie práva veriteľa na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky z požičanej sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred dohodnutou konečnou splatnosťou úveru. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd k námietke žalobkyne, že zmluvné dojednanie o povinnosti dlžníka platiť poplatky za správu úveru nemôže byť predmetom prieskumu spotrebiteľskej ochrany, uviedol, že zmluvné podmienky vo všeobecných obchodných podmienkach banky, ktoré požadujú od

spotrebiteľa úhradu poplatku za vedenie úverového účtu podliehajú súdnej kontrole a sú podmienkami neprijateľnými. Vedenie úverového účtu nepredstavuje podľa názoru odvolacieho súdu samostatnú odplatnú službu banky klientovi, práve naopak slúži výhradne záujmom banky. Spotrebiteľ, ktorý si pravidelne plní svoju povinnosť splácať úver, nie je na vedenie osobitného účtu bankou s cieľom mať o splácaní úveru prehľad, odkázaný. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). Súčasťou úverovej zmluvy bol tzv. poplatok za správu úveru v sume 60 Sk mesačne. Súd s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-143/13, Matei proti SC Volksbank Romania SA, považuje tento poplatok za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide totiž o podmienku, ktorou sa dlžníkovi ukladá poplatok, za ktorý zo strany veriteľa (banky) nedostával žiadne relevantné protiplnenie. „Správa úveru“ totiž nemá pre dlžníka žiaden praktický význam. Pojem „správa úveru“ označuje zrejme súbor úkonov spojených s faktom, že veriteľ eviduje zostatok úveru, pripisuje úroky, započítava splátky, účtuje poplatky a pod. Tieto úkony však veriteľ vykonáva pre svoje potreby, nie pre potreby dlžníka. Z ustanovení zmluvy ani obchodných podmienok pritom nie je ani zrejmé, v čom má takáto „správa účtu“ konkrétne spočívať, teda aké úkony veriteľa v prospech dlžníka majú byť týmto poplatkom odmeňované. Podľa názoru odvolacieho súdu tak v prípade tohto poplatku ide o skrytý a pre dlžníka (spotrebiteľa) neprehľadný spôsob zvýšenia úrokového výnosu inak než priamym vyjadrením vo výške úrokovej sadzby. Takéto ustanovenie tak celkom jednoznačne zakladá pre veriteľa nárok na ďalšiu peňažnú výhodu voči dlžníkovi, teda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ide teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná.

10. Vzhľadom k tomu, že výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie týkajúci sa povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 447,95 €, úrok vo výške 428,77 €, úrok z omeškania vo výške 30,23 € a 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 447,95 € od 24.9.2012 do zaplatenia nadobudol právoplatnosť dňa 7.10.2015, predmetom konania po odvolacom konaní zostala suma 1277,64 eur (2184,59 eur ide o celkovú sumu požadovaná po čiastočnom späťvzatí - 447,95 eur ide o sumu istiny priznanú rozsudkom - 428,77 eur ide o sumu úroku priznanú rozsudkom - 30,23 eur ide o sumu úroku z omeškania priznanú rozsudkom), 18,40% ročne zo sumy 1080,86 eur od 24.9.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 632,91 eur od 24.9.2012 do zaplatenia. Žalovaná suma 1277,64 eur pozostáva z istiny 632,91 eur (1080,86 eur ide o sumu požadovanú po čiastočnom späťvzatí - rozsudkom priznaná suma 447,95 eur), z úroku 299,13 eur (727,90 eur ide o sumu požadovanú po čiastočnom späťvzatí - 428,77 eur ide o sumu priznanú rozsudkom), z úroku z omeškania 277,94 eur ( 308,17 eur ide o sumu požadovanú po čiastočnom späťvzatí - 30,23 eur ide o sumu priznanú rozsudkom) a z poplatkov 67,66 eur.

11. Na pojednávaní dňa 12.3.2018 žalobkyňa vzala žalobu späť o sumu 245,19 eur, úrok 18,40% ročne zo sumy 1080,86 eur od 24.9.2012 do zaplatenia. Suma 245,19 eur pozostáva zo žalovaných poplatkov vo výške 67,66 eur a 18,40 % úrokov vo výške 177,53 eur, pričom tieto sú vyčíslené z istiny vo výške 1 080,86 eur od 21.11.2011 do 23.09.2012. Súd na základe čiastočného späťvzatia žaloby v časti rozhodol podľa § 145 ods. 2 C.s.p. tak, že konanie čiastočne o zaplatenie sumy 245,19 eur, o úrok 18,40% ročne zo sumy 1080,86 eur od 24.9.2012 do zaplatenia zastavil.

12. Predmetom tohto konania zostáva zaplatenie sumy 1 032,45 eur a 8 % ročný úrok z omeškania z istiny 632,91 eur od 24.09.2012 do zaplatenia, pričom žalovaná suma 1032,45 eur pozostáva z istiny 632,91 eur, z úroku 121,60 eur za obdobie od 21.3.2009 do 20.11.2011 (299,13 eur - späťvzatý úrok 177,53 eur) a z úroku z omeškania 277,94 eur.

13. Súd vykonal opätovne dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.11.2006, Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom, Všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 12.5.2011, predžalobnou výzvou na zaplatenie pohľadávky 18.7.2011, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 10.4.2013 a zo dňa 22.10.2013, Sadzobníkom poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s., výpisom z účtu odporcu, podaním žalobkyne zo dňa 30.1.2015 v spojení s opravou z 10.3.20105, Zmluvou o postúpení pohľadávok, výsluchom splnomocnenca žalobkyne a zistil tento skutkový stav veci:

14. Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.11.2006 súd zistil, že Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ a žalovaný v postavení dlžníka podpísali zmluvu o splátkovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume a mene a za podmienok dohodnutých v zmluve. Podľa čl. 1 bod 1 zmluvy o úvere dlžník vyjadril povinnosť za podmienok dohodnutých v zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve. Podľa zmluvy o úvere bola výška úveru, ktorú sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi 1 659,70 eur (50 000 Sk), úver bol špecifikovaný ako Miniúver do 10 minút, úroková sadzba uvedená v zmluve bola 18,40 % pevná do konečnej splatnosti úveru, bez poplatku za poskytnutie úveru, poplatok za správu úveru 1,99 eur (60 Sk) mesačne, výška mesačnej splátky 44,58 eur (1 343 Sk), periodicita splátok istiny mesačne k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky 20.12.2006, konečná splatnosť úveru 20.11.2011, splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca a ročná percentuálna miera nákladov 23,15 %. Všetky údaje a náležitosti uvedené v Základných podmienkach Zmluvy sú podľa zmluvy o úvere platné ku dňu uzatvorenia zmluvy a ich zmeny sa riadia zmluvou, úverovými podmienkami účinnými od 1.2.2006 a Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 1.8.2002. V článku I. bode 2 dlžník vyjadruje súhlas, aby banka vykonávala inkaso z inkasného účtu vo výške splátok a v periodicite splátok, a to i v prípade ich zmien v súlade s úverovou zmluvou, úverovými podmienkami a VOP. Článok II. bod 2 je vyhlásením dlžníka, podľa ktorého sa oboznámil s VOP veriteľa účinnými od 1.8.2002, úverovými podmienkami a sadzobníkom, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Z čl. II. bodu 3 vyplýva, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi a to v tomto poradí. Čl. II bod 4 obsahuje ustanovenie, z ktorého vyplýva, že strany zvolili za právny predpis, ktorým sa majú riadiť ich právne vzťahy zo zmluvy o úvere , s odkazom na ustanovenie § 262 tohto právneho predpisu. Pod bodom 5 čl. II. je uvedené, že úverová zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami. Súd v zmluve o úvere nenašiel, žeby v nej boli dohodnuté podmienky pri neplnení zo zmluvy o úvere.

15. Všeobecné obchodné podmienky boli súdu doručené v znení všetkých dodatkov ako ich úplné znenie, účinné od 1.8.2002 v znení Dodatku č. 1 účinného od 1.1.2003, Dodatku č. 2 účinného od 30.9.2003, v znení Dodatku č. 3 účinného od 1.9.2004, Dodatku č. 4 účinného od 1.1.2006 a Dodatku č. 5 účinného od 1.12.2006. Podľa bodu 16.1.1. je klient povinný platiť banke poplatky za služby poskytované bankou podľa sadzobníka platného v deň uskutočnenia spoplatňovaného úkonu alebo poplatky dohodnuté v zmluve a podľa bodu 16.1.3. je banka oprávnená sadzobník kedykoľvek meniť s tým, že o týchto zmenách je banka povinná klienta informovať zverejnením. Podľa bodu 16.3.1. okrem poplatkov podľa sadzobníka je klient povinný bezodkladne uhradiť banke ďalšie náklady a výdavky, ktoré banke vzniknú v súvislosti s uzatvorením, zmenami a ukončením zmluvného vzťahu. Všeobecné obchodné podmienky neboli podpísané odporcom. Podľa bodu 5.2 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom účinných od 1.2.2006 zmluvné strany sa dohodli, že úroky, náklady banky spojené s úverom a poplatky sa dňom ich splatnosti dohodnutého v úverovej zmluve alebo sadzobníku pripíšu k istine úveru a stávajú sa jej súčasťou. Podľa bodu 5.4 dlžník súhlasí, že pri splácaní pohľadávky banky sa pohľadávka banky spláca v nasledovnom poradí: splatné poplatky a náklady banky súvisiace s úverom v poradí od najskôr splatného záväzku, úroky z omeškania podľa poradia od najskôr splatného úroku z omeškania, úroky z prečerpania podľa poradia od najskôr splatného úroku z prečerpania, úroky podľa poradia od najskôr splatného úroku a istina úveru. Obchodné podmienky neboli podpísané žalovaným.

16. Výzvou na zaplatenie pohľadávky z 12.5.2011 vyzvala Slovenská sporiteľňa a.s. žalovaného, aby zaplatil splatný dlh do 10 dní od doručenia výzvy v sume 1 282,56 €.

17. Predžalobnou výzvou na zaplatenie pohľadávky 18.7.2011 vyzvala Slovenská sporiteľňa žalovaného, aby zaplatil splatný dlh do 7 dní od doručenia výzvy v sume 1 441,14 eur.

18. Slovenská sporiteľňa a.s. sa v podaní zo dňa 22.10.2013 vyjadrila tak, že žalovanému boli účtované 3 poplatky za upomienku, spolu v sume 46,47 eur v zmysle VOP a aktuálneho sadzobníka poplatkov. Podľa Slovenskej sporiteľne a.s. je zmluva o úvere absolútnym obchodom, tiež spotrebiteľským úverom v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, no podľa neho zmluva o úvere nespadá pod právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv uvedenú v ust. § 52-60 Občianskeho zákonníka a teda podľa jeho tvrdenia zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. Navrhovateľ ďalej poukazoval na to, že úroky a

poplatok za správu úveru sú priamo dohodnuté v zmluve, kde sú vyjadrené jasne, určito a zrozumiteľne a preto nemôže ísť o neprijateľnú podmienku. Slovenská sporiteľňa uviedla, že banky nesmú účtovať klientom poplatok za správu úveru s účinnosťou od 10.6.2013, tento zákaz sa však nevzťahuje na poplatky za správu úveru účtované do 10.6.2013 tak, ako to bolo danom prípade. Do 14.1.2009 bol úver úročený úrokom z omeškania vo výške 26,40 % ročne a od 15.1.2009 upravil výšku úroku z omeškania na 8 % ročne.

19. V podaní zo dňa 30.1.2015 v spojení s opravou podania z 10.3.2015 Slovenská sporiteľňa prepočítala uplatňovaný nárok tak, že žiadala priznať celkom sumu 2 184,59 €, ktorá pozostáva z istiny 1 080,86 €, z úrokov 727,90 € (vyčíslených od 21.3.2009 do 23.9.2012), z úrokov z omeškania vo výške 308,17 € (vyčíslených od 21.3.2009 do 23.9.2012), z poplatkov vo výške 67,66 € (vyčíslených od 20.2.2009 do 20.11.2011). K podaniu predložila tabuľku obsahujúcu prepočet istiny a úrokov do 23.9.2012.

20. Súdu boli predložené sadzobníky poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s. platné od 1.7.2006, od 1.2.2007, od 1.7.2007, od 1.2.2008, od 1.8.2008, od 1.1.2009, od 1.7.2009, od 1.2.2010, od 1.7.2010, od 1.10.2010, od 1.2.2011 a od 1.7.2011.

21. Z Výpisu z účtu žalovaného súd zistil, že úver bol žalovanému poskytnutý dňa 29.11.2006 vo výške 1 659,70 eur (50 000 Sk). Žalovaný zaplatil veriteľovi celkom sumu 1 211,75 eur. Z výpisu súd ďalej zistil, že žalovanému boli účtované úroky, úroky z omeškania, poplatky za správu úveru vo výške 1,99 eur mesačne, od 31.10.2010 účtované vo výške 2,99 eur mesačne.

22. Zmluvou o postúpení pohľadávky číslo 1290/2015/CE z 11. novembra 2015 súd zistil, že došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky Slovenskej sporiteľne a.s. s príslušenstvom (vrátane všetkých práv s ňou spojených) voči žalovanému na postupníka spoločnosť WM Consulting & Communication, s.r.o., IČO: 34 127 798, so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24.

23. Splnomocnenec žalobkyne na pojednávaní uviedol, že po čiastočnom späťvzatí žaloby v sume 618,56 eur si poplatok za spracovanie úveru neuplatňuje, čo sa týka započítavania splátok, splátky boli započítané najprv na istinu, potom na príslušenstvo. Žalobkyňa sa domáha mesačného poplatku za správu úveru, ktorý je v zmluve uvedený vo výške 1,99 € (60 Sk) mesačne. Po čiastočnom späťvzatí 245,19 eur a 18,40 % úrokov zo sumy 1 080,86 eur od 24.09.2012 do zaplatenia predmetom tohto konania zostáva zaplatenie sumy 1 032,45 eur a 8 % ročný úrok z omeškania z istiny 632,91 eur od 24.09.2012 do zaplatenia. Žalobkyňa má za to, že sú splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky aj v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, k tomu predkladá dôkaz o odoslaní výzvy SLSP žalovanému, za odoslanie bolo pošte zaplatené. Žalobca má za to, že je vo veci aktívne vecne legitimovaný. V konaní tiež predložil výzvy, ktoré zasielala SLSP žalovanému. Zmluvu o postúpení pohľadávok má preto za platne uzavretú. Žalobkyňa predložila všetky listinné dôkazy, ktorými disponuje k veci a to zmluvu o úvere, obchodné podmienky, výpisy z účtu, výzvu žalovanému, má za to, že pokiaľ aj predkladal sadzobník, keď už neuplatňuje poplatky, je bezpredmetným sa zaoberať sadzobníkom. Žalovaný nenamieta nič ani proti výške žalovanej pohľadávky, ani proti jej zloženiu. Nenamieta v konaní, že by mu nebola výzva doručená. Požadujeme žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

24. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení do 31.12.2008 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

25. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

26. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

27. Podľa § 23a ods. 1 Zák.č. 634/1992 Zb. o ochranu spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

28. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

29. Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2015 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení do 31.12.2007 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

33. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

34. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

35. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená

ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

36. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

37. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

38. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

39. Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Žalobkyňa sa v konaní po žalovanom domáhala splnenia záväzku, tvrdiac, že sa stala zo zmluvy o postúpení pohľadávky novým veriteľom žalovaného. Súd mal predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok preukázané, že veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. v zmysle § 524 ods.1 Občianskeho zákonníka postúpila žalobkyni písomnou zmluvou svoju pohľadávku voči žalovanému, pričom podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

41. Súd opätovne preskúmal žalobu, dôkazy k nej predložené a najmä v zmysle pokynu odvolacieho súdu podanie právnej predchodkyne žalobkyne z 30.1.2015 v spojení s podaním z 10.3.2015 a zistil, že právna predchodkyňa žalobkyne prepočítala v uvedenom podaní nárok, ktorý si v konaní uplatnila a podľa tabuľky priloženej k tomuto podaniu započítala jednotlivé úhrady žalovaného najskôr na istinu a potom na príslušenstvo pohľadávky, v dôsledku čoho zobrala žalobu späť o sumu istiny 618,56 eur ako aj o úrok 18,40% ročne zo sumy 941,62 eur od 24.9.2012 do zaplatenia a o úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 941,62 eur od 24.9.2012 do zaplatenia. Krajský súd v Trnave v odvolacom konaní potvrdil ako správny názor súdu prvej inštancie, že vzťah medzi právnym predchodcom žalobkyne je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý sa majú aplikovať predpisy občianskeho práva. Rovnako potvrdil ako správny názor súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nemá nárok na poplatky za správu úveru a tiež na úrok z úveru po termíne konečnej splatnosti. Keďže žalobkyňa vzala späť žalobu v časti poplatkov v sume 67,66 eur, v časti úroku z úveru v sume 177,53 eur vyčísleného sadzbou 18,40% ročne zo sumy istiny 1080,86 eur za obdobie po konečnej splatnosti t.j. od 21.11.2011 do 23.9.2012 a tiež v časti úroku z úveru 18,40% ročne zo sumy istiny 1080,86 eur od 24.9.2012 do zaplatenie, na ktoré podľa názoru súdu prvého stupňa, vyjadreného v jeho prvom rozsudku a potvrdeného odvolacím súdom, nemala nárok a súd v späťvzatej časti konanie zastavil, zostala predmetom konania nesplatená istina 632,91 eur, úrok 121,60 eur vyčíslený za obdobie od 21.3.2009 do 20.11.2011 (deň konečnej splatnosti úveru), úrok z omeškania 277,94 eur vyčíslený za obdobie od 21.3.2009 do 23.9.2012 a úrok z omeškania 8% ročne zo sumy istiny 632,91 eur od 24.9.2012 do zaplatenia. Súd mal v konaní preukázané, že žalovaný získal úver v sume 1659,70 eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 60-tich splátkach po 44,58 eur spolu s dohodnutým úrokom 18,40% ročne, pričom tento úrok mu náležal žalobkyni len do dňa konečnej splatnosti dňa 20.11.2011. Nakoľko žalovaný neuhradil riadne a včas všetky splátky, žalobkyňa má nárok na nesplatenú istinu vo výške 632,91 eur, na úrok z úveru 18,40% z nesplatených splátok za obdobie od 21.3.2009 do dňa konečnej splatnosti 20.11.2011 v sume 121,60 eur, na zákonný úrok z omeškania 8% ročne z nesplatených splátok od 21.3.2009 do 23.9.2012 v sume 277,94 eur a na úrok z omeškania 8% ročne zo sumy nesplatenej istiny 632,91 eur od 24.9.2012 do zaplatenia. Súd preto priznal žalobkyni sumu 1032,45 eur, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy istiny 632,91 eur od 24.9.2012 do zaplatenia, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

42. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

44. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

45. Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 255 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p., pričom žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešnejší, priznal nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 38,38%. V prvom rozsudku súdu prvej inštancie bol žalobca úspešný v sume 906,95 eur (447,95 eur + 428,77 eur + 30,23 eur), v odvolacom konaní bol úspešný v sume 1277,64 eur, v druhom rozsudku súdu prvej inštancie bol úspešný v sume 1032,45 eur, žalobca mal úspech 69,19%, žalovaný nezavinil procesne späťvzatie žaloby o zaplatenie 618,56 eur ani v späťvzatej časti žaloby o zaplatenie 245,19 eur, zastavenie konania procesne zavinil žalobca a procesný úspech žalovaného bol 30,81% eur. Čistý úspech žalovaného je potom 38,38%.

46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Skalica, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .