Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21CoP-124-2021.pdf
PDF · 87.08 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/124/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej do dovŕšenia plnoletosti kolíznym opatrovníkom U. práce, sociálnych vecí a rodiny K., dieťa rodičov - matky V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R., D. XXX/XX, zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Lindemanom, a otca V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. M. XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Didekovou, o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľky a matky navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 3P 40/2019-336 zo dňa 19.07.2021 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I., II..
II. Mení rozsudok vo výroku III. tak, že dlžné výživné na N. K., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške 3.110,71 eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur mesačne, so začiatkom platenia od 01.09.2021, spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám plnoletej dcéry, až do úplného zaplatenia dlhu, pod stratou výhody splátok.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu matky navrhovateľky a navrhovateľky na zvýšenie výživného na N. K..
2. Z dôvodu, že N. K. v priebehu konania nadobudla plnoletosť, súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti otca platiť výživné od podania návrhu do dovŕšenia plnoletosti dcéry k rukám matky a od jej plnoletosti k jej rukám.
3. Súd prvej inštancie o návrhu rozhodol takto:
„I. M e n í rozsudok Okresného súdu Kežmarok z 20. 12. 2012 č. k. 3P/87/2012 - 31, tak, že zvyšuje výživné na N. K., nar. XX. XX. XXXX, zo sumy 75 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne, a to za obdobie od 20. 02. 2019 do budúcna, ktoré je otec V. K., nar. XX. XX. XXXX, povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, a to od podania návrhu do dovŕšenia plnoletosti dcéry k rukám matky a od plnoletosti dcéry do budúcna k rukám plnoletej dcéry.
II. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a .
III. Dlžné výživné na N. K., nar. XX. XX. XXXX, za obdobie od 20. 02. 2019 do 31. 07. 2021 vo výške 3 110,71 eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur mesačne, so začiatkom platenia
od 01. 09. 2021, spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám plnoletej dcéry, až do úplného zaplatenia dlhu, pod stratou výhody splátok.
IV. Žiaden z účastníkov nemá p r á v o na náhradu trov konania.“
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle článku III. ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, článku V. Zákona o rodine, § 28 ods.1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že od posledného rozhodnutia, ktoré upravovalo pomery medzi účastníkmi došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje novú úpravu výživného medzi účastníkmi konania. Súd mal za preukázané, že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, nakoľko študuje, pričom vzhľadom na uplynutie času došlo k zvýšeniu nárokov v súvislosti s jej výživou. Jej mesačné výdavky, ktoré zabezpečujú výdavky na štúdium, dopravu, stravu predstavujú sumu cca 400,- eur a ďalšie výdavky na telefón a internet v sume 28,- eur, ktoré uhrádza otec.
6. Súd prvej inštancie rovnako tak ustálil príjmové a výdavkové pomery oboch rodičov, kedy dospel k záveru, že príjmy matky sú cca 500,- eur a jej mesačné náklady na bývanie cca 100,- eur a na stravu 100,- až 120,- eur okrem ďalších bežných výdavkov. U otca ustálil výšku nevyhnutných mesačných výdavkov na sumu 300,- eur a rovnako tak ustálil výšku jeho príjmov či už ako živnostníka alebo ako zamestnanca v závislom pomere. Pri ustálení príjmu otca počas vykonávania živnosti vychádzal z údajov rozhodných pre zdaňovanie jeho príjmov a po jeho zamestnaní sa z dohodnutej odmeny za výkon práce vo výške 623,- eur mesačne.
7. S poukazom na zistené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že je dôvodné zvýšiť výživné pre N. zo sumy 75,- eur na sumu 220,- eur mesačne, a to od podania návrhu do budúcna.
8. S poukazom na nesporné platenie príspevkov otca nad sumu stanoveného výživného za obdobie od 20.02.2019 súd prvej inštancie ustálil dlžné výživné na čiastku 3.110,70 eur, ktoré otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 20,- eur mesačne.
9. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 57 CMP.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany navrhovateľky ako aj matky navrhovateľky v zastúpení ich právneho zástupcu. Odvolaním boli napadnuté výroky I., II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na skutočnosť, že súd ohľadom príjmov otca vychádzal nesprávne z jeho príjmu podľa daňového priznania. V tejto súvislosti v odvolaní uviedli, že pokiaľ odporca uvádzal výšku svojich mesačných výdavkov na úrovni cca 1.200,- eur, a to podaním v roku 2019 a následne to vyčíslil na sumu cca 1.800,- eur, potom už len s poukazom na závery, že jeho príjmy zo živnosti mali byť vo výške 553,- eur mesačne, respektíve 406,- eur mesačne v roku 2018, je zrejmé, že odporca má skutočné príjmy, ktoré sú vyššie ako deklaroval na daňovom priznaní, v opačnom prípade by nebol schopný uhrádzať ani svoje záväzky. Z výpisov bankových účtov otca je zrejmé, že jeho hrubý mesačný príjem bol v roku 2019 3.482,- eur, v roku 2020 4.261,- eur a v roku 2021 3.560,90 eur. V takomto prípade je žiadaná vyživovacia povinnosť vo výške cca 300,- eur mesačne v súlade s rozmedzím vyživovacej povinnosti pri veku dieťaťa od 19 do 25%. Je zrejmé, že v schopnostiach otca je platiť takéto výživné, pričom ostatné deklarované splátky ako leasing za auto, hypotéka a atď. nemajú prednosť pred platením výživného.
11. Odvolaním bol napadnutý aj výrok pri zohľadnení týchto stanovísk do výšky dlžného výživného, ktoré pri bežnom výživnom vo výške 300,- eur je vyššie než deklaroval súd a rovnako tak bol namietnutý výrok, ktorým bolo povolené splácanie dlžného výživného mesačne sumou 20,- eur, nakoľko pri ustálenom dlžnom výživnom by jeho splácanie trvalo cca 13 rokov, čo je neprípustné. Majetkové pomery otca umožňujú splatiť takúto sumu jednorázovo, no minimálne v splátkach vo výške 50,- eur splatných spolu s bežným výživným.
12. Z týchto dôvodov navrhli odvolaciemu súdu, aby zmenil napadnuté rozhodnutie tak, aby bol odporca zaviazaný prispievať na výživu sumou 300,- eur mesačne a dlžné výživné by predstavovalo sumu 5.456,39 eur.
13. Otec k podanému odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje so súdom určeným výživným v sume 220,- eur s poukazom na reálne prezentované výdavky vo výške 400,- eur, ktoré prezentujú výdavky navrhovateľky spojené so vzdelávaním, školskými pomôckami, stravovaním, cestovným a pod.. Poukázal na skutočnosť, že reálne bude plniť výživné vo výške 268,- eur, čo nepochybne predstavuje z jeho strany pokrytie výdavkov navrhovateľky. Poukázal na skutočnosť, že z dôvodu pandémie sa odporca stal zamestnancom, no už pri zohľadnení jeho príjmov je nutné brať do úvahy výdavky, ktoré má spojené so svojou činnosťou, ktorú vykonáva v zahraničí. Pri svojich príjmov zo živnosti mal nemalé náklady, ktoré boli odzrkadlené práve v daňovom priznaní, pričom navrhovateľka prezentuje jeho príjmy ako čistý príjem odporcu, no nejedná sa o čistý príjem, jedná sa o príjem, z ktorého musí uhradiť pracovné nástroje, pracovné oblečenie, PHM a ostatné nutné výdavky. Rovnako sa stotožnil s povolením výšky splátky dlžného výživného. Poukázal na to, že počas pandémie opakovane vycestoval do zahraničia, zaplatil si ubytovanie, no nakoniec pracoval len pár dní, hoci všetky nutné výdavky platiť musel, preto bol aj nútený pristúpiť na zmenu výkonu činnosti zo samostatne zárobkovo činnej osoby na zamestnanca a tým reagovať na situáciu, ktorá vznikla v stavebníctve. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
14. K uvedenému podaniu navrhovateľka a matka navrhovateľky uviedli, že trvajú na dôvodoch svojho odvolania a nesúhlasia s podaním otca.
15. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní predložené neboli.
16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie v jeho napadnutých častiach postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) .
17. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), vo vzťahu k výrokom I. a II.
19. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. 1 vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.
20. Tieto zásady viedli odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť vo výrokoch I. a II. Výška výživného na navrhovateľku zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca a odôvodneným potrebám navrhovateľky.
21. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Správne a citlivo súd pristúpil k porovnávaniu pomerov a vyhodnotil relevantnosť zmeny preukázaných nových pomerov. Pristúpil k vykonaniu potrebných zistení ohľadne pomerov v čase pôvodného rozhodnutia súdu a súčasného stavu.
22. Pokiaľ sa týka základu odvolacích námietok, podľa ktorých je nutné vychádzať z príjmov otca tak, ako vyplývajú z jeho obratov na účte, odvolací súd uvádza, že správne túto situáciu posúdil súd prvej inštancie v bode 30 svojho odôvodnenia. Samotné príjmy, ktoré sa zobrazili na bankovom účte otca sú nepochybne jeho hrubým príjmom a od tohto hrubého príjmu je nepochybne nutné odpočítať jeho výdavky, ktoré v súvislosti s prácou v zahraničí má a ktoré spočívajú vo výdavkoch na ubytovanie, stravu, nákup pohonných hmôt, pracovných pomôcok a pracovných nástrojov. Pokiaľ odvolateľky uvádzajú, že výživné by malo tvoriť percentuálne určitú stanovenú časť z príjmov otca, respektíve povinného rodiča, možno s týmto názorom súhlasiť, no základom pre takýto výpočet je však „čistý“ príjem povinnej osoby, nie hrubý príjem ako to prezentovali odvolateľky v odvolaní. Z uvedeného dôvodu sa preto odvolací súd stotožňuje so stanovením výšky vyživovacej povinnosti, kedy správne súd prvej inštancie bral do úvahy aj to, že počas, respektíve v priebehu konania o zvýšenie výživného došlo aj k zmene príjmov na strane otca. Je všeobecne známou skutočnosťou, že pandémia koronavírusu spôsobila utlmenie pracovnej činnosti v stavebníctve, v ktorom pôsobí otec, v dôsledku čoho možno reálne vychádzať z jeho tvrdení, že došlo k zmene jeho postavenia zo živnostníka na zamestnanca. Správne túto skutočnosť všeobecne vzal prvostupňový súd do úvahy a v kontexte ostatných podmienok pre určenie výživného je jeho rozhodnutie o zvýšení výživného správne.
23. V tejto súvislosti preto bolo dôvodné potvrdiť aj napadnutý výrok vo vzťahu k výške dlžného výživného tak ako ho správne ustálil súd prvej inštancie.
24. Odvolací súd sa však nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý sa týka výšky splátok dlžného výživného. V tomto smere možno prisvedčiť tvrdeniam odvolateliek, že pri tak vysokom dlhu na výživnom by jeho splatenie trvalo nepomerne dlhú dobu, preto odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviazal otca splácať dlžné výživné v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným do úplného zaplatenia dlhu pod stratou výhody splátok. Z obsahu spisu nevyplývajú zistenia vedúce k záveru, že takéto zvýšenie splátky by pre otca bolo likvidačné či finančne nezvládnuteľné.
25. K zmene napadnutého rozsudku vo výroku III. pristúpil odvolací súd na základe § 388 CSP.
26. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ustanovenia § 52 CMP.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).