Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-6Csr/2/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v spore žalobkyne F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Vansovej 2 pod spisovou značkou SRSAspA 12062/16 zo dňa 03.08.2016 zamieta.

II. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Vansovej 2, spisová značka SRSAspA 12071/16 zo dňa 03.08.2016.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť Okresnému súdu Partizánske súdny poplatok za žalobu vo výške 331,50 €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

(1) Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.06.2017 domáha proti žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri asociácii pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Vansovej 2, spisová značka SRSAspA 12062/16 zo dňa 24.11.2016 (v skutočnosti zo dňa 03.08.2016 - pozn. súdu). Žalobu podala z dôvodu, že nebola riadne upovedomená o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo jej nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní; rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania; spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy; stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu správ spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu; rozhodcovský rozsudok ju zaväzuje na plnenie, ktorého povahu považuje za objektívne nemožnú, právom nedovolenú alebo odporujúcu dobrým mravom; výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky a rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím rozhodcovského rozsudku. Nedala nikdy žalovanému právo, aby ju súdili na rozhodcovskom súde. Spoločnosť, ktorá podala návrh na rozhodcovský súd konala protizákonne a ona bola podvedená. Zmluva so žalovaným je neplatná od počiatku pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi, obsahuje neprijateľné podmienky, z ktorých jedna je rozhodcovská zmluva a doložka, ďalej úžernícky úrok. OS

Partizánske vo svojom rozhodnutí 5Er/27/2017 takéto konanie vyhodnotil ako klamanie spotrebiteľa. Žiada, aby sa týmto súd zaoberal z úradnej povinnosti pre zabezpečenie súdnej ochrany spotrebiteľa. Ďalej uviedla, že pán od žalovaného prišiel za ňou do práce, podpisovala rýchlo a pod nátlakom, kým nemala zákazníkov a nemala čas prečítať si, čo vlastne podpisuje. Vymáhaný úver ani nie je na jej meno ale na manželove a pán od žalovaného mal pýtať manželove splnomocnenie, čo ona nežiadala. Chcel len, aby rýchlo podpísala. (2) Dňa 11.07.2017 podala na tunajšom súde ďalšiu žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku proti žalovanému, v ktorej sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri asociácii pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Vansovej 2, spisová značka SRSAspA 12071/16 zo dňa 03.08.2016 s uvedením rovnakých dôvodov, ako v predchádzajúcej žalobe, s tým že poukázala na rozhodnutie vo veci 3Er/27/2017. O tejto žalobe sa konanie viedlo pôvodne na tunajšom súde pod spisovou značkou 6Csr/3/2017, pričom súd obe konania uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 05.02.2018 spojil na spoločné konanie, ktoré sa vedie pod spisovou značkou 6Csr/2/2017. (3) Súd žaloby doručil žalovanému, a to vo veci 6Csr/2/2017 dňa 11.07.2017 a vo veci 6Csr/3/2017 dňa 26.07.2017. (4) Žalovaný sa k žalobám písomne vyjadril vo veci 6Csr/2/2017 elektronickým vyjadrením doručeným súdu dňa 24.07.2017 (doplneným písomne dňa 25.07.2017) a vo veci 6Csr/3/2017 písomným podaním doručeným súdu dňa 30.08.2017. (5) V oboch vyjadreniach uviedol, že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, pretože žalobkyňa nijakým spôsobom dôvody na jeho zrušenie nepreukázala. Poukázal na to, že vychádzal z platnej Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 29.10.2014 (v oboch prípadoch), ako aj na neplnenie povinností dlžníka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na mimosúdne rokovania. Podľa neho žalobkyňa nebola nútená podpísať rozhodcovskú zmluvu, jej podpis nebol podmienkou platnosti iných zmlúv alebo dohôd alebo poskytnutia úveru. Poukázal na to, že rozhodcovské doložky neboli výhradné a žalobkyňa mala možnosť výberu rozhodcovského súdu alebo zvrátenia rozhodcovského konania. Poukázal aj na oddelenosť rozhodcovskej zmluvy od iných listín. Žalobkyňa podľa neho vyjadrila vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. (6) Žalobkyňa svoje právo vyjadriť sa k vyjadreniam žalovaného nevyužila a napriek ich riadnemu doručeniu sa v súdom určenej lehote k ním písomne nevyjadrila. (7) Súd spor prejednal na pojednávaní dňa 05.02.2018 a dňa 09.04.2018. Vykonal pritom dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi, a to obsahom rozhodcovských spisov Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž spisová značka SRSAspA 12062/16, spisová značka SRSAspA 12071/16, obsahu pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/27/2017 a 3Er/27/2017, doručenky na č.l. 40 spisu 6Csr/3/2017, upovedomenia o začatí exekúcie na č.l. 42 až 49 spisu sp. zn. 6Csr/3/2017, listom manžela žalobkyne bez dátumu a podpisu a listom žalobkyne zo dňa 27.01.2014 a pre potreby rozhodnutia vo veci zistil nasledujúci skutkový stav: (8) V spore vedenom pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž pod spisovou značkou SRSAspA 12062/16 podal dňa 02.06.2016 žalobca EOS KSI Slovensko s.r.o. (v tomto spore žalovaný) proti žalovanej F. F. (v tomto spore žalobkyňa) návrh na začatie rozhodcovského konania, v ktorom sa domáhal zaplatenia 2 088,84 € s príslušenstvom. Právomoc rozhodcovského súdu odvodzoval od Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, s poukazom na § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z.z., na list zo dňa 24.11.2015, ktorým žalovanú vyzval na označenie stáleho rozhodcovského súdu alebo odmietnutie rozhodcovského konania a na uplynutie uvedenej lehoty. Prílohou návrhu na začatie rozhodcovského konania bola zmluva o úvere uzavretá medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka a.s. a F. F. dňa 07.01.2009 vrátane všeobecných obchodných podmienok k nej, Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 29.10.2014, rozhodcovská zmluva zo dňa 29.10.2014, príloha k zmluve o postúpení pohľadávok medzi EOS KSI Slovensko, s.r.o. a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. zo dňa 04.12.2013, podacie hárky, doručenka zo dňa 27.11.2015 potvrdzujúca prevzatie výzvy žalovanou.. Rozhodcovský súd vydal dňa 02.06.2016 listinu Ustanovenie rozhodcu na rozhodnutie vo veci samej a dňa 15.06.2016 uznesenie - výzvu na žalobnú odpoveď, ktoré bolo dňa 29.06.2016 doručené žalovanej. Žalobná odpoveď sa v rozhodcovskom spise nenachádza. Rozhodcovský súd vydal dňa 03.08.2016 rozhodcovský rozsudok, ktorý bol dňa 15.08.2016 doručený žalovanej (v tomto spore žalobkyni) do vlastných rúk. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/27/2017 vyplýva, že žalovaný ako oprávnený sa proti žalobkyni ako povinnej domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok SRSpA 12062/16, ktorého zrušenia sa žalobkyňa v tomto spore domáha. V exekučnom konaní bolo dňa 22.03.2017 vydané pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie. Z obsahu uvedeného exekučného spisu vyplýva, že povinnej bolo dňa 26.04.2017 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Proti exekúcii podala

námietky, o ktorých súd rozhodol uznesením zo dňa 04.07.2017 č.k. 5Er/27/2017-63 tak, že ich ako nedôvodné zamietol. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná dňa 27.06.2017. (9) V spore vedenom pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž pod spisovou značkou SRSAspA 12071/16 podal dňa 02.06.2016 žalobca EOS KSI Slovensko s.r.o. (v tomto spore žalovaný) proti žalovanej F. F. (v tomto spore žalobkyňa) návrh na začatie rozhodcovského konania, v ktorom sa domáhal zaplatenia 2 145,59 € s príslušenstvom. Právomoc rozhodcovského súdu odvodzoval od Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, s poukazom na § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z.z., na list zo dňa 24.11.2015, ktorým žalovanú vyzval na označenie stáleho rozhodcovského súdu alebo odmietnutie rozhodcovského konania a na uplynutie uvedenej lehoty. Prílohou návrhu na začatie rozhodcovského konania bola zmluva o úvere uzavretá medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka a.s. a žalovanou dňa 29.11.2007 vrátane všeobecných obchodných podmienok k nej, Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 29.10.2014, rozhodcovská zmluva zo dňa 29.10.2014, príloha k zmluve o postúpení pohľadávok medzi EOS KSI Slovensko, s.r.o. a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. zo dňa 04.12.2013, podacie hárky, doručenka zo dňa 27.11.2015 potvrdzujúca prevzatie výzvy žalovanou. Rozhodcovský súd vydal dňa 02.06.2016 listinu Ustanovenie rozhodcu na rozhodnutie vo veci samej a dňa 15.06.2016 uznesenie

- výzvu na žalobnú odpoveď, ktoré bolo dňa 29.06.2016 doručené žalovanej. Žalobná odpoveď sa v rozhodcovskom spise nenachádza. Rozhodcovský súd vydal dňa 03.08.2016 rozhodcovský rozsudok, ktorý bol dňa 15.08.2016 doručený žalovanej (v tomto spore žalobkyni) do vlastných rúk. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3Er/27/2017 vyplýva, že žalovaný ako oprávnený sa proti žalobkyni ako povinnej domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok SRSpA 12071/16, ktorého zrušenia sa žalobkyňa v tomto spore domáha. Súdny exekútor doručil na žiadosť súdu kópiu doručenky o doručení upovedomenia o začatí exekúcie, z ktorej vyplýva, že upovedomenie bolo povinnej (v tomto spore žalobkyni) doručené dňa 30.06.2017. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná dňa 11.07.2017. (10) Z výpovede žalobkyne na pojednávaní vyplýva, že k podpisu rozhodcovských zmlúv došlo tak, že pán od žalovaného prišiel ku nej do práce, kde ona pracuje v obchode. Ona mala vtedy pracovnú dobu. Navrhoval jej splácať po 100 € na jednu zmluvu, neskôr že po 10 € na jednu zmluvu. On povedal, že pôjde do auta a všetko pripraví tak, aby splácala po 10 €. Ona si nemala čas to prečítať, nebola informovaná. Až doma zistila, že uznala manželov dlh. Zástupca žalovaného jej nepovedal, že čo podpisuje, len jej ukázal, kde má podpísať. Žalobnú odpoveď v rozhodcovskom konaní nedávala, lebo nevedela čo je rozhodcovské konanie. Až neskôr si hľadala informácie na internete. Zástupca žalovaného jej vtedy doniesol 4 alebo 5 zmlúv podpísať, všetky podpísala. On prišiel s tým, že hľadá manžela, ale že to môže vyriešiť aj s ňou. Povedal, že majú nezaplatené záväzky a pýtal sa, po koľko majú splácať. Ona súhlasila so splátkami po 10 €. Ona až doma zistila, čo podpísala. K rozhodcovským zmluvám jej ten pán nič neuviedol, on nič nevysvetľoval, len povedal, že rozhodcovská zmluva je toto a ona to len podpísala. Viac k tomu neuviedol. Neponúkol jej, aby si listiny pred podpisom vzala domov, aby si ich preštudovala a poslala poštou alebo že by po ne prišiel neskôr. Ona predtým so žalobcom o dlhu nekomunikovala. (11) Z listiny, ktorú predložil právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 05.02.2018 vyplýva, že manžel žalobkyne mal požiadať žalovaného o splátkový kalendár na úhradu dlhov pod variabilnými symbolmi 1674594, 21418377, 31253721, 13051763 po 10€, 10 €, 15€ a 15 €. Na listine nie je dátum a podpis, je na nej len dátumová pečiatka s dátumom 13.01.2014. Z listiny, ktorú predložil právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 09.04.2018 vyplýva, že žalobkyňa listom zo dňa 27.01.2014 žiadala žalovaného o možnosť splácať dlh po 15 € mesačne. (12) Žalovaný napriek uloženej povinnosti v súdom určenej lehote nepredložil kompletnú listinu, ktorú mu mal adresovať manžel žalobkyne, a hoci oznámil meno, priezvisko a adresu osoby, ktorá rokovala so žalobkyňou o uznaní a o uzavretí rozhodcovských zmlúv, urobil tak až na pojednávaní dňa 09.04.2018. Hoci súd pôvodne zvažoval vypočutie tejto osoby, jej výsluch napokon žiadna strana nenavrhla a súd má za to, že v spore je možné rozhodnúť na základe iných vykonaných dôkazov aj bez výsluchu tejto osoby a prípadné odročenie pojednávania za účelom jeho výsluchu by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. (13) Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. (14) Podľa § 73 ods. 4 citovaného zákona na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. (15) Podľa § 73 ods. 5 citovaného zákona rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa

predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd. (16) Podľa § 73 ods. 8 citovaného zákona ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 nie je založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 5, bude spor rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa podľa § 34 ods. 8, a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne; lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ bude môcť označiť stály rozhodcovský súd z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych rozhodcovských súdov. Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber dodávateľom má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona a odmietnutie rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015. (17) Podľa § 45 ods. 1 citovaného zákona účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (18) Podľa § 45 ods. 3 citovaného zákona súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku. (19) Podľa § 46 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota

začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. (20) Podľa § 47 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca. (21) Podľa § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu. (22) Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. (23) Súd na podklade vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba bola v časti podaná dôvodne a v časti je potrebné ju zamietnuť. (24) V prvom rade sa súd zaoberal vecnou legitimáciu strán sporu a dospel k záveru, že u oboch strán je daná. Žalobkyňa aj žalovaný boli účastníkmi spotrebiteľského rozhodcovského konania, preto sú žalobkyňa v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. aktívne a žalovaný pasívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. (25) Následne sa súd zaoberal posúdením zachovania lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Vychádzal pritom z vykonaného dokazovania, keď bolo nepochybne preukázané, že žalobkyni boli oba rozhodcovské rozsudky doručené dňa 15.08.2016. Žalobu podala dňa 27.06.2017 a dňa 11.07.2017, lehota podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. teda žalobkyni márne uplynula. (26) Žalobkyňa napriek tomu mohla včas podať žalobu o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, ak by ju podala v lehote na podanie námietok proti exekúcii v exekučnom konaní, v ktorom sa vymáha povinnosť uložená napadnutými rozhodcovskými rozsudkami. Túto lehotu žalobkyňa v prípade rozhodcovského rozsudku spisová značka SRSAspA 12062/16 nestihla. Upovedomenie o začatí exekúcie jej bolo doručené dňa 26.04.2017, lehota na podanie námietok jej uplynula 10.05.2017. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala až dňa 27.06.2017, teda až po uplynutí lehoty na podanie námietok proti exekúcii. Žaloba je teda v tejto časti podaná oneskorene, preto ju súd zamietol a vecnými dôvodmi v nej uvedenými sa vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku SRSAspA 12062/16 už nezaoberal. (27) Naproti tomu žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku spisová značka SRSAspA 12071/16 je podaná včas, v lehote na podanie námietok proti exekúcii. Upovedomenie o začatí exekúcie vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 3Er/27/2017, v ktorej veci sa žalovaný domáha výkonu napadnutého rozhodcovského rozsudku spisová značka SRSAspA 12071/16. Upovedomenie bolo žalobkyni doručené dňa 30.06.2017, žalobu podala dňa 11.07.2017, teda ešte počas plynutia 14-dňovej lehoty na podanie námietok proti exekúcii. V tejto časti je teda žaloba podaná včas a súd sa jej obsahom vecne zaoberal. (28) Ďalej sa súd vecne zaoberal dôvodmi na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku SRSAspA 12071/16. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že strany uzavreli dňa 29.10.2014 rozhodcovskú zmluvu, ktorá dávala právomoc rozhodnúť v ich prípadnom spore okrem všeobecného súdu aj Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému spoločnosťou Slovenská rozhodcovská

a.s., Rozhodcovskému súdu zriadenému spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. alebo Rozhodcovskému súdu zriadenému pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. (29) V súvislosti so zmenou právnych predpisov a účinnosťou zákona č. 335/2014 Z.z. sa zmenili podmienky pre rozhodcovské konanie v prípade, ak ide o uplatnenie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Takéto spory môžu rozhodovať len určené rozhodcovské súdy. Medzi stranami nie je sporné, že pôvodne vybraté rozhodcovské súdy v rozhodcovskej zmluve takým súdom nie sú a spor vzhľadom k jeho spotrebiteľskému charakteru rozhodovať nemohli. V takom prípade zákonodarca v ustanovení § 73 ods. 8 citovaného zákona stanovil postup, ktorý je potrebné dodržať. Stály rozhodcovský súd, ktorý spĺňa podmienky zákona a ktorý bude mať právomoc v spore rozhodnúť, má v prvom rade právo vybrať spotrebiteľ. Zároveň má právo písomne odmietnuť spotrebiteľské rozhodcovské konanie. Dodávateľ je povinný pred podaním žaloby spotrebiteľa písomne vyzvať, aby rozhodcovský súd označil alebo aby rozhodcovské konanie v 30 - dňovej lehote odmietol, a to s poučením, že inak rozhodcovský súd vyberie dodávateľ. Až po zachovaní uvedeného postupu a lehoty môže vybrať stály rozhodcovský súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná jeho dostupnosť pre spotrebiteľa a má povinnosť výber oznámiť spotrebiteľovi písomne. Označenie stáleho rozhodcovského súdu alebo jeho výber má účinky založenia právomoci tohto súdu a odmietnutie rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1.1.2015. (30) Dodržanie takéhoto postupu žalobkyňa nenamieta a vyplýva aj z pripojeného rozhodcovského spisu, kde sa nachádza doručenka zo dňa 27.11.2015 s označením 3046631 výzva RS (pod touto značkou eviduje žalovaný návrh pohľadávku proti žalobkyni /vyplýva to z označenia značky žalobcu v návrhu na začatie rozhodcovského konania/). Žalobkyňa si sama rozhodcovský súd nevybrala, ani nenamietala právomoc žalovaným (v rozhodcovskom konaní žalobcom) určeného rozhodcovského súdu. (31) Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovský súd formálne mal právomoc rozhodovať v spore medzi žalobkyňou a žalovaným. (32) Súd však zistil preskúmaním rozhodcovského spisu a listinných dôkazov iné pochybenie, ktoré bráni účinkom rozhodcovského rozsudku. Súd ako prvú posudzoval platnosť rozhodcovskej zmluvy, na podklade ktorej si rozhodcovský súd založil svoju právomoc. Dospel pritom k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatným právnym úkonom. Aplikoval pritom nasledujúce právne predpisy: (33) Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu podpísania rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (34) Podľa § 53 ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (35) Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. (36) Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (37) Podľa § 53d Občianskeho zákonníka spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná. (38) Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

(39) Podľa § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. (40) Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. (41) Podľa § 7 ods. 5 citovaného zákona používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy. (42) Súd jednoznačne zistil, že záväzkový právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským. Rozhodcovská zmluva sa týkala rozhodovania sporov vyplývajúcich z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a tá zase vyplývala zo zmluvy o úvere, ktorú uzavrela žalobkyňa ako dlžníčka, pričom z obsahu tejto zmluvy, ktorá je súčasťou rozhodcovského spisu nevyplýva, že by ju uzatvárala v rámci podnikateľskej činnosti, teda je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou. Aj akékoľvek dohody nadväzujúce na túto zmluvu sú teda spotrebiteľskými zmluvami. (43) Obsah rozhodcovskej zmluvy súd posudzoval s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré tu boli v čase jej uzavretia a dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je právnym úkonom uzavretým v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, dosiahnutý nekalou obchodnou praktikou, a z toho dôvodu neplatným. Neplatná zmluva potom nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu. (44) Súd vychádzal z toho, že žalobkyňa sama neiniciovala uzavretie zmluvy. Ponúkol jej ju veriteľ

- žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu, ktorý ju navštívil v práci. Dal jej podpísať viacero listín, pričom jej nevysvetlil obsah listín, ktoré podpisuje. Listiny podpísala pod dojmom toho, že s manželom dlhujú viacero súm z rôznych zmlúv. Zástupca žalovaného jej ponúkol dlhy splácať v splátkach po 100 €, pričom napokon súhlasil aj so splátkami 10 €, čo mohlo byť chápané ako zdanlivý ústupok a výhoda dosiahnutá spotrebiteľom. Žalovaný pritom nepreukázal (súd ho vyzval, aby uviedol údaje svojho zástupcu, aby ho mohol vypočuť, avšak tieto údaje označil neskoro, až na pojednávaní dňa 09.04.2018, pričom však žalovaný jeho výsluch ani nenavrhoval), že by jeho zástupca riadne poučil žalobkyňu o obsahu a následkoch rozhodcovskej zmluvy a nepreukázal ani, že by bola rozhodcovská zmluva individuálne dojednaná (že by si jej obsah vymienila žalobkyňa). Skutočnosť, že je na samostatnej listine neznamená, že bola dojednaná individuálne, ani že žalobkyňa v nej jednoznačne, vopred informovaná, s vedomím si následkov, prejavila vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Žalobkyňa rozhodcovskú zmluvu podpísala bez toho, aby jej boli vysvetlené jej dôsledky. Súd pritom samotné poučenie, ktoré je obsahom zmluvy, nepovažuje za dostatočné vysvetlenie obsahu zmluvy, zvlášť za takých okolností, keď zástupca veriteľa nechá dlžníka podpísať naraz v krátkom časovom rozpätí veľké množstvo listín, ktoré majú byť výhodou pre dlžníka spočívajúcou v dosiahnutí nízkych splátok. Listiny podpisovala v práci počas pracovnej doby, nebola jej daná možnosť podrobne sa s nimi oboznámiť. Za okolností, ktoré žalobkyňa popísala, je pochopiteľné, že pod vidinou relatívne nízkych splátok, o ktoré sama v januári 2014 písomne žiadala, podpísala žalobkyňa aj iné listiny, ktorých následkom nebolo len dojednanie splácania dlhov v mesačných splátkach, hoci si nebola dostatočne vedomá ich obsahu a dôsledkov. Nemožno pritom prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že podpis rozhodcovskej zmluvy bol vyústením rokovaní, ktoré viedla žalobkyňa so žalovaným, pretože z nijakého dôkazu nevyplýva, že by žalobkyňa rokovala aj o uzavretí rozhodcovskej zmluvy. Navrhla len dohodu o splátkach, pričom rozhodcovská zmluva bola podpísaná práve spolu s dohodou, v ktorej boli žalobkyni poskytnuté splátky, o ktoré žiadala. Žalobkyňa sa dostala do nerovného postavenia vo vzťahu so žalovaným, ktorý si vopred mohol pripraviť listiny, ktoré jej ponúkne na podpis s tým, že jej zdanlivo ponúka výhodu nízkych splátok, s listinami ju navštívil v pracovnej dobe v práci a spolu s dohodou o splátkach jej predložil na podpis aj rozhodcovské zmluvy. Praktika, kedy žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu pod časovým tlakom, bez dostatočného poučenia spotrebiteľa, poskytnúc mu zdanlivú výhodu spočívajúcu v oveľa nižších splátkach, ako mu pôvodne ponúkne, vytvoriac dojem, že uzatvárajú dohodu o splátkach dlhu, dá na podpis aj rozhodcovskú zmluvu bez dostatočného vysvetlenia jej obsahu a dôsledkov, možno

považovať za nekalú praktiku v zmysle § 7 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a za rozpornú s dobrými mravmi. Súd prihliadal aj na to, že možnosť výberu riešenia sporov je pre dlžníka na podklade spornej rozhodcovskej zmluvy len iluzórna. V drvivej väčšine sporov je to práve veriteľ, ktorý iniciuje rozhodcovské konanie, pričom ho iniciuje na rozhodcovskom súde, ktorý si sám vopred vybral. V prípade podania žaloby na rozhodcovskom súde spotrebiteľ stráca akúkoľvek možnosť prieskumu sporu všeobecným súdom. Pre úplnosť súd odkazuje aj na doterajšiu rozhodovaciu prax súdov, ktoré poukázali na nutnosť vyváženosti práv a povinností zmluvných strán a postihli nevyvážené rozhodcovské doložky (zmluvy) sankciou neplatnosti. O nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00,C-243/08, C-168/05) - citované z rozhodnutia KS Trenčín sp. zn. 6CoE/126/2017. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky aproboval z ústavného hľadiska v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 55/2011 záver, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. (45) Rozhodcovskú zmluvu nemala žalobkyňa ani možnosť platne ukončiť, a to ani formou odstúpenia, ktoré mala umožňovať v čl. 3.3., pretože odstúpiť možno len od platnej zmluvy. Súd rozhodcovskú zmluvu považuje za absolútne neplatnú, preto od nej nebolo možné odstúpiť. Na jej podklade nebolo možné viesť rozhodcovské konanie a rozhodcovský súd v spore nemal právomoc rozhodnúť. Jeho rozsudok preto súd zrušil. (46) Súd o zrušení rozhodcovského rozsudku rozhodol podľa § 45 ods. 1 písm. e) Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Preto už v spore nemôže rozhodovať rozhodcovský súd a v zmysle § 47 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní súd môže po právoplatnosti tohto rozhodnutia pokračovať na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe. (47) Vzhľadom k zisteniu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na konanie (rozhodcovský súd spor už vecne posudzovať nemôže) sa súd ďalšími dôvodmi žalobkyne, týkajúcimi sa priebehu rozhodcovského konania a obsahu meritórneho rozhodnutia rozhodcovského súdu nezaoberal. Aj ak by súd zistil ďalšie pochybenia týkajúce sa právneho alebo skutkového posúdenia sporu rozhodcovským súdom, nemalo by to na rozhodnutie v spore o zrušenie rozhodcovského rozsudku už žiaden vplyv. V súlade s ustanovením čl. 17 CSP, aplikujúc zásadu hospodárnosti a nezaťažovania strán sporu nad nevyhnutnú mieru preto súd samotnú zmluvu o úvere v tomto spore už vecne neposudzoval. V prípade, ak niektorý z účastníkov rozhodcovského konania podá návrh na pokračovanie v konaní na všeobecný súd, bude úlohou súdu vecne sa zaoberať obsahom zmluvy o úvere a posudzovať zákonnosť uplatneného plnenia. (48) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (49) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (50) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobkyňa bola úspešná v jednej časti predmetu sporu (o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. SRSAspA 12071/16) a neúspešná v druhej jeho časti (o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. SRSAspA 12062/16). Preto možno ustáliť, že procesný úspech a neúspech oboch procesných strán je vyrovnaný. Súd teda o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal (§ 255 ods. 2 . (51) Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie

neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom. (52) Podľa § 4 ods. 2 písm. u) citovaného zákona od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. (53) Podľa § 6 ods. 1 veta prvá citovaného zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou. (54) Podľa Položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov (Prílohy I. citovaného zákona) je súdny poplatok zo žaloby o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom 331,50 eura. (55) Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v spore oslobodená od súdnych poplatkov a v časti, v ktorej sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku SRSAspA 12071/16 bola úspešná, prešla poplatková povinnosť na žalovaného (§ 2 ods. 2 citovaného zákona). Výška súdneho poplatku je 331,50 € (položka 3 písm. c) Sadzobníka) a žalovaný ho môže zaplatiť podľa platobných údajov uvedených v platobnom predpise, ktorý sa mu doručuje spolu s rozsudkom. V súlade s § 8 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch je poplatok splatný do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.