Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_5P-75-2017.pdf
PDF · 72.47 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/75/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Jombíkovou, vo veci starostlivosti o maloletého G. G., T.. XX.XX.XXXX Z. I. S. U., U., T.. XX.XX.XXXX Z. N., T.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Krupina, deti rodičov Z. U., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, U..Č.. Y., I.Ý. M. XX a S. G., T.. XX.XX.XXXX, bytom Y. - otec maloletého G. G. Z. N. U., otcovstvo k maloletej U. U. neurčené, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom takto
rozhodol:
Súd maloletého G. G., T.. XX.XX.XXXX a maloletého N. U., T.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Otec S. G., T.. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého G. G., T.. XX.XX.XXXX a maloletého N. U., T.. XX.XX.XXXX vo výške 30 % zo sumy živného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa zvlášť, počnúc dňom 01.03.2018, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletých detí podaným návrhom žiadala tieto zveriť do osobnej starostlivosti a otca zaviazať platením výživného vo výške 50,- eur na G. a U. a 30,- eur na N. od 01.02.2017 s odôvodnením, že maloleté deti sa narodili zo vzťahu s otcom, pričom od začiatku finančne sa podieľal na chode domácnosti a pomáhal pri domácich prácach. Po narodení prvého syna bola nútená sa odsťahovať k starej mame na Bzovík. Otec v tom čase žil u svojich rodičov. Päť rokov spolu nežili. Od tej doby nemal dlhodobé zamestnanie, začal popíjať vo zvýšenej miere alkoholické nápoje. Od februára 2017 nežijú v spoločnej domácnosti, pričom na výživu detí neprispieva. S deťmi vychádza dobre, ale sa nepodieľa na ich výchove. Z dôvodu nemožnosti dohodnúť sa na podmienkach spoločného žitia a na výške finančného prispievania na domácnosť, žiadala návrhu vyhovieť. Jej príjmom je len rodičovský príspevok 203,20 eur a rodinné prídavky na maloleté deti.
2. Ako uviedla v priebehu pojednávania, žiada návrhom od apríla 2018 stanoviť výživné pre maloletého G. a N. vo výške 30% zo sumy životného minima na každé dieťa zvlášť. Čo sa týka U., aj keď je otec aj jej otcom, nie je zapísaný v rodnom liste, preto v tejto časti na návrhu netrvá, tento berie späť a žiada konanie zastaviť. S otcom detí od 24.02.2017 nežijú spolu, nakoľko vymenila zámok a vyhodila mu veci z dôvodu, že extrémne pil, rozpredával veci, pričom bol aj agresívny. Jej príjmom je aktivačný príspevok 223,- eur, privyrába si na dohodu v pohrebníctve mesačne za 27,- eur, poberá rodinné prídavky na tri deti 70,- eur. N. a U. platí obedy v MŠ 8,- eur, G. navštevuje 3.ročník ZŠ, tomu hradí obedy 5-6,- eur. Za nájom hradí 240,- eur, TV 6,90 eur, koncesie 4,64 eur. Na dotaz uviedla, že podľa jej vedomia je
otec t..č. bezdomovec, s deťmi sa nestretáva, o jeho pomeroch jej nič nie je známe. Žiadala obe deti zveriť do osobnej starostlivosti.
3. Otec sa aj napriek riadnemu predvolaniu pojednávania nezúčastnil, svoju neúčať neospravedlnil, preto súd v súlade s ust. 31 CMP konal a rozhodoval v jeho neprítomnosti.
4. Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky vyhovieť, maloleté deti N. a G. zveriť do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať platením výživného vo výške 30% zo sumy životného minima na každé dieťa zvlášť, nakoľko matka deťom zabezpečuje riadnu starostlivosť, čo uviedli v správe o šetrení pomerov. Čo sa týka maloletej U., súhlasil so zastavením konania, pričom matke poskytnú poradenstvo o určení otcovstva.
5. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
7. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
8. Súd na základe vykonaného dokazovania, a to rodnými listami maloletých detí, správou o povesti rodičov, správou o šetrení pomerov, správami zadováženými v priebehu pojednávania mal preukázané, že rodičia maloletých detí nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Starostlivosť maloletým deťom od februára zabezpečuje výlučne matka, pričom táto je na požadovanej úrovni, čo mal súd preukázané správou o šetrení pomerov, ako aj vyjadrením kolízneho opatrovníka. Z uvedených dôvodov súd návrhu matky v tejto časti vyhovel.
9. Súd stanovil výživné v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia vo výške 30% zo sumy životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa zvlášť počnúc dňom 01.03.2018, nakoľko mal súd preukázané, že otec v súčasnej dobe nie je zamestnaný, nie je poberateľom žiadnych štátnych dávok. Zákonné výživné vo výške 27,32 eur na každé dieťa zvlášť bude otca motivovať aby sa riadne zamestnal, prípadne iným vhodným spôsobom si zadovážil finančné prostriedky na plnenie vyživovacej povinnosti. Počiatok vyživovacej povinnosti súd stanovil dňom 01.03.2018 s prihliadnutím k tomu, že takúto zákonnú vyživovaciu povinnosť mal otec aj k tomuto dňu, pričom zohľadnil aj tú skutočnosť, že matka je poberateľkou štátnych dávok spolu s rodinnými prídavkami.
10. Podľa § 29 ods. 1 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
11. Vzhľadom k tomu, že matka netrvala na návrh vo veci úpravy práv a povinností k maloletej U., nakoľko k nej nie je určené otcovstvo, súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia konanie v tejto časti zastavil, s čím súhlasil aj kolízny opatrovník. 12. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 362 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).