Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/2/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: EX CREDIT, a.s., so sídlom Šustekova 49, Bratislava, IČO: 36572586, zastúpený: WERNER & Co. s.r.o., so sídlom Žltá 2/F, Bratislava, p r o t i žalovanej: Z. Z., V.. Ž., J.. XX.X.XXXX, G. K., Z. XX, o zaplatenie 3.000 Eur a prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh na prerušenie časti konania z a m i e t a.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2.300 Eur s úrokmi z omeškania 5,15% ročne od 15.8.2014 do zaplatenia a to v mesačných splátkach po 100 Eur počnúc mesiacom májom 2018 pod následkom straty výhody splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej splátky.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania voči žalovanej n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa v tomto spore domáha voči žalovanej titulom vydania bezdôvodného obohatenia zaplatenia sumy 3.000 Eur, ktorú jej zaplatil na základe pôvodného právoplatného súdneho rozhodnutia titulom primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom neskôr v dôsledku dovolacieho konania bolo toto rozhodnutie zrušené. Uplatnil aj nárok na priznanie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo žalovanej sumy od 14.1.2011.

2. Žalovaná ponechala rozhodnutie o uplatnenom nároku na úvahu súdu, ale zdôraznila, že k vyplateniu sumy 3.000 Eur zo strany žalobcu došlo na základe právoplatného rozsudku. Uviedla však aj to, že žalobca si ani nezaslúži, aby mu bola vyplatená požadovaná suma vzhľadom na to, že jej spôsobil psychické utrpenie svojim nepoctivým správaním voči nej, keď napriek vráteniu požičanej sumy zinkasoval od nej navyše sumu okolo 270.000 SK. Poukázala aj na svoju zlú sociálnu situáciu a žiadala v prípade jej zaviazania na vydanie bezdôvodného obohatenia o povolenie mesačných splátok po 100 Eur. K svojim pomerom uviedla, že je živnostníčka v oblasti poskytovania kaderníckych služieb, kde však nedosahuje vysoký príjem, za minulý rok jej daňový základ nečinil ani 5.000 Eur, preto aj bola oslobodená od platenia sociálneho poistenia. Aby si zabezpečila prostriedky na živobytie bola nútená sa aj zamestnať, takže od XX.XX.XXXX do konca tohto roka je zamestnaná ako opatrovateľka v zariadení pre seniorov, kde zarába mesačne podľa výplatnej pásky okolo 448 Eur netto. Musí platiť nájomné za nebytové priestory, kde vykonáva živnosť a to 100 Eur mesačne, o čom založila do spisu zmluvu o podnájme zo dňa 2.1.2018. Uhrádza tiež inkaso každý mesiac vo výške okolo 230 Eur mesačne a k tomu koncesionárky poplatok 4,64 Eur mesačne, čo taktiež zdokladovala dokladmi SIPO. Súdu predložila aj

výpisy z jej účtu za mesiace február a marec 2018, pričom podľa pohybu transakcií na týchto účtov vyplýva, že jej zostatok činil vo februári 2018 7,50 Eur a v marci 2018 5,25 Eur. Žalovaná sa síce vydala, ale jej manžel býva v Českej republike, takže na výdavky spojené s vedením jej domácnosti jej neprispieva.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 3.4.2018 navrhol súdu vyhlásiť rozsudok na základe uznania nároku o zaplatenie sumy vo výške 2.300 Eur, čo vyvodil z jej prednesu na pojednávaní dňa 24.9.2012, v ktorom uviedla, že uznáva, že žalovaný (teraz žalobca) jej vyplatil sumu 3.000 Eur na základe právoplatného rozsudku pre zmeškanie, ktorý neskôr bol zrušený. Zároveň vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal dovolanie voči poslednému rozsudku tohto súdu č.k. 10C/388/2012-250 zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bol žalovanej priznaný nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 700 Eur navrhol, aby v časti o zaplatenie sumy 700 Eur s príslušenstvom súd konanie prerušil podľa § 164 do právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, písomným vyjadrením žalobcu, spismi tohto súdu 11C/10/2011, 10C/388/2012, výpismi z účtu žalovanej, dokladmi o platení SIPA, zmluvou o podnájme nebytových priestorov, pracovnou zmluvou žalovanej, výplatnou páskou, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. V spore vedenom na tomto súdu pod sp. zn. 11C/10/2011 žalovaná (teda v pôvodnom spore žalobkyňa) dňa XX.X.XXXX podala žalobu o primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. voči žalobcovi vo výške 3.000 Eur. Nakoľko žalobca sa k žalobe nevyjadril, súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie č.k. 11C/10/2011-44 zo dňa 8.6.2011. Odvolanie žalobcu Krajský súd Prešov uznesením č.k. 16Co/106/2011 zo dňa 28.11.2011 odmietol.

6. Najvyšší súd SR uznesením č.k. 2Cdo/39/2012-106 zo dňa 28.6.2012 citované uznesenie súdu druhej inštancie o odmietnutí odvolania zrušil a vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a ten následne uznesením č.k. 16Co/115/2012-113 zo dňa 18.10.2012 spomínaný rozsudok pre zmeškanie zrušil a vrátil Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie. To sa už viedlo pod sp. zn. 10C/388/2012.

7. V spomínanom konaní podal žalobca (teda v pôvodnom konaní žalovaný) vzájomný návrh dňa 28.7.2014 (č.l. 151), ktorý je predmetom tohto sporu. Z jeho obsahu nevyplýva a ani z iných vyjadrení, že by žalovanú žalobca vyzýval pred doručením tejto protižaloby na zaplatenie sumy 3.000 Eur. Medzi stranami je totiž nesporné, že žalobca na základe skoršieho právoplatného a vykonateľného rozsudku pre zmeškanie vyplatil žalovanej sumu 3.000 Eur. Právnemu zástupcovi žalovanej bola táto protižaloba doručená 14.8.2014.

8. Súd prvej inštancie rozhodol následne rozsudkom č.k. 10C/388/2012-182 zo dňa 4.2.2015 ohľadom žaloby žalovanej tak, že zaviazal žalobcu zaplatiť jej titulom primeraného finančného zadosťučinenia 700 Eur, jej žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vzájomný návrh žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.000 Eur, ktorú sumu uhradil žalovanej na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku pre zmeškanie, vylúčil na samostatné konanie vrátane nároku o trovách konania o vzájomnom návrhu. Správoplatnil sa len výrok o zamietnutí žaloby nad sumu 700 Eur a o vylúčení protižaloby na samostatné konanie, ktoré sa v súčasnosti vedie pod sp. zn. 11C/2/2018.

9. Z procesných dôvodov súd druhej inštancie uznesením č.k. 19Co/128/2015-227 zo dňa 31.3.2016 zrušil predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zaplatení 700 Eur a trov konania.

10. Ďalším rozsudkom č.k. 10C/388/2012-250 z 15.6.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 10C/388/2012-275 zo dňa 28.6.2017 súd rozhodol tak, že priznal žalovanej voči žalobcovi právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 700 Eur a zaviazal ho aj k náhrade trov konania o primerané finančné zadosťučinenie. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.1.2018, keďže bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 16Co/56/2017-303 zo dňa 28.11.2017. Žalobca však podal voči tomuto rozsudku dovolanie, spis však ešte nebol predložený dovolaciemu súdu.

11. K procesnému návrhu žalobcu na vyhlásenie čiastočného rozsudku pre uznanie nároku súd uvádza, že k takémuto postupu neboli splnené procesné podmienky, pretože žalovaná žiadny prejav o uznaní uplatneného nároku žalobu ani vo vzťahu k sume 2.300 Eur neučinila. Súd považuje za bezpredmetný aj

návrh na prerušenie konania o časti nároku, podľa názoru súdu možno prerušiť len celé súdne konanie a k takémuto postupu v danom prípade súd nevidí dôvod, navyše zjavne žalobca ani nemá záujem o prerušenie celého konania.

12. Nárok žalobcu súd posúdil podľa 451 a násl. Občianskeho zákonníka.

13. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

14. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

16. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

17. V danom prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovanej tým, že žalobca jej plnil na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia sumu 3.000 Eur, pričom toto rozhodnutie bolo neskôr zrušené. Novým právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím bol však žalovanej priznaný voči žalobcovi nárok z toho istého titulu, ale už len vo výške 700 Eur, čo znamená, že bezdôvodné obohatenie žalovanej predstavuje sumu 2.300 eur, čo je rozdiel medzi úhradou žalobcu žalovanej 3.000 Eur a priznaným nárokom žalovanej voči žalobcovi vo výške 700 Eur. Jedná sa o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol a preto súd považoval za dôvodné vyhovieť žalobe, ale len o zaplatenie sumy 2.300 Eur a vo zvyšku ju ako neodôvodnenú s poukazom na vyššie uvedené dôvody zamietol.

18. Žalobcovi súd prisúdil aj úroky z omeškania, na ktoré má zákonný nárok podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

19. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Ako už súd konštatoval, žalobca nepreukázal, žeby žalovanú vyzýval na vydanie bezdôvodného obohatenia ešte pred podaním protižaloby a keďže táto bola doručená právnemu zástupcovi žalovanej dňa 14.8.2014, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania od nasledujúceho dňa s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka. V tom čase výška úrokov z omeškania činila 5,15% p.a. Keďže žalobca uplatňoval úroky z omeškania vo väčšom rozsahu a aj za dlhšie obdobie, súd zamietol žalobu aj v časti úrokov z omeškania nad 5,15%, ako aj za obdobie od 14.1.2011 do 14.8.2014.

23. Zároveň súd zohľadnil nepriaznivú sociálnu situáciu žalovanej, ktorá dosahuje nízky mesačný príjem a po odpočítaní jej pravidelných výdavkov jej nezostáva veľa na vlastné živobytie. Súd jej preto povolil mesačné splátky, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku s poukazom na 232 ods. 3, 4 CSP.

24. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 2 a § 257 CSP. Podľa pomeru úspechu strany v spore nárok na náhradu trov konania vznikol žalobcovi, ale zároveň súd mal za to, že v danom prípade je dôvodná aplikácia § 257 o nepriznaní tohto nároku, ak

existujú dôvody hodného osobitného zreteľa. Tie spočívajú opäť v už spomínaných sociálnych pomeroch žalovanej, ale tiež v okolnostiach tohto prípadu. Tie sú konštatované v predchádzajúcich rozsudkoch, ktoré sú citované vyššie, v zmysle ktorých sa žalobca dopustil nekalých obchodných praktík voči žalovanej. Žalobca vedome spracoval absolútne neplatné zmluvy ohľadom predaja hnuteľných vecí zo strany žalovanej žalobcovi a následného spätného odpredaja tých istých vecí žalobkyni, aj keď nikdy k ich odovzdaniu nedošlo a tento postup žalobcu súd vyhodnotil ako jeho nekalú obchodnú praktiku v snahe vyhnúť sa uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle osobitného predpisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.