Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-78-2014.pdf
PDF · 140.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-16C/78/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou vo veci žalobcu Ing. Z. S.E., H.. XX.X.XXXX, R. C. E. XXX, E., zast. JUDr. Katarínou Adamovskou, advokátkou, so sídlom Žižkova 6, Košice proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.500,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.500,-eur od 15.11.2013 do zaplatenia.
Žalobu v zostávajúcom rozsahu zamieta.
Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 3.3.2014 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 12.850,09 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 15.11.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalovaná suma predstavovala náhradu škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci uplatnená v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). Žalobca uviedol, že uznesením ČVS: X.-XX/CA-E.-XXXX zo dňa X.X.XXXX bolo voči nemu vznesené obvinenie pre prečin poškodzovania cudzej veci. Sťažnosť žalobcu proti uzneseniu bola uznesením sp.zn. XPV XX/XX zo dňa XX.X.XXXX vydaným prokurátorkou Okresnej prokuratúry Košice-okolie ako nedôvodná zamietnutá. Poverený policajt, ktorý vzniesol obvinenie voči žalobcovi, sa po námietke žalobcu uznesením ČVS: X.-XX/CA- E.-XXXX zo dňa 7.3.2011 vylúčil z úkonov trestného konania pre svoju zaujatosť, spočívajúcu v blízkom vzťahu s údajným poškodeným vo veci. Na základe podanej obžaloby Okresný súd Košice-okolie dňa 6.7.2011 pod spisovou značkou XT XX/XXXX vydal trestný rozkaz, ktorým žalobcu uznal vinným. Po podanom odpore a nariadení hlavného pojednávania vzal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice-okolie pred hlavným pojednávaním obžalobu späť a vec bola vrátená do prípravného konania. Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice-okolie uznesením sp.zn. XPv XX/XX zo dňa 28.2.2012 zrušil uznesenie č. X.-XX/CA-E.-XXXX zo dňa 9.2.2011 ako nezákonné, pretože bolo vydané vylúčenou osobou. Na základe pokynu prokurátora vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ Košice-okolie uznesením č. X.-XX/OVK-E.-XXXX zo dňa 6.3.2012 opakovane vzniesol voči žalobcovi obvinenie. Sťažnosť žalobcu proti uvedenému uzneseniu bola prokurátorkou Krajskej prokuratúry Košice opätovne zamietnutá ako nedôvodná (sp.zn.1/X E. XXX/XX-X zo dňa 11.4.2012). Na návrh žalobcu (obvineného) na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní Generálny prokurátor SR uznesením sp.zn. IV Pz 94/12-9 zo dňa 10.8.2012 rozhodol, že uznesením prokurátorky Krajskej prokuratúry Košice sp.zn. 1/1 Kpt 289/12 zo dňa 11.4.2012 bol porušený zákon v neprospech
obvineného, a dotknuté uznesenie, ako aj uznesenie o vznesení obvinenia č. ORP-63/OVK-KS-2012 zo dňa 6.3.2012 zrušil. Podľa žalobcu bolo trestné stíhanie voči nemu vedené na základe na základe nezákonných rozhodnutí (uznesenie o vznesení obvinenia č. X.-XX/CA-E.-XXXX zo dňa 9.2.2011 zrušené ako nezákonne uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Košice-okolie sp.zn. 2Pv 28/11 zo dňa 28.2.2012 a uznesenie o vznesení obvinenia č. X.-XX/OVK-E.-XXXX zo dňa 6.3.2012, ako aj uznesenie prokurátorky Krajskej prokuratúry sp.zn. X/X E. XXX/XX zo dňa 11.4.2012 zrušené uznesením Generálneho prokurátora SR sp.zn. IV Pz 94/12-9 zo dňa 10.8.2012 ako nezákonné). Vo veci trestného stíhania voči žalobcovi ako obvinenému došlo k nesprávnemu úradnému postupu, a to:
- postup Okresnej prokuratúry Košice-okolie, ktorej prokurátorka podala obžalobu voči žalobcovi napriek tomu, že trestné stíhanie voči nemu bolo vedené na základe uznesenia o vznesení obvinenia vydaného policajtom, ktorý sa neskôr sám vylúčil z úkonov trestného konania na základe skutočnosti existujúcej už v čase vznesenia obvinenia, pričom po vylúčení dotknutého policajta jednotlivé úkony trestného konania neboli zopakované a obžaloba tak vychádzala z výsledkov trestného stíhania voči žalobcovi ako obvinenému na základe zjavne nezákonného rozhodnutia;
- postup Okresného súdu Košice-okolie, ktorý vo veci vydal trestný rozkaz, hoci mal z dôvodu závažných procesných chýb (obvinenie vznesené vylúčeným policajtom) obžalobu odmietnuť a vec vrátiť prokurátorovi;
- prokurátor Okresnej prokuratúry Košice-okolie vzal obžalobu späť v rozpore s ust. § 355 ods. 7 Trestného poriadku, v zmysle ktorého môže prokurátor vziať späť obžalobu po vydaní trestného rozkazu len dovtedy, kým sa trestný rozkaz nedoručí niektorej z osôb uvedených v ods.1, pričom v predmetnej veci bol trestný rozkaz už doručený obvinenému;
- procesný postup ani zistený skutkový stav dostatočným spôsobom neodôvodňovali v poradí druhé vznesenie obvinenia proti žalobcovi. Z dôvodu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu si žalobca uplatnil u žalovanej nárok na náhradu škody žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 8.3.2013 v celkovej výške 14.914,09 eur, pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia v trestnom konaní 2.000,-eur, nákladov na cesty na vyšetrovacie úkony 64,-eur, ušlého zisku 6.250,09 eur a nemajetkovej ujmy 6.600,-eur. Žalovaná uznala nárok na náhradu škody vo výške 1.418,99 eur, a to titulom trov právneho zastúpenia v trestnom konaní 1.354,99 eur a titulom náhrady cestovného vo výške 64,-eur a uznaný nárok žalobcovi dňa 19.12.2013 uhradila. Zostávajúcu časť uplatneného nároku bez bližšieho odôvodnenia odmietla. Podanou žalobou si žalobca uplatnil nárok na náhradu ušlého zisku vo výške 6.250,09 eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 6.600,-eur. Nárok na náhradu ušlého zisku odôvodnil žalobca skutočnosťou, že od 23.5.2011 pracoval v spoločnosti N. K. K..Q..X.., K. K.M. D. D., X. Ž.. V dôsledku vedeného trestného stíhania ku koncu roka 2011 ukončil pracovný pomer v uvedenej spoločnosti a od februára 2012 sa zamestnal v spoločnosti U. K. K..Q..X.. v Košiciach, aby mal lepšiu možnosť obhajovať sa a vykonávať svoje procesné práva v trestnom konaní. V uvedenom zamestnaní jeho priemerný mesačný príjem predstavoval sumu o 892,87 eur nižšiu ako bol jeho príjem v spoločnosti N. K. K..Q..X.. Ušlý zisk za obdobie od trestným stíhaním vynúteného ukončenia pracovného pomeru u predchádzajúceho zamestnávateľa (t.j. od 1.1.2012) do času zrušenia uznesenia o vznesení obvinenia voči jeho osobe Generálnym prokurátorom SR (t.j. do augusta 2012) vyčíslil na sumu 6.250,09 eur. Nárok na nemajetkovú ujmu dôvodil tým, že trestné stíhanie vedené na základe nezákonných rozhodnutí negatívnym spôsobom podstatne ovplyvnilo jeho rodinný, spoločenský a pracovný život. Žalobca bol nútený okrem zamestnávateľa zmeniť aj svoje bydlisko, nakoľko trestné stíhanie jeho osoby značne znížilo jeho česť a spoločenskú vážnosť v mieste jeho predošlého bydliska (obec E.), preto sa poškodený presťahoval do obce R. v Z. Q.. V čase trestného stíhania bol žalobca v rozvodovom konaní, v rámci ktorého sa rozhodovalo aj o úprave rodičovských práv a povinností k jeho dvom maloletým dcéram. Vtedajšia manželka žalobcu mala v tom čase intímny pomer s údajným poškodeným v trestnej veci, ktorý je príslušníkom Policajného zboru a zároveň známym policajta, ktorý vzniesol obvinenie. Argument vedeného trestného stíhania voči žalobcovi jeho vtedajšia manželka využívala ako účelovú zbraň v rozvodovom konaní jednak s cieľom dosiahnuť rozvod manželstva, ale predovšetkým s cieľom získať výlučnú starostlivosť o dve maloleté dcéry, o ktoré sa žalobca mal záujem starať minimálne rovnocenne ako ich matka. Znaleckým posudkom bola schopnosť žalobcu starať sa osobne o maloleté deti a vykonávať iné rodičovské kompetencie nepochybne potvrdená, avšak účelové trestné stíhanie obraz žalobcu ako otca schopného postarať sa o svoje dve dcéry bol nežiaduco skreslený, čím žalobca značne citovo trpel a mal obavy o svoj vzťah s vlastnými deťmi, o jeho udržanie a rozvoj. Taktiež je potrebné vziať do úvahy, že žalobca nežil v anonymnom prostredí veľkého mesta, ale v malej dedinke, kde
všetci obyvatelia poznali nielen jeho, ale aj jeho príbuzných. Samotný fakt trestného stíhania bol v okolí žalobcu zdrojom škodoradostných klebiet a ohovárania, k čomu prispelo aj opakované vykonávanie úkonov trestného stíhania aj na mieste, kde sa skutok mal stať (pred bytovkou, kde žalobca žil). Samotná skutočnosť trestného stíhania, v spojení s ostatnými popísanými okolnosťami, za ktorých došlo k trestnému stíhaniu žalobcu, tak mala zrejmý bezprostredný a podstatný vplyv na jeho rodinné vzťahy, ako aj spoločenskú reputáciu. Žalobca mal za to, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, ktorá mu bola spôsobená nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci pri trestnom stíhaní jeho osoby, a preto si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 6.600,-eur. Uvedenú sumu považoval za primeranú závažnosti opakovaného porušenia jeho práva a dôsledkom tohto porušenia na jeho spoločenský, rodinný a pracovný život.
2. Žalovaná žalobou uplatnený nárok neuznávala. V písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 4.4.2014 uviedla, že žalobca nepreukázal a nenavrhol relevantné dôkazy o tom, že by ku zmene zamestnania došlo v súvislosti s trestným konaním, a preto mu nepatrí náhrada ušlého zisku. Z obdobných dôvodov t.j. neunesenie dôkazného bremena mu nepatrí ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobu preto navrhla zamietnuť. Vo svojich neskorších písomných podaniach poukazovala na skutočnosť, že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi trestným konaním a znížením príjmu žalobcu.
3. S účinnosťou od 1.7.2016 sa na konanie sporových strán pred súdom vzťahuje zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd podľa tohto predpisu postupuje aj v konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona (§ 470 ods.1 CSP).
4. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 8.3.2013 adresovanej Generálnej prokuratúre SR ako orgánu oprávnenému konať za štát. Poukázal na nezákonné rozhodnutia a nesprávny úradný postup v trestnom konaní, za čo požadoval náhradu škody vo výške 14.914,09 eur (trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní 2.000 eur, cestovné náklady na vyšetrovacie úkony 64,-eur, ušlý zisk 6.250,09 eur a nemajetková ujma 6.600,-eur). V liste zo dňa 25.10.2013 Generálna prokuratúra SR žalobcovi oznámila, že sa javí, že sú splnené zákonné podmienky nároku na náhradu škody. Žalobcovi priznala náhradu škody titulom trov právneho zastúpenia vo výške 1.354,99 € a cestovného v sume 64,-eur, t.j. vo výške celkom 1.418,99 eur. V zostávajúcom rozsahu považovala uplatnenú náhradu škody za nedôvodnú a odmietla ju. Priznaná suma bola dňa 19.12.2013 zaslaná žalobcovi.
5. Podľa ust. § 3 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti sa nemožno zbaviť (§ 3 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z.).
6. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní (§ 5 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z.).
7. V zmysle ust. § 6 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
8. Podľa ust. § 9 ods.1, ods.4 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
9. Pasívna legitimácie žalovanej vyplýva z § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/ 2003 Z.z. Uplatnený nárok bol predbežne prerokovaný v zmysle ust. § 15, § 16 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, čím boli splnené podmienky vyžadované zákonom pre konanie o nároku žalobcu pred súdom.
10. Súd skúmal, či je daná zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom tak, ako to vo svojom žalobnom návrhu tvrdil žalobca. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je kumulatívne splnenie troch základných predpokladov, a to 1. nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, 2. vznik škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Všetky tieto podmienky musia byť splnené súčasne, preto o vzniku zodpovednosti nemožno hovoriť, ak chýba ktorýkoľvek z týchto predpokladov. Zákon zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť.
11. Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré sa neskončilo odsudzujúcim rozsudkom, treba hľadať nielen v ustanovení článku 46 ods. 3 Ústavy SR, ale vo všeobecnej rovine predovšetkým v článku 1 ods. 1 Ústavy SR, teda v princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takej situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma, spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe), bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela súdna prax k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal, a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania (porovnaj citované uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/ XXXX, X Z. L. XX/XXXX).
12. Existencia nezákonných rozhodnutí a nesprávneho postupu orgánov činných v trestnom konaní tak ako to tvrdil žalobca a ako to konštatoval Generálny prokurátor SR v uznesení zo dňa 10.8.2012 vyplynula z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu Č.:X.-XX/OVK-E.-2012. Túto skutočnosť, a teda splnenie jednej z podmienok pre určenie zodpovednosti za škodu súd považoval za nespornú, aj vzhľadom na uznanie práva na náhradu škody žalovanou v rámci predbežného prerokovania nároku (viď bod 4 odôvodnenia).
13. Spornou bol vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonnými rozhodnutiami / nesprávnym úradným postupom a škodou uplatňovanou žalobcom.
14. V zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
15. Podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení (§ 17 ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z.).
16. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že postupom času vznikli v jeho manželstve problémy. Manželka si začala vzťah so susedom z bytovky, žalobcu chcela ho dostať z bytu, obmedziť jeho kontakt s deťmi a získať finančné prostriedky, a to za výdatnej pomoci jej priateľa, ktorý je policajtom. Vznesené obvinenie voči žalobcovi bolo vymyslené a vykonštruované. V čase, kedy malo dôjsť k poškodeniu motorového vozidla priateľa jeho bývalej manželky, sa žalobca nachádzal niekde inde. Policajt, ktorý vec vyšetroval, bol dobrým kamarátom poškodeného a jeho bývalej manželky. Žalobca mal s trestným konaním, ktoré sa voči nemu viedlo, obrovské problémy, vyčerpávalo ho to a trpel nespavosťou. V súčasne prebiehajúcom rozvodovom konaní manželka žalobcu poukazovala na jeho údajnú agresivitu, ktorú opierala práve o skutok, ktorý mal vykonať. O uvedenom sa dozvedeli aj žalobcovi kolegovia bývajúci v susedstve a vo vtedajšom zamestnaní, zrejme v spoločnosti N., mu bolo naznačené, že okolnosti vedeného trestného stíhania nie sú vzhľadom na jeho pozíciu žiaduce. Žalobca preto ukončil pracovný pomer a zamestnal sa v spoločnosti Vitalo Slovakia v Žiline, kde pracoval ako výrobný riaditeľ. Táto práca mu vyhovovala. Počas pôsobenia v uvedenej spoločnosti sa stal obžalovaným a následne bol odsúdený platobným rozkazom. V tomto štádiu trestného konania bol nútený nájsť si právnika, pretože sa chcel z tejto situácie dostať. S advokátkou JUDr. Adamovskou sa im podarilo preukázať jeho nevinu, čo však trvalo veľmi dlho, možno 2-3 roky. Bol to enormný nápor na jeho psychiku, bol bezúhonným občanom, ktorý nikdy nemal problémy s políciou. Neprichádzalo do úvahy, aby žalobca zotrval v Žiline, pretože sa musel zúčastňovať úkonov trestného konania a aktívne sa v ňom brániť. Ak by sa z tejto situácie nedostal, ovplyvnilo by to celý jeho život po stránke pracovnej, ako aj vo vzťahu k deťom. Žalobca tvrdil, že zo Žiliny odišiel len kvôli trestnému stíhaniu. Po rozviazaní pracovného pomeru so spomínaným zamestnávateľom v Žiline zobral prvú prácu, ktorá bola na primeranej úrovni, nedosahovala však úroveň predchádzajúceho zamestnania. Zamestnal sa v spoločnosti U. ako vedúci výroby, čo je o 1- 2 stupne nižšia pozícia ako vykonával u predchádzajúceho zamestnávateľa. Zamestnávateľovi, s ktorým skončil pracovný pomer vplyvom trestného konania neoznamoval, že sa proti nemu vedie trestné konanie, pretože by to bolo nežiaduce s ohľadom na jeho pracovnú pozíciu. Uplatnenú nemajetkovú ujmu vo výške 6.600,- eur nepovažuje žalobca za vysokú, hodnotí ju ako banálnu, pretože zarába 2.800,-eur v hrubom, okrem toho dostáva prémie. Žalobca pociťoval neoprávnený zásah do svojich práv v dôsledku úkonov, ktoré vykonávali orgány činné v trestnom konaní. Poukázal napríklad na rekonštrukciu prípadu, ktorá sa vykonávala pred bytovkou, kde je 40 bytov, vzbudzovalo to záujem a prizerali sa tam takmer všetci susedia a všetci sa stotožňovali s tým, že to mal urobiť on. V trestnom konaní bol kontaktovaný políciou aj v mieste svojho bydliska, čo mu bolo veľmi nepríjemné a ponižujúce, pretože si zásielky riadne preberal. Žalobca poukázal na to, že počas celého trestného konania bol súčinný a zisťoval stav veci. Žalobca nepovažuje za normálne, keď mu za dverami opakovane zvonia policajti a sú mu doručované rôzne predvolania a zásielky z prokuratúry. Celá dedina rozprávala, že ho videli na polícii a pri rekonštrukcii prípadu. Za účelom prevzatia zásielok musel cestovať zo Ž. X hodín tam a 5 hodín späť. Pri výkone manažérskej funkcie v uvedenom zamestnaní neprichádzalo do úvahy, aby si riadne plnil pracovné povinnosti a trávil značnú časť na cestách, pričom nemohol čerpať voľno kedykoľvek potreboval. Takto síce fungoval asi trištvrte roka alebo rok, snažil sa to nejako skĺbiť, ale nešlo to. Žalobca poukázal na pochybenia prokurátorov a polície v konaní, ktoré sa proti nemu viedlo. Trestné konanie bolo zdĺhavé, obťažujúce, bolo tam mnoho pochybení, zrejmých nesprávností a nesprávnych postupov, ktoré mohli zodpovedné osoby včas eliminovať. Zásah nastal aj v oblasti jeho rodinných vzťahov, nakoľko bol v rozvodovom konaní a usiloval sa o striedavú osobnú starostlivosť, čo mu vedúce trestné konanie komplikovalo. Napríklad aj pri psychologickom vyšetrení musel znalcovi povedať, za čo je stíhaný, čo ovplyvnilo záver znaleckého posudku. Žalobca zdôraznil, že v rozvodovom konaní síce vyhlásil, že zo Žiliny do Košíc sa vrátil kvôli deťom, avšak urobil tak z dôvodu, že nebolo vhodné uviesť, že to bolo len v T. trestného konania. Myslel si, že tým stratí šancu získať deti do svojej starostlivosti. Žalobca sa hanbil, žil v dedinskom prostredí, kde ho poznali a bolo mu nepríjemné, čo sa o ňom rozpráva v súvislosti s poškodením auta priateľa jeho manželky. Tieto skutočnosti sa premietli aj v samotnom hodnotení starostom obce, ktorý ho spočiatku opisoval kladne, pričom neskôr už len stroho. Ovplyvnilo to aj širšiu rodinu žalobcu - jeho rodičov a ďalších príbuzných, ktorí bývajú v Seni (susediaca dedina). Žalobca si myslí, že príbuzní nevedeli, čo si majú o tom všetkom myslieť. On sa vyhýbal kontaktu s nimi, bolo mu to nepríjemné. Kontakt obmedzil aj s tetou, u ktorej bol s mamou na návšteve v čase, kedy malo
dôjsť k poškodeniu auta, a s ktorou bol dovtedy v intenzívnom vzťahu a vnímal ju ako svoju druhú mamu. Aj keď sa trestné stíhanie pre žalobcu skončilo, nedôvera a určitá opatrnosť niektorých ľudí ostala. Táto skutočnosť bola aj podstatným dôvodom, prečo sa rozhodol odsťahovať z obce. So svojimi dcérami má dobrý vzťah, chodievajú k nemu pravidelne. Dôsledky trestného konania sa prejavili aj na jeho zdravotnom stave, bol podráždený, nervózny a objavili sa u neho tiky na tvári, to po čase ustúpilo. Okamžite znervóznie, keď mu príde nejaká úradná, súdna zásielka a pod. a vplyvom zažitého stratil dôveru vo vzťahu k orgánom štátu. V strese prežil rok a pol.
17. Nadväzujúc na výpoveď žalobcu v konaní žalovaná poukázala na skutočnosť, že žalobca v čase rozviazania pracovného pomeru so zamestnávateľom v Ž. bol v trestnom konaní zastúpený advokátkou, a táto skutočnosť umožňovala robiť úkony prostredníctvom nej, pričom je nepochybne preukázané, že počas uvedeného obdobia dochádzal žalobca do Kechneca z rodinných dôvodov, keďže mal dve maloleté deti, s ktorými sa stýkal. Pri týchto návštevách sa mohol kontaktovať so svojou advokátkou a dojednávať postup v trestnej veci. Uviedla tiež, že podľa ustálenej súdnej praxe samotné vedenie trestného konania a jeho prípadné zastavenie resp. vydanie oslobodzujúceho rozsudku nie je automaticky dôvodom pre nároky na náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko orgány činné v trestnom konaní musia vo veci konať a vec riadne vyšetriť. Je to o subjektívnych pocitoch človeka, voči ktorému sa vedie trestné konanie, niekto si to nemusí ani uvedomovať a niekto to naopak vníma príliš citlivo. Orgány činné v trestnom konaní pracovali s dôkazmi, s ktorými sa museli vysporiadať. Nakoniec sa obvinenie vznesené proti žalobcovi zrušilo. Je potrebné tiež vziať do úvahy, že E. je veľkou obcou a je tam určitá anonymita.
18. V tejto súvislosti právna zástupkyňa žalobcu zdôraznila, že nie je vhodné vykonávať úkony v neprítomnosti klienta, ak sa ich chce on zúčastniť. V uvedenej veci mal žalobca potrebné informácie o skutočnostiach a súvislostiach medzi osobami a skutkami, aj vzhľadom na to, že časť trestného konania konal sám, bez advokáta. Žalobca sa pri úkonoch vyjadroval k faktom, skutkom a priebehu deja a ona vec riešila po právnej stránke. Nepovažovala za vhodné v tomto prípade tvrdiť, že prevzatím obhajoby by žalobca mohol riadne pôsobiť u svojho doterajšieho zamestnávateľa v Žiline.
19. Z výpovede svedkyne N. S., matky žalobcu vyplynulo, že žalobca mal problémy, keď ho nedôvodne obvinili. Svedkyňa presne nevedela, o čo išlo, pretože žalobca o tom nechcel rozprávať, vedela však, že sa to týkalo nejakého auta. Čo sa stalo, sa dozvedela od cudzích ľudí. Susedia a známi sa jej pýtali, čo jej syn urobil a či je to pravda. Rodina svedkyne mala dobrú povesť a každý bol prekvapený, čo sa deje. Svedkyňa pochádza z ôsmich súrodencov, z toho piati bývajú v Kechneci, v dedine ich každý pozná a všetci to intenzívne prežívali. Veľmi ťažko vnímala, že mu krivdia. Napríklad jej sestra sa s ňou týždeň nerozprávala, pretože uverila vine jej syna. Svedkyňu to ťažilo, plakala, hanbila sa ísť do obchodu, bolo je nepríjemné, keď sa každý pýtal, čo sa deje. V tomto období nebola mesiac v obchode v obci. Syna ľutovala, on však nebol až takom kontakte s ľuďmi z dediny, pretože pracoval mimo obce. V obci vyrástol, športoval a chodil do školy. Svedkyňa sa domnieva, že žalobca rozviazal pracovný pomer so zamestnávateľom v Žiline z rodinných dôvodov, sama mu prízvukovala, že rodina je to najdôležitejšie. Vnímala, že syn chce s deťmi tráviť viac času. Aj keď pracoval v Žiline, väčšinou bol cez víkendy s dcérkami a venoval sa im. Počas výkonu práce v Žiline žalobca niekoľkokrát cestoval do E. a potom späť, aj na otočku, aj v súvislosti s trestným konaním, často chodieval na políciu. Do trestného stíhania sa žalobca normálne prejavoval, usmieval sa a dával najavo svoje city, potom bol uzavretejší a svoje city neprejavoval. Vzťahy medzi žalobcom a jeho manželkou boli v čase začatia trestného stíhania viac-menej vyjasnené, boli rozídení, avšak prebiehalo konanie o rozvod manželstva. Z bytovky odišiel žalobca asi 3 roky pred trestným stíhaním, nebolo účelné, aby platil byt, v ktorom ostal sám bývať, preto prišiel bývať ku nej. Viackrát sa stalo, že u nej policajti zvonili a hľadali jej syna, ktorý už vtedy býval u nich. Uviedla tiež, že aj iní ľudia videli, že sa jej syn sa trápi. Syn od uvedenej udalosti trávi menej času so svojimi kamarátmi, známymi, aj spolužiakmi zo základnej školy, pričom si myslí, že určitú úlohu zohralo aj trestné stíhanie vedené proti nemu.
20. Svedkyňa E. M., sesternica žalobcu vo svojej výpovedi uviedla, že žalobcu vnímala vždy ako sebavedomého a akčného. O trestnom stíhaní sa dozvedela od svojej mamy, ktorá je švagrinou matky žalobcu. Dozvedela sa, že žalobca má problémy a je z niečoho obvinený. Bolo im to nepríjemné a vnímali to tak, že je to asi dôvodné, keď sa vznesie obvinenie. Žalobca jej niekoľkokrát volal a chcel prísť na
návštevu, jej to bolo nepríjemné a stretnutiu sa vyhýbala. Keď k nim potom prišiel, nespoznávala ho, bol strápený, vystresovaný, depresívny a nadával, ako sa mu krivdí, spomínal aj rodinné problémy. V tom čase sa so žalobcom nekontaktovala ani jeho rodina, myslí si, že každý sa chcel vyhnúť nepríjemnej situácii, keby vyvstala otázka trestného stíhania. Prejavilo sa to napríklad aj na svadbe žalobcovho brata S. N. Q. XXXX, na ktorej sa žalobca so svojou priateľkou zdržiaval bokom od rodiny, zrejme videl, že ho každý obchádza. Predtým bol žalobca spoločenský a na takýchto rodinných udalostiach sa bavil. Svedkyňa uviedla, že počula o zastavení trestného stíhania proti žalobcovi, ale vzťahy sa narušili a ochladli, voči žalobcovi pretrvávala určitá nedôvera a pochybnosti zostali. Vzťahy medzi žalobcom a ňou sa potom urovnali.
21. Svedok U. K., príbuzný žalobcu a zároveň poslanec obecného zastupiteľstva v Kechneci, vypovedal, že sa od známych aj príbuzných dozvedel o poškodení motorového vozidla priateľa pani S.E. a tiež o tom, že to mal urobiť žalobca. Hovorilo sa o tom aj na obecnom zastupiteľstve. Vie, že v tom čase žalobca pracoval v Ž. B. N. E. sa zdržiaval málo. Potom si kúpil dom N. Z.. Po uvedenej udalosti k nim prestala chodiť švagriná - matka žalobcu. V rámci rodiny odcudzovali žalobcu za to, že v rodine sa nestalo, aby bol niekto trestne stíhaný. Svedok nevedel, čo si má o tom myslieť, ale vzhľadom na to, že vlastníkom poškodeného vozidla bol priateľ manželky žalobcu, dávalo zmysel, že by tento skutok mal vykonať žalobca. Spomínaný priateľ manželky žalobcu hrával za Kechnec futbal, pozná ho tam veľa ľudí a vedel ovplyvniť aj verejnú mienku. Bývalá manželka žalobcu zároveň o žalobcovi rozprávala, že ju udrel a je zlý manžel, a v kontexte s týmito informáciami sa dalo uveriť spomínanému policajtovi. Určitý čas sa hneval na žalobcu, pretože mal situáciu vysvetliť, neozval sa a vznikali rôzne dohady a pochybnosti aj medzi nimi. Svedok si spomína na rekonštrukciu na parkovisku pred bytovku, okolo ktorej bolo v obci veľké „haló“ a čo sa spomínalo aj na jednom zo zastupiteľstiev. Po udalosti zbadal u žalobcu zmenu, už sa len pozdravili, pričom predtým sa zvykli porozprávať. Na žalobcovi videl, že má problémy a nechce sa rozprávať. Matka žalobcu bola smutná, nebola taká ako predtým a viac-menej sa im vyhýbala. Bolo vidieť, že ju niečo trápi. Svedkova matka spomínala, že pani Pašková si niekedy aj poplakala, ak k nej zašla. Podľa svedka dôvodom jej smútku boli okolnosti trestného stíhania a nie rozvod, pretože v tomto čase už boli vzťahy medzi manželmi, ako aj k ich deťom vyriešené. Svedok mal vedomosť o zmene zamestnania žalobcu, avšak o dôvodoch tejto zmeny nevedel. Žalobca už nechcel žiť v E., pretože sa tam necítil dobre, a preto sa rozhodol odsťahovať. Svedok sa nevedel vyjadriť k skutočnosti, či po zastavení trestného stíhania sa povesť žalobcu medzi občanmi zlepšila, avšak si myslí, že o vine žalobcu nepochybuje len jeho rodina. Nemá vedomosť o tom, že by sa v dedine rozprávalo o tom, že mohlo ísť o vykonštruované trestné stíhanie.
22. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 19.11.2015 uviedla, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že spolupracovníci žalobcu vedeli o jeho trestnom stíhaní a v dôsledku toho mali k nemu iný vzťah, čo by viedlo k rozviazaniu pracovného pomeru zo strany žalobcu. Dôvod lepšej obhajoby a vykonávania procesných práv v trestnom konaní považuje vzhľadom na priebeh trestného stíhania a skutočnosť, že mal obhajcu, za neakceptovateľný a účelový. Žalobca mal záujem o zverenie detí do jeho osobnej starostlivosti a to by nebolo možné, keby dochádzal do zamestnania M. Ž.. V obci E. žili jeho maloleté dcéry, teda sa dá predpokladať, že pravidelne chodil domov. Vtedy mal možnosť kontaktovať obhajcu. Žalobca tiež nepreukázal, že reputácia rodiny v obci, v ktorej žil, bola zhoršená oproti obdobiu pred predmetnými udalosťami ani že vzťahy so susedmi sa zhoršili. Žalobca tvrdil, že v obci, kde žil, trpel a bol zdrojom klebiet. Žalobca sa do obce vrátil v čase trestného stíhania a pritom nemusel, pretože mohol podstatnú časť týždňa prežiť v Žiline, kde bol pôvodne zamestnaný. Poukázala na vyjadrenie matky žalobcu, že v obci bolo všeobecne známou skutočnosťou, že žalobca žije v neusporiadanom manželstve, čoho dôsledkom bolo predmetné trestné konanie. Tiež nebolo preukázané, že trestné stíhanie bolo dôvodom na vysťahovanie žalobcu do Z.. Do obce E. sa pravidelne vracia za svojou matkou a deťmi.
23. Po vykonanom dokazovaní má súd za to, že v prípade uplatnenej náhrady ušlého zisku 6.250,08 eur nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím / nesprávnym úradným postupom a vznikom ušlého zisku. Príčina súvislosť znamená priamy, bezprostredný vzťah príčiny a následku, pričom musí ísť o hlavnú, priamu a bezprostrednú príčinu škody. Ušlý zisk predstavuje stratu očakávaného prínosu t.j. že nedôjde k zvýšeniu majetkových hodnôt, hoci s ohľadom na pravidelných chod veci sa ho dalo očakávať.
Žalobcom uplatnený ušlý zisk predstavoval sumu, o ktorú sa znížil príjem žalobcu v dôsledku zmeny zamestnania, ku zmene ktorej došlo podľa tvrdenia žalobcu v dôsledku trestného stíhania. Uviedol, že z dôvodu potreby bránenia sa v trestnom konaní bol nútený vzdať sa výhodnejšieho zamestnania N. Ž. a nájsť si prácu v E.. V rozvodovom konaní žalobca uviedol, že sa chce vrátiť do miesta bydliska dcér, aby nemuseli pri úprave styku cestovať z miesta bydliska jedného rodiča do miesta bydliska druhého z rodičov (č.l. 173 rozvodového spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11C 19/2009). Pôvodne žalobca žiadal zveriť deti do svojej osobnej starostlivosti, následne do striedavej starostlivosti rodičov. Žalobca sa v uvedenom konaní vyjadril (č.l. 188 rozvodového spisu), že kvôli striedavej osobnej starostlivosti zanechal zamestnanie v Ž., aby sa táto mohla realizovať. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v rozvodovom konaní žiadal o zverenie detí do svojej starostlivosti, a teda je logické, že si musel nájsť prácu v blízkosti ich bydliska, čo vyplynulo aj z vyjadrenia samotného žalobcu, že nechce, aby deti museli cestovať do rôznych miest. Súd poukazuje aj na vyjadrenie svedka - matky žalobcu, ktorá za dôvod návratu žalobcu zo Ž. M. E. považovala rodinné dôvody. Z rozvodového spisu nevyplynulo, že by sa žalobca plánoval zdržiavať s deťmi niekde inde. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd za hlavnú a bezprostrednú príčinou zmeny zamestnania považuje rodinné dôvody - snahu žalobcu o zverenie detí do jeho starostlivosti. Súd uznáva, že k nájdeniu si zamestnania v okolí bydliska detí žalobcu mohlo prispieť aj prebiehajúce trestné konanie, žalobcovi na jeho výsledku záležalo, bol aktívny a súčinný. Žalobca však mal v trestnom konaní obhajkyňu, a teda jeho účasť na niektorých úkonoch trestného konania nebola tak nevyhnutná ako v prípade, ak by sa obhajoval výlučne sám. Okolnosť vedeného trestného stíhania súd považuje len za vedľajšiu príčinu vzniku prípadnej škody a tvrdenia žalobcu, že dôvodom zmeny zamestnania bolo výlučne trestné konanie, vyhodnotil ako účelové. Nakoľko súd dospel k záveru, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi znížením príjmu a trestným stíhaním, považoval nárok žalobcu na náhradu ušlého zisku za nedôvodný a jeho výškou sa nezaoberal.
24. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy 6.600,-eur žalobca uplatňoval v zhode s § 17 ods. ods. 2, ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z.. Priznanie nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy pri konštatovaní porušenia práva (nezákonného rozhodnutia / nesprávneho úradného postupu), ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením pre poškodeného, pričom zásah tejto intenzity musí žalobca preukázať. Nemajetková ujma má byť určitou náhradou za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu v nemajetkovej sfére dotknutej osoby. Jej výšku určuje súd úvahou s prihliadnutím na závažnosť spôsobenej ujmy, vychádzajúc predovšetkým z kritérií uvedených v ust. § 17 ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z.
25. V zhode s vyššie cit. uzneseniami Najvyššieho súdu SR (viď bod 11 odôvodnenia) súd zastáva názor, že v prípade ak sa trestné stíhanie neskončilo odsudzujúcim rozsudkom, má byť odškodná každá ujma spôsobená osobe, voči ktorej bolo trestné stíhanie vedené. Napriek skutočnosti, že orgány činné v trestnom konaní vychádzajú z určitých dôvodných konkrétnych skutočnosti a tieto musia riadne prešetriť, rozhodujúcim je záver t.j. výsledok trestného konania, a teda či osoba bola právoplatne odsúdená za trestný čin, ktorý sa jej kládol závinu alebo nie. Uvedený záver však nemôže byť prijímaný absolútne a bezvýhradne. Za nezákonné nemôže byť automaticky považované každé začatie trestného stíhania resp. každé vznesenie obvinenia, ktoré neviedlo k právoplatnému odsúdeniu, bez posúdenia a zohľadnenia osobitosti trestného prípadu. Pri vznesení obvinenia musia byť predovšetkým splnené dve kumulatívne podmienky: konkretizovaná osoba a dôkazy, ktoré dostatočne odôvodňujú postup na vznesenie obvinenia. Preto je potrebné s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu pozorne zvážiť priebeh trestného konania z hľadiska vývoja dôkaznej situácie ako aj základných zásad trestného konania.
26. Každé trestné stíhanie negatívne ovplyvňuje osobný, súkromný život stíhaného a predstavuje zásah do jeho cti a dobrej povesti tým skôr, ak sa jedná o nepravdivé obvinenie. Vedené trestné stíhanie znamená zároveň pre stíhaného neistotu v jeho právnom postavení. Náhrada nemajetkovej v peniazoch však má byť znakom a prostriedkom spravodlivej nápravy a nemá predstavovať prostriedok na obohacovanie sa.
27. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že u žalobcu nie je dostatočným zadosťučinením len konštatovanie porušenia práva, pretože došlo k závažnému narušeniu dôstojnosti žalobcu, k poškodeniu jeho dobrého mena a občianskej cti a narušeniu rodinných vzťahov. Žalobca bol bezúhonným občanom, vyrastal v dedine s cca 900 - 1000 obyvateľmi, obyvatelia poznali jeho i celú jeho rodinu. V dôsledku prebiehajúceho trestného stíhania bola narušená dobrá povesť žalobcu. Žalobca mal v súčasne prebiehajúcom rozvodovom konaní sťaženú pozíciu, pretože musel preukazovať spôsobilosť riadnej starostlivosti o maloleté deti. Prebiehajúce trestné stíhanie malo na žalobcu negatívny dopad aj v oblasti jeho zdravia, prejavila sa u neho nespavosť, nervozita a podráždenosť. Žalobca sa zmenil, bol depresívnym, vystresovaným a uzavretým a prestal dôverovať štátu a štátnym orgánom. Narušili sa tiež vzťahy žalobcu s jeho príbuznými, pričom trestné stíhanie malo negatívny vplyv aj na matku žalobcu, ktorá sa pre uvedenú situáciu trápila a hanbila. Súd vzal do úvahy dĺžku trestného konania 1,5 roka, ako aj skutočnosť, že počas trestného stíhania osobná sloboda žalobcu nebola obmedzená. Tvrdenia žalobcu o negatívnom dopade trestného stíhania na jeho pracovný život a postavenie v zamestnaní neboli preukázané (podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni žalobca nebol v čase začatia trestného stíhania vôbec zamestnaný, zamestnal sa až dňa 23.5.2011 v spoločnosti N. K. K..Q..X..). Pokiaľ ide o zásah do dobrej povesti žalobcu, súd zohľadnil, že žalobca sa v obci nezdržiaval stále (čo potvrdili svedkovia N. S. B. U. K.) a do obce chodil len cez víkendy a v prípade potreby, a teda uvedený zásah pociťoval menej intenzívne ako keby v obci trvale žil. Pritom sám vypovedal, že už v roku 2011 odsťahoval do Z.. Súd tiež prihliadal na výšku nemajetkovej ujmy priznávanú v obdobných prípadoch, pričom vychádzal predovšetkým z rozhodnutí predložených stranami v konaní. Žalovaná poukázala na to, že žalobca neutrpel žiadnu ujmu v rodinnom živote ani vo vzťahu k výkonu rodičovských práv, pretože tieto riadne vykonáva, má striedavú rodičovskou starostlivosť a s deťmi sa stýka. Je pravdou, že žalobca sa nakoniec domohol zverenia detí do striedavej starostlivosti a má s nimi dobrý vzťah, v dôsledku trestného konania mal však zhoršenú pozíciu pri rozhodovaní o osobnej starostlivosti a došlo k negatívnemu zásahu do jeho rodinného života, vrátane vplyvu na jeho matku.
28. Zhodnotiac každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli strany sporu (§ 161 CSP) súd ustálil ako dôvodnú a primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.500,-eur.
29. Právo žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej sumy vyplýva z ust. § 517 Občianskeho zákonníka a analogického použitia ust. § 16 ods.4 zákona č. 514/2003 Z.z. V zmysle ust. § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní a ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 16 ods.4 veta tretia zákona č. 514/2003 Z.z. ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
30. Listom zo dňa 25.10.2013 žalovaná oznámila žalobcovi, že nárok na náhradu škody v rozsahu prevyšujúcom 1.418,99 eur neuspokojí, v žalobe uvedený počiatok omeškania 15.11.2013 je teda v súlade s vyššie cit. ustanovením § 16 ods.4 zákona č. 514/2003 Z.z. Výška úrokov je určená ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je táto o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo v danom prípade predstavuje 5,25% z dlžnej sumy ročne (5 % + 0,25%).
31. Keďže nárok žalobcu v zostávajúcom uplatnenom rozsahu súd považoval za nedôvodný a nepreukázaný, zamietol ho.
32. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zhode s ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Žalobca bol v konaní procesne úspešnou stranou v časti priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, nakoľko rozhodnutie o rozsahu nemajetkovej ujmy v peniazoch je stanovené na základe voľnej úvahy súdu a sporová strana, ktorá uspeje pri posudzovaní tohto nároku, sa v súlade s ustálenou súdnou praxou považuje za plne úspešnú (k tomu viď uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 8.2.2017, sp.zn. P.. Ú. XX/XXXX). V zostávajúcom rozsahu t.j. v časti náhrady ušlého zisku bol neúspešným. Súd preto vychádzal zo záveru, že úspech žalobcu sa rovná jeho neúspechu, a preto rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1, § 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1 CSP). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).