Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_2CoCsp-40-2021.pdf
PDF · 77.54 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/40/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: M. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpeného: WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO: 50 680 552, o zaplatenie 478,83 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8Csp/46/2020 - 48 zo dňa 31.07.2020, takto
rozhodol:
Pripúšťa zmenu strán konania na strane žalobcu tak, že namiesto žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, vstupuje do konania ako žalobca spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154.
Zrušuje rozsudok a konanie zastavuje.
Nepriznáva stranám náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 478,83 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 478,83 € od 26.7.2017 do zaplatenia a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 4, § 53 ods. 9,§ 565, § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy.
3. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca si žalobou uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 478,83 eura s príslušenstvom. Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding a.s.) a žalovaný uzatvorili dňa 20.4.2015 zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXXX / XXXXXXXXXX/, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 848,70 eura na kúpu spotrebného tovaru v hodnote 848,70 eura. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 41. mesačných splátkach v sume 30,87 eura, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1.265,67 eura. Do podania žaloby žalovaný uhradil z vyššie uvedenej zmluvy sumu 719,14 eura Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca žalobcu dňa 25.5.2017 listom - Predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, právny predchodca žalobcu dňa 19.7.2017 úver zosplatnil, o
čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 20.7.2017 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Do podania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol platne právny vzťah a to na základe zmluvy o úvere, podľa ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 848,70 eura, ktoré mal žalovaný splatiť v pravidelných mesačných splátkach. Keďže žalovaný riadne a včas neplnil svoj záväzok, právny predchodca žalobcu dôvodne pristúpil k zosplatneniu úveru. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 478,83 eura, t.j. sumu omeškaných splátok a zosplatneného zvyšku istiny úveru. Podľa zistenia súdu sadzba úroku z omeškania v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. bola ku dňu 26.7.2017 (t. j. po uplynutí 5 dní od odoslania oznámenia o zosplatení) vo výške 5 % p.a.. Vzhľadom na priznaný nárok, súd žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 478,83 eura. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP.
4. Proti rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v súlade s § 365 ods. 2 písm. b) a h) CSP. Uviedol, že na základe skutkového stavu vymedzeného žalobcom súd prvej inštancie mal prísť k záveru, že žalobca v žalobe neuniesol nielen dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia, že porušil § 7 ods. 1a a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré sú výrazom čl. 5 a 8 smernice 2008/48. Súd prvej inštancie sa však vo svojom rozsudku s touto otázkou nevysporiadava, a tak porušuje právo žalovaného na spravodlivý proces. Banka ako veriteľ nekonala s odbornou starostlivosťou a teda nemohla vyhlásiť predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Navyše banka nepreukázala, že hrubo porušila svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
5. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zastavenie konania.
7. Podľa § 80 ods. 1 a 3 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu podľa ods. 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.
8. V priebehu odvolacieho konania bol súdu doručený návrh žalobcu na pripustenie zmeny strany sporu u žalobcu, a to na základe postúpenia vymáhanej pohľadávky na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťami Consumer Finance Holding a.s., Všeobecná úverová banka, a.s. a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkom. Predmetná Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok bola predložená súdu vo forme fotokópie. Spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. zároveň v návrhu vyjadrila súhlas so vstupom do predmetného konania. S poukazom na predloženú zmluvu o postúpení pohľadávky, návrh a súhlas spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, odvolací súd postupom podľa citovaného ust. § 80 CSP rozhodol, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpila uvádzaná spoločnosť.
9. Podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
10. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného vyhláseného podľa § 167 a nasl. ZoKR je, že súd musí bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení konania, ak je jeho predmetom pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.
11. Odvolací súd uvádza, že v priebehu odvolacieho konania bol uznesením Okresného súdu Prešov, sp.zn. 3OdK/172/2021 zo dňa 01.07.2021 prvým výrokom vyhlásený konkurz na majetok žalovaného, druhým výrokom bol ustanovený správca N.. V. B., so sídlom I. XX, XXXX C., V.: XX XXX XXX, tretím výrokom boli vyzvaní veritelia dlžníka na prihlásenie pohľadávok; štvrtým výrokom bol žalovaný ako dlžník oddlžený; piatym výrokom bolo začaté hlavné insolventné konanie; šiestym až deviatym výrokom boli správcovi uložené povinnosti a desiatym výrokom bola uložená povinnosť učtárni súdu prvej inštancie. Odvolací súd ďalej zistil, že predmetné uznesenie bolo zverejnené aj v Obchodnom vestníku pod č. 131/2021 a to dňa 09.07.2021.
12. V predmetnom prípade žalobcom uplatňovaná pohľadávka v zmysle § 166a ZoKR je pohľadávkou, ktorú bolo možné uspokojiť iba v konkurze. Účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
13. Vzhľadom na to, že konanie nebolo ku dňu vyhlásenia konkurzu právoplatne skončené a v zmysle citovaného § 167e ZoKR má byť zastavené, je potrebné spolu so zastavením konania zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť (v jednom konaní nemôže popri sebe existovať rozsudok spolu s uznesením o zastavení konania).
14. Na základe vyššie uvedeného teda možno konštatovať, že v odvolacom konaní nastala zásadná právna skutočnosť, ktorá bráni odvolaciemu súdu o podanom odvolaní žalovaného vecne rozhodnúť. Ako bolo už vyššie konštatované, zverejnením rozhodnutí o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného v Obchodnom vestníku sa začal konkurz a žalovaný ako dlžník bol oddlžený, teda bol zbavený všetkých dlhov. Z charakteru uplatneného peňažného plnenia je zrejmé, že žalobca si v predmetnom konaní uplatnil pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v rámci konkurzu na majetok žalovaného.
15. Vzhľadom na to, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok žalovaného sa začal konkurz, ako aj na skutočnosť, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok žalovaného, boli naplnené predpoklady, na základe ktorých odvolací súd s poukazom na § 389 ods. 1 písm. a) a § 391 CSP zrušil rozsudok a podľa § 167e ods. 1 ZoKR konanie zastavil.
16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a za použitia článku 4 ods. 1 CSP aj v spojení s analogickou aplikáciou § 255 ods. 2 CSP a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože zákonným dôvodom zastavenia konania bolo vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, a tak žiadnej zo strán sporu z procesného hľadiska nebolo možné pričítať zavinenie na zastavení konania, ktoré bolo obligatórnym právnym následkom objektívnej právnej skutočnosti (vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného).
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).