Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_17P-185-2016.pdf
PDF · 130.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/185/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci rozvodu manželstva účastníkov: T. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. č. XX, X., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: T.. Y. R., bytom W. č. XX, X. a Y. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. č. XX, X., zastúpená advokátom: Y.. Dušan J., so sídlom P. č. XX, X., v konaní vedenom na návrh manžela o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode voči maloletému dieťaťu: W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpený kolíznym opatrovníkom: E. práce, sociálnych vecí a rodiny v X., so sídlom P. č. X/A, X. takto
rozhodol:
I. U. manželstvo účastníkov T. K., nar. XX.XX.XXXX a Y. K., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v X., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. vo zväzku 4, ročník XXXX na strane XX pod poradovým č. X r o z v á d z a.
II. T. W. K., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca. Z. maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
N.. T. je povinná prispievať na výživu maloletého sumou XXX eur mesačne a to vždy vopred do XX. dňa v mesiaci k rukám otca.
IV. U. návrh matky na úpravu styku s maloletým z a m i e t a .
V. U. nariaďuje v ý c h o v n é o p a t r e n i e, ktorým sa maloletému W. K., narodenému XX.XX.XXXX a jeho rodičom T. K., nar. XX.XX.XXXX a Y. K., nar. XX.XX.XXXX u k l a d á povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v odbornom zariadení C. združenie L. S. B., so sídlom T. č. 3, X. v trvaní X mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
VI. G. a maloletý, ktorého účasť je povinný zabezpečiť otec, sú povinní zúčastniť sa na nariadených stretnutiach v časovom rozsahu X,X hodiny týždenne, keď ďalšia presná špecifikácia nariadených stretnutí bude určená povereným pracovníkom C. združenia L. S. B..
P.. U. bude sledovať výkon nariadeného výchovného opatrenia v X - mesačných intervaloch.
P.. Z. z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
X. Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo a maloletého syna W. pochádzajúceho z manželstva zveril do jeho osobnej starostlivosti, pričom ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok s tým, že matku žiadal na výživu maloletého W. v zmysle doplnenia jeho návrhu zo dňa XX.XX.XXXX zaviazať prispievať sumou XXX eur
mesačne. U. matky s maloletým nežiadal upraviť s tým, že žiadnym spôsobom nebude matke brániť v kontakte so synom, ktorý mal v čase podania návrhu na rozvod XX rokov, na čom sa s matkou maloletého dohodli.
X. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli po polročnej známosti. U. bolo ich manželstvo uspokojivé, k prvým nezhodám začalo dochádzať asi až zhruba dva roky pred podaním návrhu. B. si manželka nadviazala v dôsledku krízy niekoľko mesiacov späť vzťah s iným mužom, prestala mať záujem o domácnosť a syna a prišlo k vzájomnému odcudzeniu. T. prehlásila, že sa chce odsťahovať a začať spolužitie so svojou novou známosťou. W. so situáciou a nadchádzajúcom rozvode upovedomili syna prehlásil, že aj po rozvode manželstva chce zostať žiť s otcom, s čím súhlasila aj matka, ktorá si je vedomá toho, že syn má hlboký citový vzťah s otcom.
X. Manželka súhlasila s rozvodom manželstva, avšak nesúhlasila s dôvodmi uvádzanými manželom, ani so zverením maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti otca. Vo svojom vyjadrení k návrhu uviedla, že sama od narodenia vychovávala maloletého a vzorne sa o neho starala, hoci starostlivosť vzhľadom na živosť a hyperaktivitu syna bola často náročná. L. materskej dovolenky bolo jej manželstvo s navrhovateľom harmonické a usporiadané, s manželom boli na seba vzájomne naviazaní, navzájom si pomáhali a podporovali ich aj jej rodičia. L. problémov v ich manželstve dávala do súvisu s ukončením pracovného pomeru manžela a začatím jeho podnikania v stavebníctve v r. XXXX, kedy po mesiaci práce trávil dva mesiace doma, čo trvalo až do r. XXXX. Q. v r. XXXX manželka vážne ochorela, v ktorom čase začala vnímať manželovo správanie ako sebecké a netolerantné, keď nebol schopný sa zamestnať a prispievať na domácnosť. U. nezvládal, bol podráždený, náladový, nervózny a svoju frustráciu si vybíjal na manželke. Z. jej vyčítať, že nevie variť, nestará sa o domácnosť, všetko čo urobila, bolo zle. Y. správanie vnímala ako ponižujúce, osočujúce, všetko riešil krikom, stále sa hádali. T. bol často svedkom ich hádok. L. tento stav nezvládala a v máji XXXX doslova utiekla ku svojim rodičom, keďže veľmi trpela správaním manžela, ktoré vnímala ako psychický teror. L. odchode myslela pritom aj na syna a chcela, aby odišiel s ňou. W. však bolo ľúto otca a prerátal si, že doma bude mať predsa väčší kľud a nikto ho nebude buzerovať ako hovoril manžel často aj pred synom. Y. hlavným cieľom ako milujúcej matky však bolo chrániť maloletého pred jej hádkami s navrhovateľom a pre neho stresujúcimi pomermi. U. W. sa na jej otázky, či by nebolo lepšie aby odišla vyjadril, že nevie, asi áno, keďže sa s otcom len hádajú. T. navrhla zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch s dňom striedania v pondelok o XX.XX hod a osobitnou úpravou styku počas vianočných sviatkov s tým, že počas striedavej osobnej starostlivosti rodičov sa výživné neurčí. V čase podania vyjadrenia bývala u svojich rodičov v ich X-izbovom byte , kde mal W. vytvorené podmienky na bývanie - samostatnú izbu s príslušným zariadením. V prípade neprítomnosti matky by dohľad nad maloletým zabezpečili jej rodičia, ktorí majú k maloletému veľmi dobrý vzťah. D., že syna má veľmi rada, má o neho záujem a každý deň si telefonujú. T. však syna zneužíva proti nej, rozpráva mu nezmysly a nepravdivé veci, ,manipuluje ním a ovplyvňuje jeho názor. G. sa s ním a rieši s ním veci ako s dospelým človekom, pričom si neuvedomuje jeho vek a vývinové obdobie. T. má za to, že otec nevie syna usmerniť a motivovať. Na druhej strane však uviedla, že otec je pre syna autorita a má pred ním rešpekt a strach, z ktorého dôvodu sa mu nedováži oponovať alebo previť svoj názor. V súvislosti s ďalšou starostlivosťou o dieťa poukázala tiež na to, že manžel pracuje v G., skoro ráno odchádza do práce a vracia sa až podvečer, a teda maloletý zostáva počas dňa po skončení školy až do príchodu otca bez dozoru, čo rozhodne nepovažovala za prospešné pre zdravý vývoj dieťaťa. .
X. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, opakovaným výsluchom mal. W., sobášnym listom, rodným listom maloletého, potvrdeniami o príjmoch účastníkov, ako aj ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
X. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, žijúci v platnom prvom manželstve, pričom ich posledné spoločné bydlisko je na adrese X. - L., P. č. XX, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu.
X. Z manželstva účastníkov pochádza jedno dieťa - syn W., XX.XX.XXXX.
X. Manželstvo účastníci uzavreli v r. XXXX. T. uzatvárali cca po polročnej známosti evidentne v čase tehotenstva manželky. U. v čase útleho detstva maloletého a potreby zvýšenej starostlivosti o dieťa bolo partnerstvo manželov uspokojivé. L. času sa však začali prejavovať evidentné povahové a názorové nezhody manželov na fungovanie manželského a partnerského života. T. vnímala postoje
partnera a jeho prejavy v dôsledku jeho nenaplnených očakávaní, ako aj frustrácie z dočasných pracovných neúspechov ako osobné útoky a psychické týranie. T. sa konflikty a hádky aj v prítomnosti maloletého v dôsledku absolútneho vzájomného nepochopenia partnerov vyústili do vzájomného citového odcudzenia, k obmedzeniu komunikácie, odsťahovaniu sa manželky zo spoločnej domácnosti a k nadviazaniu mimomanželského vzťahu z jej strany.
X. Podľa § 18 zák. č XX/XXXX Z.z. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
X. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. U. zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. U. pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (§ 2X ods. X až 3 zák. č. XX/XXXX Z.z. o rodine v platnom znení).
XX. V danom prípade súd zistil, že účastníci konania po dobu, ktorá predznamenáva trvalosť daného stavu nežijú v spoločnej domácnosti, ukončili spoločné hospodárenie a intímne spolužitie. P. k výsledkom vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené a že možnosť obnovenia manželského spolužitia nie je reálna vzhľadom na odmietavý postoj oboch manželov z dôvodu citového odcudzenia a straty dôvery v dôsledku dlhšie trvajúcej manželskej krízy a sprievodné konflikty, ako aj vzhľadom na aktuálne trvajúci mimomanželský vzťah manželky. S poukazom na uvedené okolnosti teda súd dospel k záveru, že v danom manželstve nedochádza po dlhšiu dobu k plneniu viacerých zo základných mravných postulátov, vyjadrených v ustanovení § 18 Z. o rodine, a to k spolužitiu, vernosti, vzájomnej pomoci, spoločnej starostlivosti o dieťa a vytváraniu zdravého prostredia pre výchovu detí, na dodržiavaní ktorých je založené harmonické a fungujúce manželstvo. U. mal za to, že rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletého syna účastníkov konania, ktorý je už vo veku, kedy dokáže pochopiť rozpad vzťahu jeho rodičov, pričom jeho účasť na konfliktnom spolužití manželov neprispievala k jeho zdravému psychickému rozvoju. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti v súlade s ustanovením § 23 Z. o rodine návrhu na rozvod vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
XX. Za príčinu rozvratu manželstva súd ustálil rozdielnosť pováh, názorov a záujmov a tiež odlišné predstavy účastníkov na fungovanie manželského života, v dôsledku čoho došlo k citovému odcudzeniu manželov.
XX. Podľa § 100 zákona č. XXX/XXXX Z.z. S. mimosporového poriadku (CMP) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
14. Podľa § 24 ods. 2 veta prvá Zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine, alebo ZoR) ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
15. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
17. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
18. Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (§ 25 ods. 1 a 2 ZoR).
19. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
20. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 ZoR).
21. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený (§ 28 ods. 3 ZoR).
22. Zasiahnuť do rodičovských práv a povinností je možné iba v prípadoch stanovených v ustanovení § 38 ZoR. Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
23. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (§ 62 ods. 1 a 2 ZoR).
24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení výchovných opatrení
- okrem iných uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu (§ 37 ods. 2 písm. d) zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení účinnom od 01.01.2016).
27. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
28. Vzhľadom na plynutie času a odlišné postoje rodičov, bol maloletý W. v konaní vypočúvaný opakovane. L. prvom pohovore, ktorý sa uskutočnil pred výsluchom rodičov ešte dňa XX.XX.XXXX maloletý uviedol, že chodí do 7. triedy na K. . O. roky chodil na plávanie, ale s tým skončil, lebo ho chceli dať na L., čo by ale rodičia fin. nezvládali. P. rád by hral hokej, lebo ho baví korčuľovať, čo je ale tiež drahšie. O. je dobrý vo florbale a aj ho chceli do tímu, ale nebavilo ho trénovať,. Má rad počítačové hry a keď bude veľký, chcel by robiť v IT a možno vyvinúť nejakú hru. Čo sa týka mami, vždy mal bližší vzťah s otcom, mamu nemusel. J. zvyčajne začínala hádky ona. C. sa potom udobroval, prišiel s bonboniérou a kvetmi a sám sa ho pýtal, prečo to robí, keď hádku začala sama mama. T. celý deň strávila v posteli alebo ležala v obývačke a cez deň ani neuvarila, čo urobil otec, keď prišiel večer z práce, vtedy aj poupratoval. O. sa mu nepáčilo, že keď ich pes U. bol ešte šteniatko a cez deň rozkúsala noviny a topánky, hoci bola mama doma, nevšimla si to a musel sám po šteniatku upratovať. B. si nevšimol, že by sa otec k mame správal hrubo, nikdy na ňu nezdvihol ruku, chodil skoro do roboty a neskoro sa vracal. L. mama cez deň nič neurobila tak jej to povedal a potom z toho boli hádky. On bol vždy viac nalepený na otcovi. T. sa s ním väčšinou nechcelo ísť hrať, keď išli na kúpalisko nešla sa s nim kúpať, keď sa chcel ísť hrať futbal, sedela na lavičke. C. mohol byť po práci aj polomŕtvy a vždy sa s ním išiel hrať. O. je s mamou veľmi, nevidel ju možno X-X mesiace lebo nechcel potom čo zistili, čo urobila. Z. sa mu tým, určite chce byť s otcom a nechce ani aby si ho striedali. S. by aby mal s mamou styk neobmedzený, aby nemusel k mame chodiť, lebo ak by musel, mohol by od nej utekať. T. na neho zvykla tlačiť napr., že musí ísť k starým rodičom. O. sa mu napr. nepáčilo keď na poslednej návštev u starých rodičov po jeho ostatných narodeninách v júni min, rok do neho vŕtali kvôli iphonu, kt. dostal od otca. Od mami chcel vtedy B. tašku a kúpila mu krikľavú športovú tašku, ktorá sa mu nepáčila. T. si, že keď ho vychovávala XX rokov, mohla by už vedieť čo sa mu páči. O. mu aj hovoril, že ak chce aby išiel za mamou, nech za ňou ide, ale sám nechcel. V podstate od malička ako keby tušil, že sa rodičia rozvedú. L. neho by bola ideálna mama taká, ktorá by milovala otca a jeho a urobila všetko pre otca a pre neho a robila by ženské veci, poupratovala a navarila kým by bol otec v práci. W. by potom prišiel, najedol by sa a všetci spolu by išli von a bola by pohoda. B. povedať čo by mala mama urobiť teraz. H. sa to medzi nimi zlepšilo. O. chce, aby mu dala pokoj a nechala to na neho, či sa to raz zlepší, možno to raz príde. O. vie variť aj sa vie o neho postarať, zo školy príde o XX,XX a otec prichádza z práce o XX,XX, dovtedy sa naučí a potom ho tato vyskúša. V škole sa učí dobre, mama mu volá a niekedy veľmi skoro a niekedy o štvrtej, telefón je zdvihne ale hovor trvá XX sekúnd, lebo nemá chuť sa s mamou rozprávať.
XX. Na podnet súdu navrhovateľ s maloletým dňa XX.XX.XXXX absolvoval psychologické vyšetrenia v centre L., s.r.o. za účelom preskúmania vzťahu maloletého k matky. Zo správy predloženej otcom o.i. vyplynulo, že matka bola kontaktovaná telefonicky so žiadosťou o stretnutie, avšak komunikáciu o vzťahu so synom presunula na svojho právneho zástupcu, ktorý zariadenie nekontaktoval. Čo sa týka maloletého, jeho vnímanie otcovského výchovného štýlu je na extrémne pozitívnom póle, naproti tomu vnímanie matkinho na extrémne negatívnom. V profiloch rodičov (z pohľadu dieťaťa) sú veľké rozdiely, čo môže svedčiť aj o kompenzačných stratégiách rodičov - to , čo nepoužíva vo výchove jeden, snaží sa doplniť druhý a naopak. U otec vníma maloletý extrémne pozitívny záujem, u matky je to opačne. Z celkového W. hodnotenia vyplýva, že matkin záujem vníma, ale vníma aj to, že sa k nemu nevie citovo priblížiť a poskytnúť pocit bezpečia a podpory. N. vzájomnú interakciu vníma z väčšej miery ako negatívnu, direktívnu. P. sa obava, že je matke protivný. P. väzba na matku je narušená, vyhýbavá. T. si pri takomto type väzby drží emocionálny odstup, pričom rovnako reaguje aj dieťa. Má pocit, že jeho pocity sú desivé a radšej ich nerieši. T. vníma ako ľahostajnú, ľahko vznetlivú a teda nedôveryhodnú osobu. L. záťažových situáciách (choroba, zranenie) väčšmi než matku vníma prítomného otca, ktorý situáciu zvládol. U. sa vyhnúť svojmu vnútornému svetu a orientovať sa skôr na vonkajšiu aktivitu. T. sa snaží brániť pred neuspokojivým vzťahom a závislosťou. L. izolovanosti a nenaplnenej citovej zhody/ súzvuku. B. sa rešpektovaný vo svojich rozhodnutiach, chce o sebe rozhodovať sám. G. situáciu vníma ako nezvládnuteľnú, cíti sa odmetaný. Má narušený základný pocit bezpečia, čo spôsobuje znížený kontakt s realitou a úniky do fantázie. Má zjavnú nechuť k blízkym medziľudským kontaktom, vzťahu zatvára skôr povrchnejšie. Má tendenciu zakrývať svoje pocity. Má potrebu ukryť sa do bezpečia a odpočinúť si. P. pocit osamelosti, izolovanosti, boj o vlastnú autonómiu. S. silný tlak z okolia. L. silné pocity závislosti na otcovi a sklamanie z matkinho správania. V závere je konštatovaný silne narušený vzťah k matke, ktorú maloletý vníma ako osobu, ktorá mu narúša pocity bezpečia a oberá ho o potrebnú energiu. O to viac si vytvára závislé správanie smerom k otcovi.
XX. Podľa § 43 ods. X Z. o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. B. maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
XX. Matka napriek jednoznačne prezentovanému postoju maloletého trvala na svojom návrhu na zverenie W. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, od ktorého neskôr po vyslovení predbežného právneho posúdenia súdom upustila, avšak prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala, aby súd autoritatívnou úpravou styku donútil W. stretávať sa s matkou zatiaľ dvakrát týždenne v utorok a štvrtok od XX,XX hod do XX,XX hod a vždy v sobotu od XX,XX do XX,XX hod, aby mu mohla mama pripraviť obed. Čo sa týka letných prázdnin vzhľadom na vek maloletého nevidela zmysel tieto upravovať striktne.
XX. Pri opakovanom pohovore dňa XX.XX.XXXX maloletý W. zotrval na svojom odmietavom postoji k matke. G. nechce byť nútený k tomu, aby musel byť s mamou a musel za ňu chodiť. D., že chce, aby to zostalo tak ako je to teraz. P. povedal, že potrebuje čas. B. počuť mamino vysvetlenie, čo sa stalo. B., nemá chuť mamu teraz vidieť a rozprávať sa s ňou, lebo ho hrozne sklamala vo veľa veciach. U. na ich zbytočné hádky a nedodržané sľuby. P. to tak, že keď podviedla otca a odišla od nich, veľmi jeho samého zranila, lebo rozbila celú ich rodinu. W. hádke na oslave jeho XX-tich narodenín nechce teraz chodiť ani k maminej rodine. T. pocit, že u nich nemohol povedať svoj názor. W. na oslave vybuchol a povedal si svoje, začali tam hádky. T. ho, že sa ho dedo nevedel nikdy zastať napr. pred babkou, čo on očakáva, lebo správny muž by to mal vedieť urobiť. S. tomu dať čas, aby sa to ukľudnilo, aby sám postupne chcel mamu vidieť. O. pred ním nechce nič utajovať a nechce mu klamať. V. mu všetko, čo sa deje. S. byť vzájomne k sebe úprimní. O. mu ale tiež stále hovorí, že ak chce ísť za mamou, nech za ňou ide, že ho pri sebe nedrží, že za mamou môže hocikedy ísť. On to ale teraz nechce, nemá na to chuť a náladu. Ak má dobrú náladu, ak teraz niekto začne rozprávať o jeho mame, nálada sa mu zhorší. W. sudkyňa W. vysvetlila, že súd bude musieť pristúpiť k opatreniam, aby sa jeho vzťah s mamou zlepšil a musí rátať s tým, že rodičov pošle k psychológovi, ktorý si zavolá aj jeho.
XX. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd z úradnej povinnosti začal konanie o nariadenie výchovného opatrenia rodičom mal. W. K. nar. X.X.XXXX a mal. W. podľa § 37 ods. X písm. d) Z.. o rodine.
XX. S poukazom na vyššie uvedené, rešpektujúc názor, postoj a vôľu maloletého súd dospel k záveru, že je v záujme maloletého jeho zverenie do výlučnej starostlivosti otca, ktorý má vytvorené v doterajšom mieste bydliska maloletého, t.j. v jeho prirodzenom prostredí, vhodné podmienky na jeho riadny rozvoj. T. výkonu práce otca v G. vzhľadom na maloletým opísaný režim ich denného fungovania súd nevidel ako prekážku k zabezpečeniu starostlivosti o dieťa, a to aj s prihliadnutím na vek maloletého a teda už aj značnú mieru jeho samostatnosti.
XX. Podľa čl. X ods. X J. o právach dieťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou J., uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa
XX. Čo sa týka radikálne odmietavého postoja maloletého k matke, ktorý je nepochybne ovplyvnený aj prežívaním a postojom otca, veľmi blízky vzťah ku ktorému maloletý výslovne deklaroval, súd nepovažoval za vhodné a účelné s prihliadnutím práve na vek maloletého nútiť ho bez ďalšieho autoritatívnym spôsobom do pravidelných kontaktov s matkou, keď aktuálne by bola takáto úprava v rozpore so záujmami dieťaťa. U. prihliadal na citlivé pubertálne obdobie maloletého a jeho pochopiteľnú revoltu voči príkazom a nariadeniam, keď mal za to, že núteným stykom by sa práve mohol iba prehĺbiť odmietavý postoj maloletého k matke, a teda je nanajvýš nepravdepodobné dosiahnutie matkou očakávaného výsledku ozdravenia ich vzájomného vzťahu. L. súd návrh matky na autoritatívnu úpravu styku s maloletým zamietol. G. však súd nerezignoval na možnosť perspektívneho naplnenia práva dieťaťa na pravidelný a rovnocenný kontakt s matkou, ktorá má v jeho živote nezastupiteľnú úlohu z hľadiska jeho zdravého psychosexuálneho rozvoja a možnosti obnovenia, resp. rozvíjania ich vzájomných citových väzieb, k čomu však vzhľadom na okolnosti prípadu je potrebné pristupovať postupne a hlavne nenásilným spôsobom, podľa názoru súdu optimálne za pomoci psychologickej
intervencie, ku ktorej pristúpil v rámci nariadeného výchovného opatrenia v špecializovanom odbornom zariadení, označenom vo výroku V. tohto rozhodnutia, za súčasnej práce s obomi rodičmi dieťaťa, ktoré bude v súlade so zákonom podliehať súdnej kontrole v stanovených intervaloch. V tejto súvislosti súd dodáva, že nespochybňuje úprimný záujem matky o maloletého a o to, aby sa v primeranom rozsahu podieľala na starostlivosti o neho, avšak vychádzajúc z rodinnej histórie a osobného nastavenia dieťaťa, ktoré je v najlepšom záujme dieťaťa nevyhnutné rešpektovať, musia obaja rodičia za pomoci odborného poradenstva dospieť k pochopeniu súčasného postoja a prežívania maloletého a naučiť sa vzájomne pristupovať k maloletému tak, aby sa im spoločne podarilo prekonať jeho kritické psychické nastavenie v záujme jeho ďalšieho priaznivého rozvoja a neskoršieho uspokojivého fungovania v medziľudských vzťahoch všeobecne.
XX. Keďže z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že otec je schopný zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletého, súd aj s prihliadnutím na jednoznačne prezentovanú vôľu dieťaťa maloletého zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca. Z. maloletej a správu jeho majetku ponechal na oboch rodičov, keďže v konaní neboli v tomto smere preukázané žiadne tak závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, aby bola matka vo výkone jej rodičovských práv v tejto časti obmedzená, resp. aby jej bol ich výkon pozastavený (§§ 28 a XX Z.).
XX. Sporná však zostala aj výška rozsahu vyživovacej povinnosti matky. C. zotrval na návrhu na jej určenie vo výške XXX eur mesačne. T. navrhla výšku výživného XXX eur. W. opatrovník sa pripojil k návrhu otca na určenie výživného matke v sume XXX eur mesačne, ktorú sumu vychádzajúc z potrieb dieťaťa považoval za minimálnu, vychádzajúc jednak z veku maloletého a skutočnosť, že otec okrem osobnej starostlivosti vzhľadom na vysoké náklady ich domácnosti a tiež náklady spojené zo záujmovými aktivitami maloletého prispieva aj finančne na výživu podstatne vyššou sumou.
XX. Na základe neodkladnej úpravy uznesením tunajšieho súdu č.k. XXP/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola matka zaviazaná platiť na výživu maloletého sumou XXX,- eur mesačne, ktoré výživné je zročné vopred, do XX dňa v každom mesiaci, na ktorý sa poskytuje k rukám otca maloletého a to do vykonateľnosti meritórneho rozhodnutia vo veci rozvodu manželstva v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. XXP XXX/XXXX. L. rozhodovaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému súd v plnom rozsahu vyhovel, vychádzal zo skutočnosti, že matka v konaní o rozvod manželstva priznala, že výživné na maloletého k rukám otca do mája XXXX, a to vychádzajúc z obsahu spisu sumou priemerne XXX eur mesačne, pričom tvrdila, že nad rozsah výživného synovi poskytovala aj naturálne plnenia, doklady o čom, vrátane potvrdenia o výške jej príjmu, mala v troch vyhotoveniach založiť do spisu v zmysle záverečného uznesenia z pojednávania v lehote XX dní, ktorú uloženú povinnosť si však nesplnila. V rámci prípravy na rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia si súd v rámci realizácie vyhľadávacej zásady zabezpečil prostredníctvom súdneho registra lustrum z registra U. poisťovne, z ktorého vyplýva, že matka v období mesiacov jún XXXX až október XXXX v spoločnosti D. maklérsky dom, a.s. dosahovala priemerný brutto príjem vo výške X.XXX,XX eur mesačne. P. na potreby zabezpečovania bežnej výživy maloletého súd považoval za potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov a matku v súlade s návrhom zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého W. sumou XXX eur, s poukazom na to, že súd môže predbežným opatrením uložiť povinnému rodičovi povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere, pričom s poukazom na vek maloletého a jeho zvýšené potreby v súvislosti s pubertou, ktoré de facto zodpovedajú nákladom dospelého muža, považoval požadovanú sumu za zodpovedajúcu uvedenému kritériu. D. sumu považoval za minimálnu na zabezpečenie najzákladnejších potrieb dieťaťa, nevyhnutných na jeho prežitie, keď určená suma zodpovedá zhruba výlučne nákladom na stravu maloletého. L. určení nevyhnutného rozsahu výživného zo strany matky súd zohľadňoval jej osvedčené schopnosti a možnosti dosahovať pravidelný dostatočný príjem na pokrytie uvedených základných potrieb dieťaťa.
XX. Z vykonaného dokazovania vyplynuli nasledovné skutočnosti vo vzťahu k osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom rodičov a odôvodnených nákladov na výživu maloletého W.:
XX. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX pracuje navrhovateľ na pozícii zámočník pre spoločnosť V. X. X. R. na pracovisku v rakúskom X. J. H. s dohodnutým pracovným časom XX,X hodín týždenne, pričom jeho pracovná doba je od pondelka do štvrtka od XX.XX do XX.XX hod a v piatok do XX.XX hod. Za obdobie od XX.XX. do XX.XX.XXXX dosiahol príjem XX.XXX,XX eur brutto a od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XX,XXX,XX eur brutto. P. z predložených výplatných pások otec dosiahol za obdobie od XX/XXXX do XX/XXXX priemerný mesačný netto príjem X.XXX,XX eur. Na maloletého poberá rodinné prídavky v U. republike vo výške XX,XX eur mesačne. U. s maloletým užíva trojizbový byt v X. s manželkou. L. správy zo šetrenia pomerov vykonaného E. v X. dňa XX.XX.XXXX ide o štandardne zariadený byt, udržiavaný v poriadku a čistote. T. má svoju izbu, ktorá je vhodne a nadštandardne zariadené pre dieťa vo veku maloletého. V izbe má svoju posteľ, skriňu na šatstvo, písací stôl so stoličkou, poličky na knihy. W. je kompletne vybavená kuchynskou linkou i potrebnými elektrickými spotrebičmi. maloletý má v byte otca vytvorené veľmi dobré podmienky pre zdravý fyzický, psychický a sociálny vývoj. C. bytu má v X. s manželkou aj osobné motorové vozidlo. N. majetok vyššej hodnoty nevlastní, zvýšené náklady spojené so zhoršeným zdravotným stavom nemá.
XX. Navrhovateľ preukázal mesačné náklady spojené s bývaním a vedením domácnosti nasledovne: zálohové platby spojené s užívaním bytu XXX,XX eur, elektrika XX eur, D. XX,XX eur, koncesionárske poplatky X,XX eur, plyn kvartálne XX eur. T. poukazuje mesačne platby vo výške XXX eur za účelom refundácie splátok úveru účelovo určeného na zakúpenie osobného motorového vozidla, ktoré sám užíva.
XX. Maloletý W. navštevuje Z. školu K. X v X.. D. sa dobre. P. sa futbalu, v súvislosti s ktorým otec uhrádza T. futbalovému klubu G. mesačný členský poplatok XX eur. T. náklady s tým spojené sú na kopačky a ďalšiu športovú výstroj. C. uviedol, že so synom boli na dovolenke, chodia lyžovať, kúpil nové bicykle, ktoré bude splácať asi XX mesiacov po XX eur mesačne.
XX. Manželka - matka maloletého si v priebehu konania na základe nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX prenajala X-izbový byt na P. ulici č. XXX v X., ktorý užíva sama a to na dobu neurčitú s dohodnutým nájmom XXX eur mesačne, v ktorej sume je zahrnuté nájomné vo výške XXX eur a poplatky za časť nákladov za služby spojené s užívaním bytu vo výške XX eur. Od XX.XX.XXXX je zamestnaná v spoločnosti D. maklérsky dom, a.s.. mesačne jej je vyplácaný daňový bonus na mal. W.. Za obdobie od júna XXXX do septembra XXXX dosiahla priemerný mesačný netto príjem vo výške XXX,XX eur. P. z lustra U. poisťovne za obdobie od XX/XXXX do XX/XXXX dosiahla u uvedeného zamestnávateľa priemerný mesačný príjem vo výške X.XXX eur brutto, pričom od júla XXXX do januára XXXX bola matke na účet poukázaná netto mzda v priemernej mesačnej výške XXX,XX eur. Za rok XXXX vykázala tiež ďalší príjem v spoločnosti C. S., s.r.o. v celkovej výške X.XXX,XX eur brutto (vychádzajúc z registra U. poisťovne za obdobie dvoch mesiacov január a február XXXX). L. tiež svoje ďalšie mesačné výdavky priemerne cca XX eur za telefón, vrátane splátok za kúpu mobilného aparátu a tvrdila, že si platí káblovú televíziu za XX eur mesačne. C. majetku v X. s navrhovateľom iný majetok vyššej hodnoty nevlastní, zvýšené náklady spojené so zhoršeným zdravotným stavom nemá.
XX. Čo sa týka rozsahu vyživovacej povinnosti matky, po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletého, s prihliadnutím na jeho vek a právo na rozvíjanie záujmových športových aktivít a primeranú regeneráciu, ako aj zárobkové a majetkové pomery matky, súd otcom požadovanú sumu XXX eur mesačne považoval aj za zohľadnenia názoru kolízneho opatrovníka za plne dôvodnú, stanovenú na spodnej hranici potrieb maloletého, avšak aj na spodnej hranici schopností a možností matky, keď v tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodiča predchádza akékoľvek jeho ďalšie výdavky a vychádzajúc z rozhodovacej praxe je možné od rodičov spravodlivo očakávať, aby na výživu svojich detí poukazovali časť zo svojich príjmov v rozsahu XX až XX % v závislosti od potrieb dieťaťa. U. vo svojej úvahe vychádzal predovšetkým z práva maloletého podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ktorá je odvodená predovšetkým od výšky ich príjmov a ostatných majetkových pomerov, pričom žiaden z rodičov nemá okrem W. inú vyživovaciu povinnosť. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že otcom požadovaná suma jednoznačne zodpovedá schopnostiam a možnostiam matky a základným oprávneným potrebám maloletého, ktoré otec vyčíslil objektívne ako bežné, primerané veku, keď do nákladov súvisiacich s výživou dieťaťa je potrebné zahrnúť aj pomernú časť nákladov spojených s bývaním. U. pritom vychádzal zo zásady, že rodičia sa podieľajú na výžive svojich detí obaja podľa svojich schopností a možností. P. príjem otca, ktorý aktuálne zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, ktorou čiastočne kompenzuje svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, mu umožňuje podieľať sa okrem osobnej starostlivosti o maloletého na zabezpečovaní potrieb dieťaťa aj vo vyššom finančnom rozsahu, avšak súd má za to, že ani táto skutočnosť neodôvodňuje, aby bola stanovením nižšieho výživného matke nespravodlivo prenášaná neprimerane ťarcha vyživovacej povinnosti voči dieťaťu na otca. G. potreby dieťaťa sú totiž podstatne vyššie, a teda je iba na prospech dieťaťa, pokiaľ otec
môže maloletému zabezpečiť v dostatočnej miere uspokojenie nielen jeho základnej výživy, na ktorej sa určeným výživným bude čiastočne podieľať aj matka, ale aj jeho zvýšených odôvodnených potrieb, keď podiel matky na nákladoch na celkovú výživu maloletého pri takto stanovenom výživnom pokryje iba časť zo základných nevyhnutných výdavkov na dieťa - v zásade náklady na stravu dieťaťa vo veku maloletého W., t.j. bez zohľadnenia nákladov na bývanie, školské, mimoškolské a oddychové aktivity, vrátane dovoleniek, cestovné, náklady na ošatenie, hygienu, bežnú zdravotnú starostlivosť a celkovo na zabezpečenie bežného štandardu dieťaťa v jeho veku, za zohľadnenia jeho sociálneho statusu a životnej úrovne rodičov.
XX. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené v jednotlivých výrokoch tohto rozhodnutia.
XX. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 S.. tak, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.
XX. Záverom súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie E. súdu SR, sp. zn. N.. ÚS XXX/XXXX) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. U. teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania jeho účastníkmi. V tomto kontexte k námietkam právneho zástupcu matky ohľadom zabezpečenia nutného prekladu výplatných pások manžela však súd uvádza, že predmetné listiny vzhľadom na všeobecne zrozumiteľnú číselnú formu relevantných pasáží (označenie mesiaca a roku a vyplatených súm), resp. súvisiacich internacionálne používaných skratiek (brutto/netto), ktoré boli spôsobilé byť dostatočne priekazným dôkazným prostriedkom v posudzovanej veci v predloženom znení, nakoľko z nich bolo možné bez akýchkoľvek problémov vyextrahovať skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci, nepovažoval súd v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania za nevyhnutné zabezpečiť úradné preklady uvedených listín.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko. Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 CMP.