Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-227-2010.pdf
PDF · 146.4 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/227/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v spore žalobcov: 1. S. M., nar. XX.XX.XXXX, G. XX, XXX XX Z., zast. opatrovníčkou - žalobkyňou v 2. rade, 2. Ľ. M., nar. XX.XX.XXXX, G. XX, XXX XX Z., obaja zast. JUDr. Petrom Bilkovičom, advokátom, Strojnícka 8, 827 01 Bratislava proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítkova 4, 821 01 Bratislava, IČO: 31 813 861, o náhradu škody na zdraví, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 361,50 EUR s 9 % ročným úrokom z omeškania od 03.11.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 21.166,43 EUR a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 14.605,95 EUR od 03.11.2010 do zaplatenia a 5,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 6.560,48 EUR od 23.4.2013 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovia v 1. a 2. rade majú nárok na 100% náhradu trov konania.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.11.2010 pôvodne domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 14.967,45 EUR s príslušenstvom k rukám žalobkyne v 2. rade, zákonnej zástupkyni vtedy maloletého žalobcu v 1. rade. Uvedená suma predstavovala náklady spojené s liečením žalobcu v 1. rade, a to v dôsledku poškodenia zdravia žalobcu spôsobeného porušením povinností pracovníkov žalovaného vyplývajúcich z ich povolania.
2. Na pojednávaní dňa 13.12.2013 súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalobcovia sa v zmysle rozšíreného návrhu domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť k rukám žalobkyne v 2. rade, ako zákonnej zástupkyni žalobcu v 1. rade, sumu 21.527,93 EUR s príslušenstvom.
3. Žalobcovia uviedli, že právny základ nároku je daný podľa trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.03.2008, sp. zn. 1T/23/2008, rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21.05.2008, sp. zn. 11C/275/99, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.04.2009, sp. zn. 8Co/164/2008, 8Co/165/2008, 8Co/80/2009. V rámci uvedených rozsudkov bola žalobkyni v 2. rade, matke žalobcu v 1. rade, priznaná aj náhrada nákladov vzniknutých v súvislosti s poškodením zdravia žalobcu v 1. rade vo výške 1.075.036,- Sk do 24.03.2008, ktoré jej boli zo strany žalovaného vyplatené. S poukazom na § 445 a § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobkyňa v 2. rade uplatňovala ďalšie nároky na náhradu nákladov spojených s liečením žalobcu v 1. rade, ktoré sú súčasťou spôsobenej škody za obdobie od 25.03.2008 do 31.08.2010. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 20.10.2010 vyzvala žalovaného, aby uvedenú škodu nahradil a
zaslala mu aj všetky potrebné doklady, pričom žalovaný výzvu prevzal dňa 22.10.2010. Žalovaný listom zo dňa 12.11.2010 po lehote určenej vo výzve oznámil, že doklady analyzuje a svoje stanovisko vo veci podá v nešpecifikovanom čase.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že väčšina deklarovaných nákladov súvisí s bežnou prevádzkou ktorejkoľvek inej domácnosti, spochybnil uplatňované náklady na prevádzku motorového vozidla, pričom považoval za nepreukázané, že nekompenzovanú časť prevádzky auta rodina žalobcu spotrebovala výhradne len na prevoz žalobcu a nie aj na potreby ostatných členov rodiny. Rovnako jednotlivé položky uplatňovaných nákladov na stravu, vybavenie, ktorým sa vybavuje bežná domácnosť, ako aj náklady na elektrickú energiu v domácnosti nemožno považovať za oprávnené, keďže nie sú v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou na zdraví žalobcu. Pokiaľ ide o predložené pokladničné doklady z lekárni, jedná sa o nárokovanie náhrady za lieky bežnej spotreby, súvisiace s bežnou starostlivosťou o dieťa, nemožno akceptovať preplatenie nákladov na lieky, ktoré spadajú do starostlivosti o dospelého človeka.
5. Súd rozsudkom, č.k. 8C/227/2010-257, zo dňa 13.12.2013 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 361,50 EUR s príslušenstvom, žalobkyni v 2. rade sumu 21.166,43 EUR s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením, č.k. 8Co/577/2014-272, zo dňa 23.06.2015 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov strán sporu, oboznámením sa s trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1T/23/2008-577 zo dňa 07.03.2008, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 8Co/164/2008-640, 8Co/165/2008, 8Co/80/2009 zo dňa 21.04.2009, rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 11C/275/99-561 zo dňa 21.05.2008, rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 11C/275/99-396 zo dňa 04.06.2007, lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 09.02.2010, faktúrami a pokladničnými blokmi predloženými na preukázanie nákladov na starostlivosť o žalobcu, rozhodnutím ÚPSVaR o priznaní príspevku na kúpu motorového vozidla zo dňa 08.05.2009, rozhodnutím ÚPSVaR o priznaní príspevku na úpravu motorového vozidla zo dňa 11.05.2009, rozhodnutím ÚPSVaR o priznaní príspevku na kúpu autosedačky CARONNY zo dňa 08.05.2009, písomnou výpoveďou žalobkyne v 1. rade, lekárskou správou W.. Z. zo dňa 20.11.2012, súhlas VZP s úhradou dietetickej stravy zo dňa 25.06.2012, zdôvodnením zdravotného stavu žalobcu v 1. rade W.. Z., potvrdením o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie za rok 2010 zo dňa 13.04.2011 a ďalšími listinami založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Okresný súd Bratislava I trestným rozkazom, č.k. 1T/23/2008-577, zo dňa 07.03.2008 uznal zamestnancov žalovaného, W.. F. K., Z. J. a W.. V. Č. za vinných zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Menovaní zamestnanci žalovaného spôsobili poškodenému mal. S. M., t.j. žalobcovi v 1. rade z nedbanlivosti ťažkú ujmu na zdraví po tom, ako bol žalobca dňa 17.08.1995 hospitalizovaný na I. Detskej klinike na Bezručovej ul. v Bratislave, pretože porušili dôležitú povinnosť vyplývajúcu im z povolania.
8. Súd sa oboznámil s medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 04.06.2007, č.k. 11C/275/99-396. V uvedenej právnej veci sa žalobcovia domáhali náhrady škody, ktorá im vznikla z ublíženia na zdraví vtedy maloletému žalobcovi v 1. rade. Súd uvedeným rozsudkom rozhodol, že základ žalobného nároku je dôvodný. Súd k uvedenému záveru dospel na základe ústavného znaleckého posudku č. 24/2003 zo dňa 06.03.2006. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že u žalobcu došlo k ťažkému poškodeniu zdravia s trvalými následkami neposkytnutím riadnej zdravotnej starostlivosti počas jeho hospitalizácie na I. detskej klinike v Nemocnici s poliklinikou Staré Mesto, Bezručova 5, Bratislava od 17.08.1995. Dňa 18.08.1995 bol žalobca privezený na JIS Detskej kliniky Dérerovej nemocnice v kritickom stave, hodnotený prijímajúcim lekárom ako zomierajúci. Zo záverov súdnolekárskeho znaleckého posudku č. 40/98 zo dňa 28.10.1998 vyplynulo, že v posudzovanom prípade išlo o chybu v liečbe, čo viedlo k trvalému poškodeniu zdravia dieťaťa, pričom trvalé poškodenie zdravia je v príčinnej súvislosti s chybou v liečbe.
9. Právny zástupca žalobcov vo svojom prednese uviedol, že zo stanoviska žalovaného nie je zrejmé, ako konkrétne spochybňuje jednotlivé položky uplatňovaného nároku, v podstate má námietky len k používaniu motorového vozidla a spotrebe elektriny. Náklady spojené so starostlivosťou v súvislosti so
spôsobenou škodou už ako dôvodné priznali aj súdy, ktorých rozhodnutia boli založené do súdneho spisu a v tom čase s takýmito nárokmi nebol problém. Po tom, ako bolo žalobcovi priznané bolestné, absolvoval ďalšie dve operácie, ktoré však nie je možné znalecky ohodnotiť, nakoľko lekári žalovaného toto ohodnotenie odmietajú urobiť.
10. Zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že nespochybňuje základ uplatneného nároku, len jeho výšku, čo už žalovaný deklaroval vo svojom liste zo dňa 10.02.2011. Podľa žalovaného nie je dostatočne preukázaná výška nákladov spotreby energie v domácnosti žalobcov, výška nákladov spojených s používaním motorového vozidla, vybavenie domácnosti a nákupu liečiv. Predpokladali, že žalobcovia sa k listu žalovaného vyjadria a postupne sa dopracujú k nespochybniteľnej výške nároku, čo sa však v mimosúdnom priestore nestalo.
11. Dňa 09.04.2013 bola súdu doručená písomná výpoveď žalobkyne v 2. rade, nakoľko sa nemohla dostaviť na pojednávanie z dôvodu celodennej osobnej starostlivosti o žalobcu v 1. rade. Žalobkyňa zdôvodnila výšku uplatnených nárokov a opísala úkony, v ktorých spočíva starostlivosť o žalobcu. Žalobca má nemocničné elektrické polohovacie dvojmotorové lôžko, čo zabezpečuje zmeny polohovania proti vzniku preležanín. Tiež má špeciálny antidekubitný dvojstranný matrac a štyri špeciálne polohovacie vankúše, ktoré žalobca potrebuje z dôvodu vznikajúcich preležanín, nejedná sa teda o „obyčajné vankúše“, ako namietal žalovaný. Žalobkyňa pripravuje pre žalobcu diétnu stravu Nutrilon Allergy Care II, čo je dietetická strava osobitne určená na medicínske účely v prášku, tento výrobok nie je voľne predajný v lekárni a už vôbec nejde o obyčajné mlieko pre deti, ako uviedol žalovaný. Výrobok je dostupný iba na recept od odborného lekára a vzhľadom na vysoký vek žalobcu, aj na súhlas revízneho lekára poisťovne, nakoľko ho poisťovňa čiastočne hradí. Žalobca nevie bežnú stravu v tráviacom trakte zužitkovať, nevstrebá z nej dostatok živín do organizmu, trpel tak podvýživou. Žalobca vie jesť iba kašovitú stravu, nakoľko má poruchu prehĺtania, žalobkyňa mu túto dietetickú tekutinu musí domiešavať dehydrovaným výrobkom od spoločnosti Vitana, čo je kaša, ktorú žalovaný odmieta preplácať. Je to jediný vhodný výrobok na trhu, ostatné obsahujú látky, na ktoré je žalobca alergický. Niektoré lieky sa žalobcovi podávajú cez PEG, cez PEG sa mu podávajú aj tekutiny, najmä Fatra odporúčaná urológom pre priaznivý vplyv na rozpúšťanie obličkových kameňov, na ktoré berie aj lieky Milurit a Blemaren, čo sú v skutočnosti lieky pre starších pacientov, nakoľko deti obyčajne netrpia na obličkové kamene a obličkové koliky. Na koliky berie Algifen. V nemocnici od bolesti dostane Morfin, doma si musia vystačiť s Algifenom, Brufenom, Ibalginom a inými obdobnými, ktoré aj keď predpíše lekár, nie sú vždy hradené poisťovňou. Okrem spomenutých liekov žalobca užíva neurologické lieky, alergologické lieky, lieky na inhalovanie do prístroja, lieky na rozpúšťanie hlienov v pľúcach a iné lieky buď na predpis, alebo odporučenie lekára. Vo vzťahu k uplatňovaným nákladom v spojitosti so starostlivosťou žalobkyňa uviedla, že si ich nárokuje presne tým istým výpočtom a vzorcom ako pri prvotnom spore so žalovaným, tento nárok bol uznaný v plnej výške aj samotným žalovaným a napokon bol aj rozsudkom potvrdený. Čo sa týka používania motorového vozidla inými členmi rodiny, ostatné deti žalobkyne sú vo veku 30 a 26 rokov, sú samostatné, živia sa sami a majú svoje auto. Žalobkyňa nemá čas niekoho voziť, všetci z rodiny pracujú a na starostlivosť o žalobcu je po celý deň odkázaná iba sama na seba. Zvýšené výdavky spojené s vyšším odberom elektrickej energie sú uplatňované z dôvodu diagnóz žalobcu, kde je pre udržanie životných funkcií nutné používať množstvo zdravotníckych prístrojov, ako je ventilačný prístroj, oximeter, antidekubitný matrac s kompresorom a iné. V súčasnosti jeden prístroj, ktorý musí byť v prevádzke 24 hodín denne činí spotrebu 7 920 W denne, čo mesačne predstavuje cenu cca 36,- EUR, požiadavka žalovaného preplácať iba 30% z celkovej spotreby domácnosti tak nebude v budúcnosti postačovať.
12. Žalovaný dňa 06.12.2013 doručil súdu záverečné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že namieta výšku nárokov uplatňovaných zástupcami žalobcu z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Skutočnosť, že žalobcovia si splnili dôkaznú povinnosť, ešte neznamená unesenie dôkazného bremena, ak splnenie tejto povinnosti nevedie k preukázaniu tvrdení. Žalovaný tak nemá dôvod navrhovať ďalšie dôkazy a s prihliadnutím na dôkaznú situáciu ani nemá aké, nakoľko ide o položky, ktorých opodstatnenosť sa jednoznačne preukázať nedá. Žalovaný opätovne uviedol, že je pravdepodobné, že zástupcovia žalobcu využívali auto aj na iné účely, ako na starostlivosť o žalobcu a požadujú od žalovaného aj náhradu týchto nákladov. To, na aké účely bolo auto v danom období využívané, sa dnes nedá dokázať. Vo vzťahu k nákladom na doplatky za lieky, na zdravotnícky materiál a na zdravotné poplatky a hospitalizácie žalovaný uviedol, že pokladničné bloky obsahujú položky, pri ktorých sa nedá preukázať, či boli naozaj použité na starostlivosť o žalobcu. Ani pri jednom z uvedených liekov nie je
možné jednoznačne vyvodiť záver, že ide o liek pre starostlivosť o žalobcu. V predložených blokoch sú zahrnuté aj vrecká do vysávača, náplaste, posteľ, teplomer a ďalšie predmety, ktoré sa tak isto nedajú automaticky zaradiť pod starostlivosť o žalobcu. Žalobcom sa podľa žalovaného nepodarilo preukázať, že boli vynaložené na starostlivosť o žalobcu. Vo vzťahu k nákladom spojeným s vyšším odberom elektrickej energie žalovaný uviedol, že predloženými faktúrami sa dá dokázať iba skutočnosť, aké náklady má domácnosť žalobcu za predmetné obdobie, ale nie skutočnosť, či má aplikácia prístrojov určených na starostlivosť o žalobcu vplyv na výšku konečnej sumy, a teda zástupcovia žalobcu nijakým spôsobom nedokázali, o akú sumu sú náklady domácnosti žalobcu na elektrickú energiu vyššie oproti nákladom na prevádzku ich bežnej domácnosti. Ohľadom nákladov na kopírovanie, poštovné a overovanie listín nie je možné určiť, za akým účelom vznikli tieto náklady, teda nie je možné ani určiť, či je žalovaný povinný ich znášať. Žalovanému rovnako nebol doručený žiaden dôkaz, na základe ktorého by mohol posúdiť, či je požadovaná výška náhrady straty na zárobku žalobkyne oprávnená. Žalobcom sa nepodarilo jednoznačne preukázať ani jednu z položiek, ktorú zahrnuli do celkového nároku na náhradu škody, ktorú si uplatňujú od žalovaného. Žalovaný je štátnou príspevkovou organizáciou, a preto v rámci plnenia uplatnených nárokov nemôže prekročiť rámec riadne dokázaných vynaložených nákladov žalobcu. Žalovaný z toho dôvodu žiadal žalobu zamietnuť.
13. V zmysle záverov zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, č.k. 8Co/577/2014-272, žalobkyňa v 2. rade dňa 22.03.2018 doručila súdu vyjadrenie, v ktorom sa podrobne vyjadrila k jednotlivým položkám uplatňovaného nároku. Čo sa týka nákladov na prevádzku motorového vozidla, tieto dokladovala v celkovej výške 5.699,04 EUR za pohonné hmoty, povinné zákonné poistenie, STK a EK. Od tejto sumy odrátala kompenzácie štátu vo výške 1.766,12 EUR, t.j. konečná požadovaná suma bola 3.932,92 EUR (z toho 2.942,59 EUR za pohonné látky, 989,41 EUR za zákonné poistenie, STK a EK). K nákladom na lieky, zdravotnícky materiál, zdravotné poplatky a hospitalizácie uviedla, že lieky milurit, sumamed, paralen, ibalgin, espumisan, dorsiflex, diclofenac, voltaren, diazepam destim, diazepam tabletový, lexaurin, flixonase, panadol, ExcipialU L, Loratadin RA, phenaemaletten, lamictal, depakine chrono boli žalobcovi v 1. rade predpísané, resp. odporučené odbornými lekármi. Žalovaný tiež namietal vrecká do vysávača, ktorý mal Hepa filter, pričom tento bol určený pre alergikov, čo žalobca v 1. rade dodnes je. Náplaste sú normálnou položkou v starostlivosti o ležiaceho pacienta, ktorý má problémy s kožnými ochoreniami a dekubitmi. Teplomer je potrebné používať rektálne, preto vzhľadom k hygienickým potrebám je štandardom mať vlastné teplomery, nie spoločné pre celú rodinu. V prípade položky posteľ išlo v skutočnosti o zdravotnícke lehátko určené na hygienu, ktoré žalobca v 1. rade dodnes používa. Vo vzťahu k namietaným nákladom spojených s vyšším odberom elektrickej energie žalobkyňa v 2. rade predložila faktúry vystavené Západoslovenskou energetikou za obdobie od 26.08.2010 do 02.10.2013, uviedla jednotlivé prístroje používané pri starostlivosti o žalobcu v 1. rade, ich náročnosť - spotrebu v kW/h, priemerný počet hodín denného použitia a prepočet na tarifu, t.j. požadované náklady od žalovaného. Za celé rozhodné obdobie predstavovali náklady na prevádzku prístrojov slúžiacich pri zdravotnej starostlivosti o žalobcu v 1. rade sumu 788,90 EUR. Celá domácnosť zaplatila za obdobie 2008 - 2009 za elektrinu mesačne priemerne 41,22 EUR (z toho stroje - 11,72 EUR), za obdobie 2009 - 2010 celá domácnosť zaplatila priemerne mesačne 49,95 EUR (z toho stroje - 14,59 EUR), za obdobie 2011 - 2012 celá domácnosť - 51,58 EUR mesačne (z toho stroje - 14,19 EUR). Za obdobie 02.10.2012 - 02.10.2013 domácnosť zaplatila v priemere mesačne 70,16 EUR, nakoľko ide o obdobie (od 14.02.2013), kedy už žalobca v 1. rade bol plne závislý na pľúcnom ventilátore a na množstve iných prístrojov v 24-hodinovej prevádzke. Od 09/2012 do 1/2013 stroje priemerne spotrebovali 13,98 EUR mesačne. Náklady na kopírovanie dokladovala 312 ks fotokópii, dokladované náklady v spise sú na 153 stranách a v rovnako počte boli robené aj pre žalovaného, rovnako išlo o písomné zdôvodnenia, ktoré boli žalovanému zasielané v kópii, takisto ďalšie listinné dôkazy (kópie faktúr a rozhodnutí). Nie všetky potvrdenia o poštových službách boli označené miestom, kde zásielka smerovala, pokiaľ nebolo odoslaná doporučene. Neoznačené zásielky boli v roku 2011 v sume 0,40 EUR, v roku 2010 v sume 1,50 EUR a v roku 2009 sedem zásielok v celkovej sume 10,06 EUR, t.j. celá suma neoznačených zásielok predstavovala 11,96 EUR. Tieto zásielky určite súviseli so starostlivosťou o žalobcu v 1. rade (zdravotná poisťovňa, právnik, Západoslovenská distribučná). Doporučené zásielky boli všetky s označením, a to buď jednotlivých nemocníc, alebo Ministerstva zdravotníctva SR, alebo s označením právnych služieb. Náhradu za stratu na zárobku si žalobkyňa v 2. rade uplatňovala rovnakým spôsobom, ako pri prvotnom nároku, ktorý bol za obdobia od 14.07.1998 do 31.03.2008 v priemere 308,34 EUR mesačne. Príjem bol valorizovaný podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime vždy od 01. júla daného roku. Žalobkyňa v 2. rade si uplatňovala stratu na zárobku za obdobie 04/2008 - rok 2013 v celkovej sume 3.939,70 EUR (04/2008 - 12/2008 - 534,46 EUR, 2009 - 991,62 EUR, 2010
- 758,70 EUR, 2011 - 775,69 EUR, 2012 - 809,34 EUR, 2013 - 68,89 EUR). Za rovnaké obdobie bol žalobkyni v 2. rade vyplatený kompenzačný príspevok štátu za opatrovanie vo výške 14.622,27 EUR.
14. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
15. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
16. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
17. Podľa § 445 Občianskeho zákonníka, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.
18. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.
19. Podľa § 449 ods. 3 Občianskeho zákonníka, náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.
20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.
21. Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
22. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
23. Podľa § 3 ods. 4 cit. zákona, ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.
24. Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
25. Podľa § 5 ods. 2 cit. zákona, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Podľa § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
30. Súd má za preukázané, že k trvalému poškodeniu zdravia žalobcu došlo v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti zamestnancov žalovaného, ktoré im vyplývali z ich povolania. K uvedenému záveru súd dospel na základe právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.03.2008, sp. zn. 1T/23/2008, ktorým súd uznal zamestnancov žalovaného za vinných zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Dôvodnosť nároku žalobcov vyplýva aj z právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 11C/275/99-396. Napokon žalovaný sa v konaní vyjadril, že nespochybňuje základ uplatneného nároku.
31. Náhrada za bolesť predstavuje jednu zo zložiek náhrady škody na zdraví. Ide o náhradu za nemateriálnu ujmu, ktorá sa vzťahuje výlučne na osobu poškodeného a má predstavovať odškodnenie za vytrpenú bolesť spôsobenú poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 21.05.2008, č.k. 11C/275/99-561 priznal žalobcovi v 1. rade náhradu za bolesť vo výške 340.500,- Sk, a to na základe lekárskeho posudku vypracovaného dňa 29.01.2007 MUDr. Máriou Brozmanovou. Žalobca v 1. rade sa následne dňa 13.02.2008 podrobil operačnému zákroku. MUDr. V. W. v lekárskom posudku zo dňa 09.02.2010 ohodnotil bolesť žalobcu počtom bodov 25 podľa položky 91 zákona č. 437/2004 Z.z., diagnóza - pomliaždenie obličky s krvácaním do moču. S poukazom na § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. žalobcovi v 1. rade vznikol nárok na ďalšiu náhradu za bolesť, a to v súvislosti s operačným výkonom, ktorý sa v čase vypracovania pôvodného lekárskeho posudku MUDr. W. Z. nepredpokladal. Súd určil výšku náhrady za bolesť podľa zásad uvedených v § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., a to ako súčin bodového ohodnotenia vyplývajúceho z lekárskeho posudku MUDr. V. W. a 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky v príslušnom roku (25 x 14,46 EUR), t.j. žalobcovi v 1. rade prislúcha titulom náhrady za bolesť suma 361,50 EUR.
32. Žalobcovia sa domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť k rukám žalobkyne v 2. rade, opatrovníčke žalobcu v 1. rade, sumu 21.527,93 EUR. Súčasťou vyčíslenia nákladov bola aj položka „bolestné za operačný výkon v roku 2008 hodnotené 09.02.2010 W.. W. pod pol. 91 - 25 bodov á 14,46 EUR“ v sume 361,50 EUR. Uvedená suma bola priznaná žalobcovi v 1. rade s poukazom na vyššie uvedené dôvody a v zmysle uvedených zásad, keďže náhrada za bolesť sa vzťahuje výlučne na osobu žalobcu v 1. rade. Z uvedeného dôvodu súd skúmal oprávnenosť uplatnených nárokov na náhradu nákladov spojených s liečením žalobcu v 1. rade po odpočítaní nároku na náhradu za bolesť v sume 361,50 EUR.
33. Uplatnené nároky na náhradu nákladov spojených s liečením žalobcu v 1. rade spočívajú v nákladoch na zdravotný materiál, na prevádzku motorového vozidla, na doplatky za lieky a oligopeptické preparáty, v nákladoch súvisiacich s vyšším odberom elektrickej energie, v nákladoch za kopírovanie, poštovné a overovanie listín, na zdravotné poplatky a hospitalizácie a na zariadenia pre invalidov a v náhrade škody, ktorá vznikla žalobkyni v 2. rade pri strate na zárobku. Výška náhrady za jednotlivé položky bola určená po odpočítaní kompenzácii štátu od apríla 2008 do 31.01.2013. Žalobkyňa výšku uplatneného nároku riadne preukázala, a to predložením zväzku listín, ktorý obsahoval pokladničné bloky, faktúry a ďalšie listiny preukazujúce výdavky žalobkyne v 2. rade súvisiace s liečením žalobcu v 1. rade. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, podľa ktorého žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno. Žalovaný vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že žalobcom sa nepodarilo jednoznačne preukázať ani jednu z položiek, ktorú zahrnuli do celkového uplatňovaného nároku na náhradu škody. Ako už súd uviedol, žalobkyňa si vyčerpávajúcim spôsobom splnila svoju dôkaznú povinnosť, a to predložením dokladov preukazujúcich výšku účelne vynaložených nákladov na starostlivosť o žalobcu v 1. rade. Nemožno pritom opomenúť skutočnosť, že k potrebe vynakladania týchto finančných prostriedkov pravidelne dochádza v súvislosti s trvalým poškodením zdravia žalobcu, ku ktorému došlo porušením
právnej povinnosti zamestnancov žalovaného. Žalobca od svojho útleho veku trpí trvalým poškodením zdravia, pri intenzite ktorého je vylúčená akákoľvek možnosť spoločenského uplatnenia. Žalobca v 1. rade si vzhľadom na svoj zdravotný stav vyžaduje neustálu starostlivosť, ktorú osobne zabezpečuje jeho matka, žalobkyňa v 2. rade. Z toho vyplýva aj nemožnosť akejkoľvek realizácie zo strany žalobkyne v 2. rade vrátane možnosti zamestnať sa. Žalobkyňa v 2. rade sa v podaní doručenom súdu dňa 09.04.2013 a v následnom podaní doručenom súdu dňa 22.03.2018 podrobne vyjadrila k jednotlivým položkám uplatňovaného nároku, pričom podľa názoru súdu dostatočným spôsobom odôvodnila nevyhnutnosť nákladov, ktoré žalovaný v priebehu konania namietal (využívanie motorového vozidla pre potreby ostatných členov rodiny, bežné zariadenie domácnosti, zvýšená spotreba elektrickej energie, náklady na lieky pre dospelých a pod.). V tomto ohľade súd odkazuje na uvádzané podania žalobkyne, ktoré obsahujú súhrnné vyjadrenie k námietkam žalovaného, ako aj konkrétne výpočty v súvislosti s jednotlivými čiastkovými nárokmi, nakoľko súd nepovažoval za efektívne duplicitne tieto tvrdenia uvádzať v rámci odôvodnenia rozsudku. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany uvádzal len to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno. Podľa žalovaného žalobcovia síce uniesli bremeno tvrdenia a taktiež si splnili povinnosť predložiť dôkazy, tie však existenciu a opodstatnenosť výšky uplatňovaného nároku nepreukázali. Ďalej uvádzal, že splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena, pokiaľ sa teda žalobcom nepodarilo jednoznačne dokázať pravdivosť svojich tvrdení, súd nemohol rozhodnúť v ich prospech. K jednotlivým položkám uplatňovaného nároku žalovaný v podstate uvádzal len to, že žalobcovia nepreukázali, že by zvýšené náklady (na použitie motorového vozidla, lieky, zdravotnícky materiál, elektrinu atď.) mali súvis priamo so starostlivosťou o žalobcu v 1. rade. Žalovaný uvádzal, že je pravdepodobné, že zástupcovia žalobcu využívali auto aj na iné účely, ako na starostlivosť o neho, pričom to, na aké účely bolo auto v danom období využívané, sa v súčasnosti už nedalo dokázať. Vo vzťahu k nákladom na doplatky za lieky, zdravotnícky materiál a zdravotné poplatky a hospitalizácie žalovaný uviedol, že pokladničné bloky obsahujú položky, pri ktorých sa nedá preukázať, či boli naozaj použité na starostlivosť o žalobcu. V predložených blokoch mali byť podľa žalovaného zahrnuté aj vrecká do vysávača, náplaste, posteľ, teplomer a ďalšie predmety, ktoré sa tak isto podľa neho nedali automaticky zaradiť pod starostlivosť o žalobcu. V reakcii na (odvolacie) námietky žalovaného žalobkyňa v 2. rade opätovne súdu doručila podrobný rozpis jednotlivých nárokov spolu s uvedením konkrétneho postupu, akým dospela k čiastkovým požadovaným náhradám. Popretie skutkových tvrdení žalobcov zo strany žalovaného je prostriedok procesnej obrany. Na popretie skutkových tvrdení sa však kladú určité kvalitatívne nároky, pričom popierajúca strana musí uviesť vlastné tvrdenia. Ak žalovaný neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení žalobcu, ako procesný následok nastupuje domnienka, že skutkové tvrdenia žalobcu sú nesporné. Popierajúca strana má povinnosť predložiť vlastné skutkové tvrdenia, inak je popretie neúčinné. Účelom ust. § 151 ods. 2 CSP je vyhnúť sa takému postupu žalovaného v konaní, kedy by popieral skutkové tvrdenia žalobcu en bloc, teda čisto formálne. Žalovaný v priebehu konania súdu neuviedol žiadne vlastné skutkové tvrdenia, ktorými by účinne poprel skutkové tvrdenia žalobcov v súvislosti s uplatňovanými nárokmi. Žalovaný vo všeobecnej rovine uvádzal, že deklarované náklady súvisia s bežnou prevádzkou domácnosti; považoval za nepreukázané, že nekompenzovanú časť prevádzky auta rodina žalobcu spotrebovala výhradne len na prevoz žalobcu a nie aj na potreby ostatných členov rodiny; jednotlivé položky uplatňovaných nákladov na stravu, vybavenie domácnosti, ako aj náklady na elektrickú energiu nepovažoval za oprávnené, keďže nemali byť v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou na zdraví žalobcu; čo sa týka liekov, podľa žalovaného malo ísť o lieky bežnej spotreby, súvisiace s bežnou starostlivosťou o dieťa, pričom nebolo možné akceptovať preplatenie nákladov na lieky, ktoré spadajú do starostlivosti o dospelého človeka. Takúto obranu však súd nemohol považovať za účinné popretie skutkových tvrdení žalobcov, preto súd považoval tvrdenia žalujúcej strany za nesporné (§ 151 ods. 2 CSP). Navyše súdu je z úradnej činnosti známe, že žalobkyňa v 2. rade si v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 13C/36/2015 rovnako uplatňovala náhradu titulom zvýšených nákladov na starostlivosť o žalobcu v 1. rade a straty na zárobku (s rozdielom, že išlo o iné časové obdobie), pričom nárok si uplatňovala za rovnaké položky ako v tomto konaní a ich opodstatnenosť preukazovala totožným spôsobom, t.j. predložením zväzku pokladničných blokov, faktúr a pod. V konaní 13C/36/2015 došlo hneď v úvode k uspokojeniu uplatňovaného nároku, čo vyústilo do čiastočného späťvzatia žaloby, pričom ďalším predmetom konania sa stal len nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Obdobne tak tomu bolo aj v konaní Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 11C/275/99, kedy žalovaný výšku a oprávnenosť týchto nákladov nenamietal. Súdu nie sú zrejmé dôvody pre postup žalovaného, kedy v prípade totožných nárokov uplatňovaných totožným subjektom s rozdielom rozhodného časového obdobia, za ktoré je náhrada požadovaná, zvolil diametrálne odlišný prístup. V prípade, že by sa súd hypoteticky stotožnil s námietkami žalovaného ohľadom neunesenia dôkazného
bremena a žalobu by zamietol, takýto postup by bol v rozpore s legitímnymi očakávaniami žalujúcej strany a elementárnou spravodlivosťou. Súd je názoru, že žalobcovia súdu predložili vyčerpávajúci počet listinných dôkazov a poskytli náležité vyjadrenia k námietkam žalovaného, pričom nemožno od žalobcov spravodlivo požadovať, aby s ohľadom na skutkové okolnosti prejednávanej veci predložili ďalšie dôkazné prostriedky.
34. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v 2. rade vykonáva celodennú starostlivosť o žalobcu v 1. rade, nemá možnosť riadne sa zamestnať, a preto si rovnako uplatňovala nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla pri strate na zárobku. Výšku tohto nároku vyčíslila ako rozdiel medzi ročným príjmom z roku 1994 a kompenzačnými dávkami štátu, ktoré poberala v dôsledku celodennej starostlivosti o zdravotne ťažko postihnutého syna, pričom kompenzácie štátu predstavovali 14.622,27 EUR. Žalobkyňa opätovne v podaní zo dňa 19.03.2018, ktoré bolo žalovanému doručené, uviedla podrobný výpočet toho, akým spôsobom dospela k požadovanej náhrade, pričom uplatnená náhrada za stratu na zárobku predstavuje 3.938,70 EUR. 35. Treba zdôrazniť, že žalobkyňa v 2. rade používa vo všetkých konaniach zhodnú metodiku kvantifikácie nárokov, naopak obrana žalovaného v jednotlivých konaniach nie je konzistentná. Zároveň súd s odkazom na ust. § 264 CSP uvádza, že analogickým použitím tohto ustanovenia, súdu zostala možnosť podrobiť uplatnené nároky sudcovskej úvahe. Konkrétne pri čiastočnom nároku k náhrade za náklady na prevádzku motorového vozidla bol režim jeho využívania kontrolovaný príslušným orgánom sociálnych vecí, kvôli kompenzácii zo strany štátu, čo vylučuje jeho svojvoľné využívania nad rámec predmetného právneho nároku. V predchádzajúcom konaní žalobkyňa žiadala tento čiastkový nárok vo výške 6.465,74Eur (194.787,-Sk) za obdobie 4.588 dní, teda 1,41Eur za deň. V predmetnom konaní to bola suma 3.932,92Eur za obdobie 1.774 dní, teda 2.21Eur za deň. Zároveň súd vzal do úvahy zmenu vozidla, deklarované zvýšené náklady na PZP, skutočnosť, že cena nafty stúpla počas rozhodného obdobia z 0,494Eur/L (rok ´95) na 1,545Eur/L (rok ´2012), presťahovanie počas rozhodného obdobia z Bratislavy do Veľkého Bielu, školská dochádzka počas celého rozhodného obdobia na rozdiel od predchádzajúceho a s tým spojené vyššie nároky na mobilitu žalobcu, niet rozumného dôvodu spochybňovať výpočet uplatneného nároku, pokiaľ žalovaný obdobný nárok v predchádzajúcom konaní uznal.
36. Náklady na zdravotný materiál, uplatnený vo výške 128,58 Eur mal súd za preukázané vo výške 90,34Eur. Konkrétne vankúš do auta (č.l. 38; 3,49Eur), vankúš pre invalidov (č.l. 38; 4,99Eur), plienky (č.l.40; 0,17Eur), náplasť (č.l.51; 5,98Eur), vrecká do vsávača (č.l.51; 4,81Eur), dettol (č.l.59,197,228; 4,30+4,17+4,17Eur), cievka (č.l.79; 5,5Eur), sieťka na posteľ (č.l. 81; 3,99Eur), čistiaca pena zo zdravotníckych pomôcok (č.l.86; 6,55Eur), plachta a podložka (č.l.115; 19,84Eur), teplomer (č.l.115, 223; 3,31+3,90), rozdvojka do zapaľovača v aute (č.l.113; 5,27Eur), dezinfekčný sprej (č.l.112; 3,81Eur), batérie Philips (č.l.112; 1,28Eur), filter (č.l.51; 4,81Eur).
37. Náklady na lieky a výživové preparáty žalovaný napadol tým, že v prípade 19-tich konkrétnych liekov nie je možné jednoznačne vyvodiť záver, že ide o lieky určené pre starostlivosť o žalobcu a že boli na tento účel naozaj použité. Je nesporné, že strany majú k dispozícii zdravotnú dokumentáciu žalobcu, ktorá je naopak bohatým prameňom dôkazov, že uvedené lieky sú súčasťou liečby žalovaného. Napr. UNB Ružinov, gastroenterologická ambulancia 6.5.2015, ORL ambulancia 28.1.2015, DFNsP, pediatrická ambulancia 4.5.2013, chirurgická ambulancia 27.2.2013, FNsP Antolská, klinika pre deti a dorast, prepúšťacia správy z DFNsP a mnohé, mnohé ďalšie, ktoré sú súčasťou spisu na priloženom nosiči. Žalobkyňa doložila pokladničné bloky z rozhodného obdobia. Spôsob zvolenej obrany preto súd považoval vzhľadom na okolnosti za nepochopiteľne účelový a neúčinný, znova aj v kontexte s bezproblémovým plnením za predchádzajúce a nasledujúce (tu v takmer identickej priemernej sume) obdobie. Súd uložil žalovanému povinnosť plniť žalobkyni náklady na doplatky za lieky a oligopeptické preparáty vo výške 4.745,29Eur.
38. K nákladom spojeným s vyšším odberom elektrickej energie žalovaný namietal absenciu faktúr za rozhodné obdobie, konkrétne za obdobie po 1.8.2010. Z podstaty zdravotného stavu žalobcu je nepochybné a nesporné, že pre jeho život sú nevyhnutné prístroje, ktoré potrebujú elektrickú energiu a teda, že spotreba elektrickej energie je v domácnosti žalobcov touto situáciou dlhodobo determinovaná. Nie je tomu inak ani v období rozhodnom pre nároky uplatnené v tomto konaní. Medzi stranami v minulosti ani teraz nebol právny základ tohto nároku sporný. K rozhodnutiu o určení jeho výšky súd dospel úvahou, z dôvodu, že jeho exaktné zisťovanie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami,
resp. nemožné. Podstatou úvahy bolo, či uplatnený nárok zodpovedá zvýšenej spotrebe v domácnosti žalobcov v súvislosti s účelnými nákladmi spojenými s liečením žalobcu. Súd opäť vychádzal z konsenzu strán z predchádzajúceho obdobia, kedy kompenzácia tvorila sumu 0.20Eur denne (937,66/4588). Na rozdiel od spomínaného obdobia došlo k zmene skutkových okolností v tom, že žalobkyňa od roku 2003 stratila nárok na štátnu kompenzáciu a naopak, pokiaľ v predchádzajúcom období vyšší odber tvoril kyslíkový koncentrátor, pretlakový ventilátor, odsávačky, inhalátory, v predmetnom období išlo o kyslíkové prístroje - pevný a prenosný v počte 2 ks, dve odsávačky, pevná a prenosná, zdvihák, nebulizátor, pretlakový ventilátor a elektrická posteľ. Vzhľadom na zvýšený počet prístrojov a zníženú kompenzáciu zo strany štátu považoval súd dennú kompenzáciu vo výške 0.40Eur, celkovo 788,82Eur za odôvodnenú. Opäť, v prípade nasledujúceho obdobia žalovaný dobrovoľne plnil vo výške 0,58Eur/ deň (374/637).
39. Náklady na zariadenia pre invalidov súd priznal žalobkyni v celkovej výške 7.574,60Eur, kedy z doložených listinných dôkazov identifikoval kúpu vysielačiek (č.l. 39; 29,99Eur), úpravy sedačky v novom aute (č.l.50; 50 Eur), posteľ (č.l.75; 58,17Eur), úprava nového vozidla, dodanie sedačky a montáž zdvíhacieho zariadenia spoločnosťou Ares s.r.o. (č.l.64,68,199; 265,55+66,39+120Eur), vybudovanie nájazdovej betónovej rampy (č.l.77, 363,50Eur) a kúpa vozidla (č.l.60; 6.621,21Eur).
40. K nároku na náhradu za stratu na zárobku doložila žalujúca strana Nález Ústavného súdu ČR, základ nároku však nebol sporný. Oproti pôvodnému vyčísleniu 3.861,21Eur tento po prepočte vyčíslila sumou 3.938,70Eur, avšak bez návrhu na zmenu žaloby. Žalobkyňa pri výpočte tohto čiastkového nároku vychádza z rozdielu priemerného mesačného zárobku v roku 1994, valorizovaného podľa zákona o životnom minime, a vyplatených príspevkov za opatrovanie Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Opäť takýto spôsob žalovaný akceptoval v minulosti, rovnako za obdobie po 31.1.2013, len na báze vyčíslenia sumy v žalobe, bez uvedenia spôsobu výpočtu prípadne listinných dôkazov. Súd bez relevantného popretia považoval aj tento nárok za dôvodný, bez procesného návrhu na zmenu, vo výške 3.861,21Eur.
41. Nároky na náklady na kopírovanie, poštovné a overovanie listín a náklady na zdravotné poplatky a hospitalizácie vo výške 338,37Eur žalobkyňa preukázala listinnými dôkazmi. Obrana žalovaného, že nebola preukázaná súvislosť kopírovania s nákladmi liečenia opäť nekorešponduje s postojom žalovaného, kedy tieto nároky za iné obdobia už dvakrát dobrovoľne plnil.
42. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že nárok žalobcu v 1. rade na náhradu za bolesť, ktorého výška bola určená na základe lekárskeho posudku MUDr. Jaroslava Molčana a nárok žalobkyne v 2. rade na náhradu nákladov spojených so starostlivosťou o žalobcu v 1. rade a na náhradu škody za stratu na zárobku, sú dôvodné. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi v 1. rade náhradu za bolesť v sume 361,50 EUR a žalobkyni v 2. rade náhradu v sume 21.166,43 EUR. V neposlednom rade súd uvádza, že žalobkyňa v 2. rade v podaniach doručených súdu v dňoch 09.04.2013 a 22.03.2018 deklarovala jednotlivé čiastkové nároky vo vyššej sume, ako sa domáhala v petite žaloby, avšak súd mohol v sporovom kontradiktórnom konaní priznať nároky len v uplatnenej výške.
43. Žalobcovia sa v petite žaloby domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 21.527,93 EUR s príslušenstvom k rukám žalobkyne v 2. rade, ako zákonnej zástupkyni/ opatrovníčke žalobcu v 1. rade. Žalobcovi v 1. rade z uplatnených nárokov prislúcha iba nárok na náhradu za bolesť, keďže tento nárok sa vzťahuje výlučne na osobu poškodeného. Napriek tomu, že žalobca nie je vzhľadom na svoj zdravotný stav schopný sám v konaní procesne vystupovať, je nositeľom práv, ktoré sú predmetom prejednávanej veci, a preto je aktívne legitimovaným subjektom v tejto časti konania. Naproti tomu náklady súvisiace s liečením sa s poukazom na § 449 ods. 3 OZ uhradzujú tomu, kto ich vynaložil. V uvedenom prípade náklady súvisiace s liečením žalobcu a rovnako škoda za stratu na zárobku vznikli žalobkyni v 2. rade, preto pre časť konania, v ktorej sa prejednávali tieto uplatnené nároky, je aktívne legitimovaným subjektom práve žalobkyňa v 2. rade. Súd bol preto oprávnený priznať žalobcovi v 1. rade výlučne nárok na náhradu za bolesť a výlučne žalobkyni v 2. rade náhradu za náklady súvisiace s liečením a náhradu za škodu za stratu na zárobku. Z uvedeného dôvodu súd nemohol priznať uplatňovanú sumu v celkovej výške len žalobkyni v 2. rade, ako opatrovníčke žalobcu v 1. rade, a preto súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol.
44. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 517 ods. 2 OZ a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Keďže medzi stranami nedošlo k dohode o vrátení peňažného plnenia, žalovaný bol povinný splniť dlh po tom, čo ho žalobcovia o plnenie požiadali. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu adresovali žalovanému predžalobnú výzvu na uhradenie nároku vo výške 14.967,45 EUR, pričom požadovanú sumu žiadali uhradiť v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný prevzal výzvu dňa 22.10.2010, pričom posledným dňom na plnenie bol 02.11.2010. K prvému dňu omeškania, t.j. 03.11.2010 predstavovala základná úroková sadzba ECB 1%. S poukazom na § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. súd rozhodol o úrokoch z omeškania tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 14.967,45 EUR od 03.11.2010 do zaplatenia. Návrh na rozšírenie žaloby o sumu 6.560,48 EUR bol žalovanému doručený na pojednávaní dňa 22.04.2013, z uvedeného dôvodu sa v tejto časti nároku mohol dostať do omeškania až v nasledujúci deň 23.04.2013, kedy základná úroková sadzba ECB predstavovala 0,75%. Z uvedeného dôvodu súd ďalej priznal žalobcom úrok z omeškania vo výške 5,75% zo sumy 6.560,48 EUR od 23.04.2013 do zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatnený nárok na úroky z omeškania zamietol.
45. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. O trovách konania preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcom ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. Žalobcovia boli neúspešní len v nepatrnej časti úrokov z omeškania, ktoré nebolo možné v aktuálnom štádiu konania vyjadriť pevnou sumou. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.