Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/243/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom u v právnej veci žalobcu 1./: G. T., nar. X.X.XXXX, D. XX, XXX XX P., žalobkyne 2./: S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX P., žalobkyne 3./: X. Y., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XX, XXX XX P., žalobkyne 4./: R. A., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, XXX XX P., žalobkyne 5./: X. T., nar. X.XX.XXXX, D. XX, XXX XX P., žalobkyne 6./: O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. T. XXXX/XX, Q., všetci právne zastúpení: JUDr. Natáliou Kubáňovou, advokátku so sídlom Zsigmonda Mórizca 5707,8, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému 1/. Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17335345, Búdkova cesta 36, 817 15 Bratislava, 2. W.. D. T., G.., nar. XX.XX.XXXX, G. niva XX, XXX XX Y., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že žalobca 1./ v podiele 4/24, žalobkyňa 2./ v podiele 4/24, žalobkyňa 3./ v podiele 8/24, žalobkyňa 4./ v podiele 4/24, žalobkyňa 5./ v podiele 2/24 a žalobkyňa 6./ v podiele 2/24 sú podielovými spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trnava, Katastrálny odbor pre k.ú. Trnava, ako parcely č. XXXX/X druh orná pôda vo výmere 20000 m2

II. Žalobcovia 1./ až 6./ má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému v 1./..

III. Žalobcom 1./ až 6./ voči žalovanému 2./ náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.10.2014 sa žalobcovia domáhali určenia, že žalobca 1./ v podiele 4/24, žalobkyňa 2./ v podiele 4/24, žalobkyňa 3./ v podiele 8/24, žalobkyňa 4./ v podiele 4/24, žalobkyňa 5./ v podiele 2/24 a žalobkyňa 6./ v podiele 2/24 sú podielovými spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trnava, Katastrálny odbor pre k.ú. Trnava, ako parcely č. XXXX/X druh orná pôda vo výmere 20000 m2.

2. Žalobu odôvodnili tým, že vo februári roku 2014 prevzali z Okresného úradu Trnava Katastrálny odbor oznámenie o vyznačení poznámky do listu vlastníctva, vedené pod č. P159/14 zo dňa 14.2.2014, s ktorým nás informovali o vyznačení poznámky obmedzujúceho charakteru na LV č. XXXX parcela Č. XXXX/X orná pôda vo výmere 20000 m2, na všetky podiely všetkých spoluvlastníkov ako aj na LV Č. XXXX, vyznačenie poznámky Katastrálny úrad odôvodnil vznikom duplicitného vlastníctva. Žalobcovia ďalej uviedli, že spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti zapísanej na LV Č. XXXX parcele Č. XXXX/X orná pôda vo výmere 20000 m2 nadobudli dedením po nebo X. T. rozhodnutím o dedičstve č. XXXXXX/ XX a po nebo I. T. rozhodnutím O dedičstve č. 3D 878/91. Rozhodnutie o dedičstve bolo stredisku geodézie doručené 6.11.1991 a zapísané do LV č. XXXX pod položkou V.Z. XXX/XX a XXX/XX formou poznámky. Nebohá X. T. a nebohý I. T. nehnuteľnosť nadobudli do vlastníctva Výmerom vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podla §1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb.

n. SNR, číslo 1144/48 zo dňa 7.4.1948. Okresný úrad Trnava Katastrálny odbor vznik duplicitného vlastníctva k parcele č. XXXX orná pôda vo výmere 159375 m2 k.ú. Trnava zapísaná v pozemkovo knižnej vložke č. XXXX ako prvotných vlastníkov určuje C. Y. r. J. v 1/2 a K. Y. v 1/2. Dňa 1.3.1932 bol v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX pod B5 zrušený zápis vlastníctva k podielu 1/2 C. Y. a namiesto nej sa na základe uznesenia súdu E 1239/31 titulom dražobnej kúpy stala vlastníčkou v podiely 1/2 Y. T. rod. P.. Podiel K. Y. bol skonfiškovaný v podiely 1/2 a stal sa predmetom prídelov v rámci II. Pozemkovej reformy. Dňa 7.4.1948 bol vydaný Výmer č. 104/1946 ktorým bola parcela č. XXXX/X vo výmere 20000 m2 zapísaná na LV XXXX pridelená nebohej X. T. v podiel 1/2 a nebo I. T. v podiely 1/2 a následne v roku 1991 dedičským konaním sme sa stali vlastníkmi my v podiely 4/24 žalobca 1, v podiely 4/24 žalobca 2, v podiely 8/24 žalobkyňa 3, v podiely 4/24 žalobkyňa 4 a v podiely 2/24 žalobkyňa 5 a žalovaná 6. Napriek vlastníctvu žalobcov k parcele č. XXXX/X vo výmere 20000 m2 na L V XXXX ktorú predkovia nadobudli Výmerom a od roku 1948 už aj dobromyseľne vydržali podľa § 134 Obč. zákonníka. Dňa 21.11.1995 pozemkový úrad v Trnave pod č. 1081/92-J rozhodol o priznaní vlastníckeho práva C. Q. nar. XX.XX.XXXX k parcele č. XXXX o výmere 159375 m2 v podiely 1/2 na základe reštitučného nároku ku skonfiškovanému podielu 1/2 parcely č. XXXX po K. Y. evidovaného v pozemkovoknižnej vložke č. 2511, uvedené rozhodnutie č. 1081/92-J správa katastra Trnava zapísala na LV č XXXX ako pozemok registra E KN parc. č. XXXX/X oná pôda vo výmere 159375 m2 pre vlastníkov C. Q. v podiely 1/2 a pre Y. T., rod. P. v podiely 1/2. X. T. a I. T. mali parc. č. XXXX/X v oprávnenej držbe na základe Výmeru č. II 44/48 zo dňa 7.4.1948 a žalobcovi od roku 1991, teda spolu sme ich už mali 47 rokov v oprávnenej držbe do roku 1995, kedy ich pozemkový úrad v Trnave vrátil C. Q.. Teraz teda majú pozemky v oprávnenej držbe už 66 rokov. Pozemky žalobca 1./ prenajíma od roku 1992 Trnavskej poľnohospodárskej spoločnosti TAPOS s ktorou má aj nájomné zmluvy. Dňa 13.4.2005 Správa katastra Trnava povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na základe zámennej zmluvy č. E podľa ktorej C. Q. prestala byť spoluvlastníčkou parc. XXXX orná pôda v podiely 1/2 a za vlastníka k jej podielu zapísala SR v správe SPF BA zápis bol vykonaný do LV č. XXXX. Na uvedené dvojité vlastníctvo prišla Správa katastra Trnava v roku 2006 po vykonaní komplexnej kontroly a aktualizácii listov vlastníctva k.ú. Trnava. Z uvedeného dôvodu si správa katastra v Trnave požiadala Štátny archív v BA - pobočka Trnava o poslanie výmerov o vlastníctve pôdy týkajúcich sa parc. č. XXXX v k.ú. Trnava. Z výmerov o vlastníctve pôdy vydané Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nar. č. 104/1946 Sb.n. č. II 44/48 ktorými boli z bývalého vlastníctva K. Y. evidovaného vo vložke č. XXXX pridelené: parc. č. XXXX/X roľa o výmere 20000m2 do vlastníctva X. T. a I. T. a parcela XXXX/X roľa o výmere 5 9687 m2 do vlastníctva I. E. a manželky X.. Z následného grafického znázornenia vplýva, že parcela XXXX bola rozdelená na parc. č. XXXX/X. č. XXXX/X a č. XXXX/X, pričom parcelu č. XXXX/ X má mať vo výlučnom vlastníctve nebo Y. T. rod. P. a následní dedič nebo G. T. a po ňom potencionálni dediči žalovaní v 2 až 5 rade. Žalovaní v 2 až 5 rade z dôvodu vyznačeného duplicitného vlastníctva, podľa informácii žalobcov, nemajú ukončené dedičské konanie po nebohom G. T.. Parcelu č. XXXX/X má vo vlastníctve I. E. s manželkou v 1/1 vo výmere 59687m2 podľa Výmeru a parcelu č. XXXX/X majú v spoluvlastníctve žalobcovia a žalovaný v 3 až 7 rade na základe rozhodnutia o dedičstve Č. 3D 2582/90 a 3D 878/91, a predchodcovia na základe Výmeru. C. Q. boli navrátené parcely po K. Y. teda parc. Č. XXXX/X a Č. XXXX/X. Naším predkom bola par Č. XXXX/X pridelená výmerom ešte v roku 1948 a na základe uvedeného rozhodnutia sa stali naši predkovia vlastníkmi uvedenej parc. Č. XXXX/X a následne rozhodnutím o dedičstve sme sa stali vlastníkmi parc.č.XXXX/X. Z uvedeného dôvodu sme toho názoru že pozemkový úrad v Trnave v roku 1995 pri navrátení pozemkov C. Q. pochybil a postupoval v rozpore s ustanoveniami zákona Č. XXX/XXXXZb. Predmetnú žalobu na určenie vlastníctva podali žalobcovia , nakoľko na základe vyššie uvedených skutočností je ich právne postavenie k nehnuteľnosti zapísanej na LV. Č. XXXX ako parc. XXXX/X orná pôda vo výmere 20000m2 neisté, a je potrebné eliminovať stav ohrozenia práva a neistoty v právnom vzťahu nakoľko k náprave nemožno dospieť iným spôsobom než podaným návrhom na určenie vlastníctva, s čím preukazujeme naliehavosť právneho záujmu.

3. Žalobcovia k žalobe pripojili: Výpis z listu vlastníctva č. 5061 č.l. 9-10, výmer o vlastníctve pôdy č.l. 11-12, oznámenie o vyznačení poznámky č.l. 14-15, Rozdhonutie 3D878/91 č.l. 16, zmluvu o nájme č.l. 18-19, 20-21, 22-23.

4. Žalovaný 2./ 3./ sa k žalobe vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 27.11.2014, kde uviedli, že pôvodne bola parcela vo vlastníctve C. Y. r. J. v 1/2 a K. Y. v 1/2 ako parcela č. XXXX. Ich právny predchodca Helena Krištofíková, nadobudla titulom dražobnej kúpy podiel 1/2 k pôvodnej parcele na základe rozdhodnutia súdu E1239/31 v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX pod B5 dňa 01.03.1932, č. XXXX. Druhý podiel v 1/2 bol skonfiškovaný a na základe pozemkovej reformy pridelený právnym

predchodcom žalobcu vo výmere 2 hektárov ako parcela č. XXXX/X. Ďalej bola výmerom pridelená pôda o výmere 59687 m2 z pôvodnej parcely ďalším výmercom, ktorí nie sú účastníkmi konania. Pozemkový úrad v Trnave rozhodol pod č. XXXX/XX-X o navrátení vlastníctva k parcele č. XXXX o výmere 159375m2 v podiely 1/2 na základe reštitučného nároku p. C. Q.. Zámennou zmluvou previedla svoje podiely na pozemkoch p. C. Q. na Slovenský pozemkový fond, t.j. žalovaného 1./. Správa katastra v roku 2006 vykonala komplexnú kontrolu a aktualizáciu údajov, na základe ktorých vykonala zápis duplicitného vlastníctva. Žalovaní 2./ a 3./ mali za to, že zápis duplicitného vlastníctva sa nemal týkať ich parcely, ale len parcely XXXX/X a XXXX/X. Súčasne navrhli spojenie veci 18C/243/2014 a11C/111/2014 na spoločné konanie, nakoľko skutkovo spolu súvisia.

5. Žalovaná 4./ sa vyjadrila, že nemá záujem vec riešiť súdnou cestou.

6. Žalovaná 6./ sa vyjadrila, že so žalobou súhlasí, avšak chce vystupovať na strane žalobcu.

7. Žalovaný 1./ sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa SPF, že so žalobou nesúhlasí a žiada ho zamietnuť. Vlastnícky nárok k spoluvlastníckemu podielu 1íica na žalovanej EKN parc. č. XXXX/X (nateraz v dvojitom vlastníctve so žalobcami a žalovanou). SPF odvodzuje vlastníctvo od zámennej zmluvy z 13.4.2005 medzi predchádzajúcou vlastníčkou C. Q. a Slovenskou republikou zast. SPF, predmetom ktorej bola zámena spoluvlastníckeho podielu 1/2-ica k pôvodnej (ešte nerozdelenej parcele) Č. XXXX vo výmere 159375 m2. Vlastníctvo C. Q. k tejto parcele vyplynulo zase z reštitučného rozhodnutia Pozemkového úradu v Trnave Č. 1081/92 z 21.11.1995, ktorým jej bol priznaný reštitučný nárok ku skonfiškovanému podielu 1í-ica pôvodného spoluvlastníka K. Y. v p.k. vložke XXXX (podľa Oznámenia o vyznačení poznámky do listu vlastníctva z 14.2.2014). Podľa komentára k § 9 reštitučného zákona Č. 229/1991 Zb. "zmluva o vydaní nehnuteľnosti nadobúda účinnosť právoplatnosťou rozhodnutia okresného úradu (§ 47 ods. 1 o jej schválení a dňom určeným v tomto rozhodnutí sa nadobúda vlastníctvo. Ak takýto deň určený nie je, vlastníctvo sa nadobúda dňom právoplatnosti rozhodnutia. To platí aj o nadobudnutí vlastníctva rozhodnutím vydaným podľa ods. 4" (J. N. a kol. Základy pozemkového práva Heuréka 1998,str. 89). Citované rozhodnutie pozemkového úradu v Trnave je preto potrebné považovať za doklad, ktorým sa nadobúda vlastníctvo podľa § 9 ods. 4 zákona Č. 229/1991 Zb. SPF zároveň uznáva predložený výmer o vlastníctve pôdy pre I. T. a manželku X. rod. T. (právni predchodcovia žalobcov a žalovanej 6) za doklad o vlastníkom práve k žalovanej EKN parcele Č. XXXX/X. Argumentácia žalobcov o vydržaní vlastníckeho práva ako ďalšom nadobúdacom titule neprichádza do úvahy, nakoľko žalobcovia nepreukázali nakladanie so žalovanou EKN parcelou Č. XXXX/X počas plynutia vydržacej doby (nájomnú zmluvu s Trnavskou pol'nohospodárskou spoločnosťou, s.r.o. predložil iba žalobca 1). Ak by súd pri posudzovaní titulu nadobudnutia vlastníctva žalobcov a žalovanej 6 na jednej strane a titulu nadobudnutia vlastníctva žalovaného 1 uprednostnil predložený výmer o vlastníctve pôdy pred reštitučným rozhodnutím Pozemkového úradu v Trnave, SPF konštatuje, že Slovenská republika nadobudla vlastnícke právo k EKN parcele č. XXXX/X titulom vydržania v súlade s ust. § 134 OZ. Predmetné vydržanie je prekážkou úspešného uplatnenia vlastníckeho práva navrhovateľov a odporkyne 6, ktoré títo opierajú o výmer o vlastníctve pôdy z roku 1948. Podl'a § 134 ods. I a ods. 3 sa "oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku l sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. " Novela občianskeho zákonníka vykonaná zákonom Č. 509/1 991 Zb. umožnila i právnickým osobám a štátu nadobúdať vlastnícke právo vydržaním. Vlastníkom nehnuteľnosti sa tak od 1.1. 1992 stane i štát, pokiaľ má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu desať rokov, a to i v prípade, že sa stal oprávneným držiteľom pred 01.01.1992 (podľa rozsudku NS 22Cdo/306/2001). Opravnenosť držby sa posudzuje so zreteľom na ustanovenie § 130 ods. 1 z týchto hľadísk: a) existencia právneho (hoci domnelého) titulu, o ktorý sa opiera dobra viera držiteľa b) nakladanie s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou c) dobrá viera držiteľa vzhľadom na okolnosti uvedené sub a) a b), že mu vec podl'a práva patrí. (Občiansky zákonník. Vel'ký komentár 1. Die!. Bratislava Eurokódex, 2011 str. 744) a) Právnym titulom, od ktorého odvodzuje odporca v rade l nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k EKN parcele č. XXXX/X je citované reštitučné rozhodnutie Pozemkového úradu Trnava 1. 1.11.1995, ktorým bolo priznané vlastníctvo právnej predchodkyni odporcu v rade I reštituentke C. Q.. Reštituentka C. Q. a žalovaný 1 nemohli mať žiadnu pochybnosť o tom, že EKN parcela č. XXXX im vlastnícky v jednej polovici patrí na základe uvedených vlastníckych titulov. Reštitučné rozhodnutie a zámenná zmluva boli riadne zapísané do katastra nehnuteľností, ktorý je vybudovaný

na "zásade hodnovernosti" t.j. údaje katastra sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže (inak aj zásada materiálnej publicity) a tiež na "zásade verejnosti" t.j. správa katastra na požiadanie kohokoľvek vyhotoví potvrdený výpis alebo potvrdenú kópiu zo súboru geodetických a popisných (inak aj zásada materiálnej publicity). Naopak reštituentka C. Q. a žalovaný v rade l nemohli mať žiadnu vedomosť o tom, že na časť výmery EKN parcely č. XXXX (t.j. na EKN parc. č. XXXX/X) bol v minulosti vydaný výmer o vlastníctve pôdy v prospech právnych predchodcov žalobcov a žalovanej 6. SPF odkázal na Vel'ký komentár k Občianskemu zákonníku (Fekete, l. a kol., l. diel, str. 744, podľa ktorého "pri hodnotení dobrej viery je treba vždy zobrať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal resp. nemohol mať počas celej vydržacej doby dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli u neho vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec podľa práva patrí alebo, že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva. Ad b) Nakladanie s vecou ako vlastnou zo strany žalovaného 1 a zo strany jeho právneho predchodcu t.j. C. Q. je dané uzavretím vzájomnej zámennej zmluvy z roku 2005. Ad c) Dobrá viera u žalovaného 1 a jeho právneho predchodcu je daná už uvádzanou skutočnosťou, že tento nemohol vedieť, že jeho vlastníctvo k EKN parcele č. XXXX/X mohlo byť v minulosti dotknuté vydaním výmeru o vlastníctve pôdy v prospech právnych predchodcov žalobcov a žalovanej 6. Otázka existencie dobrej viery sa posudzuje z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať nemal a nemohol mať pochybnosť o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí (Ro NS ČR 2Cdon 1178/96). Čo sa týka okamihu uplynutia vydržacej doby, SPF je toho názoru, že táto uplynula už na konci roku 2005 t.j. po 10 rokoch od právoplatnosti reštitučného rozhodnutia vydaného dňa 21.11.1995. Zápis poznámky o dvojitom vlastníctve žalobcov a žalovanej 6 na jednej strane a žalovaného 1 na druhej strane do katastra nehnuteľností v roku 2006 nemal na plynutie resp. na zánik dobromyseľnosti žalovaného už žiadny význam, nakoľko v čase, kedy sa žalovaný 1 mohol dozvedieť o dvojitom vlastníctve, bolo jeho vlastnícke právo už vydržané v jeho prospech. Žalovaný 1namietal, že nie je ustálený ani okruh účastníkov na strane žalvoaných, nakol'ko na liste vlastníctva XXXX je ako podielový spoluvlastník uvedený G. T., SR bez bližších identifikačných údajov. Žalobcovia za žalovaných 2 až 5 označili jeho dedičov bez bližšej špecifikácie resp. zdokladovania právneho nástupníctva.

8. K vyjadreniu pripojil, rozhodnutie pozemkového úradu č.l.51-54, identifikáciu parciel č.l. 55, 59, výpis z pozemkovej knihy č.l.56-58, 60-65, zámennú zmluvu č.l.66-69.

9. Žalobca sa vyjadril podaním zo dňa 19.01.2015 č.l.78-81, kde poprel vydržanie parcely žalovaným 1./ a zotrval na svojich skutkových tvrdeniach. Pripojil dedičské rozhodnutie po právnom predchodcovi žalovaných 2 až 5 č.l.82-83, osvedčenie o dedičstve po žalobkyni 3. č.l.84-87, darovaciu zmluvu č.l. 88-94, Osvedčenie o dedičstve č.l. 95-99, výmer o vlastníctve pôdy opatrený pečiatkou č.l. 100-101.

10. Dňa 20.01.2015 bolo súdu doručené podanie žalovaných 2./ a 3./, kde títo namietali postup vtedajšej Správy katastra, kde táto podľa § 36 zákona č. 162/1995Z.z., mala odmietnuť záznamovú listinu. Pripojili prehľadovú tabuľku č.l.107-108.

11. Uznesením č.k. 18C/243/2014-109 zo dňa 04.03.2015 súd konanie voči žalovanej 6. zastavil. Uznesením č.k. 18C/243/2014-123 pripustil, aby do konania na strane žalobcov pristúpila pôvodná žalovaná 6., ktorá sa stala žalobkyňou 6. Z obsahu spisu - z uznesenia č.k. 11C/111/2014-67 zo dňa 17.04.2015 mal súd preukázané, že konanie o žalobe bolo zastavené.

12. Žalovaný 1. zotrval na svojich skutkových tvrdeniach vo vyjadrení zo dňa 16.10.2015 (č.l.137-140). Poukázal na to, že v minulosti nedošlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k pôvodnej parcele č. 1423, a teda podielovými spoluvlastníkmi sú právni nástupcovia pôvodných spoluvlastníkov. Súčasne poukázal na to, že výmer, ktorý mal k dispozícii nie je opatrený odtlačkom okrúhlej pečiatky.

13. Žalobcovia sa k veci vyjadrili podaním zo dňa 19.11.2015 č.l. 149-151, kde uviedli, že Pozemkový úrad nepostupoval správne pri navrátení pozemkov. Ďalej uviedli, že žalovaný 1 pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

14. Uznesením č.k. 18C/243/2014-195 zo dňa 15.02.2017 súd rozhodol o pokračovaní s právnou nástupkyňou žalobcu 2.

15. Na pojednávaní dňa 22.06.2017 žalobcovia uviedli, že v celom rozsahu sa pridržiavjúe podanej žaloby. Žalobcovia nadobudli vlastníctvo k parcele č. XXXX/X, zapísané na LV č. XXXX nadobudli v dedičskom konaní do pôvodných vlastníkov pozemku predchádzajúci majitelia nebohá X. T. a I. T., neboh. Vlastníctvo k spornej parcele nadobudli výmerom vydaným povereníctvom pôdohospod. a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 na riadenia č. 104/1946. a to pod číslom II. 44/48 zo dňa 07.04.1948. Uvedený výmer o vlastníctve sporených pozemkov bol riadne zapísaný na LV č. XXXX. Na predloženom výmere z našej strany, čo bolo aj overené exituje aj otlačok pečiatky, pričom poukazujem na ust. § 68 ods. 3 nariadenia č. 8/1928 Zb. na základe, ktorého na platnosť dokumentu postačuje podpis úradného orgánu a dátum. Teda nie je podmienkou otlačok pečiatky daného orgánu. Domnievajú sa, že zamestnanec Pozemkového fondu neprávne zistil skutkový stav, keď uvádzal v rozhodnutí číslo 1081/92- J zo dňa 21.11.1995 z Pozemkového úradu v Trnave kde uvádza, na strane 3, že zistila, že exitujúcu výmery o vlastníctve pôdy pre fyzické osoby a boli vydané, zistila, že tieto výmery boli uložené v Okresnom archíve , sú opatrené podpisom povereníka, pričom na nich chýba pečiatka príslušného orgánu. Pečiatka príslušného orgánu nebola na uvedených dok. Nemám mať a preto máme za to, že správny orgán nezistil náležité skutkový stav veci, nevykonal riadne dokazovanie, pričom bolo v jeho silách sa skontaktovať s dedičmi, ktorí boli zapísaní na spornej parcele ako vlastníci v kat. Nehnuteľností, pribrať ich prípadne do konania, čo sa však nestalo a bez náležitého odôvodnenia a zákonného bolo vydané rozhodnutie Pozemkového úradu v Trnave č. 1081/92 -J zo dňa 21.11.1995. Preto navrhujeme poukazom aj na ust. § 11 zákona č. 229/1991 Zb. na základe, ktorého pozemky nemožno vydať, ak sú už vo vlastníctve fyzických osôb. Navrhujeme, aby súd našej žalobe vyhovel v celom rozsahu a určil za vlastníkov parciel č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX mojich klientov a súčasne zaviazal žalovaných prihliadnutím k tomu, že žalovaný v II. rade s našou žalobu súhlasí s spor zavinil žalovaný v I. rade súdneho konania a právneho zastúpenia. Na pojednávaní dňa 05.04.2018 žalobcovia uviedli, že rozporujú dobromyseľnosť pôvodného nadobúdateľa pozemkov p. C. Q., nakoľko táto si bola v čase vydania rozhodnutia pozemkového úradu vedomá skutočnosti, že pozemky boli pridelené v rámci pozemkovej reformy, čo bolo možné zistiť aj z rozhodnutia pozemkového úradu. Súčasne to bolo možné overiť na katastri. Ďalej sú toho názoru, že rozhodnutie pozemkového úradu vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci, kedy pozemkový úrad neprihliadol na výmery z pozemkovej reformy s odôvodnením, že výmer neobsahuje pečiatku, pričom však vtedy platné predpisy (v čase vydania výmeru) nevyžadovali ako zákonnú náležitosť pečiatku, ktorú mimochodom dotknutý výmer mal, ale vyžadovalo sa len označenie orgánu, ktorý ho vydal a podpis povereníka. Vzhľadom na uvedené máme za to, že žaloba je dôvodná a námietka žalovaného 1 o dobromyseľnosti je nedôvodná. Nájomná zmluva predložená žalovaným 1 je z roku 2005, pričom vklad povolený vtedajším kat. úradom bol až v roku 2006 a teda súčasťou tejto nájomnej zmluvy nemohla byť dotknutá parcela. C. Q. nebola dobromyseľná, pričom neznalosť zákona neospravedlňuje, bola si vedomá iného vlastníctva, mala konať s náležitou opatrnosťou s tým, že k nájomnej zmluve z roku 2005 uviedli, že táto bola podpísaná 12.4.2005, pričom vklad, príp. zámenná zmluva mala byť 14.04.2005, pričom kat. orgán má na rozhodnutie 30 dní a reálne tak v krátkom období nie je možné ju zavkladovať, pričom poukazujeme na výpis z LV, kde sa uvádza ako titul nadobudnutia R2006, čo znamená, že rozhodnutie bolo vydané až v roku 2006, tzn. Po podpise nájomnej zmluvy. Namietli absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy medzi žalovaným a nájomcom pre jej neplatnosť, resp. pre jej nedostatok náležitostí v podobe nejasností a nezrozumiteľností, kde nie sú presne špecifikované pozemky, ktoré mali byť predmetom nájmu. Poukazujeme na to, že sme predložili vyjadrenie spol. Semat a Tapos k užívaniu dotknutých pozemkoch, ktoré jasne špecifikuje ako užívali pozemky a s kým uzatvárali zmluvu. Namietli predložené doklady z roku 2017, ktoré nemôžu osvedčiť skutočnosti vzniknuté 10 rokov predtým. Súčasne máme za to, že dodatky k nájomnej zmluvy sú taktiež neurčité bez dostatočnej identifikácie a špecifikácie predmetnému predmetu nájmu. Ďalej uviedli, že p. C. Q. nikdy nenakladala s pozemkami ako s vlastnými, neprenajímala ani s nimi inak nehospodárila, pričom majú za to, že tak konala na základe, že si bola vedomá vlastníctva týchto parciel inými osobami. Súčasne poukázali na to, že rozhodnutie Pozem. úradu bolo zavkladované až v roku 1996. Pričom vydržacia doba uplynula až v roku 2006.

16. Žalovaný 1 na pojednávaní zotrvával na svojich vyjadreniach zo dňa 11.12.2014 a vyjadrení zo dňa 16.10.2015. Uviedol, že podľa jeho názoru je povinnou náležitosťou o výmere pôdy aj

otlačok pečiatky s poukazom na už uvádzanú judikát NS SR 4Cdo 48/2008. Žalovaný 1. uviedol, že splnil podmienky vydržania v stanovenej v § 134 Občianskeho zákonníka. Titulom na vydržanie osvedčujúcim dobromyseľnú a oprávnenú držbu žalovanej nehnuteľnosti je už citované rozhodnutie Pozemkového úradu v Trnave 21.11.1995 č. 1081/92, ktorým bolo priznané právnej predchodkyni žalovaného C. Q. vlastnícke právo k nehnuteľnosti K.U. Trnava č. XXXX v 1 všetky tvrdenia uvádzané žalobcom o tom, že odôvodnenie daného rozhodnutia sa odvoláva na existenciu o výmere vlastníctvo pôdy resp., že existencia týchto výmerov bola v reštitučnom konaní bola posúdená nesprávne, nemajú vplyv na dobromyseľnú a oprávnenú družbu C. Q.- reštituentky a následne aj žalovaného v I. rade. V tejto súvislosti žalovaný v I. rade predložil rozhodnutie KS Trnava 24Co 302/2011, ktoré riešilo zhuba obdobný prípad. Ak teda Pozemkový úrad v Trnave v reštitučnom konaní posúdil oprávnenosť reštitučného nároku C. Q. za dôvodnú, vydal o tom právoplatné rozhodnutie zo strany reštituentky, nebol dôvod o tomto rozhodnutí a o svojom vlastníctve žiadnym spôsobom pochybovať. C. Q. sa ďalej práva k reštituovanej nehnuteľnosti, ako riadna vlastníčka, keď túto na základe zámennej zmluvy č. 4Z XXXXXX zo dňa 24.03.2005 zamenila so žalovaným v I. rade. Žalovaný v I. rade teda na zákale cit. Zámennej zmluvy vstúpil do držby a užívania dobromyseľnej držiteľky C. Q. a žalovanú nehnuteľnosť uplynutím 10 rokov od právoplatnosti rozhodnutia Pozemkového úradu zo dňa 21.11.1995 vydržal. Uvedené vydržanie tvorí prekážku vyhovenia žalobnému návrhu v prospech žalobcov, ktorý svoje vlastnícke právo odvodzujú o výmere vlas. Pôdy. Za predpokladu, že súd uvedený výmer posúdi ako právne perfektnú listinu preukazujúcu vlastnícke právo k pridelenej nehnuteľnosti. Žalovaný v I. rade poukazuje, že je treba sa vysporiadať aj so skutočnosťou , že žalovaná nehnuteľnosť bola skonfiškovaná iba v 1 a druhej polovici zostali stále je vlastníci právny nástupcovia Y. T., rod. P.. Žalovaný iba dopĺňa, že napriek nedoriešenému rozdeleniu spol. medzi Y. T., rod. P. a pôvodným konfiškovaným vlast. K. Y. štát v roku 1948 nesprávne pristúpil k parcelácii z časti skonfiškovaných parciel a prideľoval z nich prídelcom pôdu v celosti k 1/1. Žalovaný 1 k veci uviedol, že má za to, že právna predchodkyňa I nehnuteľnosť predala, preukázal úmysel nakladať s nehnuteľnosťou ako vlastnou. Nie je nevyhnuté preukázať nejakým fyzickým nakladaním alebo o objektivizáciu formy nakladania nemusí byť daná, napr. prenájom, to je myslím aj v komentári uvedené v Občianskom zákonníku. Nájomná zmluva, ktorú SPF predložil bola uzavretá 12.4.2005. V nej boli postupne uzatvárané ďalšie dodatky, napr. 1.5.11.2005, dodatok č. 2 - 15.10.2006. Vidím, že vklad zo zámennej zmluvy, ktorou zamenil SPF spornú nehnuteľnosť ešte v nerozdelenom stave parc. č. XXXX v 1 bol povolený 13.4.2005. Z týchto dvoch listín vyplýva, že zamenená nehnuteľnosť bola zahrnutá do nájomnej zmluvy. Nájomná zmluva z roku 2005 neobsahuje špecifikáciu parciel, nakoľko v tomto čase nebol spracovaný roep pre kat. územia špecifikácia parciel sa do zmluvy dostávala až postupne, keď sa v jednotlivých kat. územiach tento roep spracoval. Podľa predloženej nájomnej zmluvy mal nájomca Semat a.s. v prenájme od SPF 2123 hek. poľ. Pôdy. SPF ďalej predložil výpis evidenč. listu č. XXX, podľa ktorého je nájomca Semat a.s. užívateľom 728,72 hek. ornej pôdy v k.ú. Trnava. Medzi prenajatými nehnuteľnosťami sa nachádza aj sporná nehnuteľnosť XXXX/X. Uvedenú skutočnosť dokladuje identifikácia na parc. reg. C, podľa ktorej je sporná nehnuteľnosť XXXX/X v ekn. stave identifikovaná do nehnuteľnosti XXXXX/X v CKN stave, v celkovej výmere 52,89 hek. Táto nehnuteľnosť XXXXX/X v CKN je uvedená v evidenčnom liste XXX na str. 4, riadok 18. Pozemkový fond považuje rozhodnutie pozemkového úradu v Trnave č.j. 1081/92 z 21.11.1995 právoplatné 28.12.1995 za dostatočne listinný dôkaz a doklad, ktorý vyvolal v reštituentke C. Q., že právoplatnosťou tohto rozhodnutia sa stala riadnou vlastníčkou reštituovanej nehnuteľnosti 1423 v 1. Ak aj rozhodnutie pozemkového úradu bolo nesprávne, ak predložené výmery sú platné a súd ich za platné posúdi, reštituentka C. Q. na základe šetrenia pozemkového úradu a jeho rozhodnutia o neplatnosti výmerov nemala dôvod o tejto skutočnosti pochybovať. Ak štátny orgán vyhlási určitú skutočnosť za preukázanú, ak aj tomu tak nie je, fyzická osoba, ktorej sa takéto rozhodnutie štát. orgánu vydáva, je podľa názoru SPF dobromyseľná v tom, že skutočnosti uvedené v rozhodnutí sú pravdivé. V zámennej zmluve č. XZXXXXXX zo dňa 24.03.2005 medzi SPF a C. Q. SPF uvádza, že nemal dôvod pochybovať o tom, že C. Q. je riadnou vlastníčkou zamenenej nehnuteľnosti CKN par. č. XXXX v 1. Bola takto evidovaná ako vlastníčka v kat. nehnuteľností, údaje kat. sú hodnoverné až do doby, keď sa nepreukáže opak. Tento opak bol preukázaný až zápisov duplicitného zápisu do príslušných LV. SPF svoje vlastnícke právo odvodzuje od titulu vydržania. Zároveň si započítava do svojej vydržacej doby vydržaciu dobu práv. predchodkyne C. Q., ktorá sa za oprávnenú a dobromyseľnú vydržiteľku mohla začať považovať odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Pozem. úradu v Trnave č.j. XXXX/X -J, ktoré nastalo dňom 28.12.1995. 10 ročná lehota potrebná na vydržanie teda Pozem. fondu uplynula 10.12.2005, kedy bol už na základe zámennej zmluvy zo dňa 24.03.2005 SPF v zast. SR evidovaný ako riadny vlastník parc. č. XXXX v 1. Predmetné rozhodnutie je záznamovou listinou a

preto rozhodným pre plynutie vydržania je právoplatnosť rozhodnutia. K zámennej zmluve uvádzame, že bola podpísaná 24.3.2005 a vklad tejto zmluvy bol povolený 13.04.2005, čo je v súlade so zákonom. K žalobcom tvrdenému nenakladaniu s reštituovanou nehnuteľnosťou p. C. Q. a k tomu, že sa podľa jeho názoru C. Q. nepovažovala za jej vlastníčku, SPF odkazuje na uzavretie samotnej zámennej zmluvy tým, že C. Q. nehnuteľnosti zamenila PF v roku 2005, jednoznačne naplnila oprávnenie vlastníka nakladať s touto nehnuteľnosťou. Jedným zo znakov oprávnenej držby je nakladanie s vecou ako vlastnou. Fyzické ovládanie je len jedným z možných spôsobov nakladania s vecou. Záleží teda na objektívnom spoločenskom posúdení, či niekto s ohľadom na zvyklosti a všeobecné názory nakladá s vecou ako vlastnou.

17. Súd uznesením č.k. 18C/243/2014-345 zo dňa 19.03.2018 konanie v dôsledku späťvzatia voči žalovaným 3 až 5 zastavil.

18. Súd vykonal dokazovanie obsahom spisového materiálu, žalobou, výpis LV XXXX č.l. 9-11, výmerom o vlastníctve pôdy č. 11-13, oznámením o označení poznámky č.l. 14-15, rozhodnutím 3D 878/91 č.l. 16, rozhodnutím 3D 2582/11- 17, zmluvou o nájme č.l. 18-19 a 20-25, vyjadrením žalovaného 2 č.l. 33-37, obsahom pripojeného návrhu č.l. 43-47, vyjadrením žalovaného č.l. 49-50, rozhodnutím č.l. 51-54, výpisom z pozemkovej knihy č.l. 56-58, identifikáciou parcely č.l. 59, výpis z pozemkovej knihy č.l. 60-65, zámennou zmluvou č.l. 66-69, stanoviskom žalobcu č.l. 78-81, osvedčením o dedičstve č.l. 82-83, 84-87, darovacou zmluvou č.l. 88-91, dodatkom k darovacej zmluve č.l. 92-94, osvedčením o dedičstve č.l. 95-99, výmerom s pečiatkou č.l. 100-101, vyjadrením žalovaného 2 č.l. 102-106, tabuľkou k vyjadrenia č.l. 107-108, stanoviskom žalobcu č.l. 118, vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu č.l. 137-139, vyjadrením žalovaného 1 č.l. 141-147, vyjadrením žalobcu č.l. 149-151, osvedčením o dedičstve č.l. 159-160, osvedčením o dedičstve č.l. 177-179, vyjadrenie žalovanej 4, zápisnicou č.l. 304, vyjadrením žalovaného č.l. 310, výpisom z katastra nehnuteľností č.l. 312-311, nájomnou zmluvou vrátane dodatkov č.l. 316-329, vyjadreniami strán na pojednávaní.

19. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení zákona.

20. Podľa § 6 ods. 1 Nariadenia Slovenskej národnej rady č.104/1945 Sb. Pôdohospodársky majetok možno prideliť do vlastníctva: a) deputátnikovi a poľnohospodárskemu robotníkovi vo výmere do 8 ha ornej alebo do 12 ha poľnohospodárskej pôdy, ale najmenej 5 ha ornej pôdy, b) maloroľníkovi vo výmere doplňujúcej jeho vlastný pozemkový majetok tak, aby vlastnil spolu najviac 8 ha ornej alebo 12 ha poľnohospodárskej pôdy, c) maloroľníkovi s mnohočlennou rodinou vo výmere doplňujúcej jeho vlastný pozemkový majetok tak, aby vlastnil spolu najviac 10 ha ornej alebo 15 ha poľnohospodárskej pôdy, d) robotníkovi, úradníkovi a maloživnostníkovi na stavebné ciele vo výmere najviac 0,5 ha alebo na zriadenie ovocnej záhrady vo výmere najviac 1 ha, e) absolventom nižších poľnohospodárskych škôl najviac vo výmere do 10 ha ornej alebo do 15 ha poľnohospodárskej pôdy, ak chcú sami hospodáriť, f) obciam a okresom na verejné ciele, g) stavebným regulačným a okrem toho iným družstvám, ktoré sú složené z oprávnených uchádzačov podľa písm. a) až c), h) priemyselným a iným podnikom alebo ústavom na ciele prevádzkové a sociálne, ak potreba prídelu je náležite odôvodnená a potvrdená Povereníctvom pre priemysel a obchod, poťažne Povereníctvom pre zdravotníctvo alebo Povereníctvom pre sociálnu starostlivosť.

21. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia Slovenskej národnej rady č.104/1946 Sb. povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy môže ešte pred zaplatením prídelovej ceny (§ 19 nar. č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR) vydávať prídelcom (§§ 6 až 11 nar. č. 104/1945 Sb.n. SNR) výmery o vlastníctve pôdy pridelenej im podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR..

22. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia Slovenskej národnej rady č.104/1946 Sb. výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia.

23. Podľa § 6 ods. 1 Nariadenia Slovenskej národnej rady č.104/1945 Sb., o prídeloch pôdy v najvyššej výmere, ako aj o majetku doplnenom prídelom na najvyššiu výmeru [ods. 1 písm. a) až c) a § 7] platia ustanovenia zákona č. 81/1920 Sb.z. a n. o roľníckych nedieloch.

24. Podľa 68 ods. 3 nariadenia č. 8/128 Sb., v písemném rozhodnutí budiž označen úřad, který je vydává, uvedeno datum a připojen podpis úředního orgánu k tomu oprávněného. Podpis může býti nahrazen ověřením kanceláře, že vyhotovení souhlasí s vyřízením.

25. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka v platnom znení, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

26. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka v platnom znení, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

27. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.01.1992, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

28. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.01.1992 , do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

29. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.01.1992, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

30. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.01.1992, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

31. Podľa § 868 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

32. Podľa § 115 zákona č. 141/1950 Sb., vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

33. Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb., vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

34. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti.

35. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

36. Súd konštatuje, že žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo od výmeru o vlastníctve pôdy pre ich právnych predchodcov, prededenia takto nadobudnutého vlastníctva, resp. jeho vydržania. Žalovaný 1 naopak odvodzuje svoje vlastníctvo, od jeho navrátenia vlastníctva k pôvodnej parcele 1423 jeho právnej predchodkyni na základe rozhodnutia Pozemkového úradu v Trnave č.j. 1081/92-J zo dňa 21.11.1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.1995 a následne na základe Zámennej zmluvy č. 4Z 025905, ktorou boli podiely C. Q., nar. XX.XX.XXXX prevedené na žalovaného 1./, a teda na základe dobromyseľného vydržania, keď vlastnil tieto podiely po dobu 10 rokov (resp. dlhšej doby so započítaním držby právnej predchodkyne). Súd konštatuje, že sa tu stretli dve práva viacerých osôb, ktoré odvodzujú svoj nárok od platného titulu nadobudnutia a uplynutia vydržacej doby. Žalovaný namietal v konaní, že nebola uzatvorená dohoda o rozdelení vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi zostávajúcou spoluvlastníčkou (právnou predchodkyňou žalovaného 2) a štátom. Súd konštatuje, že k reálnemu rozdeleniu došlo a parcela X423/3 bola výmerom pridelená do

vlastníctva právnym predchodcom žalobcov, pričom samotný žalovaný 1 uznáva platnosť výmeru. Súd konštatuje, že z obsahu spisového materiálu, vykonaných dôkazov mal preukázané, že žalobcovia vrátane ich právnych predchodcov nakladali s nehnuteľnosťou ako vlastnou, a to od jej pridelenia na základe výmeru. S tým, že právni predchodcovia žalobcov vydržali uvedené nehnuteľnosti, ktoré držali v dobrej viere v roku 1958. Následne nehnuteľnosti (podiely na nich) nadobudli postupne právni nástupcovia v podobe žalobcov. Uvedené nehnuteľnosti žalobca v rade 1./ prenajímal, čo preukázal jednak predložením nájomnej zmluvy, ako aj vyjadrením dotknutých organizácii, ktoré na pôde hospodária, hospodárili. Žalobcovia až do doručenia listu zo dňa 14.02.2014 od Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru, nemali vedomosť o vedení duplicitného vlastníctva k jednej parcele. Bezprostredne po zistení uvedených skutočností podali žalobu o určenie vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti. Súd poukazuje na námietku žalovaného 2., ktorý namietal, že vtedajšia Správa katastra nepostupovala v súlade so zákonom, keď zapísala záznamovú listinu, k už existujúcemu pozemku.

37. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., (v znení platnom v čase vykonania zápisu záznamu rozhodnutia Pozemkového úradu Trnava), ak je na vykonanie záznamu predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina potvrdzujúca vlastníctvo tej istej nehnuteľnosti v prospech ďalšej osoby, katastrálny úrad nevykoná nový záznam; katastrálny úrad vykoná záznam, ak je verejnou listinou právoplatné rozhodnutie súdu o určení, že je v konkrétnom prípade právo k nehnuteľnosti.

38. Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., (v znení platnom v čase vykonania zápisu záznamu rozhodnutia Pozemkového úradu Trnava), ak katastrálny úrad nevykoná záznam podľa odseku 1, vyzve dotknutú osobu, aby podala na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti; zapísaného vlastníka o tom upovedomí.

39. Podľa § 36a zákona č. 162/1995 Z.z., ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, správa katastra nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti; záznam vykoná vždy, ak má verejná listina účinky právoplatného súdneho rozhodnutia 10f) o práve k nehnuteľnosti.

40. Podľa ČL. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

41. Podľa ČL. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

42. Podľa ČL. 20 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.

43. Tak ako súd uviedol vyššie žalovaný 1 namietal dobromyseľné vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe toho, že vlastníctvo bolo správou katastra zapísané (zaznamenané) a následne uplynula 10 ročná vydržacia doba. Otázka dôvodnosti žaloby stojí na dobromyseľnosti žalobcov a nedobromyseľnosti žalovaného 1. Z pohľadu súdu žalovaný 2 uznáva vlastnícke právo žalobcov, a preto jeho postoj, nemôže viesť k zamietnutiu žaloby. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalobcovia (ich právni predchodcovia) nadobudli spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti, na základe výmeru a vydržania, pričom vo svojej držbe boli dobromyseľní až do roku 2014, o čom svedčí aj prenájom pozemkov hoc len jedným so žalobcov. Na druhej strane súd dospel k záveru, že žalovaný 1 nebol dobromyseľný v otázke nadobudnutia vlastníckeho práva, a to z nasledovných dôvodov: a) žalovaný 1 (Slovenská republika) aj keď prostredníctvom iného orgánu (iná ruka zákona) vydala rozhodnutie o navrátení pozemkov, ktoré však vo svojej podstate nebolo správne a bolo založené na nesprávnej právnej úvahe o neplatnosti výmeru, kde vydávajúci orgán nesprávne posúdil otázku

platnosti výmeru, respektíve nedostatočne zistil skutočný stav, keď nezisťoval, či existuje výmer opatrený pečiatkou, aj keď táto nebola potrebná pre účely platnosti výmeru. Ďalej tento orgán fakticky bez akejkoľvek účasti dotknutých osôb v konaní, zbavil iné osoby vlastníckeho práva, čo súd považuje za rozporné s Ústavou Slovenskej republiky, nakoľko bolo zasiahnuté do základných ústavných práv, pričom takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. b) následne žalovaný 1 (prostredníctvom iného orgánu) opätovne v rozpore s právnymi predpismi zapísal vlastnícke právo k nehnuteľnosti, pričom z obsahu záznamovej listiny bolo zrejmé, že sa jedná o nehnuteľnosť, ktorá už vlastníka zapísaného na liste vlastníctva má, a na mieste bol daný postup podľa § 37 zákona č. 162/1995 Z.z... Následne žalovaný 1 zostal nečinný prakticky takmer 20 rokov, okrem prevodu spoluvlastníckeho podielu na parcelu na žalovaného prostredníctvom zámennej zmluvy, pričom podľa predloženého dokladu z roku 2014, už v roku 2006 vedel, že stav je duplicitný a nie je správny, avšak nevykonal žiadnu nápravu vo veci. Až po uplynutí takmer 18 rokov oznámil dotknutým osobám, že sa stala chyba, a že zapisuje duplicitné vlastníctvo v prospech seba. c) súd zámerne uviedol, že všetky úkony vykonal žalovaný 1, aj keď tým nebol mienený Slovenský pozemkový fond, ale štát Slovenská republika, ktorý konal prostredníctvom rôznych subjektov, avšak vždy šlo o jeden jediný subjekt, a to Slovenskú republiku, za ktorú konal, niektorý dotknutý orgán. Žalovaný 1 v každom momente mal vedieť, že jeho postup nie je správny, a to tak pri vydávaní rozhodnutia Pozemkového úradu Trnava(ktoré nemal vydať), ako aj zapísaní záznamovej listiny (ktorú nemal zaznamenať), rovnako ako pri zavkladovaní zámennej zmluvy. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že nemôže byť daná dobromyseľnosť žalovaného 1 (orgánov za neho konajúcich), ktorý má všetky materiálne, personálne ako aj odborné predpoklady, aby nesprávnosť postupu odhalil skôr a vykonal potrebnú nápravu. Hoc napríklad oznámením o duplicitnom zápise, ktoré však malo byť podstatne skôr, nie v roku 2014. Súd je toho názoru, že ak by priznal žalovanému 1 ochranu jeho práva a teda jeho postupu, tak by porušil zásadu „nemo turpitudinem suam allegare potest" (nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania), nakoľko žalobca ako osoba štát, ktoré výslovne konali v rozpore s právom, (vrátili pôdu, ktorú mala vo vlastníctve fyzická osoba, zapísali záznamovú listinu, ktorá sa viazala k inej zapísanej nehnuteľnosti) pričom boli povinní opaku, tak by z toho vyťažili vlastný prospech s tým, že sa bránia, veď som bol dobromyseľný, ja som to nevedel. Súd má za to, že jedine žalovaný 1 mohol a mal vedieť. Ostatne súd súčasne konštatuje, že zo zámennej zmluvy neplynie, že bolo uplatnené zákonné predkupné právo zo strany podielového spoluvlastníka, a teda aj táto zmluva trpela vadou relatívnej neplatnosti, pričom však žalovaný 1 (Slovenská republika nedala šancu žalobcom na uplatnenie práva skôr.). Súd v súvislosti s konaním žalovaného 1(opätovne sa tým mieni Slovenská republika) konštatuje, že tento mal všetky prostriedky (štátu, orgánov, či už personálne, materiálne), aby takéto okolnosti nenastali, a aby uvedené bolo vykonané riadne, a nič nezlyhalo a chyba sa nestala. V danej situácii však nastal opak, chyba sa stala, systém zlyhal. Súd je toho názoru, že uvedené je možné, môže sa to stať, nakoľko žiadny systém nie je dokonalý, avšak v tom prípade nemožno pri takomto stave z toho ťažiť. Súd v súvislosti s uplynutím 10 ročnej vydržacej doby, počas ktorej mal byť žalobca dobromyseľný konštatuje, že táto nemohla uplynúť, na základe vyššie uvedených záverov, kedy má súd za to, že žalovaný 1 nemohol byť dobromyseľný. Súd uvádza, že takýto zásah do ústavných práv, odvolávajúc sa na vlastný nesprávny postup, kedy ak by mu súd priznal právnu ochranu, prakticky by žalobcov vyvlastnil bez náhrady. Ako uviedol súd, má za to, že uvedené by bolo protiústavné, v rozpore so základnými princípmi právneho štátu, ochrany vlastníka, a teda že uvedené nemôže byť na prospech žalovaného 1 a v neprospech žalobcov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, a preto jej vyhovel. Súd ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 MCdo 4/2013 z 19. februára 2014, ako aj Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 432/2014-16 zo dňa 29.07.2014, ktoré riešili obdobnú situáciu, a z ktorých si súd dovolí citovať: „Dobromyseľnosť držiteľa je nutné posudzovať tak z objektívneho ako i subjektívneho hľadiska. Pod objektívnym hľadiskom sa rozumie, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva jemu nepatriace nehnuteľnosti. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené zároveň zákonné predpoklady, a to a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec, alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec

patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí."

44. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP"), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

47. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu majú žalobcovia ako účastníci plne úspešní v konaní voči žalovanému 1. Voči žalovanému 2./ súd žalobcom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko má za to, že tento nezapríčinil súčasný stav, dostal sa do neho bez vlastného zavinenia na základe konania štátnych orgánov, pričom však žalovaný byť musel. Súčasne súd zohľadnil jeho postoj v konaní, kedy žalovaný 2 so žalobou súhlasil, a proti nej sa nebránil. Uvedené súd vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých žalobcom voči nemu náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).