Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7C-402-2015.pdf
PDF · 104.21 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/402/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: T. K., nar. XX. X. XXXX, L. XXX, právne zast.: JUDr. Marta Konkoľová, advokátka, Jarmočná 79, Stará Ľubovňa proti žalovaným: 1/ M. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX/XXX, E., t.č. bytom XXXX P. XX, Q.. B, H., G. S. X., USA, 2/ B. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom L. XXX, 3/ V. B., nar. XX. X.. XXXX, bytom L. XXX, t.č. bytom XX K. V., V., Ct. XXXXX, F. v konaní o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti pozemku KN E č. 178 o výmere 143 m2, druh pozemku orná pôda, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. L. vedenom Okresným úradom A. E., katastrálnym odborom.
II. Súd žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je vlastníkom parcely KN E 178 orná pôda o výmere 143 m2 zapísanej na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX v k.ú. L..
2. Žalobu odôvodnili tým, že je vlastníkom parcely KN C 407 zastavané plochy a nádvoria o výmere 607 m2 zapísanej na LV č. XX v k.ú. L., ktorú získal dedením v konaní D 167/93. Žalovaní sú spoluvlastníkmi parcely KN E 178 orná pôda o výmere 143 m2 zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. L.. Žalobca spolu s parcelou KN C 407 užíva aj parcelu KN C 408, ku ktorej nie je založený list vlastníctva. Parcela KN C 408 vznikla z parciel KN E 175 a KN E 178. Spor medzi stranami sporu vznikol a trvá od zápisu parciel po ROEP v k.ú. L., a to z dôvodu, že vlastníkmi parcely KN E 178 sa stali žalovaní, resp. spor je so žalovaným v 2. rade, ktorý bráni žalobcovi v užívaní parcely KN C 408. Parcela KN E 178 bola vytvorená po zápise ROEP z mpč. 141 nesprávnym zápisom, ktorú celú odkúpili rodičia žalobcu. V roku 1990 si žalobca vysporiadal pozemok pod rodinným domom a podľa geometrického plánu si vysporiadal mpč. 143, 144 a 151, ktoré užívali aj právni predchodcovia žalobcu (ako vyplýva z doložených listinných dôkazov, zrejme mal žalobca na mysli, že uvedené parcely si vysporiadali žalovaní, resp. ich právny predchodca - pozn. súdu). Nikdy si na viac nerobili žiadne nároky, až žalovaní po zápise ROEP. Z obidvoch dobových dokumentov (zrejme mal žalobca na mysli geometrický plán č. 10771042-25-90 a mapu z pozemkovej knihy, ktoré krátko pred tým v žalobe označil ako dôkazy - pozn. súdu) je zrejmé, že parcely mpč., ktoré užívali právni predchodcovia žalobcu a žalovaných, sú vytvorené v rovine. Podľa PKV (pozemnoknižnej vložky) č. 402 a 598, kde je mpč. 141 vedená, nie je ani zmienka o žalovaných a ich právnych predchodcoch. Parcelu KN E 175 si žalobca vysporiada v dedičskom konaní. Žalobca ako oprávnený vlastník nie je ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností, v dôsledku čoho existuje stav právnej neistoty, ktorý sa nepodarilo odstrániť ani vzájomnými rokovaniami strán sporu. Týmto je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože žalovaní nikdy neboli vlastníkmi spornej parcely a táto nikdy nebola súčasťou mpč. 141 (zrejme chcel žalobca povedať, že sporná parcela bola
vytvorená z mpč. 141, keďže práve túto mpč. vlastnili rodičia žalobcu - pozn. súdu). Keďže sa vec nepodarilo vyriešiť mimosúdne, žalobca je nútený podať žalobu na súd.
3. Na preukázanie svojich tvrdení predložil spolu so žalobou LV č. XX, XXXX, XXXX v k.ú. L., výpis z katastra nehnuteľností na parcelu KN C 408 v k.ú. L., informatívne kópie z mapy na parcely KN E 175 a 178 a KN C 408 v k.ú. L., geometrický plán č. 10771042-25-90 zo dňa 9.12.1990, mapu z pozemkovej knihy a pozemnoknižné vložky (PKV) č. 402 a 598 v k.ú. L..
4. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že má záujem na mimosúdnom riešení sporu a za tým účelom sa dostavil na rokovanie s právnou zástupkyňou žalobcu do jej kancelárie. Záznam z rokovania predložil ako dôkaz.
5. Žalovaní v 1. a 3. rade sa vyjadrili e-mailovými podaniami s tým, že výpis z katastra je pre nich smerodajný. Žalovaný v 1. rade pripojil k svojmu vyjadreniu aj prílohu, ktorú nebolo možné vytlačiť v čitateľnej forme, keďže bola zrejme zle nafotená. Súd preto vyzval žalovaného v 1. rade na opakované zaslanie prílohy. Následne sa na súd dostavil žalovaný v 2. rade, ktorý predložil do spisu darovaciu zmluvu zo dňa 27.2.1991 a odpoveď Okresného úradu v A. E., katastrálneho odboru zo dňa 23.6.2015, ktoré mali tvoriť prílohu vyjadrenia žalovaného v 1. rade.
6. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v replike uviedol, že žalovaní sa vyjadrujú iba k mpč. 144, na ktorú im odpovedal Okresný úrad v A. E., katastrálny odbor a ktorú žalobca nespochybňuje. Nesprávny zápis po ROEP sa týka mpč. 141, ktorá bola nesprávne pričlenená k parcele KN C 408 pozostávajúcej z KN E 175 a 178. Navrhol preto znalecké dokazovanie pre určenie mpč. 141, ktorú právni predchodcovia žalobcu odkúpili od Z. P..
7. Na základe výzvy súdu Okresný úrad v A. E., katastrálny odbor predložil súdu identifikáciu parciel KN E 178 na pozemnoknižný stav, identifikáciu parcely mpč. 144 na stav KN E a KN C a PKV č. 402 a 598 v k.ú. L.. Zároveň sa vyjadril, že podľa katastrálnej mapy sa parcela KN C skladá z parciel KN E 175 a 178 a parcela mpč. 141 je zapísaná v dvoch zápisniciach, a to v PKV č. 402 a 598, čo znamená, že túto parcelu vlastnia spoluvlastníci z oboch zápisníc. S týmito listinami boli strany sporu oboznámené na pojednávaní dňa 7.11.2016, na ktorom sa vysporiadal aj s návrhom žalobcu na pripustenie Okresného úradu v A. E. katastrálneho odboru ako vedľajšieho účastníka (podľa O.s.p.), resp. intervenienta (podľa C.s.p.).
8. Na pojednávaní dňa 7.11.2016 trvala právna zástupkyňa žalobcu (ktorý sa pojednávania nezúčastnil zo zdravotných dôvodov) na podanej žalobe. Uviedla, že parcelu mpč. 141 odkúpili rodičia žalobcu M. K. a Q. K. od Z. P. kúpnou zmluvou a takto boli zapísaní aj na LV č. XXX zo dňa 8.5.1996. Žalobca sa nedopracoval k dedičským rozhodnutiam po svojich rodičoch, ale z prípisu Okresného úradu v A. E., katastrálneho odboru zo dňa 1.3.2016 zistil, že by mal byť vlastníkom mpč. 141. Navrhla preto pripojiť dedičské spisy Okresného súdu A. E. sp. zn. D 167/93 a D 527/99 po rodičoch žalobcu z dôvodu zistenia, či bola sporná parcela prejednaná v uvedených dedičských konaniach. Takisto navrhla pripojiť aj dedičský spis tunajšieho súdu sp. zn. D 605/93, v ktorom malo byť prejednané dedičstvo po otcovi žalovaných za účelom preukázania, že predmetom tohto konania nebola parcela mpč. 141. Ďalej poukázala na to, že v PKV č. 402 a 598 nie sú žiadni právni predchodcovia žalovaných. Ak by sa súdu javila situácia inak, navrhla znalecké dokazovanie.
9. Prítomný žalovaný v 2. rade na uvedenom pojednávaní uviedol, že z rozprávania jeho rodičov a starších súrodencov (narodených pred rokom 1945) vie, že parcelu KN E 178 užívali jeho rodičia. Na tejto parcele mali postavenú stodolu. Táto parcela bola po pravej strane prístupovej cesty. Vie o tom, že bol určitý spor o užívanie uvedenej stodoly, preto približne v 60-tych rokoch uvedenú parcelu a stodolu prestali užívať, keďže ju nepotrebovali. Zároveň predložil originál dedičského uznesenia vydaného v dedičskom konaní pod sp. zn. D 605/93 zo dňa 30.4.1994, po nahliadnutí do ktorého a po zistení, že v tomto konaní nebola prejednaná mpč. 141 zapísaná v PKV č. 402 a 598, bol tento vrátený žalovanému v 2. rade.
10. Po vyslovení predbežného právneho názoru súdu navrhla právna zástupkyňa vykonať dokazovanie znaleckým posudkom za účelom zistenia, z akej mpč. bola vytvorené KN E 178, originálom LV č. XXX pre k.ú. L. a PKV č. 402 a 598 v k.ú. L.. Žalovaný v 2. rade navrhol vykonať dokazovanie listinami,
ktoré predložil po vyslovení predbežného právneho názoru súdu, a to zápisnicou Č.d. 323/51 zo dňa 28.6.1951, uznesením Č.d. 323/51 zo dňa 28.6.1951 a výpisom zo zápisnice 430 v k.ú. L., ktoré predložil.
11. Na ďalšom pojednávaní dňa 6.4.2018 konanom po vypracovaní znaleckého posudku, ktorý súd stranám zaslal, sa nezúčastnil žalobca, ktorého neúčasť ospravedlnila jeho právna zástupkyňa a žalovaní v 1. a 3. rade, ktorí svoju neúčasť neospravedlnili. Súd preto prejednal vec aj v ich neprítomnosti. Právna zástupkyňa trvala na podanej žalobe s upresnením, že sporná parcela je už v súčasnosti zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. L., o čom ako dôkaz predložila internetový výpis z uvedeného LV. Ďalej uviedla, že z dedičských spisov pripojených k súdnemu spisu zistila, že žalobca zdedil 1 parcely mpč. 141 v k.ú. L. po svojom otcovi a 1 po svojej matke. Žalobca bol takto de facto ako výlučný vlastník zapísaný na LV č. XXX v k.ú. L., a to až do zápisu výsledkov ROEP. Uvedené preukazovala výpis z LV č. XXX v k.ú. L., ktorý súd založil do spisu.
12. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že pre nich je vlastník jasný. Jeho otec kupoval a zapisoval určité parcely niekedy okolo roku 1950, pričom predtým tieto dlhodobo užíval. Nerozporoval závery znaleckého posudku, ale podľa neho je potrebné pokračovať ďalej tam, kde znalec skončil a zistiť, čo sa stalo. Nesúhlasil s tým, že by žalovaní mali znášať trovy žalobcu v konaní, pretože oni chybu neurobili. Jeho úlohou bolo upozorniť na určité skutočnosti, nič viac. Ide o to, že žalobcu upozornil na to, že sporná parcela je zapísaná v ich spoluvlastníctve a že je s tým potrebné niečo urobiť. Následne súd vyťažil právnu zástupkyňu žalobcu a žalovaného v 2. rade na postup pred podaním žaloby ohľadne počtu mimosúdnych stretnutí pred podaním žaloby a ich obsahu.
13. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu v priebehu konania, dedičskými spismi tunajšieho súdu sp. zn. D 167/93 a D 527/99, znaleckým posudkom, listinami predloženými Okresným úradom A. E., katastrálnym odborom a vyjadrením tohto orgánu tak, ako sú uvedené vyššie, zistil tento skutkový stav:
14. Žalobca je vlastníkom parcely KN C 407 zastavané plochy a nádvoria o výmere 607 m2 zapísanej na LV č. XX v k.ú. L., ktorú získal dedením v konaní vedenom na Okresnom súde A. E. pod sp. zn. D 167/93. Žalovaní sú spoluvlastníkmi parcely KN E 178 orná pôda o výmere 143 m2 zapísanej v súčasnosti na LV č. XXXX v k.ú. L.. Parcela KN E 178 bola vytvorená z mpč. 141, ktorá bola zapísaná v dvoch PKV č. 402 a 598 v k.ú. L.. V PKV 598 boli ako podieloví spoluvlastníci v podiele 1 zapísaní M. K. a Q. K., rodičia žalobcu. Polovicu parcely mpč. 141 zdedil žalobca v dedičskom konaní po svojom otcovi vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. D 167/93 a druhú polovicu uvedenej mpč zdedil po svojej matke Q. K. v dedičskom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. D 527/99. Žalobca bol podľa LV č. XXX v k.ú. L. zapísaný ako podielový vlastník dvoch podielov vo výške 1 k mpč. 141 zapísanej v PKV 598. Pri vyhotovovaní podkladov pre ROEP bola parcela KN E 178 zidentifikovaná nesprávne s mpč. 144 v k.ú. L., ktorú vlastnil otec žalovaných a v dôsledku čoho po skončení dedičského konania po otcovi žalovaných vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. D 605/93 boli ako spoluvlastníci parcely KN E zapísaní žalovaní, každý v podiele 1/3. Pred podaním žaloby sa uskutočnilo jedno stretnutie žalovaného v 2. rade s právnou zástupkyňou žalobcu, na ktorom bol žalovaný v 2. rade upozornený, že ak sa preukáže, že vlastníkom parcely KN E 178 má byť žalobca, bude potrebné, aby medzi sebou uzavreli zmluvu, na základe ktorej sa sporná parcela prevedie na žalobcu. Ak k tomu nedôjde, bude žalobca nútený podať žalobu na súdu. V tom čase mala právna zástupkyňa žalobcu k dispozícii iba kúpnu zmluvu medzi rodičmi žalobcu s p. P., ktorú ukázala žalovanému v 2. rade, nemala však listiny od správy katastra.
15. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že žaloba je dôvodná.
16. Podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.
17. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
18. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje.
19. Vlastnícke právo je najúplnejšie a najširšie vecné právo. Zákon subjektívne vlastnícke právo vymedzuje ako právom ustanovenú možnosť vlastníka vec držať, užívať a disponovať ňou na základe vlastnej úvahy a rozhodovania, a to svojou mocou uznanou a chránenou zákonom, ktorá je nezávislá od súčasnej existencie moci kohokoľvek iného k tej istej veci. V prípade, že je do vlastníckeho práva zasiahnuté, zákon umožňuje vlastníkovi domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva aj na súde. Jedným z prostriedkom ochrany vlastníka je aj žaloba o určenie vlastníckeho práva.
20. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k parcele špecifikovanej žalobcom, pričom je potrebné uviesť, že uvedený spor bol vyvolaný nesprávnou identifikáciou pôvodných parciel mpč. na stav KN E. Keďže žalobca tvrdí, že bolo zasiahnuté do jeho vlastníckeho práva, žalobou sa dožadoval zosúladenia dlhoročného užívacieho stavu so zápisom v katastri nehnuteľností. V takom prípade je daný jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
21. Žalovaní poukázali na stav v katastri nehnuteľností, pričom žalovaný v 2. rade po vypracovaní znaleckého posudku v konečnom dôsledku nenamietal výsledky znaleckého dokazovania, ale z jeho vyjadrenia na poslednom pojednávaní sa javilo, že mu nie je jasné, ktoré parcely kupoval jeho otec a prečo sa znalec nevyjadril aj ku vlastníckym pomerom.
22. V danom prípade znaleckým dokazovaním mal súd preukázané, že parcela KN E 178 vznikla z mpč. 141 zapísanej v dvoch PKV a že ku chybe došlo v rámci prípravy podkladov pre ROEP, keď hranice nehnuteľností E KN boli podľa znalca nepochopiteľným spôsobom posunuté o niekoľko metrov. Uvedené zrejme vyplývalo aj z toho, že pozemková mapa v k.ú. L. nebola od svojho vzniku prepracovaná a pretvorená na základe nového mapovania. Zároveň znalec aj leteckými snímkami z roku 1950 a zo súčasného obdobia dokladoval, že parcela mpč. 141 je nezastavaná, teda ide o stavebné miesto, ako je uvedené pri parcele mpč. 141 v PKV 598, kým mpč. 144 tvoril dom č. XXX, maštaľ, stodola a dvor, čo správne zistil geodet Ing. Jozef Derevjaník v geometrickom pláne 10771042-25-90. V tomto smere preto tvrdenia žalovaného v 2. rade, že na spornej parcele mali jeho rodičia postavenú stodolu, ktorú prestali niekedy v 60-tych rokoch užívať, sa musí týkať inej stodoly a inej parcely, keďže na spornej parcele od roku 1950 nie je nič postavené. Podobne doklady predložené žalovaným v 2. rade v priebehu konania sa týkali užívania a vlastníctva k mpč. 144 a 147 zapísaných v PKV č. 430 v k.ú. B., ktoré nadobudol otec žalovaných. Mpč. 143, 144 a 151 boli pritom predmetom geometrického plánu Ing. Jozef Derevjanika č. 10771042-25-90 vyhotoveného pre účely majetkoprávneho vysporiadania v prospech B. Z., bytom L. XXX. Na základe tohto geometrického plánu z uvedených mpč. parciel vznikla parcela KN C 415, ktorá sa nachádza nad parcelami KN C 407 a 408. Vlastnícke právo k mpč. 144, ktorú v podiele 1/1 vlastnil otec žalovaných B. Z., nar. XX.X.XXXX, resp. ku KN C 415 žalobca ani nenamietal a tieto ani neboli predmetom sporu. Otec žalovaných teda nadobúdal iné parcely, nie parcelu, ktorá je predmetom tohto konania.
23. Podobne dedičskými spismi po nebohých rodičoch žalobcu mal súd preukázané, že žalobca zdedil po každom zo svojich rodičov polovicu parcely mpč. 141 a bol zapísaný ako vlastník jej dvoch polovíc. Uvedená mpč. 141 bola síce zapísaná v dvoch PKV, čo podľa znalca nie je neobvyklé a je to následok neustálenej držby bývalých urbárskych pomerov po zrušení feudálnych práv, ale znalec zároveň pri telefonickej žiadosti súdu o zaslanie ďalších rovnopisov znaleckého posudku uviedol, že v drvivej väčšine pri viacnásobnom knihovaní jednej mpč. boli tieto parcely v prírode reálne rozdelené a každý spoluvlastník užíval konkrétnu časť parcely.
24. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca je vlastníkom parcely KN E 178 vytvorenej z mpč. 141, ktorú zdedil po svojich rodičoch a ktorú užíva, preto súd žalobe vyhovel.
25. O nároku na náhradu trov konania žalobcu súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 257 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal. Účelom uvedeného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva súdu cez dôvody hodné osobitného zreteľa. Použitie tohto ustanovenia znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože
má dopad na toho, kto by mal inak právo na náhradu trov konania. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov konania neprizná. Základným predpokladom pre použitie tohto ustanovenia v súvislosti s náhradou trov konania je preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto môžu byť dané charakterom konania, charakterom procesnej situácie, ale taktiež môžu byť dané aj sociálnym aspektom strany sporu. Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý má oporu v skutkovom stave zistenom vykonaným dokazovaním. Pri rozhodovaní podľa tohto ustanovenia je taktiež potrebné si všímať i okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoje v konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú vždy u strany sporu povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody, inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou doterajšou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo plne úspešnej strany sporu. Je vecou konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.
26. V danom prípade bol žalobca v konaní v celom rozsahu úspešný, teda mal by nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd však v tomto prípade videl dôvody hodné osobitného zreteľa v okolnostiach daného prípadu. Je zrejmé, že bez zavinenia niektorej zo strán sporu došlo ku chybe pri identifikácii parciel, v dôsledku čoho došlo k zápisu vlastníckeho práva k spornej parcele v prospech iných osôb. Súd ďalej prihliadol aj na aktivitu strán sporu týkajúcu sa mimosúdneho vyriešenia sporu pred podaním žaloby. Súd z vyjadrení právnej zástupkyne žalobcu a žalovaného v 2. rade na konci posledného pojednávania zistil, že podnet na riešenie vlastníctva k spornej parcele vyšiel od žalovaného v 2. rade, ktorý žalobcovi zaslal list. Aj keby v ňom bol uplatňovaný nárok na spornú parcelu, z ktorej by sa žalobca dozvedel o určitej nezrovnalosti vo vlastníckych právach k spornej nehnuteľnosti, tak či onak od tohto momentu začal žalobca riešiť vlastnícke právo k spornej parcele. Mimosúdne rokovanie sa medzi právnou zástupkyňou žalobcu a žalovaným v 2. rade uskutočnilo v čase, kedy neboli zo strany žalobcu zabezpečené žiadne listiny z katastra nehnuteľností, príp. iné listiny potrebné na preukázanie vlastníckeho práva žalobcu, okrem kúpnej zmluvy medzi rodičmi žalobu a p. P.. Aj keď sa počas pojednávaní javilo, že so žalovaným v 2. rade je ťažšia komunikácia, je zrejmé, že na mimosúdne rokovanie prišiel, teda prejavil záujem minimálne vypočuť si argumenty druhej strany, pričom svoj záujem vysporiadať vec mimosúdne prezentoval aj vo svojom vyjadrení k žalobe. Takisto je potrebné dať mu za pravdu, že v konaní bolo potrebné zabezpečiť množstvo podkladov a dôkazov pre rozhodnutie vo veci, pričom ak by tieto boli k dispozícii pred podaním žaloby, možno by sa so žalobcom dohodli. Keďže po zadovažení ďalších dokladov (okrem kúpnej zmluvy, ktorú mala pri mimosúdnom rokovaní právna zástupkyňa žalobcu k dispozícii) už žalobca žalovaných nekontaktoval ohľadne mimosúdneho vyriešenia celej záležitosti, ale priamo podal žalobu na súd, do veľkej miery aj on sám zapríčinil vznik trov konania. Takisto nemožno prehliadnuť, že žalobca ani k žalobe nedoložil doklady, ktoré si mohol zabezpečiť už pred podaním žaloby, ako napr. dedičské rozhodnutia po svojich rodičoch (k čomu mu ako jednému z dedičov, teda účastníkovi dedičského rozhodnutia, stačilo požiadať súd o vyhotovenie ich kópie, nie žiadať súd až na prvom pojednávaní o ich pripojenie k spisu s poznámkou, že ich žalobca nevedel zabezpečiť, pričom podľa ich výsledku prípadne spresní petit žaloby, t.j. si pred podaním žaloby ani neujasnil a nezistil, či má žalovať priamo o určenie vlastníckeho práva alebo o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po jeho rodičoch), ako ani skutočnosť, že aj v žalobe niektoré skutočnosti popísal žalobca zmätočne, resp. takým spôsobom, že bolo potrebné dedukovať z pripojených listinných dôkazov, čo tým žalobca myslí, resp. z akých podkladov vychádza (viď poznámky súdu pri popise žaloby). Je teda vysoko pravdepodobné, že aj pri mimosúdnom rokovaní neboli žalovanému v 2. rade správne intepretované podstatné skutočnosti pre pochopenie celej záležitosti, resp. poskytnuté podstatné informácie pre vyriešenie veci mimosúdne (uvedené je možné vyvodiť už len s prihliadnutím na to, že žalobca nemal v čase jediného mimosúdneho rokovania takmer žiadne doklady, teda ani on sám, resp. jeho zástupkyňa nemohli mať v tom čase jasno v tom, či nárok žalobcu je dôvodný). Uvedené nasvedčuje, že žalobca nevyvinul aktivitu v takom rozsahu, aby zabezpečil všetky doklady, ktoré mohol zabezpečiť a až po tom kontaktoval žalovaných so svojimi určitými argumentami podloženými konkrétnymi dôkazmi a návrhom na mimosúdne vyriešenie sporu. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade sú dané okolnosti, ktoré možno posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je možné odchýliť sa od zásady zodpovednosti za výsledok konania a náhradu trov konania nepriznať žiadnej zo strán sporu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.