Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/130/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., IČ: 247 85 199, so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, Česká republika, zastúpený usadeným euroadvokátom JUDr. Jiřím Šmidom, ŠMÍDA advokátní kancelář s. r. o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: L. L., A.. XX. XX. XXXX, W. XXX XX T., o zaplatenie 127,00 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Zmena žaloby, ktorou žalobca žiada plnenie vyčíslené v sume 209,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 127,00 Eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia vzhľadom k spotrebiteľskému sporu v ktorom žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, sa n e p r i p ú š ť a.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 127,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy počítaný od 17. 12. 2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal uloženia žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 333,40 Eur ( 127,00 Eur + 206,40 Eur ) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 127,00 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, ako aj žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ZoUK), ak sa návrhom uplatňuje nárok, ktorý je sčasti v rozpore s právnymi predpismi, súd vyzve žalobcu, aby v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka. Ak tak žalobca urobí, platí, že vo zvyšnej časti vzal návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. O tomto následku súd strany upovedomí

3. Žalobu podal žalobca na Okresný súd Banská Bystrica ( ďalej len „upomínací súd“), ktorý vyzval žalobcu na oznámenie, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, v ktorej sa rozpor netýka, t. j. v časti istiny v sume 127,00 Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 127,00 Eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia a to s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok ako aj s poukazom na to, že v časti žiadaného úroku bol žalovaný nárok v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, keďže ku dňu omeškania bolo možné priznať úrok z omeškania vo výške 5,00 % a nie vo výške 5,15 % ročne. Žalobca vo vyjadrení na výzvu súdu vyslovil súhlas s vydaním platobného rozkazu tak, ako to uvádzal súd ( vyjadrenie žalobcu v spise na č. l. 36).

Z uvedeného dôvodu došlo postupom podľa ustanovenia § 8 ods. 1 ZoUK k čiastočnému zastaveniu konania zo zákona. Predmetom konania po uvedenom čiastočnom späťvzatí zostal nárok na plnenie v sume 127,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 127,00 Eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia.

4. Upomínací súd rozhodol o žalobe, s prihliadnutím na vyjadrený súhlas majúci následok čiastočného zastavenia konania, platobným rozkazom č. k. 19 Up/195/2017 -36a zo dňa 06. 09. 2017, ktorý však nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Vykonaným šetrením nebol zistený pobyt žalovaného. Upomínací súd uvedené skutočnosti oznámil žalobcovi, ktorého zároveň vyzval na oznámenie, či navrhuje pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní v dôsledku čoho bola vec, po upovedomení žalobcu, postúpená Okresnému súdu Levice ( ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) dňa 08. 11. 2017. Súd následne vykonal ďalšie úkony smerujúce k zisteniu pobytu žalovaného, ktorý však zistený nebol, súd zistil, že žalovaný má hlásený pobyt bezdomovca. Z uvedeného dôvodu súd doručoval žalobu spolu s prílohami, čiastočným späťvzatím, poučením a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe, žalovanému postupom podľa ustanovenia § 116 ods. 2 veta druhá zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ako aj cestou Obecného úradu Demandice. Takýmto spôsobom bola žaloba žalovanému doručená dňa 04. 01. 2018. Žalovaný bol vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe, ktorý sa však k žalobe nevyjadril.

5. Dňa 22. 03. 2018 žalobca doručil súdu podanie označené ako späťvzatie žaloby v sume 123,60 Eur v dôsledku ktorého upravuje žalobný návrh tak, že žiada zaviazať žalovaného na plnenie v sume 209,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 127,00 Eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovaný petit žaloby nekorešponduje s predmetom konania, ktorým po prvom späťvzatí ( vyjadreným súhlasom) je suma 127,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 127,00 Eur počítaný od 17. 12. 2016 do zaplatenia. Podanie žalobcu označené ako späťvzatie žaloby súd preto posudzoval podľa jeho obsahu, s prihliadnutím na prvé späťvzatie žaloby ako aj s prihliadnutím na aktuálny predmet konania.

6. V danom prípade sa jedná o spor, ktorého hodnota bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur, pričom sa zároveň jedná aj o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, z ktorého dôvodu okresný súd postupom podľa ustanovenia § 219 ods. 3 v spojení s § 297 písm. b) vyhlásil dňa 06. 04. 2018 v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli a na webovej stránke okresného súdu dňa 26. 03. 2018.

7. Okresný súd rozhodol o podanej žalobe žalobcu na základe nasledovných listinných dokladov: čl. 9

- 12 žaloba, čl. 13 zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 05. 06. 2013, čl. 14 zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 05. 06. 2013, čl. 14 p. v. štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 05. 06. 2013, čl. 15 výpis splátok a úhrad a KIPRPSK/2/1381 (príloha k zmluve o postúpení pohľadávok), čl. 16 oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16. 12. 2016, č. l. 16 p. v. - podací hárok č. B., č. l. 17 predžalobná výzva, č. l. 17 p. v. - podací hárok č. B., č. l. 18 výpis z obchodního rejstříku žalobca, č. l. 20-23 zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2016, č. l. 33,34 - výzva upomínacieho súdu spolu s upovedomením, čl. 35,36 - súhlas žalobcu, č. l. 36a - platobný rozkaz, č. l. 39 - 42, 44 -46 zisťovanie pobytu žalovaného, č. l. 48 - výzva žalobcu, či navrhuje pokračovanie v konaní, č. l. 51- 52 návrh žalobcu na pokračovanie v konaní, č. l. 60 - 63 úkony smerujúce k zisťovaniu pobytu žalovaného, oznámenia od OÚ T. a OR PZ D., č. l. 73 -76 odpovede na lustrácie - žalovaný, č. l. 77 -81 podanie žalobcu označené ako čiastočné späťvzatie žaloby.

8.1. Z obsahu uvedených listinných dokladov, ako aj z obsahu celého spisového materiálu okresný súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Spoločnosť Provident Financial s. r. o. so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO: 35 805 731 ( ďalej len „právny predchodca žalobcu“), uzatvorila dňa 05. 06. 2013 spolu so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 240,00 Eur s tým, že celkové náklady zákazníka sú podľa zmluvy tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru, t. j. vo výške 34,56 Eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 48,24 Eur. Podľa zmluvy celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 70,38 %. Celková čiastka, ktorú je zákazník povinný zaplatiť právnemu predchodcu žalobcu

na základe zmluvy, je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu uvedené predstavuje sumu 322,80 Eur. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe zmluvy predstavuje 48,52 %. Žalovaný sa zaviazal splatiť dlžnú sumu v 60 - tich týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 5,38 Eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy je rovnako 5,38 Eur. Podľa zmluvných podmienok sa úver poskytuje na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60 - teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Zo zmluvných podmienok ďalej vyplýva, že žalovaný podpisom uvedenej zmluvy zároveň potvrdil prevzatie celej čiastky úveru v hotovosti tým, že splatnosť prvej splátky nastáva siedmy kalendárny deň po uzavretí zmluvy. Rovnaké zmluvné podmienky sú uvedené aj v štandardných európskych informáciách. 8.2. Spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola toho istého dňa uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru medzi tými istými zmluvnými stranami, z ktorej vyplýva, že žalovaný sa zaviazal za poskytnutie služby zaplatiť poskytovateľovi celkovú odmenu v sume 123,60 Eur, ktorú sa zaviazal splácať rovnako v 60-tich pravidelných týždenných splátkach a to v 59-tich týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 2,06 Eur a poslednú splátku tiež vo výške 2,06 Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v hotovosti po prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy. Bližšie podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj zmluvy o zabezpečení splátok úveru sa nachádzajú v spise na čl. 13 - 14. Žalovaný z poskytnutého úveru spolu zaplatil celkovo sumu 113,00 Eur Vzhľadom k tomu, že žalovaný prestal ďalej splácať žalobca sa pôvodnou žalobou od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 333,40 Eur, ktorá suma pozostáva zo sumy 127,00 Eur ako rozdielu medzi poskytnutým úverom v sume 240,00 Eur po odpočítaní prevedených platieb v sume 113,00 Eur, s tým, že všetky platby boli započítané na istinu, a príslušenstva v sume 206,40 Eur, ktoré predstavuje poplatky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v sume 82,24 Eur (úrok v sume 34,56 Eur a poplatok za garantovanú službu v sume 48,24 Eur) a poplatku vyplývajúceho zo zmluvy o zabezpečení splátok v sume 123,60 Eur. Ako je uvedené vyššie, žalobca zobral žalobu čiastočne späť čo do príslušenstva v celom rozsahu 206,40 Eur a čo do úroku z omeškania vo výške 0,15 % ročne zo sumy 127,00 Eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia.

9. Ďalším podaním označeným ako späťvzatie žaloby žalobca uvádza, že berie žalobu späť v časti sumu 123,60 Eur a žiada priznať sumu 209,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z istiny 127,00 Eur počítaným od 17. 12. 20156 do zaplatenia. Aj napriek skutočnosti, že uvedené podanie je označené ako späťvzaite žaloby, vzhľadom k navrhovanému petitu, ktorým žalobca žiada viac ako bol predmet konania s prihliadnutím na prvé späťvzatie žaloby, je jednoznačne zrejmé, že v danom prípade žalobca rozširuje žalobu. Zostatok istiny v sume 209,80 Eur by bol po späťvzatí žaloby v časti 123,60 Eur v tom prípade, ak by predmetom konania bola pôvodne žalovaná istina ( 333,40 Eur - 123,60 Eur). Ako je uvedené vyššie, tým že žalobca udelil súhlas s rozhodnutím platobným rozkazom v časti, ktorej sa rozpor netýka, došlo zo zákona k čiastočnému zastaveniu konania. Súd má preukázané, že o následku

- zastaveniu konania, bol žalobca zo strany upomínacieho súdu riadne upovedomený, a to v prípise, v ktorom bol vyzvaný na oznámenie, či udeľuje súhlas, v ktorom mu bolo zároveň citované aj vyššie uvedené ustanovenie ( 3 - tí odsek výzvy na č. l. 33) , ako aj bol osobitne upovedomený o tomto následku a to 5 - tym odsekom na č. l. 34 p. v. Z prvého späťvzatia žaloby je ďalej zrejmé, že žaloba bola zobratá späť v časti všetkých poplatkov, t. j. aj poplatku vyplývajúceho zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru v sume 123,60 Eur ( viď predchádzajúci odsek). Ak žalobca raz zobral žalobu v časti uvedeného poplatku späť, nie je možné zobrať žalobu v tejto časti znovu späť. S prihliadnutím aj na navrhovaný petit žaloby, keďže žalobca sa domáha viac, ako bol predmet konania po späťvzatí žaloby, súd podanie žalobcu, hoci bolo označené ako späťvzatie žaloby, posudzoval podľa jeho obsahu ako zmenu žaloby práve z dôvodu, že žalobca rozširuje uplatnený nárok.

10. Podľa § 294 CSP, zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.

11. Z vykonaného dokazovania je jednoznačné, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor, žalovaný v zmluve vystupuje v postavení spotrebiteľa ( dôvody sú uvedené nižšie), v ktorých konaniach však zákonná úprava nepripúšťa rozšírenie žaloby. V daných sporoch zákon nepripúšťa návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo, ako ani sa nepripúšťa podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Ak je v spotrebiteľských sporoch žalovaný spotrebiteľ, zmena žaloby je v takýchto sporoch vylúčená ex lege. Napriek uvedenému súd v tomto

prípade o zmene žaloby rozhodol a to z dôvodu zachovania právnej istoty, ako aj ustáleniu predmetu konania, pre nejednoznačnosť podaní žalobcu a to tak, že zmenu žaloby v navrhovanom rozsahu nepripustil. Predmetom konania je preto nárok žalobcu, tak ako o ňom rozhodol aj upomínací súd platobným rozkazom, ktorým sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 127,00 Eur spolu s úrokom z omeškania odo dňa 17. 12. 2016 do zaplatenia ako aj o nároku na náhradu trov konania.

12. Z listinných dokladov vyplýva, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, uzatvoril so žalovaným právny predchodca žalobcu. Súd preto skúmal aj aktívnu legitimáciu žalobcu. Z listinného dokladu - zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2016 spolu s prílohou nachádzajúce sa v spise na čl. 20 - 23 a čl. 15 p. v. má súd preukázané, že pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku voči žalovanému práve žalobcovi a to v pôvodne žalovanej sume. O postúpení pohľadávky bol žalovaný zo strany žalobcu informovaný prípismi. Týmto má súd za preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu.

13. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

15. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

16. Podľa § 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,

17. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

18. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

19. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

20. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, Občiansky zákonník, (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 21. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 22. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 5 a 10 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

25. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o zabezpečení splátok úveru za zmluvných podmienok tak, ako sú uvedené v odseku 8.1. a 8. 2. tohto rozsudku. Vzhľadom k čiastočnému späťvzatiu žaloby v dôsledku ktorého je predmet žaloby plnenie vyplývajúce len zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd sa pri rozhodnutí o nároku žalobcu zaoberal len zmluvnými podmienkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v sume 240,00 Eur, z ktorého žalovaný zaplatil 113,00 Eur. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné a zároveň žalobca ich preukazuje aj listinnými dokladmi. Po preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že uvedená zmluva má spotrebiteľský charakter vzhľadom k tomu, že žalovaný je označený rodným číslom, pričom zo zmluvy nevyplýva, že by finančné prostriedky mali byť poskytnuté žalovanému na výkon povolania alebo zamestnania. Skutočnosť, že zmluva je uzatvorená ako spotrebiteľský úver vyplýva aj zo samotného označenia tejto zmluvy s odkazom na ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. Teda ani sám žalobca túto skutočnosť nerozporoval. S prihliadnutím na späťvzatie žaloby v dôsledku ktorého je predmetom konania len plnenie vyplývajúce z rozdielu medzi žalovanému poskytnutou sumou a vykonanými splátkami, súd nepodrobil zmluvu kontrole v rozsahu preskúmania zmluvných podmienok, ale len v rozsahu platného/ neplatného uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe čoho súd dospel k záveru, že zmluva je v častiach, od ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok, uzatvorená platne, bola riadne podpísaná zmluvnými stranami, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému plnenie v sume 240,00 Eur, čo žalovaný nerozporoval, spočiatku uvedenú sumu aj splácal, poslednú splátku vykonal dňa 26. 05. 2014 a postupnými splátkami uhradil sumu 113,00 Eur. Keďže žalovaný neplnil v celom rozsahu v zmysle zmluvných podmienok, žalobca sa domáhal plnenia vyčísleného v sume 127,00 Eur, teda len rozdielu medzi poskytnutým plnením a vykonanými úhradami, bez akýchkoľvek poplatkov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. S prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný nárok pozostáva len z rozdielu medzi poskytnutým plnením a vykonanými splátkami, súd považuje žalobcom uplatnený nárok za dôvodný v celom rozsahu ( po čiastočnom späťvzatí žaloby) a preto žalobe v tejto časti vyhovel.

26. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, (ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. V konaní je nesporná aj tá skutočnosť, že žalovaný je v omeškaní s plnením, pretože neuhradil celú sumu v zmysle zmluvných podmienok, z ktorých predmetom konania je len nárok na plnenie rozdielu medzi poskytnutým plnením a vykonanými úhradami. Poskytnutú sumu 240,00 Eur mal žalovaný zaplatiť postupnými týždennými splátkami po 5,38 Eur, teda 44 týždňov po 5,38 Eur a poslednú splátku v 45 týždni v sume 3,28 Eur ( zvyšok tvorili splátky už príslušenstva k zmluve o spotrebiteľskom úvere). Splatnosť prvej splátky nastala 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 05. 06. 2013 s tým, že splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. S prihliadnutím na uvedené, prvá splátka bola splatná dňa 12. 06. 2013 a posledná 45 - ta splátka bola splatná dňa 16. 04. 2014. Keďže žalovaný zaplatil len sumu 113,00 Eur, zaplatil len 21 splátok po 5,38 Eur a 22 - hú splátku len čiastočne v sume 0,02 Eur, ktorá bola splatná dňa 06. 11. 2013. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním už zostatku splátky č. 22 splatnej dňa 06. 11. 2013, pričom istinu mal zaplatiť najneskôr dňa 16. 04. 2014. Ak si žalobca neuplatnil nárok na úrok z omeškania z každej splátky zvlášť, do omeškania s plnením celého poskytnutého úveru sa žalovaný dostal dňom nasledujúcim po splatnosti poslednej splátky, teda dňom 17. 04. 2014. Z uvedeného vyplýva, že ak sa žalobca podanou žalobou domáha nároku na úrok z omeškania až odo dňa 17. 12. 2016, tento nárok nebol uplatnený v rozpore s príslušnými právnymi predpismi. Súd ďalej zistil, že k uvedenému dňu bola výška základnej sadzby ECB 0,00 + 5 percentuálnych bodov ( keďže zmluvný vzťah vznikol po 01. 02. 2013), teda k uvedenému dňu bolo možné žalobcovi priznať úrok z omeškania v maximálnej výške 5,00 %. Keďže žalobca sa domáha ( po späťvzatí žaloby) nároku na úrok z omeškania práve vo výške 5,00 %, súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy.

29. Podľa § 232 ods. 3 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

30. S poukazom na citované zákonné ustanovenie súd zaviazal žalovaného na plnenie v lehote 3 dní, pretože súd prihliadol na istinu a nie je podľa názoru súdu v danom prípade dôvod určovať dlhšiu lehotu na plnenie.

31. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, okresný súd preto rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania a to v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100 % ( s prihliadnutím na skutočnosť, že po čiastočnom späťvzatí žaloby je predmetom konania len suma 127,00 Eur) , pretože súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, z ktorého dôvodu bol žalovaný zaviazaný na náhradu trov konania práve v rozsahu 100 %. Okresný súd pri rozhodovaní o nároku na trovy konania postupoval podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, tak ako je uvedené v 3/ výroku tohto rozsudku, ktoré vydá súdny úradník. Pri rozhodovaní o výške trov konania súd bude vychádzať z predmetu konania o ktorom bolo rozhodnuté ešte v upomínacom konaní, teda zo sumy 127,00 Eur s príslušenstvom.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti II. a III. výroku tohto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).