Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Ek/195/2017

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného : A. Ď., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J.. W. XXXX/X, XXX XX O. Š., práv. zast.: JUDr. Rudolf Fajbík, advokát, so sídlom Dobšinského 14, 969 01 Banská Štiavnica, proti povinnému: KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, IČO 00 585 441, so sídlom Štefaničova 4, 816 23, Bratislava - Staré Mesto, práv. zast.: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská 55, 834 01 Bratislava, vedenú u súdneho exekútora Mgr. Ivety Ailerovej, so sídlom exekútorského úradu Mlynská 3, 934 01 Levice, pod sp. zn. 402EX 62/2018, o vymoženie 33 737,07 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Oprávnený m á voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 255,68 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 04.11.2017 domáhal od povinného vymoženia 33 737,07 Eur s príslušenstvom, doručeným súdu dňa 09.11.2017 na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. 12C23/2011-258 zo dňa 27.10.2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/95/2016-306 a 23Co/96/2016-306 zo dňa 17.07.2017. Okresný súd Banská Bystrica poveril dňa 05.02.2018 vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Ivetu Ailerovú.

2. Poverený súdny exekútor vydal Upovedomenie o začatí exekúcie dňa 08.02.2018. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie podal dňa 13.02.2018, teda v zákonom stanovenej lehote a zdôvodnil ho nasledovne: „Máme za to, že v exekučnom konaní sú okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Zastávame stanovisko, že v prípade pokračovania v exekúcii dôjde k narušeniu právnej stability v čase, kedy priznaný nárok môže byť najvyššou súdnou autoritou v Slovenskej republike vyhodnotený ako nezákonný. Exekučným titulom je rozsudok, ktorým bola priznaná oprávnenému náhrada nemajetkovej ujmy voči povinnému ako poisťovni cez ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z. o, povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Povinný so závermi súdov nesúhlasil a považoval ich za v rozpore s legislatívou Slovenskej republiky a obrátil sa na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Povinný podal voči predmetnému rozsudku prostredníctvom svojho právneho zástupcu dovolanie, kde uviedol zásadné skutkové tvrdenia a to neexistenciu právneho nároku voči povinnému. Vzhľadom na uvedené a rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu, ktorý voči poisťovniam nemajetkovú ujmu a jej náhradu nepriznáva máme za to, že nárok uplatňovaní v exekučnom konaní jej cotra legem a v rozpore s pravidelnou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam navrhujeme, aby súd uznesením exekúciu zastavil.“

3. Oprávnený svoje vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie sformuloval takto: „ Tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie neexistuje. Podanie dovolania nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Exekučný súd nie je oprávnený nahrádzať súd dovolací a skúmať námietky dovolateľa. Právny názor povinného je mylný. Povinný celkom opomína skutočnosť, že o základe nároku rozhodol súd medzitýmnym rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť už v roku 2014 a proti nemu dovolanie nepodal. Teraz súd rozhodoval len o výške plnenia. Základ nároku je však už súdom právoplatne uznaný nedá sa napadnúť žiadnym opravným prostriedkom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem súdu, aby návrh zamietol. “

4. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril nasledovne: „Vzhľadom na to, že súdny exekútor nie je účastníkom konania v základnom (nachádzacom) konaní, neprináleží sa mi vyjadrovať k dôvodom povinného, na základe ktorých žiada zastavenie exekúcie už vôbec nie vyjadrovať sa k rozhodnutiam okresného resp. krajského súdu, ktoré sú exekučným titulom v tejto veci, nakoľko toto patrí výlučne do rozhodovacej právomoci súdov.“

5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

8. Podľa §61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.

9. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

10. Podľa § 444 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. Z. Civilný sporový poriadok, dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd je teda viazaný obsahom takýchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. V prípade ak by existovali vady v čase priebehu základného konania tie sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať.

12. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie kladie dôraz na skutočnosť, že proti súdnym rozhodnutiam predstavujúcich exekučný titul, na základe ktorých je vedená predmetná exekúcia, podal mimoriadny opravný prostriedok, argumentujúc tým, že s nimi nesúhlasí a považuje ich v rozpore s

legislatívou Slovenskej republiky. Svoje dovolanie tiež argumentoval neexistenciou právneho nároku voči povinnému. Samotné podanie dovolania nemá ex offo za následok odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutých rozhodnutí. K danej skutočnosti môže dôjsť len na základe rozhodnutia dovolacieho súdu o odložení vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Nakoľko uvedenú skutočnosť povinný ku dňu vydania tohto rozhodnutia nepreukázal, resp. súdu nebolo doručené a ani nie je známe žiadne právne relevantné rozhodnutie dovolacích orgánov, zo znenia ktorých by vyplynul odklad vykonateľnosti exekučného titulu, exekučný súd nemôže dôjsť k záveru o možnom očakávaní, že exekúcia bude zastavená. To znamená, že súd nemá osvedčenú existenciu takých skutočností, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie, a ak by to tak bolo, tunajší súd by v určitom zmysle judikoval budúce rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho právny názor. Exekučnému súdu takýto postup neprislúcha, preto možno konštatovať, že dovolaním napadnuté rozhodnutie je aj naďalej vykonateľné v celom rozsahu.

13. Súd venoval pozornosť predovšetkým povinným tvrdenou skutočnosťou a to, že bol podaný mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Z ustálenej judikatúry vyplýva, a to konkrétne Nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 60/04, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku, neodôvodňuje súd vyvodiť záver, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Podanie mimoriadneho opravného prostriedku nie je samo o sebe v zmysle platných ustanovení Exekučného poriadku zákonným dôvodom na jeho nepokračovanie alebo na jeho prerušenie.. Na základe uvedených dôvodov má súd za to, že z tejto okolnosti nie je možné očakávať, že exekúcia bude v budúcnosti zastavená.

14. Exekučný súd mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal oprávnený voči povinnému peňažný nárok vo výške 33 737,07 Eur s príslušenstvom, priznanú právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a teda exekúcia bola začatá dôvodne. Ku dňu rozhodovania súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie je exekučný titul stále vykonateľný. Skutočnosť, že povinný podal dovolanie proti exekučnému titulu nie je dôvod, pre ktorý by ma súd vyhovieť návrhu na zastavenie exekúcie.

15. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrenia oprávneného a súdneho exekútora k návrhu povinného, na základe uvedených skutočností a právnych úvah, ktorými sa pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie riadil, dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a teda návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

16. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

17. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

18. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

19. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu

zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

20. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie.

21. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi

- povinnému, ktorý úspech nemal.

22. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na trovy právneho zastúpenia po výške 255,68 Eur pozostávajúce z jedného polovičného právneho úkonu vo výške 246,47 Eur a režijného paušálu za rok 2018 vo výške 9,21 Eur.

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie oprávneného, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania vo výške 255,68 Eur (vrátane DPH), ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.