Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sa/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobcu: B. G. R., nar. XX.X.XXXX, trvale pobytom E. X. X A/3, XX-XXX K., R. republika, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: PLATINUS, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 795 430, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 65722-3/2019-BA zo dňa 7. októbra 2019, takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava Číslo: 65722-3/2019-BA zo dňa 7. októbra 2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca Číslo: 44282-2/2019-CA zo dňa 26. júla 2019 z r u š u j e a v r a c i a vec orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa v konaní pôvodne vedenom pred Krajským súdom v Žiline pod sp.zn. žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca a vrátenia veci Sociálnej poisťovni pobočka Čadca so zohľadnením právnych predpisov spoločenstva o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia počas opätovného preskúmania. Žalobca v žalobe poukázal na to, že došlo k porušeniu predpisov hmotného práva. Poľská inštitúcia nemá právoplatné rozhodnutia, že žalobca podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky od 01.06.2014. Žalobca poukázal na neprimerané použitie čl. 11 ods. 2 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 Z.z. z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia jeho uplatnením, hoci v tejto veci sa nemal uplatniť, pretože žalobca nevykonával len prácu na vlastný účet v Poľsku, ale aj nájomnú prácu na Slovensku, a preto sa voči žalobcovi uplatňuje výlučne čl. 13 ods. 3 Nariadenia č. 883/2004. Ďalej žalobca poukázal na neprimerané použitie čl. 11 ods. 2 písm. a) Nariadenia č. 883/2004. Žalobca uviedol, že zamestnávateľ má všetky dokumenty týkajúce sa pracovníkov a ich práce. Bol predpoklad, že sa práca bude vykonávať v sídle spoločnosti, avšak v pracovnej zmluve bolo stanovené, že práca sa musí vykonávať na území SR, pretože zamestnávateľ chce dosiahnuť čo najširšie publikum a povaha práce vyžaduje, aby bola vykonaná mimo sídla firmy prostredníctvom oboznámenia slovenských podnikateľov s ponukou spoločnosti. Rozhodnutie bolo vydané na základe neoprávneného vyhlásenia, že práca má marginálny charakter, pričom pomer sociálneho zabezpečenia sa riadi podľa miesta pracoviska, teda Zakład Ubezpieczeń Społecznych ako poľská inštitúcia miesta bydliska nemá právomoc posudzovať existenciu pracovného pomeru a hodnotiť ho, a toto oprávnenie patrí výhradne Sociálnej poisťovni. Žalobca poukázal na nesprávne použitie čl. 11 ods. 2 písm. a) Nariadenia č. 883/2004, pretože žalobca nielenže vykonáva prácu na vlastný účet v Poľsku, ale je tiež aktívny na Slovensku a táto práca nepredstavuje marginálny charakter, preto

sa na žalobcu vzťahuje iba čl. 13 ods. 3 Nariadenia č. 883/2004. Bol neodôvodnený predpoklad, že žalobca vykonáva prácu v marginálnom charaktere, keď zápis v zmluve stanovuje dĺžku pracovnej doby na 10 hodín za mesiac a v Poľsku žalobca vykonáva prácu na vlastný účet najviac 160 hodín za mesiac, a preto zamestnanie na Slovensku je viac ako 5 %, preto práca nie je prácou o marginálnom charaktere. Žalobca nesúhlasil so záverom, že práca na základe pracovnej zmluvy pre spoločnosť PLATINUS, s.r.o. zahŕňa činnosti vykonávané doma, pretože v pracovnej zmluve je výslovne napísané, že je to práca vykonávaná na Slovensku, a preto žalobca dochádza na Slovensko a z vykonanej práce predkladá spoločnosti príslušné správy. Žalobca poukázal aj na porušenie čl. 5 Nariadenia č. 987/2009, na nesprávne posúdenie zápisnice z kontroly vykonávanej Sociálnou poisťovňou, pobočka Čadca a uznanie, že práca nie je v skutočnosti vykonávaná, zatiaľ čo žalobca pracuje na území Slovenska, nie nevyhnutne v mieste, ktoré je sídlom spoločnosti. Žalobca mal za to, že rozhodnutie žalovaného je vydané na základe nesprávneho posúdenia skutkového a právneho stavu s poukázaním na kontrolu vykonávanú Sociálnou poisťovňou, pobočka Čadca ako základu pre rozhodnutie. Žalobca uviedol, že dňa 01.06.2014 dodatočne uzavrel pracovnú zmluvu s firmou PLATINUS, s.r.o. so sídlom Palárikova 76, Čadca na území Slovenskej republiky. Z dôvodu novej zmluvy žalobca podal návrh na Sociálnu poisťovňu o určenie príslušnej legislatívy, podľa obsahu čl. 16 ods. 1 Nariadenia č. 987/2009, v ktorom ako príslušná legislatíva bola uvedená legislatíva slovenská v súlade s čl. 13 ods. 3 Nariadenia č. 883/2004, tzv. legislatíva štátu, na ktorého území žalobca vykonáva nájomnú prácu. Ako dôkaz žalobca predložil pracovnú zmluvu s firmou PLATINUS, s.r.o..

2. Žalobca namietal nesprávne použitie čl. 11 ods. 2 písm. a) Nariadenia č. 883/2004. Podľa čl. 11 ods. 2 písm. a) Nariadenia č. 883/2004 sa rozhoduje, či osoba, ktorá vykonáva nájomnú prácu alebo prácu na vlastný účet v členskom štáte, podlieha legislatíve tohto štátu. Tento predpis sa voči žalobcovi nemohol použiť, pretože nevykonáva len prácu na vlastný účet v Poľsku, ale aj nájomnú prácu na Slovensku. Nepoužitie predpisov, čl. 11 ods. 1 Nariadenia č. 883/2004 spôsobilo, že žalobca podlieha v tom istom čase legislatíve dvoch rôznych členských štátov. Podľa žalobcu Sociálna poisťovňa v napadnutom rozhodnutí porušila aj čl. 5 Nariadenia č. 987/2009. Podľa pracovnej zmluvy žalobca bol zaregistrovaný pre potrebu poistenia v Slovenskej republike. Príslušná slovenská inštitúcia udelila žalobcovi číslo sociálneho poistenia v Registračnom liste FO. V tomto prípade je treba uznať, že existoval doklad vydaný inštitúciou - doklad potvrdzujúci prihlásenie osoby na sociálne poistenie, vydaný na základe predmetnej pracovnej zmluvy. Podľa čl. 13 ods. 3 Nariadenia č. 883/2004 osoba, ktorá nastupuje do nájomnej práce v inom štáte únie, podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom nájomnú prácu vykonáva. Pomer sociálneho zabezpečenia sa riadi podľa miesta pracoviska. Založenie napadnutého rozhodnutia na rozhodnutí Zakładu Ubezpieczeń Społecznych ako poľského orgánu miesta bydliska žalobcu, nebolo v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ, pretože Zakład Ubezpieczeń Społecznych je oprávnený iba uviesť platné právne predpisy v súlade s čl. 13 ods. 3 Nariadenia č. 883/2004, čiže s právnymi slovenskými predpismi odo dňa uzavretia pracovnej zmluvy. Uvedené znamená, že poľský poisťovací orgán nemal právomoc posúdiť existenciu poistného vzťahu v právnom zmysle. Sociálna poisťovňa vykonávala kontrolu zamestnávateľa žalobcu, ktorá však bola vykonaná tendenčným spôsobom s cieľom vylúčenia žalobcu zo sociálneho zabezpečenia na Slovensku a nie na zistenie skutočností. Sociálna poisťovňa nepožiadala spoločnosť, aby preukázala akékoľvek dokumenty. Práca žalobcu nepredstavuje marginálnu prácu, pretože predstavovala viac ako 5 % reálneho času vo vzťahu k podnikateľskej činnosti. Práca žalobcom je vykonávaná na území SR v rôznych mestách, pretože zamestnávateľ chcel dosiahnuť s jeho ponukou čo najširšie publikum a zahŕňa priamu interakciu s podnikmi, ktoré vykonávajú svoje činnosti na Slovensku. Sociálna poisťovňa ale z neznámych dôvodov tvrdí, že práca nie je vykonávaná, pretože zamestnanci spoločnosti PLATINUS, s.r.o. neboli počas kontroly v sídle spoločnosti, avšak nikde v zmluve sa nevyžaduje od žalobcu, aby bol v sídle spoločnosti. Vykonávanie práce v stacionárnom režime by nemalo zmysel, pretože zamestnávateľ mal záujem pracovať v teréne a zoznamovať slovenských podnikateľov s rôznymi ponukami zamestnávateľa a subjektov spolupracujúcich s ním. Dokladom o vykonaní práce na Slovensku sú štvrťročné výkazy o dokončení prác, ktoré sú odovzdané zamestnávateľovi a ktorý zostáva ich jediným disponentom. Za prácu žalobca dostáva odmenu určenú v pracovnej zmluve a je poukázaná na bankový účet. Práca bola legálna, vykonávaná a príspevky sú pravidelne platené. Námietky zo strany Sociálnej poisťovne, že práca nebola vykonaná, považoval žalobca za neodôvodnené. Sociálna poisťovňa mylne uvádza, že trvalé bydlisko vlastníka spoločnosti má význam v tomto prípade. Ide o kapitálovú spoločnosť, nie o osobnú spoločnosť. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný odvoláva na celú radu rôznych predpisov, avšak nebol uvedený právny základ pre rozhodnutie. Žalovaný sa dopustil diskriminácie poľských občanov pracujúcich na Slovensku.

3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 23. marca 2020. Žalovaný uviedol, že od vstupu SR do EÚ sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, ktoré majú všeobecnú právnu pôsobnosť, uplatňujú sa priamo vo všetkých členských štátoch a majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Základným nariadením vo vzťahu ku koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia je Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len „základné nariadenie“ alebo „Nariadenie č. 883/2004“). Súčasne sa uplatňuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len „vykonávacie nariadenie“ alebo „Nariadenie č. 987/2009“) v znení neskorších zmien a doplnkov. Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci spoločenstva. Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu, ustanovené v hlave II základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na danú osobu nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu. Ak fyzické osoby vykonávajú svoju činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátoch, t.j. ak ide o súbeh poistení, uplatňujú sa na určenie príslušnosti k právnym predpisom tzv. osobitné pravidlá upravené v čl. 13 základného nariadenia. Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia Zakład Ubezpieczeń Społecznych (ďalej aj len „ZUS“) Varšava, že v posledných rokoch vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľské samostatne zárobkovo činné osoby zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú v Poľskej republike. Na zabezpečenie riadneho vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie členských štátov na základe čl. 76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o relevantných skutočnostiach, poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou. Sociálnej poisťovni, ústredie, bolo v súlade s čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia Zakład Ubezpieczeń Społecznych, Oddział w Opolu, doručené oznámenie č. 240000/2014/512-UBS-IG-300701 zo dňa 18. novembra 2014, ktorým ZUS určila, že žalobca od 1. júna 2014 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie ďalej nenamietala, stalo sa v súlade s čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov definitívnym. V súvislosti s definitívnym určením uplatniteľnej legislatívy žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 27. apríla 2016, podľa ktorého: „Ak teda žalovaný a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky v súlade s čl. 15 a 16 vykonávacieho nariadenia definitívne určili uplatniteľné právne predpisy, čo v konaní nebolo sporné, sa najvyšší súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého nie je kompetencia krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmať a vyhodnocovať. Uvedené platí aj v prípade, že by došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v rozpore s ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia a takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd záväzné“.

4. K námietke žalobcu, že poľská ZUS nemá právoplatné rozhodnutie, ktoré by určilo, že sa na žalobcu uplatňujú poľské právne predpisy, žalovaný uviedol, že jedinou podmienkou, aby sa určenie uplatniteľných právnych predpisov stalo definitívnym, a teda aj konečným v zmysle koordinačných nariadení, je nevznesenie námietok zo strany dožiadanej inštitúcie do uplynutia lehoty dvoch mesiacov odo dňa doručenia predmetného oznámenia. S namietaným porušením predpisov konaním žalovaného, a to konkrétne čl. 5 vykonávacieho nariadenia, žalovaný uviedol, že z odseku 1 predmetného článku vyplýva, že tento článok sa týka výhradne dokumentov, vydaných inštitúciou členského štátu osvedčujúcich situáciu osoby a podporných dokladov, na základe ktorých boli tieto dokumenty vydané. Samotná prihláška do systému sociálneho poistenia v Slovenskej republike nie je dokladom vydaným Sociálnou poisťovňou, ale ide o úkon účastníka konania. Zo strany žalovaného preto nedošlo k porušeniu predmetných ustanovení. K žalobnému dôvodu žalobcu o neprimeranosti použitia čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia, že v danom období žalobca podlieha uplatniteľnej legislatíve dvoch štátov, žalovaný uviedol, že keďže ZUS ako aj Sociálna poisťovňa majú za preukázané, že k reálnemu výkonu činnosti žalobcu na území SR nedochádza, neexistuje tu súbeh v zmysle čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, ako to uvádza žalobca. Žalobca preto podlieha systému sociálneho poistenia len v jednej

krajine, a to Poľskej republiky, v ktorej vykonáva činnosť ako SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba). Žalovaný mal za to, že žalobca si nemôže zvoliť systém sociálneho zabezpečenia tej krajiny, kde je to pre jeho podnikanie ekonomicky výhodnejšie, ale má povinnosť prihlásiť sa do systému sociálneho poistenia toho štátu, ktorému v zmysle koordinačných nariadení podlieha. Zamestnávateľ síce žalobcu prihlásil do Registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne (ďalej aj len „register poistencov“) tzn. v systéme slovenského sociálneho poistenia od 1. júna 2014, v súvislosti s čím bolo žalobcovi automaticky vygenerované za účelom registrovania rodné číslo, avšak uvedená skutočnosť nemá za dôsledok, že žalobca podlieha uplatniteľnej legislatíve Slovenskej republiky. Rozhodnutím žalovaný deklaroval, že zamestnávateľ neoprávnene prihlásil zamestnanca do registra poistencov, avšak týmto rozhodnutím nebola žiadnym spôsobom spochybnená platnosť pracovnej zmluvy uzavretej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v zmysle vnútroštátnych právnych prepisov. Tvrdenie žalobcu, že Sociálna poisťovňa porušuje princíp rovnakého zaobchádzania a uplatňuje diskriminačný postup voči tým zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky, nie je opodstatnené. Žalovaný postupuje rovnako vo vzťahu ku všetkým zamestnancom bez rozdielu národnosti, či štátnej príslušnosti. Žalobca v celej žalobe neuviedol konkrétne ustanovenia koordinačných nariadení, ani vnútroštátnych predpisov, ktorých porušenia by sa žalovaný skutočne dopustil. Žalovaný považoval svoje rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím za správne s tým, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 1. júna 2014 podľa slovenskej legislatívy a súčasne rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu, sú náležite odôvodnené v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky a koordinačnými nariadeniami. Žalovaný v závere vyjadrenia poukázal na aktuálnu judikatúru krajských súdov v skutkovo rovnakých konaniach, ktoré rozhodli v prospech žalovaného, a to rozsudok KS v Žiline sp.zn. zo dňa 13. novembra 2018, sp.zn. zo dňa 13. novembra 2018, sp.zn. zo dňa 15. januára 2019 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 29. januára 2019. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť.

5. Podaním krajského súdu zo dňa 26.03.2020 (č. listu 31 pripojeného pôvodného spisu sp.zn. ) bolo vyjadrenie žalovaného doručené žalobcovi s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 15 dní spolu s poučením. Žalobca túto možnosť nevyužil a k vyjadreniu žalovaného nezaslal stanovisko.

6. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že Sociálna poisťovňa pobočka Čadca rozhodnutím Číslo: 44282-2/2019-CA zo dňa 26. júla 2019 rozhodla, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi PLATINUS, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 795 430 od 1. júna 2014 podľa slovenskej legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava vydala dňa 19. júna 2019 rozhodnutie Číslo: 12870-3/2019-BA, ktorým rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca Číslo: 40185-1/2014-CA zo dňa 11. júna 2014 napadnuté odvolaním žalobcu a zamestnávateľa PLATINUS, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, vo veci nevzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia, povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca - žalobcu u zamestnávateľa PLATINUS, s.r.o. od 1. júna 2014 podľa slovenskej legislatívy, zrušila a vec vrátila Sociálnej poisťovni, pobočka Čadca na nové prejednanie a rozhodnutie. V odvolacom konaní bolo zistené, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa náležitosti podľa . Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 17. decembra 2009 je vadou, ktorá má za následok následnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia tiež to, ak v odôvodnení rozhodnutia nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom na vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca preto vo veci opätovne vydala rozhodnutie o nevzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti na základe nasledovného. Na základe vstupu SR do Európskej únie sa uplatňujú koordinačné nariadenia. Od 1. mája 2010 sa uplatňuje Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len „základné nariadenie“) a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa vykonáva Nariadenie č. 883/2004 (ďalej aj len „vykonávacie nariadenie“). Prvostupňový orgán poukázal na čl. 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3 vykonávacieho nariadenia s tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca v novom konaní zisťovala, či bola príslušnou inštitúciou členského štátu bydliska určená legislatíva, ktorá sa na

zamestnanca vzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia. Z právnej úpravy vyplynulo, že legislatívu v oblasti sociálneho zabezpečenia je povinný určiť štát bydliska zamestnanca, pričom ak zamestnanec vykonáva činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ, je povinný o tejto skutočnosti informovať inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca zistila, že poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia Zakład Ubezpieczeń Społecznych, Oddział w Opolu (ďalej aj len „ZUS“) oznámila dňa 24. novembra 2014 Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, listom č. 240000/2014/512-UBS-IG-300701, že žalobca podlieha od 1. júna 2014 poľskému zákonodarstvu v oblasti sociálneho zabezpečenia. Z dôvodu, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov definitívnym. Z tohto dôvodu prvostupňový orgán rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia.

7. Na základe podaného odvolania žalobcu rozhodoval žalovaný ako odvolací orgán, ktorý rozhodnutím Číslo: 65722-3/2019-BA zo dňa 7. októbra 2019 odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca Číslo: 44282-2/2019-CA zo dňa 26. júla 2019 vo veci vzniku a zániku sociálneho poistenia zamestnanca, ktorému nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi PLATINUS, s.r.o. od 1. júna 2014 podľa slovenskej legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust. , a na odvolacie dôvody žalobcu. Žalovaný v ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na priebeh konania, ktorý predchádzal rozhodnutiu prvostupňového orgánu, keď Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca bola viazaná tým, že v novom prejednaní veci rozhodne vo veci vzniku a zániku sociálneho poistenia zamestnanca novým rozhodnutím, ktoré bude zdôvodnené podľa ust. a v ktorom sa prihliadne na určenie uplatniteľnej legislatívy zo strany ZUS. Po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia žalovaný konštatoval, že rozhodnutie je vecne správne. Podľa výpisu z Obchodného registra OS Žilina, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 57216/L, zamestnávateľ je zapísaný pod obchodným menom PLATINUS, s.r.o. s dňom zápisu 18. augusta 2012. Zamestnávateľ je od 1. októbra 2012 prihlásený v registri zamestnávateľov vedenom Sociálnou poisťovňou. Zamestnávateľ prihlásil zamestnanca do Registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia (ďalej aj len „register poistencov“) vedeného Sociálnou poisťovňou s dátumom vzniku poistenia 1. júna 2014. Z dôvodu vstupu SR do EÚ v oblasti sociálneho zabezpečenia sa uplatňujú koordinačné nariadenia. Tieto majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Žalovaný poukázal na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a SZČO počas výkonu činnosti v rámci spoločenstva. Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II. základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na danú osobu nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na čl. 11 ods. 1, 3, čl. 13 ods. 1, 3 základného nariadenia, čl. 16 ods. 1, 2, 3 vykonávacieho nariadenia v spojení s čl. 76 ods. 4 prvá veta základného nariadenia a skonštatoval, že dňa 24. novembra 2014 bolo Sociálnej poisťovni v súlade s čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS, Oddział w Opolu doručené Oznámenie č. 240000/2014/512-UBS-IG-300701, ktorým ZUS určila, že žalobca podlieha od 1. júna 2014 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Z dôvodu, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym, a preto nebol dôvod na začatie dialógu a zmierovacieho postupu tak, ako ho upravuje rozhodnutie č. A1. Z tohto dôvodu bola námietka zamestnanca, ktorá sa týkala absencie vzájomného dialógu a zmierovacieho postupu podľa rozhodnutia č. A1 neodôvodnená. ZUS ako príslušná inštitúcia štátu bydliska žalobcu spolupracuje so Sociálnou poisťovňou a rešpektujúc postupy určené v čl. 16 vykonávacieho nariadenia, určila, že menovaný, t.j. žalobca, od 1. júna 2014 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Z koordinačných nariadení nevyplýva pre Sociálnu poisťovňu povinnosť pred prijatím definitívneho určenia uplatniteľnej legislatívy opätovne preskúmať a preverovať skutočnosti, ktoré boli podkladom pre ZUS na toto určenie. Námietky zamestnanca podľa žalovaného nezaložili dôvod na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia. Žalovaný konštatoval, že za aplikácie ust. , , , ,

rozhodnutie prvostupňového orgánu napadnuté odvolaním žalobcu predstavovalo rozhodnutie, ktoré obsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti, t.j. výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní s tým, že odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu obsahovalo náležitosti vyžadované ust. . Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca ako prvostupňový orgán hodnotila všetky dôkazy samostatne ako aj vo vzájomnej súvislosti, preto žalovaný ako odvolací orgán odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.

8. V pôvodnom konaní vedenom pred Krajským súdom v Žiline pod sp.zn. , bolo o žalobe žalobcu rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. -44 zo dňa 21. mája 2020, ktorý rozsudok na základe podanej kasačnej sťažnosti bol zrušený rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 30. septembra 2021 a vec vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd SR poukázal na ust. a uviedol, že rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku poistenia sa týka aj zamestnávateľa zamestnanca, pretože počas trvania poistenia je zamestnávateľ v zásade povinný platiť za zamestnanca poistné, pričom z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že účastníkmi konania pred žalovaným bol tak žalobca ako zamestnanec, ako aj jeho zamestnávateľ - spoločnosť PLATINUS, s.r.o.. Najvyšší správny súd SR uviedol, že podľa mal byť zamestnávateľ ďalším účastníkom konania pred správnym súdom, avšak tomuto ďalšiemu účastníkovi nebola v rozpore s ust. , doručená žaloba ani ďalšie podania, nebola mu daná možnosť navrhnúť konanie pojednávania a vo veci nebol ani doručený rozsudok. Správny súd podľa Najvyššieho správneho súdu SR zamestnávateľa nepovažoval za účastníka konania a týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil zamestnávateľovi žalobcu realizovať jeho procesné práva do takej miery, že bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie, preto vyhodnotil kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú a rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom rozsudku Najvyšší správny súd SR v odseku 10. odôvodnenia uviedol, že správny súd v ďalšom konaní podľa priberie zamestnávateľa žalobcu do konania ako ďalšieho účastníka, riadne mu doručí všetky písomnosti, ktoré sa mu podľa a doručiť mali a vo veci znova rozhodne. V novom rozhodnutí správny súd rozhodne aj o trovách tohto kasačného konania.

9. Správny súd na základe viazanosti právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR v rozsudku sp.zn. zo dňa 30. septembra 2021 rozhodol uznesením v novom konaní č.k. -24 zo dňa 10.01.2022 tak, že do konania pribral ako ďalšieho účastníka: PLATINUS, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 795 430. Predmetné uznesenie krajského súdu bolo doručené žalobcovi, žalovanému, ako aj ďalšiemu účastníkovi konania s poučením ďalšieho účastníka konania v zmysle č.l. 27 spisu, s doručením pôvodného rozsudku krajského súdu, rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky podľa obálky č.l. 30 spisu, ako aj doručenia žaloby, vyjadrenia žalovaného s výzvou na vyjadrenie sa v lehote 15 dní. Ďalší účastník konania: PLATINUS, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 795 430 nevyužil právo vyjadriť sa k žalobe.

10. Krajský súd v Žiline ako správny súd prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa ust. (ďalej len „“), pri skonštatovaní absencie existencie dôvodov pre nariadenie pojednávania vo veci podľa ust. až e) a rovnako za splnenia podmienok podľa ust. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu zrušil podľa a podľa ust. , vec vrátil na ďalšie konanie orgánu prvého stupňa.

11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal žalobu žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -32 zo dňa 10.03.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 12.04.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

12. K svojmu procesnému postupu krajský súd uvádza, že mal splnené zákonné podmienky k tomu, aby prejednal žalobu žalobcu bez nariadenia pojednávania, pretože žalobca nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie, v žalobe súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania (čl. II žaloby zo dňa 14.10.2019), ďalší účastník konania sa nevyjadril a žalovaný vo svojom vyjadrení nenavrhol nariadiť

pojednávanie. Za tohto stavu v zmysle ust. mal krajský súd splnené podmienky k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania za súčasného konštatovania, že nebol tu daný žiaden z dôvodov v zmysle ust. až e) , aby vo veci pred krajským súdom bolo nariadené pojedávanie.

13. Krajský súd na základe pripojeného administratívneho spisu mal za preukázané, že rozhodnutie žalovaného, ako odvolacieho orgánu, bolo žalobcovi doručené dňa 15.10.2019, pričom podľa obálky na č.l. 4 pôvodného spisového materiálu Krajského súdu v Žiline sp.zn. žaloba žalobcu bola odovzdaná pošte ako doručovaciemu orgánu dňa 27.11.2019, t.j. k podaniu žaloby žalobcom došlo v zákonnej lehote za aplikácie ust. . Krajský súd konštatuje aj včasnosť podanej žaloby.

14. Krajský súd v rámci svojho konania mal splnený aj okruh účastníkov konania. Na základe zrušujúceho rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 30. septembra 2021 v spojení s pripojeným administratívnym spisom, účastníkmi administratívneho konania bol žalobca ako zamestnanec a súčasne aj zamestnávateľ PLATINUS, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, Slovenská republika. Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. -24 zo dňa 10.01.2022, právoplatného dňa 28.01.2022, bol do konania pribratý ako ďalší účastník (zamestnávateľ) PLATINUS, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 795 430. Vo vzťahu k tomuto ďalšiemu účastníkovi boli zachované postupom krajského súdu všetky jeho práva, keď mu bola doručená žaloba žalobcu, vyjadrenie žalovaného s výzvou na vyjadrenie sa v lehote 15 dní s poučením pre ďalšieho účastníka konania, ako aj s doručením pôvodného rozsudku krajského súdu a rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Ďalší účastník konania nevyužil svoje práva, keď sa nevyjadril k žalobe žalobcu, ani k vyjadreniu žalovaného.

15. Na základe žalobných dôvodov žalobcu v konaní pred krajským súdom bolo podstatné a rozhodné posúdiť, či žalovaný a prvostupňový orgán postupovali zákonným a správnym spôsobom, pokiaľ bolo konštatované, že u žalobcu nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi PLATINUS, s.r.o., Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 795 430 od 1. júna 2014 podľa slovenskej legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia. Prvostupňový orgán a žalovaný ako odvolací orgán na základe podaného odvolania žalobcu pri svojom rozhodovaní vychádzali z toho, že poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia Zakład Ubezpieczeń Społecznych, Oddział w Opolu (ďalej aj len „ZUS“) oznámila Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava listom č. 240000/2014/512-UBS-IG-300701 zo dňa 18. novembra 2014, ktorý bol doručený Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 24.11.2014, že žalobca podlieha v období od 1. júna 2014 poľskému zákonodarstvu v oblasti sociálneho zabezpečenia.

16. Podľa pripojeného administratívneho spisu nebolo sporné, a to nerozporoval ani žalobca v žalobe, že bol zamestnancom spoločnosti PLATINUS, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 795 430. Nebolo sporné ani to, že podľa Registračného listu fyzickej osoby bol žalobca prihláškou prihlásený ako zamestnanec u zamestnávateľa PLATINUS, s.r.o. s vyznačeným dátumom vzniku poistenia od 01.06.2014. Nebolo sporné to, že žalobca ako uvedený zamestnanec je občanom Poľskej republiky s bydliskom v Poľskej republike. Z administratívneho spisu bolo krajským súdom ďalej zistené, že Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 24.11.2014 bol doručený list zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia Zakład Ubezpieczeń Społecznych, Oddział w Opolu (ďalej aj len „ZUS“) č. 240000/2014/512-UBS-IG-300701 zo dňa 18.11.2014, u ktorého bol zabezpečený preklad do slovenského jazyka, podľa ktorého táto poľská inštitúcia určila na obdobie od 01.06.2014 pre žalobcu poľskú legislatívu.

17. Na základe listu ZUS, ktorým žalobcovi od 01.06.2014 bola určená poľská legislatíva, prvostupňový orgán ako aj žalovaný v rozhodnutí za aplikácie rozhodných článkov Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len „základné nariadenie“) a rozhodných článkov Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len „vykonávacie nariadenie“) konštatovali z titulu nenamietania Sociálnou poisťovňou definitívne určenie legislatívy, a to, že žalobca podlieha od 1. júna 2014 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Z tohto dôvodu bolo rozhodnuté, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi PLATINUS, s.r.o., so sídlom Palárikova

76, 022 01 Čadca, IČO: 46 795 430 od 1. júna 2014 podľa slovenskej legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia.

18. Podstatou konania pred krajským súdom, ako správnym súdom, bolo v zmysle podanej správnej žaloby vyhodnotiť, či rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci, ako aj z úplného zistenia skutkového stavu.

19. Podľa názoru krajského súdu je vzhľadom aj k princípu právnej istoty ako základného princípu právneho štátu potrebné to, aby sa pri rozhodovaní v obdobných (rovnakých) prípadoch dala na právne relevantnú otázku rovnaká odpoveď, ktorá v čase konania a rozhodovania súdu zodpovedá aktuálnej rozhodovacej činnosti.

20. Podľa Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „základné nariadenie“ alebo „Nariadenie č. 883/2004“) z článku 2 ods. 1 vyplýva, že toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

21. Podľa článku 11 ods. 1, ods. 3 písm. a) Nariadenia č. 883/2004 osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou. S výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.

22. Podľa článku 13 ods. 3 Nariadenia č. 883/2004 osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

23. Podľa článku 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „vykonávacie nariadenie“ alebo „Nariadenie č. 987/2009“) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska. Určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko. Ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia.

24. Podľa článku 16 ods. 5 Nariadenia č. 987/2009 príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe.

25. Podľa článku 76 ods. 4 základného nariadenia inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, majú povinnosť vzájomného informovania a spolupráce, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie tohto nariadenia. Inštitúcie v súlade s princípmi dobrej administratívy odpovedajú na všetky otázky v rámci primeranej doby a v tejto súvislosti poskytujú daným osobám všetky informácie potrebné na uplatňovanie práv, ktoré im udeľuje toto nariadenie. Dané osoby musia čo najskôr informovať inštitúcie príslušného členského štátu a členského štátu bydliska o všetkých zmenách v ich osobnej alebo rodinnej situácii, ktoré ovplyvňujú ich nárok na dávky podľa tohto nariadenia.

26. Podľa ust. o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom momentu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „“) sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.

27. Podľa ust. Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.

28. Podľa ust. . do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

29. Podľa ust. organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v a v a .

30. Podľa , , na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. Konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len ,,dávkové konanie“), b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie"). Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty a penále.

31. Podľa , , , organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie zastaví, ak a) účastník konania vzal žiadosť alebo podanie na začatie konania späť skôr, ako bolo o nich rozhodnuté, a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania, b) odpadol dôvod konania začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne alebo c) prebieha v tej istej veci konanie v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Ak sa začalo konanie o povinnosti uhradiť preplatok na dávke, o povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, pokuty a penále pred úmrtím účastníka konania, konanie sa dňom jeho úmrtia zastaví; rozhodnutie o zastavení konania sa nevydáva. Konanie sa zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania podľa v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne. Konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa účastník konania v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky.

32. Podľa o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej ,,“) správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.

33. Krajský súd zvýrazňuje, že pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím posudzoval aj konanie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu tak žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu. V danej veci krajský súd upriamuje pozornosť na pripojený administratívny spis, súčasťou ktorého bol registračný list fyzickej osoby - žalobcu a list ZUS, z ktorého vyplynulo, že žalobcovi bola určená na obdobie od 01.06.2014 poľská legislatíva na základe čl. 83 ods. 1 Nariadenia zo dňa 13.11.1998 v oblasti systému sociálneho zabezpečenia v súvislosti s čl. 13 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 v oblasti koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia a čl. 16 ods. 1 a 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 týkajúceho sa vykonávacieho nariadenia (ES) č. 883/2004. V liste ZUS o určení poľskej legislatívy žalobcovi od 01.06.2014 sa konštatuje, že žalobca žije na území Poľskej republiky, na území Poľskej republiky vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a odo dňa 01.06.2014 je zamestnaný v slovenskej firme PLATINUS, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, Čadca, kde vykonáva prácu na území Slovenska. Na základe vykonanej kontroly zo strany slovenskej poverenej inštitúcie žalobca nespĺňa podmienky na to, aby bola určená slovenská legislatíva. ZUS v liste č. 240000/2014/512-UBS-IG-300701 zo dňa 18. novembra 2014 uviedla, že určená legislatíva má dočasný charakter podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia č. 987/2009, ktorej platnosť môže byť zrušená v prípade, ak slovenská poverená inštitúcia bude mať výhradné námietky voči určenej legislatíve. Predmetný list ZUS bol doručený Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 24.11.2014. Podľa administratívneho spisu žalovaný nevzniesol námietky, výhrady k určenej poľskej legislatíve, preto podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia sa určenie poľskej legislatívy pre žalobcu stalo konečným - definitívnym. Takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov - poľskej legislatívy potom vylúčilo aplikáciu čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vzhľadom na absenciu existencie neistoty vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov.

34. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na záver vyjadrený v rozsudku NS SR sp.zn. zo dňa 27. apríla 2016, podľa ktorého ...,,Ak teda žalovaný a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky v súlade s čl. 15 a 16 vykonávacieho nariadenia definitívne určili uplatniteľné právne predpisy, čo v konaní nebolo sporné, sa najvyšší súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého nie je kompetencia krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmať a vyhodnocovať. Uvedené platí aj v prípade, že by došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v rozpore s ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia a takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd záväzné“, ako aj na závery v odseku 34. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 25.11.2020, v zmysle ktorého. ..,,Vo vzťahu k žalobcovi 1 a argumentom uvedeným v kasačnej sťažnosti kasačný súd uvádza, že z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že vo vzťahu k žalobcovi 1 bola poľskou inštitúciou ZUS (príslušnou podľa nariadenia) určená uplatniteľná poľská legislatíva. Pokiaľ sťažovatelia namietali, že im nie je zrejmé, ako došlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy, kasačný súd poukazuje na list poľskej inštitúcie ZUS zo dňa 04.04.2013 č. /PUWU/UBS-OM/76063003346/JS, ktorým bolo žalobcovi 1 oznámené, že od 01.01.2013 naďalej podlieha poľskej legislatíve v rámci sociálneho poistenia. Tým, že žalovaná nenamietala voči takémuto určeniu, stalo sa určenie poľskej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi 1 konečné. Žalovaná je určením legislatívy príslušnou inštitúciou členského štátu bydliska viazaná“.

35. Dôsledkom definitívneho určenia uplatniteľných právnych predpisov je absencia právomoci správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného k momentu vydania ich rozhodnutí podľa vo vzťahu k žalobcovi, nakoľko ku dňu nielen rozhodnutia prvostupňového orgánu dňa 26. júla 2019, ale aj ku dňu rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu dňa 7. októbra 2019 podľa listu ZUS, ktorý bol doručený dňa 24.11.2014 Sociálnej poisťovni, ústredie o určení poľskej legislatívy pre žalobcu od 01.06.2014, nastali účinky určenia uplatniteľnej legislatívy voči žalobcovi s konečnou platnosťou (v tejto časti poukazuje správny súd na závery vyplývajúce z odôvodnenia rozsudku NS SR sp.zn. zo dňa 25.11.2020, sp.zn. zo dňa 30. septembra 2020, sp.zn. zo dňa 25.11.2020, ako aj zjednocujúce závery vyplývajúce z rozhodnutia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp.zn. ).

36. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 04.12.2018 boli Veľkým senátom správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na otázky nastolené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. mája 2018 prijaté odpovede, pričom krajský súd cituje odpoveď na druhú otázku: „Definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského

štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa článku 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) alebo vzájomnou dohodou podľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa článku 1 písm. p) základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve.“ Krajský súd poukazuje aj na aktuálne rozhodnutie NSS SR sp.zn. zo dňa 23. februára 2022, z ktorého odôvodnenia rozsudku ods. 51. vyplýva, ... „pokiaľ vo vzťahu k sťažovateľke bolo určené, že podlieha právnym predpisom Poľskej republiky, takéto určenie založilo právomoc poľskej inštitúcii sociálneho zabezpečenia ZUS na konanie voči sťažovateľke a súčasne takéto určenie uplatniteľných právnych predpisov vo vzťahu k sťažovateľke vylučuje, aby sťažovateľka podliehala právnym predpisom Slovenskej republiky a teda aby podliehala právomoci Sociálnej poisťovni. Vychádzajúc z uvedeného, pokiaľ Sociálna poisťovňa z vlastného podnetu začala konanie voči sťažovateľke a vo veci vydala preskúmavané rozhodnutia, konala a rozhodovala bez právneho dôvodu“.

37. Na základe uvedených záverov správny súd dospel k záveru o existencii dôvodu pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného podľa , a to z dôvodu, že boli vydané orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Zároveň správny súd podľa , súčasne so zrušením rozhodnutí správneho orgánu prvého i druhého stupňa vec vrátil na ďalšie konanie orgánu nižšieho stupňa. Správny orgán prvého stupňa ani žalovaný neboli orgánmi, ktoré by mali právomoc na vydanie rozhodnutia podľa o nevzniknutí jednotlivých poistení žalobcu ako zamestnanca ďalšieho účastníka (PLATINUS, s.r.o.) v období od 1. júna 2014 podľa slovenskej legislatívy. Uvedená skutočnosť predstavuje neodstrániteľnú prekážku vo veci konať. V nadväznosti na to pri zohľadnení úpravy podľa , ktorý neumožňuje v takomto prípade konanie zastaviť podľa úpravy zákona o sociálnom poistení, pretože jeho aplikácia je v danej veci vylúčená z dôvodu skutočnosti, že žalobca v období od 1. júna 2014 podlieha poľskej legislatíve, žalovaný nie je viazaný ani úpravou , ktorá vylučuje použitie všeobecného právneho predpisu o správnom konaní. Má možnosť, v danom prípade povinnosť, zastaviť konanie podľa správneho poriadku, ak zistí, že nie je správnym orgánom príslušným (čo zahŕňa i jeho právomoc) na konanie a vec nemožno postúpiť inému orgánu. Na tomto mieste správny súd poukazuje na závery podľa uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. zo dňa 04.12.2018.

38. Podľa ust. správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

39. Podľa ust. ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

40. Žalobe žalobcu bolo vyhovené v celom rozsahu, a preto žalobca je úspešným účastníkom konania. Žalobca z titulu úspechu má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov súdneho konania. Správny súd však žalobcovi náhradu trov konania nepriznal na základe aplikácie ust. . Za dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého nebola žalobcovi náhrada trov konania priznaná, považuje správny súd skutočnosť, že postavenie žalobcu v administratívnom konaní sa po naplnení postupu správnych orgánov, podľa vyjadreného názoru správneho súdu v zmysle odôvodnenia tohto rozsudku nezmení a bude rovnaké ako v čase, keď bolo vydané preskúmavané rozhodnutie orgánu prvého stupňa, žalovaného, teda jedná sa o situáciu, kedy nie je možné konštatovať skutočný reálny dopad rozhodnutí správnych orgánov na právne postavenie žalobcu. Rozhodnutie krajského súdu, ktorým sa žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva, zahŕňa aj trovy kasačného konania, o ktorých podľa zrušujúceho rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. zo dňa 30. septembra 2021 (odsek 10. odôvodnenia tohto rozsudku), mal v novom rozhodnutí rozhodnúť správny súd ( )

41. Ďalšiemu účastníkovi konania náhrada trov konania nebolo priznaná s poukazom na ust. pri zohľadnení skutočnosti nezistenia vzniku trov konania na strane ďalšieho účastníka, pokiaľ

sa nevyjadroval k podaniam doručeným krajským súdom a súčasne absentoval aj návrh na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.