Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Cpr/6/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobkyne: K.. A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, D. D., v konaní zast. Advokátskou kanceláriou SCHULTZOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, proti žalovanému: Askin & Co., spol. s r.o., so sídlom Martinská 31, Bratislava, IČO: 17 323 100, v konaní zast. AK Šimko Legal, s.r.o., Pečnianska 1198/3, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, takto

rozhodol:

Skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného výpoveďou zo dňa 26.10.2016, ktorá bola doručená žalobkyni dňa 28.10.2016, je neplatné.

Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.2.2017 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému určenia, že skončenie jej pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu organizačných zmien listom žalovaného zo dňa 26.10.2016, ktorý jej bol doručený dňa 28.10.2016, je neplatné a pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá. Žiadala aj o rozhodnutie, že žalovaný je povinný nahradiť jej trovy konania. K náhrade mzdy uviedla, že túto si uplatní dodatočným podaním v tejto veci.

2. Žalobkyňa tvrdila, že pracovný pomer medzi ňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom vznikol dňa 10.2.2015 na základe pracovnej zmluvy na pozíciu office manager. Dňa 28.10.2016 jej doručil žalovaný list označený ako Výpoveď pracovného pomeru. Dňa 6.11.2016 jej žalovaný predložil žiadosť, aby sa od 8.11.2016 do 31.12.2016 nezdržiavala na pracovisku z dôvodu iných závažných prekážok v práci na strane zamestnávateľa. Listom zo dňa 23.12.2016 oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní a požiadala ho o ďalšie prideľovanie práce v zmysle platnej pracovnej zmluvy. V odpovedi zo dňa 9.1.2017 jej žalovaný oznámil, že výpoveď považuje za platnú a pracovný pomer za skončený.

3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že od založenia pracovného pomeru jej žalovaný neposkytol žiadnu pracovnú náplň, ani bližší popis pracovných činností. Pri nástupe do pracovného pomeru dostala od konateľa žalovaného K.. T. A. iba stručné ústne poverenie, že nastúpi na miesto K. J., preberie všetko čo ona robí a bude mať na starosti obchodné prípady v oblasti predaja gastro a oftalmo prístrojov. Aby žalobkyňa poznala a riadne vykonávala svoju pracovnú náplň, sama si zaobstarala dokument Náplň práce K. J. 2014. Počas celého trvania pracovného pomeru svedomito vykonávala všetky pracovné činnosti uvedené v tejto náplni práce. Podľa žalobkyne je skončenie pracovného pomeru neplatné. Jednak ju

žalovaný neoboznámil s rozhodnutím zamestnávateľa o organizačných zmenách, v dôsledku ktorých sa stala nadbytočnou, a jednak žalovaný nesplnil hmotnoprávnu podmienku výpovede definovanú v § 63 ods. 2 Zákonníka práce, lebo mal možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať a neponúkol jej inú, pre ňu vhodnú prácu. V decembri 2016 žalobkyňa zistila, že žalovaný ešte začiatkom novembra 2016 prijal do pracovného pomeru dve nové zamestnankyne, pričom vo výpovedi z organizačných dôvodov zo dňa 26.10.2016 jej neponúkol žiadnu inú vhodnú prácu. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný sledoval iné ciele a organizačnú zmenu len predstieral, aby dosiahol skončenie pracovného pomeru.

4. Spolu so žalobou žalobkyňa predložila listinné dôkazy - pracovnú zmluvu, dohodu o zmene pracovnej zmluvy, výpoveď, oznámenie o iných závažných prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, žiadosť o ďalšie prideľovanie práce, odpoveď na žiadosť, e-mail O.E., náplň práce K. J., zverejnený zoznam zamestnancov a výplatnú pásku za obdobie 12/2016.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.4.2017 poprel tvrdenie žalobkyne, že v novembri 2016 prijal do pracovného pomeru dve nové zamestnankyne, a to K.. Q. F. na pôvodné miesto O.E. a K.. O. N. na pôvodné miesto žalobkyne. K tomu uviedol, že pracovný pomer s O.E. dňa 2.11.2016 ukončil dohodou ku dňu 31.12.2016 a na jej miesto prijal novú zamestnankyňu K.. Q. F., ktorá nastúpila do práce od 1.11.2016 a do 31.12.2016 absolvovala zaučenie a prebratie agendy. V rámci rozhodnutia žalovaného, v dôsledku ktorého bolo zrušené pracovné miesto žalobkyne, sa s ďalším obsadením pracovného miesta žalobkyne nepočítalo a k jeho obnoveniu nedošlo. K.. O. N. nie je so žalovaným v pracovnoprávnom vzťahu. Uvoľnené pracovné miesto O.E.alovaný nemohol ponúknuť žalobkyni, nakoľko k jeho obsadeniu žalobkyňa nenapĺňala kvalifikačné predpoklady - dostatočnú znalosť anglického jazyka. Z dôvodu nedostatočnej znalosti anglického jazyka žalovaný prideľoval žalobkyni najmä práce, pri ktorých nebola potrebná dobrá znalosť anglického jazyka a poveril ju agendou elektronických aukcií (EKS). Činnosti EKS, ktoré žalobkyňa svojvoľne odmietla vykonávať, žalovaný zabezpečil dodatkom k obchodnej zmluve so spoločnosťou DveVa s.r.o. Za spoločnosť DveVa s.r.o. zabezpečuje výkon činností pre žalovaného najmä K.. O. N.. Žalovaný rozhodol o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, v dôsledku čoho sa žalobkyňa stala nadbytočnou. Túto skutočnosť žalovaný oznámil žalobkyni na osobnom pohovore dňa 24.10.2016. Keďže žalovaný v súvislosti s organizačnými zmenami, zrušením pracovného miesta žalobkyne a skončením pracovného pomeru postupoval v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce, navrhol žalobu zamietnuť a žalobkyňu zaviazať na náhradu trov konania.

6. Žalovaný ako dôkazy predložil doklady o vzdelávaní žalobkyne vo výučbe anglického jazyka, zoznam e-mailov o presmerovaní komunikácie EKS a dodatok k zmluve so spol. DveVa s.r.o. Iné dôkazy nepredložil.

7. Vo vyjadrení zo dňa 20.12.2017 žalobkyňa spochybnila tvrdenia žalovaného, že v rozhodnom období október 2016 - február 2017 znovu nevytvoril zrušené pracovné miesto žalobkyne a neprijal na toto miesto K.. O. N.. Žalobkyňa poukázala na internetovú stránku žalovaného, kde je uvedená ako člen tímu na pracovnej pozícii manažér, servis oftalmologických a endoskopických prístrojov a zariadení. Trvala aj na tom, že o rozhodnutí o organizačných zmenách nevedela, nebola s ním oboznámená, a to ani písomne, ani ústne, ani pri uplatnení výpovede. Ako dôkaz k tejto skutočnosti navrhla svoj výsluch.

8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.2.2018 trval na tom, že rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce žalobkyni oznámil najneskôr pri osobnom pohovore dňa 24.10.2016, ktorý so žalobkyňou viedol štatutárny zástupca T. A. a pri ktorom bol prítomný aj S. C.. Ich výpoveď navrhol ako dôkaz.

9. Vo veci bolo nariadené pojednávanie.

10. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

11. Podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné

rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

12. Rozhodnutie o organizačnej zmene musí byť prijaté (vydané) vždy v písomnej forme a zamestnanec sa má o ňom dozvedieť najneskôr z výpovedi o skončení pracovného pomeru. (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 1.7.2002, sp. zn. 2 Cdo 14/2000).

13. Výpovedný dôvod, pre ktorý zamestnávateľ dáva zamestnancovi výpoveď, musí byť vždy uvedený. Ak by výpoveď neobsahovala výpovedný dôvod, je neplatná, a to bez ohľadu na to, či u zamestnávateľa aj v skutočnosti niektorý z týchto dôvodov existoval. V písomnej výpovedi možno výpovedný dôvod uviesť citáciou príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením skutočností, ktoré sa stali dôvodom na skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Iba samotné neuvedenie príslušného zákonného ustanovenia, ktoré sa stalo dôvodom výpovede, nespôsobuje jej neplatnosť (komentáre k Zákonníku práce).

14. Žalovaný v písomnej výpovedi neuviedol, na základe akého písomného rozhodnutia zamestnávateľa dal žalobkyni výpoveď. Vo výpovedi žalovaný len uviedol, že uzavretú pracovnú zmluvu vypovedáva z dôvodu organizačných zmien u zamestnávateľa. Iba z tohto vymedzenia výpovedného dôvodu nebolo možné dostatočne určiť, o aké zmeny ide, či sa v dôsledku organizačných zmien vôbec nejaké pracovné miesto ruší, ak áno, či ide o pracovné miesto, ktoré zastávala žalobkyňa. V dôsledku neurčitosti organizačnej zmeny ako výpovedného dôvodu sa nedá posúdiť ani splnenie ďalšej hmotnoprávnej podmienky pre platnosť výpovede, ktorou je objektívna nemožnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať, resp. splnenie povinnosti ponúknuť inú vhodnú prácu. Ani o tomto predpoklade platného skončenia pracovného pomeru nie je vo výpovedi žiadna zmienka.

15. Okrem neurčitého označenia organizačnej zmeny nie je z výpovede zrejmé ani to, podľa ktorého ustanovenia Zákonníka práce žalovaný výpoveď dal. Vo výpovedi žalovaný uviedol, že výpoveď dáva v súlade s § 67 Zákonníka práce, čo je ale ustanovenie upravujúce výpoveď danú zamestnancom, nie zamestnávateľom. Nie je tak zrejmé, či dôvodom výpovede sú organizačné zmeny u zamestnávateľa spočívajúce v zrušení alebo premiestnení zamestnávateľa alebo jeho časti /podľa § 63 ods. 1 písm. a)/ alebo či dôvodom je nadbytočnosť žalobkyne v dôsledku organizačných zmien /§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce/.

16. Už len z týchto dôvodov nemôže byť podľa súdu výpoveď platná, lebo umožňuje zamestnávateľovi dodatočne meniť, resp. ľubovoľne špecifikovať výpovedný dôvod.

17. Ďalším dôvodom neplatnosti výpovede je, že žalovaný rozhodnutie o organizačnej zmene nevydal písomne. Rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení počtu zamestnancov alebo o inej organizačnej zmene, v dôsledku ktorej sa zamestnanec stane nadbytočným, musí zamestnávateľ podľa cit. § 63 ods. 1 písm. b) urobiť písomne.

18. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) sú strany povinné pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ani v tzv. duplike, netvrdil, že by vôbec vydal písomné rozhodnutie o organizačnej zmene. Toto písomne rozhodnutie predložil oneskorene, až na pojednávaní s odôvodnením, že mal za to, že sa už nachádza v spise. Toto vysvetlenie považoval súd za nedôveryhodné, nakoľko v spise sa tento doklad nemohol nachádzať, lebo sa o ňom žalovaný vo svojich vyjadreniach vôbec nezmienil, nešlo teda o administratívnu chybu.

19. Žalobkyňa proti dodatočnému dôkazu namietala. Vo vyjadrení zo dňa 5.4.2018 uviedla, že písomné rozhodnutie bolo vyhotovené až dodatočne a účelovo, že ide o antedatovaný podvrh. Na odôvodnenie tohto záveru uviedla presvedčivé a logické argumenty, s ktorými sa súd stotožnil. Žalovaný v žiadnom svojom vyjadrení toto rozhodnutie ani neoznačil ako dôkaz. Ak by takéto rozhodnutie existovalo už v čase výpovede, žalovaný by ho uviedol už vo výpovedi a nepredkladal by žalobkyni opakovane návrhy na skončenie pracovného pomeru dohodou, aj s odstupným.

20. V prípade, ak by nebol daný dôvod neplatnosti výpovede podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, súd by uplatnil sudcovskú koncentráciu konania a na dodatočný dôkaz by podľa § 153 ods. 2 neprihliadal. Možnosť predkladať alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na ich preukázanie až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej mal podľa § 320 len zamestnanec, teda žalobkyňa.

21. Žalovaný vo svojich vyjadreniach zdôrazňoval, že na uvoľnené pracovné miesto O.E.alobkyňa nespĺňala jazykové predpoklady. Z predložených dôkazov však nebolo zrejmé, že by žalovaný na túto pracovnú pozíciu vyžadoval určitý stupeň znalosti anglického jazyka. Námietky žalovaného o nedostatočnej znalosti anglického jazyka boli len všeobecné, nekonkrétne. Z toho sa dalo usudzovať, že existuje aj ďalší, v poradí tretí dôvod neplatnosti výpovede, nakoľko žalovaný neponúkol žalobkyni uvoľnené pracovné miesto, ktoré by žalobkyňa mohla zastávať po predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

22. Nakoľko skončenie pracovného pomeru výpoveďou nebolo v súlade s § 63 ods. 2 písm. b), a žaloba bola podaná na súde v lehote podľa § 77 Zákonníka práce, súd žalobe na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru vyhovel.

23. Podľa § 79 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

24. Podľa § 137 (Obsah žaloby), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

25. Možnosť podať určovaciu žalobu o neplatnosť výpovede, ako právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP, vyplýva z § 77 Zákonníka práce.

26. Možnosť podať žalobu o určenie, že pracovný pomer trvá, zo žiadneho ustanovenia Zákonníka práce, a ani z iného predpisu, nevyplýva. Na tomto určení nie je daný ani naliehavý právny záujem, ktorý sa vyžaduje v zmysle § 137 písm. c) CSP. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že o naliehavý právny záujem ide zásadne vtedy, ak bez súdom vysloveného určenia je ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa jeho právne postavenie stalo neistým.

27. Žalobkyňa listom zo dňa 23.12.2016 oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce podľa pracovnej zmluvy. Dôsledkom rozhodnutia súdu o neplatnosti výpovede je, že pracovný pomer žalobkyne dňa 31.12.2016 neskončil a žalovaný je povinný podľa cit § 79 Zákonníka práce poskytnúť žalobkyni náhradu mzdy do času, kedy jej umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Keďže žalobkyňa o náhradu mzdy nežiadala, dodatočným podaním si náhradu mzdy neuplatnila, a ani žalovaný nežiadal rozhodnúť o skončení pracovného pomeru, nebol daný naliehavý právny záujem na určení trvania pracovného pomeru. Preto bola v tejto časti žaloba zamietnutá.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa §§ 255 ods. 1 CSP, hoci žaloba bola čiastočne zamietnutá. Súd vychádzal z toho, že žalobkyňa mala úspech v podstate celého sporu, v dôsledku čoho sa jej čiastočný neúspech nedá pomerne vyjadriť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.