Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/22/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnom spore žalobkyne: U. W., nar. X.X.XXXX, zomrelej dňa 5.1.2018, naposledy bytom V. XX, 040 01 Košice proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598 v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 11514/14 z 10.11.2014.

II. Žalobkyni p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 331,50 EUR na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 30.12.2014 doplnenou a opravenou dňa 10.10.2016 pôvodne domáhala ako žalovanému v 1. rade: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598 a žalovanému v 2. rade Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35922761, aby súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 11514/14 z 10.11.2014 a nahradiť jej trovy konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku je ust. § 40 ods. 1 písm. c/ a j/ zákona č. 244/2002 Z.z., teda popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a zjavne boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva tak, ako jej bola predložená na podpis, hrubo narúša rovnosť zmluvných strán. Je neprijateľné, aby takýmto spôsobom odňal žalovanej právo na zákonného sudcu spotrebiteľovi a delegoval rozhodovanie na svoju spriatelenú právnickú osobu, čo je jednoducho dokázateľné tým, že na iný rozhodcovský súd ani žalovaný svoje žaloby nepodáva a sú ich pritom desaťtisíce, ktorá sa nachádza iba 5 km od jeho sídla, ale zároveň až 400 km od bydliska žalobkyne. Rozhodcovská zmluva bola žalobkyni daná na podpis v rovnaký moment ako zmluva o úvere bez možnosti oboznámiť sa s ňou a prípadne ju odmietnuť. Žalovaný zneužil nevedomosť žalobkyne, jej vek a nedokonalé ovládanie slovenského jazyka. Text iba 3/4 strany A4 rozhodcovskej zmluvy pozostáva zo 60-tich riadkov, aj keď normostrana celej A4 má podľa štandardov 30 riadkov, a preto je pre ňu text rozhodcovskej zmluvy nečitateľný. Úver, ktorý bol žalobkyni dňa 29.10.2012 poskytnutý je spotrebiteľským úverom, pretože žalovaný s ňou uzatvoril od 1.2.2012 do 29.10.2012 spolu 4 úverové zmluvy, každá so splatnosťou na dva mesiace, a to sa podľa § 1 ods. 3 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za jeden úver. Rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie trov mediačného konania v sume 154,75 EUR a poplatok za upomienky a v rozsudku tvrdí, že k vyriešeniu sporu cestou mediácie nedošlo, pretože žalobkyňa sa v stanovenou termíne mediácie nezúčastnila.

Podľa žalobkyne ide o zneužitie silnejšej vyjednávacej pozície veriteľa voči nej, ktorý si bezbreho navyšuje pohľadávku iniciovaním mediačného konania svojvoľne, bez reálneho významu pre zmluvné strany. Ak žalobcovi vznikli nejaké náklady mimo súdneho konania, mal si ich znášať sám a žalobkyňa mediačné konanie neiniciovala a výslovne sa so žalovaným na žiadnej mediačnej doložke nedohodla a dokonca predpokladá, že údajné mediačne konanie sa s najväčšou pravdepodobnosťou malo vykonať na opačnom konci republiky a taktiež poplatky za hocičo, čo si žalovaný zmyslí, si s ním individuálne nedohodla.

2. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 10.10.2016 svoju žalobu pôvodne voči žalovanému v 2. rade, Slovenskej rozhodcovskej a.s. zobrala späť v celom rozsahu.

3. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 16C/22/2014-62 zo dňa 6.2.2017 konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil (I. výrok) a vyslovil, že vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade nepriznáva stranám náhradu trov konania (II. výrok). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.4.2017.

4. Žalovaný sa k žalobe žalobkyne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 6.2.2015, v ktorom okrem iného uviedol, že namieta neexistenciu zákonných dôvodov na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a má za to, že žalobkyňa v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku neuviedla relevantné dôvody, pre ktoré by bolo možné rozhodnúť o zrušení rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovské konanie prebehlo v súlade so všeobecnými právnymi predpismi, najmä zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ako aj v súlade s Rokovacím poriadkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne o čiastočnom plnení záväzku zo zmluvy o úvere zo dňa 29.10.2012 (úhrada sumy vo výške 56 EUR dňa 2.4.2013 a úhrada sumy vo výške 56 EUR zo dňa 23.8.2013) žalovaný uviedol, že počas rozhodcovského konania dospel Stály rozhodcovský súd k záveru, že účelom predmetných dvoch platieb nebola úhrada istiny úveru, ale jednalo sa o úhradu poplatku za posun splátkového kalendára, čím žalobkyňa získala dodatočnú lehotu na riadne splnenie si záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 901301253 zo dňa 29.10.2012. Žalovaný k návrhu žalobkyne vyhlásiť rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ergo určiť jej neplatnosť, dal do pozornosti odôvodnenie napádaného rozhodcovského rozsudku, v ktorom sa Stály rozhodcovský súd s touto otázkou dostatočným spôsobom vysporiadal. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný mal za to, že prebiehajúce konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 10.11.2014 pod sp. zn. SR 11514/14 je nedôvodné, a preto navrhol žalobu voči žalovanému zamietnuť a o trovách konania rozhodnúť tak, že ich v celom rozsahu znáša žalobkyňa.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 16.2.2015 okrem iného uviedol, že žalobkyňa neodôvodnene podala žalobu o zrušeniu rozhodcovského rozsudku, a to v rozpore s taxatívne uvedenými dôvodmi uvedenými v § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a že účastník rozhodcovského konania musí takúto žalobu podať v zákonnej 30-dňovej prekluzívnej lehote uvedenej v § 41 vyššie uvedeného zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, resp. žalobkyňa neuvádza žiaden z taxatívne stanovených dôvodov, pre ktorý je možné sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, a teda žalovaný má za to, že nie je na mieste naňho prihliadať a je to dôvod na jej zamietnutie.

6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 31.3.2017 okrem iného uviedol, že pri uzatváraní zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pre prípad, ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, a že žalovaný so žalobkyňou pristúpil k podpisu samostatnej nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá je obsiahnutá na samostatnej listine, presne tak ako to je uvedené aj v prílohe návrhu na začatie konania, kde je priložená rozhodcovská zmluva. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi žalobcom a žalovanou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ďalej žalovaný mal za to, že žalobkyňa v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy nemala k jej obsahu žiadne výhrady a z uzavretej rozhodcovskej zmluvy jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu a žalovaná má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť sa na všeobecný súd. Ďalej žalovaný uviedol, že odmieta akékoľvek argumenty žalobkyne, ktoré majú evokovať stav, že

rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná a žalovaný je toho názoru, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti a že rozhodcovská zmluva nie je v rozpore s ust. § 53 ods. 3 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ani v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993. Uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy a v prípade rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Tvrdenia žalobkyne, ktoré sa týkajú neprimeranej vzdialenosti považoval žalovaný za nedôvodné vzhľadom ku skutočnosti, že konanie prebieha výslovne v písomnej forme, konanie prebiehajúce na rozhodcovskom súde je písomné, nekonajú sa pojednávania za prítomnosti účastníkov rozhodcovského konania a účastníci konania predkladajú svoje vyjadrenia v písomnej forme, čo minimalizuje náklady účastníkov rozhodcovského konania.

7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 2.6.2017 argumentovala, že k námietkam žalovaného uvádza, že rozhodcovský rozsudok prevzala 5.12.2014 a žaloba o jeho zrušenie bola na súd podaná 30.12.2014. Tieto informácie z obsahu spisu vyplývajú a ak to žalovaný považuje za sporné, mal by správne uviesť, z akých dôvodov, pričom neuviedol žiadne. Ďalej argumentovala, že nakoľko je fyzická osoba - dôchodkyňa iný výklad ako to, že je spotrebiteľkou, nie je možný a vyjadrenie žalovaného z väčšej časti nesúvisia s týmto konaním a dôvodmi, ktoré na podporu svojej žaloby uviedla a žalobca ani nereaguje na fakt, že žalobkyňa je Arménka hovoriaca po slovensky iba v základnom rozsahu, že žalovaný to vedel a napriek tomu, aby to zohľadnil a dojednal s ňou iba podmienky, ktorým žalobkyňa mohla porozumieť, úmyselne jej na podpis predložil rozhodcovskú zmluvu.

8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 3.8.2017 argumentoval, že zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenie Občianskeho zákonníka. Dňa 29.10.2012 uzatvoril žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. 901301253, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 350 EUR. V zmysle VPPÚ sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, a preto zmluva sa uzatvorila v zmysle § 269 ods. 2 nasledovného Obchodného zákonníka a z tohto dôvodu sa príslušné ustanovenia vzťahujúce sa na zmluvu o spotrebiteľskom úvere na tento právny vzťah nebudú aplikovať. Ďalej žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobkyne odvolávajúce sa na absenciu príslušného nedostatku rečovej znalosti považuje len za účelové s cieľom vyhnúť sa povinnostiam plynúcim pre žalobkyňu z predmetnej zmluvy o úvere a z toho dôvodu sa s ním nestotožňuje. Žalobkyňa uzatvorila zmluvu o úvere so žalovaným slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdila svojim podpisom, pričom podpisom potrebných dokumentov žalobca vyjadril, že textu porozumel a že s ním súhlasí.

9. Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku predložila súdu rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11514/14, zmluvu o úvere uzavretú so žalovaným dňa 29.10.2012, rozhodcovskú zmluvu uzavretú so žalovaným dňa 29.10.2012.

10. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

11. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 11514/14 vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom dňa 10.11.2014 bolo súdu preukázané, že týmto rozsudkom bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému istinu vo výške 350 EUR, poplatok vo výške 65,28 EUR, úrok vo výške 32% ročne zo sumy 350 EUR od 24.8.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 415,28 EUR od 2.12.2013 do zaplatenia. Zároveň bola zaviazaná zaplatiť žalovanému trovy mediačného konania vo výške 154,75 EUR, poplatok za upomienky vo výške 32 EUR a zaplatiť trovy rozhodcovského konania vo výške 255,78 EUR, to všetko v mesačných splátkach vo výške 100 EUR splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol.

12. Uvedený rozsudok rozhodcovského súdu prevzala žalobkyňa dňa 5.12.2014, čo súd zistil z doručenky založenej v spise Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11514/14. Návrh na začatie

rozhodcovského konania bol doručený Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej rozhodcovskej a.s. dňa 14.10.2014, ktorý podal žalovaný, a to Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti žalobkyni.

13. Zo zmluvy o úvere, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku súd zistil, že zmluvu o úvere uzavrel veriteľ spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava so žalobkyňou ako dlžníčkou, na základe ktorej poskytol žalobkyni sumu 350 EUR. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 96 EUR, t.j. celkovo zaplatiť mu sumu 446 EUR vo dvoch mesačných splátkach po 223 EUR. Túto pôžičku mala žalovanému začať splácať počínajúc mesiacom december 2012 na účet žalovaného až do jeho zaplatenia. Súčasťou tejto zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru vydané žalovaným.

14. Ďalej žalobkyňa uzavrela so žalovaným rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V článku 1 sa uvádza, že rozhodcovským súdom sa na účely tejto rozhodcovskej zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8 Bratislava zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1. Rozhodcovským konaním sa na účely tejto zmluvy rozumie konanie pred Stálym rozhodcovským súdom podľa článku 1 bod 1 tejto zmluvy vedené podľa procesných ustanovení rokovacieho poriadku štatútu a ostatných predpisov rozhodcovského súdu platných a účinných v čase začatia rozhodcovského konania za použitia príslušných ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

15. V čl. 2 sa strany sporu dohodli, že všetky spory, ktoré vznikajú zo zmluvy o úvere č. 901301253, ktorú uzatvorili strany sporu dňa 29.10.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenia ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (Občiansky súdny poriadok).

16. Zmluvné strany sa v článku 2 predmetnej rozhodcovskej zmluvy dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu a to v lehote 10 dní od uzavretia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane.

17. Súd z fotokópie úmrtného listu zo dňa 9.1.2018 zistil, že žalobkyňa zomrela dňa 5.1.2018.

18. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:

19. Podľa ustanovenia § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.1.2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1.1.2015, zostávajú zachované.

20. Podľa ustanovenia § 73 ods. 2 citovaného zákona na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1.1.2015 sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

21. Podľa ustanovenia § 73 ods. 3 citovaného zákona rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.1.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov účastník spotrebiteľského rozhodcovského konanie sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo

mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval. Podľa § 34 ods. 2, 3 z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávanie vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až 1). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

22. Podľa ustanovenia § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkov rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

23. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014 rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré je dohodli.

24. Podľa ustanovenia § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh z niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

25. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).

27. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 citovaného zákona za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 citovaného zákona ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

28. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) citovaného zákona za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

29. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

30. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobkyňa podala žalobu voči žalovanému po doručení rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, sp. zn. SR 1154/14, ktorým sa domáhala jeho zrušenia, podala včas v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z.. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia vyššie citovaného rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Preto sa súd zaoberal posúdením platnosti tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú žalobkyňa podpísala dňa 29.10.2012.

31. Súd dospel k záveru, že táto zmluva obsahuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa napriek tomu, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá v samostatnej listine. Podľa súdu nebola individuálne dojednaná, bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, ktorého motiváciou bolo uzavretie úverovej zmluvy.

32. Preskúmaním predloženej rozhodcovskej zmluvy k zmluve o úvere č. 901301253 uzavretej medzi stranami sporu súd zistil, že podľa tejto zmluvy akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami z predmetnej zmluvy mali byť riešené v rozhodcovskom konaní alebo v súdnom konaní, pričom bol určený Stály rozhodcovský súd zo strany žalovaného so sídlom v Bratislave. Súd uvádza, že sídlo tohto rozhodcovského rozsudku je značne vzdialené od sídla spotrebiteľa (žalobkyne), čo je jedna z neprijateľných podmienok pre spotrebiteľa, aby takúto rozhodcovskú zmluvu uzavrel. Zároveň súd dodáva, že žalobkyňa ako príslušníčka arménskej republiky slabo ovláda slovenský jazyk, nerozumie právnym výrazom uvedených v rozhodcovskej zmluve a aj z tohto dôvodu žalovaný využil jej neznalosť a dal jej takúto rozhodcovskú zmluvu podpísať. Sama žalobkyňa uviedla, že vedela len o tom, že jej bude poskytnutá pôžička, ktorú má splácať v pravidelných mesačných splátkach.

33. Súd ďalej uvádza, že ak jedna z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi, spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh žalovaného ako dodávateľa spotrebiteľ je nútený nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.

34. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je svojim obsahom najbližšie k problémovej rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil alebo odsunul. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednaní v rozhodcovskej zmluve, ale ak sa tak rozhodne aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Ide o tzv. nevýhradnú

rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom aj nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva tak využíva pre neho transparentný štátny súd. Súd nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysle. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, respektíve túto iba formalisticky skonštatuje ako danú. Aj toto konanie je právom nerešpektovania práv spotrebiteľov a absencia nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu. Individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý súd neprijíma a odcudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu. Je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly a je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú zmluvu meniť. Na strane žalovaného je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ, teda žalobkyňa si individuálne vyjednala rozhodcovské konanie.

35. Súd preto vyjadruje záver, rozhodcovská zmluva nebola medzi stranami sporu individuálne dojednaná. Žalovaný s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať dôsledky ich používania. Aj keď žalovaný tvrdil, že žalobkyňa mohla od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 10 dní súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je v rozpore so zákonom a spĺňa podmienky neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a vyvoláva preto absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky. Preto žalobkyňa nemohla odstúpiť od neplatného právneho úkonu, ktorý nikdy nenastal.

36. Zhrnúc vyššie uvedené súd dospel k záveru, že je potrebné zrušiť rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. pod spisovou značkou SR 11514/14 z 10.11.2014 a preto žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

38. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. V danom prípade mala žalobkyňa úspech vo veci, preto jej súd priznal právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému vo výške 100 %.

41. Nakoľko žalobkyňa ako spotrebiteľka je od poplatku oslobodená a súd jej žalobe vyhovel, súd postupoval podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a podľa položky č. 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok zo žaloby, ktorého výška je 331,50 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do

15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP]. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.