Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/8/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci žalobcu: I. F., U.. XX.XX.XXXX, R. R. Č.. XXXX/X, R., štátny občan Talianskej republiky, zastúpeného advokátkou JUDr. Mariannou Kohútovou Bérešovou, so sídlom Štefánikova 47, Bratislava, proti žalovanej: B. N., U.. XX.XX.XXXX, R. XXX XX H. O. Č.. XXX, zastúpenej advokátom Mgr. Štefanom Slováčikom, so sídlom Mostná 46, Nitra, o zaplatenie 84.600,- Eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 84.600,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 84.600,- eur od 23.8.2012 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť štátu náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.1.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 84.600,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 84.600,- eur od 21.8.2012 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.02.2011 uzavrel ako kupujúci, so žalovanou, ako predávajúcou, Kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaná previedla na žalobcu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnorn území E. U. H., zapísaných v katastri nehnuteľností pre obec E. U. H., L..Ú.. E. U. H. U. M. Č.. XXXX a tam označené ako:

pozemok, parcela č. XXX/X, D. A. ”. evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku: ostatné plochy o celkovej výmere 1229 m2,

pozemok, parcela Č.. XXX/X, D. A. “. evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku: ostatné plochy o celkovej výmere 1086 m2,

pozemok, parcela č. XXX/X, D. A. “. evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku: zastavané plochy a nadvoria o celkovej výmere 1036 m2,

pozemok, parcela č. XXX/X, D. A. “. evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku: zastavané plochy a nadvoria o celkovej výmere 316 m2 (v texte aj len “ predmetné pozemky”),

stavba, druh stavby: rozostavaný rodinný dom, postavený na parc. Č.. XXX/X, (ďalej aj len “nehnuteľnosti”), a v ktorej sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanej dohodnutú kúpnu cenu. Žalobca predmetné pozemky a stavbu rozostavaného rodinného domu kupoval za účelom jeho dokončenia a využívania pre účely bývania pre seba a svoju rodinu. V rámci výkopových prac pre osadenie inžinierskych sietí, realizovaných po tejto kúpe, došlo zo strany žalobcu k odhaleniu nelegálnej skládky odpadu nachádzajúcej sa na pozemkoch, ktoré boli súčasťou predmetu kúpy. Skládka bola podľa základných zistení tvorená odpadom prevažne komunálneho a stavebného charakteru a nachádza sa na celej ploche stavebného pozemku a všetkých pozemkoch predaných žalovanou žalobcovi kúpnou zmluvou, ktoré sú teraz vo vlastníctve žalobcu. Vzhľadom na zistené znečistenie pozemku odpadom, ktoré žalobca zistil až po kúpe nehnuteteľností, za účelom presného zistenia a posúdenia stavu predmetu kúpy a zistenia presnej povahy a rozsahu vád predmetu kúpy, si žalobca následne objednal v spoločnosti GEOTIP, s.r.o. vykonanie geologického prieskumu za účelom overenia prípadnej kontaminácie navážky zemín (odpadového materiálu) a podzemnej vody (ďalej len “odborný prieskum") na pozemkoeh predmetu kúpy. Z výsledkov uvedeného vyplýva, že na predmetných pozemkoch sa nachádzajú viaceré nebezpečné odpady v rôznych koncentráciach, a že zistená koncentrácia škodlivých látok v zemine/odpade môže spôsobiť zdravotné riziko. V čase, keď žalobca zistil, že na premetných pozemkoch je skrytá skládka odpadu, už vtedy preinvestoval na stavbe rodinného domu viac ako 40.000,- eur. Po kúpe nehnuteľnosti, bolo záujmom žalobcu stavbu rodinného domu čím skôr dokončiť a využívať ju čo najskôr na bývanie. Po nie ľahkom zvažovaní postupu ohľadom zistených vád pozemku, oslovil žalovanú so žiadosťou o riešenie v podobe vrátenia časti kúpnej ceny, žalovaná síce odpovedala, ale svoju zodpovednosť neuznala a situáciu nebola ochotná riešiť. Podľa článku III. bodu 4. kúpnej zmluvy predávajúci vyhlasuje a ručí, že kupujúcemu nezatajil žiadne skutočnosti ohľadne stavu nehnuteľnosti, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na vôľu kupujúceho uzavrieť zmluvu. Podľa článku IV. bodu 5. 4.2. kúpnej zmluvy predávajúci vyhlasuje a ručí, že neutajuje žiadne jemu známe vady na nehnuteľnosti. Zodpovednosť za vady predávanej veci má objektívnu povahu, takže predávajúci zodpovedá za vady veci bez zreteľa na to, či o nich vedel, alebo nie. Je pritom zrejmé, že predmet kúpy nepochybne v čase predaja vykazoval vady (faktické a skryté), ktoré zásadným spôsobom znižujú hodnotu predmetu kúpy jednak z pohľadu jeho prípadného následného predaja, ako aj z pohľadu možnosti ich využívania ako rodinného domu, vrátane k domu prislúchajúcej žalobcom plánovanej ovocnej a zeleninovej záhrady na kúpených parcelách. Práve možnosť kúpiť väčší pozemok za účelom založenia vlastnej veľkej ovocnej a zeleninovej záhrady v tichej a pokojnej lokalite bola pre žalobcu rozhodujúcim dôvodom na kúpu predmetných pozemkov aj pri ich značnej vzdialenosti od jeho pracovného pôsobiska - Bratislavy. Nemožnosť tieto plány zrealizovať sú pre žalobcu veľkou stratou a ujmou. Na tieto vady pozemku však žalovaná žalobcu pred uzavretím kúpnej zmluvy ani následne nijako neupozornila. Naopak, aj po upozornení na túto skutočnosť zo strany žalobcu, žalovaná ju stále zatajovala a nepriznávala. Za faktickú vadu je pritom potrebné považovať neexistenciu takých vlastností alebo prejavov veci, ktoré sa u vecí určitého druhu a veku všeobecne predpokladajú, a v ktorých dôsledku je možnosť ich využitia podstatne znížená. Žalovaná, ako predchádzajúca vlastníčka musela mať vedomosť o vadnom stave predávaných nehnuteľností, a o tom, že na pozemkoch bola zriadená v minulosti skládka odpadu. Na túto skutočnosť žalovaná však žalobcu, ako kupujúceho, nikdy neupozornila. Pritom vedomosť žalovanej o skládke odpadu na predmete kúpy vyplýva aj zo záverov uvedených v spomínanom odbornom posúdení, podľa ktorých sa povrch odpadov nachádza v hĺbke od 0,20 m do 0,7 m (v priemere 0,25 m) pod povrchom pozemku. Pri takejto hĺbke povrchu skládky teda žalovaná, ako osoba, ktorá začala stavbu domu na predmetných pozemkoch, musela o existencii odpadov (skládky) vedieť už pri začatí realizácie tejto stavby rodinného domu. Podľa zistení odborného prieskumu, celková zistená hĺbka skládky siaha až cez 3 m a odhadovaná veľkosť jej objemu je viac ako 12.000,- metrov kubických. Je preto nemožné, aby si takúto skládku "nevšimol" človek, ktorý na takomto pozemku vykonával zemné výkopové stavebné práce. Vedomosť žalovanej o existencii skládky, resp. prítomnosti odpadu na predmetných pozemkoch

- jednoznačne preukazuje aj skutočnosť, že rodinný dom, ktorý žalovaná začala stavať na týchto pozemkoch je osadený na pilótach (betónové základové piliere). Zapilotovanie stavby je oveľa drahšie a aj realizačne oveľa náročnejšie riešenie ako použiť štandardnú základovú konštrukciu. Je zrejmé, že takéto riešenie, ako aj jeho odôvodnenie, bolo so žalovanou, ako s investorom stavby, prediskutované a odsúhlasené keďže žalovaná by nesúhlasila s takým drahým riešením, ak by na to nebol osobitný adekvátny dôvod. Vedomosť žalovanej o existencii skládky tiež potvrdzujú jednoznačné vyhlásenia osôb, s ktorými žalovaná nepochybne o predmetných pozemkoch, ich stave a povahe komunikovala.

Ide o písomné vyhlásenia D. L. - bývalého vlastníka dotknutých pozemkov, ktorý ich predal žalovanej a o vyhlásenie Š. L. - E. O. E. U.Á. H. v čase predaja predmetných pozemkov zo strany žalovanej žalobcovi. Predaj predmetu kúpy pre žalovanú sprostredkúvala realitná kancelária Public & Business Services, s.r.o. so sídlom Hlavná 29, 91701 Trnava, pričom, ako vyplýva z písomného vyhlásenia tejto realitnej kancelárie podpísanom jej konateľmi, počas celého procesu sprostredkovávania predaja uvedených nehnuteľností, a ani predtým, táto realitná kancelária a ani jej pracovníci nemali vedomosť o tom, že na predmetných pozemkoch bola v minulosti nelegálna skládka komunálneho odpadu, ktorú obyvatelia dediny využívali po dlhé desaťročia na vyvážanie svojho komunálneho odpadu do miesta bývalých ťažobných jám na hlinu. Ako je výslovne v tomto vyhlásení uvedené " ..Pani N. nás o žiadnej takejto skutočnosti neinformovala. Nemali sme ani vedomosť o tom, že skládka nebola odstránená, a že bola len zakrytá plytkou vrstvou navozenej zeminy, ako sme sa neskôr dozvedeli od pána Tognoniho.". O pravdivosti tohto tvrdenia svedčí aj znenie samotného predajného inzerátu na predaj predmetných nehnuteľností zverejneného realitnou kanceláriou Public & Business Services, s.r.o. na internete, v ktorom nie je ani zmienka o vadách ponúkaných pozemkov. Žalovaná tak o namietanej vade ňou predávaných pozemkov veľmi dobre vedela avšak zamlčala túto skutočnosť nielen žalobcovi, ako kupujúcemu, ale aj realitnej kancelárii, ktorú si na sprostredkovanie predmetnej kúpy objednala. Možnosť využitia nehnuteľností, ako aj možnosť nakladania s nimi ako s predmetom vlastníctva je vzhľadom na vady podstatne znížená, keď zistené vady predmetu kúpy spôsobujú oveľa nižšiu trhovú hodnotu týchto nehnuteľností. V prípade ďalšieho nakladania s nimi možno reálne očakávať oveľa nižšiu predajnú cenu týchto nehnuteľností (oproti kúpnej cene zaplatenej žalobcom žalovanej v porovnaní s nákupnou cenou a investíciami. ktoré boli už žalobcom vynaložené) pri príp. budúcom predaji, a to z dôvodu, že na nehnuteľnostiach viaznu staré ekologické ťarchy (skládka odpadov). Žalobca plánoval rozdeliť kúpené parcely spolu vo výmere 3351 m2 tak, aby vytvoril samostatné stavebné pozemky za účelom ich ďalšieho predaja budúcim záujemcom v tejto zaujímavej lokalite (vtedy s predpokladom bezvadnosti pozemkov) s výbornou dopravnou dostupnosťou v blízkosti Bratislavy a Trnavy. No po zistení popísaných vád predmetu kúpy už nemá fakticky reálnu možnosť uvedeným spôsobom zhodnotiť svoj majetok, čo je ďalšia ujma spôsobené zatajením vád predmetu kúpy zo strany žalovanej. Pre nestabilný podklad predmetných nehnuteľností z dôvodu existencie skládky odpadu na dotknutých pozemkoch bude musieť žalobca vynaložiť (a z časti už vynaložil) dodatočné náklady pri výstavbe oplotenia, vodovodu, studne, izolácie domu, bazéna, ako aj celkovej kultivácie pozemkov a pri realizácii mnohých ďalších prác bude musieť žalobca zaplatiť vysoké dodatočné náklady. Doteraz žalobca vynaložil z tohto dôvodu napr. dodatočné náklady na osadenie oplotenia vo výške 1.175,- € (neustále zosypávanie zeminy pri výkopových prácach z dôvodu nestability zeminy - resp. navážky odpadov, odstraňovanie odpadkov atď.). Taktiež dodatočne stúpli žalobcovi náklady na dokončenie rodinného domu z dôvodu potreby inštalácie izolácie v dome za účelom zabránenia prenikania plynov z pozemku (z odpadov zahrabaných pod povrchom pozemku) do rodinného domu. Rovnako z dôvodu existencie vád predmetu kúpy bude musieť žalobca vynaložiť dodatočné nemalé náklady na vybudovanie studne na zavlažovanie pozemkov, pričom studňa bude musieť byť vŕtaná až do hlbky 25m namiesto štandardných 10-12m, ktorá by postačovala v prípade, ak by sa na predmete kúpy nenachádzala predmetná skládka odpadu, čo spôsobí zvýšenie nákladov na jej vybudovanie o cca 500,- €. Navyše žalobca bude musieť vybudovať a prevádzkovať aj čističku vody za účelom riadneho využitia podzemných vôd (úžitková voda), pričom odhadované náklady na jej výstavbu predstavujú čiastku 1.500,- €. Tiež bol žalobca nútený realizovať finančne nákladnejšie riešenie bleskozvodu (z dôvodu zlej vodivosti a kontaminácie "pôdy"

- skládky odpadov), ako aj riešenie odvádzania dažďovej vody (aby sa zabránilo prenikaniu vody pod dom, kde je pôda nestabilná, a tým sa ešte viac narušovala jeho statika). Kúpna cena pozemkov, ktoré v rámci predmetu kúpy v roku 2011 zaplatil žalovanej žalobca bola 120.000,- € (článok II. bod 1. kúpnej zmluvy). Kúpna cena tých istých pozemkov, za ktorú ich kúpila v polovici roka 2005 (06.05.2005) žalovaná bola 55.000,- Sk, t.j. cca 1.826,- eur. Hodnota predmetných pozemkov podľa znaleckého posudku znalca B.. D. v decembri 2012 je 37.200,- eur. Po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností, t.j. zatajení zásadnej vady kúpenej veci (pozemkov) zo strany žalovanej voči žalobcovi so zásadným dopadom na využiteľnosť pozemkov, ako aj na ich predajnú cenu, ako aj vzhľadom k už vynaloženým, ako aj očakávaným nákladom na ako takú aspoň čiastočnú sanáciu predmetnej vady, mal žalobca za to, že plne primeranou zľavou z kúpnej ceny predmetných pozemkov je vrátenie čiastky 82.000,- €. Aj pri vrátení tejto čiastky z pôvodnej kúpnej ceny pozemkov (120.000,- €) stále zvyšok od žalobcu zinkasovanej kúpnej ceny predstavuje vysoko nadštandardné zhodnotenie investície žalovanej do kúpnej ceny týchto pozemkov (takmer 3,5-násobné pravidelné každoročné zhodnotenie).

V súvislosti so zisťovaním povahy a rozsahu vád predmetu kúpy vznikli žalobcovi nevyhnutné náklady spočívajúce v úhrade ceny za vypracovanie geologického prieskumu vo výške 2.600,- eur. Žalobca opakovane vyzýval žalovanú na osobné stretnutie a riešenie sporu mimosúdnou cestou, s tým, že bol, ochotný sa dohodnúť jednak na konečnej výške odškodnenia, ako aj na spôsobe úhrady tejto sumy napr. aj formou splátkového kalendára. Na žiadne výzvy žalobcu zasielané opakovane mailom, či telefonicky, žalovaná nereagovala buď vôbec, alebo nie vecne. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu reagovala až na písomnú výzvu žalobcu zo dňa 06.08.2012. Vo svojom vyjadrení uviedla, že "... žiadna podstatná skutočnosť ohľadom týchto nehnuteľností nebola Vášmu klientovi zatajená ... ". Uvedené tvrdenia však žalobca pokladá aj v zrkadle vyššie uvádzaných a prikladaných dôkazov za zrejme vedome zavádzajúce a nepravdivé. Žalobca sa pokúsil spor riešiť listom zo dňa 20.11.2012, ktorým si opätovne uplatnil nárok na poskytnutie zľavy z kúpnej ceny z titulu vád predanej veci, ako aj náhradu nákladov, ktorú výzvu žalovaná odmietla s vyjadrením, že “si nie je vedomá žiadnych vád nehnuteľností, ktoré odpredala….kúpnou zmluvou zo dňa 18.2.2011”. Žalobca v kúpnej zmluve čl. IV bod 2 vyhlásil, že pred uzavretím tejto zmluvy sa oboznámil so stavom nehnuteľnosti, jej stav je mu dobre známy a nehnuteľnosť v stave, v akom stojí a leží kupuje do svojho výlučného vlastníctva v celosti. Napriek uvedenému ustanoveniu kúpnej zmluvy, nebolo nikdy úmyslom a vôľou žalobcu nadobudnúť nehnuteľnosti tak, že bude vylúčená zodpovednosť žalovaného za vady predmetu kúpy. Žalobca v žalobe poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 1741/98 , v ktorom Najvyšší súd ČR uviedol, že ust. § 501 Občanského zákonníka je osobitnou úpravou zodpovednosti za vady k veciam, ktoré sú v zmluve určené ako súbor vecí, čo znamená vymedzenie bez rozlíšenia veci individuálnych a druhovo určených a bez ohľadu na ich akosť, množstvo, váhu a pod. V predmetnej veci najvyšší súd na základe tejto úvahy vylúčil použitie tejto špeciálnej úpravy pre zmluvu, v ktorej bol predmet kúpy a predaja stanovený uvedením dvoch individuálne určených nehnuteľností, čo je možné analogicky aplikovať aj na prípad kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou, ktorej predmetom je predaj šiestich individuálne určených nehnuteľností. K priamemu vylúčeniu použitia ust. § 501 Obč. zák. pre prípad individuálne určenej veci (jednalo sa o nehnuteľnosť) došlo napr. taktiež v rozhodnutí Krajského súdu v Hradci Králové sp. zn. 21 Co 599/2005, v ktorom súd uviedol, že toto ustanovenie je osobitnou úpravou zmluvnej zodpovednosti za vady vecí určených súhrnne (súbor vecí) a ďalej, že pokiaľ bol predmetom zmluvy predaj individuálne určených vecí, použitie tohto ustanovenia v zmluve týkajúcej sa týchto individuálne určených vecí (opäť sa jednalo o nehnuteľnosti) je bez právnych následkov, nespôsobuje však jej neplatnosť. Ďalším relevantným je aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32 Odo 441/2003, v ktorom súd opäť uviedol, že vecí ako stoja a ležia sú veci určené súhrnne (súbor vecí). Žalobca mal za to, že ustanovenia o prenechaní vecí ako stoja a ležia sa tak použijú iba v prípadoch, keď je prenechaný súbor vecí (napr. celá knižnica, všetky knihy) alebo hromadná vec t.j. napr. predávajúci predáva vybavenie konkrétnej reštaurácie (t.j. nešpecifikuje počty ani stav jednotlivých kusov vybavenia

- stoličiek, stolov a pod.), s tým, že pre individuálne určené veci sa toto ustanovenie použiť nemôže. Popri zaplatení žalovanej sumy vo výške 84.600,- eur žalobca požadoval od žalovanej aj zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 84.600,- eur, a to odo dňa uplatnenia si vád predanej veci u žalovanej, t.j. od 21.08.2012 až do zaplatenia.

3. Žalobca pôvodne v odôvodnení žaloby uvádzal, že v prípade úspechu vo veci požaduje od žalovanej aj zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 20.000,- eur. Keďže uplatnenie uvedenej sumy nebolo súčasťou petitu žaloby, súd žalobcu vyzval na odstránenie tejto nezrozumiteľnosti žaloby za účelom odstránenia pochybností o predmete konania, na čo žalobca na pojednávaní dňa 5.9.2017 (čl. 475) uviedol, že v tomto konaní si uplatňuje len úhradu sumy 84.600,- eur s príslušenstvom a nárok na primerané zadosťučinenie v odôvodnení žaloby uvádza len informatívne.

4. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, pričom vo vyjadrení k žalobe uviedla, že si nie je vedomá žiadnych vád nehnuteľností, ktoré žalobcovi predala kúpnou zmluvou zo dňa 18.2.2011. Stav nehnuteľností žalobca poznal, žiadna podstatná skutočnosť ohľadne týchto nehnuteľností nebola navrhovateľovi zatajená a predaj nehnuteľností prebehol štandardným spôsobom.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými do spisu stranami, a to najmä kúpnou zmluvou zo dňa 18.2.2011 (čl. 6-9), záverečnou správou z geologického prieskumu spoločnosti GEOTIP, s.r.o., zo dňa 19.8.2011 (čl. 11-40), vyhláseniami (čl. 41-43, čl. 114), inzerciou na nehnuteľnosti (čl. 44), faktúrou (čl. 81), potvrdeniami o úhrade (čl. 82), preberacím protokolom nehnuteľnosti (čl.118), fotografiami (čl. 131-134 a 136-146), projektom rodinného domu (čl. 179-187), správou statika B.. T. z roku 2006 (čl. 188), vyhlásením B.. D. (čl. 189), výpisom z LV č. XXXX zo dňa

27.1.2011 (čl. 244), vyjadrením k charakteru pozemkov (čl. 248), stavebným povolením (čl. 249-253), kolaudačným rozhodnutím (čl. 271-272), odstúpením od predaja pozemku (čl. 328), výpisom z LV č. XXXX zo dňa 10.11.2009 (čl. 410, 411), oznámením Okresného úradu F. katastrálneho odboru s prílohami (čl. 417-442), potvrdením o úhrade (čl. 473), výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov, vrátane oboznámenia s výsluchmi svedkov cestou dožiadaných súdov, znaleckými posudkami, ako i celým ostatným obsahom spisového materiálu.

6. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Žalobca v konaní pri výsluchu účastníka uviedol, že pôvodne chcel stavať dom v okolí Bratislavy a hľadal vhodný pozemok. Pretože sa mu tento pozemok a táto lokalita páčila kontaktoval realitnú kanceláriu. Chcel nájsť pozemok, kde bude mať tiché prostredie, veľa zelene, stavba sa mu páčila, chcel pestovať zeleninu vrátane stromov a podobne. Všetko s týmito nehnuteľnosťami bolo v poriadku z vonku, dohodli sa na cene. Videl doklady o tejto nehnuteľnosti, katastrálne doklady, zaplatil aj znalca, aby prišiel oceniť predmetnú nehnuteľnosť, rozprával sa so starostom obce, tento povedal, že je všetko v poriadku. Následne podpísal rezerváciu ohľadom týchto nehnuteľností so žalovanou, následne ešte bol prizvaný architekt, stavbár a podobne. Následne sa rozprával so susedom, ktorý vlastní susedný pozemok, nie s bezprostredným susedom, ale o tri domy ďalej, títo bližší susedia neboli vtedy doma. Pýtal sa žalovanej, či sú na tejto nehnuteľnosti nejaké problémy, nezrovnalosti alebo závady, ubezpečila ho, že nie. Následne po všetkých týchto informáciách vykonal kúpnu zmluvu dňa 18.02.2011. Zaplatil realitnej kancelárii zálohu vo výške 5.000,-€ dňa 02.02.2011. V máji 2011 zistil problém na nehnuteľnosti, keď kopali - robili prípojku pre vodu. Zavolal mu stavebný inžinier, že je tam problém, ukázal mu, že asi 20 až 40 centimetrov pod zeminou boli navážané smeti, následne na smeti bola navezená vrstva hliny. Následne bolo zistené, že na tomto mieste je navezená skládka komunálneho odpadu 12 tisíc metrov kubických. Táto situácia sa na predmetnej nehnuteľnosti nedala predtým vidieť. Počkal na výsledky zistení odborníkmi na tejto nehnuteľnosti. Skúsil zavolať žalovanú a informovať ju o tomto zistení, avšak ona nezdvíhala mobil. Pretože sa nijakým spôsobom nedomohol stretnutia so žalovanou, aby jej vec ukázal a vysvetlil, požiadal o právne riešenie veci. Následne advokátska kancelária dostala odpoveď od žalovanej, že ona nevie o žiadnych takýchto problémoch, odmietla doriešiť túto vec, preto bola podaná žaloba na súd. Zaplatil za tento pozemok 120.000,- € a žiada, aby mu žalovaná zaplatila a vrátila čiastku 84.600,- €, ide o rozdiel sumy medzi kúpnou cenou nehnuteľnosti a odhadom hodnoty predmetnej nehnuteľnosti a náhradu za náklady v súvislosti s vykonanými úkonmi vyvolanými vadami kúpenej veci. Žalovaná ho neinformovala, že na predmetnej nehnuteľnosti je navezený nejaký odpad, navážka a podobne. Keď dostal projekt o stavbe, zistil, že sú tam pilóty, architekt sa pýtal žalovanej, že prečo sú tam pilóty, odpoveď bola tá, že chceli vyrovnať terén. Nespýtal sa žalovanej, kto tam túto zeminu naviezol. Niektorí ďalší ľudia, ktorí si kúpili nehnuteľnosť, napríklad sused povedal, že tam mal iba trocha odpadu, kde postavil garáž, jedine jeho pozemok je celý na skládke. Vadí mu, že nemal možnosť vlastného rozhodnutia, či chce mať riziko, bývať na skládke alebo nie. Žalovanej vytýka, že mu nepovedala pred kúpou, že je tam skládka. Je pre neho dôležité zistiť, či predmetná skládka nemôže byť toxická a nie je si istý, či by mu to do budúcna škodilo alebo nie. Nevedel si predstaviť, že by niekto mohol mať stavebný pozemok na skládke. Na predmetnej nehnuteľnosti sa pestovať zelenina nedá. Poukázal na to, že keď je stavba zapilótovaná a je drahšia, neznamená to, že by sa potom dala aj takto predať, existencia skládky znižuje jej hodnotu. Žalobca tiež v konaní neskôr uviedol, že zistil, že pod domom neboli piloty, ale piliere, ktoré sú iba 1 m až 1,80 m hlboké, teda dom klesne a má to preukázané aj tým, že je pred garážou zámková dlažba, ktorú musel dať opravovať z dôvodu tohto poklesu zeminy. Tiež uviedol, že aj v izbe sú praskliny. Kúpil pozemok 40 km od Bratislavy, avšak tento pozemok nemá vlastnosti aké chcel. Chcel pestovať zeleninu, ale kupoval pozemok aj pre zdravé prostredie pre seba a pre rodinu, pretože je preňho veľmi dôležité zdravé prostredie. Z uvedeného dôvodu odchádzal aj z G., pretože tam bolo znečistené ovzdušie.

8. Žalovaná v konaní pri výsluchu sporovej strany uviedla, že v roku 2005 kúpila predmetné pozemky spoločne s jej priateľom a matkou. Výhradným vlastníkom bola ona. Začali tam na týchto pozemkoch s

realizáciu stavby v roku 2006. Z rodinných dôvodov sa rozhodla neskôr túto nehnuteľnosť predať cestou realitnej kancelárie. Predmetnú nehnuteľnosť kupovala ako stavebný pozemok, pozemok žalobcovi taktiež predala ako stavebný pozemok. Na otázku žalobcu, prečo má dom pilotáž, a prečo je tak vysoko postavený, prečo je tam navezená hlina a prečo je nerovný terén, informovala žalobcu, povedala mu, že preto, že na pozemku je navážka, túto informáciu povedala pred jej matkou T. N., K. D. D. E.. Žalobca chcel kúpiť dom, ktorý ho uchvátil na tomto pozemku a ku konečnému rozhodnutiu kúpiť aj pozemky prišlo za prítomnosti jeho dvoch poradcov. Poskytla mu komplet dokumentáciu, realitná kancelária mala všetky doklady. Poskytla mu aj projekt na dom, ďalšie projekty obdržala znalkyňa, ktorá mu robila posudok. Predmetná navážka na predmetnej nehnuteľnosti nemá žiadne následky a vplyv na životné prostredie. Stavebná suť, ktorá tam je navezená nie je komunálnym odpadom, urobila to obec, ona (žalovaná) tam túto odpad a zeminu nedala, vec riešila obec. Po predaji nehnuteľnosti jej volal žalobca po prvý krát v júni 2011. Osobne sa jej sťažoval, že ho jeho poradcovia veľmi sklamali, že prišiel o peniaze. Žiadal ju, aby mu dala kontakt na jej architekta, ktorý projektoval dom, lebo tam chce urobiť nejaké zmeny. Poskytla žalobcovi všetky informácie ohľadom predmetnej nehnuteľnosti, ktoré mala k dispozícii. Nie je ochotná žalobcovi vrátiť žiadnu časť z uplatňovanej pohľadávky. Na každú otázku žalobcu odpovedala. Nepamätá si presne, na ktorom stretnutí informovala žalobcu o navezenej sutine, rozhodne to bolo v období január, február až marec 2011. Informovala ho, že na tomto mieste je navážka stavebného odpadu. Charakter pozemku je uvedený na príslušnom liste vlastníctva. Uviedla, že nevie nič o nejakom komunálnom odpade na pozemku a nevie ani nič o nelegálnej skládke odpadu. Nehnuteľnosť kúpila legálne. Nikto ju neinformoval, keď nehnuteľnosť kupovala o nejakej nelegálnej skládke. Vyslovene informovala žalobcu, že ide o navážku stavebnej zeminy a stavebného odpadu. Žalobca mal pritom svojich ľudí. Vždy prišiel s inou skupinou ľudí. Pamätá si na meno B.. K.. M. Š.. Nepovažuje prítomnosť stavebnej sute za vadu na pozemku. Informovala pravdivo realitnú kanceláriu o stave predmetného pozemku.

9. Svedkyňa T. N. (matka žalovanej) v konaní uviedla, že bola dvakrát prítomná pri riešení veci so žalobcom priamo na predmetnej nehnuteľnosti. Po prvý krát sa stretla so žalobcom za prítomnosti zástupcu realitnej kancelárie. Žalobca sa pýtal, prečo je predmetný dom tak vysoko postavený. Odpovedali mu, že dom je na pilotáži kvôli charakteru pozemku. Nemal žiadne námietky voči tejto informácii. Stále tvrdil, že domček je veľmi pekný, že ho chce. Navrhli mu, že na druhý deň sa stretnú na mieste, príde pán E., bývalý partner žalovanej. Na druhý deň tiež všetci prišli. Žalobca si tam na druhý deň tiež priviedol svojich ľudí. Všetci zúčastnení si prezreli nehnuteľnosť. Toto jednanie sa ukončilo tým, že sa mu dodá všetka dokumentácia na posúdenie. Už v prvý deň pri rozhovoroch sa zložila záloha zo strany žalobcu v realitnej kancelárii. Nehnuteľnosť sa predávala cez realitnú kanceláriu pána O. H. R.. Zakaždým tento pán prišiel na pozemok, prišla aj ona vždy. Na nehnuteľnosť boli viacerí záujemcovia. Pán O. za realitnú kanceláriu už vopred každého klienta upozornil, že je tam pilotáž, pretože si toto vždy každý ako prvé všimol. K výpovedi svedkyne žalobca uviedol, že nehovorí pravdu, pretože po prvý krát na stretnutí bola prítomná aj svedkyňa, bola tam žalovaná, pán A. G. - zástupca realitnej kancelárie. Bolo to 26.01. V tento jeden jediný deň videl svedkyňu na nehnuteľnosti, viac krát sa s ňou nestretol. Ďalej svedkyňa uviedla, že na druhý deň, keď sa stretli za prítomnosti p. Stachu, tento vysvetľoval žalobcovi všetky súvislosti s domom. Pán E. ponúkal navozenie zeminy na nehnuteľnosť pre žalobcu. Uviedla, že si pamätá tiež, že pán starosta ich voľakedy upozornil na to, že je tam navážka, že sa tam voľakedy ťažil íľ, ale že je to stavebný pozemok. Pamätá si, že bolo povedané, že je tam navážka stavebnej suti. Žalobcovi sa dala k dispozícii celá dokumentácia, k čomu žalobca uviedol, že dokumentáciu obdržal koncom februára.

10. Svedok D. L. v konaní uviedol, že predmetný pozemok bol pôvodne jeho pozemkom, ktorý vlastnil približne v rokoch 2003, 2004, kúpili tento od družstva. Predmetnú nehnuteľnosť kúpili, lebo išlo o dobrú cenu. Nakoniec spolu s otcom túto nehnuteľnosť predali jednému známemu. Predmetná parcela bola bývalým tzv. hliníkom, ťažila sa tam hlina. Boli tam jamy, postupne ľudia zavážali tieto jamy komunálnym odpadom, družstvo následne naviezlo na túto nehnuteľnosť asi meter ornice. Táto pôda bola vedená stále ako orná. Má aj doteraz iný pozemok, kde bol tiež navážaný tento odpad, tým, že sa tam dá betónová pilotáž, tak potom to vôbec nevadí. Na jeho bývalých parceliach stoja 4 domy, aj tam ľudia bývajú. Informoval žalobcu na jeho požiadanie, že ako to v skutočnosti predtým bolo, oboznámil ho aj s navážaným odpadom, rozpovedal mu situáciu, aká predtým s pozemkom bola. Žalobca sa vyslovene zaujímal o to, či tam bol toxický odpad. Komunálny odpad obsahoval rôzne zvyšky kúrenia, tiež fľaše, šatstvo, všetko čo tam ľudia nahádzali. Napríklad stalo sa, že našiel na jeho pozemku fľašu od oleja. On čo videl tak to vyčistil a odstránil tieto nedostatky. Povedal mu iba to čo vedel, čo sa tam podľa jeho

mienky nachádza. So žalobcom sa stretáva príležitostne, avšak o tejto veci nehovoria. So žalobcom sa rozprával po tom, čo on už tento pozemok kúpil. Je možné, že môže byť rozdiel v nehnuteľnostiach ohľadom hĺbky, je možné že niekde je menej alebo viac tohto odpadu, ale iný podstatný rozdiel medzi pozemkami nie je. Keď bol malý chlapec, tak vie, že jama po vyťaženej hline mohla mať hĺbku až do troch metrov. Najhlbšie jamy boli práve v oblasti, ktorá je predmetom tohto sporu. Mohlo to byť do troch metrov hĺbky. On upozorňoval kupujúcich, ktorí od neho kúpili parcely, že v akom stave sú. Predal predmetnú parcelu žalovanej, pričom ju informoval, že kupuje pozemok, ktorý bol pôvodne skládkou odpadu. Informoval ju on ako aj jeho otec, bola prítomná aj jeho manželka. Vtedy nebol žiaden problém. So žalovanou sa stretol raz a aj hovorili o predmetnom pozemku, na čo žalovaná uviedla, že svedok nehovorí pravdu, osobne s ním nikdy nehovorila, hovoril s ňou jeho otec, ktorý bol starosta. Svedok uviedol, že situácia na pozemku mala vplyv na hodnotu nehnuteľnosti, bral do úvahy cenu, ktorá bola ponúknutá za tento pozemok a za túto ju aj predal. Pamätá si cenu cca 57.000,- Sk. V zmluve je uvedená cena 55.000,- Sk, je pravdou, že bol na notárstve a podpísal tam prehlásenie, že predáva pozemok za 300.000,- Sk. Nezrovnalosť v cene, ktorá bola uvedená na kúpnopredajnej zmluve a na prehlásení u notára, bola urobená tak, ako sa to všeobecne robí. Predal pozemok za cenu, ktorá sa vtedy takto riešila za podobný pozemok.

11. Svedok D. E. v konaní uviedol, že nehnuteľnosť pôvodne stavali pre seba, pre neho a žalovanú. Je pravdou, že informoval žalobcu o stave predmetnej nehnuteľnosti. Bolo to po zložení zálohy. Žalobca sa pýtal, že prečo je dom tak postavený, prečo je pred domom vysypaná hlina. Informoval ho, že predmetný dom vzhľadom na charakter pozemku, na ktorom bola navezená hlina, z tohto dôvodu bol celý dom postavený na pilotáže. Bolo to jednoznačne viditeľné. Žalobca nemal žiadne námietky, všetko chcel kúpiť, vrátane domu, pozemkov a podobne. V obci konkrétne od starostu boli informovaní o tom, že pozemok je určený ako stavebný pozemok, že sa tam ťažil íl, a že jama po ťažbe ílu bola zavezená hlinou a stavebnou suťou, bola tam teda urobená navážka. Navážka mala byť stará 10 - 12 rokov spätne. Pri stavbe sa robili prieskumné výkopy, boli vykonané tri a nebolo tam zistené, nič závadné, boli tam tehly, betón, hlina. Žiadny komunálny odpad. Keď sa kupoval tento pozemok zo strany žalovanej, neboli zistené žiadne závady, pre ktoré by ho neboli kúpili. Robilo sa 22 pilótov, t.j. 22 jám od hĺby 1 meter do hĺbky 1,8 metra. On povedal žalobcovi, že tam navážka je, že dom je postavený na pilótoch. Keď sa staval predmetný dom zo strany žalovanej, prišiel tam projektant, ktorého si najali, dom sa staval tak, ako bol naprojektovaný. Projektant bol na pozemku pred začatím stavby. Bol to B.. R. G.. Ďalšie práce si dali urobiť súkromne, nepamätá si už mená bagristov, ktorých na toto najali. Pilotáž sa robila výkopom, zatláčaním sa to robiť nedalo. Svedok dodal, že žalobca chcel, aby mu dodali všetku dokumentáciu, všetky listiny, predmetné listiny sa mu dávali na ďalší deň. Prišli s autami na pozemok, bolo vtedy mierne nasnežené. Už si presne nepamätá, či k odovzdaniu listín prišlo hneď na druhý deň alebo až niektoré ďalšie dni. Žalobca sa informoval o predmetný pozemok už 4 - 5 mesiacov pred kúpou, dostal všetky informácie. Dostal všetko z realitnej kancelárie, základné informácie, ohľadom predmetného pozemku. Následne dostal od nich aj všetky dokumenty.

12. Svedkyňa L. E. v konaní uviedla, že bola oslovená žalobcom v tomto konaní za účelom vypracovania znaleckého posudku ohľadom hodnoty predmetnej nehnuteľnosti, ktorú chcel kúpiť. Posudok vypracovala, a tým jej činnosť v súvislosti s touto hodnotou nehnuteľnosti a jej určením bola ukončená. Bola prizvaná k ohliadke nehnuteľnosti ako znalec, potrebovala vykonanie obhliadky nehnuteľnosti k vypracovaniu znaleckého posudku. Nepočúvala zvlášť rozhovor medzi zúčastnenými stranami ohľadom predmetnej nehnuteľnosti. Všetka dokumentácia, ktorá bola potrebná k vypracovaniu znaleckého posudku ohľadom ceny nehnuteľnosti jej bola predložená. Mala k dispozícii vlastnícku dokumentáciu, projektová dokumentácia jej bola dodatočne predložená, nie na mieste samom pri ohliadke. Nepamätá si podrobnosti projektovej dokumentácie. Určite tam nebola zmienka v minulosti o nejakej skládke. Pravdepodobne by táto skutočnosť, teda ak by bola bývala zmienka o skládke, je možné, že by mala vplyv na cenu nehnuteľnosti.

13. Svedok G.. G. H. (geológ vyhotovujúci geologický prieskum) v konaní uviedol, že ho oslovil žalobca, s tým, že pri výkopových prácach identifikoval rôzne odpady. Bol tam prítomný jeho (svedkov) kolega H. a išli sa pozrieť na miesto samé. Prezreli celý pozemok, bolo teplo, bol august alebo júl. Prešli ryhou, ktorú vyhĺbili pre uloženie elektrickej siete. Myslí si, že žalobca mal už nehnuteľnosť odkúpenú. Zistili, že skutočne sa nachádza odpad v tejto ryhe, v celej dĺžke ryhy. Bol tam ako odpad čo si pamätá, staré fľaše, gumy, plastové fľaše, kovy, kúsky tehál, ryha bola hlboká okolo jedného metra, robili tam ešte ďalšie sondy, prešli celú vrstvu predmetnej časti nehnuteľnosti a zistili, že tento odpad bol v celej hĺbke až do

prirodzeného podložia. Svedok uviedol, že je toho názoru, že takto zasypaný odpad nie je prirodzeným prostredím, samotná stavba prenáša do tohto prostredia určitú hmotnosť, čo ovplyvňuje následne jej stabilitu. Žalobcovi odovzdali dokumentáciu, ktorú spracovali o výsledku šetrenia na predmetnej nehnuteľnosti. Sondu robili na tejto nehnuteľnosti až do troch metrov hĺbky. Ďalšie skutočnosti a okolnosti riešil kolega dr. Vojtaško. Tiež vybrali určitú škálu ukazovateľov, ktoré by mali vplyv, zaoberali sa širším spektrom zistení. Záver bol ten, že čo sa týka vody, tu nezistili nejaké prekročenie limitu únosnosti. Ohľadom pitnej vody sa nemohli zaoberať. Druhou vecou sú fyzickálno-chemické vlastnosti tejto časti nehnuteľnosti. Tu zistili prekročenie prvkov ťažkých kovov. Zvýšené hodnoty arzénu, všetko sa nachádza v posudku. Dávali analyzovať zeminu, ktorá sa nachádzala medzi odpadom. Všetko by malo zrejme vplyv na ľudské zdravie do budúcna. Toto zistenie by bolo podkladom aj na to, že by sa bolo treba vecou ďalej zaoberať. Kopali bagrom na nehnuteľnosti, pričom usmernili bagristu, kde má kopať. Sami odoberali vzorky zo steny ryhy do vriec a tieto potom zobrali na výskum.

14. Svedok D.. B. H. (geológ vyhotovujúci geologický prieskum) v konaní uviedol, že s kolegom urobili ohliadku nehnuteľnosti, bagrom boli vykonané výkopy a na mieste samom zistili, a to v 4 ryhách, a to do hĺbky maximálne štyroch metrov sa nachádzali rôzne druhy odpadu. Prevládali odpady typu domových odpadov, stavebný odpad, okrajové rastliny a podobne. Úlohou bolo vykonať orientačný výskum zloženia podložia s ohľadom na výskyt odpadu a znečistenia v ňom. Záver bol taký, že podľa vytriedenia v súvislosti s katalógom, vytipovali miesta, ktoré by mohli obsahovať znečisťujúce látky, odobrali päť vzoriek znečistenej zeminy a na základe týchto piatich vzoriek porovnávali výsledky koncentrácie vybraných škodlivých látok, najprv s limitmi, ktoré sú na Slovensku platné, ktoré vydalo Ministerstvo životného prostredia. Hoci tieto kritériá nemajú priamy vplyv na posúdenie škodlivosti koncentrácie látok v zemine. Ale sú udávané ako orientačné hodnoty, ktoré určujú kedy daná lokalita musí byť ďalej skúmaná vzhľadom na to, že koncentrácie presahujú limit B. Táto informácia ešte nehovorila nič o zdraviu škodlivých vplyvoch, možnože veľmi hrubo. V prvom rade je to geológ, ktorý by mohol zistiť vplyv škodlivých látok v predmetnej zemine. Ako zdraviu škodlivé z piatich druhov chemických skupín zistili, že kritériá používané americkou ETA vo vzťahu k ohrozeniu zdravia človeka boli prekročené u arzénu, benzoapyrénu a dibenzo-antracénu. Podrobný prieskum sa však nekonal, výsledok uviedli v záverečnej správe. Stavebný odpad by nemal mať vplyv na ľudské zdravie. Ohľadom arzénu ako ťažkého kovu, jednou z možností ako sa tam mohol dostať arzén boli látky, ktorými boli vykonávané postreky rastlín. Nie je možné vylúčiť, že išlo o určité agrochemikálie. Jeho skúsenosťou je, že zo stoviek skládok, ktoré v minulosti preskúmal sa často vyskytli prekvapivé druhy látok a odpadov. Pri nelegálnych skládkach sú oveľa väčšie riziká. Pretože legálne skládky, ktoré majú celý spôsob predpisov, podľa ktorých sa eviduje transport, ukladanie a podobne. Zistenia v danej veci by mohli byť napríklad karcinogénne.

15. Svedok M. Š. v konaní uviedol, že ho oslovil žalobca v decembri 2010, požiadal ho o pomoc pri riešení návrhu rodinného domu, po určitej dobe sa stretli s tým, že našiel rozostavaný rodinný dom v Slovenskej Novej Vsi a požiadal ho, aby som spolu s ním išiel na stretnutie s majiteľkou nehnuteľnosti, ktoré bolo dňa 26.01.2011. Došli k záveru, že architektonicky je predmetný dom podľa predstáv investora. Aj jemu (svedkovi) sa páčil tento dom tak ako bol riešený. V rámci stretnutia diskutovali aj o tom, či by bolo možné tento dom aj nejako upraviť. Následne nastalo jednanie medzi predávajúcimi a kupujúcim, jednali aj o cene, bol aj pri tomto keď jednali o cene. On nezasahoval do debaty zúčastnených o cene nehnuteľnosti. Nakoniec sa dohodla kúpna cena nehnuteľnosti a potom odišli do F. do realitnej kancelárie, kde sa spísala rezervačná zmluva. Týmto skončila jeho činnosť vo vzťahu k žalobcovi o predmetnej nehnuteľnosti. Za jeho prítomnosti nebolo vznesené žiadne upozornenie ohľadom vád nehnuteľnosti zo strany žalovanej. Projektovú dokumentáciu dostal niekedy v marci 2011, keď sa stretli na dome v E. U. H., kde bol on, žalobca a pravdepodobne priateľ žalovanej. V projektovej dokumentácii bol výkres základov domu, z ktorého vyplývalo, že dom je založený hĺbkovým zakladaním, boli to základové studne, priemer okolo 1000 - 1200 milimetrov. Vo svedkovi to okamžite indikovalo, že základové pomery, teda základová zemina je neúnosná. V rámci technickej správy sa uvádzalo, že sa jedná o neúnosné typy zeminy, a preto bolo potrebné navrhnúť iné riešenie. Nebola tam zmienka o žiadnej skládke. Samotná pilotáž nie je závadou na stavbu rodinného domu. Z projektovej dokumentácie a ani obhliadkou na stavbe sa nedali zistiť určité skutočnosti, z ktorých by sa dalo usúdiť, že nie je vhodné vykonávať stavbu na takejto konkrétnej časti nehnuteľnosti, ktorú spomínal. Na prvý pohľad nebolo možné vidieť pilóty, pri ohliadke domu videli iba to, že bol dom zdvihnutý oproti terénu na jeden meter. On vo veci debatoval aj s pánom E., ktorý je majiteľom firmy, ktorá mala dom realizovať a došli k určitému záveru, že predmetný dom bol zdvihnutý najmä preto, že po dokončení asfaltovej komunikácie bol na úrovni cesty. Vyvýšenie domu na plato je neštandartné, so žalovanou o tomto nehovorili. Pokiaľ

by stavba bola založená na pilótach kvalitne, tak by prítomnosť navážky nemala vplyv na kvalitu stavby, teda pilóty sa použijú preto, aby dom nesadal. Podľa projektu mal mať dom základové studne, ktoré sa realizujú kopaním, do podzemia sa zatláčajú betónové skruže. O veci sa so žalovanou nerozprával. Určite si preštudoval projektovú dokumentáciu a slovo navážka tam nebolo uvedené.

16. Svedok B.. F. M. v konaní uviedol, že ich realitná kancelária sprostredkovávala kúpu a predaj nehnuteľnosti medzi účastníkmi konania. Bola vykonaná zmluva o budúcej zmluve. Pred nimi v kancelárii sa vyplácala záloha na kúpnu cenu nehnuteľnosti, cenu si nepamätá, detaily si nepamätá. Riadnu kúpno- predajnú zmluvu podpisovali v Bratislave v nejakom nákupnom centre. Asi po roku po uskutočnení kúpy a predaja nehnuteľnosti ich informoval žalobca, že je na nehnuteľnosti nejaký problém. Dopočuli sa orientačne iba o tom, že tam má byť nejaká skládka, ich realitná kancelária to ale neriešila a nezisťovala, nebol na to dôvod. Zisťujú iba právny stav pred kúpou. Pri ohliadke v januári 2011 za realitnú kanceláriu v Trnave si nepamätá, že by bolo niečo hovorené o nejakej skládke na nehnuteľnosti. Nemali k dispozícii projektovú dokumentáciu od pani N., možno mali nejakú vizualizáciu. Vie, že na stretnutí sa nejaké papiere resp. dokumenty medzi účastníkmi dávali, ale nevie aké, oni sa do toho nezainteresovávali. Dostali vizualizáciu stavby a list vlastníctva na zistenie právneho stavu nehnuteľnosti. Podľa neho záleží na obsahu skládky. Bližšie o tomto nevie nič.

17. Svedok F. E. v konaní uviedol, že bol oslovený žalobcom, aby prišiel posúdiť nehnuteľnosť do E. U. H., na ktorej by mal v budúcnosti možno robiť nejaké stavebné práce. Bolo to niekedy na jar v roku 2011. Bola tam prítomná pri ohliadke aj žalovaná. Obzrel si hrubú stavbu a dal žalobcovi krátke ústne stanovisko. Nič nápadné, nevhodné na tejto stavbe nebolo. Bol prítomný aj preto, aby žalobcovi mohol poradiť ako riešiť ďalej vec, ak by boli zistené nejaké skutočnosti, ktoré by boli závadou. Nič také nezistil. Mali možnosť posúdiť iba výškové osadenie stavby, posadenie stavby, pozemok bol v miernej preliačine, samotná nehnuteľnosť bola zdvihnutá. Na predmetnej obhliadke nemali možnosť nič nápadné zistiť. Zvýšenie nie je nič neštandardné, ide o otázku predstavy investora stavby a budúcej výšky upraveného terénu. Nemali možnosť posúdiť ďalšie eventuality, lebo nemali k dispozícii geologický prieskum a ani projektovú dokumentáciu. Pri jeho prítomnosti nepadli ani otázky, prečo je nehnuteľnosť vyvýšená a podobne. V tom čase mali k dispozícii iba nejakú štúdiu vizualizácie predmetnej stavby. Neskúmal dôvod vyvýšenia stavby. Nebolo mu nič nápadné na tom, že je stavba zvýšená. Existencia pilótov nie je dôvodom na spochybnenie vyvýšenia stavby. Na tomto stretnutí nezaregistroval pilotáž.

18. Svedok Š. L. v konaní uviedol, že pôvodným vlastníkom predmetných nehnuteľností bol jeho syn D. L., on (svedok) však vybavoval všetky záležitosti ohľadom predaja nehnuteľnosti. Predmetné nehnuteľnosti pôvodne odkúpili od predchádzajúceho majiteľa. Predmetný pozemok bol sčasti bývalý obecný hliník - ťažobná jama na hlinu, ktorá približne v 60-tych, 70-tych rokoch bola zavezená stavebnou suťou a tiež tam boli určité navážky od občanov, tiež tam mohli byť smeti. V rámci územného plánu obce boli tieto nehnuteľnosti vyčlenené ako stavebné pozemky. Bol v minulosti starostom obce E. U. H., a preto bol oboznámený s celou situáciou. Pokiaľ vie, tak tieto navážky boli robené od jedného metra až po tri metre do hĺbky. V súčasnosti tam stoja pekné rodinné domy v tejto časti. Sledoval predmetnú nehnuteľnosť aj v období, keď stavba prebiehala. Bol starostom do roku 2010. Čo sa týka jeho rozhovoru so žalovanou, pri predaji nehnuteľnosti žalovanej bola určitá dohoda o budúcej zmluve. Upozornil žalovanú na to, že na predmetnej nehnuteľnosti bola v minulosti skládka. Avšak keď sa stavba založí podľa predpisu, nemalo by to vadiť. Cez to všetko, že upozornil žalovanú na tieto určité skutočnosti so skládkou na predmetnej nehnuteľnosti, tak túto nehnuteľnosť kúpila. Bol prítomný pri podpise zmlúv. Pilóty boli vykopané bagrom až po pevnú zeminu, bola vykopaná jama, bolo následne urobené kruhové debnenie, kde sa dali armatúry a vytiahlo sa to nad terén, kde teraz stavba stojí. Pri výkopových prácach bola vidieť stavebná sutina ako aj určitý domový odpad. V rokoch 1960-65 až 1975-77 sa navážala sutina. Čo sa týka odpadu bol tam väčšinou popol, saponáty sa v minulosti pomerne málo používali. Bol tam najmä domový odpad, popol a tiež tam bol odpad z domových búračiek. Žalovaná uviedla, že svedok ju upozornil pred kúpou nehnuteľnosti, že kupuje navážku so stavebným odpadom.

19. Svedok K. O. v konaní uviedol, že zo sporových strán pozná žalovanú, asi tri alebo štyri roky spätne riešil ako realitná kancelária predaj pozemkov a rozostavaného domu v obci E. U. H.. Žalovaná sa na nich obrátila a snažili sa nájsť pre ňu kupca. Bolo prítomných viac záujemcov o kúpu nehnuteľnosti, ale väčšinou kúpa stroskotala na cene nehnuteľnosti, ľudí odradila aj veľkosť nehnuteľnosti. Zistil informácie o tejto nehnuteľnosti z listu vlastníctva, bližšie už neskúmal z čoho táto nehnuteľnosť bola zložená. Vedel o tom, že na predmetnej nehnuteľnosti boli v minulosti robené vyvážky odpadu, išlo o nestráženú

pôdu. Aj predal jeden susediaci pozemok, tiež tam bola aj navážka, lebo išlo o jednoliaty pozemok. Nepozná žalobcu v predmetnom konaní. Hoci nie je stavbár, mal vždy k dispozícii k nahliadnutiu všetku dokumentáciu ohľadom nehnuteľnosti, ktorú ponúkali na predaj. Pre neho bola dosť záruka v tom, že predmetná stavba už bola rozostavaná, a pôvodný majiteľ tam chcel bývať. Ponúkali tieto nehnuteľnosti asi pol roka pred tým ako sa zrealizovala predmetná kúpa. Predmetná nehnuteľnosť žalovanej bola ponúkaná v dvoch realitných kanceláriách. Jeho sa dotkla situácia, keďže našiel kupcu na nehnuteľnosť a predajca potom ide riešiť vec do inej kancelárie. Mal k dispozícii všetku dokumentáciu ako rozostavanosť nehnuteľnosti, všetky materiály ktoré sú potrebné k stavbe a podľa jeho názoru sa dotyčný záujemca mohol dostatočne oboznámiť s dokumentáciou. Mal skúsenosť, že podobný pozemok s takouto navážkou sa v predmetnej lokalite predal. Pokiaľ si pamätá, ale nevie presne, podobný pozemok sa predal za tú istú cenu ako tento pozemok.

20. Svedok R. G. v konaní uviedol, že pozná žalovanú v predmetnej veci. Po zakúpení predmetného pozemku prišla za ním, chcela, aby vypracovali architektonickú štúdiu. Potrebovala to pre vlastné účely. Je pravdou, že túto prácu vykonali. Boli sa pozrieť aj pri realizácii základov stavby. Investor ich informoval od začiatku, že na predmetnej nehnuteľnosti sa nachádzajú navážky. Táto informácia pôvodne bola od starostu obce, že na nehnuteľnosti predtým bola jama, že táto jama bola zavezená stavebným odpadom, stavebnou suťou. S touto informáciou potom pracovali. Na prvý pohľad bol tento pozemok normálnym štandardným pozemkom. Navážky majú vplyv na hodnotu pozemku, ale ešte pred kúpou samotnou, keďže tento fakt si vyžaduje zvýšené investičné náklady na zakladanie stavby. Tým, že tam bola navážka stavba vyšla neskôr drahšie. To, že sa jednalo v danom prípade o pilotáž stavby, tak toto bolo jediné vhodné riešenie základov stavby. Pri ďalšom spôsobe riešenia stavby by bolo nutné vykopať veľmi hlboké základy. Raz bol na tejto stavbe, keď bola rozostavaná. Pilotáž by bola vidieť vtedy, keď by ešte nebol upravený terén. Riešenie predmetnej stavby uvedeným spôsobom je zaznamenané aj v projektovej dokumentácii. Výkopové práce vykonal bager. Najprv vychádzali z ústnej informácie, že ide o navážky, vypracovali projekt na pilótoch, odhadovali dĺžku základov a potom sa priamo na mieste pri výkopých prácach prispôsobí, kým geológ neodsúhlasí hĺbku. Na stavbe bol pri realizácii základových prác, lebo mal záujem na tom, aby boli základy založené v poriadku. Pilotáž je zasadená v poriadku, bol tam tiež stavebný dozor. Správnosť zasadenia pilotáže skontroloval geológ.

21. Svedkyňa B.. G. F. v konaní uviedla, že po prvý krát sa bola pozrieť na predmetnom pozemku v januári 2011. Bola tam iba jedenkrát pred kúpou domu, videla rozostavaný dom a obrovský pozemok. Predmetná nehnuteľnosť sa zapáčila hlavne manželovi, pretože tam bola obrovská záhrada a obrovský pozemok. Nebola prítomná pri žiadnych jednaniach v súvislosti s kúpou predmetnej nehnuteľnosti. Snom manžela bolo mať veľmi veľkú záhradu, chcel tam pestovať zeleninu, hlavne rajčiny. Po tom čo manžel videl predmetnú nehnuteľnosť, resp. bol oboznámený s detailami, bol z toho veľmi nervózny a nešťastný. Dôvodom rozčarovania bola skutočnosť, o ktorej jej povedal, že na nehnuteľnosti kopali a našli tam skládku. Odkedy bola informovaná, že na nehnuteľnosti je skládka, už nechce v tejto nehnuteľnosti bývať, veľmi by týmto psychicky trpela, keby v tejto nehnuteľnosti mala bývať.

22. Svedok B.. A. D. pri výsluchu cestou dožiadaného súdu uviedol, že skutočnosti, ktoré ovplyvnili výšku koeficientu redukujúcich faktorov v prípade sporného pozemku boli technické veci, nakoľko išlo o ekologicky znečistený pozemok rôznym druhom odpadu. Určenie ceny nehnuteľnosti je vždy na odbornom posúdení znalca, ak sa na pozemku vyskytne negatívny jav, cena nehnuteľnosti môže klesnúť. Nevedel uviesť, či by iný znalec pri určení ceny postupoval rovnako, je to vždy na jeho posúdení, sú rôzne metodiky pri určení ceny nehnuteľností.

23. Svedok B.. G. T. (statik projektu rodinného domu) pri výsluchu cestou dožiadaného súdu uviedol, že to, že by bola stavba založená na pilótach je nepresný termín, je na tzv. šachtových pilieroch. Na predmetný pozemok sa bol osobne s architektom pozrieť, kde zistili, že je to navážka - rumovisko, kde dedinčania znášali odpad. On ako statik dal podmienku, že táto stavba musí byť umiestnená na šachtových pilieroch. Na mieste zistili mocnosť týchto navážok až do výšky 4m. Nie je mu známa podstata sporu, ale zo stavebno-technického hľadiska je toto riešenie v poriadku. K uvedenému riešeniu nemal k dispozícii podklady, ale osobne to obhliadol spoločne s architektom a spolupracujúcim geológom.

24. Zo súkromného znaleckého posudku znalca B.. A. D., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 20.12.2012 vyplýva, že všeobecná hodnota predmetných pozemkov je 37.200,- eur (čl. 386-401).

25. Zo znaleckého posudku B.. K.. L. E. č. 5/2011 zo dňa 2.2.2011 (čl.228-261, hodnotený ako listinný dôkaz) vyplýva, že všeobecná hodnota predmetných pozemkov je 120.350,94 eur.

26. Zo znaleckého posudku v konaní ustanoveného znalca A.. C. G., znalca z odboru ťažba, odvetvie geológia a odboru ochrana životného prostredia, odvetvie priemyselný a komunálny odpad (ktorý mal v posudku odborne posúdiť geologický prieskum vykonaný spoločnosťou GEOTIP, s.r.o. a odborne posúdiť jeho závery, vyjadriť sa k správnosti zistenia prítomnosti škodlivých látok a ich koncentrácie a zhodnotiť vplyv zistených škodlivých látok na zdravie človeka, na využívanie pozemku, stavebnú činnosť, pestovanie plodín a možnosť využívania podzemnej vody) č. 04/2015 zo dňa 30.11.2015 (čl. 301-315) vyplýva, že prieskum spoločnosti GEOTIP, s.r.o. bol vykonaný podľa platných právnych predpisov, jeho závery sú dostatočné a potvrdzuje ich správnosť, a to tak správnosť vyhodnotenia obsahu a koncentrácie škodlivých látok v odpadových zeminách. Znalec vyhodnotil znečisťujúce látky v odpadových zeminách podľa aktuálneho Metodického pokynu ministerstva životného prostredia, pričom dospel k záveru, že zemina v sonde S-3 je kontaminovaná arzénom, pričom sanácia územia a odstránenie odpadov nie je potrebné. Žiadne zo zistených hodnôť ukazovateľov znečisťujúcich látok v odpadových zeminách neprekročili limitné hodnoty Smernice pre inertný odpad. Čo do využiteľnosti uviedol, že výskyt odpadov a odpadových zemín na pozemku jednoznačne znižuje jeho využiteľnosť, znižuje únosnosť podložia a zvyšuje sadanie nad únosnú mieru. V širšej oblasti okolo sondy S-3 je priestor so zvýšenou koncentráciou arzénu, ktorá môže ohroziť ľudské zdravie pri určitom využití územia, z ktorého dôvodu je pestovanie plodín, ktoré slúžia na priamy konzum v tejto oblasti problematické až nežiaduce.

27. Zo znaleckého posudku v konaní ustanoveného znalca B.. C. G., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností č. 9/2017 zo dňa 18.1.2017 (ktorý mal stanoviť všeobecnú hodnotu predmetných pozemkov ku dňu 18.2.2011, a to vzhľadom na zistené vlastnosti predmetných pozemkov a možnosti ich využitia vzhľadom na závery znalca A.. C. G. v spojení so správou spoločnosti GEOTIP, s.r.o. o geologickom prieskume predmetných pozemkov) vyplýva, že všeobecná hodnota pozemkov je 119.000,- eur (čl. 352-372).

28. Zo súkromného znaleckého posudku STU v Bratislave, Ústav súdneho znalectva, č. 20/2017 zo dňa 28.7.2017 vyplýva, že náklady na realizáciu prác potrebných na sanáciu ekologického zaťaženia predmetných pozemkov sú vo výške 437.368,42 eur (450-469).

29. Právny zástupca žalobcu právom záverečnej reči uviedol, že majú po vykonanom dokazovaní za preukázané, že pozemok, ktorý žalobca kúpil od žalovanej trpel vadou, o ktorej žalovaná žalobcu pri kúpe pozemku neinformovala. Vada pozemku spočívala v tom, že v podloží pozemku sa nachádzala nelegálna skládka komunálneho a iného odpadu. V kontexte k tejto skutočnosti v zmysle ust. § 596 si žalovaná nesplnila svoju notifikačnú povinnosť, v dôsledku čoho v zmysle § 597 vznikol žalobcovi nárok voči žalovanej na poskytnutie primeranej zľavy z kúpnej ceny pozemku. Predmetná právna úprava postihuje takú vadu, ktorá existovala v čase kúpy veci. V konaní bolo preukázané, že nelegálna skládka na pozemku existovala v čase kúpy pozemku žalobcom, a žalovaná o tejto skládke vedela. Pri tom skutočnosť vedomosti žalovanej o existencii skládky nemá právnu relevanciu pre vznik predmetného nároku žalobcu. Zodpovednosť predávajúceho je postavená na princípe objektívnej zodpovednosti. A tejto zodpovednosti sa žalovaná nijako nezbavila. Pre prípadné zbavenie sa zodpovednosti predávajúceho nestačí len nejaké všeobecné upozornenie, že predávaná vec je nejako vadná, alebo, že má nejakú charakteristiku, ale je nevyhnutné, aby predávajúci upozornil kupujúceho na konkrétne vady predávanej veci, a to konkrétnou špecifikáciou týchto vád. Túto povinnosť si žalovaná nesplnila. Žalobcovi teda vznikol nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny, pričom v zmysle právnej úpravy a príslušnej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít táto primeranosť resp. výška tejto zľavy sa musí odvodzovať od povahy a rozsahu vady, od miery komplikácií, ktoré sú spojené s užívaním kúpenej veci, miery zníženia funkčných vlastností a použiteľnosti kúpenej veci a tiež z výšky ceny potrebných opráv resp. sanačných zásahov nevyhnutných pre odstránenie existujúcej vady do stavu kedy kúpená vec by vykazovala štandardné očakávané vlastnosti. Určenie výšky primeranej zľavy je považované za právnu otázku v kontexte vyššie uvedených aspektov,

ktoré je potrebné pritom zohľadniť. Ako podporný dôkaz bol zo strany žalobcu predložený súkromný znalecký posudok na určenie hodnoty kúpenej veci, ktorý určil jej hodnotu so špecifickým výslovným zameraním sa na zohľadnenie toho, v akej miere existencia skládky pod povrchom pozemku ovplyvňuje hodnotu tohto pozemku v smere zníženia jeho ceny. Súdom zadaný posudok B.. G. napriek tomu, že bol zadaný s požiadavkou na zohľadnenie existencie skládky na pozemku, bol vypracovaný so záverom určenia znaleckej ceny pozemku s výslovným konštatovaním, že znalec nie je odborníkom v oblasti ekologického zaťaženia, a teda túto skutočnosť náležite nezohľadnil pri určení výšky ceny pozemku. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby nebol súdom braný do úvahy ako relevantný podklad, ktorý by odpovedal na otázku aká je cena žalobcom kúpeného pozemku so zohľadnením jeho vady spočívajúcej v nelegálnej skládke. Ako ďalší dôkaz pre účely určenia výšky primeranej zľavy kúpnej ceny žalobca predložil v konaní ďalší súkromný posudok znaleckého ústavu, ktorý kvantifikuje cenu nákladov potrebných na odstránenie vady kúpeného pozemku. V zmysle tohto je evidentné, že kúpená vec trpí takou závažnou a rozsiahlou vadou, že jej odstránenie je ekonomicky neuskutočniteľné. Ekonomickou neuskutočniteľnosťou odstránenia vady rozumieme taký stav, kedy by náklady na odstránenie vady značne prevyšovali hodnotu pozemku vo všeobecnosti. Právny zástupca poukázal na nerelevantnosť posudku Ing. Mikláneka, podľa ktorého by mala byť hodnota predmetného pozemku, ktorý trpí ekologickou záťažou v miere ako bola táto preukázaná v konaní, taká istá ako hodnota toho istého pozemku bez ekologickej záťaže. Ak je výška nákladov potrebných na odstránenie vady kúpenej veci väčšia ako je kúpna cena tejto veci, je logické, že hodnota tejto kúpenej veci, ktorá trpí takouto vadou nemôže byť rovnaká, alebo takmer rovnaká ako hodnota takejto veci bez vady. Vzhľadom na uvedené má za to, že relevantným podkladom pre určenie výšky uplatneného nároku je posudok B.. D., ktorý zohľadňuje vplyv zistenej vady kúpenej veci na jej hodnotu. Z toho vyplýva, že výška primeranej zľavy z kúpnej ceny sa logicky odvíja od rozdielu kúpnej ceny predmetného pozemku a jeho hodnoty zistenej posudkom B.. D.. Takýmto spôsobom postupoval aj žalobca pri vyčíslení si uplatneného nároku.

30. Právny zástupca žalovanej právom záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na obsah vykonaného dokazovania majú za to, že návrh žalobcu je nedôvodný. Meritom sporu, je tvrdenie žalobcu, že pozemky mali skrytú vadu. Poukázal na ust. čl. 4 ods. 2 kúpnej zmluvy, kde žalobca v postavení kupujúceho vyhlásil, že pred uzavretím tejto zmluvy sa oboznámil so stavom nehnuteľnosti, jej stav mu je dobre známy a nehnuteľnosť v stave v akom stojí a leží kupuje do svojho výlučného vlastníctva, pričom majú za to, že takéto vyhlásenie žalobcu bez ohľadu na ďalšie v spise sa nachádzajúce dôkazy prezumuje fakt, že žalobca poznal stav kupovanej nehnuteľnosti. Žalobcovi bola odovzdaná kompletná projektová dokumentácia, ktorú na základe listinných dôkazov ako aj svedeckých výpovedí riadne prevzal a vstúpil do stavebného konania namiesto žalovanej. Žalobca taktiež od samého začiatku realizácie predaja predmetných nehnuteľností disponoval LV Č.. XXXX zo dňa 10.11.2009, čo preukazuje B.. E., konkrétne na strane 2 ods. 5.l., kde je uvedené, že zadávateľ teda žalobca predložil predmetný LV, z ktorého jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva, že okrem zastavaných plôch budú predmetom kúpy ostatné plochy, pričom v legende spôsobu využívania pozemku je pod kódom XXXXX uvedené: odkalisko, skládka odpadu, svahy, rokliny, výmole, skaly, štrk, kamenie a iné.. Nemôže preto obstáť tvrdenie žalobcu, že nepoznal stav nehnuteľnosti, ktorú kupuje. Čo sa týka samotných údajných vád predávaných nehnuteľností v tejto súvislosti poukázal na súdom vykonané znalecké dokazovanie, ktoré jednoznačne svedčí v prospech argumentov žalovanej. V konaní boli vypracované dva rozhodujúce a pre rozhodnutie súdu smerodatné posudky, a to jednak na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov znalca B.. G. a taktiež na posúdenie geologického prieskumu Q. G.. Prvý z uvádzaných stanovil všeobecnú hodnotu predmetných pozemkov v takmer totožnej výške, za aké boli tieto odpredané žalobcovi. Druhý zasa jednoznačne preukazuje, že zeminy a podzemná voda nie sú kontaminované. Z uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou vyplýva, že žalobca kupoval zastavané plochy a ostatné plochy a nie záhrady, ktoré by mali byť využiteľné na pestovanie zeleniny, alebo ovocia. Žalobca si v uzatvorenej kúpnej zmluve žiadnym spôsobom nevymienil konkrétne vlastnosti kupovanej nehnuteľnosti, nedeklaroval spôsob ich využitia, a preto aj z tohto dôvodu nemožno hovoriť o ním v konaní pertraktovaných faktických vadách. Čo sa týka súkromného znaleckého posudku žalobcu na stanovenie hodnoty sanačných prác, tento má hodnotu listinného dôkazu považuje ho za nadbytočný, keďže podľa znalca G. zeminy nie sú kontaminované a odstránenie odpadov ani sanácia územia nie sú potrebné. Čo sa týka posudku vypracovaného znalcom Ing. Petrovičom, kde bol zadávateľom žalobca, tento spochybňujú vzhľadom na jeho markantnú odlišnosť s posudkom, ktorého zadávateľom bol súd, ako aj vzhľadom na podrobné vyjadrenia znalca B.. G. z pojednávania konaného dňa 19.1.2018. Taktiež poukázali na skutočnosť, že z časového hľadiska dĺžky konania bol žalobcom predložený znalecký posudok súdom posudzovateľný iba ako listinný dôkaz, keďže žalobca až dodatočne dňa 15.5.2017

predložil posudok s príslušnou znaleckou doložkou. Žalovaná vzhľadom na všetky uvádzané skutkové tvrdenia a právne posúdenie s poukazom na vykonané dokazovanie navrhla, aby súd žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

31. Žalobca sa v konaní domáhal nároku na zľavu z dojednanej kúpnej ceny podľa § 597 z dôvodu, že žalovanou mu predané pozemky trpia skrytou vadou, na ktorú ho žalovaná neupozornila v zmysle svojej povinnosti podľa § 596 OZ, a to že podložie týchto pozemkov tvorí nelegálna skládka odpadu. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu nákladov vo výške 2.600,- eur podľa § 598 OZ, ktoré mu vznikli v súvislosti s vypracovaním posudku spol. GEOTIP, s.r.o.. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že žalobcovi pri predaji uviedla všetky podstatné skutočnosti ohľadne predávaných vecí, informovala ho o tom, že na pozemku je navážka, žalovaný poznal stav nehnuteľností, pričom kúpnu cenu, za ktorú nehnuteľnosti nadobudol, navrhol on sám. Skládka odpadu na pozemku nie je toxická, ani zdraviu škodlivá.

32. Podľa § 499 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy ( ďalej len „OZ“), kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady. Podľa § 500 ods. 1 OZ, ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností, nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád. Podľa § 501 OZ, ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ za jej vady, ibaže vec nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ výslovne vymienil. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Podľa § 596 OZ, ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť. Podľa § 597 ods. 1 OZ, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Podľa § 598 OZ, kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady. Podľa § 599 ods. 1 OZ, vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci. Podľa § 599 ods. 2 OZ, právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatniť na súde, len ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-87/znenie-20100701> platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 209 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( v texte aj „CSP“), súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Podľa § 209 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

33. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav.

34. Žalobca ako kupujúci na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.2.2011 nadobudol do vlastníctva od žalovanej ako predávajúcej nehnuteľnosti, pričom kúpna cena predmetných pozemkov bola stanovená dohodou zmluvných strán na sumu 120.000,- eur. Predávajúca v zmluve v bode III. ods. 4 vyhlásila a zaručila sa, že kupujúcemu nezatajila žiadne skutočnosti ohľadne stavu nehnuteľnosti, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na vôľu kupujúceho uzavrieť zmluvu (Kúpna zmluva čl. 6-9). Pri výkopových prácach za účelom osadenia inžinierskych sietí v mesiaci máj 2011 zistil žalobca, že pod pozemkami sa nachádzala nelegálna skládka odpadu stavebného a komunálneho charakteru, o ktorej nebol pred kúpou žalovanou informovaný. Po uvedenom zistení si dal žalobca vypracovať geologický prieskum podložia pozemkov v spoločnosti GEOTIP s.r.o. (za účelom zistenia hrúbky uložených odpadov, popísania typov odpadov, vyhodnotenia stupňa znečistenia životného prostredia a posúdenia vplyvov škodlivých látok na zdravie človeka), z ktorého vyplýva, že na prevažnej časti pozemku je hrúbka odpadov približne 3,2 m a na východnom okraji vykliňuje na 0,7 až 0,8m. Povrch odpadov sa nachádza v hĺbke 0,0 až 0,7m (v priemere 0,25m) a báza odpadov v 0,3 až 3,2 m. Odpady sú prekryté vrstvou jemnozrnnej zeminy. Zoznam identifikovaného odpadového materiálu tvorí prílohu prieskumu - príkladmo v zozname uvedené polystyrén, PVC fólie, obaly od sprejov, hygienické potreby, kefky, žiletky, blister z liekov, žiarovky, textílie, elektrokáble, pneumatiky, úlomky skla, batérie, konzervy, PET fľaše, obaly z plastu, obuv atď. V prílohe je uvedené, že hlavný objem odpadu tvoria všade odpadové zeminy a v malej miere stavebný odpad - zväčša úlomky tehál. Zo vzoriek odpadových zemín iba dva parametre, a to arzén vo vzorkách sond S-3 a S-4 a meď vo vzroke S-3 zaznamenali prekročenie úrovne kategórie B (hodnotenie stupňa kontaminácie podľa normatívov Pokynu Ministerstva životného prostredia a Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR z 15.12.1997 č. 1617/97-min., kde kritérium B predstavuje indikátor znečistenia, ktoré môže mať negatívny vplyv na zdravie človeka), ktoré prekročenia sú pomerne nízke. Posúdenie potenciálneho vplyvu škodlivých látok na zdravie človeka bolo vykonané porovnaním nameraných látok s referenčnými hodnotami SSL, ktoré boli prekročené len u 4 látok, a to len pri príjme cestou priamej ingescie (požitia). V prípade indeno-(1,2,3-cd) pyrénu bolo zaznamenané len mierne prekročenie v jednej sonde. U benzo(a)pyrénu a Dibenzo(a,h)antracénu (polycyklických aromatických uhľovodíkov) boli namerané hodnoty oproti SSL prekročené 2,2 až 4,4 krát, resp. 1,3 až 2,6 krát. Najnepriaznivejšie hodnoty pre expozičnú cestu priamou ingesciou boli zistené u arzénu, kde oproti SSL 0,4 mg/kg boli zistené hodnoty 45 až 69 mg/kg, t.j. 113 až 173 krát vyššie v porovnaní s SSL. Zo záverov prieskumu vyplýva, že jedinou expozičnou cestou, ktorá by mohla ovplyvniť zdravie človeka v prostredí s trvalým bývaním je ingescia zeminy (geologický prieskum spol. GEOTIP, s.r.o., čl. 11-40). Za uvedený geologický prieskum uhradil žalobca spoločnosti GEOTIP, s.r.o. sumu celkom 2.600,- eur (faktúra čl. 81, potvrdenie o úhrade zálohy čl. 82, potvrdenie o úhrade faktúry čl. 473). Správnosť záverov prieskumu bola neskôr v konaní potvrdená znaleckým posudkom A.. G.. Následne si žalobca listom zo dňa 6.8.2012 u žalovanej uplatil nárok zo zodpovednosti za vady v podobe žiadania zľavy z kúpnej ceny vo výške 100.000,- eur, s tým, že v prípade potreby riešenia veci súdnou cestou si bude uplatňovať i úroky z omeškania 9% ročne od doručenia výzvy až do zaplatenia (čl. 85-88). Podľa nesporného tvrdenia žalovaného boli nároky zo zodpovednosti za vady u žalovanej vytknuté dňa 21.8.2018, od ktorého dátumu si žalovaný uplatňoval úroky z omeškania. Žalovaná žalobcovi odpovedala, že si nie je vedomá žiadnych vád nehnuteľností a žiadna podstatná skutočnosť ohľadom nehnuteľností nebola žalobcovi zatajená.

35. Súd mal v konaní za jednoznačne preukázané, že pod prevádzanými pozemkami sa už v čase predaja nachádzala rozsiahla nelegálna skládka komunálneho a stavebného odpadu (čestné prehlásenia a výsluchy D. L., Š. L., geologický prieskum spol. GEOTIP, s.r.o., fotografie - čl. 136-146). Sporná bola otázka, či skládka stavebného, alebo komunálneho odpadu prestavuje vadu predanej veci, a či žalobca bol o skládke žalovanou pred kúpou informovaný, a aká výška zľavy zodpovedá povahe a rozsahu vady.

36. Pre právne posúdenie žalobcom uplatňovaného nároku tak bolo podstatné určiť, či prítomnosť nelegálnej skládky komunálneho odpadu v podloží prevádzaných pozemkov ( v hĺbke priemerne 0,25m pod povrchom), o ktorej kupujúci v čase prevodu nemal vedomosť, predstavuje vadu prevádzanej veci. Žalovaná v zmysle § 499 pri predaji pozemkov zodpovedala za to, že tieto pozemky majú v čase plnenia vlastnosti obvyklé, a že ich bude možné použiť podľa povahy a účelu zmluvy. Súd má za to, že pri kúpe pozemku kupujúci (i keď si nevymieni špecifické vlastnosti pozemku) očakáva, že

pozemok bude mať určité obvyklé vlastnosti, pričom pri pozemku v okolí rodinného domu je obvyklou a očakávateľnou vlastnosťou pozemku jeho všeobecná ekologická nezávadnosť a možnosť využiť ho na pestovanie zeleniny, či ovocia. Súd má za to, že prítomnosť skrytej rozsiahlej nelegálnej skládky komunálneho odpadu (nie skládky odpadu stavebného) pod pozemkom nie je obvyklou vlastnosťou pozemku, ktorú by bolo možné očakávať, a predstavuje vadu prevádzanej nehnuteľnosti a určitý stupeň ekologickej záťaže pozemku (či už objektívne relevantnej z hľadiska faktorov ochrany života a zdravia ľudí, v prípade, ak hodnoty škodlivých látok v postihnutej pôde presiahnu bezpečené limity stanovené normami alebo relevantnej subjektívne z hľadiska postojov a očakávaní konkrétneho kupujúceho). Význam a rozsah tejto vady (dôležitý pre určenie výšky nárokov zo zodpovednosti za vady) závisí jednak od rozsahu a individuálnej charakteristiky skládky (kde nelegálna skládka predstavuje vyššie ekologické riziká vzhľadom na jej neriadenosť a neexistujúcu kontrolu) a jednak od účelu, na ktorý sa má pozemok využívať. Prítomnosť skládky komunálneho odpadu potom nemusí predstavovať výrazný odklon od očakávaní kupujúceho od pozemku (vzhľadom na jeho vlastnosti) kupovaného na účely priemyselnej výstavby (iná povaha a účel zmluvy - aj keď aj tu pri určitých typoch priemyslu môže byť informácia o prítomnosti skládky komunálneho odpadu zásadná - napr. pri potravinárskej výrobe z dôvodu hygienických nárokov na podmienky výroby). Zásadnejší význam informovania o podstate a špecifickej charakteristike pozemku (odklonu od očakávaných charakteristík a možností využitia pozemku) je v prípade kúpy pozemku na účel bývania (napr. výstavba bytových jednotiek), a to obzvlášť v prípade bývania v rodinnom dome, kde kupujúci prirodzene očakáva možnosť využitia kupovaných pozemkov v okolí domu na účely založenia ovocnej či zeleninovej záhrady, detského ihriska (očakávané

- obvyklé vlastnosti pozemku), ktoré možnosti využitia budú v prípade pozemku na skládke komunálneho odpadu všeobecne obmedzené. Účel využitia môže kupujúci priamo formulovať (prípadne si i vymieniť určité vlastnosti pozemku), alebo tento môže vyplývať zo samotnej podstaty pozemkov, resp. povahy zmluvy, ako tomu bolo i v tomto prípade (pozemky v okolí novostavby rodinného domu - určeného na trvalé bývanie súkromných osôb v prostredí satelitnej obce). Žalovanou tvrdená skutočnosť, že pozemky boli pri predaji evidované v katastri nehnuteľností ako zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy, nemá z hľadiska hodnotenia vadnosti pozemkov právnu relevanciu, nakoľko na posúdenie očakávaní žalovaného je relevantný faktický stav pozemkov a nie podstata ich zápisu v katastri nehnuteľností, ktorá sa môže zmeniť. Súd má tiež za to, že uvedená vada pozemkov nebola zrejmá z katastra nehnuteľností (§ 500 ods. 1 , keď, ako súd bližšie odôvodňuje nižšie, z katastra nehnuteľností nebolo možné zistiť prítomnosť skládky komunálneho odpadu. Prítomnosť nelegálnej skládky komunálneho odpadu tak súd posúdil ako skrytú faktickú vadu predanej veci znižujúcu využiteľnosť prevádzaných pozemkov a podľa názoru súdu i budúcu predajnú cenu nehnuteľností a žalovaná bola povinná žalobcu na ňu vopred upozorniť. Zodpovednosť za túto skrytú vadu však žalovaná nesie aj v prípade, ak by sama o vade nevedela.

37. Súd súčasne považoval za preukázané, že žalovaná žalobcu neinformovala o skutočnosti, že pod prevádzanými pozemkami sa nachádza skládka komunálneho odpadu, keď sama sa v konaní vyjadrila, že “nevie nič o nejakom komunálnom odpade na pozemku a ani nič o nelegálnej skládke odpadu” (zápisnica čl. 116). V konaní sa bránila argumentáciou, že žalobcovi povedala, že na pozemku je “navážka”, ktorá však podľa nej “nemá žiadne následky a vplyv na životné prostredie”, pričom “nepovažuje prítomnosť stavebnej sute za vadu pozemku”. Povedala mu, že “tá navážka je stavebná suť” (zápisnica čl. 414). Žalovaná tak ani sama v konaní netvrdila, že by žalobcu informovala o skutočnosti, že pod pozemkami je skládka komunálneho odpadu. Informovanie žalobcu o tom, že na pozemku je “navážka”, prípadne “stavebná suť” (ktorú skutočnosť informovania žalovaná v konaní dokazovala prostredníctvom viacerých svedkov) považuje súd za nerozhodné z hľadiska posudzovania nároku žalobcu na zľavu z kúpnej ceny, keď v tomto prípade vadou predanej veci (pozemkov) je prítomnosť rozsiahlej nelegálnej skládky komunálneho odpadu pod povrchom pozemkov, nie prítomnosť navážky, či odpadu stavebného. Na prípadné zbavenie sa zodpovednosti predávajúceho totiž nepostačuje všeobecné upozornenie, ale je nevyhnutné, aby predávajúci upozornil kupujúceho na konkrétne vady predávanej veci, a to konkrétnou špecifikáciou týchto vád, v tomto prípade konkrétnym uvedením, že pod pozemkom sa nachádza skládka komunálneho odpadu. Žalovanú zodpovednosti za vady nezbavuje ani vyhlásenie žalobcu uvedené v čl. 4 ods. 2 kúpnej zmluvy, ktoré reflektuje iba poznanie stavu pozemku kupujúcim z vizuálneho hľadiska, pričom v danom prípade išlo o skrytú vadu pozemkov, keďže predmetná skládka na pozemku bola zavezená zeminou (cca 25 cm pod povrchom), a bežným vzhliadnutím pozemku nebolo možné zistiť jej existenciu (fotografie z ohliadky predmetu kúpy čl. 131,132), čo dokladuje i skutočnosť, že ani znalkyňa Ing. Szabová pri ohliadke nehnuteľnosti prítomnosť skládky nezistila (fotografie čl. 260). Vzhľadom na skutočnosť, že zodpovednosť za vady je koncipovaná

na princípe zodpovednosti objektívnej, nebolo tiež pre posúdenie nároku žalobcu podstatné, či žalovaná o existencii uvedenej skládky komunálneho odpadu vedela, alebo nie. S poukazom na vykonané dokazovanie má však súd za to, že žalovaná o prítomnosti skládky komunálneho odpadu vedela. Uvedené preukazuje viacero vykonaných dôkazov, a to tak vyhlásenie bývalého vlastníka nehnuteľností D. L.K., od ktorého nehnuteľnosti nadobudla (kúpna zmluva zo dňa 6.5.2005 čl. 45-47), a ktorý výslovne uviedol, že “žalovaná nepochybne vedela o tom, že na týchto pozemkoch bola v minulosti skládka komunálneho odpadu”, ako aj že “skládka nebola odstránená, ale len zakrytá plytkou vrstvou navozenej zeminy” (vyhlásenie zo dňa 25.5.2012 čl. 41), obdobne formulované vyhlásenie Š. L. zo dňa 25.5.2012, bývalého starostu obce (čl. 42). Taktiež vlastník susedného pozemku Ing. Radoslav Pavelka (vyhlásenie zo dňa 3.5.2013 čl. 189) uviedol vo vyhlásení, že “žalovanú opakovane videl prítomnú na jej pozemku pri hĺbení jám pre základy domu a pre osádzanie pilót, a teda musela vidieť, aké podložie má daný pozemok, že sú tam celé vrstvy komunálneho stavebného a iného odpadu. Videl ju prítomnú na parcelách v čase, keď stavebné výkopy zreteľne odkryli vrstvy odpadkov…a je presvedčený, že nepochybne vedela o tom, že na pozemkoch bola v minulosti skládka komunálneho odpadu, a že nebola odstránená”. Obdobne svedok B.. G. T. (statik projektu rodinného domu žalovanej) pri jeho výsluchu cestou dožiadaného súdu uviedol, že “na predmetný pozemok sa bol osobne s architektom pozrieť, kde zistili, že je to navážka - rumovisko, kde dedinčania znášali odpad”, a preto “ako statik dal podmienku, že táto stavba musí byť umiestnená na šachtových pilieroch. Na mieste zistili mocnosť týchto navážok až do výšky 4m.”

38. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za preukázané, že žalobca pred prevodom nehnuteľnosti o prítomnosti skládky komunálneho odpadu nemal vedomosť. Súd vychádza z už uvedenej skutočnosti, že sama žalovaná žalobcu o skládke komunálneho odpadu neinformovala. O prítomnosti skládky komunálneho odpadu pod prevádzanými pozemkami nemali vedomosť ani pracovníci realitnej kancelárie, ktorá predaj nehnuteľností sprostredkúvala (vyhlásenie čl. 43) a prítomnosť skládky komunálneho odpadu nevyplývala ani z inzercie predmetných nehnuteľností zo dňa 23.12.2010 (čl. 44). Obdobne neinforovanie o prítomnosti skládky komunálneho odpadu potvrdil vo vyhlásení i B.. K.. M. Š. (architekt oslovený žalobcom, prítomný v procese uzatvárania zmluvy - vyhlásenie čl. 114), ktorý sa sám dozvedel o danej skládke až od žalobcu po začatí stavebných prác po kúpe nehnuteľností. Nevedomosť žalobcu o prítomnosti skládky potvrdzuje aj jeho samotné konanie pred uzatvorením kúpnej zmluvy, keď si na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností dal vypracovať znalecký posudok u znalkyne Ing. arch. Szabovej, ktorá nemala pri vypracúvaní posudku informáciu o skládke na predmetných nehnuteľnostiach, pričom ak by vedela o skládke “je možné, že by mala vplyv na cenu nehnuteľností” (výsluch - zápisnica čl. 151). Je nelogické, aby si žalobca, ak by o skládke komunálneho odpadu vedel, ako záujemca o kúpu nehnuteľností, dával vypracovať znalecký posudok bez informovania znalkyne o tejto skutočnosti. Nevedomosť žalobcu o prítomnosti skládky má súd tiež preukázanú z jeho následného konania po zistení prítomnosti odpadov v pôde, pri výkopových prácach pre inžinierske siete, keď ako prvé dal uskutočniť geologický prieskum na zistenie povahy znečistenia, a to ešte predtým, ako uplatňoval voči žalovanej akékoľvek nároky, a teda je zrejmá jeho snaha zistiť skutočný stav kúpených nehnuteľností, ktorý v čase kúpy zjavne nepoznal. Vo vzťahu k argumentácii žalovanej, že žalobca bol informovaný o podstate pozemkov, keď mu bol predložený LV zo dňa 10.11.2009 (výpis z LV č. XXXX D.re k.ú. E. U. H. Q. N. XX.XX.XXXX Č.. XXX), na ktorom bol pri ostatných plochách uvedený kód spôsobu využívania pozemku XXXXX E. vysvetlivkou “iné pozemky (odkalisko, skládka odpadu, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím a kamením, ochranné hrádze, bermy, slatiny a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok - krovie, skaly, štrk, kamenie a iné)” súd uvádza, že jednak žalobca ani z tohto výpisu z LV nemohol mať vedomosť o konkrétnom charaktere pozemku, keďže vo vysvetlivke je veľké množstvo druhov pozemkov, o ktoré sa môže jednať (pričom ani pri pojme skládka odpadu nie je bližšia chrakteristika, pričom je zásadný rozdiel, ak je pod pozemkom skládka stavebného, alebo komunálneho odpadu) a taktiež v čase kúpy nehnuteľností už aktuálny LV zo dňa 27.1.2011 (z ktorého vychádzala i znalkyňa B.. K.. E.-Č..XXX) uvádzal kód využitia ostatných plôch 37 (pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok), teda už vôbec neobsahoval položku “skládky odpadu”, a teda žalobca vzhľadom na v čase kúpy aktuálny LV nemohol ani predpokladať prítomnosť akejkoľvek skládky. K zmene popisu spôsobu využitia pozemkov na LV došlo na základe usmernenia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. P-7810/2009 zo dňa 27.11.2009 (čl. 417, 441-442). Vzhľadom na uvedené mal súd za preukázané, že žalobca v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy o prítomnosti skládky komunálneho odpadu informovaný nebol.

39. K argumentu žalovanej, že sa na ňu zodpovednosť za vady predaných pozemkov nevzťahuje, nakoľko nehnuteľnosti boli v kúpnej zmluve prevedené ako “stoja a ležia” súd poukazuje na skutočnosť, že uvedené ustanovenie je možné aplikovať len v prípade prevodu vecí určených súhrnne, k čomu v danom prípade nedošlo, keď kúpnou zmluvou boli prevádzané individuálne určené nehnuteľnosti, ktorý právny záver podporuje i ustálená judikatúra, a to napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32 Cdo 5430/2007 zo dňa 5.3.2009, ktorý v rozhodnutí uviedol, že “podľa správneho záveru odvolacieho súdu totiž o prípad podľa § 501 nešlo, nakoľko predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi neboli veci určené súhrnne, ale individuálne označené v prílohe č. 1 zmluvy“. Obdobne možnosť aplikácie uvedeného ustanovenia iba na veci určené súhrnne vyplýva i z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 48/2012 zo dňa 28.3.2012, ktorý uviedol že „Zjavným účelom citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka je regulácia zodpovednosti za vady prenechanej veci vo vzťahu medzi zmluvnými stranami, na čo poukázal i krajský súd v odôvodnení svojho napadnutého rozsudku. Vyplýva to zo systematického zaradenia ustanovenia v Občianskom zákonníku. Zásadné vylúčenie zodpovednosti scudziteľa za vady veci, ktorá je prenechaná tak, ako stojí a leží (výnimka z tejto zásady plynúca z citovaného ustanovenia nie je pre posudzovaný prípad rozhodná), je však dôsledkom právom aprobovaného zámeru jednej zmluvnej strany prenechať druhej zmluvnej strane veci určené súhrnom (per aversionem). Znamená to, že nadobúdateľ preberá všetky veci ako celok bez ohľadu na ich kvantitu a kvalitu a bez ohľadu na to, či ide o veci určené individuálne alebo druhovo. “, a k účelu tohto inštitútu, že „Predmetné ustanovenie spravodlivo rozdeľuje riziko plynúce z jeho využitia na účastníkov záväzkovo-právneho vzťahu. Na jednej strane síce nadobúdateľ súhrnu vecí zásadne nemôže uplatňovať voči scudziteľovi nároky plynúce zo zodpovednosti za vady, na druhej strane sa však aj scudziteľ vystavuje riziku, že v súhrne vecí prenechávaných ako stoja a ležia sa bude nachádzať aj vec, ktorú prenechať nemá v úmysle. Iba takýto výklad zaisťuje spravodlivú rovnováhu účastníkov právnych vzťahov, ktorá bezpochyby musí byť rešpektovaná aj vo sfére súkromného záväzkového práva vyznačujúceho sa výrazným prvkom zmluvnej voľnosti. Práve spravodlivá rovnováha predstavuje najdôležitejší determinant ústavnej konformity výkladu § 501 Občianskeho zákonníka. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> Napriek týmto rizikám je zmluva využívajúca § 501 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> legálnym právnym úkonom spôsobilým vyvolávať právne následky.“ Obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 1741/98, na ktoré v žalobe poukázal žalobca, podľa ktorého ”Citované ustanovenie predstavuje osobitnú úpravu zmluvnej zodpovednosti za vady k veciam, které sú v zmluve vymedzené úhrnne <http:// www.lexforum.cz/katsrchreader.php?co=%22uhr%2a%22andimgname=4andsoubor=1464>, teda bez rozlíšenia vecí určených individuálne či druhovo a bez ohľadu na ich akosť, množstvo, váhu, a pod. Pretože bol predmet budúcej kúpy a predaja stanovený výslovným uvedením dvoch individuálne určených nehnuteľností - domu a pozemku, je dopad ustanovenia § 501 obč. zák. na zodpovednosť za vady vylúčený.” Na základe uvedeného použitie formulácie prenechania nehnuteľností “ako stoja a ležia” nevyvoláva v tomto prípade účinky vylúčenia práv nadobúdateľa z vadného plnenia.

40. Súd tak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sporové strany uzatvorili dňa 18.2.2011 kúpnu zmluvu v zmysle § 588 OZ, pričom prevádzané pozemky trpeli v čase predaja skrytou vadou v podobe prítomnosti nelegálnej skládky komunálneho odpadu, ktorá vada vyšla najavo až po uzatvorení kúpnej zmluvy, a za ktorú vadu žalovaná ako predávajúca zodpovedá. Dodatočne tak vyšla najavo vada, na ktorú žalovaná ako predávajúca žalobcu ako kupujúceho neupozornila a kupujúci má právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady. Nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny predanej veci pritom nestojí na skutočnosti, či existujúca skládka komunálneho odpadu na predmetnom pozemku spôsobuje väčšie či menšie dopady na zdravotný stav. Zákonnou podmienkou na uplatnenie a následné priznanie nároku je samotná existencia vady predanej veci, ktorú má súd za danú. Žalobca si u žalovanej v zákonnej lehote svoj nárok zo zodpovednosti za vadu predanej veci uplatnil, pričom od žalovanej požadoval zľavu z kúpnej ceny 82.000,- eur. Pri určovaní výšky zľavy, ktorá by zodpovedala povahe a rozsahu vady vychádzal súd z porovnania všeobecnej hodnoty prevádzaných pozemkov určenej v znaleckom posudku vypracovanom znalcom B.. D.Č., t.j. 37.200,- eur a kúpnej ceny, za ktorú boli pozemky reálne prevedené, t.j. 120.000,- eur (ktorá cena zároveň zodpovedala všeobecnej hodnote pozemkov v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy určenej znaleckým posudkom B.. E.), pričom posudok znalca B.. D. hodnotil ako súkromný znalecký posudok, keď v priebehu konania boli naplnené všetky náležitosti, ktoré má súkromný znalecký posudok spĺňať (čl. 401 doplnenie vyhlásenia znalca v zmysle § 209 . K námietkam žalovanej k posudku znalca B.. D. súd poznamenáva, že má za to, že tieto námietky ohľadne aplikácie konkrétneho koeficientu redukujúcich faktorov boli znalcom dostatočne presvedčivo vysvetlené na pojednávaní dňa 19.1.2018, kde uviedol,

že “pre neho je zásadná vec, že tam bolo dva metre a viac metra skládky, čo bolo zrejmé aj z geologického prieskumu, pričom išlo o neriadenú skládku, čo ho viedlo k použitiu koeficientu 0,4”, s tým, že “vybral koeficient redukujúcich faktorov číslo 2, nakoľko tento spomína odpady a ich uskladnenie”. V konaní bol čo do určenia všeobecnej hodnoty prevádzaných pozemkov vyhotovený i posudok znalca Ing. Miklánka, avšak súd má za to, že tento posudok nie je možné použiť na účely určenia výšky primeranej zľavy z titulu vady pozemkov spočívajúcej v prítomnosti skládky komunálneho odpadu pod pozemkom predávaným na účely bývania, keď znalec sám uviedol, že prítomnosť skládky zohľadnil v posudku pri určení hodnoty len zo stavebného hľadiska, nakoľko nie je oprávnený skúmať ekologickú podstatu veci (prihliadal na “sťažené základové pomery pri výstavbe a potrebu ďalšieho prekrytia zeminou, ekologické zaťaženie tam nevidel”, nakoľko by ho najprv musel v záväznom stanovisku zhodnotiť Úrad verejného zdravotníctva - zo zápisnice zo dňa 19.1.2018). Uvedený znalec tak vyčíslil hodnotu pozemkov na sumu 119.000,- eur, a teda obdobne ako znalkyňa B.. E., ktorá však prítomnosť skládky komunálneho odpadu nezohľadňovala vôbec. Vo všeobecnosti možno povedať, že pojem “hodnota veci” vyjadruje úroveň žiadanosti veci, (z ekonomického hľadiska je hodnota, resp. cena tvorená práve dopytom vo vzťahu k ponuke istého tovaru), pričom je zrejmé, že v prípade ponuky dvoch vecí, kde u jednej sa vyskytuje vada a u druhej nie, bude väčší záujem o vec (a teda i vyššia cena veci) bez akejkoľvej vady. Pri stotožnení sa s riešením zvoleným znalcom B.. G. by súd musel logicky uzavrieť, že vo všeobecnosti je hodnota pozemku rovnaká v prípade, ak sa pod ním nachádza stavebný odpad, či iné nestabilné podložie (napr. piesčitá pôda) ako v prípade, ak sa pod pozemkom nachádza rozsiahla skládka komunálneho odpadu. Tu však súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že napriek tomu, že všetky typy týchto nestabilných podloží si vyžadujú vyššie náklady pri zakladaní stavby, prítomnosť skládky komunálneho odpadu, okrem subjektívnych výhrad prezentovaných v tomto prípade žalobcom (nepríjemný pocit a obavy bývať nad skládkou), v tomto prípade i reálne objektívne obmedzuje možnosť využitia pozemku, napríklad na účely pestovania ovocia a zeleniny (viď závery znaleckého posudku A.. G.). Súd tak má za to, že znalec B.. G. pri vyhotovovaní posudku nevychádzal riadne z jemu zadanej úlohy, keď uvedené skutočnosti (zmenšenej využiteľnosti pozemkov) v posudku riadne nezohľadnil, resp. zohľadnil len z hľadiska stavebného, naproti posudku znalca B.. D., ktorý vo svojom posudku špecificky zohľadnil prítomnosť skládky komunálneho odpadu. Ako už súd uviedol, zo samotnej logiky veci vyplýva, že pozemok s vadou bude mať nižšiu hodnotu, ako pozemok bez akýchkoľvek vád, a preto i samotná skutočnosť, že znalec B.. G. určil hodnotu pozemkov na sumu v podstate sa rovnajúcu sume určenej znaleckým posudkom Ing. E., ktorá hodnotu pozemkov určila bez vedomosti o prítomnosti skládky komunálneho odpadu, potvrdzuje, že znalec B.. G. uvedené špecifikum predmetných pozemkov pri určovaní ich hodnoty dostatočne nezohľadnil, čo obmedzuje možnosť využitia jeho posudku v tomto konaní. Súd poukazuje na to, že v rámci procesu hodnotenia dôkazov sa riadil princípmi hodnotenia znaleckých posudkov a nehodnotil samotné odborné závery jednotlivých znaleckých posudkov z hľadiska ich správnosti, ale zameral sa na úplnosť posudkov vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie záverov znalcov, a súlad posudkov s ostatnými vykonanými dôkazmi (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 9.2.2011, sp. zn. 22 Cdo 1561/2010). Z uvedeného dôvodu sa nezameriaval podrobne na hodnotenie použitia konkrétnych koeficientov (namietaných oboma zo strán u jednotlivých znaleckých posudkov) každým zo znalcov, keď výber konkrétneho koeficientu pri oceňovaní nehnuteľností je vecou konkrétneho znalca, ako odbornej spôsobilej osoby. Pri konkurencii uvedených dvoch znaleckých posudkov predložených v konaní, sa súd z vyššie uvedených dôvodov priklonil k určeniu hodnoty predmetných pozemkov znaleckým posudkom, ktorý špecificky zohľadňuje existenciu vady pozemkov v podobe prítomnosti nelegálnej skládky komunálneho odpadu. Vzhľadom na uvedené súd žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi požadovanú zľavu z kúpnej ceny predmetných pozemkov vo výške 82.000,- eur, vychádzajúc z toho, že hodnota pozemkov v čase ich predaja sa pohybovala na úrovni cca 38.000,- eur (37.200,- eur určených B.. D.), pričom žalobca (bez vedomosti o prítomnosti vady pozemkov) žalovanej za pozemky zaplatil 120.000,- eur, a teda o 82.000,- eur viac ako bola ich reálna hodnota, vzhľadom na prítomnú vadu, ktorú zľavu považuje súd vzhľadom na povahu a rozsah tejto vady za primeranú. Skutočnosť, že uvedená zľava nie je neprimerane vysoká, súdu potvrdzuje i žalobcom predložený súkromný znalecký posudok STU v Bratislave č. 20/2017 zo dňa 28.7.2017 oceňujúci teoretickú hodnotu sanačných prác na pozemkoch, ktoré by boli potrebné za účelom úplného odstránenia vady, na sumu 437.368,42 eur.

41. Okrem nároku na primeranú zľavu priznal súd žalobcovi i ním uplatňovaný nárok na náhradu nákladov vzniknutých v súvislosti s uplatnením práva zo zopovednosti za vady (§598 vo výške 2.600,- eur v podobe ceny preukázateľne uhradenej za vyhotovenie geologického prieskumu spoločnosti GEOTIP, s.r.o., ktorý žalobca zhotovoval za účelom zistenia rozsahu a charakteru vady pozemkov a

jeho vyhotovenie bolo nevyhnutné a účelné pre uplatnenie jeho práv zo zodpovednosti za vady voči žalovanej.

42. Pretože sa žalovaná s peňažným plnením dostala do omeškania, súd jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi i úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 84.600,- eur od 23.8.2012 do zaplatenia, keď podľa nesporného tvrdenia žalobcu v žalobe k uplatneniu nárokov zo zodpovednosti za vady voči žalovanej došlo dňa 21.8.2012, dňom kedy mala žalovaná žalobcovi plniť bol tak deň nasledujúci, a teda do omeškania s plnením sa dostala dňa 23.8.2012. Výšku úroku z omeškania určuje nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania v znení účinnom ku dňu omeškania, je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca má tak nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75% (t. j. 8% + 0,75%), nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 23.8.2012 bola 0,75%. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania súd žalobu zamietol (výrok II. rozhodnutia). Vzhľadom na výšku žalobcovi priznanej sumy určil súd lehotu na plnenie v zmysle § 232 ods. 3 v predĺženom trvaní 30 dní od právoplatnosti rozsudku, za účelom poskytnutia priestoru žalovanej na zabezpečenie úhrady priznanej sumy.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2) Podľa § 258 ods. 1 Civilného sporového poriadku svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2) Podľa Čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

44. O nároku na náhradu trov konania strán súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi, ktorý bol vo veci plne úspešný (resp. neúspešný len v nepatrnej časti príslušenstva pohľadávky) priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.). O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.

45. Vo výroku IV. rozsudku uložil súd tiež žalovanej ako v konaní plne neúspešnej strane v zmysle ustanovenia § 259 v spojení s § 255 ods. 1 s použitím článku 4 Civilného sporového poriadku povinnosť nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 100%, ktoré trovy štátu vznikli vyplatením znalečného v konaní ustanoveným znalcom sčasti z rozpočtových prostriedkov súdu (uznesenia o priznaní znalečného čl. 322 a 373). O výške náhrady trov konania štátu rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Tmava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) . Odvolanie podané žalobcom, či jeho právnym zástupcom by však nebolo právne účinné, nakoľko sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice súdu po vyhlásení rozhodnutia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolatel domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutoMovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a doplňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.).