Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-68-2015.pdf
PDF · 98.61 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/68/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: Mesto Trnava, so sídlom Hlavná 1, Trnava, IČO: 00 313 114, proti žalovanému: AX Merlin, s.r.o., so sídlom Dlhé Lúky 4, Hrnčiarovce nad Parnou, IČO: 36 533 033, právne zastúpený: JUDr. Ianko Troiak, advokát so sídlom Dukelských hrdinov 34, Zvolen, o zaplatenie sumy 56.429,66 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
III. Súd n e p r i z n á v a štátu právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 02.12.2014, doručenou súdu dňa 03.12.2014, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 56.429,66 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Zo žaloby vyplýva, že na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Trnava č. 303/2008 zo dňa 22.04.2008 bola medzi žalobcom a žalovaným dňa 11.09.2008 uzatvorená Zmluva o družení. Predmetom zmluvy bolo združenie zmluvných strán, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie účelu - realizácie stavby „Predĺženie miestnej komunikácie L. do IBV P. pole Z.“. Žalovaný bol zaviazaný vybudovať predmetnú stavbu v súlade so stavebným povolením a schválenou projektovou dokumentáciou IBV P. pole - II. etapa, Z., SO -MK L. B. spracovanou projektantom C.. X. v auguste 2008. Žalovaný sa zároveň zaviazal odovzdať skolaudovanú stavbu do majetku žalobcu na základe osobitnej kúpnej zmluvy za kúpnu cenu 0,33 eura. V zmysle čl. VIII Zmluvy o združení sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute vo výške 56.429,66 eur (1.700.000 Sk) pre prípad porušenia povinnosti spoločnosti žalovaného vyplývajúcich z predmetnej zmluvy, najmä pre prípad, že žalovaný nevybuduje stavbu v súlade so stavebným povolením a schválenou projektovou dokumentáciou. V zmysle čl. VIII ods. 2 zmluvy je žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu bezodkladne po výzve žalobcu na jej zaplatenie. Stavba bola povolená rozhodnutím mesta Z. zn. OŠP-XXXX/ XXXX-XXXXX/XXXX/Kch zo dňa 19.08.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.09.2005. Podľa tohto stavebného povolenia malo byť vybudované predĺženie existujúcej komunikácie na Q. a v rámci podmienok realizácie stavby bola žalovanému ako stavebníkovi uložená povinnosť ku kolaudácii stavebného objektu SO 01 - Pozemné komunikácie ukončiť aj časť pokračovania ulice L. Stavba mala byť dokončená najneskôr do 3 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia, t.j. do 22.09.2008. Užívanie časti stavby stavebného objektu SO 01 - Pozemné komunikácie bolo povolené rozhodnutím mesta Z. zo dňa 17.09.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.09.2008. Stavebný objekt - časť miestnej komunikácie J. B. nebol súčasťou tohto rozhodnutia. V podmienkach kolaudačného rozhodnutia bol stavebník - žalovaný, zaviazaný požiadať o vydanie kolaudačného rozhodnutia na tento úsek komunikácie a žalovaný sa zaviazal dobudovaním predmetnej časti miestnej
komunikácie J.. Na základe skutočnosti, že stavba nebola žalovaným vybudovaná, uplatnil si žalobca zmluvnú pokutu dohodnutú v článku VIII zmluvy o združení prvou výzvou dňa 04.05.2012, ktorá bola žalovanému doručená dňa 17.05.2012. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok, uplatnil žalobca nárok na zmluvnú pokutu opätovne druhou výzvou zo dňa 09.01.2014, doručenou žalovanému dňa 29.01.2014. Žalovaný však svoj záväzok nesplnil.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že problémy v súvislosti s dokončením predmetnej cestnej komunikácie (keďže čiastočné práce na nej boli vykonané) vznikli na strane dodávateľa stavby a bývalého konateľa žalovaného, ktorý pravdepodobne neodborným konaním spôsobil, že žalovaný síce v plnej výške uhradil dodávateľovi stavby vybudovanie predmetnej komunikácie, avšak tento ju nedokončil. V dôsledku toho došlo k civilným aj trestným konaniam. Navyše vzhľadom na časovú súslednosť relevantných skutočností, ako ich uvádza sám žalobca, má žalovaný za to, že právo žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty je premlčané a teda namieta premlčanie takéhoto práva.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým so zmluvou o združení zo dňa 11.09.2008, uznesením mestského zastupiteľstva mesta Trnava č. 303/2008 zo dňa 22.04.2008, stavebným povolením mesta Trnava zn. OŠP-XXXX/XXXX-XXXXX/XXXX/Kch zo dňa 19.08.2005, kolaudačným rozhodnutím č. OsaŽP/XXXXX-XXXXX/XX/Kch zo dňa 17.09.2008, ako aj s obsahom celého spisového materiálu, a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Žalobca v konaní uviedol, že žalovaný bol na zaplatenie zmluvnej pokuty vyzvaný výzvou zo dňa 04.05.2012, ktorá mu bola doručená dňa 17.05.2012, a keďže všeobecná premlčacia doba je 4-ročná, návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol doručený súdu dňa 03.12.2014 bol podaný v rámci premlčacej doby. Pokiaľ žalovaný na základe výziev nenamietal, že kedy sa malo začať s plnením zmluvnej pokuty, malo sa začať na základe výzvy, ktorá mu bola doručená 17.05.2012.
5. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že zo samotnej žaloby nie je jednoznačne preukázané, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením záväzku, t.j. kedy vzniklo právo žalobcovi uplatniť si voči žalovanému zmluvnú pokutu a či vôbec vzniklo toto právo. Síce v žalobe je uvedené, že celá stavba mala byť ukončená do 3 rokov od vydania stavebného povolenia, resp. od nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia, t.j. do 22.09.2008, avšak práve zmluva o združení, na základe ktorej si zmluvnú pokutu žalobca uplatňuje, bola podpísaná medzi žalobcom a žalovaným 11 dní pred týmto termínom, t.j. 11.09.2008. Za tak krátky čas by teda nebolo možné reálne vybudovať toto dielo. Okrem toho zmluva o združení neobsahuje žiadny konkrétny termín, dokedy žalovaný musí dielo vykonať, a následne uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu, ktorou by do vlastníctva žalobcu dielo previedol. Je v nej uvedené, že sa zaväzuje dielo vykonať v zmysle projektovej dokumentácie a stavebného povolenia. Ak by sme pripustili skutočnosť, že dielo by malo byť vykonané do 22.09.2008, právo na uplatnenie zmluvnej pokuty vzniklo žalobcovi v ďalší deň po tomto termíne, a preto bola vznesená námietka premlčania uplatneného nároku, ktorá lehota je podľa zákona trojročná a uplynula dňa 23.09.2011. Pokiaľ by sa vychádzalo zo skutočnosti, že termín 22.09.2008 pri uzatváraní zmluvy o združení medzi zmluvnými stranami nebol dohodnutý, resp. zmluva o združení nekonkretizovala s prihliadnutím na jej čas uzatvorenia, termín odovzdania diela, potom sa žalovaný ešte vôbec nedostal do omeškania, nakoľko žalobca nebol vyzvaný na odovzdanie tohto diela, a teda nárok uplatnený v tomto konaní je predčasný. Taktiež žalovaný preukázal žalobcovi, že si zhotovenie diela riadne objednal, za jeho zhotovenie aj zaplatil, avšak toto dielo mu dodané nebolo. Podľa zmluva o dielo s dodávateľom, ktorý mal dielo vybudovať, mal žalovaný zaplatiť za realizáciu tohto diela 1.705.000 Sk, a on na základe obdržaných faktúr zhotoviteľovi zaplatil 1.704.000 Sk, ale dielo dokončené nebolo a nebolo mu odovzdané. V zmysle § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník zmluvnú pokutu povinný zaplatiť ak porušenie povinnosti nezavinil. Žalovaný žalobcovi preukázal, že dielo nemohol odovzdať podľa zmluvy o združení z dôvodov na strane tretieho subjektu, a teda nie vinou žalovaného.
6. Zo zmluvy o združení zo dňa 11.09.2008 vyplýva, že žalobca a žalovaný sa ako účastníci združenia dohodli na tom, že sa v zmysle uznesenia mestského zastupiteľstva mesta Trnava č. 303/2008 zo dňa 22.04.2008 združujú, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dohodnutého účelu, ktorým je realizácia stavby „Predĺženie miestnej komunikácie J. B. do C. P. pole Z.“ (čl. II bod 1). V zmysle čl. III bod 1 zmluvy sa žalovaný zaväzuje vybudovať stavbu „Predĺženie miestnej komunikácie J. B. do IBV P. pole Z.“ v súlade so stavebným povolením a schválenou projektovou dokumentáciou IBV P. pole - II. etapa, Z., SO -MK L. B. spracovanou projektantom C.. X. v auguste 2008 a súčasne sa žalovaný zaväzuje stavbu
„Predĺženie miestnej komunikácie J. B. do IBV P. pole Z.“ po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia odovzdať do majetku mesta Z. na základe osobitnej kúpnej zmluvy podľa článku IV tejto zmluvy. V zmysle čl. IV. Bod 1 zmluvy sa žalovaný zaväzuje v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia stavby „Predĺženie miestnej komunikácie J. B. do IBV P. pole Trnava“ oznámiť žalobcovi, že stavba je skolaudovaná, predložiť porealizačné zameranie stavby a vyzvať žalobcu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. V zmysle čl. VIII bod 1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute vo výške 56.429,66 eur (1.700.000 Sk) pre prípad porušenia povinnosti spoločnosti žalovaného vyplývajúcich z predmetnej zmluvy, najmä pre prípad, že žalovaný nevybuduje stavbu v súlade so stavebným povolením a schválenou projektovou dokumentáciou IBV P. pole - II. etapa, Z., SO
- MK L. B. spracovanou projektantom C.. X. v auguste 2008. V zmysle čl. VIII ods. 2 zmluvy je žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu bezodkladne po výzve žalobcu na jej zaplatenie.
7. Podľa ustanovenia § 261 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
8. Podľa ustanovenia § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
9. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
10. Podľa ustanovenia § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
11. Podľa ustanovenia § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava.
12. Podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami vznikol záväzkovo- právny vzťah na základe zmluvy o združení zo dňa 11.09.2008, uzatvorenej podľa § 829 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej sa žalobca a žalovaný ako účastníci združenia dohodli na tom, že sa v zmysle uznesenia mestského zastupiteľstva mesta Trnava združujú, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie realizácie líniovej stavby „Predĺženie miestnej komunikácie L.. V čl. VIII bod 1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute vo výške 56.429,66 eur (1.700.000 Sk) pre prípad porušenia povinnosti spoločnosti žalovaného vyplývajúcich z predmetnej zmluvy, najmä pre prípad, že žalovaný nevybuduje stavbu v súlade so stavebným povolením a schválenou projektovou dokumentáciou. Podľa tohto stavebného povolenia bola žalovanému ako stavebníkovi uložená povinnosť ku kolaudácii stavebného objektu SO 01 - Pozemné komunikácie ukončiť aj časť pokračovania ulice L. pričom táto stavba mala byť dokončená najneskôr do 3 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia, t.j. do 22.09.2008. Predmetné rozhodnutie mesta Z. nadobudlo právoplatnosť dňa 22.09.2005. Medzi stranami pritom nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o združení, na základe ktorej mal žalovaný vybudovať líniovú stavbu a že predmetná stavba mala byť dokončená do 3 rokov od právoplatnosti vydaného stavebného povolenia (t.j. do 22.09.2008) a že sa pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného dohodli na zmluvnej pokute vo výške 56.429,66 eur (1.700.000 Sk). Medzi stranami nebolo tiež sporné, že žalovaný predmetnú líniovú stavbu v stanovenej lehote nedokončil a že žalobca ho vyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty prvou výzvou dňa 04.05.2012, doručenou žalovanému dňa 17.05.2012, a druhou výzvou zo dňa 09.01.2014, doručenou žalovanému dňa 29.01.2014.
14. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť
súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže ale nemusí uplatniť. Námietka premlčania je svojou podstatou jednostranný, výslovný a adresovaný právny úkon povinnej osoby (dlžníka), ktorým je premlčanie uplatnené. Je to námietka proti uplatnenému právu. Námietku premlčania je možné vzniesť (uplatniť) len v priebehu konania pred súdom alebo iným príslušným orgánom, predmetom ktorého je právo, ktorého sa premlčanie týka. Akékoľvek vznesenie námietky premlčania mimosúdnou cestou zákon neakceptuje. Na premlčanie súd prihliada len na námietku premlčania. Vznesením námietky premlčania právo oprávnenej osoby nezaniká, iba sa premlčuje. Zaniká však nárok oprávnenej osoby na predmet plnenia, t.j. jeho súdna vymáhateľnosť.
15. Zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia povinnosti, ktorej splnenie vyplýva zo zabezpečovanej zmluvy. Zmluvnú pokutu možno dohovoriť na zabezpečenie majetkového alebo iného záujmu veriteľa. Pri záväzku na zaplatenie zmluvnej pokuty ide o akcesorický záväzok, ktorý predpokladá existenciu hlavného záväzku a sledujúceho jeho osud.
16. Žalobca je v zmysle § 261 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka subjektom verejného práva, pričom predmet zmluvy o združení - výstavba líniovej stavby nepochybne spadá pod kategóriu služieb verejnosti. Žalovaný je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 písm. b), nakoľko podniká na základe živnostenského oprávnenia a jej vzťah so žalobcom vznikol na základe jej podnikateľskej činnosti. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je akcesorickým záväzkom sledujúcim osud hlavného záväzku. Vzhľadom na to, že medzi stranami sporu vznikol obchodnoprávny vzťah podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, aj na plynutie a trvanie premlčacej doby na zaplatenie zmluvnej pokuty ako akcesorického záväzku (s poukazom na § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka) sa aplikuje právny režim Obchodného zákonníka, ktorý v ustanovení § 397 určuje všeobecnú premlčaciu dobu 4 roky.
17. Právo na zmluvnú pokutu je typickým právom dohodnutým zmluvnými stranami, ktoré vzniká z porušenia zmluvnej povinnosti. To znamená, že premlčacia doba pri tomto práve začína plynúť odo dňa porušenia povinnosti, ktorá je zabezpečená zmluvnou pokutou. Nie je rozhodujúci čas plnenia (splatnosť) zmluvnej pokuty, ale len skutočnosť, kedy došlo k porušeniu povinnosti, čo sa nemusí kryť s dobou platnosti zmluvnej pokuty. Teda pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby, pri právach podľa § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka vzniká možnosť uplatnenia práva na súde (actio nata) najskôr odo dňa porušenia zabezpečovanej povinnosti. Premlčacia doba začína plynúť, keď nastane actio nata. Tak je tomu aj v prejednávanej veci, keď žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť dokončiť líniovú stavbu v lehote do 3 rokov od právoplatnosti príslušného stavebného povolenia, t.j. do 22.09.2008. Lehota splatnosti zmluvnej pokuty však bola určená v čl. VIII bod 2 zmluvy o združení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu bezodkladne po výzve žalobcu na jej zaplatenie.
18. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych aj obchodnoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň zabránili tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania tým zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom na príslušnom orgáne svoje právo nevykonala, oprávnenej osobe vzniká povinnosť vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že oprávnená osoba sa nemôže s úspechom domáhať svojho práva na súde. Dôvodné vznesenie námietky premlčania voči uplatňovanej pohľadávke nemožno pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 148/2004)
19. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť dokončiť líniovú stavbu v stanovenej lehote. Nedokončením diela v stanovenej lehote došlo k porušeniu zmluvných povinností žalovaného, na základe čoho vzniklo právo žalobcu na uplatnenie zmluvnej pokuty. Žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu voči žalovanému výzvou zo dňa 04.05.2012, ktorá bola doručená žalovanému dňa 17.05.2012. Začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie zmluvnej pokuty na súde (actio nata) je viazaný na nasledujúci deň po uplynutí lehoty na dokončenie diela - líniovej stavby, t.j. od 23.09.2008. Všeobecná 4-ročná premlčacia doba na uplatnenie práva trvala žalobcovi do 23.09.2012. Žalobca podal žalobu na súd dňa 03.12.2014, to znamená po uplynutí premlčacej doby.
20. Nakoľko žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania, dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
21. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Podľa ustanovenia § 155 ods. 2 CSP trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu, nakoľko žalovaný bol v konaní úspešný rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
26. Súd uznesením č.k. 23Cb/68/2015-51 zo dňa 09.09.2015 pribral do konania tlmočníka z jazyka holandského U., pretože štatutárny zástupca žalovaného neovláda slovenský jazyk. Súd mu preto v konaní umožnil vypovedať v jeho materinskom jazyku a trovy, ktoré v tejto súvislosti vznikli štátu titulom tlmočného priznaného uznesením č.k. 23Cb/68/2015-58 zo dňa 28.09.2015 menovanej tlmočníčke vo výške 31,26 eur, štátu nepriznal, pretože trovy spojené s tým, že strana sporu konala vo svojej materčine obligatórne znáša štát v zmysle § 155 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).