Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/72/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobkyne V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, V., zast. JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., Južná trieda 28, Košice proti žalovanému Allianz Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava o náhradu škody takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 136 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobkyne zamieta.

Priznáva žalovanej voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 83,40 %.

Priznáva náhradu nákladov na znalecké dokazovanie Slovenskej republike voči žalobkyni v rozsahu 91,70 %.

Priznáva náhradu nákladov na znalecké dokazovanie Slovenskej republike voči žalovanej v rozsahu 8,30%.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť jej sumu 4 639,22 eur a trovy konania. Uznesením Okresného súdu Humenné č. 18C 24/2014 zo dňa 4.12.2014 súd konanie do sumy 3000 eur zastavil, zastavil konanie voči pôvodne žalovanej v druhom rade P. I. - L. a zvyšok nároku vylúčil na samostatné konanie.

2. Vo svojej žalobe doručenej súdu dňa 27.1.2014 žalobkyňa ako žalovaného v druhom rade označila Š. I. - L.. V žalobe uviedla, že tento žalovaný dňa 13.2.2012 svojim motorovým vozidlom značky KIA, EVČ: V. XXX H. o 10:35 hod. na prechode pre chodcov na I. ulici v V. ohrozil žalobkyňu a spôsobil jej ujmu na zdraví tým, že v dôsledku jeho nepozornej jazdy žalobkyňa spadal. Pri páde došlo k pohmoždeniu bedrového zhybu, pravého stehna a pohmoždeniu v oblasti pravého ramena. Voči žalovanému sa viedlo trestné konanie pod sp.zn. 4T 100/2013. V dôsledku pádu bola žalobkyňa hospitalizovaná v nemocnici od 13.2. do 17.2.2012. Dňa 23.3.2012 bola na odporučenie ambulantnej neurologičky hospitalizovaná na neurologickom oddelení v nemocnici v Humennom. Za protiprávne konanie, ktorého sa žalovaný dopustil bol dňa 16.12.2013 uznaný za vinného za prečin ublíženia na zdraví s odôvodnením, že aj keď takto nekonal úmyselne, je neospravedlniteľné, aby pri vedení motorového vozidla mohol čo i len ohroziť iného účastníka dopravnej premávky. V tomto konaní si žalobkyňa voči žalovanému uplatnila sumu 136

eur titulom bolestného, sumu 1 503,22 eur titulom právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške 1 503,22 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 3 000 eur - v tejto časti bolo konanie zastavené.

3. Spolu so žalobou predložila žalobkyňa vyúčtovanie trov právneho zastúpenia s prílohami.

4. Podaním doručeným súdu dňa 11.2.2014 žalovaná Allianz- Slovenská poisťovňa a.s. uviedla, vzhľadom na skutočnosť, že bolestné bolo určené znalecký posudkom v trestnom konaní navrhuje pripojiť trestný spis. V žalobe absentujú relevantné dôkazy preukazujúce základ nároku.

5. V priebehu konania dňa 5.2.2014 žalovaný Š. I. - L. zomrel. Súd pokračoval v konaní s dedičkou po nebohom a dňa 4.12.2014 zobrala žalobkyňa svoju žalobu titulom nemajetkovej ujmy 3 000 eur a žalobu voči žalovanej P. I. - L. späť, pričom súd konanie zastavil uznesením zo dňa 4.12.2014 a o zvyšku nároku v konaní pokračoval pod sp.zn. 18C 72/2015.

6. Na pojednávaní dňa 12.3.2015 žalovaná namietala svoju pasívnu legitimáciu. K otázke pasívnej legitimácie zást. žalobkyne uviedol, že osobné motorového vozidlo EVČ: V. XXX H. bolo poistené u žalovanej a teda žalovaná je pasívne legitimovaná v tomto konaní. Vodič tohto motorového vozidla konal v rozpore s povinnosťami vodiča, ktoré sú uvedené v § 4 ods. 1 písm. c,f zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, kedy sa plne nevenoval vedeniu motorového vozidla a pri prechádzaní cez prechod pre chodcov nedal prednosť chodkyni t.j. žalobkyni, svojim motorovým vozidlom žalobkyňu ohrozil, v dôsledku čoho ona spadla na vozovku a v dôsledku nehody utrpela zranenia a to pohmoždenie v oblasti pravého bedrového kĺbu ľahkého stupňa a podvrtnutie ramena kĺbu ľahkého stupňa s dobou liečenia podľa znaleckého posudku 10 dní. V tejto súvislosti poukázal právny zástupca žalobcu na rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 13.12.2013, ktorý nie je právoplatný ale právoplatný nie je z dôvodu úmrtia vodiča. Čo sa týka náhrady škody, tak s poukazom na ustanovenia § 442 ods. 1 uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo. Skutočnou škodou je aj ujma, ktorá vznikla poškodenému tým, že bol nútený vynaložiť náklady na prepravu osoby a patria tu aj náklady vynaložené a vzniknuté v súvislosti s uplatnením nároku v trestom alebo občianskoprávnom konaní. Teda uhrádzajú sa aj náklady, ktoré musí poškodený vynaložiť na prípravné konanie, zastupovanie v trestnom aj v civilnom konaní. Podľa rozhodnutia NS SR R 71/1971 náklady, ktoré vznikli pri uplatňovaní nároku v trestnom konaní sú majetkovou ujmou, skutočnosťou škodou, ktorá vznikla poškodenému v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním škodcu. Žalobkyňa má teda nárok aj na náhradu bolestného, aj na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré jej vznikli v súvislosti so zastupovaním v trestnom konaní. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že nie sú predložené relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali základ uplatneného nároku, pretože trestný rozsudok nie je právoplatný aj keď trestné konanie bolo ukončené z dôvodu úmrtia vodiča. Z obsahu trestného spisu je zrejmé, že vodič namietal svoju zodpovednosť pri vzniku poškodenia zdravia žalobkyne. Je teda na žalobkyni dôkazné bremeno, aby preukázala, že škoda, ktorá jej vznikla bola spôsobená predmetným motorovým vozidlom. Podľa znaleckého posudku T.. U. nie je vylúčené, že by žalobkyňa na prechode pre chodcov mohla spadnúť aj sama i bez zavinenia motorového vozidla. Podľa názoru žalovaného trovy právneho zastúpenia nie sú škodou v občianskoprávnom zmysle. Trovy právneho zastúpenia vynaložené poškodeným v trestnom konaní nie sú poistením kryté podľa zákona č. 381/2001 Z.z. a nie sú škodou. K otázke pasívnej legitimácie zástupkyňa žalovaného uviedla, že túto namietajú z dôvodu, že nie je preukázaný základ uplatňovaného nároku a že teda nie je preukázané, že vodič, ktorý viedol predmetné motorové vozidlo zavinil dopravnú nehodu. Vozidlo vodiča Š. I.Á. - L. bolo u žalovaného poistené v čase vzniku dopravnej nehody.

7. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 8.4.2015 právny zástupca žalobkyne uviedol: Dopravnú nehodu spôsobil vodič Š. I.Č. - L. osobným motorovým vozidlom Kia Rio EVČ: V. - XXX H. dňa 13.2.2012, pričom vodič sa počas jazdy cez priechod pre chodcov nevenoval plne riadeniu motorového vozidla a nedal prednosť chodkyni t.j. žalobkyni, ktorá vstúpila na vozovku a prechádzala cez priechod pre chodcov a na priechode pre chodcov vodič svojim osobným motorovým vozidlom bezprostredne ohrozil chodkyňu V. R., v dôsledku čoho ona spadla na vozovku a utrpela zranenia, ktoré už boli vyššie uvedené. Ku škode zástupca žalobkyne uviedol, že skutočnou škodou je aj ujma, ktorá vznikla poškodenému tým, že bol nútený vynaložiť náklady na prepravu osoby alebo nákladu, ďalej sem patria aj náklady vynaložené a vzniknuté v spojitosti s uplatnením nároku v trestnom alebo občianskoprávnom konaní. Opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R 71/1971. K pasívnej legitimácii

žalovaného právny zástupca žalobcu uviedol, že motorové vozidlo, ktoré zapríčinilo dopravnú nehodu bolo poistené u žalovaného, čo žalovaný nepoprel, preto túto skutočnosť nie je potrebné ani dokazovať.

8. Spolu s hore uvedeným písomným vyjadrením predložil zástupca žalobkyne výzvu na poistné plnenie, odpoveď žalovaného zo dňa 7.2.2014, rozsudok Okresného súdu Humenné č. 4T 100/2013 zo dňa 16.12.2013, zápisnicu o hlavnom pojednávaní zo dňa 1.10.2012, zápisnicu o výsluchu znalca zo dňa 19.9.2012, záznam z dopravnej nehody zo dňa 13.2.2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove č. 2To 12/2014 zo dňa 11.3.2014, znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný T.. J. U., znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom N.. X. V..

9. Z rozsudku Okresného súdu Humenné č. 4T 100/2013 zo dňa 16.12.2013 vyplýva, že obžalovaný Š. I. - L. bol uznaný za vinného, že dňa 13.12.2012 v čase o 10.35 hod na ulici I. v V. viedol osobné motorové vozidlo EVČ: V. XXX H., pričom v rozpore s povinnosťami vodiča podľa § 4 ods. 1, písm. c a f) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, počas jazdy cez priechod pre chodcov nevenoval sa plne vedeniu vozidla a nedal prednosť chodkyni V. R., ktorá vstúpila na vozovku a prechádzala cez priechod pre chodcov a na priechode pre chodcov natoľko svojim osobným motorovým vozidlom bezprostredne ohrozil chodkyňu V. R., že táto až spadla na vozovku a v dôsledku nehody utrpela zranenia a to pohmoždenie v oblasti pravého bedrového kĺbu ľahkého stupňa a podvrtnutie ramenného kĺbu vpravo ľahkého stupňa s dobou liečenia podľa znaleckého posudku 10 dní a teda inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 1.10.2012 vyplýva, že obžalovaný Š. I. - L. vo svojej výpovedi uviedol, že sa necíti vinný. Uviedol, že auto zastavil pred prechodom pre chodcov, ktorý je oproti Tatra banke a sledoval ako sa chodci pohybujú po prechode pre chodcov. Keď si všimol, že chodci sú už asi tri metre na chodníku, pozrel sa doľava, kde stáli dve osoby. Keďže nešli, pomaly sa pohýnal dopredu. V tom okamihu sa pozrel doprava, kde zazrel ženu, ktorá bežala. Keď ju prvýkrát zazrel tak už bola pred jeho autom. Keď ju zbadal, šľapol na brzdu a zastavil asi meter za prechodom. Potom len zazrel ako žena spadla asi 4 - 5 metrov za prechodom pre chodcov. S autom ostal stáť na mieste, pričom žena ležala si meter za stredovou čiarou vozovky smerom k železnici, teda v jeho jazdnom pruhu a on bol s vozidlom asi meter za prechodom. Menovaný uviedol, že sa domnieva, že do ženy nenarazil. Poškodená t.j. žalobkyňa na tomto hlavnom pojednávaní uviedla, že v predmetný deň bola v blízkosti prechodu pre chodcov pri Tatra banke v V. a išla zo smeru od železničnej stanice. Prišla k prechodu pre chodcov, kde už bolo 5-6 ľudí. Všimla si biele auto, kde pani v aute ukázala chodcom, že môžu prejsť a tak keď išli iní chodci, išla aj ona. Bola na prechode pre chodcov, keď si všimla, pre po jej ľavej strane prichádza červené auto. Pokračovala ďalej, lebo si myslela, že je na prechode pre chodcov a auto zastane, kým ona prejde. Jednoznačne si pamätá, že vodič mal ľavú ruku na ľavom uchu a keď prechádzala tak sa na ňu vodič pozrel. V tom okamihu si všimla, že vodič pridal. Potom si už len pamätá, že bola na zemi. Z hore citovaného rozsudku vyplýva aj skutočnosť, že bola v trestnom konaní vypočutá ako svedkyňa T. N., ktorá potvrdila, že išla v skupinke chodcov po predmetnom prechode pre chodcov, pričom poškodená išla za ňou ako posledná. Všetci išli normálnou chôdzou. Keď počula náraz a výkrik, tak sa otočila a videla poškodenú, ktorá sa nachádzala v jazdnom pruhu smerom na OMV v prednej časti teda pred červeným autom. Bola asi 3-4 metre od auta. Uviedla, že vodiča videla telefonovať, hneď ako sa otočila. Svedkyňa W. uviedla a potvrdila, že ku kontaktu medzi poškodenou a autom nedošlo. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. 2To 12/2014 zo dňa 11.3.2014 bol hore uvedený rozsudok Okresného súdu Humenné zrušený a trestné stíhanie voči Š. I. - L. bolo zastavené z dôvodu úmrtia obžalovaného. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý vypracoval T.. J. U. vyplýva, že žalobkyňa utrpela pohmoždenie v oblasti pravého bedrového kĺbu ľahkého stupňa a podvrtnutie ramenného kĺbu vpravo ľahkého stupňa. Na ľavej časti tela žalobkyne sa nenašli žiadne príznaky poranenia, ktoré by nasvedčovali, že došlo ku kontaktu - náraz motorového vozidla do tela menovanej, ako je opuch v mieste nárazu, hematóm, povrchové odreniny a podobne. Je možné konštatovať, že menovaná spadla na pravú stranu tela, čím došlo k vzniku hore uvedených poranení. K otázke, či zranenia žalobkyne súvisia s dopravnou nehodou znalec uviedol, že sa nenašli žiadne príznaky poranenia na ľavej strane tela žalobkyne, teda príznaky, na základe ktorých by bolo možné zo súdnoznaleckého hľadiska konštatovať, že došlo ku kontaktu motorového vozidla s telom žalobkyne. Žalobkyňa sa počas lekárskych vyšetrení po nehode ani raz nesťažovala na ťažkosti na ľavej strane jej tela. Na základe týchto skutočností je možné konštatovať, že zo súdnoznaleckého hľadiska neexistuje dôkaz, na základe ktorého by sa dalo

konštatovať, že poranenia menovanej majú priamy súvis s inkriminovanou dopravnou nehodou. Doteraz uvedené skutočnosti poukazujú na to, že menovaná mohla spadnúť na pravú stranu tela aj na základe spontánneho pádu t.j. bez iného zavinenia. Bodové ohodnotenia zranení znalec stanovil na 136 bodov.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý vypracoval znalec N.. X. V. vyplýva, že pohyb chodkyne považuje za technicky správny, rýchlosť vozidla bola 17 km za hodinu, pričom znalec ako technickú príčinu dopravnej nehody určil neskorú reakciu vodiča vozidla KIA Rio na chodkyňu.

10. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 2.6.2015 žalovaná uviedla, že naďalej trvá na svojom stanovisku, že žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, aby za jej vzniknutú škodu zodpovedal voči motorového vozidla KIA Rio. Keďže rozsudok v trestnom konaní nie je právoplatný, súd týmto rozhodnutím nie je viazaný a teda ani dôkazy predložené žalobkyňou nemajú žiadnu právnu relevanciu preukazujúcu absolútne zavinenie a tým aj zodpovednosť za škodu poistenca žalovanej. Výsledky znaleckého posudku T.. U. preukazujúc, že nedošlo ku kontaktu žalobkyne s motorovým vozidlo a že mohlo na strane žalobkyne dôjsť aj k spontánnemu pádu, ktorého bezprostrednou príčinou mohlo byť ľaknutie, pošmyknutie, zakopnutie, nerovnováha. Škoda vznikla na základe okolností na strane žalobkyne, čo zbavuje vodiča zodpovednosti za škodu. Žalovaná taktiež zotrváva na svojom stanovisku, že náklady, ktoré musela žalobkyňa vynaložiť na právne zastupovanie v trestnom konaní, nie sú v zmysle ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. poistením kryté a preto je potrebné návrh v celom rozsahu zamietnuť. Trovy trestného konania nie je možné stotožniť s náhradou škody. Taktiež ani výška náhrady trov konania nie je správna a nebolo preukázané, ako bola vypočítaná hodnota jedného právneho úkonu za rok 2012 na sumu 63,58 eur a za rok 2013 na sumu 65,08 eur.

11. Vo svojom písomnom vyjadrení právny zástupca žalobkyne, okrem skutočností už predtým uvedených uviedol, že zo znaleckého posudku N.. X. V. vyplýva, že pohyb chodkyne bol technicky správny a príčinou nehody bola neskorá reakcia vodiča na chodkyňu. Znalec poukázal aj na to, že vodič je vždy obmedzený prítomnosťou priechodu pre chodcov, musí teda prispôsobiť jazdu existencii priechodu pre chodcov a nesmie chodca ohroziť ani obmedziť. K výške odmeny zástupca žalobkyne uviedol, že je na posúdení súdu, či má byť priznaná odmena ako za zastupovanie v trestnom konaní, alebo ako za zastupovanie v civilnom konaní. V niektorých prípadoch súdu priznali odmenu za zastupovanie v trestnom konaní ako keby išlo o konanie civilné. V takomto prípade by si účtovali jeden právny úkon podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 a hodnota jedného úkonu právnej pomoci by v roku 2012 bola vo výške 58,69 eur + režijný paušál vo výške 7,63 eur a v roku 2013 by hodnota jedného úkonu právnej pomoci bola vo výške 60,07 eur + režijný paušál 7,81 eur.

12. Na základe návrhov strán sporu podal znalec T.. J. U. odborné vyjadrenie č. XX/XXXX, kde sa mal vyjadriť, či trvá na záveroch svojho znaleckého posudku a predovšetkým na závere, či k pádu poškodenej došlo spontánne, t.j. bez predchádzajúceho kontaktu s motorovým vozidlom a či rozsah zranení takémuto skutkovému deju zodpovedá. Znalec uviedol, že v plnom rozsahu trvá na záveroch svojho znaleckého posudku. Poranenia, ktoré boli poškodenej v tomto znaleckom posudku priznané, vznikli na základe jej pádu na pravú stranu tela. Na tele žalobkyne sa počas jej odborného vyšetrenia nenašla žiadna známka poranenia na ľavej strane jej tela, na základ ktorej by sa dalo jednoznačne uviesť, že poranenia menovanej majú priamy súvis s inkriminovanou dopravnou nehodou t.j. že došlo k nárazu motorového vozidla KIA RIO do ľavej strany menovanej. Menovaná mohla spadnúť na pravú stranu tela aj na základe spontánneho pádu, t.j. bez zavinenia t.j. bez priameho nárazu motorového vozidla do ľavej časti tela menovanej. Zo súdnoznaleckého hľadiska sa nedá jednoznačne konštatovať, že došlo ku kontaktu motorového vozidla s telom poškodenej, ktorý by následne spôsobil pád poškodenej na pravú stranu tela.

13. Dňa 2.3.2017 podal znalec N.. X. V.W. vysvetlenie k svojmu znaleckému posudku, kde uviedol, že analýza priebehu nehodového deja bola vykonaná pomocou autorizovaného výpočtovo simulačného programu Virtual Crash, verzia 2.2. Znalecký posudok vypracoval aj s ohľadom na výpoveď chodkyne R. a napriek tomu, že mal k dispozícii aj znalecký posudok T.. U., musí prihliadnuť aj na možnosť vzniku dopravnej nehody tak ako to popisuje poškodená. Trvá na záveroch svojho znaleckého posudku.

14. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 9.3.2017 žalovaná uviedla, že z obsahu spisu a doposiaľ vykonaného dokazovania je nepochybne zrejmé, že žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 27.01.2014 si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, pričom v žalobe označila

žalovaného 1. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava a žalovaného 2. Š. I.-L., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, V.É.. Na základe skutočností uvedených v žalobnom návrhu žiadala, aby Okresný súd Humenné vydal platobný rozkaz a v prípade ak platobný rozkaz nebude vydaný príp. bude voči nemu podaný odpor, aby súd vydal rozsudok v nasledujúcom znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 4.639,22 Eur, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD. trovy právneho zastúpenia vo výške 262,26 Eur.“. Z petitu žalobného návrhu tak nie je zrejmé, voči ktorému v žalobe označených žalovaných sa predmetných nárokov domáha. Po tom, čo Š. I.-L. dňa XX.XX.XXXX zomrel a z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 13D/67/2014, Dnot 37/2014 vyhotoveného súdnym komisárom Y.. P. J., ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.06.2014 je zrejmé, že do dedičstva patriaci majetok v čistej hodnote 215,31 Eur nadobudla P. I.- L., súd v konaní v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1, 3 O.s.p., pokračoval s touto dedičkou ako právnou nástupkyňou žalovaného v 2. rade. To znamená, že do konania vstúpil ako procesný nástupca žalovaného 2. jeho dedič, ktorý sa takto dostal do postavenia žalovaného v 2. rade. V zmysle ustanovenia § 470 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. V citovanom ustanovení § 470 Občianskeho zákonníka zákon zakotvuje dôležitú zásadu na ochranu dedičov. Do dedičstva totiž nepatria iba aktíva (existujúci majetok a pohľadávky) poručiteľa, ale aj jeho dlhy. Dedenie má byť na prospech dediča, nie na jeho ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred dedením, a aby bol chránený pred negatívnym dopadom dedenia. Zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol. Kto dedil a v akej hodnote, je známe a aj potvrdené rozhodnutím súdu o dedičstve alebo osvedčením o dedičstve, ktoré vydá notár. Z týchto rozhodnutí je zrejmé, v akej hodnote dedič dedičstvo nadobudol. Keďže podľa vyššie uvedeného osvedčenia o dedičstve vydaného notárom Y.. P. J. s účinkami právoplatného uznesenia o dedičstve, dňom 20.06.2014 žalovaná 2. P. I.-L. zdedila majetok poručiteľa Š. I. - L. v čistej hodnote 215,31 Eur, vychádzajúc zo zásady, že dedič môže zodpovedať iba za dlhy, ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva, je nárok uplatňovaný žalobou nad uvedenú sumu aj z toho dôvodu neopodstatnený. A to aj napriek skutočnosti, že žalobkyňa svoj nárok na náhradu škody zobrala voči žalovanej 2. späť, nakoľko pasívna legitimácia žalovanej 1., ktorá je daná podľa ustanovenia § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. je, v prípade preukázania právneho základu, daná len v rozsahu zodpovednosti v akom táto prešla na dediča po poistenom.

15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

16. Podľa § 4 ods. 1) písm. c) a f) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť, to neplatí pre vodiča električky.

17. Podľa § 4 ods. 1,2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu: a) Škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) Škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) Účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a, b a d, ak poisťovateľ nesplnil povinností uvedené v § 11 ods. 6 písm. a alebo písm. b), alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenia, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie. d) Ušlého zisku.

18. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

19. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

20. Podľa rozhodnutia R 71/1971 náklady vzniknuté pri uplatnení nároku v trestnom konaní sú majetkovou ujmou, ktorá žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného.

21. Podľa R 55/1971 /str. 151 škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (ktorá sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda (ak nedochádza k naturálne reštitúcii) napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.

22. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 13.2.2012 na I. ulici v V. na priechode pre chodcov pri Tatra banke žalobkyňa spadla na vozovku a v dôsledku pádu utrpela zranenia a to pohmoždenie v oblasti pravého bedrového kĺbu ľahkého stupňa a podvrtnutie ramenného kĺbu vpravo ľahkého stupňa s dobou liečenia 10 dní. Podľa tvrdenia žalobkyne k jej pádu došlo v dôsledku , že vodič motorového vozidla Š. I. - L. svojim motorovým vozidlom značky KIA, EVČ: V. XXX H. o 10:35 hod. na prechode pre chodcov na I. ulici v V. ju ohrozil a spôsobil jej ujmu na zdraví tým, že v dôsledku jeho nepozornej jazdy spadal. Podľa vyjadrenia žalobkyne v rámci trestného konania mal vodič ľavú ruku na ľavom uchu a keď prechádzal v tom okamihu pridal rýchlosť. Potom sa ocitla na zemi mimo prechodu pre chodcov. Vodič vo svojej výpovedi v trestnom konaní uviedol , že auto zastavil pred prechodom pre chodcov, ktorý je oproti Tatra banke a sledoval ako sa chodci pohybujú po prechode pre chodcov. Keď si všimol, že chodci sú už asi tri metre na chodníku, pozrel sa doľava, kde stáli dve osoby. Keďže nešli, pomaly sa pohýnal dopredu. V tom okamihu sa pozrel doprava, kde zazrel ženu, ktorá bežala. Keď ju prvýkrát zazrel, tak už bola pred jeho autom. Keď ju zbadal, šľapol na brzdu a zastavil asi meter za prechodom. Potom len zazrel ako žena spadla asi 4 - 5 metrov za prechodom pre chodcov. S autom ostal stáť na mieste, pričom žena ležala si meter za stredovou čiarou vozovky smerom k železnici, teda v jeho jazdnom pruhu a on bol s vozidlo asi meter za prechodom. Menovaný uviedol, že sa domnieva, že do ženy nenarazil. V trestnom konaní svedkyňa T. N. uviedla, že išla v skupinke chodcov po predmetnom prechode pre chodcov, pričom poškodená išla za ňou ako posledná. Všetci išli normálnou chôdzou. Keď počula náraz a výkrik, tak sa otočila a videla poškodenú, ktorá sa nachádzala v jazdnom pruhu smerom na OMV v prednej časti teda pred červeným autom. Bola asi 3-4 metre od auta. Uviedla, že vodiča videla telefonovať, hneď ako sa otočila. Svedkyňa W. uviedla a potvrdila, že ku kontaktu medzi poškodenou a autom nedošlo. Zo znaleckého posudku T.. U. vyplýva, že na ľavej časti tela žalobkyne sa nenašli žiadne príznaky poranenia, ktoré by nasvedčovali, že došlo ku kontaktu - náraz motorového vozidla do tela menovanej, ako je opuch v mieste nárazu, hematóm, povrchové odreniny a podobne. Je možné konštatovať, že menovaná spadla na pravú stranu tela, čím došlo k vzniku hore uvedených poranení. K otázke, či zranenia žalobkyne súvisia s dopravnou nehodou znalec uviedol, že sa nenašli žiadne príznaky poranenia na ľavej strane tela žalobkyne, teda príznaky, na základe ktorých by bolo možné zo súdnoznaleckého hľadiska konštatovať, že došlo ku kontaktu motorového vozidla s telom žalobkyne. Žalobkyňa sa počas lekárskych vyšetrení po nehode ani raz nesťažovala na ťažkosti na ľavej strane jej tela. Na základe týchto skutočností je možné konštatovať, že zo súdnoznaleckého hľadiska neexistuje dôkaz, na základe ktorého by sa dalo konštatovať, že poranenia menovanej majú priamy súvis s inkriminovanou dopravnou nehodou. Doteraz uvedené skutočnosti poukazujú na to, že menovaná mohla spadnúť na pravú stranu tela aj na základe spontánneho pádu t.j. bez iného zavinenia. Znalec N.. X. V. zase v znaleckom posudku uviedol, že pohyb chodkyne bol technicky správny a technickou príčinou nehody je neskorá reakcia vodiča na chodkyňu. V trestnom konaní nebolo právoplatne rozhodnuté z dôvodu, že v priebehu trestného konania vodič zomrel. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenia zákona č. 8/2009 Z.z. § 4 písm. f, kedy je vodič povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť. V danom prípade na základe výpovede žalobkyne, svedkyne N. v trestnom konaní ako aj samotného vodiča vyplýva, že vodič svojou technikou jazdy ohrozil chodkyňu, ktorá bola na

priechode pre chodcov. Nepresvedčil sa pred ďalšou jazdou, že je priechod pre chodcov prázdny pre bezpečný prejazd vozidla a spôsobom jazdy spôsobil, že žalobkyňa spadla, aj keď kontakt medzi motorovým vozidlom a chodkyňou nebol preukázaný. K pádu chodkyne tak došlo tým, že vodič vozidla sa s motorovým vozidlom pohol, aj keď žalobkyňa ešte nebola mimo prechodu pre chodcov a tento náhly pohyb mohol spôsobiť pád chodkyne. Iné okolnosti, pre ktoré by k takému pádu žalobkyne mohlo dôjsť v konaní neboli preukázané a na preukázanie iných tvrdení neboli stranami sporu, resp. žalovaným navrhnuté žiadne dôkazné prostriedky. Súd mal teda za preukázané a to vykonanými dôkazmi v trestnom konaní, že za škodu na zdraví žalobkyne je daná zodpovednosť vodiča, ktorý však v priebehu trestného konania zomrel a preto rozsudok o jeho odsúdení nenadobudol právoplatnosť. Nesporné medzi stranami sporu bolo aj to, že vodič bol poistencom žalovanej, a tým je daná pasívna legitimácia žalovanej. Ku skutočnostiam, ktoré uvádza žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.3.2017 je potrebné uviesť, že žalovaná v plnom rozsahu zodpovedá za škodu svojho poistenca. Až v prípade, že by si chcela uplatniť voči poistencovi regres resp. v tomto prípade voči dedičom, by bolo možné uplatniť ustanovenia Občianskeho zákonníka, na ktoré sa žalovaná v tomto písomnom vyjadrení odvoláva.

23. Žalobkyňa si uplatnila bolestné. Výška bolestného bola stanovená na 136 eur v znaleckom posudku T.. U. č. XX/XXXX a výšku bolestného žalovaný nespochybnil, preto súd v tejto časti žalobe žalobkyne vyhovel.

24. V ďalšej časti žaloby si žalobkyňa uplatnila náhradu nákladov za právne zastupovanie v trestnom konaní, pričom ide o nasledujúce úkony právnej pomoci:

- prevzatie a príprava 27.9.2012 - 63,58 eur + 7,63 eur režijný paušál

- výsluch svedkyne dňa 27.9.2012 - 63,58 eur + 7,63 eur režijný paušál + náhrada za stratu času 8 x 12,35 eur - 98,80 eur,

- žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa zo dňa 28.9.2012 63,58 eur + 7,63 eur režijný paušál

- výsluch policajta 2013 - 65,08 eur + 7,81 eur režijný paušál, cestovné 170x 0,183 = 31,11, nafta 170 x 6,1 x 1,20 /100 = 12,44, náhrada za stratu času 8x12,35 = 98,80 eur,

- výsluch obvineného dňa 8.2.2013 - 65,08 eur + 7,81 eur režijný paušál, cestovné 170x 0,183 = 31,11, nafta 170 x 6,1 x 1,20 /100 = 12,44, náhrada za stratu času 8x12,35 = 98,80 eur,

- konanie o zmieri dňa 24.5.2013 - 65,08 eur + 7,81 eur režijný paušál, cestovné 170x 0,183 = 31,11, nafta 170 x 6,1 x 1,20 /100 = 12,44, náhrada za stratu času 8x12,35 = 98,80 eur,

- hlavné pojednávanie dňa 1.10.2013- 65,08 eur + 7,81 eur paušál + cestovné 10 eur (vlak) , náhrada za stratu času 8 x 12,35 eur,

- hlavné pojednávanie dňa 18.11.2013 - 65,08 eur + režijný paušál 7,81 eur + cestovné 10 eur (vlak), náhrada za stratu času 8 x 12,35 eur,

- hlavné pojednávanie dňa 16.12.2013 - 65,08 + 7,81 eur + cestovné 10 eur + náhrada za stratu času 8 x 12,35 eur. Spolu 1 503,22 eur. V tejto časti žaloby žalovaná namietala, že trovy trestného konania nie je možné stotožniť s náhradou škody. Žalovaná namieta výšku náhrady trov konania, ktorú vyčíslila žalobkyňa za zastupovanie v trestnom konaní. Podľa výšku uplatňovanej náhrady má žalovaná za to, že žalobkyňa si tieto vyčíslila tak, ako by prislúchala odmena obhajcovi obvineného v súlade s ustanovenia § 12 ods. 2, vyhlášky č. 655/2004 Z.z., t.j. odmena advokáta pri obhajobe obvineného v trestnom konaní, kde sa odmena vypočítava v závislosti od výšky trestu. V danom prípade však nešlo o obhajobu obvineného v trestnom konaní, ale zastupovanie poškodenej, nie je namieste ani spôsob výpočtu odmeny, ani priznanie tejto odmeny žalobkyni. V tejto časti sa súd nestotožňuje s názorom žalovanej, že žalobkyni nevznikol nárok na úhradu nákladov, ktoré vynaložila v trestnom konaní na advokáta. Škodu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka možno chápať ako každú majetkovú ujmu, ku ktorej došlo nedovoleným alebo protiprávnym konaním iného subjektu, za čo tento subjekt zodpovedá. Obsahom pojmu majetková škoda, tak ako ju jednotne zadefinovala judikatúra (R 55/1971) je zmenšenie majetku poškodeného. Pod pojem škody možno zaradiť akúkoľvek majetkovú ujmu, ktorá je vnímateľná zmyslami ale aj inú ujmu, ktorú je možné objektívne zistiť, napr. vyčísliť. S poukazom na rozhodnutie R 71/1971, náklady vzniknuté pri uplatnení nároku v trestnom konaní sú majetkovou ujmou, ktorá žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. Žalobkyňa bola v trestnom konaní v postavení poškodenej osoby a bránila svoj záujem ako poškodenej osoby aj prostredníctvom advokáta. Finančné prostriedky vynaložené na uplatnenie si svojho práva prostredníctvom advokáta v trestnom konaní sú majetkovou

ujmou v zmysle hore uvedených skutočností a žalobkyni vznikol nárok na úhradu tejto ujmy. V konaní však žalobkyňa predložila iba vyúčtovanie trov právneho zastúpenia, pričom absentuje akýkoľvek dôkaz potvrdzujúci, že žalobkyňa vyúčtované trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi uhradila a v akej výške. Preto aj keď nárok žalobkyne v tejto časti je čo do základu dôvodný, čo do výšky žalobkyňa nepreukázala v akej výške náklady na právne zastúpenie uhradila svojmu advokátovi. Preto súd v tejto časti žalobu žalobkyne zamietol.

25. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Žalobkyňa si v tomto konaní uplatnila sumu 4 639,22 eur, ktorá pozostáva zo sumy 136 eur titulom bolestného, sumy 1 503,22 eur titulom trov právneho zastúpenia v trestnom konaní a zo sumy 3 000 eur titulom nemajetkovej ujmy. Súd žalobe vyhovel do sumy 136 eur, do sumy 3 000 zobrala žalobkyňa svoju žalobu späť z dôvodu, že v priebehu konania žalovaný zomrel a do sumy 1503, 22 eur súd žalobu zamietol. Zastavenie konania do sumy 3 000 eur podľa názoru súdu nezavinila žiadna zo strán sporu, ale došlo k nemu z dôvodu úmrtia žalovaného pôvodne v druhom rade. Súd preto z tejto sumy náhradu trov konania stranám nepriznal. Ostala tak suma 1 503,22 eur a suma 136 eur t.j. spolu 1639,22 eur. Z tejto sumy súd priznal žalobkyni sumu 136 eur. Úspech žalobkyne tak bol vo výške 8,30% (136 : 1639,22 x 100), úspech žalovanej bol vo výške 91,70 % (100 - 8,30). Celkovo bola úspešnejšia žalovaná, preto jej súd priznal náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 83,40% (91,70 - 8,30). V konaní vznikli aj trovy štátu v súvislosti s vyjadrením znalcov a preto súd zaviazal strany sporu uhradiť trovy štátu podľa svojho neúspechu v konaní a to u žalobkyne v rozsahu 91,70 % a u žalovanej v rozsahu 8,30%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.