Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/137/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: W..S. s.r.o., so sídlom Z., X. X, IČO: XX XXX XXX, právne zast.: IVANOVIČ LEGAL s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Štúrova 11, IČO: 54 434 556, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14. septembra 2021 a rozhodnutia Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 8. marca 2021, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal prieskumu a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.09.2021 a rozhodnutia Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.03.2021. Žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 14.09.2021 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske (ďalej aj správca dane alebo aj Daňový úrad Trenčín) zo dňa 08.03.2021, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 18.000,00 eur za zdaňovacie obdobie jún 2019. Správca dane uvedeným rozhodnutím neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH v sume 18.000,00 eur z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 10.06.2019 s dátumom dodania 10.06.2019 od dodávateľa M. M. s. r. o. za dodanie plnenia na základe Zmluvy o reklamnom partnerstve zo dňa 15.01.2019 v celkovej výške 108.000,00 eur. 2. V správnej žalobe žalobca namietal neúplné skutkové zistenia správcu dane, ktoré sa týkali funkcie konateľa O. W., ktorému zanikla funkcia v máji 2019, a teda sa vyjadroval k niečomu o čom nemal vedomosť. Ďalej vytýkal nedostatok ohľadom záveru správcu dane, že žalobca propagoval logo iného podnikateľského subjektu, obchodnej spoločnosti W. B., s.r.o. a vytvorenia údajného dodávateľsko- odberateľského reťazca, ktorého súčasťou mal byť aj žalobca, o dodaní reklamných služieb. Žalovaný sa ďalej nevysporiadal s konkrétnou argumentáciou žalobcu, ale len prevzal závery správcu dane. Tiež sa nevysporiadal so skutočnosťou, že k veci bol vypočutý ako svedok niekto, kto nemal žiadne vedomosti o zdaniteľnom plnení. Z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že sporná faktúra zo dňa 10.06.2019 bola vystavená na základe Zmluvy o reklamnom partnerstve zo dňa 15.01.2019. Zmluvu podpísal W. O. na základe splnomocnenia O. W. zo dňa 14.01.2019, ktoré však podpísal V. L.. Posledne menovaný bol na základe splnomocnenia zo dňa 10.01.2019 splnomocnený O. W. na úkony súvisiace len s prevodom obchodného podielu v spoločnosti M. M. s. r. o. Svedok W. vypovedal, že v čase, keď bol konateľom, spoločnosť

M. M. s. r. o. nevystavila žiadny doklad ani žiadnu zmluvu o obchodnej spolupráci so žalobcom a W. O. nepozná.

4. Poukázal na výpis z Obchodného registra SR spoločnosti M. M. s. r. o., z ktorého vyplýva, že v danom prípade došlo k zápisu zmeny konateľa zo O. W. na W. N. až 05.09.2019, kedy došlo aj k zápisu prokuristu W. O., t. z. že spoločnosť M. M. s. r. o. nepožiadala o zápis týchto zmien do Obchodného registra SR v máji 2019, ale až omnoho neskôr (toto konanie možno vyhodnotiť ako účelové). Žalobca podľa Výpisu z Obchodného registra SR v aktuálnom čase ani nemal ako vedieť, že novým konateľom v čase uskutočnenia sporného zdaniteľného plnenia už bol W. N., ktorý mal podľa W. O. (prokuristu spoločnosti M. M. s. r. o. od 05.09.2019) všetky reklamné činnosti zabezpečovať.

5. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca pred správcom dane neuviedol s kým konkrétne v rozhodnom čase za spoločnosť M. M. s. r. o. jednal ohľadom zabezpečenia deklarovaných reklamných služieb, kto konkrétne a akým spôsobom za spoločnosť M. M. s. r. o. mu faktúru č. XXXXXXX a doklady (ktoré ako dôkazy predložil správcovi dane) dodal, pričom žiadnym spôsobom nepreukázal, že za deklarované reklamné služby spoločnosti M. M. s. r. o. zaplatil. V Zmluve je uvedené, že faktúra sa považuje za uhradenú dňom pripísania fakturovanej sumy na účet poskytovateľa. Ani v Zmluve a ani na spornej faktúre č. XXXXXXX nie je uvedený účet dodávateľa (poskytovateľa), pričom podľa informácií z informačného systému Finančnej správy vyplýva, že bankový účet spoločnosti M. M. s. r. o. bol vedený vo VÚB a. s. až od 19.09.2019 a dňa 19.02.2021 bol zrušený.

6. Žalobca nemal ani zaregistrované dané logo ako ochrannú známku a nepreukazoval, že žiadal skôr o registráciu loga ako ochrannej známky. Z detailu ochrannej známky, ktorú žalobca predložil k žalobe vyplýva, že prihláška bola podaná až dňa 30.01.2020 a ochranná známka bola zapísaná 16.06.2020.

7. Zo zistení správcu dane je logický záver, že predmetné logo v preverovanom čase nepatrilo žalobcovi (W..S. s.r.o.), ale mohlo patriť spoločnosti W. B. s. r. o., ktorej činnosť bola od 19.03.2013 do 31.12.2019 a v ktorej bol od 19.03.2013 do 30.01.2019 prokuristom Ing. W. O., ktorý je aj konateľom žalobcu a že žalobca mohol využil druhýkrát tie isté reklamné materiály, ktorými bola prezentovaná spoločnosť W. B. s.r.o.

8. Správca dane z verejno-dostupných stránok na internete zistil, že logo „W. B.“, bolo umiestnené na palubovke haly W. B. v období roku 2018, pričom v odvolacom konaní ešte preveril a doplnil, že z verejno- dostupnej stránky HC W. B. Z. vyplýva, že logo „W. B.“ bolo umiestené na palubovke a na baneroch cca už od novembra 2016 do 31.03.2019, na dresoch hráčov cca od novembra 2016 do júla 2017, pričom spoločnosť žalobcu pod názvom W..S. s.r.o. bola v Obchodnom registri SR zapísaná až 04.01.2019.

9. V podanej replike žalobca zotrval na svojich skorších vyjadreniach.

10. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný ( a ) a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.

11. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil tieto skutočnosti:

12. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2019. Daňová kontrola sa začala dňa 08.10.2019.

13. V daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za jún 2019 žalobca priznal vlastnú daňovú povinnosť 6.928,71 eur a uplatnil odpočet DPH v sume 33.264,69 eur.

14. Podľa spornej faktúry č. XXXXXXX zo dňa 10.06.2019 s dátumom dodania 10.06.2019 od dodávateľa M. M. s. r. o. za dodanie plnenia na základe Zmluvy o reklamnom partnerstve zo dňa 15.01.2019 v celkovej výške 108.000,00 eur si žalobca uplatnil odpočet DPH vo výške 18.000,00 eur.

15. Zmluva o reklamnom partnerstve zo dňa 15.01.2019 bola zo strany spoločnosti M. M. s. r. o. podpísaná W. O.. Jej predmetom bola propagácia činnosti, produktov a obchodného mena žalobcu prostredníctvom hádzanej W. B. Z. počas sezóny 2019/2020. W. O. bol splnomocnený na podpis zmluvy plnomocenstvom zo dňa 14.01.2019, ktoré za spoločnosť M. M. s. r. o., resp. jej konateľa O. W. podpísal V. L..

16. Splnomocnením zo dňa 10.01.2019 bol V. L. splnomocnený na všetky úkony súvisiace a potrebné na prevod obchodného podielu v spoločnosti M. M. s. r. o.

17. Podľa splnomocnenia zo dňa 11.01.2019 spoločnosť M. M. s. r. o. zastúpená O. W. splnomocnila W. O. na podpisovanie zmlúv o reklamnom partnerstve.

18. Podľa výpisu z obchodného registra bola spoločnosť M. M. s. r. o. zapísaná do registra dňa 11.01.2019, jej konateľom bol do 06.05.2019 O. W. a od 07.05.2019 W. N.. Prokuristom spoločnosti bol od 05.09.2019 W. O..

19. Spoločnosť M. M. s. r. o. bola pre správcu dane nekontaktná, pričom konateľ W. N. podľa zistení správcu dane zomrel dňa 19.10.2019.

20. Z výpovede svedka O. W., bývalého konateľa spoločnosti M. M. s. r. o., správca dane zistil, že za spoločnosť splnomocnil konať V. L. podľa splnomocnenia zo dňa 10.01.2019 len v súvislosti s prevodom obchodného podielu. Nadobúdateľom obchodného podielu dňa 07.05.2019 sa stal W. N., ktorého nepozná. Nepozná ani prokuristu spoločnosti W. O.. Hlavným predmetom činnosti spoločnosti bola stavebná činnosť. V čase jeho konateľstva neuzatvorila spoločnosť žiadnu zmluvu o obchodnej spolupráci so žalobcom. Nemá nič spoločné s vystavenou spornou faktúrou. Spoločnosť nemala žiadne materiálne, technické ani personálne vybavenie na výkon svojej činnosti.

21. Svedok W. O. vypovedal, že ako prokurista spoločnosti M. M. s. r. o. od 05.09.2019 mal za úlohu sprostredkovať predaj spoločnosti. Splnomocnenie na podpis zmluvy so žalobcom mu udelil p. L.. Samotnú reklamu týkajúcu sa K. K. v B. Z. ale zabezpečoval p. N.. S p. L. spolupracoval pri predajoch firiem. Spoločnosť M. M. s. r. o. sa v roku 2019 zaoberala reklamnou činnosťou. O jej personálnom, majetkovom a inom vybavení firmy nič nevedel, nebol nikdy ani v jej sídle. Za spoločnosť faktúry nevystavoval. Nevedel, či reklamné činnosti realizovala samotná spoločnosť alebo subdodávatelia a ani to kde a kedy bola reklama umiestnená. Dlhodobo sa poznal s konateľom žalobcu.

22. Spoločnosť M. M. s. r. o. za jún 2019 DPH zo spornej faktúry nepriznala a neodviedla. Podľa kontrolných výkazov v tomto období obchodovala so spoločnosťou W. Q., s.r.o., tá zase so spoločnosťou M. G., s.r.o., ktorá v daňovom priznaní deklarovala len predaj za X.XXX eur. Vyššie uvedené spoločnosti boli počas daňovej kontroly nekontaktné alebo so správcom dane nespolupracovali.

23. Žalobca predložil správcovi dane dôkazy preukazujúce umiestnenie loga W. B. na ploche športovej haly, na banneroch a dresoch, avšak bez údaju o čase, kedy sa tak stalo. Správca dane vlastnou činnosťou zistil, že logo W. B. bolo na palubovke haly W. B. umiestnené v roku 2018.

24. Daňová kontrola bola ukončená dňa 08.09.2020 doručením protokolu z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.08.2020 žalobcovi s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. 25. Rozhodnutím správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.03.2021 bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 18.000,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH v sume 18.000,00 eur z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 10.06.2019 s dátumom dodania 10.06.2019 od dodávateľa M. M. s. r. o. za dodanie plnenia na základe Zmluvy o reklamnom partnerstve zo dňa 15.01.2019 v celkovej výške 108.000,00 eur. Správca dane vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dodanie fakturovaného reklamného plnenia dodávateľom uvedeným na spornej faktúre. Z tohto dôvodu žalobca uplatnením nároku na odpočet DPH zo spornej faktúry porušil , , , a preto mu nemohol byť nárok na odpočet DPH uznaný. Správca dane súčasne vyhodnotil, že fakturované plnenie nespĺňa atribúty reklamy, lebo nepropagovala podnikateľskú činnosť žalobcu, ale sa jednalo o sponzoring inej spoločnosti, spoločnosti W. B., s.r.o.

26. Voči rozhodnutiu správcu dane zo dňa 08.03.2021 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.09.2021, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 08.03.2021 stotožniac sa so skutkovými a právnymi zisteniami správcu dane o nepreukázaní dodania fakturovaného plnenia spoločnosťou uvedenou na spornej faktúre.

27. Podľa o správe daní (daňový poriadok) správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

28. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

29. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

30. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

31. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

32. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

33. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

34. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

35. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

36. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

37. Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

38. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

39. V prejednávanom prípade vzhľadom na obsah žalobných dôvodov medzi účastníkmi konania zostalo sporným neuznanie nároku žalobcu na odpočet DPH uvedenej na spornej faktúre od dodávateľskej spoločnosti M. M. s. r. o. vzhľadom na nepreukázanie dodania zdaniteľného plnenia fakturovaným dodávateľom a nesplnenie podmienok podľa § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 zákona o DPH.

40. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol postačujúce dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornou faktúrou na podklade Zmluvy o reklamnom partnerstve zo dňa 15.01.2019, úplne a presne zistil skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správcu dane a žalovaného, že z vykonaného dokazovania nebola potvrdená vierohodnosť účasti fakturovaného dodávateľa na deklarovaných obchodoch, tak ako je uvedené na spornej faktúre, je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou. Už samotné zistenie, že fakturovaný dodávateľ v preverovanom zdaniteľnom období nemal personálne a materiálne predpoklady na realizáciu dohodnutých dodávok, jednoznačne vyvoláva vážne pochybnosti o reálnosti dodania reklamných služieb podľa spornej faktúry. Správca dane nemal ani možnosť preveriť reálnosť zdaniteľných plnení a ekonomickú činnosť deklarovaných subdodávateľov, ktorí boli nekontaktní alebo so správcom dane nespolupracovali. Správny súd neponechal bez povšimnutia ani ostatné skutočnosti plynúce z výpovede bývalého konateľa spoločnosti M. M. s. r. o. O. W.. Menovaný svedok vyvrátil akúkoľvek obchodnú spoluprácu so žalobcom, keď poprel uzatvorenie vyššie zmieňovanej zmluvy o reklamnom partnerstve zo dňa 15.01.2019. V. L. splnomocnil len na úkony súvisiace s predajom obchodného podielu v spoločnosti, čo vylučuje, aby menovaný udelil plnú moc zo dňa 14.01.2019 pre W. O., ktorého svedok O. W. ani nepoznal, na podpis zmluvy o obchodnom partnerstve. Súčasne tým spochybnil hodnovernosť aj ďalšieho splnomocnenia pre W. O. zo dňa 11.01.2019. Pochybnosti správcu dane o nedodaní zdaniteľného plnenia spoločnosťou M. M. s. r. o. boli umocnené aj zisteniami, podľa ktorých bolo logo W. B. na palubovke športovej haly W. B. Z. umiestnené len v roku 2018. S prihliadnutím na fakt, že spoločnosť žalobcu vznikla až 04.01.2019, a registrovala si svoje logo ako ochrannú známku až v roku 2020 a to v inom dizajne ako je logo W. B., je vylúčené, aby išlo o propagáciu žalobcu. Za týchto okolností sa javí ako najpravdepodobnejšie, že sa jednalo o logo spoločnosti W. B., s.r.o. so sídlom v Bratislave, ktorej prokuristom a konateľom bol v minulosti konateľ žalobcu. Za povšimnutie stojí aj fakt, že osoby vystupujúce za spoločnosť M. M. s. r. o., a to O. W. a W. O., mali minimum informácií o jej činnosti.

41. Podľa názoru správneho súdu výsledky dokazovania založené na vyššie uvedených skutočnostiach jednoznačne svedčia o tom, že žalobca nepreukázal dodanie zdaniteľného obchodu fakturovaným dodávateľom tak, ako je deklarované podľa spornej faktúry, nakoľko nebolo vierohodne preukázané ani ich dodanie subdodávateľskými spoločnosťami. Správnymi orgánmi zabezpečené dôkazy preto jednoznačne vyvolávajú dôvodné a vážne pochybnosti o reálnosti zdaniteľných obchodov podľa spornej faktúry, čím sa výsledky dokazovania stali zákonným podkladom pre nepriznanie nároku na odpočet DPH zo spornej faktúry pre nesplnenie podmienok podľa § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 zákona o DPH.

42. V danom prípade žalobca neposkytol žiaden relevantný dôkaz a ani správcovi dane sa aj napriek vykonanému dokazovaniu nepodarilo zaobstarať také dôkazy, ktoré by preukázali, že plnenia boli od fakturovaného dodávateľa. Účastníci deklarovaného obchodu síce dodanie služieb formálne potvrdili, ale tieto tvrdenia boli v rozpore s už vykonanými dôkazmi, resp. neboli podložené vierohodnými dokladmi postačujúcimi na odstránenie pochybností správcu dane. Preto pri absencii akéhokoľvek relevantného dôkazu o skutočnom poskytnutí fakturovaných služieb vyššie uvedeným dodávateľom, nemožno považovať spornú faktúru a s ňou súvisiace ostatné písomné doklady za presvedčivý dôkazný prostriedok, že dodania sa realizovali vo faktúre deklarovaným spôsobom.

43. Treba zdôrazniť, že dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane dokazovanie len vykonáva a vedie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Správny súd konštatuje, že je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane

v priebehu konania k dispozícii. V prejednávanom prípade si daňové orgány zabezpečili dostatočné množstvo dôkazov získaných v rámci daňovej kontroly, tieto v rámci aplikovania správnej úvahy riadne vyhodnotili, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

44. Správny súd s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora EÚ uvádza, že v rámci boja proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam, ktorý je uznaný a podporovaný Smernicou Rady 2006/112/ES, prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, resp. v súdenom prípade právo na zníženie základu dane, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne a ak sa nepotvrdí, že by sa zdaniteľné plnenia uskutočnili tak, ako to vyplýva zo sporných faktúr. Správny súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v danej veci sa rovnako nejedná o založenie systému zodpovednosti bez zavinenia, ktorý prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií. Správne orgány postupovali v súlade s výkladom súdneho dvora, keď posúdili mieru zapojenia žalobcu do podvodného, resp. zneužívajúceho konania a uplatnenú DPH mu nepriznali. Žalobca je povinný vykonať všetky opatrenia, aby zamedzil svojej účasti na podvodnom alebo zneužívajúcom konaní iných subjektov, vrátanie preverenia obchodných partnerov, čo sa v prejednávanom prípade aj vzhľadom na dlhodobé kontakty konateľa žalobcu s W. O. vystupujúcim v mene dodávateľa a závažný fakt, že konateľ žalobcu nikdy neprišiel do kontaktu so zapísaným konateľom dodávateľskej spoločnosti, nestalo.

45. Určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na zníženie daňového základu na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené neoprávneným uplatňovaním práva zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu vo veci samej. Tu treba zdôrazniť základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, napr. nepreverenie si fakturovaného dodávateľa, ktorý nemal vytvorené žiadne podmienky na splnenie svojho zmluvného záväzku a dodanie fakturovaného plnenia, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení daňového poriadku oprávnené.

46. Zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku nezodpovedá také konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa ani z hľadiska oprávnenosti zastupovania konkrétnou osobou, dôveryhodnosti, poctivosti, schopnosti splniť si zmluvný záväzok, nepreverí si, či prevzatá dodávka skutočne pochádza od zmluvného dodávateľa. Plnenia, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, resp. u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.

47. Možno preto na základe uvedeného výkladu dospieť k záveru, že žalobca nevyužil všetky rozumné prostriedky, ktoré mohol a mal využiť, aby zabránil svojej účasti na konaní smerujúcom k získaniu neoprávnenej daňovej výhody. Jeho konanie, ktorému možno pričítať minimálne formu nedbanlivostného zavinenia, tak založilo jeho vedomú účasť na zneužívajúcom konaní.

48. Vo vzťahu k spochybneniu identity skutočného dodávateľa žalobcu správcom dane v predmetnom daňovom konaní považuje správny súd za potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.02.2016, v ktorom bol vyjadrený nasledovný názor: „Právo na odpočet dane z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že predmetné plnenia boli uskutočnené osobou uvedenou vo faktúrach. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. V preverovaných prípadoch, vzhľadom na zistené skutočnosti, došlo k pochybnostiam ohľadom reálneho dodania plnení uskutočnených osobou uvedenou na daňových dokladoch. Keďže v daňovom konaní leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte, je na ňom, aby bez všetkých pochybností, v prípade následnej daňovej kontroly preukázal deklarované skutočnosti, aj s určitým časovým odstupom. Najvyšší súd Slovenskej republiky rešpektuje rozsudok ESD Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11,

ako aj ostatných obdobných záverov vydaných ESD, ktoré zaujímajú stanovisko k možnosti daňového subjektu sledovať zákonnosť výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Tieto závery sa však týkajú len vzdialenejších dodávateľov v reťazci, ktorí priamo nerealizujú obchodnú transakciu ako bezprostrední dodávatelia preverovaného daňového subjektu. Subjekt, u ktorého sa vyskytujú pochybnosti alebo nezrovnalosti, ktoré nekorešpondujú s údajmi deklarovanými preverovaným daňovým subjektom, ktorý s ním konal a bol priamo účastný deklarovaného zdaniteľného plnenia, nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie, nakoľko bol sám spoluaktérom tejto transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia DPH.“

49. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má aj správny súd za to, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočet DPH uvedenej na sporných faktúrach od spoločnosti M. M. s. r. o., nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané dodanie fakturovaných služieb práve touto spoločnosťou. V súdenej veci žalobca nepreukázal, že by mu fakturované služby dodal dodávateľ uvedený na spornej faktúre, ktorému len z tohto dôvodu (uvedenie DPH na faktúrach a nie z dôvodu skutočného dodania) nemohla vzniknúť daňová povinnosť podmieňujúca vznik nároku žalobcu na odpočet DPH. Správca dane preto postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH, ak nepriznal žalobcovi nárok na odpočet fakturovanej DPH s cieľom znížiť si daňovú povinnosť na výstupe.

50. Pokiaľ ide o žalobné námietky, tie správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Vo vzťahu ku svedkovi O. W. správny súd poznamenáva, že svedok vypovedal len ku skutočnostiam, ktoré sa viažu na obdobie výkonu funkcie jeho konateľstva. Jasne poprel začatie obchodnej spolupráce so žalobcom, ktorá by predstavovala ekonomický titul pre vydanie spornej faktúry, pričom správny súd nemal k dispozícii žiaden dôkaz vyvolávajúci pochybnosti o jeho tvrdeniach. V súvislosti s plnou mocou, ktorú tento svedok udelil V. L., treba zdôrazniť, že táto sa vzťahovala len na úkony týkajúce sa prevodu obchodného podielu v spoločnosti M. M.. Je preto vylúčené, aby V. L. ďalej splnomocnil kohokoľvek, napr. W. O., na uzatvorenie zmluvy o obchodnom partnerstve alebo na vykonanie iného úkonu v mene spoločnosti M. M. s. r. o. so žalobcom.

51. Pokiaľ ide o namietané závery správcu dane týkajúce sa propagácie loga iného podnikateľa, spoločnosti W. B., s.r.o., správny súd túto námietku považuje za nedôvodnú a bezpredmetnú. Správca dane si obstaral dostatok dôkazov, ktoré vzhľadom na preukázané časové súvislosti vylučujú, aby logo W. B. predstavovalo propagáciu žalobcu, ktorý registroval svoje logo ako ochrannú známku v inom grafickom prevedení až v roku 2020. Správcom dane prezentovaná úvaha, že sa mohlo v skutočnosti jednať o propagáciu obchodného mena inej spoločnosti W. B., s.r.o., v ktorej bol žalobca v minulosti aktívny, preto nemohla v žiadnom prípade akokoľvek spochybniť správnosť záverov správnych orgánov o nedodaní reklamných služieb žalobcom.

52. Obdobne aj námietka žalobcu o vytvorení obchodného reťazca, ktorého súčasťou bol žalobca, a v rámci ktorého mali byť dodané reklamné služby, nemohla ani v najmenšom spochybniť vyššie uvedené skutkové a právne závery správcu dane. Správcom dane vykonané dokazovanie vytvára presvedčivý a hodnoverný skutkový stav, o ktorého správnosti a úplnosti nemá pochybnosti ani správny súd. Podľa správneho súdu zistenia týkajúce sa dodávateľského reťazca a posúdenie fakturovaného plnenia ako možného sponzoringu predstavovali len nepriame dôkazy, ktoré nevyvolávajú žiadne pochybnosti o záveroch správcu dane. Počas daňového konania bol totiž obstaraný dostatok iných rozhodných a presvedčivých dôkazov svedčiacich pre nepriznanie nároku na odpočet DPH žalobcovi.

53. Rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného treba posudzovať vo vzájomnej prepojenosti a jednote. Žalovaný rozhodujúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu správcu dane má právo si osvojiť obsah odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ak sa stotožní so správnosťou a zákonnosťou argumentácie správcu dane, ku ktorej dospel aj správny súd. Obe preskúmavané rozhodnutia tak vo svojej jednote podľa názoru správneho súdu dávajú jasné a presvedčivé odpovede na základné skutkové a právne otázky týkajúce sa predmetu konania. Správny súd už len pripomína, že žalobca v tomto smere neuviedol v podanej žalobe žiadne konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutia za nezákonné z dôvodu ich nepreskúmateľnosti.

54. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí, nakoľko preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov, vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, sú v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol ( ).

55. Podľa veta prvá žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.

56. Žalobca bol v konaní neúspešný, a preto o trovách konania bolo rozhodnuté podľa tak, že úspešnému žalovanému súd náhradu trov nepriznal, nakoľko neboli zistené žiadne spravodlivé dôvody na ich priznanie a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil.

57. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.