Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/156/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: AQUA - EKO, a.s., so sídlom v Holíči, Námestie sv. Martina 9, IČO: 36 716 341, zastúpeného JUDr. Martinou Tekeliovou, advokátkou so sídlom v Bijacovciach č. 180, proti žalovaným: 1. ROTOR, spol. s.r.o. Košice, so sídlom v Košiciach, Hlavná 104, IČO: 17 078 962, 2. Pozemkové spoločenstvo Nižné Ružbachy, so sídlom v Nižných Ružbachoch č. 206, IČO: 31 946 950, 3. Obec Nižné Ružbachy, so sídlom Nižné Ružbachy č. 135, žalovaní v 2. a 3. rade zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. SIDOR, s.r.o. so sídlom v Poprade, Zdravotnícka 4373/6, o určenie neplatnosti predbežnej dohody a o ručenie, že z nej pre žalobcu žiadne povinnosti nevyplývajú, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 37C/202/2013-243 zo dňa 26.5.2016 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 37C/202/2013-243 zo dňa 26.5.2016 zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia neplatnosti predbežnej dohody o vytvorení združenia na výstavbu a prevádzku vodného diela Miľava s energetickým využitím, uzavretej medzi účastníkmi združenia a to združenia bývalých urbariolistov obce Nižné Ružbachy a spoločnosťou ROTOR spol. s.r.o. Košice dňa 4.4.1993 s tým, že ide o dohodu absolútne neplatnú vo všetkých jej častiach a určenia, že z predbežnej dohody o vytvorení združenia na výstavbu a prevádzku vodného diela Miľava s energetickým využitím uzatvorenej medzi účastníkmi združenia, a to združenia bývalých urbariolistov obce Nižné Ružbachy a spoločnosťou ROTOR spol. s.r.o. Košice dňa 4.4.1993 nevyplývajú pre žalobcu žiadne práva a povinnosti vo vzťahu k žalovanému, účastníkom predbežnej dohody a právnym nástupcom účastníkov predbežnej dohody. Druhým výrokom žalovaným v 1. až 3.rade náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 4.4.1993 uzatvorila spoločnosť ROTOR, spol. s.r.o. Košice a Združenie bývalých urbarialistov obce Nižné Ružbachy predmetnú predbežnú dohodu, pričom podľa vyjadrenia účastníkov tejto dohody alebo ich domnelých právnych nástupcov bola predbežná dohoda podkladom pre vydanie rozhodnutí príslušným správnym orgánom viažucich sa k stavbe MVE Ružbašská Miľava, a to pokiaľ ide o vymedzenie subjektov- navrhovateľov v územnom rozhodnutí a stavebníkov v stavebnom povolení. Pre túto stavbu bolo skutočne vydané Územné rozhodnutie dňa 16.2.1995 Obvodným úradom životného prostredia v Starej Ľubovni pod sp. zn. 801/1994 Pá, a vzhľadom na existenciu predbežnej dohody bolo vydané pre dvoch navrhovateľov, a to ROTOR, spol. s.r.o. Košice a Združenie bývalých urbarialistov

obce Nižné Ružbachy. Správne orgány pritom priznávali účastníkom predbežnej dohody alebo ich domnelým právnym nástupcom postavenie spolustavebníka. Žalobca poukázal na to, že je výlučným vlastníkom stavby MVE Ružbašská Miľava- rozostavaná stavba, bez súpisného čísla, evidovaná Správou katastra Stará Ľubovňa na LV č. XXXX, k.ú. F.É. S., pričom k nadobudnutiu vlastníckeho práva došlo momentom udelenia príklepu na dražbe pri výkone exekúcie dňa 11.8.2008. Toto všetko žalobca súdu deklaroval uznesením vydaným súdom dňa 17.10.2008 pod sp.zn. 9Er/289/2008, na základe ktorého bol príslušnou správou katastra vykonaný aj zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti v prospech žalobcu. Žalobca teda originálnym spôsobom nadobudol vlastnícke právo k rozostavanej stavbe MVE Ružbašská Miľava a nemal vôbec vedomosť o predbežnej dohode, až následne sa mu dostala do rúk. Neplatnosť tejto dohody podľa neho vyplýva z nedostatkov náležitostí právneho úkonu. V prvom rade trpí neurčitosťou prejavu vôle, pretože z formulácie bodu 1. predbežnej dohody nie je možné zistiť, o aké pozemky ide z hľadiska ich umiestnenia, výmery, druhu pozemku, spôsobu ich užívania a disponovania s nimi. Podľa tejto dohody totižto predbežné práva a povinnosti sú také, že urbariátna spoločnosť vstupuje do tohto združenia s pozemkami, čo predstavuje 30 % z budúceho zisku vodného diela po uplynutí doby návratnosti investície. Podľa žalobcu ide o podstatné náležitosti pri identifikácií nehnuteľností, ak sú predmetom právneho úkonu a v predbežnej dohode tieto údaje absentujú, pretože pozemky nie sú identifikovateľné žiadnym spôsobom. Ďalej v predbežnej dohode sú neurčité lehoty plnenia povinnosti, pretože spojenie - doba návratnosti investície nemá jednoznačný obsah, ale ide o pojem ekonomickej teórie, ktorý pri konkretizácii pripúšťa rôzne výsledné hodnoty, v závislosti od subjektívnych ekonomických a účtovných parametrov. Ďalej žalobca uvádza, že podľa bodu 2. predbežnej dohody spoločnosť ROTOR, s.r.o. sa zaviazala vložiť do združenia nasledovné vklady: prieskumné, predprojektové práce, inžiniersku činnosť vo všetkých fázach výstavby, financovanie výstavby, riadenie prevádzky. Ak bolo úmyslom strán vytvorenie združenia s právnou subjektivitou na výstavbu a prevádzku vodného diela s energetickým využitím, tak potom zo strany žalovaného išlo o zákonom nedovolené vklady do združenia, spočívajúce výlučne v poskytnutí prác a služieb. Predbežná dohoda trpí aj neurčitosťou predmetu, a to účelu, keďže dohoda žiadnym spôsobom nevymedzuje, ani len základnú charakteristiku tohto diela a jeho technické parametre. Tiež subjekty vystupujúce v predbežnej dohode ako jej účastníci nie sú vymedzené dostatočne určito, pokiaľ ide o označenie Združenie bývalých urbalialistov obce Nižné Ružbachy, pretože v súčasnosti neexistuje právnická osoba s takýmto názvom. Za domnelého právneho nástupcu tohto združenia sa podľa ich vyjadrení považuje Pozemkové spoločenstvo Nižné Ružbachy. Druhou podstatnou náležitosťou prejavu vôle je zrozumiteľnosť v rámci dostatočne vyjadreného obsahu. Pokiaľ predbežná dohoda ustanovuje na str. 3, že združenie po dohode s Obecným úradom Nižné Ružbachy prehlasuje, že v prípade záujmu obce a po preukázaní konkrétneho vkladu umožní Obecnému úradu Nižné Ružbachy pristúpenie do združenia, tak v danej vete je nezrozumiteľné o aké združenie ide, či je združenie myslené ako združenie, ktoré má v budúcnosti vzniknúť alebo Združenie bývalých urbarialistov obce Nižné Ružbachy. Rovnako je nezrozumiteľné ustanovenie dohody na str. 3, podľa ktorého vodný zdroj v zátopovej oblasti sa podľa možností preloží. V predmetnom ustanovení totiž chýba subjekt, ktorému sa ukladá takáto povinnosť. Z toho vyplýva, že predbežná dohoda má síce písomnú formu, avšak ostatné náležitosti, ktoré sú zákonom vyžadované pre platnú napr. zmluvu o budúcej zmluve v nej absentujú. Preto posudzovaná predbežná dohoda nie je ani zmluvou o budúcej zmluve. Žalobcovi sa javí predbežná dohoda ako neprávne dojednanie, ktoré strany medzi sebou priebežne vykonali predtým ako malo dôjsť k uzatvoreniu dohôd s právnymi následkami, podľa predložených tvrdení a dôkazov je však absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobca preukazuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tejto predbežnej dohody tým, že bez vyslovenia je jeho právne postavenie ako výlučného vlastníka stavby MVE Ružbašská Miľava spochybňované existenciou predbežnej dohody a dovolávaním sa jej platnosti zo strany žalovaného, účastníkov predbežnej dohody alebo domnelých právnych nástupcov účastníkov predbežnej dohody. Takáto dohoda je zo strany jej účastníkov alebo domnelých právnych nástupcov považovaná za titul pre ich postavenie ako spolustavebníkov a možných budúcich spoluvlastníkov tejto stavby. Žalobca nebol však účastníkom predbežnej dohody, o jej existencii nevedel a dozvedel sa to až po nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnej stavbe MVE Ružbašská Miľava a nemá právnych prostriedkov na ochranu voči možnému konaniu žalovaného, účastníkov predbežnej dohody alebo domnelých právnych nástupcov, okrem práve tejto žaloby o určenie neplatnosti predbežnej dohody. Podotkol, že správne orgány konajúce vo vzťahu k stavbe MVE Ružbašská Miľava nie sú kompetentné na posúdenie platnosti alebo neplatnosti predbežnej dohody a bez rozhodnutia súdu o jej neplatnosti správne orgány konajú naďalej so žalovaným, účastníkmi alebo domnelými právnymi nástupcami účastníkov predbežnej dohody ako s účastníkmi konania v právnom postavení spolustavebníkov. Naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby je daný tým, že

bez rozhodnutia súdu nie je akceptovaný súčasný stav výlučného vlastníckeho práva žalobcu k MVE Ružbašská Miľava, a to tak zo strany žalovaného, účastníkov, alebo právnych nástupcov účastníkov predbežnej dohody, ale aj zo strany jednotlivých správnych orgánov v správnych konaniach, ktorých účastníkom je žalobca.

3. Žalovaný v 1. rade bol v konaní nečinný. Žalovaní v 2. a v 3.rade žiadali žalobu zamietnuť a tvrdili, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predbežnej dohody zo dňa 4.4.1993, ani na určení, že z predbežnej dohody nevyplývajú pre žalobcu žiadne práva a povinnosti vo vzťahu k účastníkom predbežnej dohody, a to z nasledovných dôvodov:

- žalobca nebol účastníkom tejto dohody a ani ďalších čiastkových právnych úkonov, na základe ktorých vznikla zmluva o združení,

- žalobca sa nemôže domáhať určenia neplatnosti len jedného čiastkového úkonu z viacerých právnych úkonov, na základe ktorých vznikla zmluva o združení,

- žalobca sám tvrdí, že nie je viazaný predbežnou dohodou a už len preto nemôže mať naliehavý právny záujem na určení je neplatnosti,

- žalobca s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky tvrdí, že na neho v exekúcii neprešli žiadne záväzkové práva spojené s rozostavanou stavbou a preto tiež nemôže mať naliehavý právny záujme na určení jej neplatnosti,

- z obsahu predbežnej dohody vôbec nevyplýva, že by zakladala spolustavebníctvo žalovaného v l. a 2. rade, pretože ich postavenie ako spolustavebníkov je výsledkom rozhodovania stavebného úradu v konaní o vydanie stavebného povolenia,

- skutočnosť, že žalovaný v 2. rade je spolustavebníkom stavby MVE je daná právoplatným stavebným rozhodnutím a nie predbežnou dohodou a preto z tohto dôvodu tiež nemôže mať naliehavý právny záujem na určení jej neplatnosti,

- predbežná dohoda nie je žiadnym titulom pre postavenie žalovaného v 2. rade ako spolustavebníka, ale ako je uvedené vyššie týmto titulom je právoplatné stavebné povolenie,

- nie je dôvodné ani tvrdenie žalobcu, že má objektívne neisté právne postavenie, ktorého neistota spočíva v nerešpektovaní jeho pozície ako výlučného vlastníka stavby odvolávaním sa na existenciu predbežnej dohody, pretože postavenie žalobcu v stavebnom konaní sa určením neplatnosti predbežnej dohody nijako nezmení, lebo bude naďalej spolustavebníkom stavby spoločne so žalovaným v 2. rade , čo je už dané právoplatným stavebným povolením, a preto žalobca nemôže mať ani z tohto tvrdeného dôvodu naliehavý právny záujem na takomto určení,

- otázka vlastníctva k rozostavanej stavbe (z titulu jej kúpy na dražbe) a k dokončenej stavbe (z titulu, že stavebníkmi sú viaceré osoby) sa nerieši v stavebnom konaní a z toho dôvodu žalobca tiež nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody,

- neexistuje žiadny právny dôvod na zmenu stavebného povolenia, aby sa žalobca stal jediným stavebníkom a podkladom k zmene stavebného povolenia nemôže byť rozsudok o ručení neplatnosti predbežnej dohody, pretože súd je právoplatným rozhodnutím správneho orgánu viazaný a týmto právoplatným rozhodnutím je viazaný aj samotný správny orgán, ktorý stavebné povolenie vydal a neexistujú žiadne zákonné prostriedky, či už riadne alebo mimoriadne na zmenu stavebného povolenia v osobách stavebníkov,

- žalovaný v l. rade nevystupuje v stavebnom konaní ako spolustavebník,

- žalovaný v 3. rade nevystupuje v stavebnom konaní ani ako spolustavebník a ani ako účastník konania, a v stavebnom konaní je iba dotknutým orgánom samosprávy a štátnej správy na úseku výstavby,

- v stavebnom konaní vodoprávny orgán akceptuje žalobcu ako právneho nástupcu žalovaného v l. rade a vo vzťahu k žalobcovi správny orgán koná a to ja napriek tomu, že žalovaní v 2. a 3. rade toto nástupníctvo namietali,

- otázka platnosti, či neplatnosti predbežnej dohody nie je predbežnou občianskoprávnou otázkou ani v jednom z prebiehajúcich vodoprávnych konaní a jej existencia nie je žiadnou prekážkou rozhodovania vodoprávneho orgánu.

4. Následne súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 829 ods. 1,2, 830, § 37, § 39 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Konštatoval, že predmetom konania je žaloba o určenie neplatnosti Predbežnej dohody zo dňa 4.4.1993 a o určenie, že z tejto predbežnej dohody nevyplývajú pre žalobcu žiadne práva a povinnosti vo vzťahu k žalovanému, účastníkom predbežnej dohody a k právnym nástupcom účastníkom predbežnej dohody, ktorá sa opiera o hmotnoprávne ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. V prvom rade sa však súd zaoberal otázkou, či má žalobca na takomto určení neplatnosti právneho úkonu naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80

písm. c/ O.s.p.. Uviedol, že základným predpokladom, aby sa súd zaoberal otázkou neplatnosti v rámci určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem sa pritom viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom na začatie konania s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Za nedovolenú pritom možno považovať aj určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len zbytočnému rozmnožovaniu sporov (rozsudok NS SR zo 6.12.2012 sp.zn. 5Cdo/31/2011).

5. Podľa názoru súdu prvej inštancie vyriešenie otázky platnosti predmetnej dohody neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu, resp. spoluvlastníckeho práva. Navyše takéto určenie má len povahu predbežnej otázky k posúdeniu, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Ak právna otázka, o ktorej má byť rozhodnuté určovacím výrokom má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo právneho vzťahu, nie je daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, ak je možno žalovať priamo na určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, napr. spoluvlastníckeho práva. Pritom ak súd zamieta žalobu na určenie pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po stránke vecnej (napr. rozsudok NS ČR z 27.2.1997 sp.zn. 3Cdo/1097/96.

6. Určením neplatnosti predmetnej predbežnej dohody nemožno predísť ani ďalším sporom z tejto dohody, pričom otázka platnosti predbežnej dohody by sa posudzovala ako otázka predbežná práve v týchto konaniach.

7. Pokiaľ ide o určenie, že z tejto predbežnej dohody nevyplývajú pre žalobcu žiadne práva a povinnosti vo vzťahu k žalovanému, účastníkom predbežnej dohody a k právnym nástupcom účastníkov predbežnej dohody súd konštatoval, že žalobca nebol účastníkom predbežnej dohody a ani ďalších čiastkových úkonov na základe ktorých vznikla zmluva o združení, pričom sám tvrdí, že nie je touto dohodou viazaný, teda ani na takomto určení nemá naliehavý právny záujem. Vzhľadom k týmto okolnostiam s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania, súd už nevykonal ďalšie dôkazy a práve z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobu zamietol.

8. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ ide o náhradu trov konania žalovaného v 1.rade, tento si náhradu neuplatnil, a preto mu ju súd ani nepriznal. V prípade náhrady trov konania žalovaní v 2. a 3.rade rozhodol. Súd síce v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., avšak aj keď žalovaným v 2. a 3.rade, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal pri vyhlásení rozsudku a náhradu trov konania s tým, že o ich výške rozhodol až v písomnom vyhotovení rozsudku, žalovaní v 2. a 3.rade nevyčíslili náhradu trov konania v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, a preto im namiesto vyhláseného prisudzujúceho výroku o trovách uviedol v písomnom vyhotovení rozsudku výrok o nepriznaní trov konania.

9. V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP. V súvislosti s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f/ uviedol, že z vykonaného dokazovania súd nemohol dospieť ku skutkovému zisteniu, že účastníci Predbežnej dohody zo dňa 4.4.1993 sa predbežne dohodli na vytvorení združenia na výstavbu a prevádzku vodného diela. Totiž žiadnym spôsobom nevyhodnotil vyjadrenia žalovaného v 2. a 3.rade k obsahu práv a povinností vyplývajúcich z predbežnej dohody, ani k subjektu, ktorý je nositeľom týchto práv a povinností. Taktiež sa v rozsudku žiadnym spôsobom nevyporiadal s námietkami žalobcu voči vyjadreniam žalovaného v 2. a 3.rade, podľa ktorých predbežná dohoda je len jedným z viacerých čiastkových právnych úkonov jej účastníkov a nemusí mať písomnú formu. Žiadne ďalšie úkony, ktorými údajne mala byť dosiahnutá perfektnosť právneho úkonu ako celku, neboli zo strany žalovaného v 2. a 3.rade preukázané. Dôvodil, že vklad pozemkov, ku ktorému sa zaviazal žalovaný v 2.rade neplnil, nakoľko vo vzťahu k predmetným pozemkom neuzavrel so žalobcom, ani s jeho právnym predchodcom, žalovaným v 1.rade, žiadnu zmluvu. Otázka vlastníctva rozostavanej stavby a dokončenej stavby je dôležitá pre stavebné konanie a kolaudačné konanie vo vzťahu k stavbe MVE Ružbašská Miľava. Vzhľadom práve na existenciu predbežnej dohody, ktorej absolútnej neplatnosti sa žalobca dovoláva, je právne postavenie žalobcu ako výlučného vlastníka stavby spochybňované, žalobca má naliehavý právny záujem na takejto žalobe. Pre zápis dokončenej stavby do katastra nehnuteľností sa predkladá kolaudačné rozhodnutie, resp. na jeho podklade vydané rozhodnutie o pridelení súpisného čísla pre stavbu. Správny orgán ako stavebný úrad pritom nie je oprávnený rozhodovať o vlastníckom práve k stavbe. Preto bez ohľadu na platnosť alebo neplatnosť predbežnej dohody je táto pri formálnom posúdení spoľahlivým podkladom pre správny

orgán, z ktorého vyplýva postavenie dvoch stavebníkov pre žalobcu a žalovaného v 2.rade v stavebnom konaní, ako aj postavenie domnelých spoluvlastníkov stavby v kolaudačnom rozhodnutí.

10. V súvislosti s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f/ odvolateľ uviedol, že rozsudok podľa neho je dostatočne odôvodnený, a preto je aj nepreskúmateľný. Odôvodnenie nepreukázania naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe zo strany žalobcu je súdom nedostatočné a nepresvedčivé. Namietal voči uvedenému zdôvodneniu zamietnutia žaloby vzhľadom k tomu, že vyslovením neplatnosti právneho úkonu predbežnej dohody zanikajú akékoľvek pochybnosti o postavení žalobcu ako jediného stavebníka stavby a výlučného vlastníka stavby MVE Ružbarská Miľava. Žalovaní v 2. a 3.rade sa voči žalobcovi na základe predbežnej dohody domáhajú 30 % podielu na zisku MVE. Žaloba o neplatnosť predbežnej dohody predstavuje pre žalobcu jedinú možnosť procesnej obrany voči nárokom žalovaného v 2. a 3.rade. Žalobca pritom nevie preukázať naliehavý právny záujem na žalobe o určenie vlastníckeho práva vo svoj prospech, pretože sám je uvedený na liste vlastníctva ako výlučný vlastník stavby. Taktiež nevie preukázať naliehavý právny záujem na žalobe o zapretie vlastníckeho práva žalovaného v 2.rade, ktorý verejne deklaruje, že sa cíti byť spoluvlastníkom stavby, pretože žalovaný v 2.rade nie je evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti podľa údajov katastra nehnuteľností. Zo stavebného povolenia avšak vyplýva, že stavebníkom rozostavenej stavby je okrem žalobcu aj žalovaný v 2.rade, a preto odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je v tomto kontexte nedostatočné. Rozsudok považuje odvolateľ za arbitrárny a jeho právne dôsledky v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti znamenajú pre žalobcu porušenie ústavného princípu právneho štátu, a to odopretie práva na spravodlivý proces. Konštatoval, že stav právnej neistoty môže spoľahlivo vyriešiť len súd. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu voči žalovaným v 1. až 3.rade nárok na náhradu trov konania, prípadne predmetný rozsudok zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Žalovaný v 1. rade sa k odvolaniu nevyjadril. Žalovaní v 2. a 3.rade podali k uvedenému odvolaniu písomné vyjadrenie s tým, že odvolacie námietky žalobcu považujú za nedôvodné. Poukázali na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nezaoberal vecnými dôvodmi žaloby, pretože v prvom rade sa zaoberal otázkou preukázania naliehavého právneho záujmu. Vo vzťahu k dohode zo 4.4.1993 preto ani nevyvodil žiadne skutkové ani právne závery. Aj keď neexistujú žiadne vecné dôvody pre vyhovenie žaloby, lebo tieto súd neskúmal, tak žalovaní namietajú toto skutkové tvrdenie žalobcu, lebo opak je pravdou, keď žalovaný v 2.rade poskytol pozemky pre prvú etapu výstavby MVE, čoho dôkazom je vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia. Žalovaný v 2.rade z titulu vlastníctva k pozemkom, na ktorých bola umiestnená a neskôr povolená stavba, bol účastníkom týchto stavebných konaní ako navrhovateľ, resp. stavebník a z titulu vlastníctva k pozemkom sa stal aj spoluvlastníkom stavby MVE. Žalobca sa pritom mýli v tom, že žalovaný v 2.rade mal na žalovaného v 1.rade previesť vlastnícke právo k pozemkom, keď argumentuje tým, že neuzavrel so žalovaným v 1.rade žiadnu zmluvu o prevode pozemkov. Totiž z obsahu predbežnej dohody o vytvorení združenia zo dňa 4.4.1993 žiaden takýto záväzok žalovaného v 2.rade nevyplýva a záväzok v dohode bol splnený už len tým, že v rámci územného a stavebného konania dal súhlas k tomu, aby na jeho pozemkoch bola umiestnená a realizovaná táto vodná stavba. Poukázali aj na právnu úpravu zmluvy o združení podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorej združenie nie je právnickou osobou, a preto je vylúčené, aby združenie ako také nadobudol vlastníctvo k majetkovým vkladom a súčasne je vylúčené, aby jeden účastník združenia prevádzal vlastníctvo vkladu na ďalšieho účastníka združenia. Podľa § 834 Občianskeho zákonníka sa spoluvlastníctvom účastníkov združenia stáva až ten majetok, ktorý bol nadobudnutý pri výkonnej spoločnej činnosti. Zároveň si žalovaní osvojili záver súdu prvej inštancie a majú za to, že už len tvrdenie žalobcu, že nie je dohodou o združení viazaný je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Pritom uvedené tvrdenia žalobcu sú nepravdivé a ničím nepreukázané. Žalovaný v 2.rade je spolustavebníkom stavby, a preto ani po prípadnom určení neplatnosti dohody o združení sa jeho postavenie ako spoluvlastníka nezmení, a už len preto žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, lebo ani pozitívnym rozhodnutím súdu nemôže dôjsť k zmene právoplatného rozhodnutia, a to stavebného povolenia, ktoré bolo vydané správnym orgánom ako stavebným úradom. Práve na základe tohto rozhodnutia je žalovaný v 2.rade spolustavebníkom. Žalovaní v 2. a 3.rade sa v žiadnom konaní nedomáhajú podielu vo výške 30 % na zisku z prevádzky vodného diela a toto tvrdenie je zo strany žalobcu iba vymyslené a nepreukázané. Pravdou je len to, že žalobca a žalovaný v 2.rade rokujú o možnom usporiadaní vzťahu žalobcu k pozemkom vo vlastníctve žalovaných a ďalších tretích osôb, no bezvýsledne. Z tohto dôvodu nemôže vodoprávny orgán pokračovať v začatých konaniach

o povolenie skúšobnej prevádzky a o dodatočné povolenie zmien stavebných objektov, lebo žalobca nemá doposiaľ vyriešený vlastnícky ani iný vzťah k pozemkom zastavaných stavbou predmetného vodného diela, ani k územiu zátopy nad haťou (II. etapa), čo je aj názor Ministerstva životného prostredia SR. Pozitívnym rozhodnutím súdu sa postavenie žalobcu v prebiehajúcich vodoprávnych konaniach tiež nijako nezmení, lebo dohoda o združení nie je prekážkou pokračovania v týchto konaniach, ale prekážkou je skutočnosť, že žalobca nemá vysporiadaný vzťah k pozemkom, na ktorých sa realizuje stavba a k pozemkom, ktoré majú byť zatopené, čo je základným predpokladom povolenia stavby podľa § 58 stavebného zákona. Žalovaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal im náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

12. Okresný súd rozhodoval v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a žalobca podával odvolanie a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).

13. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 5. apríla 2018, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 riadne oznámené.

15. Odvolateľ uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP, z obsahu odvolania však vyplýva aj odvolací dôvod podľa písm. b/ tohto ustanovenia, keďže namietal aj nepreskúmateľnosť rozsudku. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

16. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 220 ods. 2 .

17. Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

18. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce, preto na neho v plnom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku odvolací súdu uvádza:

19. V prejednávanej veci nejde o prípad, kedy (podľa § 137 písm. c/ nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, pretože vyplýva z osobitného právneho predpisu. Súd prvej inštancie preto správne v prvom rade skúmal, či žalobca má na požadovaných určeniach naliehavý právny záujem a do dôsledkov sa vo svojich úvahách, ktoré viedli napokon k záveru, že taký záujem nemá, s neexistenciou naliehavého právneho záujmu aj vyporiadal. Naliehavý právny záujem je súčasťou žalobného návrhu, nejde iba o procesnú podmienku a rozhodnutie o ňom je meritórne. Absencia naliehavého právneho záujmu podľa ustálenej judikatúry je dôvodom na zamietnutie žaloby.

20. Nie je dôvodná námietka žalobcu, že sa súd prvej inštancie nevyjadroval k namietaným skutočnostiam, o ktoré opieral svoju žalobu, pretože skutočne vecnými aspektmi žaloby sa prvoinštačný súd vzhľadom na záver o absencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení nezaoberal. Žalobcovi pritom do budúcna nebude upreté jeho právo na spravodlivý proces, lebo ak súd zamietol žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu bez toho, aby posúdil existenciu alebo neexistenciu práva alebo právneho vzťahu, nejde o prekážku právoplatne rozhodnutej veci (R15/2015, ZSP 19/2004). Aj odvolací súd zastáva názor, že žalobca nemôže mať na určení neplatnosti predbežnej dohody naliehavý právny záujem, lebo v liste vlastníctva je zapísaný ako výlučný vlastník rozostavanej stavby a sám uvádza, že z predbežnej dohody mu žiadne povinnosti nevyplývajú. Je tiež pravdou, že nároky, ktoré uplatnil žalobca v tomto konaní v prípade budúcich sporov (ak sa budú žalovaní domáhať plnení z predmetnej dohody - a k tomu doposiaľ nedošlo), budú posudzované súdom ako predbežná otázka. Odvolací súd tiež dáva do pozornosti, že právoplatné rozhodnutia vydané v správnom konaní nemôžu byť posudzované v konaní podľa CSP.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1,2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešným žalovaným odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, pričom o výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .