Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37C-48-2016.pdf
PDF · 84.02 KB
No categories available
37C/48/2016
Uznesenie
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým v právnej veci žalobkyne: G.. Ž. Š., A.. X.X.XXXX, W. P. Č.. XXX, zast. Advokátskou kanceláriou BÁNOS s.r.o., Hlavná 979/23, Galanta, IČO: 47551372 proti žalovaným: 1. A. Š., A.. XX.X.XXXX, W. U. X. XX, S., 2. P.. D. Š., A.. XX.X.XXXX, W. U. X. XX, S., obaja zast. JUDr. Gabrielom Stanislavským, advokátom, Hlavná 29, Trnava, o zaplatenie 51 000,- eur s prísl., o návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
1. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriaďuje záložné právo v prospech žalobkyne na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/ nachádzajúcich sa v kat. úz. S., obec S., okres S., vedených Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX ako: rodinný dom, súpisné číslo XXXX, nachádzajúci sa na parcele registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 280 m2, garáž, bez súpisného čísla, nachádzajúca sa na parcele registra „C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2, pozemok - parcela registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 280 m2, pozemok - parcela registra „C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 65 m2, pozemok - parcela registra „C“ č. XXXX/4 - záhrady o výmere 51 m2, pozemok - parcela registra „C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2, pozemok - parcela registra „C“ č. 1XXX/8 - záhrady o výmere 2 m2.
2. Súd ukladá žalobkyni povinnosť zaplatiť súdu súdny poplatok za návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vo výške 33,- eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia, pripojeným platobným predpisom.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa doručila súdu dňa 5.3.2018 podanie zo dňa 1.3.2018, ktorého obsahom je návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáha zriadenia k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v kat. nehnuteľnosti v kat. úz. S., obec S., okres S., ktoré majú v bezpodielovom spoluvlastníctve v podiele 1/1 k celku, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX ako: rodinný dom, súpisné číslo XXXX, nachádzajúci sa na parcele registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 280 m2, garáž, bez súpisného čísla, nachádzajúca sa na parcele registra „C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2, pozemok - parcela registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 280 m2, pozemok - parcela registra „C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 65 m2, pozemok - parcela registra „C“ č. XXXX/X - záhrady o výmere 51 m2, pozemok - parcela registra „C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2, pozemok - parcela registra „C“ č. XXXX/ X - záhrady o výmere 2 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“), záložného práva v prospech žalobkyne a to za účelom zabezpečenia jej pohľadávky vo výške 51.000,- eur, t.j. zloženého preddavku na kúpnu cenu nehnuteľností zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 05.12.2014, s príslušenstvom.
2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnila tým, že žalovaní sú podľa aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v podiele 1/1 k celku, so žalobkyňou uzatvorili dňa 5.12.2014 zmluvu o budúcej zmluve, predmetom ktorej mal byť prevod nehnuteľností z bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných do výlučného vlastníctva žalobkyne, žalobkyňa im uhradila sumu 51 000,- eur ako preddavok na kúpnu cenu nehnuteľnosti, k dohode o uzavretí kúpnej zmluvy nedošlo a žalovaní nevrátili žalobkyni zložený preddavok, preto prebieha konanie vo veci samej. Žalovaní sa snažia uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti s tretími osobami napriek tomu, že nemajú vyriešené svoje právne vzťahy a záväzky voči žalobkyni, o čom svedčí ponuka realitnej kancelárie, kde žalovaní najprv ponúkli predmetné nehnuteľnosti do prenájmu, v súčasnosti aj na predaj. Predajom by sa podľa žalobkyne podstatne zhoršilo jej postavenie v spore, je potrebné aby zostali žalovaní vlastníkmi nehnuteľností do skončenia konania vo veci samej, čo je potrebné upraviť zabezpečovacím opatrením, inak hrozí že neskôr bude zmarený tiež výkon rozhodnutia. Dosvedčuje to aj podaný odpor k vydanému platobnému rozkazu obsahujúci nelogickú argumentáciu neexistujúcim premlčaním, čím pravdepodobne účelovo naťahujú konanie snažiac sa zároveň o predaj nehnuteľnosti bez úmyslu vrátiť žalobkyni zložený preddavok, na nehnuteľnostiach sa tiež nachádzajú zápisy dvoch záložných práv. Ak žalovaní nezrealizujú predaj nehnuteľností do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nebude to mať na nich tak negatívny a fatálny vplyv, akoby naopak mal na žalobkyňu, ktorá by sa nemohla domôcť práva, ktoré jej patrí. Existuje dôvodná obava, že žalovaní už nedisponujú sumou zaplatenou im žalobkyňou.
3. Žalobkyňa priložila ako dôkazy výpis z listu vlastníctva č. XXXX vytvorený cez katastrálny portál zo dňa 27.2.2018, ponuku realitnej kancelárie na predaj rodinného domu v S., rozloha 400 m2, cena 248 000 Eur, ako aj ponuku na prenájom tej istej nehnuteľnosti v cene 1800 eur.
4. Pokiaľ ide o žalobu vo veci samej, žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 20.7.2016 domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť jej spoločne a nerozdielne sumu 51 000,- eur a nahradiť trovy konania. Požadovaná suma predstavuje podľa žalobkyne bezdôvodné obohatenie žalovaných, ktoré vzniklo tak, že žalobkyňa ju zaplatila žalovaným ako preddavok zo zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 5.12.2014, ktorú žalobkyňa viac nepovažuje za platný právny úkon.
5. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s prílohami, žalobou s prílohami, ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi a vec posúdil takto:
6. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p., záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p., výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
7. Žalobkyňa sa zabezpečovacím opatrením domáha ochrany zabezpečenia peňažnej pohľadávky ako veriteľka, teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Zmyslom tohto opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad
existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle CSP predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. CSP v ustanovení § 344 stanovuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí teda v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).
8. Civilný súdny poriadok v § 324 až 344 upravuje namiesto doterajších predbežných opatrení neodkladné opatrenia a zabezpečovacie opatrenia. Novozavedené ustanovenie § 324 ods. 3 C. s.p. však formuluje subsidiaritu neodkladných opatrení voči zabezpečovaciemu opatreniu. Podľa § 343 ods. 1 C. s. p. môže súd zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia podobne ako v prípade neodkladného opatrenia je aspoň osvedčenie existencie pohľadávky, ktorá sa má záložným právom zabezpečiť, a ohrozenie exekúcie na vymoženie tejto pohľadávky. Aj v tomto prípade je na navrhovateľovi, aby oba tieto predpoklady osvedčil (spravdepodobnil, porov. § 326 ods. 1 v spojení s § 344 C. s. p.).
9. V prerokúvanej veci je podľa názoru súdu dostatočne osvedčená existencia pohľadávky žalobkyne, vychádzajúc z dôkazov obsiahnutých v spise (zmluva o budúcej zmluve, potvrdenia o úhradách súm) je možné dospieť k záveru, že návrh žalobkyne je opodstatnený, hoci pre hodnoverné preukázanie nároku žalobkyne bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie a následné právne posúdenie. Ďalší základný predpoklad na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobkyňa osvedčila, keď sa domáhala jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že by exekúcia bola ohrozená, patrí predovšetkým také konanie povinných, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty ich majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje ich majetkové pomery. Navrhovateľka osvedčila, že sa žalovaní plánujú zbaviť svojho majetku jeho predajom (vyplýva to z predloženého inzerátu dostupného na internetovej stránke realitnej kancelárie). Žalobkyňa preukázala obavu z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia, keďže predložila dôkaz, že žalovaní majú snahu svoju nehnuteľnosť predať. Súd dospel k záveru, že bol dostatočne osvedčený nárok žalobkyne, existencia eventuálnej ujmy hroziacej žalobkyni tým, že samotný dlh nebude môcť byť bez ďalšieho uspokojený. Zo strany žalovaných dochádza k takému konkrétnemu konaniu, ktoré bezprostredne a priamo spôsobuje negatívny zásah do práva, ktorému žalobkyňa žiada priznať ochranu. Podľa názoru súdu konanie žalovaných vykazuje snahu o znižovanie rozsahu ich exekvovateľného majetku. Práve zabezpečovacie opatrenie je opatrením, ktoré v menšom rozsahu zasahuje do vlastníckych práv dlžníka tým, že mu nezabraňuje v uplatňovaní jeho vlastníckych práv, napr. formou uloženia zákazu nakladať s dotknutými hnuteľnými či nehnuteľnými vecami, ale zabezpečuje budúci možný výkon rozhodnutie miernejšou formou zásahu vo forme zriadenia záložného práva.
10. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) z.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení nesk. predpisov (ďalej „ZSP“), poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
11. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZSP Poplatková povinnosť vzniká: podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.
12. Podľa § 6 ods. 1 ZSP, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou. Podľa položky č.1, písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov, poplatok z návrhu na nariadenie alebo zrušenie neodkladného opatrenia je 33 eur.
13. Podľa § 10 ods. 2 písm. d) ZSP, Pre nezaplatenie poplatku súd podľa § 9 konanie nezastaví, ak vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Súd s poukazom na uvedené skutočnosti a pretože žalobkyňa podala dňa 05.03.2018 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom do dnešného dňa nebol zaplatený súdny poplatok za návrh, vyrubil súdny poplatok, a rozhodol o uložení povinnosti žalobkyni súdu súdny poplatok vo výške 33 eur. Sadzobník súdnych poplatkov neobsahuje osobitnú položku pre zabezpečovacie opatrenie, ale keďže sa jedná o podtyp neodkladného opatrenia, použije sa položka č. 1 písm. c). K tomuto uzneseniu je pre účely platby pripojený platobný predpis.
15. Podľa § 262 odsek 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Súd rozhodne o trovách zabezpečovacieho opatrenia, patriacich do trov konania, v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.