Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Cb-141-2016.pdf
PDF · 80.03 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cb/141/2016
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcu: STAVAP PLUS s.r.o., so sídlom: Budička 11, 962 34 Tŕnie, IČO: 46 702 563 proti žalovanému: db stav, s.r.o., so sídlom: Školská 14, 093 02 Vranov nad Topľou, IČO: 36 509 574, o zaplatenie 3.000,- EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou príslušnému súdu (Okresný súd Vranov nad Topľou, ktorý konanie viedol pod sp. zn. 7Cb/68/2015) žalobca, resp. jeho právny predchodca - spoločnosť REBAUMAN, s.r.o. so sídlom Florinova 925/3, 029 01 Námestovo, IČO: 45 409 455, žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 29.480,50 EUR spolu s príslušenstvom. Následne svoj nárok upresnil a rozdelil tak, že zaplatenie sumy vo výške 3.000,00 EUR žiadal z titulu porušenia zmluvy ohľadom ustanovení o obchodnom tajomstve (nekalosúťažné konanie v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka).
2. Okresný súd Vranov nad Topľou, Uznesením zo dňa 30.06.2016, č.k. 7Cb/68/2015-196, právoplatným dňom 19.07.2016, konanie o zaplatenie 3.000 EUR pre porušenie § 7 ods. 1 zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 09.07.2013 vylúčil na samostatné konanie, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7Cb/83/2016. Následne prípisom zo dňa 12.09.2016 postúpil vec tunajšiemu súdu (spis doručený dňa 21.10.2016) na rozhodnutie z dôvodu kauzálnej príslušnosti.
3. Okresný súd Košice I v danej veci koná pod sp. zn. 32Cb/141/2016 a vo veci vydal Uznesenie zo dňa 2.10.2017, č.k. 32Cb/141/2016-76, právoplatným dňa 19.10.2017, ktorým potvrdil prechod práv a povinností z právneho predchodcu žalobcu (spoločnosť REBAUMAN, s.r.o., IČO: 45 409 455) na terajšieho žalobcu (spoločnosť STAVAP PLUS s.r.o., IČO: 46 702 563).
4. Súd vo veci samej rozhodol na pojednávaní konanom dňa 06.04.2018 bez prítomnosti oboch strán sporu, ktoré sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavili, pričom súd mal vykázané doručenie predvolania na pojednávanie v zmysle procesných predpisov a zákona o e-Governmente u žalobcu dňa 26.03.2018 a u žalovaného dňom 26.03.2018 (vypršanie úložnej doby s fikciou doručenia).
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými žalobcom nachádzajúcich sa v súdnom spise, výpoveďou žalobcu zo spisu vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7Cb/68/2015 a zistil nasledujúci stav veci: Zo Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 09.07.2013 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným súd zistil, že v § 7 je okrem iného uvedené, že zmluvné strany si pred podpísaním tejto Zmluvy zverili a
pri uskutočňovaní prác si vzájomne zveria dôverné a/alebo majetkové informácie, ktoré nie možné šíriť bez predchádzajúceho písomného súhlasu. V prípade porušenia záväzku mlčanlivosti je poskytovateľ (žalovaný) povinný zaplatiť objednávateľovi (právny predchodca žalobcu) zmluvnú pokutu do 10 dní odo doručenia písomnej výzvy. Z ostatných listinných dôkazov vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyzýval žalovaného na doloženie dokladov osôb, ktoré v jeho mene vykonávali práce pre právneho predchodcu žalobcu; z kontrolného protokolu č. 4 : KP 05062014 zo dňa 5.6.2014 súd zistil, že právny predchodca žalobcu si od žalovaného nárokuje zaplatenie určitej sumy, v ktorom okrem iného uvádza, že žiada zaplatenie sumy 6.000,00 EUR ako sankciu podľa § 7 ods. 2 Zmluvy. Súd z predloženého kontrolného protokolu č. 4: KP 05062014 ako aj z výpovede žalobcu na pojednávaní konanom dňa 20.04.2016 (pojednávanie na Okresnom súde Vranov nad Topľou, sp. zn. 7Cb/68/2015) zistil, že žalobca žiada zaplatenie sumy 3.000,00 EUR titulom zmluvnej pokuty za porušenie § 7 ods. 1 Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 09.07.2013 ako právo z porušenia obchodného tajomstva, pričom vôbec nešpecifikoval o aké obchodné tajomstvo malo ísť, aké opatrenia urobil, aby došlo k uchovaniu obchodného tajomstva, neurčil akým správaním žalovaného došlo k porušeniu, ohrozeniu obchodného tajomstva, čiže neopísal rozhodné skutočnosti odôvodňujúce jeho nárok a nepredložil relevantné dôkazy.
6. Podľa ust. § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“), ak nie je určené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú zachované.
7. V zmysle čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
8. V zmysle čl. 5 veta prvá CSP, zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.
9. V zmysle čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
10. V zmysle ust. § 150 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
11. V zmysle ust. § 153 CSP v spojení s ust. § 154 CSP (sudcovská a zákonná koncentrácia konania), strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Ak neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo ďalších úkonov súdu. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
12. V zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa vlastnej úvahy, jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
13. V zmysle ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
14. V zmysle ust. § 17 Obchodného zákonníka, predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.
15. V zmysle ust. § 20 Obchodného zákonníka, proti porušeniu alebo ohrozeniu práva na obchodné tajomstvo prislúcha podnikateľovi právna ochrana ako pri nekalej súťaži.
16. V zmysle ust. § 51 Obchodného zákonníka, porušovaním obchodného tajomstva je konanie, ktorým konajúci inej osobe neoprávnene oznámi, sprístupní, pre seba alebo pre iného využije obchodné tajomstvo, ktoré sa môže využiť v súťaži a o ktorom sa dozvedel: tým, že sa mu tajomstvo zverilo alebo
inak stalo prístupným (napr. z technických predlôh, návodov, výkresov, modelov, vzorov) na základe jeho pracovného vzťahu k súťažiteľovi alebo na základe iného vzťahu k nemu, prípadne v rámci výkonu funkcie, na ktorú ho súd alebo iný orgán povolal, vlastným alebo cudzím konaním priečiacim sa zákonu.
17. Sporové konanie podľa procesných predpisov účinných po 1.7.2016 (podľa Civilného sporového poriadku) kladie väčší dôraz na aktivitu strán sporu pri preukazovaní, resp. popretí nimi tvrdených skutočností a je povinnosťou strán doložiť dôkazy preukazujúce pravdivosť ich tvrdení vo veci samej. Úlohou súdu ale naďalej ostáva, aby počas prejednania sporu zistil, či stranou tvrdené skutočnosti zodpovedajú „realite“ (materiálne vedenie sporu) a teda, ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo ňou doložené dôkazy sa nevzťahujú na jej tvrdenie, či ich dostatočne nepreukazujú, dostáva sa do procesnej situácie dôkaznej núdze, kedy súd nemá inú možnosť len zhodnotiť procesnú situáciu v jej neprospech, a to v rozhodnutí o veci samej, lebo tvrdenú skutočnosť strana sporu v konaní nepreukázala.
18. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo strany sporu uviedli vo svojich vyjadreniach. Pri hodnotení dôkazov súd určuje aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť skutkové zistenia, pričom výsledky hodnotenia dôkazov umožňujú súdu prijať záver o pravdivosti skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania, ak na ich základe možno nadobudnúť presvedčenie až istotu o tom, že táto skutočnosť nastala. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktoré stíha tú strany, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd mohol uznať za pravdivú.
19. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom a žalovaným vznikol zmluvný vzťah, na základe Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 09.07.2013 (všeobecná innominátna zmluva /zmluva na zákazky do budúcna/, ktorá na základe výpovede žalobcu mala byť a aj bola konkretizovaná pre jednotlivé zákazky dohodou o vykonaní práce) ako aj to, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sankcie za porušenie zmluvy § 7 ods. 1 vo výške 6.000,00 Eur. Súd ale nemal preukázané, či tieto sankcie boli od žalovaného požadované oprávnene, pretože žalobca nevyužil svoje právo vyjadriť k veci, nedoložil žiadne dôkazy preukazujúce ním tvrdené skutočnosti, že žalovaný porušil obchodné tajomstvo. Súd teda hodnoverným spôsobom nemal preukázaný nárok žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, na zaplatenie sumy vo výške 3.000,00 Eur titulom zmluvnej pokuty za porušenie obchodného tajomstva.
20. Na základe uvedeného súd nárok žalobcu považuje za zjavne nedôvodný z dôvodu jeho nepreukázania, neunesenia dôkazného bremena a žalobu v celom zamietol tak ako to uviedol v I. výroku tohto rozsudku.
21. V zmysle ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
22. V zmysle ust. § 252 CSP, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vznikli.
23. V zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. V zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Hoci žalovaný bol v spore úspešný, súd mu nepriznal náhradu trov konania (výrok II. tohto rozsudku), pretože z obsahu spisu vedeného pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 32 Cb/141/2016, nevyplýva, že by mu v konaní vznikli preukázateľné trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, na Okresnom súde Košice I, v troch písomných vyhotoveniach [§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)].
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§362 ods. 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 CSP).
V zmysle ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V zmysle ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.